Výsledky vyhľadávania

jeden

jeden
mono-
mon- gréc. v zlož. sl.
unus lat.
uni- (jediný, jedno-) lat. v zlož. sl.
unus multorum /ú- -tó-/ (j. z mnohých) lat. kniž.
unum et idem /ú-/ (jedno a to isté) lat. kniž.
unus pro multis /ú- -tís/ (j. za všetkých) lat. kniž.
(to je) egal
egál franc. hovor.
luft nem. slang.
vuršt (to je jedno, fuk, nezáleží na tom) nem. hovor. zastar.

úradník

úradník
funkcionár (ú. s určitou hodnosťou, funkciou) slang.
byrokrat franc. + gréc.
úradný šimeľ (nepružný ú. lipnúci na úradných predpisoch) lat.-nem. hovor.
papaláš gréc. lat. hovor. pejor.
aparátnik (vyšší verejný činiteľ, osoba s funkciou, vysoký, najmä stranícky ú., pôvodne za socializmu, ú. výkonného administratívneho úradu al. polit. strany) lat. polit. slang. aj pejor.
guvernér (vysoký správny ú.) franc.
notár (ú. štátnej správy v minulosti) lat. hist.
korešpondent (ú. vybavujúci bežné listy) lat.
registrátor (ú., kt. niečo zapisuje do zoznamu, zaznamenáva) lat.
ingrosátor (ú. vykonávajúci zápisy do pozemkových kníh) lat. hist.
cenzor (ú. vykonávajúci dozor nad informáciami najmä z polit. a mravného hľadiska) lat.
oficiant (nižší pomocný ú.) lat. zastar.
solicitátor (advokátsky ú.) lať. práv. zastar.
asesor lat. práv. hist.
jurát
jurátus (úradnícka hodnosť v súdnej službe, prísediaci na súde) lať. práv. zastar.
oficiál (nižší správny al. súdny ú.) lat. hist.
aktuár (nižší správny ú., súdny pisár, zapisovateľ) lat. zastar.
auskultant (nižší súdny ú., právnik v prípravnej sudcovskej službe) lat. hist.
amanuensis /-zi-/ (nižší súdny al. knižničný ú.) lat. zastar.
kancelista (nižší kancelársky ú., uchádzač) lat. zastar.
akcesista (nižší kancelársky ú., čakateľ, uchádzač) lat. hist.
koncipient (uchádzač advokátstva al. notárstva) lat.
referendár (právny ú. s rozličnou hodnosťou) lat. hist.
coroner /ko-/ (právny ú. vyšetrujúci príčiny smrti v prípade neprirodzenej smrti, obhliadač mŕtvol) angl.
exspektant (uchádzač, čakateľ na úrad, najmä banský) lat. hist.
adjunkt (pomocný ú.) lat. zastar.
recepčný (ú. v hotelovej prijímacej kancelárii) lat.
feršter (ú. lesnej správy, polesný) nem. zastar.
revírnik (ú. lesnej správy, vedúci polesia, lesník) franc.-nem.
ombudsman /-bucman/ (nezávislý štátny ú. obhajujúci práva občanov proti byrokracii, porušovaniu ľudských práv, zneužívaniu úradnej moci, verejný činiteľ poverený parlamentom) švéd. práv.
titulár (vedúci ú. zastupiteľského úradu, napr. veľvyslanec) lat. dipl.
atašé (dipl. ú. na zastupiteľskom úrade ako odborník na určitú oblasť, nižšia diplomatická hodnosť, pridelenec zastupiteľského úradu) franc.
konzul (zástupca štátu vo veľkých mestách iného štátu, poverený ochranou najmä hosp. a práv. záujmov, dipl. úradník, kt. nie je členom dipl. zboru) lat.
pedel (nižší ú. na vysokej škole sprevádzajúci hodnostára školy pri slávnostných príležitostiach) lat.
disponent (ú. oprávnený uzavierať obchody, ale bez oprávnenia podpisovať zmenky, zastupovať podnik pred súdom a pod., obchodný zmocnenec, zástupca riaditeľa al. majiteľa) lat.
protonár (pápežský ú.) gréc. + lat. cirk.
eurokrat (ú. v ústredných orgánoch Európskej únie) vl.m. + gréc. pejor.
komisár (ú. al. dôstojník voj. zásobovacej služby v niektorých armádach v Európe v minulosti) lat.
archón
archont (jeden z deviatich najvyšších úradníkov v starovekých. Aténach) gréc. hist.
stratég (vysoký ú. v starom Grécku) gréc. hist.
prytan (najvyšší ú. v niektorých obciach starého Grécka) gréc. hist.
efor (jeden z piatich najvyšších volených úradníkov v starovekej Sparte) gréc. hist.
diktátor (mimoriadne menovaný ú. so zvrchovanou mocou za rím. republiky) lat.
tribún (jeden z dvoch, neskôr deviatich úradníkov v starom Ríme, chrániaci práva plebejcov) lat. hist.
