základňa

základňa 4 (základ, východisko, podklad)

rudimentum lat.

platforma franc.

báza gréc. kniž. a odb.

fundament (východisko, základ, podklad) lat. kniž.

substrát (základ, podklad pre vznik niečoho; základ, podklad jednoty a rovnorodosti rôznych javov kniž. a odb.) lat.

princíp (východisko odvodzovania, základný predpoklad, základ) lat. kniž. a odb.

arché (počiatok, princíp, pôvod vo filozofii milétskej školy, pralátka) gréc. filoz.

prakriti (materiálny základ, prvopríčina sveta objektov, hmotná príroda v staroind. hinduistickom myslení) sanskrit filoz.

porta (daňový základ na výpočet dane) lat. hist. porovnaj podstata

začiatok

introit

introitus lat. kniž.

origo lat.

ouvertúra /uv-/ franc. pren.

prelúdium (úvod, nástup, predohra, udalosť al. čin niečomu predchádzajúci) lat. kniž.

incipit (z. diela) lat.

kustoda

kustód (z. textu ďalšej strany na predchádzajúcej strane v starých tlačiach, najmä slabika) lat. knihov.

anakrúza (nedôrazný, neprízvučný z. verša alebo rytmického radu, predrážka) gréc. lingv. lit.

arché (počiatok, princíp, pôvod vo filozofii milétskej školy) gréc. filoz.

iniciácia (začatie chem. reakcie) lat. odb.

štart (z. pretekov v behu, jazde, plávaní a pod.) angl.

buly (začatie hry v hokeji vhodením puku medzi protihráčov) angl.

sanctus (z. chválospevu biblického pôvodu používaného pri katolíckej omši) lat. cirk.

Agnus dei (z. modlitby biblického pôvodu pri omši, baránok boží) lat. náb.

Kyrie eleison (úvod niektorých modlitieb, omše, Pane, zmiluj sa) gréc.

hedžra

hidžra (z. moslimského letopočtu počítaný od odchodu Mohameda z Mekky do Mediny r. 622 po Kr.) arab.

sub initio /-cio/ (na z.) lat. kniž.

ab origine /-rí-/ (od z., od počiatku, pôvodne) lat. kniž.

ab initio /início/ (od z., od počiatku) lat.

ab ovo (od z., od prvopočiatku, z vajca) lat. kniž.

a limine (od z. bez prerokovania, zásadne) lat. kniž.

da capo /dakápo/ (od z., opakovať) tal. hud.

/začať/ od piky /začať/ (/začať/ od samého z.) franc.

omne principium grave (každý z. je ťažký) lat. kniž.

alfa et omega

alfa a omega (z. aj koniec, to hlavné, podstatné, dôležité, zmysel) gréc. fraz. porovnaj úvod

podstata

fundament (základ, jadro, východisko, podklad) lat. kniž.

báza gréc. kniž. a odb.

platforma (východisko, základ, podklad) franc.

grunt (základ, jadro) nem. hovor.

substancia (základ vecí a javov) lat. filoz. al. kniž.

kvintesencia lat.

meritum (jadro veci) lat. kniž.

quinta essentia /kvi- -ncia/ (podstatné, základné piate súcno, kt. je mimo viditeľný svet; jadro veci) lat. filoz.

princíp (východisko odvodzovania, základný predpoklad, základ) lat. kniž. a odb.

natura rerum (prirozedná p. vecí, sveta) lat. kniž.

causa /kauza/

kauza (príčina, dôvod, podnet, základ) lat.

mente causae /kauzé/ (p. sporu) práv. a kniž.

substrát (základ, podklad jednoty a rovnorodosti rôznych javov) lat. kniž. a odb.

matéria (hmotná p.) lat.

sukus lat.

suma (jadro) lat. zried. kniž.

esencia (jadro veci, podstatné určenie) lat. kniž. filoz.

centrum (jadro, ťažisko veci, problému a pod.) lat.

punctum saliens /-nktum/ (jadro veci, hlavná, rozhodujúca vec) lat. kniž.

identita (konrétna nezameniteľná p., kt. sa od seba odlišujú jednotlivci al. spoločenstvá) lat. psych. filoz.

entita (súcno, súcnosť, p. veci) lat. filoz.

charakter (ráz) gréc.

étos

etos (mravný základ, charakter, charakternosť) gréc. kniž.

eidos (všeobecná a nutná p. veci odvodená z javu) gréc. filoz.

nervus rerum (základ vecí, hlavná vec, jadro veci, pohnútka, najmä peniaze) lat. kniž.

arché (pralátka vo filozofii milétskej školy, počiatok, pôvod) gréc. filoz.

noumenon (p. veci, jav poznateľný len rozumom, Platón, vec o sebe, Kant) gréc. filoz.

hypostáza (základ, Plotin) gréc. filoz.

logos (zákon všetkého diania, nutnosti, základ sveta, Herakleitos) gréc. filoz.

ens (jednotlivá vec, súcno, bytie) lat. filoz.

prakriti (materiálny základ, prvopríčina sveta objektov, hmotná príroda v staroind. hinduistickom myslení) sanskrit filoz.

brahma

bráhma (zákon, božský princíp vesmíru, sveta, bytia, najvyššie bytie) sanskrit náb.

jang (kladný, mužský, jasný princíp v staročín. filozofii, jeden z dvoch základných) čín. filoz.

jin (záporný, ženský, temný princíp v staročín. filozofii, jeden z dvoch základných) čín. filoz.

élan vital (nehmotná tvorivá p. života, H. Bergson) franc. filoz.

in nuce /nú-/ (v p., v jadre) lat. kniž.

in merito (v p., vo veci samej, v jadre veci) lat. kniž.

pralátka

hylé (p. v starogréc. filozofii, Aristoteles) gréc. filoz.

arché (p. vo filozofii starogréc. milétskej školy, počiatok, pôvod) gréc. filoz.

pôvod

proveniencia franc.

genéza gréc.

-genéza (vznik, zrod, stvorenie) gréc. v zlož. sl.

-gónia (vznik, zrod) gréc. v zlož. sl.

arché (počiatok, princíp vo filozofii milétskej školy) gréc. filoz.

monofýlia (p. taxónu od jedného predka) gréc. biol.

etymológia (p. slova) gréc. lingv.

ab origine /-rí-/ (od p., pôvodom) lat. kniž.

hmota

hmota 1 (čo má hmotnosť, čo zaberá priestor, čo je základom prírody)

matéria lat.

materiál lat.

substancia (hmotná podstata) lat.

chaos (beztvará h., z kt. sa zrodil svet) gréc. mytol.

hylé (látka, pralátka v starogréc. filozofii, u Aristotela) gréc. filoz.

arché (látka, pralátka v starogréc. filozofii Milétskej školy, počiatok, pôvod) gréc. filoz.

protoplazma (živá h. bunky) gréc. biol.

cytoplazma (protoplazma mimo jadra) gréc. biol.

ektoplazma (h. umiestnená tesne pod povrchom bunky) gréc. biol.

karyoplazma (ektoplazma vnútri bunkového jadra) gréc. biol.

biomasa (živá h., hmotnosť všetkých organizmov v určitom priestore) gréc. + lat.

detrit (rozpadajúca sa odumretá organická masa, organické zvyšky) lat. biol. ekol.

fytomasa (ústrojná h. vytvorená rastlinami) gréc. + lat. bot.

magma (žeravá tekutá h. v zemskom vnútre, tavenina) gréc. geol.

láva (magma, kt. sa vylieva na zemský povrch) tal. geol.

ichor (ľahko pohyblivá, zvyšková magma) gréc. geol.