Výsledky vyhľadávania

základňa

základňa 4 (základ, východisko, podklad)
platforma franc.
báza gréc. kniž. a odb.
fundament (východisko, základ, podklad) lat. kniž.
substrát (základ, podklad pre vznik niečoho; základ, podklad jednoty a rovnorodosti rôznych javov kniž. a odb.) lat.
princíp (východisko odvodzovania, základný predpoklad, základ) lat. kniž. a odb.
arché (počiatok, princíp, pôvod vo filozofii milétskej školy, pralátka) gréc. filoz.
prakriti (materiálny základ, prvopríčina sveta objektov, hmotná príroda v staroind. hinduistickom myslení) sanskrit filoz.
porta (daňový základ na výpočet dane) lat. hist. porovnaj podstata

banka

banka 3 (súbor údajov k určitej téme a v použiteľnom usporiadaní) tal.
databanka lat. + tal. inform. slang.
báza gréc.
databáza (súbor údajov v logickom vzťahu) lat. + gréc. inform. slang.
reálie (súbor údajov o určitej dobe, kultúre, krajine, niečom živote, diele) lat.
paket (súbor údajov prenášaných sieťou v celku) angl. výp. tech.

základňa

základňa 2 (súbor budov al. zariadení a ľudí na určitú činnosť)
báza (z. výpravy, oporný bod, východisko) gréc.
kozmodróm (z. na vysielanie rakiet do vesmíru) gréc. tech.
raketodróm (odpaľovacia z. pre rakety al. reaktívne strely) tal. + gréc.
mir (rus. orbitálna stanica, 1986-2001) rus.

údaj

indikácia lat. odb.
dáta (údaje, napr. životopisné; údaje určené pre počítačové spracovanie) lat. pomn.
input (vstupné dáta, vstup údajov) angl. výp. tech.
output (výstupné dáta, výstup údajov) angl. výp. tech.
databanka (súbor údajov k určitej téme a v použiteľnom usporiadaní) lat. + tal. inform. slang.
databáza lat. + gréc. inform. slang.
báza (súbor údajov v logickom vzťahu) gréc.
reálie (súbor údajov o určitej dobe, kultúre, krajine, niekoho živote, diele) lat.
paket (súbor údajov prenášaných sieťou v celku) angl. výp. tech.
personálie (osobné údaje) lat.
generálie (všeobecné osobné údaje) lat. kniž.
nativita (údaje o čase a mieste narodenia, kt. sú východiskom pre zostavenie horoskopu) lat. astrol.
adresa (ú. o mieste bydliska al. pôsobenia; ú. na liste al. zásielke obsahujúci meno a miesto určenia, bydlisko príjemcu) franc.
domicil (ú. o mieste a čase opisovannej udalosti v záhlaví článku) lat. žurn.
dátum (ú. o čase, deň, mesiac, rok) lat.
datovanie (ú. na listine o dobe a mieste jej vydania) lat.
impressum lat.
tiráž (povinné údaje v časopise, novinách, knihe, o vydavateľovi, redakcii, tlačiarni, miestne vydania a pod.) franc. polygr.
aparát (pomocné informatívne údaje vo vedeckej práci, napr. registre) lat. odb.
explicit (údaje za ukončením textu o vzniku diela, meno autora, dátum napísania) lat. lit.
kolofón (údaje v rukopisných alebo najstarších tlačených knihách o autorovi, mieste, dátume, tlačiarovi v závere textu) gréc.
kóta (ú. o nadmorskej výške bodu) franc. geod.

