Výsledky vyhľadávania

kotúč

šajba nem. slang.

terč (predmet kruhového, kotúčového tvaru) román.-nem.

disk (predmet kruhového, kotúčového tvaru; plochý k. na hádzanie, šport. náčinie) gréc.

rola (zvitok) nem. hovor.

excenter (k. nasadený výstredne na hnaciu os na premieňanie otáčavého pohybu na krátke postupné pohyby, výstredník) lat. tech.

disketa gréc.-angl.

floppy-disk (pružný magnetický k. v pevnom plastovom obale na záznam a spracovanie dát počítačom) angl. + gréc. výp. tech.

puk (tvrdý plochý k. používaný pri ľadovom hokeji) angl. šport.

činel (kovový k., neladený bicí hud. nástroj) tal.

faléra (kovový ozdobený k. na konskom postroji) gréc. hist.

jojo (hra v podobe dvojitého k. s povrázkom uprostred, ktorý sa navíja a odvíja na oske pri hraní) jap.

zvitok

rola (kotúč) nem. hovor.

konvolút (zväzok spisov týkajúcich sa jednej veci) lat. dipl.

tampón (z. gázy al. vaty na zastavenie krvácania, osušenie rany a pod.) germ.-franc.

fidibus (z. papiera na zapaľovanie fajky al. sviečky) lať. kniž. zastar.

cigareta (papierový z. naplnený tabakom určený na fajčenie) indián.-franc.

cigara (z. tabakových listov na fajčenie) indián.-špan.

megilla (z. svätého Písma v rukopise) hebr.

nástroj

nástroj 2 (prostriedok na tvorenie tónov)

inštrument lat.

organum gréc.-lat. hist.

bicie nástroje

membránofón (bicí n.; blanový n., v kt. tón vzniká chvením blany) lat. + gréc.

drums /drams/ angl.

perkusie

percussion /-kašn/ (sústava bicích nástrojov v džezovom orchestri) lat.-angl.

tympan

tympany (ladený n., medená pologuľa potiahnutá kožou) gréc.

triangel (samoznejúci neladený kovový n. v tvare trojuholníka) lat.

vibrafón (samoznejúci ladený n. v podobe kovových platničiek, zvonkohra) lat. + gréc.

tubafón (samoznejúci ladený n., zavesené kovové rúrky, zvonkohra v džeze) gréc. + lat.

činel (neladený kovový kotúč) tal.

flexatón (dve guľôčky rozoznievajúce oceľový pás, v modernej hudbe) lat. + gréc.

xylofón (sústava drevených doštičiek rozoznievaných paličkami) gréc.

cymbalum (starorím. n., zvonec a kovové pologule) gréc.-lat.

celesta /če-/

čelesta (klávesový n., oceľové doštičky rozoznievané plstenými kladivkami) tal.

kastanety (špan. neladený n., dve malé drevené misky) špan.

maracas /-kas/ (dve duté drevené gule naplnené kamienkami) špan.

claves /kla-/ (dve oblé paličky z tvrdého dreva dlhé 20 cm) špan.

tamburína (špan. a tal. ľudový neladený n., malý bubon s hrkálkami a so zvončekmi) arab.-franc.

tulumbas (starý n., bubon) tur.

nakír (perz.-arab. ľudový n., téglik potiahnutý kožou, na kt. sa udiera dvoma paličkami) arab.

kabraro (egypt. a etióp. malý bubon, na kt. sa udiera rukou) ?

marimba

marimbafón (xylofónový n. černošského pôvodu na princípe vibrafónu) afr.-špan.

menzan (africký n., Kongo) afr.

tamtam (bubon používaný pri kultových tancoch, na prenášanie správ, u afr. černochov; samoznejúci n., zavesená kruhová doska, gong, s vyvýšeným okrajom rozoznievaná paličkou) ind.

bongo (afrokubánsky bubienok) špan.

kajrak (uzb. ľudový n.) uzb.