edil (jeden z dvoch vysokých úradníkov v starom Ríme) lat. hist.
duovir
duumvir (jeden z dvoch úradníkov zastávajúcich spoločný úrad v starom Ríme) lat. hist.
kvestor (ú. spravujúci štátnu pokladňu a pokladne provincií v starom Ríme) lat.
kvestor (súdny ú. vykonávajúci dozor nad dodržiavaním zákonov v starom Ríme) lat.
konzul lat.
hypatos (najvyšší ú. s voj. a súdnou právomocou v starom Ríme) gréc.
prokonzul (konzul, správca provincie) lat. hist.
prokurátor (cisársky ú. v starom Ríme) lat. hist.
prétor (najvyšší štátny al. súdny ú., hodnostár v starom Ríme,) lat. hist.
prefekt (vysoký správny ú. v starom Ríme) lat. hist.
cenzor (vysoký štátny ú. v starom Ríme vykonávajúci sčítanie ľudu a majetkový odhad) lat.
comes /ko-/ (vyšší ú. so súdnou právomocou, správca územia v starom Ríme) lat.
suffeta (jeden z dvoch najvyšších úradníkov v starovekom Kartágu, volený každoročne na ľudovom zhromaždení) semit. hist.
eparcha (vysoký správny ú. v byzantskej ríši menovaný cisárom a podriadený cisárovi) gréc.
fojt (stredoveký súdny ú. vykonávajúci súdnu právomoc v zastúpení vrchnosti) nem. hist.
syndik
syndikus (ú. vybavujúci práv. agendu mesta al. inštitúcie) gréc.-lat.
palatín (najvyšší kráľovský ú. vo feudálnom Uhorsku, zástupca panovníka na súde a najvyšší veliteľ vojska) lat. hist.
išpán maď. hist.
župan (najvyšší kráľovský ú. na čele územného správneho a súdneho obvodu v Uhorsku, správca župy, stolice, kraja) lat.
hajtman (ú. stojaci na čele správneho, okresného, krajinského úradu v čes. krajinách za Rakúska) nem. hist.
regent (vrchný ú. spravujúci niekoľko panstiev toho istého majiteľa) lat. hist.
justiciár (ú. na veľkostatku so súdnou právomocou, 17. – 18. st.) lat. hist.
taverník (vysoký kráľovský úradník, hodnostár v Uhorsku, pôvodne pokladník panovníka) lat.-maď. hist.
maršalek (vysoký dvorný ú.) germ. hist.
komorník (vysoký kráľovský ú. poverený starostlivosťou o obydlie a poklad, neskôr ako čestný titul, Nemecko a Rakúsko) gréc.-lat.
tribún (mestský ú. v stredoveku) lat. hist.
bayle
bailli /baji/ (vysoký stredoveký ú. v západnej Európe) lat.-franc. hist.
corregidor /korechi-/ (ú. obhajujúci záujmy panovníka v špan. mestách al. kolóniách) špan.
oidor (ú. zastupujúci záujmy kráľa v Kastílii, od 14. st. v špan. kolóniách v Amerike) špan. hist.
penzionár (ú. zastupujúci miestodržiteľa v holandských provinciách, 15. – 18. st.) lat. hist.
prokurátor (najvyšší vládny ú. v stredovekých Benátkach) lat. práv.
comes palatinus /ko- palatýnus/ (vyšší ú., správca panovníckeho dvora v merovejskej ríši) lat.
voyer /voaje/ (franc. kráľovský ú. poverený údržbou ciest a kontrolu verejného poriadku) franc. hist.
intendant (správny ú. zastupujúci záujmy kráľa v provincii, Francúzsko, 17. a 18. st.) franc. hist.
konzul (najvyšší štátny ú., Francúzsko, 1799 – 1804) lat.
adelantado (ú. v stredovekom Španielsku, správca a veliteľ pohraničného územia dobytého pri reconquiste) špan. hist.
podesta (výkonný a súdny ú., Taliansko, 12. – 16. st.) tal.
ajan (ú. spravujúci obvod v Osmanskej ríši) arab. hist.
ámil (správny ú. v kalifáte, arab. správnej jednotke, správca okresu) arab. hist.
beg
bej (nižší moslimský ú.) tur.
nahib (nižší moslimský samosprávny ú.) tur.
efendi (titul tur. ú., kňaza a učenca) tur.-gréc.
aga (titul nižšieho ú. al. dôstojníka v Turecku, Iráne, Indii) tur.
diak (vysoký štátny ú. v starom Rusku) gréc.-rus.
esquire /eskvajr/ (titul vyššieho ú., starostu mesta, sudcu a pod. vo Veľkej Británii) angl.
lord (titul niektorých vysokých úradníkov vo Veľkej Británii) angl.
gaulajter (najvyšší župný ú. v nacistickom Nemecku) nem.
kuraka (titul nižšieho úradníka v ríši Inkov) kečuánčina
šerif (vedúci ú. bezpečnostnej služby v USA) angl. porovnaj správca 1

