Výsledky vyhľadávania

bábä

baby /bejby/ angl.
bejbino angl. hovor.
bambino (malé dieťa, dojča) tal.
jezuliatko (malé dieťa, dieťatko) vl. m. pren. expr.
špunt nem. hovor. expr.
šrác nem. hovor.
štupeľ (malé dieťa, krpec, človiečik) nem. hovor. expr.

náhrada

náhrada 1 (vyrovnanie)
satisfakcia (n. za utrpenú škodu, bezprávie, vyrovnanie) lat. práv.
bonus (zvýhodnenie, odmena, dobropis, zľava) lat. obch. ekon.
offset (vzájomné vyrovnanie, vyrovnávanie) angl.
rekompenzácia (n. škody, odškodné, odškodnenie, vyrovnanie) lat. kniž.
refundácia (vyrovnanie, napr. nákladov, sumy, kt. zaplatil niekto iný) lat. kniž. a odb.
retribúcia (n., vyrovnanie, náprava, odčinenie krivdy) lat. práv.
relútum (náhrada, vyrovnanie naturálnych dávok, strava, byt a pod., v peniazoch) lat. admin. hist.
bonifikácia lat. obch. ekon. šport.
refakcia (zvýhodnenie, odškodné, zľava, odmena) lat. obch.
reparácia (n. vojnových škôd spôsobených víťaznému štátu) lat.
šarca (náhrada, vyrovnanie za vojnovú škodu) nem. zastar.
diéta (náhrada, vyrovnanie výdavkov zamestnanca za stravu počas pracovnej cesty, stravné a nocľažné) gréc.
diurnium (diéta pri úradnej ceste) lat. zastar.
kaucia lat. práv. a obch.
arrha (peňažná záruka ako n. väzby) hebr. zastar.
draft (prídavok, prívažok al. zrážka z hmotnosti tovaru ako n. za úbytok hmotnosti al. kvality tovaru) angl. obch.
fusti (draft spôsobený primiešaním cudzích látok, znečistením) tal. obch.
besemschon (draft spôsobený uviaznutím tovaru na obale)
leakage /likidž/ (draft spôsobený vyparovaním kvapalín) angl. obch.
calo /ka-/
decalo /deka-/ (draft spôsobený vysypaním) gréc.
coulage /kuláž/
kuláž lat.-tal.
leakage /likidž/ (draft spôsobený vytečením, vyparením kvapalín) angl. obch.

ľavoboček

bastard (nemanželské dieťa al. miešanec, ľavoboček) franc. pejor.
pankhart nem. hrub.
alamnus (dieťa nemanželského pôvodu) lat. zried.