ču (čín. ľudový n.) čín.

tom-tom (čín. neladený drevený n.) čín.

dabu (čín. n. s malými kovovými tanierikmi) čín.

čango (kór. ľudový n., dvojitý bubon) kór.

vadaiko

vadajko (jap. tradičný n., veľký ťažký zvislý bubon) jap.

todaiko (jap. n., obrovský tradičný bubon) jap.

taiko

šóko

kakko (jap. tradičný n.) jap.

cuzumi (jap. bubienok) jap.

gender (indonéz. n., dvanásť zavesených kovových platní) indonéz.

gong (ladený kovový n. tvaru taniera rozoznievaný paličkou) malaj.

gandang (malaj. a jávsky bubon) ?

kendang (jávsky ľudový n., dlhý bubon vydlabaný z dreva a potiahnutý kožou) indonéz.

huehuetl (aztécky vojnový n. hist., veľký n. mexických Indiánov) indián.

dychové a vzduchové nástroje

aerofón (dychový, vzduchový n., v kt. tón vzniká chvením vzduchového stĺpca) gréc.

flauta (drevený al. kovový n. s vysokým tónom) nem.

pikola (malá flauta, o oktávu vyššia) tal.

flažolet (malá zobcová flauta)

klarinet (drevený jazýčkový n. s valcovitou trubicou) tal.

hoboj (drevený n. s dvojitým plátkom) franc.

fagot (drevený n. s hlbokým tónom) tal.

saxofón (plechový n. s jednoduchým plátkom používaný najmä v džeze) vl. m. + gréc.

altsaxofón (altový saxofón) lat. + vl. m. + gréc.

tuba (plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom) lat.-franc.

bombardón (plechový nátrubkový n., najmä voj., basová tuba) franc.

heligón gréc.

suzafón (plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom, stočený do kruhu) vl. m.

pozauna franc.-nem.

trombón (plechový nátrubkový n. s predĺženou trúbkou, vydávajúci mohutný a slávnostný zvuk) tal.

bomhart lat.-franc.

pumort

pommer (starý drevený n. s dvojitým plátkom) tal.-nem.

barytón gréc.-tal.

eufónium (náustkový plechový n. podobný basovej krídlovke) gréc.

serpent (starý drevený n., až dva metre dlhá trubica hadovitého tvaru) lat.

rifovka (drevená píšťalka) nem.

kornet (kovový nátrubkový n. z poštového rohu, Francúzsko, 19. st.) franc.

piston (kornet s ventilmi) franc.

ofiklejda (nátrubkový n. s klapkami, 19. st.) franc.

šalmaj (starý európsky píšťalový n., pastierska dvojplátková drevená píšťala) franc.-nem.

lura (bronzový trúbkový n., sever Európy, mladšia doba bronzová) nem.

horna (plechový nátrubkový n. používaný pri love, lesný roh) nem. slang.

fistola (pastierska píšťala) tal.

okarína (n. vajcovitého tvaru z pálenej hliny) tal.

olifant (stredoveký signalizačný vyrezávaný roh zo slonoviny) franc. + gréc.

tíbia (starorím. n. s dvojitým plátkom) lat.

clarino /kla-/ (renesančný n., trúbka s jasným zvukom) špan.

trembita

trombita (dlhý pastiersky n.) rum.

fujara (drevený fúkací n.) rum.

bucium (rum. n., dlhá drevená pastierska trúba) rum.

tárogató (balkánsky rómsky ľudový drevený n.) maď.

svirba (srb. píšťalový n. na sprevádzanie pri tanci) srb.

cyrla (alb. n., drevená píšťalka) alb.

syrinx (starogréc. ľudový n. zložený z radu spojených píšťal s rôznou dĺžkou, Panova píšťala) gréc.

aulos (starogréc. n. s dvojitým plátkom) gréc.

svireľ (rus. a ukraj. ľudová flauta) rus.

pikula (pastierska trúba, Zakarpatská Ukrajina) ukraj.

košnaj (uzb. ľudový fúkací n., dvojitá trsťová píšťala) uzb.

surma

surmita (starý n., poľnica) tur.-perz. hist.

zurna (stredoázijský drevený n. s prenikavým zvukom) perz.

nafír (perz.-arab. n., druh trúbky) arab.

agada (egypt. flauta) egypt.