vzťah

vzťah
relácia lat. kniž. a odb.
filiácia (súvislosť, závislosť, postupnosť) lat. kniž.
korelácia (vzájomný v., väzba al. závislosť medzi dvoma al. viacerými znakmi, súvzťažnosť) lat.
kontakt (spojenie, styk, dotyk, tesný v. predmetov al. ľudí) lat.
nexus (súvislosť, spojitosť) lat. kniž. a odb.
atitúda (postoj, názor) franc. sociol.
referencia (v. poukazujúci na určitý pomer javov) lat. kniž. a odb.
korešpondencia (súladný v. medzi javmi, súlad, zhoda) lat.
relativita
relatívnosť (v. dvoch al. viacerých vecí, javov, pomernosť, vzťažnosť, podmienenosť) lat. kniž. a odb.
dialektika (vzájomné vzťahy a boj protikladov, protirečení) gréc.
indiferencia (v. dvoch sústav, ktoré sa navzájom neovplyvňujú) lat. fyz.
inklúzia (v. podradenosti medzi triedami, pojmami a pod.) lat.
nihilizmus (záporný v. k hodnotám, neuzávanie, popieranie všetkých hodnôt, najmä mravných, spoločenských a pod.) lat.
izomorfia
izomorfizmus (v. medzi objektami, medzi kt. je úplná zhoda al. podobnosť ich štruktúry) gréc. odb.
protektorát (v. dvoch štátov s nadvládou silnejšieho štátu nad slabším, podriadená závislosť jedného štátu druhému štátu) lat. práv.
suzerenita (protektorát, kt. základom je feudálny, lénny v. medzi vladármi ovládajúceho a závislého štátu) franc. hist.
identita (v. príslušnosti jedinca k spoločenstvu, organizácii, národu, štátu) lat. sociol.
ekonomika (súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo) gréc.
kompetícia (súťaživosť, súperenie, napr. v. dvoch organizmov súperiacich o totožné zdroje) lat.
trading (obchodný v., najmä výmenný obchod) angl. ekon.
obligácia (v. medzi dlžníkom a veriteľom, záväzok) lat. práv.
faktoring (v. medzi výrobcom, dodávateľom a špecializovanou obchodnou spoločnosťou, kt. od neho odkupuje pohľadávky z dodávok tovaru pred ich splatnosťou) lat.-angl. fin. obch.
synergizmus (kladný vzájomný v. dvoch druhov organizmov) gréc. biol.
probióza (vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, v. užitočnosti) lat. + gréc. biol.
parekia (vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, keď jeden druh vyhľadáva susedstvo druhého najmä na svoju ochranu) gréc. biol.
komenzualizmus (vzájomný v., vzájomné pôsobenie dvoch al. viacerých druhov, z kt. jeden má výhody bez vplyvu na hostiteľa) lat. biol.
forézia gréc. ekol.
symfória (komenzualzmus, keď jeden druh využíva druhý na premiestnenie) gréc. zool.
amenzualizmus (v. dvoch organizmov, keď jeden vytvára jedovaté látky pôsobiace na druhý) lat. biol.
implikácia (v. dvoch výrokov, z kt. jeden je dôsledkom druhého) lat. mat. log.
ekvivalencia (v. dvoch výrokov vzájomne vyplývajúcich zo seba samých) lat. mat. log.
funkcia (závislý v. dvoch veličín, vzájomná závislosť dvoch veličín) lat. mat.
sínus
kosínus
tangens
kotangens
sekans
kosekans (goniometrická funkcia) lat. mat.
inklúzia (v. medzi množinami, keď jedna množina je obsiahnutá v inej, je jej podmnožinou) lat. mat.
stechiometria (v. medzi hmotnostným zložením molekuly látky a jej chem. vzorcom) gréc. chem.
dyáda (v. medzi dvoma osobami so znakmi, kt. nie možné pozorovať vo väčších skupinách) gréc. psych. sociol.
sympatia (kladný citový v., priaznivý pomer, postoj k niekomu al. niečomu, náklonnosť, priazeň) gréc.
partnerstvo (priateľský v., spolupráca) franc.-angl.
sociabilita (družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.
kolegialita
kolegiálnosť (družnosť, svornosť, súdržnosť, spolupatričnosť, priateľskosť) lat.
familiarita
familiárnosť (dôvernosť, nenútenosť, domáckosť) lat.
intímnosť
intimita (dôvený citový v., súkromnosť, blízkosť) lat.
human relations /hjúmen rilejšnz/ (ľudské vzťahy) angl. sociol.
expresivita
expresívnosť (vyjadrenie citového al. vôľového stavu al. postoja, citový v. hovoriaceho, citové zafarbenie, citovosť) lat.
platonizmus (nenaplnený citový v. bez zmyselnosti, sexuality) vl. m. zried.
sex (pohlavný v.) lat.-angl.
konkubinát (spolužitie muža a ženy manželským spôsobom bez sobáša, súložnictvo) lat.
heterizmus (v. medzi mužom a ženou založený na častom striedaní partnerov) gréc. hist.
techtle-mechtle (ľúbostný v., pomer, najmä zatajovaný) tal. hovor.
maternita (materstvo) lat. odb.
paternita (v. medzi otcom a dieťaťom, otcovstvo) lat. práv.
paternalizmus (ochranársky v. vyplývajúci z presvedčenia o vlastnej nadradenosti) lat.
hostilita (citový stav prejavujúci sa nepriateľským správaním k druhým ľuďom a prianím uškodiť im, sklon k nepriateľstvu, nepriateľský v. k ľuďom, nepriateľstvo) lat. psych.
sociopatia (chorobný, nenormálny v. k spoločenskému prostrediu) lat. + gréc. lek. psych.
inštitúcia lat.
inštitút (súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami) lat. kniž. al. odb.
public relations /pablik rilejšnz/ angl.
PR angl. skr.
píár
pí ár (odbor zaoberajúci sa vzťahmi s verejnosťou na základe jej cieľavedomého ovplyvňovania so zámerom vytvorenia al. zachovania pozitívneho vzťahu verejnosti k osobe al. organizácii) angl. hovor.
antonymia (v. medzi jaz. jednotkami založený na protiklade, opaku) gréc. lingv.
paronymia (v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na formálnej, zvukovej podobe a významovej odlišnosti) gréc. lingv.
heteronymia (významový v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na rodovom protiklade, napr. koza-cap) gréc. lingv.
homonymia
homonymita (v. medzi slovami, kt. rovnako znejú al. sa píšu, ale významovo sú odlišné, rovnozvučnosť) gréc. lingv.
homofónia (v. medzi slovami, kt. rovnako znejú, ale graficky sú odlišné, inak sa píšu) gréc. lingv.
homografia (v. medzi slovami, kt. rôzne znejú, ale graficky sú rovnaké, rovnako sa píšu) gréc. lingv.
synonymia
synonymita (v. medzi slovami al. slovnými spojeniami s rovnakým al. blízkym významom) gréc. lingv.
predikácia (prisudzovací, vetnotvorný v. medzi podmetom a prísudkom) lat. lingv.
subordinácia (podraďovací v. medzi vetnými členmi al. vetami, podraďovanie) lat. lingv.
koordinácia (priraďovací v. medzi vetnými členmi al. vetami, priraďovanie) lat. lingv.
adjunkcia (vetný v., keď tvar závislého člena nie je určovaný riadiacim členom, pripájanie) lat. lingv.
rekcia (v. slov, v kt. jeden člen určuje pád druhého člena, väzba) lat. lingv.
parentéza (vetný v., slovo al. veta vložená do inej vety bez vetného v., vsuvka) gréc. lingv.
parataxa (v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe nezávislých, priraďovací pomer vetných členov, priradenosť) gréc. lingv.
hypotaxa (v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe závislých, podraďovací pomer vetných členov, podradenosť) gréc. lingv.
hyperonymia (v. založený na nadradenosti jaz. jednotky nad podradenými jaz. jednotkami) gréc. lingv.
hyponymia (v. založený na podradenosti jaz. jednotky vzhľadom na nadradenú jaz. jednotku) gréc. lingv.
denotácia (v. medzi výrazom a tým, čo výraz označuje) lat. lingv.
modalita
modálnosť (v. obsahu výpovede ku skutočnosti vyjadrujúci postoj hovoriaceho k obsahu výpovede) lat. lingv. porovnaj pomer 1pomer 2láska 1láska 2spolužitie