súbor

súbor 1 (zoskupenie súvisiacich vecí, javov a pod. tvoriacich celok, sústava)
-téka gréc. v zlož. sl.
komplex (s. zložený zo súvisiacich, prepojených častí; s. pocitov, predstáv, myšlienok, postojov, kt. ovplyvňujú správanie človeka) lat. psych.
kolekcia (s. druhovo rovnakých predmetov, zbierka) lat.
garnitúra (s. predmetov tvoriacich určitý celok, súprava, zostava) franc. angl.
servis (s. náčinia na podávanie jedál a nápojov, jedálna súprava, riad) franc.
album (s. básní, piesní, obrazov, vydaných spoločne) lat.
komplet (súprava, celok zložený z viacerých častí) lat.-franc.
inštrumentárium (s. nástrojov, najmä lek.) lat.
mechanika (pohyblivá sústava stroja, strojové zariadenie, stroj) gréc.
aparatúra (s. nástrojov, prístrojov) lat.
batéria (zostava rovnakých zariadení na zvýšenie účinku al. výkonu) franc.
objektív (s. šošoviek al. zrkadiel vo fotografickom, film. al. inom opt. prístroji, spojná opt. sústava) lat. opt. porovnaj objektív
technika (súhrn prostriedkov, postupov, zariadení založených na poznaní prírodných zákonov a využívaní prírody na výrobu materiálnych hodnôt; súhrn strojov, nástrojov, vybavenia pre výrobnú a pod. činnosť) gréc.
park (súhrn dopr. prostredkov, strojov a pod.) angl.-franc.
korpus (s. skúmaných prvkov, vecí, javov) lat.
repertoár (zásoba prostriedkov na výber) lat. odb.
mašinéria (zložitá, mechanicky presne fungujúca sústava) franc. hovor. pejor.
problematika (s. zložitých úloh, sporných, nevyriešených otázkok) gréc.
plénum (súhrn všetkých členov) lat.
profil (súhrn vlastností, čŕt, ráz) franc.
charakter (s. duševných, morálnych vlastností vytvárajúcich osobnosť, povaha) gréc.
individualita (súhrn vlastností typických pre určitú osobu al. vec, osobitosť, svojráznosť) lat.
potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.
habitus (celkový vonkajší vzhľad, súhrn vonkajších znakov organizmov vrátane človeka) lat. odb.
systém (s. prvkov, jednotlivín navzájom spojených vymedzenými vzťahmi, sústava) gréc.
séria lat.
šnúra (s. vecí, činností rovnakého druhu) nem. slang.
koncepcia (s., sústava názorov na niečo spôsob chápania, poňatia, nazerania na niečo) lat.
doktrína (súhrn al. sústava zásad, názorov, poučiek, pravidiel, učenie) lat.
teória (systém názorov na určitý predmet skúmania, overených, usporiadaných a zovšeobecnených poznatkov) gréc.
kvalita (s. vlastností, kt. sa jav, vec odlišuje od iných) lat. filoz. porovnaj akosť
kvalifikácia (s. vedomostí, skúseností a pod. potrebných na vykonávanie určitej práce al. funkcie, spôsobilosť) lat.
terminológia (s. odborných názvov v sústave pojmov určitého odboru, odb. názvoslovie) lat. + gréc.
nomenklatúra (s. vedeckých názvov, pomenovaní vychádzajúci z medzinárodne platného lat. názvoslovia) lat.
kultúra (súhrn hodnôt ako výsledkov tvorivej činnosti ľudí v určitej etape vývoja ľudskej spoločnosti) lat.
flóra vl. m.
vegetácia (súhrn rastlinných organizmov na určitom území, porast, kvetena, rastlinstvo) lat. bot.
fauna (súhrn živočíšnych druhov na určitom území, zvieratstvo, živočíšstvo) vl. m.
ekotop (s. neživých podmienok stanovišťa pôsobiacich na živé organizmy) gréc. biol.
taxón (s. jedincov, kt. sa znakmi a vlastnosťami líšia od iných jedincov) gréc. biol.
populácia (s. jedincov rovnakého druhu žijúcich v spoločnom prostredí, prípadne aj čase) lat. biol.