šofar (žid. n. z baranieho rohu používaný pri bohoslužbách) hebr.

šeng (čín. starý mnohohlasový n. rozozvučovaný dychom) čín.

čeng (čín. n., 13 – 24 píšťal rôznej veľkosti) čín.

kuan (čín. fúkací n., hoboj) čín.

feng-šeng (čín. starý n.) čín.

šó (jap. tradičné ústne varhany) jap.

hičiriki (jap. tradičný hoboj) jap.

fue (jap. starý n., krátka flauta) jap.

šakuhači (jap. pozdĺžna bambusová flauta) jap.

rjúteki (jap. priečna flauta) jap.

manvavaka (indián. ľudový n.) indián.

organ (n. ovládaný klávesnicou, pričom zvuk sa vytvára sústavou píšťal, do kt. je vháňaný prúd vzduchu z mechov) gréc.

hydraulis (klávesový vodný organ, 3. st. pr. n. l.) gréc.

portatív (malý prenosný vodný organ) lat.

magrefa (mystický semitský organ) hebr.

pozitív (pevne umiestnený malý organ s jedným manuálom, bez pedálov) lat.

regál (malý prenosný skladací organ s jazýčkovými píšťalami, 15. st.) tal.-nem.

harmónium (skriňový klávesový n., v kt. prúd mechanicky vháňaného vzduchu rozoznieva kovové jazýčky) gréc.

melódium (predchodca harmónia) gréc.

harmonika (n., v kt. prúd vzduchu z úst al. mechov rozoznieva kovové jazýčky) gréc.-nem.

koncertína (druh fúkacej harmoniky) tal.

bandoneón

bandónium

bandonika (ťahacia harmonika) vl. m. zastar.

akordeón lat.-franc.

chromatika (chromatická ťahacia harmonika s klávesnicou) gréc. hovor.

heligónka (diatonická ťahacia harmonika) gréc. hovor.

garmoška (ťahacia harmonika v rus. prostredí) rus. expr.

mirlitón (blanový n., trubica zakončená papierovou membránou, do kt. sa hovorí al. spieva) franc.

idiofón (samoznejúci n. rozoznievaný vzduchovým prúdom) gréc.

sistrum (staroegypt. samoznejúci n., kovový rám v tvare podkovy s voľne uloženými priečkami) gréc.-lat.

gajdy (ľudový n., kožený mech s piskorom) tur.

musette /mizet/ (franc. ľudový n. podobný gajdám) franc.

gora (krovácky ľudový n. v podobe luku rozozvučaného saním pripevneného pštrosieho pera) afr.

anklung (starý organ z bambusových píšťal, Jáva) indonéz.

buccina /bukcí-/ (starorím. a stredoveký plechový nástrubkový n.)

strunové nástroje

chordofón (strunový n., v kt. tón vzniká chvením strún) gréc.

klavír lat.-franc.

piano tal. hovor.

fortepiano

pianoforte (klávesový úderový n. s kladivkovou mechanikou) tal. zastar.

fonola (mechanický klavír hrajúci podľa záznamu na dierovanom páse) gréc.

pianíno (menší klavír so zvislo vedenými strunami) tal.

clavichord /kla-/

klavichord (predchodca klavíra, 14. st.) lat. + gréc.

cembalo /čem-/

čembalo (klavír s trsacou mechanikou) tal.

cembalo /čem-/

čembalo (predchodca klavíra) tal.

adiafón (klavír, začiatok 19. st.) gréc.

spinet tal.-nem.