žena

femina lat. lek.
femino- lat. v zlož. sl.
gynaeco- /-neko/
gyno- gréc. v zlož. sl.
memsahib ind.
báryšňa rus. iron.
pixľa nem. pren. hrub.
blondýnka (ž. al. dievča so svetlými vlasmi, plavovláska) franc.
brunetka (ž. al. dievča s tmavými vlasmi) franc.
lady /lej-/ (ž., dáma, pani) angl. pren.
dáma (zdvorilé označenie ž.) franc.
dáma (ž. s vyberaným pôvodom al. správaním) franc.
squaw /skvó/ (indián. ž.; ž., manželka v amer. prostredí) indián.-angl.
matróna (dôstojná staršia ž.) lat.
matróna (ž. statnej postavy, najmä staršia) lat. expr. al. pejor.
cárica (vznešená, pyšná, obdivovaná ž.) rus. pren.
preciózka (neprirodzená, vyumelkovaná, výstredná, strojená ž. prehnane dokonalá v správaní, konaní) lat.-franc. kniž.
módedáma (ž. obliekajúca sa podľa najnovšieho vkusu) franc. hovor.
madame /madam/ (zdvorilé oslovenie ž.) franc.
domina (oslovenie rím. ž., pani hist.; ž., kt. má prevahu v sexuálnych vzťahoch) lat.
hetéra (vzdelaná ž., kt. viedla slobodný spôsob života mimo rodinného spoločenstva, v starom Grécku) gréc. hist.
satí (verná ž., vdova, kt. sa dala dobrovoľne spáliť so svojím mŕtvym mužom) sanskrit hist.
nymph- /-fo/
nympho- /-fo/
nymfo- (ž., najmä mladá) gréc. v zlož. sl.
nymfa (mladá krásna ž.) gréc. pren.
grácia (pôvabná mladá ž.) lat. vl. m. expr. často iron.
madona (krásna a cnostná ž.) tal. pren. expr.
venuša (krásna ž.) vl. m.
fryna (krásna, zvodná ž.) vl. m. zried. kniž.
fešanda angl.-nem. hovor. expr.
štramanda (pekná, vkusne oblečená ž., krásavica) nem., angl.-nem. hovor., hovor. expr.
manekýnka hol.-franc.
modelka (ž. predvádzajúca odevy na módnych prehliadkach; ž. stojaca ako predloha pre výtvarné spracovanie) tal.
topmodelka (špičková modelka) angl. + tal.
pin-up girl /pinap gerl/ (modelka pózujúca pre fotografie na plagáty a pod.) angl.
playmate /plejmejt/ (modelka pózujúca pre fotografie do časopisov a pod.) angl.
moletka (plnoštíhla ž. majúca zaokrúhlené tvary tela) franc. hovor.
basa (tučná ž.) franc. pejor.
grácia (škaredá, nepríjemná ž.) lat. vl. m. expr. iron. hovor.
pulcheria (škaredá ž., ohava, špata, škrata) lat.
rašpľa (škaredá stará ž.) nem. pejor.
randa (otrhaná ž.) maď. pejor.
škatuľa (nadávka ž.) lat. pren. pejor.
halapirka (hlúpa ž., hlupaňa) maď. hovor. pejor.
ťapša (škaredá, nemotorná, hlúpa ž., nadávka ž.) maď. hovor. pejor.
sexica (pôvabná, vyzývavo prížažlivá ž.) lat. + tal. hovor. expr.
parádnica (ž, kt. sa rada nápadne pekne, ozdobne, výstredne, draho oblieka) špan. hovor.
fiflena (povrchná parádnica) tal. pejor.
koketka (ž. snažiaca sa nápadným správaním vzbudiť pozornosť al. obdiv) franc.
tigrica perz.-lat. pren. expr.
dračica (príťažlivá, zvodná al. zlá, krutá ž.) gréc.-lat. hovor. expr.
siréna (zvodná ž., zvodkyňa) gréc. vl. m. expr.
vamp (démonicky zvodná žena) srb.chorv.-angl.
putifárka (záletná, neverná ž., zvodkyňa, záletnica) vl. m. zastar. expr.
mesalína (záletná, roztopašná ž., záletnica) vl. m. expr.
prostitútka (predajná ž. poskytujúca pohlavný styk za odmenu, za peniaze, neviestka) lat.
devla cig. pejor.
filcka nem. subšt.
firma tal. pejor.
fľandra nem. hrub.
perdita lat. kniž.
pľundra nem. hovor. expr.
randa maď. pejor.
škatuľa (ľahká ž., pobehlica, cundra) lat. pren. pejor.
hetéra (staroveká ľahká ž., neviestka) gréc.
kurtizána (ľahká ž. z vyšších spoločenských vrstiev, neviestka) franc.