kolónia (s. spoločne žijúcich jedincov, najmä rovnakého druhu) lat.
biota (s. všetkých živočíchov, rastlín a mikroorganizmov na určitom území) gréc. ekol.
oikumena /oj-/ (s. oblastí trvalo obývaných ľuďmi) gréc. geogr.
karyotyp (s. chromozómov v jadre telesnej bunky) gréc. biol.
edafón (s. živých organizmov v pôde) gréc. biol. poľnohosp.
fytoedafón (s. rastlinných organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.
zooedafón (s. živočíšnych organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.
psamón (s. organizmov žijúcich v piesočnatých oblastiach) gréc.
ichtyofauna (s. druhov rýb obývajúcich určitú oblasť) gréc.
sestón (s. nerozpustených živých a neživých častíc vznášajúcich sa vo vode) gréc. biol.
tripton (sestón z neživých častíc) gréc. biol.
planktón (sestón zo živých častíc) gréc. biol.
fytoplanktón (rastlinný plaktón) gréc. biol.
zooplanktón (živočíšny planktón)
syndróm (s. príznakov choroby) gréc. lek.
etiopatogenéza (s. príčin vzniku choroby) gréc. lek.
stres (s. podnetov nadmerne zaťažujúcich organizmus, nadmerná záťaž organizmu) angl. lek.
organizmus (s. telesných ústrojov, ústrojenstvo, živé telo) gréc. biol.
motorika (s. pohybových činností živého organizmu, hybnosť) lat. lek.
genotyp (s. všetkých faktorov dedičnosti uložených v chromozómoch, génov organizmu) gréc. biol.
fenotyp (s. všetkých pozorovateľných vlastností a znakov organizmu ako výsledok vzájomného pôsobenia genotypu a prostredia, vonkajší vzhľad organizmu) gréc. biol.
psychika gréc.
psychično (súhrn duševných javov, duševno, vnútro) gréc. kniž.
mentalita (súhrn duševných pochodov a vlastností charakteristický pre jedinca al. skupinu) lat.
habitus (súhrn vlastností považovaných za návyk) lat. psych.
farmakopea (s. liekov a liečiv v lekárni, liekopis) gréc. farm.
dentika (s. všetkých zubov, chrup) lat. anat.
dentícia (s. zubov v ústnej dutine stavovcov, ozubenie) lat. lek.
filozofia (súhrn názorov na život a svet; chápanie, ponímanie, myšlienka, sústava názorov) gréc.
pansofia (súhrn, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecnej vedy, všeobecného poznania, vševeda) gréc. filoz.
etika gréc.
morálka lat. filoz.
moralita lat. kniž.
morálnosť (sústava mravných zásad a noriem, pravidiel správania, mravnosť) lat.
ideológia (sústava myšlienok, názorov, teórií prispôsobených záujmom skupín ľudí) gréc. porovnaj názorsmer 1
tradícia (súhrn ustálených zvykov, spôsobov, názorov odovzdávaných z pokolenia na pokolenie, zvyky vzniknuté v minulosti a odovzdávané medzi generáciami, zvyk, obyčaj) lat.
mytológia (s. vymyslených príbehov s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, bájoslovie) gréc.
teogónia (s. bájí o pôvode božstiev a sveta) gréc. náb.
judikatúra (s. súdnych rozhodnutí) lat. práv.
acquis communautaire /aki kominotér/ (s. práv. a pod. pravidiel Európskej únie) franc.
kánon (s. textov, kníh, uznaných, vyhlásených za záväzné, napr. cirkvou; s. pravidiel, predpisov, smerníc al. zásad) gréc.-lat.
(diplomatický) protokol (s. pravidiel styku s diplomatmi) gréc.
talmud (s. poučiek a výkladov žid. učencov, zbierka žid. náb. zákonov a práv. predpisov) hebr. náb.
mišna (s. zásad náb. práva a zvykov judaizmu) hebr. náb.
rítus (s. obradov, predpisov a zvyklostí na výkon bohoslužieb) lat. cirk.
liturgia (súhrn bohoslužobných obradov a úkonov, bohoslužba) gréc.-lat. cirk. porovnaj obrad