virginal /verdžinel/ (menšie čembalo so strunami rovnobežnými s klaviatúrou) angl.

gravicembalo lat. + tal.

clavecin /klafsen/ (väčšie čembalo so strunami kolmo na klaviatúru) franc.

pianola (mechanický klavír schopný meniť tempo a silu tónu) tal.-angl.

cimbal (ľudový n. bez klávesnice, s natiahnutými strunami rozoznievanými údermi paličiek) gréc.-lat.

violína (sláčikový n., husle) tal. zastar. kniž.

kremonky

guarnerky

amatovky (husle z tal. mesta Cremony) vl. m.

stradivárky (husle vyrábané v dielni rodiny Stradivariovcov, 17. – 18. st.) vl. m.

viola (sláčikový n. väčší ako husle) tal.

gamba (stará viola pridržiavaná kolenami) tal.

violončelo

čelo (väčší sláčikový n. držaný pri hre medzi kolenami) tal.

kontrabas

basa tal.

barbora (najväčší ľudový sláčikový n. s hlbokým tónom) vl. m.

gitara gréc.

španielka (brnkací n.) vl. m.

dobro (rezofonická gitara, USA) vl. m.

gibson

gibsonka (väčšia gitara s kovovými strunami) vl. m.

bendžo (brnkací n. s dlhým hmatníkom a okrúhlym telom potiahnutým kožou) špan.-angl.

mandolína (menší brnkací n. hruškovitého tvaru) tal.

mandola (mandolína s nižším ladením) tal.

bisernica (južnoslovan. ľudový brnkací n.) srb. chorv.

lutna arab.-nem.

teorba (starý brnkací n. s oválnym tvarom a výrezom uprostred) tal.-franc.

angelika (lutna, Francúzsko a Anglicko) lat. hist.

lýra (starogréc. brnkací rámový n.) gréc.

dekachordón (starogréc. desaťstrunový n., lýra) gréc.

barbitón (starogréc. brnkací n.) gréc.

varyto (domnelý n. na spôsob harfy) gréc.

forminga

forminx (starogréc. n.) gréc.

dodekachordón (n. s dvanástimi strunami) gréc.

monochord (n. s jednou strunou a jednoduchou rezonančnou doskou) gréc.

žaltár gréc.-nem.

psaltérium (stredoveký brnkací n.) gréc.

harfa (veľký rámový brnkací n. bez hmatníka) nem.

trumšajt tal.-nem.

tromba marina (stredoveký ľudový jednostrunový sláčikový n. s prenikavým tónom) tal.

hackbrett /hak-/ (n. s ozvučnou skriňou a asi 20 strunami rozozvučovanými paličkami, Rakúsko a Nemecko) nem.

citara (alpský doskový n.) gréc.-nem.

chrotta

rotta

rota (ír. stredoveký brnkací, neskôr sláčikový n.) kelt.

cruth /kchrjút/ (sláčikový, pôvodne brnkací n., 8. st.) kelt.

fidula (predchodca violy, sláčikový n. s trojdielnou plochou ozvučnou skriňou, Európa, 9. – 16. st.) lat.

giga (stredoveký sláčikový n. hruškovitého tvaru) franc.

tambura

tamburica (balkánsky brnkací n.) arab.-srb.

gusle

guzla

guzlica (južnoslovan. ľudový jednostrunový n.) srb.

bugaria (chorv. brnkací n.) chorv.

brač (južnoslovan. ľudový brnkací n.) tal.-srb.

kobza (slovan. ukraj., rum. ľudový brnkací n.) turk.-ukraj.

organistrum (trecí mechanizovaný n. zložený z ozvučnej skrine a 3 až 6 strún rozochvievaných kožou potiahnutým kolesom otáčaným kľukou) gréc.-lat.

trautónium (elektrický strunový n.) vl. m.

bandura (ukraj. brnkací n. s okrúhlou skriňou a krátkym krkom) gréc.-ukraj.

gudok (rus. ľudový sláčikový n.) rus.

gusli

gusle (rus. brnkací viacstrunový n. s plochou skrinkou) rus.

balalajka (rus. ľudový trojstrunový n. s trojuholníkovou skriňou a dlhým krkom) tat.-rus.

domra (rus. n. podobný balalajke) tur.-rus.

tar (kaukazský ľudový n.) perz.

komuz (kirgiz. ľudový n.)