spolužitie

spolužitie
koexistencia (súžitie, spolunažívanie) lat.
symbióza (vzájomne prospešné s. dvoch al. viacerých druhov organizmov) gréc. biol. ekol.
parabióza (s. dvoch al. niekoľkých organizmov spojených pokusne do jedného celku) gréc. biol.
synergizmus (s. dvoch druhov organizmov v kladnom vzájomnom vzťahu) gréc. biol.
mutualizmus (s. dvoch rôznych druhov organizmov, kt. sú vzájomne závislé a majú zo spolužitia prospech) lat. ekol.
protokooperácia (prechodné súžitie dvoch alebo viac druhov živočíchov, z kt. majú všetci prospech) gréc. + lat. ekol.
komenzalizmus (s. dvoch živočíchov, z kt. jeden má zo s. prospech, bez vplyvu na hostiteľa) lat. biol.
neutralizmus (s. dvoch al. viacerých druhov organizmmov na jednom stanovišti, bez vzájomného ovplyvňovania) lat. ekol.
synekia (s. dvoch druhov živočíchov v hniezde a pod. jedného z nich bez vzájomného škodenia) gréc. zool.
symfória gréc. zool.
forézia (s., pri kt. jeden druh využíva druhý ako transportéra) gréc. ekol.
parachórium (s. dvoch organizmov, z kt. jeden vyhľadáva úkryt u druhého bez toho, aby sa správal cudzopasne) gréc. biol.
parazitizmus (s. cudzopasného organizmu a hostiteľa, cudzopasníctvo) gréc. biol.
monogamia (trvalá súdržnosť párov vtákov a cicavcov) gréc. zool.
xenobióza (s. dvoch druhov mravcov) gréc. zool.
mykorrhiza
mykoríza (s. húb s rastlinami, podhubia húb s koreňmi rastlín) gréc. biol.
monogamia
monogýnia (s. jedného muža s jednou ženou, jednoženstvo, párové manželstvo) gréc.
monandria (s. jednej ženy s jedným mužom, jednomužstvo) gréc.
polygamia (s. jednej osoby s viacerými partnermi opačného pohlavia) gréc.
bigamia (dvojité manželstvo, najmä muža s dvoma ženami súčasne) lat. + gréc. práv.
trigamia (manželstvo s troma ženami) gréc.
polygýnia (s. jedného muža s niekoľkými ženami, mnohoženstvo) gréc.
polyandria (s. jednej ženy s niekoľkými mužmi, mnohomužstvo) gréc.
konkubinát (s. muža a ženy manželským spôsobom bez sobáša, najmä cirk., súložnictvo) lat.
snochačestvo (s. otca nedospelého syna so ženou, kt. mu vybral, do synovej dospelosti) rus. hist.
modus vivendi (spôsob s., spolunažívania) lat. kniž.

kus

kus 2 (samostatná jednotka väčšieho množstva)
tucet (12 k.) franc.-nem.
mandeľ (15 k.) nem. zastar.
gros (veľtucet, 144 k.) franc.-hol.
talent (240 k., najmä mincí) gréc.-lat.
exemplár (jeden zo skupiny rovnorodých predmetov, jednotlivý k.) lat.
multiplikát (jeden z niekoľkých rovnakých k. v zbierke) lat. odb.
unikát lat. odb.
unikum (jediný k. svojho druhu v zbierke, jedinečný k.) lat. kniž.
duplikát (náhradný k., druhé vyhotovenie s rovnakou platnosťou ako prvé vyhotovenie) lat. porovnaj predmet 1