loretka (ľahká ž. z parížskeho podsvetia) franc.
callgirl /kólgrl/ (dievča, kt. poskytuje sexuálne služby na základe telefinického zavolania) angl.
gejša (speváčka a spoločníčka mužov v jap. čajovniach a podnikoch) jap.
menáda gréc.-lat.
bakchantka (ž., kt. sa zúčastnila slávnosti, obradu na počesť boha Bakcha al. Dionýza spojenej s hýrením) gréc. hist. náb.
odaliska (ž. v bývalom tur. háreme) tur.
rakétľa (ž. s pochybnou povesťou, najmä staršia) tal. pren. pejor.
erotomanka gréc. lek.
sexoška (ž. s nadmerne vystupňovanými pohlavnými záujmami a pudmi) lat. slang.
menáda (zmyselná, bujná, vášnivá ž.) gréc.-lat. pren.
nymfomanka (ž. postihnutá chorobnou pohlavnou dráždivosťou a žiadostivosťou, vystupňovaním pohlavných záujmov a pudov) gréc. lek.
lesbička (ž. oddávajúca sa pohlavnej láske s inou ženou) vl. m.
konkubína (ž. žijúca s mužom manželským spôsobom bez sobáša, najmä cirk., družka) lat.
hárem (moslimove ž. žijúce vo vyhradenej časti moslimského domu; viac ž. okolo jedného muža pren. expr.) arab.-tur.
striptérka (ž. predvádzajúca vyzliekanie v nočnom zábavnom podniku) angl.
bardáma (ž. platená za zabávanie hostí v nočnom zábavnom podniku) nem. slang.
virago (ž., kt. sa cíti ako muž, mužatka) lat. lek.
kolombína (ľstivá, úskočná, falošná ž.) tal.
rafika lat.-gréc. pejor.
rebeka (prefíkaná, výbojná, odporná, zlá ž.) vl. m. pejor.
erdegbaba (rázna, panovačná ž.) maď.? slang. nár.
kofa (ž. s hrubšími spôsobmi al. nižšími rozumovými schopnosťami) nem. hovor.
rebeka (zlá, nepríjemná, jazyčnatá ž.) vl. m. pejor.
megera (zlá, neznášanlivá, hašterivá, zúrivá, závistlivá ž.) vl. m. pejor.
harpya (zlomyseľná, hašterivá, zlostná, zlá ž., bosorka, ježibaba) gréc.
fúria (zúrivá, divá, zlostná, rozzúrená, zlá ž.) vl. m.
xantipa (neznášanlivá, hašterivá ž., jazyčnica) vl. m. pejor.
sotoňa hebr. pejor.
diablica (zlostná žena, čertica, diablica) gréc.-lat.
striga lat.-rum.
bosorka maď.
ježibaba (zlá, nepríjemné ž., čertica) rus.
amazonka (bojovná odvážna ž., mužatka) vl. m. gréc.
sufražetka (bojovná, energická ž.) angl. pren. expr.
nulipara (ž., kt. ešte nerodila) lat. lek.
unipara (ž., kt. porodila jedno dieťa) lat. lek.
primipara (ž., kt. rodí prvýkrát, prvorodička) lat. lek.
bipara (ž., kt. porodila druhé dieťa, druhorodička) lat. lek.
multipara (ž., kt. rodila viackrát, viacrodička) lat. biol.
puerpera (ž. v šestonedelí, šestonedieľka, rodička) lat. lek.
gynandroid (ž. s druhotnými mužskými znakmi) gréc. lek.
Pandora (prvá ž.) gréc. mytol.
Amazonka (mýtická bojovná ž. na ostrove Lemnu)
sfinx (obluda s telom napoly levím a ženským kladúca neriešiteľné otázky) gréc. mytol.
Gorgóna (bytosť s hadmi vo vlasoch, netvor ženského pohlavia, kto sa na ňu pozrie, skamenie) gréc. mytol.
Medúza (Gorgóna, kt. Perzeus odsekol hlavu) gréc. mytol.
Euryalé (ostatné dve Gorgóny) gréc. mytol.
Harpya (bytosť s vtáčím telom a ženskou hlavou odnášajúci duše mŕtvych do podsvetia) gréc. mytol.
valkýra (ženská démonická bytosť, kt. privádzala bojovníkov padlých v boji do sídla germ. bohov) škand. mytol.
kikimora (rozprávková mýtická ženská bytosť v noci hubiaca ľudí, slovan. podoba upíra, nočná mora) rus.
cherchez la femme /šeršé la fam/ (za všetkým je ž., príčinou všetkého je ž., za všetkým hľadaj ž.) franc. kniž. porovnaj dievčaslečnamilenkapani 1pani 2manželka