katechizmus (s. článkov kresťanského náboženstva formou otázok a odpovedí) gréc.
kúria (s. najvyšších vatikánskych úradov, ktorými pápež spravuje rímskokatolícku cirkev, pápežský dvor) lat.
agenda (s. bohoslužobných kníh v evanjelickej cirkvi) lat. cirk.
hadís (s. výrokov a činov proroka Mohameda) arab. náb.
šariá (s. práv. noriem, pravidiel a zásad správania, náb. života a konania moslimov) arab.
inštitút (súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami) lat. kniž. al. odb.
etiketa (s. pravidiel spoločenského správania) franc.
reglemet (s. predpisov, nariadení) franc. admin. voj. zastar.
ceremoniál (s. pravidiel a zvyklostí stanovených pre slávnostné príležitosti) lat.
Hippokratova prísaha (s. etických noriem pre konanie lekára, sľub, kt. skladajú lekári pri promócii,) vl. m. porovnaj pravidlo 1
aktíva (súhrn majetku a pohľadávok) lat. ekon.
pasíva (súhrn dlhov a záväzkov) lat.
fond franc.
fundácia (s. hmotných a fin. prostriedkov na určitý účel, základina) lat. zastar.
nadácia (fond na dobročinné a pod. ciele) slov. + lat.
inventár (s. predmetov patriacich do určitého majetkového celku) lat.
fundus (inventár v podniku, hnuteľné zariadenie) lat.
valeur /valor/ (súhrn cenných papierov a peňažných prostriedkov v prevádzke banky) lat. ekon.
portfólio (zásoba cenných papierov, zmeniek, akcií a pod.) franc.-angl. fin.
sortiment (súhrn druhovo príbuzných výrobkov, tovaru) franc.
ekonomika (súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo) gréc.
infraštruktúra (s. odvetví ekonomiky umožňujúcich toky medzi výrobou a spotrebou, vytvárajúcich predpoklady pre rozvoj ekonomiky, najmä doprava, spoje, energetika a pod. ekon.; s. stavieb zabezpečujúcich dodávky vody, elektriny, plynu, spojenie, dopravu apod. stav.) lat.
kataster (s. pozemkov, územie patriace k jednej obci, chotár) lat.
agrokomplex (spojenie poľnohosp. výroby a nadväzujúcich odvetví) ekon.
literatúra (súhn slovesných, písomných prejavov, umeleckých a odb. diel, slovesnosť, písomníctvo; s. diel, lit. prác o istej otázke) lat.
poetika (súhrn využívaných umeleckých prostriedkov a zásad určujúcich štýl, spôsob umeleckej lit. tvorby autora) gréc.-lat.
tematika (okruh základných umeleckých, odborných a pod. myšlienok, námetov, predmetov diela) gréc.
fabula (s. udalostí, príbehov a činov postáv lit. diela, rad dejových udalostí v časovom a príčinnom slede, dejová osnova, dej) lat. lit.
korešpondencia (súhrn listov, listy) lat.
dokumentácia (s. písomností, listín, dokladov) lat.
kartotéka (s. lístkov so záznamami usporiadaný podľa určitých zásad, napr. podľa abecedy, lístkovnica) gréc.
epištolár (s. listov, listinár) gréc.-lat. lit.
kopiár (s. kópií, odpisov hist. listín o výsadách, právach) lat. hist.
regestár (s. krátkych, stručných výťahov z listín) lat. hist.
chrestomatia (s. vybraných textov, výber textov, čítanka) gréc. porovnaj zbierka 1zbierka 2
prozódia (s. zvukových vlastností jazyka, prízvuk, intonácia, kvantita) gréc.
topika (s. pravidiel slúžiacich na argumentáciu) gréc. log.
reálie (s. údajov o určitej dobe, kultúre, krajine, niekoho živote, diele) lat.
hermeneutika (postup, s. pravidiel výkladu textov, jazyka, diel) gréc. filoz.
gramatika (s. pravidiel a zákonitostí platných pre slovné tvary, morfológiu, a tvorbu viet, syntax, stavba jazyka) gréc. lingv.