predmet

predmet 1 (neživý hmotný jav, vec)
objekt lat.
reália lat.
depozitum
depozit (hnuteľná vec, napr. peniaze, cenné papiere, drahé kovy a pod., daná do úschovy, uschovaný p.) lat.
corpus delicti /korpus deliktí/ (usvedčujúci p. súvisiaci s trestným činom) lat. práv.
res nullius (vec bez vlastníka) lat. práv.
derelikt (opustená vec, ku kt. sa nik nehlási, napr. tovar pri colnej kontrole) lat. práv.
desideratum /-ziderá-/
deziderátum (žiadaná, želaná vec) lat.
exemplár (jeden zo skupiny rovnorodých predmetov, jednotlivý kus) lat.
originál (pôvodná vec, prvé vyhotovenie) lat.
unikát lat. odb.
unikum (jedinečný originál, jediný svojho druhu v zbierke a pod.) lat. kniž.
multiplikát (jeden z niekoľkých rovnakých originálov v zbierke a pod.) lat. odb.
duplikát (náhradný originál, druhé vyhotovenie, kus, s rovnakou platnosťou ako prvé vyhotovenie) lat.
ekvivalent (vec s rovnakou platnosťou, významom, hodnotou) lat.
analogón (obdobný, podobný p.) gréc. kniž.
solitér (vec vyskytujúca sa jednotlivo) franc. kniž.
exotikum (nezvyčajná, nápadná, zaujímavá, zvláštna vec) gréc.
kuriozita
kurióznosť lat.
kuriózum (neobvyklosť, nevšednosť, neobyčajnosť, nezvyčajnosť, zvláštnosť, zriedkavosť) lat. kniž.
rarita (neobvyklosť, vzácnosť, nezvyčajnosť, zvláštnosť, zriedkavosť) lat.
nóvum (nová vec, novinka) lat. kniž.
inovácia lat.
funglovka (nový p., nová vec) ? subšt.
referent (p. označený menom, znakom) lat. log.
gigant
kolos (p. obrovských rozmerov, napr. hutnícky závod) gréc.
falat (kus, veľký kus, kusisko) maď. nár. hovor.
bagateľ (bezvýznamná vec, maličkosť, veľmi malá suma, cena) tal.-franc. hovor.
šuviks (podradná, bezcenná, malicherná vec, nič) nem. pren. hovor. zastar.
balast nem.
pakšaméta
pakšamenta (plur. pakšaméty)
pakšamenty
pakšametle (nepotrebná, zbytočná, bezcenná, zaťažujúca vec, príťaž) nem. hovor. expr.
krám (stará, opotrebovaná vec, zbytočnosť, haraburda) nem. hovor. pejor.
perla (vzácna, vynikajúca vec) román. kniž. expr.
špás (vec, najmä drahá) nem. hovor. expr.
anachronizmus gréc.
paseizmus (zastaraná vec, prežitok) franc. kniž.
idol gréc.-lat.
baal /bál/ (zbožňovaný, uctievaný, kultový p., modla) vl. m. pren.
fetiš (p. zbožňovaný al. uctievaný pre predpokladanú, zdanlivú zázračnú moc) port.-franc.
symbol (konkrétny p. slúžiaci ako znak pre niečo abstraktné) gréc.
totem (symbol predka, od kt. skupina odvodzuje pôvod, názov a pod., v podobe zvieraťa, rastliny a pod.) indián.-angl.
apotropaion
apotropajon (kultový p., prostriedok na odvrátenie zla magickou mocou) gréc.
gorgoneión (apotroparion s uťatou hlavou Medúzy) gréc.
paládium
palladium (posvätný p. chrániaci mesto al. krajinu, posvätná ochrana, záštita) gréc.-lat. kniž.
tabu (posvätný, nedotknuteľný, zakázaný p. vyhradený iba na náboženské účely) polynéz. náb.
figúrka (p. z dreva, kovu, plastu, hliny a pod., zobrazujúci postavu človeka, zvieraťa a pod.) lat.
wešebt (staroegypt. magická figúrka ukladaná do hrobu, z keramiky a pod.) egypt.
kačina
kachina
kokko (figúrka stvárňujúca nadprirodzenú bytosť so zvieracou al. ľudskou podobou) indián.
devocionálie (p. slúžiaci na povznesenie zbožnosti veriacich, napr. ruženec, krížik) lat. cirk. plur.
medaila tal.-franc.
metál (razený al. liaty kovový kruhový p. podobný minci používaný ako vyznamenanie al. pamiatka) franc. hovor. expr.
plaketa (medaila razená na jednej strane) franc. výtv.
repusoár (p. umiestnený na obraze v popredí na zlepšenie priestorového dojmu) franc. výtv.
bibelot (malý ozdobný bytový p., najmä zlatnícke dielo) franc.
nip
nipa (drobný umelecký p.) franc. zastar.
japonéria (umelecký al. ozdobný p. jap. pôvodu) vl. m.
antikvita (starožitný p.,starožitnosť) lat. kniž.
štafeta (p. odovzdávaný pri pretekoch družstiev, pri kt. členovia postupne absolvujú určitý úsek dráhy) tal. šport.
cieľ (p., kt. sa má zasiahnuť) nem.
terč (p. slúžiaci ako cieľ pri streľbe, najmä kruhový) román.-nem.
trap /trep/ (terč naplnený výbušninou, kt. vybuchne po jeho vyhodení zo zákopu a zasiahnutí najviac dvoma výstrelmi) angl. šport.
rekvizita (pomocný p. potrebný na činnosť v divadle, športe a pod.) lat.
artefakt (umelo vyrobený p., výrobok) lat. kniž. a odb.
eolit (kamenný artefakt z konca treťohôr, kt. ľudské opracovanie je sporné, pracovný nástroj) gréc. archeol.
spatula (plochý kostený p. v tvare lyžice) gréc.-lat. archeol.
toreutika (p. vyrobený spracovaním, tepaním kovov za studena s figurálnou al. ornamentálnou výzdobou, napr. nádoba, prilba a pod.) gréc.
exponát (p. vystavený v múzeu, na výstave a pod.) lat.
muzeálie (exponáty v múzeu; zastarané, prežité predmety) gréc.-lat. plur.
model (vec ako predloha pre výtv. spracovanie) tal.
forma (p., kt. dáva veci, výrobku, požadovaný tvar) lat.
kokila (liatinová al. oceľová forma na odlievanie oceliarskych odliatkov) franc. tech.
matrica (forma na tvárnenie materiálu, napr. lisovanie, odlievanie, al. rozmnožovanie materiálu a pod. s negatívnym tvarom výrobku) franc.-nem.
preparát (p. upravený, konzervovaný na vedecké účely, prírodnina, orgán a pod.) lat.
spodogram (preparát vzniknutý spálením pletív, tkanív) gréc. biol.
žetón (okrúhly p. používaný do hracích automatov, telefónov a pod.) franc.
lunula (p. mesiačikovitého, kosákovitého tvaru) lat. odb.
p. tvaru dosky, tabule, ihlanu, gule, kotúča a pod.: pozri doskatabuľaihlanguľakotúč a pod.
ozdobný p. pozri ozdoba
spomienkový p. pozri dar
p. na hranie pozri hračka porovnaj tehlanádobatkaninaúborcukrík a pod.