rodička

-para lat. v zlož. sl.
puerpera (žena v šestonedelí, šestonedieľka) lat. lek.
unipara (žena, kt. porodila jedno dieťa) lat. lek.
primipara (žena, kt. rodí prvýkrát, prvorodička) lat. lek.
bipara (žena, kt. porodila druhé dieťa, druhorodička) lat. lek.
multipara (žena, kt. rodila viackrát, viacrodička) lat. biol.

výživa

-trophia /-fia/
tropho- /-fo/
trofo- gréc. v zlož. sl.
diéta (liečebná v. chorých, strava odporúčaná lekárom) gréc. lek.
eutrofia (normálny stav výživy, najmä dojčiat) gréc. lek.
hyperalimentácia gréc. + lat.
polytrofia (nadmerná v.) gréc. lek.
malnutrícia (porucha vyvolaná nedostatočnou v., podvýživa) lat. lek.
hypoalimentácia (nedostatočná v., hladovanie, podvýživa) gréc. + lat. lek.
subalimentácia (nedostatočná v., mierna podvýživa) lat. lek.
pedatrofia (nedostatočná v. dieťaťa) gréc. lek.
malnutrícia (nesprávna v.) lat. lek.
denutrícia (podvýživa, chudosť) lat. lek.
vegetariánstvo (v. prevažne al. výlučne rastlinnou potravou) lat.
vegán (v. výlučne rastlinnou potravou) lat.
vitariánstvo (v. výlučne surovou rastlinnou potravou) lat.
neurotrofia (v. nervového tkaniva) gréc. lek.
fotoautotrofia (spôsob v. organizmov schopných prijímať a využívať energiu zo slnečného žiarenia) gréc. biol.
autotrofia (spôsob v. zelených rastlín založený na schopnosti vytvárať zložky tela z minerálnych látok využitím energie slnečného žiarenia al. oxidácie organických látok) gréc. biol.
chemotrofia (autotrofia založená na oxidácii anorganických látok) gréc. biol.
heterotrofia (spôsob v. organizmov prijímaním organických látok, získavaním energie oxidáciou organických látok) gréc. biol.
mixotrofia (spôsob v. organizmov striedavým al. súčasným prijímaním organických aj anorganických látok) gréc. biol.
spôsob výživy živočíchov, organizmov
monofágia gréc. zool.
stenofágia (v. len jedným druhom potravy) gréc. biol.
oligofágia (v. len niekoľkými druhmi potravy) gréc. zool.
fytofágia (v. rastlinnou potravou) gréc. biol.
herbivoria (v. výhradne rastlinami, najmä bylinami a trávami) lat. zool.
zoofágia gréc.
karnivoria (v. mäsitou potravou) lat. zool.
heterofágia gréc. zool. zastar.
pantofágia gréc. zool.
omnivoria (v. rôznorodou potravou, všežravosť) lat. biol.
euryfágia gréc. zool.
polyfágia (v. rôznorodou rastlinnou a živočíšnou potravou) gréc. zool.
saprofytizmus (v. hnijúcimi látkami, zvyškami rastlín a živočíchov) gréc. biol. porovnaj živočích živiaci sa

vyrovnanie

vyrovnanie 3 (zaplatenie)
refundácia (náhrada nákladov, sumy, kt. zaplatil niekto iný; náhrada všeobecne) lat. kniž. al. práv.
rekompenzácia (náhrada škody, odškodné, odškodnenie) lat. kniž.
retribúcia (náhrada, náprava, odčinenie krivdy) lat. práv.
diéta (náhrada výdavkov zamestnanca za stravu počas pracovnej cesty, stravné a nocľažné) gréc.
diurnium (diéty pri úradnej ceste) lat. zastar.
relútum (náhrada naturálnych dávok, stravu, byt a pod., v peniazoch) lat. admin. hist.
satisfakcia (náhrada za utrpenú škodu, bezprávie) lat. práv.
šarca (náhrada za vojnovú škodu) nem. zastar.
settlement (fin. v. obchodov) angl. fin.
draft (v., náhrada, zľava za stratu, úbytok hmotnosti alebo kvality tovaru počas prepravy) angl. obch. porovnaj platba

dieťa

paedo- /pe-/
pedo- gréc. v zlož. sl.
baby /bejby/
bejbino angl. hovor.
bambíno (malé d., dojča, bábä, bábätko, nemluvňa) lat. kniž.
špunt nem. hovor. expr.
šrác nem. hovor.
štupeľ (malé d., krpec, človiečik) nem. hovor. expr.
jezuliatko (malé d., dieťatko) vl. m. pren. expr.
greenager /grínejdžer/ (d. vo veku do 13 rokov) angl. publ.
ancikrist (nezbedné, zlé d.) gréc. + vl. m. zastar. expr. pejor.
enfant terrible /anfan teribl/ (hrozné d.) franc.
fortunae filius /-né/ (d. šťasteny) lat. kniž.
alamnus (nájdené d. neznámych rodičov, najdúch) lat. zried.
pupilus (nedospelé d. pod ochranou poručníka, poručenec, opatrovanec, sirota) lat. práv.
bastard (nemanželské d. al. miešanec, ľavoboček) franc. pejor.
pankhart (d. nemanželského pôvodu; d. všeobecne) nem. hrub.
alamnus (d. nemanželského pôvodu) lat. zried.
postumus (d. narodené po smrti otca, pohrobok) lat. kniž.
nasciturus (d. počaté a nenarodené, spôsobilé na niektoré práva, ak sa narodí živé) lat. práv.
oblát (d. určené rodičmi na rehoľný život) lat. cirk.
enuretik (d., kt. sa pomočuje) gréc. lek.
gemini (spolunarodené deti jednej matky, dvojčatá) lat. odb.
erot (postava, socha malého nahého okrídleného dieťaťa, najmä chlapca, v antike) gréc.
putti (erot v renesancii, baroku, aj bez krídel) tal.
amoret (erot v rokoku) tal. porovnaj chlapecdievča