čonguri (gruz. ľudový n.) gruz.

gusan (armén. starý strunový sláčikový n. používaný ľudovými spevákmi) armén.

dutar (stredoázijský brnkací n. s dlhým krkom) uzb.

keman (tur. n. podobný husliam) tur.

pandora (egypt. a arab. starý brnkací n.) vl. m.

santur

santir (egypt. n.) arab.

kemandže (sláčikový n. z polovice kokosového orecha) perz. hist.

rebáb

rebec

rubeba (perz.-arab. sláčikový n. s dvoma al. troma strunami) arab.

rehab (sláčikový jednostrunový n. so štvorhrannou rezonančnou skrinkou) arab. hist.

tanbur (arab. brnkací n. dlhým krkom) arab.

santur

santir (arab. n.) arab.

sitár

sitar (ind. sláčikový al. brnkací n. s dlhým krkom) ind.

ravanastron (ind. sláčikový n. s jednou al. dvoma strunami, z bambusu) sanskrit

vína (ind. lutna) sanskrit

kunhou (čín. brnkací n., druh harfy) čín.

hunbuši (čín. brnkací n. s dlhým krkom a so štyrmi strunami) čín.

pechi-pa (čín. lutnový n.) čín.

šamisen

šamizen (jap. brnkací trojstrunový n.) jap.

biwa (jap. ľudový trojstrunový n.) jap.

biwa (jap. hruškovitá štvorstrunová lutna) jap.

koto (jap. starý n., stolová citara s trinástimi strunami) jap.

ukulele (havajský ľudový brnkací štvorstrunový n.) polynéz.

slendag (jávsky n. z trstinovej rúrky) indonéz.

bandola (severoamer. n. s desiatimi strunami) tal.

kora (afr. ľudový n. s 21 strunami) ?

elektronické a iné nástroje

melódium (elektrofonický klávesový n.) gréc.

keybord /kejbord/ (elektronický klávesový n.) angl.

syntezátor

syntetizátor gréc.

synťák (n. s elektronickým tvorením tónov) gréc. slang.

automatofón (hrací mechanický stroj) gréc.

verkeľ

verklík nem. hovor.

flašinet (prenosný mechanický hrací stroj, najmä s kľukou, hracia skrinka s kľukou) franc.-nem. hovor.

manopan (mechanický hrací stroj, koniec 19. st.) gréc.

orchestrión (mechanický hrací stroj napodobujúci zvuk celého súboru hráčov, používaný v zábavných podnikoch, 19. st.) gréc.

aristón (mechanický jazýčkový n. s meniteľným kotúčom) gréc.

bas (n. s hlbokým tónom) tal.

pleno /plé-/ (všetkými nástrojmi, všetkými hlasmi) tal.

ripieno /-pjé-/

tutti (všetky nástroje, hlasy, v plnom obsadení) tal.

náčinie

vercajg

vercajk

verkcajg

verkcajk (náradie) nem. zastar. hovor.

sersan

sersám (náradie, najmä remeselnícke) maď. hovor. slang.

rekvizita (n. potrebné na činnosť v divadle, športe a pod.) lat.

servis (n. na podávanie jedál a nápojov, jedálna súprava, riad) franc.

manikúra (odborné n. na ošetrovanie rúk, nechtov na rukách) franc.

raketa (n. na odrážanie lopty s oválnym tvarom a pri tenise s pružným výpletom) arab.-angl. šport.

hokejka (zahnutá drevená palica na hranie hokeja) angl. šport.

tágo (biliardová palica) špan.

baton (šermiarska palica) franc. šport.

nunčak (športová zbraň, dve krátke tyče spojené reťazou) jap. hovor.

