Výsledky vyhľadávania

obchod

obchod 1 (kúpa a predaj tovaru)
trading /trej-/ (obchodný vzťah, najmä výmenný o., obchodovanie) angl. ekon.
deal /díl/
dealing /díl-/ (bankový al. burzový o., niektoré druhy; o. s tovarom všeobecne) angl.
job /džob/ (výhodný o.) angl. obch. hovor. expr.
kšeft nem. hovor. pejor.
handel (o., najmä pokútny, nečestné konanie vôbec; obchodovanie zastar.) nem. hovor. pejor.
šmelinárstvo (čierny, nedovolený o. s nedostatkovým tovarom) hebr.-nem. hovor. pejor.
veksláctvo (nezákonné obchodovanie, výmena, vymieňanie peňazí, tovaru a pod.) nem. hovor. pejor.
čachre (nečestný, nepoctivý, pokútny o.) hebr.-nem. pejor.
frajmok (výmena, kupčenie) nem. zastar.
chrémastika (výmenné vzťahy, kt. účelom je dosiahnutie zisku a pre úžeru) gréc.
hauzírka (podomové obchodovanie) nem. zastar. slang.
bargain (nerovný o. s jedným poškodeným účastníkom, príležitostná výhodná kúpa) angl. obch.
business /biznis/
biznis (podnikanie vo väčšom rozsahu) angl.
showbiznis /šou/
šoubiznis angl. hovor.
šoubiz (o. v oblasti zábavy, so zábavnými predstaveniami) angl. slang.
sexbiznis (o. s pohlavným pudom, vzťahmi, službami) angl. hovor.
komisia (o., pri ktorom obstarávateľ, samostatný obchodník, koná vo vlastnom mene, ale na účet iného, príkazcu, sprostredkovanie) lat. obch.
doupson (o., pri kt. dvaja kupujúci ovládajú trh) lat.
duopol (o., pri kt. dvaja predávajúci ovládajú trh, napr. dvaja výrobcovia určitého tovaru) gréc.-lat.
burza (výmenný o., miesto predaja al. výmeny tovarov) lat.
stock exchange /stok ixčejndž/ (londýnska burza s cennými papiermi) angl.
steláž (termínový burzový o., pri kt. jedna zo strán má právo buď tovar, cenné papiere, odobrať al. dodať) franc. obch.
deport (termínový burzový o. na zníženie kurzu cenných papierov v budúcnosti) lat.
report (termínový burzový o. na zvýšenie kurzu cenných papierov v budúcnosti) lat.
špekulovanie (úsilie o zisk pomocou rýchlych obchodov založených na odhade) lat. ekon.
à la hausse /ala ós/ (burzová špekulácia na stúpanie cien, kurzov) franc. obch.
à la baisse /ala bes/ (burzová špekulácia na pokles cien, kurzov) franc. obch.
kontremina (špekulácia à la baisse vykonaná skupinou osôb) franc. obch.
arbitráž (špekulácia na porovnávanie cien a termínov tovarov, cenných papierov, devíz a pod.) franc. ekon.
ažiotáž (burzová špekulácia na vyvolanie dopytu po cenných papieroch a pod.) tal.-franc. peňaž.
corner /ko-/
korner (burzová špekulácia, skúpenie tovaru s úmyslom predávať ho neskôr za vyššiu cenu) angl.
barter angl. obch.
kompenzácia (výmenný o. bez použitia peňažnej hotovosti) lat. obch.
junktim (viazaný medzinárodný o., keď je vývoz jedného tovaru viazaný dohodou medzi štátmi na dovoz iného tovaru) lat. ekon.
switch /svič/ (výmenný o., pri kt. sa vymieňajú meny na základe nepriameho tovarového obchodu) angl. fin. obch.
industrial-offset /-das-/ (kompenzácia veľkého objemu, najmä s voj. tovarom) angl. fin. obch.
swap /svop, svap/ (výmenný, pri kt. banka kupuje devízy za iné devízy a súčasne kúpené devízy predáva s odloženou dobou dodania) angl. fin.
hedge /hedž/
hedging /hedžing/
hedžing (o. na krytie rizika zmeny ceny) angl. ekon.
detail /-tajl/ (predaj v drobnom, v malom množstve priamym spotrebiteľom, maloobchod) franc. zastar.
retail /riteil/ (o., predaj v malom, maloobchod) angl. obch.
wholesale /houlseil/ (o., predaj vo veľkom, veľkoobchod) angl. obch.
marketing (obch. a výrobná metóda vychádzajúca z potrieb trhu, odbyt) angl. ekon. porovnaj predajkúpa

po

à (pri uvádzaní ceny za kus, meter a pod.) franc. à 10 Sk
met- gréc. v zlož. sl.
post- (nasledujúci po niečom) lat. v zlož. sl.