zhromaždenie

zhromaždenie 1 (organizované stretnutie ľudí)
rákoš maď. pren. hovor.
plénum lat.
plenárka (valné z., zasadanie, schôdza za účasti všetkých členov) lat. hovor.
konferencia (porada, schôdza, z. politikov, odborníkov na prerokovanie určitých otázok) lat.
kongres (zjazd, z. politikov al. odborníkov, najmä medzinárodné) lat.
kolégium (z. rady, skupiny odborníkov, poradcov) lat. odb.
míting (verejné z. väčšieho počtu ľudí pri určitej príležitosti) angl.
manifestácia (verejné polit. z., sprievod) lat.
happening /hep-/ (mimoriadne príležitostné z., napr. so zámerom upútať pozornosť al. na podporu určitej myšlienky, názoru) angl.
tábor (verejné z., schôdzka ľudu pod holým nebom) hebr. zastar.
jamborree /džemborí/ (slávnostné svetové z. delegátov skautských organizácií) angl.
junta /chu-/ (dočasné z.) špan.
parlament (z. poslancov vykonávajúce zákonodarnú moc, zákonodarný zastupiteľský zbor, orgán) franc.
senát (jedna zo snemovní, horná komora zastupiteľského zboru v niektorých štátoch) lat. polit.
kongres (parlament v niektorých štátoch, napr. USA) lat.
eklézia (snem v Aténach s rozsiahlou právomocou) gréc. hist.
apella (z. snemu v Sparte za účasti mužov nad 30 rokov) gréc. hist.
komícia (z. všetkých občanov v starom Ríme rozhodujce o volebných, zákonodarných a voj. otázkach) lat.
diéta (snem v Uhorsku do 1848) lat. hist.
sejm (poľ. palament) poľ.
sobranie (bulh. Snem) bulh.
skupština (snem v bývalej Juhoslávii) srb.
duma (rus. parlament, 1916 – 1917; v súčasnosti dolná komora) rus.
soviet (parlament v bývalom ZSSR) rus. hist.
thing /ti-/ (starogerm. z. slobodných členov kmeňa, kt. rozhodovalo najmä o vyhlásení vojny) germ.
Konvent (najvyšší zastupiteľský orgán vo Veľkej franc. revolúcii, 1792-1795) lat.
tribunát (parlament ustanovený na základe franc. ústavy, 1799) lat.
Kortesy (špan. parlament) špan. plur.
kortesy (stredoveké stavovské z. na Pyrenejskom polostrove) špan. mn. č.
House of Lords /haus ov lórds/ (snemovňa lordov vo Veľkej Británii, horná snemovňa) angl.
House of Commons /haus ov komens/ (snemovňa poslancov vo Veľkej Británii, dolná snemovňa) angl.
eduskunta (fín. jednokomorový parlament) fín.
folketing (dán. zákonodarný zbor) dán.
storting (nór. dvojkomorový parlament) nór.
ting /si-/ (najvyššie z. slobodných island. občanov predpísané zákonom) island. hist.
alting /-lsi-/ (island. parlament) island.
chural (mongol. parlament) mongol.
kuriltaj (z. mongol. kočovnej šľachty) mongol. hist.
diván (z. ministrov v niektorých islamských krajinách; z. všeobecne) arab.
medž(i)lis (z. v niektorých štátoch Blízkeho východu, najmä Irán, Turecko) arab.
džirga (parlament v Afganistane, kmeňové z.) afgan.
eklézia (bohoslužobné z. v ranom kresťanstve) gréc. cirk.
kongregácia (z. miestnej náb. obce v potestantskej cikvi, jednota, bratstvo) lat. cirk.
koncil (z. najvyšších predstaviteľov katolíckej cirkvi, cirk. snem) lat. cirk.
synoda (z. cirk. zástupcov v rímskokatolíckej, protestantskej a pravoslávnej cirkvi, cirk. snem) gréc. cirk.
konkláve (z. kardinálov voliacich pápeža) lat. cirk.
kreácia (z. kolégia kardinálov, kde pápež menuje nových kardinálov) lat.
konvent (spoločnosť, spoločenstvo, z. rehoľníkov kláštora) lat. cirk.
konvent (z. členov evanjelického cirk. zboru) lat. cirk.
sobor (snem príslušníkov pravoslávnej cirkvi) rus. porovnaj schôdzka 1zbor 1

nocľažné

diéta (náhrada výdavkov zamestnanca za stravu počas pracovnej cesty, stravné a n.) gréc.
diurnium (diéty pri úradnej ceste) lat. zastar.