činka (športové n., dve závažia spojené držadlom) nem.

disk (plochý kotúč na hádzanie) gréc.

trampolína

trambulína (odrazové perované akrobatické al. telocvičné n., pružná plachta upevnená v kovovom ráme) tal. šport.

ribstol (telocvičné náradie, široký rebrík pripevnený o stenu s hustejšími priečkami, rebrina) švéd. šport.

skateboard /skejtbord/

skejtbord angl. šport.

skate /skejt/

skejt (n. v podobe dosky na kolieskach) angl. šport. hovor. porovnaj nástroj 1

ozdoba

cifra maď.? hovor.

paráda (okrasa, výzdoba na maľbe, na šatách, v hudbe, tanci a pod.) špan. hovor.

dekor franc.

dekorácia

dekórum (výzdoba, okrasa) lat.

tretka (drobný ozdbobný predmet) nem. hovor.

japonéria (o. jap. pôvodu) vl. m.

fleuron (o. na jedlách z maslového cesta) franc. kuch.

o. na odeve, na tele

aplikácia (látková al. kožená o. našívaná na látku, nášivka) lat. krajč.

klenot

šperk nem.

precióza (ozdobný predmet z drahých kovov a kameňov, skvost) franc. zastar.

bijou /bižu/ (o., najmä napodobnenina) franc. zried.

bižutéria (o. z kovu, skla a pod. napodobujúca pravé šperky, módny doplnok) franc.

žabó (pri krku naberaná, zriasená o. šiat, košieľ, blúzok) franc.

boritaš (o. zo šnúrok na kroji al. šatách, módny doplnok) maď.

rozeta (o. v tvare ružice na dámskych šatách) franc. zastar.

kokarda (čepiec, stužka, štítok, odznak v podobe zvinutej ružice v nár. farbách) franc.

punt (stužková o. ženského kroja zakrývajúca vpredu nedopätú šnurovačku al. živôtik) nem. etnog.

fižé

fiší (náprsná naberaná o. odevu, čipkový náhrdelník) franc.

pleréza (o. dámskeho klobúka z pštrosích pier) franc. hist.

forgo

forgov (o. na klobúku z pier, súčasť kroja) maď. hist.

egreta (o. hlavy z volavčích pier, najmä s diamantami a perlami) franc.

diadém (zdobená kráľovská čelenka, drahocenná ozdoba hlavy, šperk na ozdobu hlavy) gréc.

parta (ozdobený venček al. čelenka, súčasť kroja) nem.

vavrín lat.-poľ.

laur (veniec z vetvičiek juhoeurópskeho kra udeľovaný v starom Grécku víťazom) lat. bás.

brošňa (ozdobná spona) franc.

agrafa (ozdobná spona na spínanie odevu) franc.

klipsa

klipsňa (ozdobná stláčacia spona) angl.

pektorál (ozdobná náprsná spona plášťa v antike a stredoveku) lat.

fibula (zdobená kovová spona na zopnutie odevu na pleciach al. prsiach) lat. archeol.

brazoleta zastar.

brazoletňa (náramok) franc. zastar. hovor.

oringla (visiaca náušnica) nem. slang.

klipsa

klipsňa (stláčacia náušnica) angl.

lunica (v dolnej časti mesiačikovito rozšírená náušnica, pôvodne veľkomoravská) lat. archeol.

butón (briliantový gombík al. náušnica) franc. klenot.

medailón (ozdobný prívesok s portrétom nosený na krku) tal.-franc.

torques /-kvés/ (starorím. a kelt. bronzová, zlatá al. strieborná o. z drôtu al. tyčinky, nosená na krku, nákrčník) lat. archeol.

filigrán (o. z jemného drôtika, vlákna z drahého kovu) lat.