polodrahokam

spinel (červený, ružový, fialový, modrý a pod. p., kockový nerast) lat.
zirkón (zlatý, zelený, žltý, modrý a pod. p. používaný najmä v ind. šperkárstve) arab.-franc.
topás (zlatožltý, bezfarebný, bledomodrý, ružový a pod. p.) gréc.-lat.
peridot (priehľadná odroda olivínu s farebným odtieňom podľa množstva železa) gréc.
granát (tmavočervený p., napr. z okolia čes. Třebeníc) lat.
odrody granátu
almandín (červenofialový p.) vl. m.
pyrop (tmavočerverený p.) gréc.
spesartín (oranžovočervený p.) vl. m.
grosulár (oranžový, zelený al. bezfarebný p.)
demantoid (zelený p.) gréc.
turmalín (p. s veľkým množstvom farieb, aj mnohofarebný) sinhal.-franc.
ametyst (priezračná fialová drahokamová odroda kremeňa) gréc. miner.
tyrkys (modrý, modrozelený nepriehľadný p.) franc.-nem.
chalcedón (bezfarebný, žltý, sivý p.) vl. m.
odrody chalcedónu
achát (rôznofarebný p.) gréc.
karneol (červený p.) lat.
ónyx (čiernobiely al. červenobiely p.) gréc. miner.
chryzopras (zelený) gréc.
lazurit perz.
lapis lazuli /lá- lá-/ (modrý p.) lat.
nefrit gréc.
jadeit (zelený p.) špan.
gema lat.
glyptika (p. al. drahokam, prípadne aj sklo, s vyrezaným al. vyrytým obrazom, ako prívesok al. prsteň) gréc. výtv. porovnaj diamant

spôsob

spôsob 1 (postup, ktorým sa niečo deje, povaha, ráz deja)
modus (s. prevádzky prístroja; slovesný s. lingv.; s. všeobecne kniž.) lat. tech.
režim (s. fungovania, usporiadania niečoho) franc.
systém (s. usporiadania určitého celku) gréc. porovnaj sústava
metóda (s. uplatnený na dosiahnutie cieľa) gréc.
technika (s. vykonávania určitej činnosti) gréc.
forma (s. spracovania, podania, prejavu) lat.
stratégia (premyslený s. plánovania a riadenia činností vedúcich k dosiahnutiu určeného cieľa; s. vedenia vojny, vojnových operácií voj.) gréc.
taktika (s. vedenia a riadenia boja) gréc.
šablóna (ustálený, otrepaný, bezduchý s. práce) hol.-nem. pejor.
štýl (s. činnosti, vyjadrovania, myslenia, správania, ráz činnosti, veci al. javu; s. výberu a používania umeleckých prostriedkov charakteristický pre určitú dobu alebo človeka, umelecký smer, sloh; s. výberu a využitia jaz. prostriedkov, sloh) lat. porovnaj rázsloh 1sloh 2
typ (ráz, sloh, charakter) gréc. porovnaj ráz
koncepcia (s. chápania, poňatia, nazerania na niečo, súbor názorov na niečo) lat.
maniera (ustálený, vyhranený, opakujúci sa s. práce, tvorby) franc.
modalita (možný s.) lat. kniž.
realizmus (s. myslenia a konania založený na triezvom, vecnom poznávaní skutočnosti, zmysel pre skutočnosť, vecnosť) lat.
poetika (s. umeleckej lit. tvorby autora, súhrn využívaných umeleckých prostriedkov a zásad určujúcich štýl) gréc.-lat.
mnemotechnika gréc. psych. ped.
mnemonika (súbor metód, techník a prostriedkov podporujúcich pamäť, uľahčujúcich zapamätanie) gréc. zried.
modus vivendi (s. života; s. spolužitia, spolunažívania) lat. kniž.
modus operandi (s. činnosti) lat. kniž.
modus procedendi (s. postupu) lat. kniž.
omni modo (každým s., všetkými spôsobmi) lat. kniž.
optima forma (najlepším s.) lat. kniž.
à la /ala/ (na s., podľa) franc.
katexochén (vynikajúcim s.) gréc. kniž.
stesso (tým istým s.) tal. hud.
s. skoku pozri skok
slovesné spôsoby
indikatív (oznamovací s.) lat. lingv.
imperatív (rozkazovací s.) lat. lingv.
konjunktív (s. vyjadrujúci vzťah závislosti al. subjektívnosti deja) lat. lingv.
expektatív (s. vyjadrujúci očakávaný dej) lat. lingv.
optatív (s. vyjadrujúci želanie al. podmienený dej) lat. lingv.
subjunktív (s. vyjadrujúci splniteľné želanie) lat. lingv.
irrealis (s. vyjadrujúci nesplniteľnú podmienku) lat. lingv.
dubitatív (s. vyjadrujúci pochybnosť o deji) lat. lingv.
adhortatív (s. vyjadrujúci nabádanie, povzbudenie) lat. lingv. porovnaj postup 1