jedlo

trofo- (potrava) gréc. v zlož. sl.
viktuálie (potraviny) lat. zastar. kniž.
futráž (strava) franc. slang.
kost (potrava, strava) nem. hovor. zastar.
makrobiotika (zdravá strava, výživa na základe staročín. receptov zložená z obilnín a zo zeleniny) gréc. biol.
ambrózia (j. bohov v starogréc. mytológii spôsobujúce nesmrteľnosť; lahodné j. vôbec) gréc.
manna (j. padajúce z neba, kt. boh sýtil Izraelcov putujúcich cez púšť, podľa Starého zákona) hebr.
lunch /lanč/ (druhé j. počas dňa podávané okolo poludnia v krajinách, kde sa hlavné j. dňa podáva až popoludní) angl.
diner /diné/ (hlavné denné j. niekde podávané večer) franc.
gáblik (j. jedené medzi raňajkami a obedom, desiata) nem. hovor. zastar.
olovrant (j. medzi obedom a večerou) lat.?
déjeuner /dežené/ (j. podávané medzi 12.-13. hodinou namiesto polievky) franc.
entreé /antré/ (j. podávané pred hlavným jedlom, predjedlo) franc. kuch. zastar.
prandium (j. podávané medzi desiatou a obedom v starom Ríme) lat. hist.
hors d’oeuvres /ordövr/ (studené al. teplé pikantné j. podávané ako prvý chod na povzbudenie chuti do jedla) franc. kuch.
dezert (j. zakončujúce stolovanie, najmä zákusok, ovocie, syr a pod.) franc.
minútka (rýchlo pripravené čerstvé j., najmä mäsité) lat. kuch.
diéta (liečebná výživa chorých, strava odporúčaná lekárom) gréc. lek.
delikatesa franc.
fajnovosť nem. hovor.
pospas (pochúťka, lahôdka, dobrota) tal. zastar.
špécia (vyberané, osobitné, mimoriadne j.) lat. hovor.
manna (veľmi lahodné, osviežujúce j.) hebr. pren. expr.
kóšer (j. pripravené na jedenie podľa žid. rituálnych predpisov) hebr.
humus (nechutné, odpudzujúce j.) lat. slang.
šlichta (nechutné, riedke, mazľavé j.; riedka potrava pre domáce zvieratá) nem. hovor. pejor.
mišpulancie (podradné, nechutné j.) tal. pejor. zastar.
mináž (spoločná voj. al. väzenská strava) franc. zastar. hovor.
chýmus (natrávená strava, potrava so žalúdkovými šťavami, trávenina) gréc. fyziol.
refekcia (občerstvenie, osvieženie) lat.
proviant (potraviny pre vojsko; potraviny na výlet, na cestu pren. hovor.) lat.-tal.
merinda (j. na cestu, občerstvenie, zásoba dobrého jedla) franc.-nem. hovor. zastar.
aprovizácia (potraviny ako predmet dopytu za vojny, zásobovanie najmä potravinami) lat. zastar. kniž.
vegetabílie (potraviny rastlinného pôvodu) lat. kniž. a odb.
table d’hôte /-bl dót/ (jednotné j. v reštaurácii za rovnakú cenu) franc. potrav.
šalát (j. pripravené zmiešaním z rozličných druhov varených al. surových surovín, napr. zeleniny, ovocia, strukovín, zemiakov, mäsa, rýb, syra, najmä studené) tal.
griláda (j. pripravené na zariadení na pečenie bez tuku pôsobením ohňa al. tepla) franc. kuch.
konzerva (trvanlivé j. v plechovom, sklenom, plastovom obale) franc.-nem.
roláda (j. zo stočeného plátu pečeného cesta al. mäsa s plnkou) franc.
jedlá s mäsom
šašlík (baranie al. bravčové mäso opečené na ražni) rus.
peľmene (varené taštičky z múčneho cesta plnené mletým mäsom a poliate maslom al. smotanou) rus.
perkelt (mäsové j. pripravené dusením na masti, cibuli a paprike dochutené smotanou) maď.
musaka (nadrobno nakrájané mäso so zeleninou s pikantnou príchuťou) bulh.
bigos (j. z mäsa a kvasenej kapusty) poľ.
sarma (varené závitky z mletého mäsa zabalené do listu kapusty al. viniča) bulh.
stofato (j. z mäsa, cesnaku, cibule, octu a oleja podávané s kyslým mliekom al. jogurtom) bulh.
mici /-či/ (balkánske mäsové šúľky pečené na žeravom uhlí) rum.