ortografia (s. pravidiel o používaní graf. znakov, písmen, znamienok na zaznamenanie jaz. prejavu, pravopis) gréc. lingv.
frazeológia (s. ustálených slovných spojení, zvratov) gréc. lingv.
paradigma (s. tvarov ohybného, skloňovaného al. časovaného slova) gréc. lingv.
idiolekt (súhrn zvláštností charakteristických pre reč určitého jedinca) gréc. lingv.
onymia (s. vlastných mien na určitom území v určitom jazyku v určitom období) gréc. lingv.
font (s. písmen, graf. znakov zodpovedajúcich určitému typu písma) angl. výp. tech.
album (s. známok, fotografií a pod. v podobe knihy) lat.
morzeovka (s. značiek zostavených z bodiek a čiarok, kt. sú priradené písmenné, číslicové a iné znaky, používaný v telegrafii) vl. m. hovor.
agenda (s. úradných prác, úloh) lat.
register (s. tónov rovnakého zafarbenia) lat. hud.
tastatúra (s. klapiek na hud. nástroji a pod.) lat. odb.
manuál (ručná klávesnica organu, harmónia) lat. hud.
notácia (s. graf. značiek zaznamenávajúcich hudbu) lat. hud.
tabulatúra (staršia inštrumentálna notácia používajúca najmä písmená, číslice) lat. hud.
produkcia (súhrn výrobkov al. umeleckých výtvorov) lat.
grafika (s. výtv. diel vytvorených technikami umeleckej kresby a umeleckej reprodukcie) gréc.
akropolis (s. stavieb v antických gréc. mestách, opevnené návršie) gréc. hist.
seminár (s. prednášok z určitého odboru, školenie) lat.
gastronómia (s. pravidiel o úprave jedál a kultúre stolovania) gréc.-franc.
erbovník nem.
armoriál (s. zobrazení erbov s uvedením ich držiteľov, najmä rukopisný) lat.
kimenokata (ukážkový s. chvatov v džude, základ sebaobrany) jap.
klientela (s. zakazníkov používajúcich služby právnika, lekára, banky a pod.) lat.
generácia (s. osôb, kt. sa narodili a žili približne v rovnakej dobe, spojených názormi a pod., pokolenie) lat. porovnaj skupina 2
atlas (s. zemepisných máp al. vyobrazení z iných odborov) vl. m.
kaskáda (s. priehrad na jednom toku na využitie vodnej energie) tal.-franc.
drenáž (s. podzemných kanálikov na odvodňovanie al. zavlažovannie pôdy) angl.-franc.
know-how (s. výrobných, tech. a obch. znalostí a postupov ako výsledok dlhodobých skúseností) angl. ekon. nesklon.
mnemotechnika gréc. psych. ped.
mnemonika (s. metód, techník a prostriedkov podporujúcich pamäť, uľahčujúcich zapamätanie) gréc. zried.
expozícia (s. vystavovaných predmetov) lat.
program (s. príkazov vložených do počítača) gréc. výp. tech. porovnaj program 4
file /fajl/ (s. informácií uložených v počítači) angl. výp. tech.
kód (s. pravidiel, predpisov al. znakov na prenášanie informácií) franc.
banka tal.
databanka (s. údajov, dát k určitej téme a v použiteľnom usporiadaní) lat. + tal. inform. slang. b. dát
báza gréc.
databáza (s. údajov v logickom vzťahu) lat. + gréc. inform. slang. b. dát
paket (s. údajov prenášaných sieťou vcelku) angl. výp. tech.
website /vebsajt/ (s., dokument, stránka v internete) angl.
repertoár (s. hraných hier, skladieb, úloh) franc.
seriál (s. článkov, obrázkov, hier, filmov a pod. s niekoľkými časťami zverejňovaný na pokračovanie) lat.
sitcom /-kom/ (situačná veselohra v podobe televízneho seriálu) angl.
soap-seriál /soup-/
soap-opera /soup-/ angl. + tal.
soap /soup/ (dojímavý lacný mnohodielny televízny seriál) angl.
comics /komiks/ (obrázkový komický al. dobrodružný seriál) angl.
manga (jap. komiks) jap.