vamlum

vampum (indiánska o., rôznofarebné mušle navlečené na šnúru al. prišité na opasok) indián.

tutulus (kovová gombíková o., najmä bronzová, na slávnostnom odeve al. konskom postroji) lat. archeol.

faléra (kovový ozdobený kotúč na konskom postroji) gréc. hist.

galantéria (drobné ozdobné predmety) franc.

halže (drobný ozdobný predmet spomínaný v biblii) nem. plur. porovnaj prívesok

architektonická, výtvarná o.

ornament lat.

ornamentika (o. využívajúca prírodné, geometrické al. figurálne prvky) lat. výtv.

štuka tal.-nem. stav.

štukatúra (o. zo zmesi jemného piesku a sadry al. vápna) tal. stav.

lysis /-zi-/

sgrafito /zgra-/ (nástenná výzdoba vzniknutá vyškrabaním v bielej omietke, pod kt. je vrstva tmavej farby) tal. výtv.

mozaika (plošná výzdoba z drobných farebných kamienkov, skielok a pod.) tal. výtv.

supraporta (výzdoba výplne poľa nad dverami) lat. výtv.

suprafenestra (výzdoba výplne poľa nad oknami) lat. výtv.

lýza (antický rímsový ukončujúci článok) gréc. archit.

kyma (antický vodorovný architektonický článok pôvodne podporujúci rímsu, listovec, vajcovec, laloška) gréc. archit.

šlic (zárez v hlave skrutky) nem. slang.

glyf (zvislý zárez vo vlyse dórskeho slohu) gréc. archit.

diglyf (o. na dórskych stĺpoch zložená z dvoch záhybov, žliabkov, bez zrezania bočných strán, dvojrez) gréc. archit.

triglyf (o. na dórskych stĺpoch zložená z troch zvislých záhybov, žliabkov, vlys) gréc. archit.

medailón (plastická výzdoba na stene kruhového al. oválneho tvaru) tal.-franc.

kartuša (ozdobný plastický rozvinutý okraj okolo erbu a pod., renesancia a barok) tal.-franc.

antemión (plastický al. maľovaný pásový ornament s rastlinnými motívmi v antickej architektúre) gréc. archit.

astragal (ozdobný vodorovný motív antickej architektúry z drobných okrúhlych tvarov, perlovec, vajcovec) gréc. archit.

trèfle /trefl/ (ďatelinový trojlist, trojlístok) franc. výtv.

girlanda (oblúkovitá výzdoba z kvetín, listov, stúh, kvetinový záves) franc.

plateresco /-sko/ (bohatá trojrozmerná o. v špan. renesancii) špan. archit.

rokaj (rokokový ornament vychádzajúci z tvaru mušle) franc. výtv.

lambrekýn (rokokový ornament v tvare oblúkového závesu s čipkami al. strapcami) hol.-franc.

groteska (ornament s rastlinnými, živočíšnymi, archit. a inými motívmi) tal. výtv.

arabeska tal.-franc. archit. výtv.

moreska (súmerný ornament z geom. a rastlinných tvarov) špan. archit. zastar.

rozeta (ornament v tvare štylizovanej ruže, ružica) franc. archit. výtv.

guta (ornament v tvare valca, ihlana, kužeľa, na rímsach dórskeho slohu a v baroku) lat. archit.

festón (zavesený maľovaný al. plastický polveniec zo štylizovaných kvetov, listov al. plodov, prepletený al. zakončený stuhou, kvetinový záves) tal.-franc. archit.

brodéria (ornament z buxusu a farebného piesku) franc. záhr.

bézant (ornament zostavený z kruhov) lat.-franc. archit.

maureska (ornament tvorený súmernými štíhlymi rastlinnými motívami štylizovanými do plochy vychádzajúci z islamského umenia) franc.

palmeta (vejárovitý ornament v podobe palmového listu) franc. archit. výtv.