paprikáš (mäsové, hydinové j. pripravené dusením, korenené paprikou a podliate smotanou) srb.-maď. kuch.
ražniči (malé kúsky mäsa prekladané slaninou, cibuľou a pod a opečené na ražni) srb.
čufty (j. z duseného mletého mäsa a ryže v paradajkovej omáčke) srb.
gyros (rôzne druhy mäsa napichnuté na zvislom ražni a po opečení zboku orezávané, pôvodne gréc.) gréc. kuch.
čevapčiči (j. z mletého bravčového al. baranieho mäsa, opekané šúľky) tur. srb.
kjufleta (j. z pečeného mletého baranieho mäsa v tvare párkov) tur.-bulh.
pilaf (dusené, silno korenené baranie mäso s varenou tvrdou pšenicou al. ryžou, cibuľou, mrkvou, cesnakom a rajčinami) perz.-tur.
džuveč (balkánske j. z baranieho al. bravčového mäsa so zeleninou a korením) tur.
kebab (j. z baranieho mäsa zabaleného v papieri a pečeného na ražni nad pahrebou z borovicových šušiek) tur.
dolmas (j. z baranieho sekaného mäsa s ryžou dusené v kapustných al. figových listoch) tur. kuch.
taraba (tur. j. zo sekaného koreneného baranieho mäsa duseného v listoch špenátu) tur. kuch.
kus-kus (arab. j. z baranieho mäsa, zo zeleniny a z krupice) arab.
plov (ryža s nadrobno posekanou baraninou, stredoázijské j.) ?
laghmán (uzb. j. z nasekaného mäsa a rezancov) uzb. kuch.
rizoto (dusená ryža s kúskami mäsa, prípadne zeleniny) tal. kuch.
pizza /-cca/ (j. z cesta na povrchu obloženého a zapečeného so zeleninou, s mäsom, so syrom a pod.) tal. kuch.
antipasta (potravinársky výrobok z drobných marinovaných rýb a zo zeleniny) tal. potrav.
hotdog (párok v rožku ako rýchle občerstvenie) angl.
hamburger (opečené mleté hovädzie al. kuracie mäso v prekrojenej žemli) vl. m. kuch.
cheesburger /číz-/ (hamburger so syrom) angl.
ham and eggs /hemendex/ (opečený plátok slaniny al. šunky s vajcom) angl. kuch.
lunchmeat /lančmít/
luncheon meat /lančmít/ (mleté upravené korenené mäso v konzerve) angl.
beefsteak (prudko opečený rezeň z hovädzieho mäsa, sviečkovice) angl. kuch.
tatarák (biftek zo surového okoreneného hovädzieho mäsa) vl. m. slang.
ramstek (vyšší biftek) angl. kuch.
barbecue /bárbikjú/ (mäso upečené na rošte al. ražni pri pikniku) angl.
roastbeef /rozbíf/ (rýchlo upečené mäso z hovädzieho chrbta) angl. kuch.
roštenka (pečené al. dusené mäso z hovädzieho chrbta) nem.
klopsy (j. z mletého mäsa, vajec a pečiva, tvarované do guliek, opečené a podávané s omáčkou) nem.
steak /stejk/ (hrubší, rýchlo opečený rezeň z teľacieho al. hovädzieho mäsa) angl.
fašírka nem.
karbonátka (j. z mletého, najmä vyprážaného mäsa) tal.
šoudra (j. z bravčového pliecka al. stehna, šunky) nem. nár. kuch.
pajšle (hovädzie, teľacie al. bravčové pľúca a srdce, pľúcka) nem. hovor. zastar.
galantína (vykostené hydinové mäso al. mäso zo zveriny plnené mäsovou plnkou, uvarené a podávané na studeno) franc.
karé (mäso z chrbtovej časti jatočných zvierat, brava) franc. kuch.
paštéta tal.
paté (j. z jemne mletej pečene, mäsa, korenia a pod.) franc.
galantína (studená jemná paštéta z mletého mäsa, vajec, vína, hľuzoviek a prísad) franc.
filé (očistené vykostené mäso, najmä hovädzie al. rybie, plátok, rezeň z neho) franc.
(mäsové) fondue /-dü/ (nakrájané mäso, sviečkovica, opekané v rozpálenom oleji na panvici priamo na stole) franc.
kroketa (vyprážané kúsky cesta v tvare guľky, placky a pod., z cesta, mletého mäsa, zo zeleniny a pod.) franc.
frikasé (nakrájané biele teľacie, jahňacie, kuracie mäso dusené na cibuľke a zapečené v bielej smotanovej omáčke so zeleninou) franc.
tournedos /turnedo/ (opečený rezeň z hovädzieho chrbta podávaný s bielym chlebom) franc.