báseň

báseň
verše lat.
poézia (veršovaná, básnická slovesnosť, básnictvo) gréc.-franc.
poéma (rozsiahla epická al. lyricko-epická b., najmä v rus.; b. všeobecne) gréc.-rus.
poém (rozsiahla epická al. lyricko-epická b., najmä v rus.) gréc.-franc. zried. lit.
epos
epopeja (rozsiahla výpravná epická veršovaná skladba, najmä hist.) gréc. lit.
rýmovačka (veršovaný útvar s malou umeleckou hodnotou, riekanka) gréc.
balada (lyricko-epická b. s ponurým dejom a so smutným koncom) franc. lit.
monostich (b., kt. má iba jeden verš) gréc. lit.
sonet (lyrická b. s dvoma štvorveršiami a dvoma trojveršiami, znelka) tal. lit.
rondó
rondeau /-dó/ (lyrická b. zložená z osem až pätnásť veršov vo dvoch al. troch slohách, úvodný verš sa opakuje na koncoch slôh) franc. lit.
rondel (lyrická b. zložená z dvanásť až šestnásť veršov v troch slohách s dvoma rýmami, prvé dva verše sa opakujú na konci druhej a tretej slohy) franc. lit.
epóda (b. zložená z pravidelne sa striedajúcich veršov, z kt. druhý je spravidla kratší) gréc. lit.
romanca (krátka lyricko-epická b. s rôznym obsahom a radostným, šťastným koncom; krátka lyricko-epická špan. ľudová b.) špan.-franc. lit.
madrigal (krátka lyrická žartovná b., neskôr milostná, od päť do dvanásť veršov, od 14. st.) tal. lit.
ritornel (krátka trojveršová b. vyslovujúca jednoduchú myšlienku, drobný postreh) tal.
rispet (lyrická štvorveršová b. so striedavým rýmom, neskôr osemveršová) tal. lit.
triolet (lyrická b. s duchaplným obsahom s ôsmimi až dvanástimi veršami a dvoma rýmami) gréc.-franc. lit.
melodráma (b. určená na prednes v sprievode hudby) gréc.
epigram (krátka, stručná b. vyjadrujúca vtipne vážnu al. satirickú myšlienku) gréc.
epitaf (b. na oslavu zomretého, básnický závet) gréc. lit.
genetliakum (b. na narodeniny) lat. lit.
expromptum (krátka b. napísaná bez prípravy, z náhleho popudu) lat. lit.
palinódia (b. popierajúca obsah inej básne toho istého autora) gréc.-lat. lit.
paramýtia (didaktická b. s námetom zo starých bájí) gréc. lit.
limeick /-ik/ (žartovná detská básnička, riekanka začínajúca: „Bol raz jeden (jedna)... menom ...“) angl. lit.
hymna (oslavná b., chválospev) gréc. lit.
óda (lyrická hymna) gréc. lit.
hymnus (b. al. skladba vznešeného, oslavného rázu) gréc.
dityramb (oslavná, nadšená b. al. pieseň) gréc. bás.
pajan (oslavná prosebná al. ďakovná b. gréc. bohom, pôvodne Apolónovi, s hudbou a tancom; oslavná b.) gréc. všeobecne kniž. zried.
žalm (náb. b. so smutným, clivým al. oslavným obsahom, pôvodne starozákonná) gréc.-nem.
elégia (b. so smutným, clivým, trúchlivým obsahom, rázom, žalospev) gréc.
nénia (b. vyjadrujúca bolesť, žiaľ nad smrťou) lat. lit.
epicédium (b. pri príležitosti úmrtia) gréc. bás.
de profundis /dé profundís/ (smútočná starozákonná pieseň, spev, modlitba, „z hlbín /duše/“) lat.
plankt (stredoveká b. s obsahom plaču Panny Márie a apoštola Jána nad mŕtvym Kristom) lat. lit.
silva (antická príležitostná b., desaťslabičné verše so striedavým rýmom; jedenásť a sedemslabičné verše so striedavým rýmom) špan. lat. lit.
sillos (gréc. b. zosmiešňujúca básnikov, filozofov a ich názory, v hexametroch) gréc. lit.
epyllion (krátka antická epická, výpravná b. v hexametroch) gréc. lit.
anakreontika (poézia s témou lásky, priateľstva, lásky, vína) vl. m. lit.
georgika (antické výchovné básne z dedinského, roľníckeho života) gréc. lit.
thrénos /tré-/ (starogréc. smútočný spev nad mŕtvym) gréc. lit.
Ilias
Iliada (starogréc. Homérov epos o trójskej vojne)
rapsódia (starogréc. hrdinská epická b. s úryvkami z homérskych eposov) gréc. lit.
idyla gréc.-franc.
selanka poľ. lit.
pastorála tal.
bukolika gréc.
ekloga gréc.
pastorela (b. ospevujúca prostý pokojný vidiecky život, život pastierov) tal. lit.
duma
dumka (ukraj. hist. al. hrdinská b.) ukraj.
siciliána (osemveršová b. so striedavým rýmom, pôvodne na Sicílii) vl. m. lit.
gesta (stredoveké franc. cykly epických básní o hrdinských činoch) lat. lit.
sestína (lyrická b. so šiestimi šesťveršovými strofami a záverečným trojverším, provensalského pôvodu, pestovaná trubadúrmi) lat. lit.
sirvent (príležitostná b. provensalského pôvodu) provens. lit.
minnesang (nem. stredoveká rytierska ľúbostná poézia) nem. lit. hud.
sága (starý severský hrdinský epos v próze o kráľoch, legendárnych postavách a rodoch) germ. lit.
rima (island. stredoveká epická b. zložená zo štvorveršových slôh s hist. a mýtickým námetmi) island. lit.
makáma (dielo arab. poézie) arab. lit.
rubáí (perz. štvorveršová b.) arab. lit.
gazel
ghazal (orient. krátka lyrická b., najmä ľúbostná, päť až pätnásť dvojverší) arab.
kasída
kasyda (arab., perz. al. tur. dlhšia príležitostná oslavná al. hanlivá b.) arab.
kávja (ind. umelá poézia so zdĺhavým opisom, prirovnaniami, básnickými ozdobami a pod.) sanskrit
jukara (epos Ainuov, najstarších obyvateľov Japonska, kt. recitovali al. spievali ľudoví rozprávači) jap. hist. lit.
tanka (základná forma jap. poézie s tridsaťjeden slabikami v piatich veršoch) jap. lit.
haiku (jap. trojveršová b. so záväzným počtom slabík, päť-sedem-päť) jap. lit.
pantum
pantun (malaj. ľudová b. so štvorveršovými strofami a striedavým rýmom) malaj. lit.
akrostich
parastich (b., v kt. prvé al. posledné písmená veršov tvoria slovo al. vetu poskytujúcu informáciu) gréc. lit.
telestich
telestichon (b., v kt. posledné písmená každého verša zhora nadol tvoria slovo a pod.) gréc. lit.
mezostich (b., v kt. prostredné písmená veršov tvoria slovo a pod.) gréc. lit.
tautogram
tautacizmus (veršovaný útvar, v kt. sa všetky verše al. slová začínajú rovnakým písmenom) gréc. lit.
kaligram
ideogram (b. napísaná al. vytlačená do určitého obrazca) gréc. lit.
typogram (antická b. grafickou formou napodobňujúca predmet, kt. sa týka) gréc. lit. porovnaj veršsloha