zásada

zásada 2 (chemická zlúčenina)
báza gréc. chem.
alkália (silná z.) arab. chem.

podklad

podklad 2 (východisko, základ)
báza gréc. kniž. a odb.
fundament lat. kniž.
platforma (východisko, základ) franc.
materiál (prostriedok, prameň na vykonanie, uskutočnenie niečoho) lat.
substrát (p. pre vznik niečoho; nemenný p. zmien, iba ako nositeľ vlastností filoz.; základ, p. jednoty a rovnorodosti rôznych javov) lat. kniž. a odb.
text (slovný p. piesne) lat. hud.
libreto (slovný p. pre iné umelecké, najmä hud. dielo, napr. operu, operetu, balet, al. výstavu) tal.
hand-out /hendaut/ (základné informačné podklady poskytnuté na rokovanie al. pri prednáške prednášajúcim poslucháčom) angl.
primordium (vývojový základ časti tela al. orgánu) lat. biol. porovnaj základňa 4

podstata

fundament (základ, jadro, východisko, podklad) lat. kniž.
báza gréc. kniž. a odb.
platforma (východisko, základ, podklad) franc.
grunt (základ, jadro) nem. hovor.
substancia (základ vecí a javov) lat. filoz. al. kniž.
meritum (jadro veci) lat. kniž.
quinta essentia /kvi- -ncia/ (podstatné, základné piate súcno, kt. je mimo viditeľný svet; jadro veci) lat. filoz.
princíp (východisko odvodzovania, základný predpoklad, základ) lat. kniž. a odb.
natura rerum (prirozedná p. vecí, sveta) lat. kniž.
causa /kauza/
kauza (príčina, dôvod, podnet, základ) lat.
mente causae /kauzé/ (p. sporu) práv. a kniž.
substrát (základ, podklad jednoty a rovnorodosti rôznych javov) lat. kniž. a odb.
matéria (hmotná p.) lat.
sukus lat.
suma (jadro) lat. zried. kniž.
esencia (jadro veci, podstatné určenie) lat. kniž. filoz.
centrum (jadro, ťažisko veci, problému a pod.) lat.
punctum saliens /-nktum/ (jadro veci, hlavná, rozhodujúca vec) lat. kniž.
identita (konrétna nezameniteľná p., kt. sa od seba odlišujú jednotlivci al. spoločenstvá) lat. psych. filoz.
entita (súcno, súcnosť, p. veci) lat. filoz.
charakter (ráz) gréc.
etos (mravný základ, charakter, charakternosť) gréc. kniž.
eidos (všeobecná a nutná p. veci odvodená z javu) gréc. filoz.
nervus rerum (základ vecí, hlavná vec, jadro veci, pohnútka, najmä peniaze) lat. kniž.
arché (pralátka vo filozofii milétskej školy, počiatok, pôvod) gréc. filoz.
noumenon (p. veci, jav poznateľný len rozumom, Platón, vec o sebe, Kant) gréc. filoz.
hypostáza (základ, Plotin) gréc. filoz.
logos (zákon všetkého diania, nutnosti, základ sveta, Herakleitos) gréc. filoz.
ens (jednotlivá vec, súcno, bytie) lat. filoz.
prakriti (materiálny základ, prvopríčina sveta objektov, hmotná príroda v staroind. hinduistickom myslení) sanskrit filoz.
bráhma (zákon, božský princíp vesmíru, sveta, bytia, najvyššie bytie) sanskrit náb.
jang (kladný, mužský, jasný princíp v staročín. filozofii, jeden z dvoch základných) čín. filoz.
jin (záporný, ženský, temný princíp v staročín. filozofii, jeden z dvoch základných) čín. filoz.
élan vital (nehmotná tvorivá p. života, H. Bergson) franc. filoz.
in nuce /nú-/ (v p., v jadre) lat. kniž.
in merito (v p., vo veci samej, v jadre veci) lat. kniž.

