Výsledky vyhľadávania

oddelenie

oddelenie 2 (rozloženie na časti, osamostatnenie)
izolácia (osamostatnenie, odlúčenie, odčlenenie) tal.-franc.
separácia (odlúčenie) lat.
segregácia (odlúčenie; o. nebelošského obyvateľstva najmä v JAR polit.) lat. kniž. a odb.
apartheid /-teji-/ (rasové o., odlúčenosť černochov v JAR) lat.-hol. polit.
karanténa (obmedzenie voľného pohybu ľudí podozrivých z nákazy počas inkubácie, odlúčenie, o. od ostatného sveta) franc.
diverzifikácia (rozčlenenie, rozrôznenie, rozlíšenie) lat. publ.
disjunkcia (odlúčenie, rozlúčenie, rozluka, rozčlenenie) lat.
secesia (odlúčenie, odštiepenie od celku) lat. kniž.
sejunkcia (rozdelenie) lat. odb.
distrakcia (rozčlenenie) lat. kniž.
disociácia (rozklad na zložky, rozpojenie, rozštiepenie) lat. odb.
detašovanie (vyčlenenie) franc.
delimitácia (určenie, rozhraničenie, ohraničenie, vymedzenie, vytýčenie hranice, úloh, právomocí, odčlenenie) lat.
dekapitácia (o. hlavy od trupu, sťatie) lat. kniž. porovnaj rozdelenie

odlúčenie

izolácia (oddelenie, osamostatnenie, odčlenenie) tal.-franc.
separácia (oddelenie) lat.
segregácia (oddelenie nebelošského obyvateľstva najmä v JAR polit.; o. všeobecne) lat. kniž. a odb.
apartheid /-teji-/ (rasové oddelenie, o. černochov v JAR) lat.-hol. polit.
karanténa (obmedzenie voľného pohybu ľudí podozrivých z nákazy počas inkubácie, o., oddelenie od ostatného sveta) franc.
secesia (o., oddelenie, odštiepenie od celku) lat. kniž.
disjunkcia (oddelenie, rozlúčenie, rozluka, rozčlenenie) lat.
klauzúra (odlúčenosť, uzavretosť, osamotenosť, povinná samota v kláštore) lat.
cechovníctvo (odlúčenosť, uzavretosť, najmä organizačná, obmedzenosť) nem. pejor.
separatio a toro et mensa /-racio menza/ (o. od lôžka a stola, rozvod) lat. kniž.

výpoveď

výpoveď 1 (vyjadrenie slovami, výrok)
logos gréc. kniž. a filoz.
enunciácia lat. kniž.
predikament lat. filoz.
sentencia (stručný výrok obsahujúci životnú skúsenosť, pravdu) lat. kniž.
gnóma (v. so všeobecne platným obsahom, stručná a hutne vyjadrená myšlienka s poučením) gréc. kniž.
teoréma gréc. kniž.
axióma gréc. kniž. a odb.
postulát (prijatý predpoklad, tvrdenie, veta, poučka, zásada prijatá bez dôkazu za pravdivú) lat. kniž. a odb.
apoftegma (stručný a vtipný výrok) gréc.
maxima (krátka lit. forma vyjadrujúca trpkú skúsenosť al. mravnú zásadu) lat. kniž.
verdikt (rozhodujúci výrok, rozhodnutie, rozsudok) lat.-angl. kniž.
enunciát (rozhodujúca, základná časť súdneho rozhodnutia, výrok súdu) lat. práv.
citát (doslovne uvedený cudzí výrok) lat.
motto (citát uvádzajúci umelecké dielo a vyjadrujúci jeho základnú myšlienku) tal.
alegát (citát zo zákona, z knihy a pod.) lat. práv.
alegácia (citovanie z kníh, zákonov a pod.) lat. práv.
diktum (to, čo bolo povedané) lat.
prognóza (vedecká v. o možnej budúcnosti) gréc.
retrodikcia (výrok o minulých udalostiach) lat. log.
devíza (zásada, heslo, výrok) lat.-franc.
floskula (nadnesený, kvetnatý, ale pritom prázdny, ošúchaný výrok) lat. kniž. a pejor.
perlička (zaujímavý výrok budiaci pozornosť, často nechcene smiešny) román. pren. iron.
apoziopéza (neukončená v. prerušená uprostred, najmä v poézii) gréc. lingv.
mirable dictu /-rá- diktú/ (podivuhodný výrok) lat.
locum communis /-kus komú-/ (všeobecne známy výrok) lat. kniž.
dilógia (v. o niečom dvoma rovnakými slovami, napr. Viedeň je Viedeň) lat. lingv.
konklúzia (výrok, kt. je možné uznať na základe iných výrokov) lat. kniž.
biblizmus (výrok al. výraz z biblie) gréc.
agrafa (Kristov výrok dochovaný mimo evanjelií) franc.
ecce homo /ekce/ (Pilátov výrok o zbičovanom Ježišovi s tŕňovou korunou, <i>ajhľa, človek</i>) lat. bibl.
implikácia (vzťah dvoch výrokov, z kt. jeden je dôsledkom druhého) lat. mat. log.
ekvivalencia (vzťah dvoch výrokov vzájomne vyplývajúcich zo seba samých) lat. mat. log.
konjunkcia (v. zložený najmenej z dvoch jednoduchých výrokov spojených spojkou a, kt. je pravdivý, ak platia súčasne všetky výroky) lat. log.
disjunkcia (v. zložený najmenej z dvoch jednoduchých výrokov spojených spojkou alebo, kt. je pravdivý, ak je aspoň jeden z nich pravdivý) lat. log.
negácia (v. popierajúci to, čo tvrdí pôvodný výrok) lat. mat. log.
funktor (logická spojka, kt. z východiskových výrokov vytvára výrok zložený, taká operácia, výrok) lat. log.
antecendent (výrok nasledujúci po slove ak v implikácii) lat. log.
konzekvent (výrok nasledujúci po slove tak v implikácii) lat. log.
kvantifikátor (výraz, kt. v spojení s inými výrazmi vytvorí výraz s novým významom) lat. log.
tautológia (logicky pravdivý výraz) gréc. mat. log. porovnaj tvrdenie

