Výsledky vyhľadávania

podstata

podstata
fundament (základ, jadro, východisko, podklad) lat. kniž.
báza gréc. kniž. a odb.
platforma (východisko, základ, podklad) franc.
grunt (základ, jadro) nem. hovor.
substancia (základ vecí a javov) lat. filoz. al. kniž.
kvintesencia lat.
meritum (jadro veci) lat. kniž.
quinta essentia /kvi- -ncia/ (podstatné, základné piate súcno, kt. je mimo viditeľný svet; jadro veci) lat. filoz.
princíp (východisko odvodzovania, základný predpoklad, základ) lat. kniž. a odb.
natura rerum (prirozedná p. vecí, sveta) lat. kniž.
causa /kauza/
kauza (príčina, dôvod, podnet, základ) lat.
mente causae /kauzé/ (p. sporu) práv. a kniž.
substrát (základ, podklad jednoty a rovnorodosti rôznych javov) lat. kniž. a odb.
matéria (hmotná p.) lat.
sukus lat.
suma (jadro) lat. zried. kniž.
esencia (jadro veci, podstatné určenie) lat. kniž. filoz.
centrum (jadro, ťažisko veci, problému a pod.) lat.
punctum saliens /-nktum/ (jadro veci, hlavná, rozhodujúca vec) lat. kniž.
identita (konrétna nezameniteľná p., kt. sa od seba odlišujú jednotlivci al. spoločenstvá) lat. psych. filoz.
entita (súcno, súcnosť, p. veci) lat. filoz.
charakter (ráz) gréc.
étos
etos (mravný základ, charakter, charakternosť) gréc. kniž.
eidos (všeobecná a nutná p. veci odvodená z javu) gréc. filoz.
nervus rerum (základ vecí, hlavná vec, jadro veci, pohnútka, najmä peniaze) lat. kniž.
arché (pralátka vo filozofii milétskej školy, počiatok, pôvod) gréc. filoz.
noumenon (p. veci, jav poznateľný len rozumom, Platón, vec o sebe, Kant) gréc. filoz.
hypostáza (základ, Plotin) gréc. filoz.
logos (zákon všetkého diania, nutnosti, základ sveta, Herakleitos) gréc. filoz.
ens (jednotlivá vec, súcno, bytie) lat. filoz.
prakriti (materiálny základ, prvopríčina sveta objektov, hmotná príroda v staroind. hinduistickom myslení) sanskrit filoz.
brahma
bráhma (zákon, božský princíp vesmíru, sveta, bytia, najvyššie bytie) sanskrit náb.
jang (kladný, mužský, jasný princíp v staročín. filozofii, jeden z dvoch základných) čín. filoz.
jin (záporný, ženský, temný princíp v staročín. filozofii, jeden z dvoch základných) čín. filoz.
élan vital (nehmotná tvorivá p. života, H. Bergson) franc. filoz.
in nuce /nú-/ (v p., v jadre) lat. kniž.
in merito (v p., vo veci samej, v jadre veci) lat. kniž.

podklad

podklad 2 (východisko, základ)
báza gréc. kniž. a odb.
fundament lat. kniž.
platforma (východisko, základ) franc.
materiál (prostriedok, prameň na vykonanie, uskutočnenie niečoho) lat.
substrát (p. pre vznik niečoho; nemenný p. zmien, iba ako nositeľ vlastností filoz.; základ, p. jednoty a rovnorodosti rôznych javov) lat. kniž. a odb.
text (slovný p. piesne) lat. hud.
libreto (slovný p. pre iné umelecké, najmä hud. dielo, napr. operu, operetu, balet, al. výstavu) tal.
handout
hand-out /hendaut/ (základné informačné podklady poskytnuté na rokovanie al. pri prednáške prednášajúcim poslucháčom) angl.
primordium (vývojový základ časti tela al. orgánu) lat. biol. porovnaj základňa 4

hornina

hornina
-lit
lito-
petro-
orykto- gréc. v zlož. sl.
sediment (usadená h., usadenina) lat. geol.
moréna (nános vytvorený, usadený činnosťou ľadovca) franc. geol.
aleurit (úlomkovitá usadenina) gréc. geol.
silt (nespevnená h. s veľkosťou zŕn 0,01 – 0,05 mm, prach) vl.m. geol.
oolit (h. zložená z guľovitých al. vajcovitých teliesok) gréc. geol.
??? (vetrom naviata usadená h., spraš) nem. zastar. geol.
vulkanit (vyvretá výlevná h.) vl.m. geol.
elúvium (zvetraná h. na mieste svojho vzniku) lat. geol.
substrát (pôdotvorná h.) lat. poľnohosp.
regolit (h. na povrchu Mesiaca al. iného telesa slnečnej sústavy, kt. nebola transportovaná) gréc. geol.
tuf (úlomkovitá h. vytvorená sopečnou činnosťou, používaná ako stavebný materiál al. prísada) tal. geol.
granit (hlbinná vyvretá h., žula) lat. geol.
bauxit (h. používaná ako surovina na výrobu hliníka) vl. m. geol.
siderit (ruda bohatá na železo, ocieľok) gréc. miner. porovnaj kameň 1nerast