východisko

báza gréc. kniž. a odb.
fundament lat. kniž.
platforma (základ, podklad, základňa) franc.
princíp (v. odvodzovania, základný predpoklad, základ, základňa) lat. kniž. a odb.
téma (v. výpovede, vety) gréc. jaz.
Ariadnina niť (v. z nepríjemnej, zložitej situácie, návod na to) vl. m. pren. porovnaj základňa 3

zmes

melanž franc. odb.
konglomerát (nesúrodá z., spojenie rôznorodých častí, zmiešanina, zlepenina, zhluk) lat.
magľajz (z. rôznych látok al. vecí; lepkavá z.) vl. m. hovor. expr.
mišmaš nem. hovor. expr.
mišung nem. subšt.
pêle-mêle /pel mel/ franc. kniž.
mix (miešanina, zmiešanina) angl.
kokteil (rôznorodá, najmä zámerne vytvorené z.) angl.
varia (z. rôznych vecí) lat. kniž.
kvodlibet (z. všetkého možného, kadečo, zo všetkého trochu; z. niekoľkých obľúbených piesní) lat.
potpourri /-puri/ (zo všetkého trochu, miešanina; z. melódií z rôznych skladieb; vonná z. sušených kvetov, listov, kôry a pod.) franc. kniž.
pasticcio /-čo/ (z. známych nápevov, melódií) tal. hud.
tutti-frutti (pestrá z. ovocia; pestrá z. všeobecne pren.) tal. hovor.
kupáž (z. vín pre výrobu šumivého vína) franc. vin.
čalamáda (nakladaná miešaná zelenina) ?
fondán (z. z cukru al. sacharózy a škrobového sirupu) franc. potrav.
karí (z. viac druhov jemne mletého korenia, najmä ind.) ind.-angl. kuch.
worcester /vorče-/ (tekutá z. korení ako prísada do omáčok) vl. m.
elektuárium (kašovitá z. z prachov, najmä rastlinných, zmiešaných s medom al. sirupom) lat. farm.
silica (z. prchavých voňavých látok obsiahnutých v rastlinách, používaná v potravinárstve, kozmetike, medicíne a pod.) lat. chem.
species (liečivá z. rastlinných látok, napr. čajov) lat. farm.
krizma (z. olivového oleja a balzamu, obradný posvätný olej) gréc. cirk.
mixtúra (z. liekov, liečiv) lat. farm.
free baza /frí/ (z. kokaínu a heroínu, kt. sa fajčí zmiešaná s olejom vo vodných fajkách) angl. + gréc.
emulzia (sústava dvoch al. viac nemiešateľných, jemne rozptýlených kvapalín) lat. chem.
ropa (z. uhľovodíkov rôzneho zloženia, zemný olej) poľ.
nafta (spracovaná ropa) orient.-gréc. chem.
benzín (z. kvapalných uhľovodíkov, horľavá tekutina používaná ako pohonná látka, rozpúšťadlo a pod.) arab. tech.
parafín (z. tuhých nasýtených uhľovodíkov z nafty al. uhlia, na výrobu sviečok, kozmetiky a pod.) franc. chem.
pufer (z. kyslých a zásaditých látok na udržovanie stálej kyslosti prostredia, tlmivý roztok) nem. chem.
šuter (z. štrku) nem. hovor.
šotolina (drobná zmes štrku) tal. stav. slang.
makadam (hrubšia kamenná drvina na podklad vozovky) vl. m.
betón (stavebná hmota zo z. štrku al. piesku, cementu a vody, po vytuhnutí tvrdá a stála) franc. stav. porovnaj betón
malta (stavebná hmota zo z. piesku, vápna, vody, prípadne cementu používaná na spájanie muriva a omietanie) tal. porovnaj malta
pačok (z. vápna s vodou na prvé bielenie omietky, vápenné mlieko) nem. stav.
štuka (z. jemného piesku a sadry al. vápna na vrchné jemné omietky) tal.-nem. stav.
smog (z. hmly a dymových splodín v ovzduší veľkých miest a priemyselných oblastí) angl. skr.
bitúmen (z. pevných a kvapalných uhľovodíkov, živica) lat. geol.
asfalt gréc.
tér (čierny bitúmen na stavbu ciest a pod.) nem. zastar. porovnaj roztok