podstata

podstata
fundament (základ, jadro, východisko, podklad) lat. kniž.
báza gréc. kniž. a odb.
platforma (východisko, základ, podklad) franc.
grunt (základ, jadro) nem. hovor.
substancia (základ vecí a javov) lat. filoz. al. kniž.
kvintesencia lat.
meritum (jadro veci) lat. kniž.
quinta essentia /kvi- -ncia/ (podstatné, základné piate súcno, kt. je mimo viditeľný svet; jadro veci) lat. filoz.
princíp (východisko odvodzovania, základný predpoklad, základ) lat. kniž. a odb.
natura rerum (prirozedná p. vecí, sveta) lat. kniž.
causa /kauza/
kauza (príčina, dôvod, podnet, základ) lat.
mente causae /kauzé/ (p. sporu) práv. a kniž.
substrát (základ, podklad jednoty a rovnorodosti rôznych javov) lat. kniž. a odb.
matéria (hmotná p.) lat.
sukus lat.
suma (jadro) lat. zried. kniž.
esencia (jadro veci, podstatné určenie) lat. kniž. filoz.
centrum (jadro, ťažisko veci, problému a pod.) lat.
punctum saliens /-nktum/ (jadro veci, hlavná, rozhodujúca vec) lat. kniž.
identita (konrétna nezameniteľná p., kt. sa od seba odlišujú jednotlivci al. spoločenstvá) lat. psych. filoz.
entita (súcno, súcnosť, p. veci) lat. filoz.
charakter (ráz) gréc.
étos
etos (mravný základ, charakter, charakternosť) gréc. kniž.
eidos (všeobecná a nutná p. veci odvodená z javu) gréc. filoz.
nervus rerum (základ vecí, hlavná vec, jadro veci, pohnútka, najmä peniaze) lat. kniž.
arché (pralátka vo filozofii milétskej školy, počiatok, pôvod) gréc. filoz.
noumenon (p. veci, jav poznateľný len rozumom, Platón, vec o sebe, Kant) gréc. filoz.
hypostáza (základ, Plotin) gréc. filoz.
logos (zákon všetkého diania, nutnosti, základ sveta, Herakleitos) gréc. filoz.
ens (jednotlivá vec, súcno, bytie) lat. filoz.
prakriti (materiálny základ, prvopríčina sveta objektov, hmotná príroda v staroind. hinduistickom myslení) sanskrit filoz.
brahma
bráhma (zákon, božský princíp vesmíru, sveta, bytia, najvyššie bytie) sanskrit náb.
jang (kladný, mužský, jasný princíp v staročín. filozofii, jeden z dvoch základných) čín. filoz.
jin (záporný, ženský, temný princíp v staročín. filozofii, jeden z dvoch základných) čín. filoz.
élan vital (nehmotná tvorivá p. života, H. Bergson) franc. filoz.
in nuce /nú-/ (v p., v jadre) lat. kniž.
in merito (v p., vo veci samej, v jadre veci) lat. kniž.