prostredie

prostredie
milieu /miljö/ franc. kniž.
scenéria (okolie) gréc.-lat.
reál (skutočné p.) lat. telev.
situácia lat.
atmosféra gréc.
klíma gréc.
genius loci /-cí/ (celková nálada, pomery, ovzdušie, okolnosti, ráz, duch) lat. hist.
exotika
exotickosť (cudzokrajné, nezvyčajné p.) gréc.
médium (sprostredkujúce p.) lat. odb.
dekorácia (p. na hru hercov, scénická, div. výprava) lat.
scéna (dekorácia pre konkrétnu divadelnú hru) gréc.-lat.
eko- (životné p.) gréc. v zlož. sl.
ekofáza (dočasné životné p. v priebehu roka, v kt. sa výrazne uplatňuje určitý faktor) gréc.
environment (p. a človek ako celok) angl.
substrát (pevné p. poskytujúce suchozemským rastlinám živný podklad) lat. bot.
pelagiál (p. voľnej vody od hladiny ku dnu v mori, jazerách a vo vodných nádržiach) gréc. odb.
epipelagiál (plne presvetlené p. do 100 m s bohatým zastúpením zvierat) gréc. biol.
batypelagiál (málo presvetlené p. morskej vody od 100 m) gréc. biol.
dielektrikum gréc.
izolant (el. nevodivé p., látka s vysokým merným odporom, nevodič) tal.-franc.

jazyk

jazyk 1 (sústava vyjadrovacích znakových prostriedkov a jej čiastkový útvar, reč)
lingvo- lat. v zlož. sl.
langue /láng/ (j. ako systém u de Saussura) franc. lingv.
language /langáž/ (reč ako schopnosť používať jazyk u de Saussura) franc. lingv.
parole /parol/ (reč ako uskutočnenie jazyka, jaz. systému u de Saussura) franc. lingv.
newspeak /njúspík/ (j. vzdialený od reálneho života, používaný v administratíve a pod.) angl.
slang /sleng/ (j. pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí) angl.
žargón franc. lingv.
hantírka (nespisovný príznakový j. určitej spoločenskej al. pracovnej skupiny, vrstvy) nem. pejor.
argot (ostatným nezrozumiteľný j. protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov) franc. lingv.
dialekt (nárečie) gréc.-lat.
cockney /kokny/ (nárečie ľudových vrstiev v časti Londýna East End) angl.
koiné (nadnárečový j., predstupeň spisovného j.) gréc. lingv.
handrbulčina nem. hovor. pejor.
harkabúzština (nezrozumiteľný j. premiešaný s inými j.) franc. pejor.
substrát (j. pôvodného podmaneného obyvateľstva obsiahnutý v jazyku neskôr usadeného obyvateľstva) lat. lingv.
superstrát (j. víťazného podmaniteľského národa obsiahnutý v jazyku skôr usadeného obyvateľstva) lat. lingv.
adstrát (j. vytvorený miešaním dvoch jazykov bez zániku jedného jazyka) lat. lingv.
cheirofázia
cheirológia
chirológia (posunková reč u hluchonemých) gréc. odb.
daktylológia (posunkový j. hluchonemých) gréc.
daktylofázia (prstový j. hluchonemých) gréc.
prešpuráčtina
prešpuráčina (j. starších Bratislavčanov) vl. m. zastar.
švábčina (nem. j., nemčina) vl. m. pejor.
landsmál
nynorsk (nórsky j., jedna z foriem) nór. lingv.
dravidský j. (j. strednej a južnej Indie)
makarónčina (j. miešajúci slová a jaz. väzby rôznych jazykov, najmä latinčiny a národných jazykov, používaný pri písaní humoristických al. satirických básní) tal.
lingua franca /-gva -ka/ (taliančina pomiešaná s arabčinou, gréčtinou, francúzštinou, so španielčinou, používaná v stredomorských prístavoch) lat. lingv.
pidgin /-dž-/
pidžin
Pidgin English (j. vzniknutý na základe angličtiny pri obchodnom styku na Ďalekom východe a v juhovýchodnej Ázii) angl. lingv.
basic english /bejsik ingliš/ (zjednodušená angličtina používaná v medzinárodnom styku) angl.
jidiš (j. Židov v Európe a USA s nem. základom a hebr. a slovan. prvkami) hebr.-nem.
esperanto (umelý medzinárodný j. vytvorený 1887 poľ. lekárom Zamenhofom) franc.
ido (j. vytvorený úpravou esperanta 1907 L. Couturatom) um.
volapük (j. vytvorený zo základov slov prirodzených jazykov J. M.Schleyerom, 1879) um.
kathareusa (j. vytvorený podľa ant. gréčtiny, atičtiny v 19. st.) gréc.
novial (j. vytvorený na základe angličtiny 1928 O. H. Jespersenom) lat. lingv.
interglosa (j. dodatočne urobený Horbenom, 1943) lat. lingv.
pazilália
pazilógia (medzinárodný j. zrozumiteľný vzdelancom) gréc.
ro (j. vytvorený Fosterom) um.
spelin (j. vytvorený zo základov slov umelých a prevzatých zo živých jazykov) um. lingv.
occidental /okci-/
okcidentál (j. vytvorený na základe románskych slovných základov E. de Wahlom, 1922) lat. lingv.
interlingva
interlingua
interlingue /-gve/ (j. reformovaný amer. kolektívom pod vedením A. Godeho) lat. lingv.
meidal (j. vytvorený zo základov slov prirodzených jazykov) um. lingv.
sobrésol (j. vytvorený z novoutvorených jaz. prostriedkov, novotvarov) um. lingv.
introflexívny j. (druh j., ak sa gramatické funkcie vkladajú do koreňa, základu slova) lat.
izolačný j. (druh j., ak gramatické funkcie vyjadrujú lexikálne prvky) lat.
aglutinačný j. (druh j., ak každý gramatický prvok vyjadruje práve jednu gramatickú funkciu) lat.
flektívny j. (druh j., ak sa gramatické funkcie vyjadrujú ohýbaním) lat.
inkorporujúci j. (druh j., ak štruktúra vetných vzťahov je vyjadrená pri slovese) lat.
programovací j. (j. určený a používaný na zostavovanie súhrnu príkazov vložených do počítača) gréc.
basic /bejsik/ (jednoduchý programovací j.) angl.
fortran (programovací j. na riešenie vedeckých úloh) angl. skrat.
pascal (vyšší štruktúrovaný programovací j.) vl. m. kyb.
algol (vyšší programovací j.) angl. kyb.