akant (ornament v podobe bodliaku, najmä na hlaviciach antických stĺpov) gréc. archit.

maskarón (ornament v podobe ľudskej tváre) arab.-tal.

entrelac (ornament v podobe prepletených geom. vzorov, pletenec) archit.

volúta (špirálovito stočený stavebný článok, priestorový závit, závitnica) lat. archit.

meander (jednoduchý pásový geometrický ornament zo zvislých a vodorovných čiar) vl. m.

lizéna (murovaný al. v omietke urobený zvislý plochý pás členiaci múr, bez pätky a hlavice) franc.-nem. stav.

akrotéria

akroterion (antický, renesančný a klasicistický ukončujúci prvok na rohoch a štítoch stavieb vo forme vejárovitej rastliny al. s postavou človeka, zvieraťa) gréc. archit.

gorgoneión (antický ornament, uťatá hlava Medúzy, motív v antickom výtv. umení) gréc.

panoplia (nástenná o. z rytierskej výzbroje) gréc.

kanel (žliabková o. na sklárskych a hrnčiarskych výrobkoch) franc. odb.

droléria (ornament s figurálnym, zvieracím al. fantastickým motívom, najmä ako maľba na okrajoch gotických rukopisných kníh, nevyberaný svetský výjav ako plastika na chórových laviciach) franc. archit.

filigrán (výzdoba iniciál v gotickej knižnej maľbe) lat.

iluminácia lat. výtv.

miniatúra (knižná stredoveká maľba, výzdoba rukopisných textov) lat.-tal.

parergón (výzdoba v rohoch starých máp) gréc. geogr.

pćte-sur-pćte /patsürpat/ (jednofarebná, najmä biela, reliéfna výzdoba na farebnom povrchu porcelánu al. kameniny, v Anglicku) franc. výtv.

bilet (šachovnicový normandský ornament) franc. archit.

bibelot (malý bytový ozdobný predmet, najmä zlatnícke dielo) franc.

japonéria (umelecký al. ozdobný predmet jap. pôvodu) vl. m.

hud. o.

abbelimento (okrasa) tal. hud.

koloratúra tal. hud.

tiráda (o. spevu náročnými speváckymi prvkami) franc. lat. hud.

fioritúra (okrasa v speve) tal. hud.

acciaccatura /ačakatú-/ (melodická o., keď hlavnému tónu predchádza krátky vedľajší príraz) tal. hud.

melizma (melodická o., rad tónov spievaných na jednu slabiku, najmä v orient. a cirk. hudbe) gréc. hud.

básnická o. pozri prostriedok výrazový porovnaj ozdobovanie

hračka

pajác (bábka, bábika, panák, panáčik so smiešnym výzorom) tal.

barbie /bárbi/ angl.

barbina (detská bábika s dlhými vlasmi) angl. hovor.

balón (lopta na hranie pre deti v podobe nafukovacieho gumeného obalu) tal.-franc. hovor.

origami (jap. papierová skladačka) jap.

puzzle /pazl, hovor. pucle/ (detská obrázková skladačka z nepravidelných dielikov) angl.

matrioška (rus. drevené bábiky rôznej veľkosti vložené jedna do druhej) rus.

kaleidoskop (h. tvoriaca rôzne súmerné obrazce, napr. z farebných sklíčok) gréc.

lego (detská stavebnica s mnohými kombinačnými možnosťami) obch. zn.

piga (detská h. s dreveným, na koncoch špicatým kolíkom) rom. iba sing.

dada (koník) franc.

šarkan (papierová h. púšťaná na špagáte do vzduchu) tur.

angličák (malý kovový model auta) vl. m. slang.

jojo (dvojitý kotúč s povrázkom uprostred, ktorý sa navíja a odvíja na oske pri hraní) jap.

výstredník

excenter (kotúč nasadený výstredne na hnaciu os na premieňanie otáčavého pohybu na krátke postupné pohyby) lat. tech.