frikando (pečené al. dusené mäso z kužeľovitého svalu teľacieho stehna) franc. kuch.
hašé (kašovité j. z mletého vareného mäsa) franc. kuch.
kotleta (rezeň z karé al. krkovičky, rebierko) franc. kuch.
šolet (j. z husacieho mäsa pečeného al. vareného s hrachom, krúpami al. ryžou) hebr.
pemmikan (zmes sušeného bizónieho mäsa, tuku a rozdrvených jedlých bobúľ, u severoamer. Indiánov) indián.
suši (jap. j. z ryže a rýb) jap.
jedlá bez mäsa
bliny (lievance z pohánkovej múky upravené naslano) rus.
blinčiky (zapekané palacinky plnené tvarohom) rus. kuch.
piroh (múčne pečené, vyprážané al. varené j. s plnkou) rus.
palacinka (tenká placka z liateho cesta pripravená na panvici a podávaná najmä nasladko) lat.-maď.
fánka (j. z jemného kysnutého cesta pražené na masti, s plochým tvarom) maď. kuch.
lečo (j. z dusených paprík a paradajok) maď.
langoš (osúch, posúch, placka z kysnutého cesta pražená na oleji) maď. potrav.
tarhoňa (cestovina v tvare malých zŕn ako príloha a pod.) maď.
mamaliga (kukuričná kaša na rum. spôsob) rum.
braja (kaša) nem. nár.
šiflík nem. hovor.
fliačik (cesto pokrájané na malé štvorčeky) nem.
štrúdľa (múčnik s plnkou zavinutou do cesta, závin) nem. hovor.
fám (sladké múčne j.) nem. kuch. zastar.
koch (upečené ľahké, kypré j., nákyp) nem. zastar.
fancl (zapekané múčne j. s tvarohom, orechmi a pod.) nem. hovor. zastar.
gríska (krupicová kaša) nem. zastar.
panádel (žemľová kaša) nem. kuch. hovor.
müsli /mi-/ (kaša z ovsených a iných vločiek s orechmi, so sušeným ovocím, s medom a pod.) nem.
geršľa (nadrobno pomleté zrná, krúpy) nem. hovor.
tortilla /-ľa/ (mexické j. z kukuričného škrobu, múky, mlieka, vajec, masla, kukuričná placka) špan.
makarón (cestovina rúrkovitého tvaru) tal. potrav.
špagety (j. z tenkých guľatých dlhých cestovín) tal.
lasane (tenké štvoruholníkové cestoviny, široké rezance) tal.
tortelini (cestoviny v tvare okrúhlej kapsičky plnenej mäsom, syrom a pod.) tal.
ravioli (cestoviny v tvare kapsičky, pirohu plneného mletým mäsom, syrom, zeleninou a pod.) tal.
kataif (rum. pochúťka z rezancov s ovocím) rum. kuch.
polenta (kaša z kukuričnej krupice, juhoeurópske, tal. národné jedlo) tal.
pagáč (pečené múčne j. okrúhleho plochého tvaru, placka) tal.-chorv.
puding (j. zo škrobovej múčky, mlieka, cukru a prísad v podobe hustej kaše; ľahké j. varené vo forme vo vode al. na pare) angl.
plumpuding /plam-/ (nákyp s hrozienkami, so sušeným ovocím, poliaty rumom a zapálený pred podávaním) angl.
porridge /-rič/ (kaša z ovsených vločiek jedávaná na raňajky v Anglicku) angl.
chipsy /čip-/
čipsy (pražené zemiakové lupienky) angl.
popcorn /-ko/ (biele rozpukané zrná upečenej kukurice, pukance) angl.
kornflejksy (obilné pražené zrná, kukuričné vločky) angl. potrav.
fondue /-dü/ (roztopený nastrúhaný syr s bielym vínom, čerešňovicou a korením, pripravovaný priamo na stole, Švajčiarsko) franc. kuch.
suflé (jemný nákyp kyprený snehom) franc.
omeleta (j. z liateho cesta al. rozšľahaných vajec pripravené na panvici) franc.
pyré (jemná kaša) franc. kuch.
tempe (zakvasené varené sójové bôby pridávané do polievok al. pražené na masti, indonézske j.) vl. m.
taco /-ko/ (j. s plnkou z bôbov, mäsa a pod.) špan. kuch.
skyr (zrnitá kaša z mlieka a syroviny, island. j.) island.
narasuke (jap. j. z pokrájaného melóna podávané ako posledný chod) jap. porovnaj polievkapečivokoláčzákusoksyrmäso
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 37. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.