základňa

základňa 4 (základ, východisko, podklad)
rudimentum lat.
platforma franc.
báza gréc. kniž. a odb.
fundament (východisko, základ, podklad) lat. kniž.
substrát (základ, podklad pre vznik niečoho; základ, podklad jednoty a rovnorodosti rôznych javov kniž. a odb.) lat.
princíp (východisko odvodzovania, základný predpoklad, základ) lat. kniž. a odb.
arché (počiatok, princíp, pôvod vo filozofii milétskej školy, pralátka) gréc. filoz.
prakriti (materiálny základ, prvopríčina sveta objektov, hmotná príroda v staroind. hinduistickom myslení) sanskrit filoz.
porta (daňový základ na výpočet dane) lat. hist. porovnaj podstata

pôda

pôda 2 (zvetraný zemský povrch, zemina)
pedo- gréc. v zlož. sl.
terra lat. kniž.
humus (úrodná vrstva pôdy s organickými látkami) lat. poľnohosp.
rendzina (p. s vysokým obsahom humusu na pevnom podklade) poľ. geol.
mul
mull (najzložitejšia forma humusu) nem.
tangel (humus s málo rozloženými zvyškami rastlín a trusom najmä dážďoviek) škand. poľnohosp.
torfa lat.
tyrfo- (humusovitá p. s nedostatočne rozloženými rastlinami, rašelina) gréc. v zlož. sl.
solončak (p. s vysokým obsahom rozpustných solí, slanisko) rus.
solonec (p. vznikajúca zo slaniska, slanec) rus.
soloď (p. vznikajúca zo slanca) rus.
pergelisol
pergelizol lat.
permafrost (trvalo zamrznutá p.) lat. + angl. geol.
podzol (znehodnotená p. vylúhovaná podzemnou vodou) rus. poľnohosp.
substrát (živná p. na pestovanie mikroorganizmov) lat. biol.
horizont (vrstva p. líšiaca sa určitým znakom) gréc. odb.
peloid (bahno, zemina a pod. používaná pre bahenné kúpele) gréc. lek.
sit illi /tibi/ terra levis /tibi/ (nech mu /ti/ je zem ľahká) lat.