rozlúčenie

disjunkcia (oddelenie, odlúčenie, rozčlenenie, rozluka) lat. porovnaj rozlúčka

spojka

konektor (s. kábla, súčiastka na spájanie častí elektronických prístrojov, zariadenie na prepojenie káblov a ich pripojenie k prístroju, vidlica a zásuvka) lat. eltech.
port (vstupný al. výstupný konektor) angl. výp. tech.
holender (rozoberateľná skrutková s. rúrok s presuvnou maticou, nákrutka) vl. m. tech. slang.
fitink (tvarovaná s. potrubia so závitom) angl. tech. slang.
konjunkcia (druh slova) lat. gram.
funktor (logická s., kt. z východiskových výrokov vytvára výrok zložený, taká operácia, výrok) lat. log.
implikácia (výrok zložený z dvoch výrokov, z kt. jeden je dôsledkom druhého) lat. log.
ekvivalencia (vzájomné vyplývanie dvoch výrokov zo seba samých) lat. log.
konjunkcia (výrok zložený najmenej z dvoch jednoduchých výrokov spojených spojkou a, kt. je pravdivý, ak platia súčasne všetky výroky) lat. log.
disjunkcia (výrok zložený najmenej z dvoch jednoduchých výrokov spojených spojkou alebo, kt. je pravdivý, ak je aspoň jeden z nich pravdivý) lat. log.
negácia (výrok s opačnou hodnotou ako východiskový výrok) lat. log.

rozčlenenie

dezintegrácia (strata, zbavenie jednoty, rozklad, rozpad) franc. + lat.
stratifikácia (členenie, rozvrstvenie, vrstvenie) lat. kniž. a odb.
diverzifikácia (oddelenie, rozrôznenie, rozlíšenie) lat. publ.
disjunkcia (oddelenie, odlúčenie, rozlúčenie, rozluka) lat.
distrakcia (oddelenie) lat. kniž. porovnaj oddelenie 2

rozpor

kontroverzia (spor, nezhoda) lat. kniž.
kolízia (nezhoda, nesúlad, nezrovnalosť) lat.
kontradikcia (protiklad, protirečenie, spor) lat.
paranómia (kontradikcia v zákonoch) gréc. práv.
antinómia (protirečenie dvoch zdôvodniteľných výrokov, protichodnosť, protiklad kniž. a odb.; protirečenie v zákone práv.) gréc.
antagonizmus (hlboké, nezmieriteľné protirečenie, protiklad, protichodnosť) gréc. kniž. a odb.
disjunkcia (protirečnie) lat. log.
diskrepancia (nezhoda, nezrovnalosť, rozdiel, odchýlka) lat. kniž.
divergencia (nezhoda, rozdielnosť, rôznosť) lat. odb.
diferencia (nezhoda, nesúlad) lat.
paradox gréc.
paradoxia gréc. kniž.
paradoxon (prekvapujúce, protirečivé, zdanlivo protizmyselné tvrdenie odporujúce všeobecne uznávaným zásadám, protirečenie, protiklad) gréc. zastar.
absurdnosť (logický vnútorný r.) lat.
apória (ťažký al. neriešiteľný r. v logike, matematike al filozofii) gréc. filoz.
non- lat. v zlož. sl.
an- (vyjadruje zápor, nesúlad, opak, protiklad, ne-, bez-) gréc. v zlož. sl. porovnaj spor 1protikladnezhoda

protirečenie

antagonizmus (hlboký, nezmieriteľný protiklad, protichodnosť) gréc. kniž. a odb.
kontradikcia (protiklad, rozpor, spor) lat.
paranómia (kontradikcia v zákonoch) gréc. práv.
antinómia (p. dvoch zdôvodniteľných výrokov, protichodnosť, rozpor kniž. a odb.; p. v zákone práv.) gréc.
paradox gréc.
paradoxia gréc. kniž.
paradoxon (prekvapujúce, protirečivé, zdanlivo protizmyselné tvrdenie odporujúce všeobecne uznávaným zásadám, rozpor) gréc. zastar. porovnaj protiklad