podľa

per lat.
per- lat. v zlož. sl.
à la /ala/ (na spôsob) franc.
a potiori /-ci-/ (v duchu) lat. kniž.

účet

konto tal. fin.
sporožíro (bežný ú. slúžiaci na bezhotovostné platby a sporenie) sl. + tal.
kontokorent (bežný ú. v banke so stanovenou výškou rámcového úveru) tal. obch.
subkonto (pomocný, vedľajš ú., podúčet) lat. + tal. fin.
nostro (ú. otváraný al. vedený bankou al. inou osobou pre druhú osobu na jej príkaz a riziko, napr. účet slov. banky vedený u zahraničnej banky) tal. obch.
loro (ú. otváraný al. vedený bankou al. inou osobou pre druhú osobu na jej príkaz a riziko, napr. u slov. banky vedený účet zahraničnej banky) tal. obch.
a conto /á kon-/ (na ú., ako preddavok a pod.) tal. obch.
à fond perdu /fon –dü/ (pohľadávka odpísaná na ú. strát) franc. účt.
a metà (na spoločný ú., príležitostné spojenie dvoch firiem s rovnakým dielom na zisku) tal. obch.

žena

femina lat. lek.
femino- lat. v zlož. sl.
gynaeco- /-neko/
gyno- gréc. v zlož. sl.
memsahib ind.
báryšňa rus. iron.
pixľa nem. pren. hrub.
blondýnka (ž. al. dievča so svetlými vlasmi, plavovláska) franc.
brunetka (ž. al. dievča s tmavými vlasmi) franc.
lady /lej-/ (ž., dáma, pani) angl. pren.
dáma (zdvorilé označenie ž.) franc.
dáma (ž. s vyberaným pôvodom al. správaním) franc.
squaw /skvó/ (indián. ž.; ž., manželka v amer. prostredí) indián.-angl.
matróna (dôstojná staršia ž.) lat.
matróna (ž. statnej postavy, najmä staršia) lat. expr. al. pejor.
cárica (vznešená, pyšná, obdivovaná ž.) rus. pren.
preciózka (neprirodzená, vyumelkovaná, výstredná, strojená ž. prehnane dokonalá v správaní, konaní) lat.-franc. kniž.
módedáma (ž. obliekajúca sa podľa najnovšieho vkusu) franc. hovor.
madame /madam/ (zdvorilé oslovenie ž.) franc.
domina (oslovenie rím. ž., pani hist.; ž., kt. má prevahu v sexuálnych vzťahoch) lat.
hetéra (vzdelaná ž., kt. viedla slobodný spôsob života mimo rodinného spoločenstva, v starom Grécku) gréc. hist.
satí (verná ž., vdova, kt. sa dala dobrovoľne spáliť so svojím mŕtvym mužom) sanskrit hist.
nymph- /-fo/
nympho- /-fo/
nymfo- (ž., najmä mladá) gréc. v zlož. sl.
nymfa (mladá krásna ž.) gréc. pren.
grácia (pôvabná mladá ž.) lat. vl. m. expr. často iron.
madona (krásna a cnostná ž.) tal. pren. expr.
venuša (krásna ž.) vl. m.
fryna (krásna, zvodná ž.) vl. m. zried. kniž.
fešanda angl.-nem. hovor. expr.
štramanda (pekná, vkusne oblečená ž., krásavica) nem., angl.-nem. hovor., hovor. expr.
manekýnka hol.-franc.
modelka (ž. predvádzajúca odevy na módnych prehliadkach; ž. stojaca ako predloha pre výtvarné spracovanie) tal.
topmodelka (špičková modelka) angl. + tal.
pin-up girl /pinap gerl/ (modelka pózujúca pre fotografie na plagáty a pod.) angl.
playmate /plejmejt/ (modelka pózujúca pre fotografie do časopisov a pod.) angl.
moletka (plnoštíhla ž. majúca zaokrúhlené tvary tela) franc. hovor.
basa (tučná ž.) franc. pejor.
grácia (škaredá, nepríjemná ž.) lat. vl. m. expr. iron. hovor.
pulcheria (škaredá ž., ohava, špata, škrata) lat.
rašpľa (škaredá stará ž.) nem. pejor.
randa (otrhaná ž.) maď. pejor.
škatuľa (nadávka ž.) lat. pren. pejor.
halapirka (hlúpa ž., hlupaňa) maď. hovor. pejor.
ťapša (škaredá, nemotorná, hlúpa ž., nadávka ž.) maď. hovor. pejor.
sexica (pôvabná, vyzývavo prížažlivá ž.) lat. + tal. hovor. expr.
parádnica (ž, kt. sa rada nápadne pekne, ozdobne, výstredne, draho oblieka) špan. hovor.
fiflena (povrchná parádnica) tal. pejor.
koketka (ž. snažiaca sa nápadným správaním vzbudiť pozornosť al. obdiv) franc.
tigrica perz.-lat. pren. expr.
dračica (príťažlivá, zvodná al. zlá, krutá ž.) gréc.-lat. hovor. expr.
siréna (zvodná ž., zvodkyňa) gréc. vl. m. expr.
vamp (démonicky zvodná žena) srb.chorv.-angl.
putifárka (záletná, neverná ž., zvodkyňa, záletnica) vl. m. zastar. expr.