výpoveď

výpoveď 1 (vyjadrenie slovami, výrok)
logos gréc. kniž. a filoz.
enunciácia lat. kniž.
predikament lat. filoz.
sentencia (stručný výrok obsahujúci životnú skúsenosť, pravdu) lat. kniž.
gnóma (v. so všeobecne platným obsahom, stručná a hutne vyjadrená myšlienka s poučením) gréc. kniž.
teoréma gréc. kniž.
axióma gréc. kniž. a odb.
postulát (prijatý predpoklad, tvrdenie, veta, poučka, zásada prijatá bez dôkazu za pravdivú) lat. kniž. a odb.
aforizmus
apoftegma (stručný a vtipný výrok) gréc.
maxima (krátka lit. forma vyjadrujúca trpkú skúsenosť al. mravnú zásadu) lat. kniž.
verdikt (rozhodujúci výrok, rozhodnutie, rozsudok) lat.-angl. kniž.
enunciát (rozhodujúca, základná časť súdneho rozhodnutia, výrok súdu) lat. práv.
citácia
citát (doslovne uvedený cudzí výrok) lat.
motto (citát uvádzajúci umelecké dielo a vyjadrujúci jeho základnú myšlienku) tal.
alegát (citát zo zákona, z knihy a pod.) lat. práv.
alegácia (citovanie z kníh, zákonov a pod.) lat. práv.
diktum (to, čo bolo povedané) lat.
prognóza (vedecká v. o možnej budúcnosti) gréc.
retrodikcia (výrok o minulých udalostiach) lat. log.
devíza (zásada, heslo, výrok) lat.-franc.
floskula (nadnesený, kvetnatý, ale pritom prázdny, ošúchaný výrok) lat. kniž. a pejor.
perlička (zaujímavý výrok budiaci pozornosť, často nechcene smiešny) román. pren. iron.
apoziopéza (neukončená v. prerušená uprostred, najmä v poézii) gréc. lingv.
mirable dictu /-rá- diktú/ (podivuhodný výrok) lat.
locum communis /-kus komú-/ (všeobecne známy výrok) lat. kniž.
dilógia (v. o niečom dvoma rovnakými slovami, napr. Viedeň je Viedeň) lat. lingv.
konklúzia (výrok, kt. je možné uznať na základe iných výrokov) lat. kniž.
biblizmus (výrok al. výraz z biblie) gréc.
agrafa (Kristov výrok dochovaný mimo evanjelií) franc.
ecce homo /ekce/ (Pilátov výrok o zbičovanom Ježišovi s tŕňovou korunou, <i>ajhľa, človek</i>) lat. bibl.
implikácia (vzťah dvoch výrokov, z kt. jeden je dôsledkom druhého) lat. mat. log.
ekvivalencia (vzťah dvoch výrokov vzájomne vyplývajúcich zo seba samých) lat. mat. log.
konjunkcia (v. zložený najmenej z dvoch jednoduchých výrokov spojených spojkou a, kt. je pravdivý, ak platia súčasne všetky výroky) lat. log.
disjunkcia (v. zložený najmenej z dvoch jednoduchých výrokov spojených spojkou alebo, kt. je pravdivý, ak je aspoň jeden z nich pravdivý) lat. log.
negácia (v. popierajúci to, čo tvrdí pôvodný výrok) lat. mat. log.
funktor (logická spojka, kt. z východiskových výrokov vytvára výrok zložený, taká operácia, výrok) lat. log.
antecendent (výrok nasledujúci po slove ak v implikácii) lat. log.
konzekvent (výrok nasledujúci po slove tak v implikácii) lat. log.
operátor
kvantifikátor (výraz, kt. v spojení s inými výrazmi vytvorí výraz s novým významom) lat. log.
tautológia (logicky pravdivý výraz) gréc. mat. log. porovnaj tvrdenie

spojka

spojka
konektor (s. kábla, súčiastka na spájanie častí elektronických prístrojov, zariadenie na prepojenie káblov a ich pripojenie k prístroju, vidlica a zásuvka) lat. eltech.
port (vstupný al. výstupný konektor) angl. výp. tech.
holender (rozoberateľná skrutková s. rúrok s presuvnou maticou, nákrutka) vl. m. tech. slang.
fiting
fitink (tvarovaná s. potrubia so závitom) angl. tech. slang.
konjunkcia (druh slova) lat. gram.
funktor (logická s., kt. z východiskových výrokov vytvára výrok zložený, taká operácia, výrok) lat. log.
implikácia (výrok zložený z dvoch výrokov, z kt. jeden je dôsledkom druhého) lat. log.
ekvivalencia (vzájomné vyplývanie dvoch výrokov zo seba samých) lat. log.
konjunkcia (výrok zložený najmenej z dvoch jednoduchých výrokov spojených spojkou a, kt. je pravdivý, ak platia súčasne všetky výroky) lat. log.
disjunkcia (výrok zložený najmenej z dvoch jednoduchých výrokov spojených spojkou alebo, kt. je pravdivý, ak je aspoň jeden z nich pravdivý) lat. log.
negácia (výrok s opačnou hodnotou ako východiskový výrok) lat. log.

jediný

jediný
mono-
mon- gréc. v zlož. sl.
uni- (jeden, jedno-) lat. v zlož. sl. porovnaj osobitý
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 55. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.