mesalína (záletná, roztopašná ž., záletnica) vl. m. expr.
prostitútka (predajná ž. poskytujúca pohlavný styk za odmenu, za peniaze, neviestka) lat.
devla cig. pejor.
filcka nem. subšt.
firma tal. pejor.
fľandra nem. hrub.
perdita lat. kniž.
pľundra nem. hovor. expr.
randa maď. pejor.
škatuľa (ľahká ž., pobehlica, cundra) lat. pren. pejor.
hetéra (staroveká ľahká ž., neviestka) gréc.
kurtizána (ľahká ž. z vyšších spoločenských vrstiev, neviestka) franc.
loretka (ľahká ž. z parížskeho podsvetia) franc.
callgirl /kólgrl/ (dievča, kt. poskytuje sexuálne služby na základe telefinického zavolania) angl.
gejša (speváčka a spoločníčka mužov v jap. čajovniach a podnikoch) jap.
menáda gréc.-lat.
bakchantka (ž., kt. sa zúčastnila slávnosti, obradu na počesť boha Bakcha al. Dionýza spojenej s hýrením) gréc. hist. náb.
odaliska (ž. v bývalom tur. háreme) tur.
rakétľa (ž. s pochybnou povesťou, najmä staršia) tal. pren. pejor.
erotomanka gréc. lek.
sexoška (ž. s nadmerne vystupňovanými pohlavnými záujmami a pudmi) lat. slang.
menáda (zmyselná, bujná, vášnivá ž.) gréc.-lat. pren.
nymfomanka (ž. postihnutá chorobnou pohlavnou dráždivosťou a žiadostivosťou, vystupňovaním pohlavných záujmov a pudov) gréc. lek.
lesbička (ž. oddávajúca sa pohlavnej láske s inou ženou) vl. m.
konkubína (ž. žijúca s mužom manželským spôsobom bez sobáša, najmä cirk., družka) lat.
hárem (moslimove ž. žijúce vo vyhradenej časti moslimského domu; viac ž. okolo jedného muža pren. expr.) arab.-tur.
striptérka (ž. predvádzajúca vyzliekanie v nočnom zábavnom podniku) angl.
bardáma (ž. platená za zabávanie hostí v nočnom zábavnom podniku) nem. slang.
virago (ž., kt. sa cíti ako muž, mužatka) lat. lek.
kolombína (ľstivá, úskočná, falošná ž.) tal.
rafika lat.-gréc. pejor.
rebeka (prefíkaná, výbojná, odporná, zlá ž.) vl. m. pejor.
erdegbaba (rázna, panovačná ž.) maď.? slang. nár.
kofa (ž. s hrubšími spôsobmi al. nižšími rozumovými schopnosťami) nem. hovor.
rebeka (zlá, nepríjemná, jazyčnatá ž.) vl. m. pejor.
megera (zlá, neznášanlivá, hašterivá, zúrivá, závistlivá ž.) vl. m. pejor.
harpya (zlomyseľná, hašterivá, zlostná, zlá ž., bosorka, ježibaba) gréc.
fúria (zúrivá, divá, zlostná, rozzúrená, zlá ž.) vl. m.
xantipa (neznášanlivá, hašterivá ž., jazyčnica) vl. m. pejor.
sotoňa hebr. pejor.
diablica (zlostná žena, čertica, diablica) gréc.-lat.
striga lat.-rum.
bosorka maď.
ježibaba (zlá, nepríjemné ž., čertica) rus.
amazonka (bojovná odvážna ž., mužatka) vl. m. gréc.
sufražetka (bojovná, energická ž.) angl. pren. expr.
nulipara (ž., kt. ešte nerodila) lat. lek.
unipara (ž., kt. porodila jedno dieťa) lat. lek.
primipara (ž., kt. rodí prvýkrát, prvorodička) lat. lek.
bipara (ž., kt. porodila druhé dieťa, druhorodička) lat. lek.
multipara (ž., kt. rodila viackrát, viacrodička) lat. biol.
puerpera (ž. v šestonedelí, šestonedieľka, rodička) lat. lek.
gynandroid (ž. s druhotnými mužskými znakmi) gréc. lek.
Pandora (prvá ž.) gréc. mytol.
Amazonka (mýtická bojovná ž. na ostrove Lemnu)
sfinx (obluda s telom napoly levím a ženským kladúca neriešiteľné otázky) gréc. mytol.
Gorgóna (bytosť s hadmi vo vlasoch, netvor ženského pohlavia, kto sa na ňu pozrie, skamenie) gréc. mytol.
Medúza (Gorgóna, kt. Perzeus odsekol hlavu) gréc. mytol.
Euryalé (ostatné dve Gorgóny) gréc. mytol.
Harpya (bytosť s vtáčím telom a ženskou hlavou odnášajúci duše mŕtvych do podsvetia) gréc. mytol.
valkýra (ženská démonická bytosť, kt. privádzala bojovníkov padlých v boji do sídla germ. bohov) škand. mytol.
kikimora (rozprávková mýtická ženská bytosť v noci hubiaca ľudí, slovan. podoba upíra, nočná mora) rus.
cherchez la femme /šeršé la fam/ (za všetkým je ž., príčinou všetkého je ž., za všetkým hľadaj ž.) franc. kniž. porovnaj dievčaslečnamilenkapani 1pani 2manželka

priamo

vis-à-vis /vizaví/ (naproti, zoči-voči) franc. hovor.
tête à tête /tetatet/ (medzi štyrmi očami, dôverne) franc. kniž. t. rozhovor
expressis verbis (výslovne, vyslovene, naplno, jednoznačne, jasne, dôrazne) lat. kniž. vyjadriť e. v.
rekta- (bezprostredne) lat. v zlož. sl.
akurát (práve, priam, presne) lat. hovor. porovnaj priamy 1priamy 2priamy 3

lístok

ceduľka (malá potvrdenka) lat. hovor.
šífkarta (cestovný l. na loď) nem. hovor.
retúrka (spiatočný cestovný l.) franc. hovor. zastar.
permanentka (stály cestovný preukaz; stála vstupenka na všetky al. vybrané podujatia, predstavenia) lat. hovor.
abonentka (predplatný l.; predplatná vstupenka zaplatená vopred) franc.
električenka gréc. hovor.
elina (predplatný lístok na mestskú hromadnú dopravu) gréc. slang.
bilet franc. zastar.
tiket (vstupenka) angl. zastar.
perónka (vstupenka na železničné nástupište) franc.-nem. hovor. zastar.
pas (doklad oprávňujúci na vstup, činnosť a pod.) franc.-nem.
vizitka (l. s vytlačeným menom používaný v spoločenskom styku, navštívenka) franc.
planéta (l. s veštbou predávaný na jarmokoch, púťach) gréc. zastar.
lós (l. na náhodné určenie, výber al. rozhodnutie) nem.
tiket (stávkový l.) angl.
blok franc.-nem. obch.
paragón (pokladničný l. s cenou a druhom zakúpeného tovaru) vl. m. obch.
menu /menü/ (jedálny l. s poradím jedál podávaných pri obede al. večeri) franc.
à la carte /ala kart/ (podľa jedálneho l.) franc.

čelo

prova (predná časť lode, č., predok) port. lod.
fasáda tal.-franc.
front (vonkajšia stena budovy, predná strana, priečelie) lat. stav.
anta (zosilnené č. steny antickej architektúry, predĺžený bočný múr so zosilneným č.) gréc. archit.
prima fronte lat. kniž.
à la tête /ala tét/ (na č.) franc. kniž.

čas

čas 1 (časový úsek, obdobie, doba určená al. vhodná na niečo)
štádium gréc.-lat.
fáza gréc.
etapa franc.
kapitola (obdobie, stupeň, úsek vývoja; časový úsek; obdobie v ľudskom živote) lat.
epocha gréc.
éra lat.
eón (ucelené, ohraničené obdobie súvisiace obyčajne s významnou udalosťou, časový úsek, časový medzník; dejinný vek) gréc. kniž. bás.
termín lat.
terminus (lehota, deň na splnenie úlohy) lat. odb.
perióda (časový úsek, po kt. sa určitý jav opakuje, najmä pravidelne) gréc.
spacium /-pá-/ (obdobie medzi niečím) lat. kniž.
durée /dyre/ (trvanie, konkrétny č. prežívaný v živote človeka) franc. filoz.
time /tajm/ (čas, lehota) angl.
pentáda (obdobie piatich dní, týždňov a pod.) gréc.
dekáda (obdobie desiatich dní, týždňov a pod.) gréc.
triénium (obdobie troch rokov, trojročie) lat. kniž.
kvadriénium (obdobie štyroch rokov) lat. kniž.
quinquennium /kvinkve-/ (obdobie piatich rokov, päťročie) lat. kniž.
decénium (obdobie desiatich rokov, desaťročie) lat. kniž.
generácia (obdobie približne 30 rokov) lat.
saeculum /séku-/ (obdobie sto rokov, storočie) lat. kniž. zastar.
chiliada (o. tisíc rokov, tisícročie) gréc. kniž. porovnaj výročie
semester (polročné obdobie, napr. študijné, na vysokej škole, polovica školského roku na vysokej škole, polrok) lat.
trimester (štvrťročné obdobie, napr. študijné, na vysokej škole, jedna z troch častí školského roku) lat.
nóna (č. od druhej do tretej popoludní, neskôr popoludňajší č.) lat. hist.
time-out /tajmaut/
tajmaut (oddychový č. v kolektívnych hrách) angl. šport.
totalita (č. úplného zatmenia Slnka al. Mesiaca) lat. astron.
minutáž (dĺžka, vymedzenie času v minútach) lat. odb.
stopáž (č. trvania programu, nahrávky, záberu a pod.) angl. odb.
prime time /prajm tajm/ (č. vysielania určitého programu v televízii al. rozhlase s najvyššou sledovanosťou, hlavný vysielací č.) angl. žurn.
vigília (č., v kt. konala službu nočná hliadka v starom Ríme, štvrtina noci) lat.
hóra (modlitby konané povinne v určitých hodinách, č. modlitby, hodinka) lat. náb.
víkend (obdobie pracovného odpočinku na konci týždňa, koniec týždňa, sobota a nedeľa) angl.
fajront nem. hovor.
fraj (voľný čas po práci, voľno) nem. subšt.
(dolce) far niente /dolče/ (č. (sladkého) ničnerobenia, nečinnosti, záhaľky, leňošenia) tal.
in termino /-mí-/ (v určitom č.) lat. kniž.
hoc tempere /hok/ (v tomto č., teraz) lat.
pro tempore /pró -pó-/ (toho č., vzhľadom na č.) lat. kniž.
tempore in omni /-pó- -ní/ (v každom č., vždy) lat. kniž.
tempi passati /-sá-/ (minulé, staré časy) tal. kniž.
iusto tempore /jus-/ (v pravý č.) lat.
hora ruit (č. letí) lat. kniž.
suo tempore (svojho č., v určenom č.) lat. kniž.
à la longue /ala long/ (na dlhší č.) franc. kniž.
time is money /tájm iz many/ (č. sú peniaze) angl. kniž. porovnaj obdobiedĺžka 2
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 56. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.