prostriedok

prostriedok 1 (pomôcka, nástroj, zariadenie)
materiál (podklad, prameň na vykonanie, uskutočnenie niečoho) lat.
organon (p. myslenia, poznania, bádania) gréc. kniž.
efekt (umelý, veľmi pôsobivý p.) lat. zvukový e.
médium (p. na zaznamenávanie údajov, nosič informácií; hromadný oznamovací p.) lat. odb.
masmédium (hromadný oznamovací p., tlač, rozhlas, televízia) lat.
televízia (masmédium založené na vysielaní, prenose obrazu a zvuku na diaľku prostredníctvom elektrického signálu) gréc. + lat.
reklama (p. na verejné pôsobenie na spotrebiteľa s cieľom vyvolať jeho pozornosť a záujem o kúpu tovaru, služby a pod.) franc.
plagát franc.-nem.
afiš franc.
poster (vyvesené al. nalepené verejné oznámenie, výveska) angl.
billboard /bilbórd/
bilbord (reklama vo forme plagátu na veľkej ploche, veľkoplošná reklamná tabuľa, pútač) angl.
teleshopping /-šop-/ (reklama v televíznom vysielaní) gréc. + angl. obch.
lós (p. na náhodné určenie, výber al. rozhodnutie, lístok, kocka) nem.
apotropajon (p. na odvrátenie zla magickou mocou, kultový predmet) gréc.
gorgoneión (apotropaion s uťatou hlavou Medúzy) gréc.
software /-vér/ (programové prostriedky osobného počítača) angl. výp. tech. porovnaj program 4
hardware /-vér/ (tech. prostriedky osobného počítača) angl. výp. tech.
interface /-fejs/
interfejs (hardvér slúžiaci vzájomnému spojeniu dvoch zariadení výpočtovej techniky a spôsob ich komunikácie) angl. výp. tech.
upgrade /apgrejd/ (doplnený, aktualizovaný, vylepšený hardvér) angl. výp. tech.
lapis philosophorum /filosofo-/ (p. na údajnú premenu neušľachtilých kovov na zlato a pod., kameň mudrcov, v stredoveku) lat.
stabilizátor (p. na upevnenie, ustálenie) lat.
fixatív lat. výtv.
fixír (p. na ustaľovanie, upevňovanie kresby, farby, ustaľovač) lat. hovor.
saponát (syntetická látka používaná ako prací a čistiaci prostriedok) lat. chem.
sidol (čistiaci a leštiaci p. na kovové predmety) um.
poliš (tekutý čistiaci a leštiaci p.) angl.
ajatín (kvapalný dezinfekčný p.) um. farm.
syndet (silne penivý prací p.) gréc. chem.
detergent (p. na pranie, umývanie, čistenie, odmasťovanie a pod.) lat. chem.
deterent (látka rastlinného pôvodu znechucujúca hmyzu potravu) lat.
pesticíd (chem. p. proti škodlivým organizmom, škodcom) lat.
repelent (pesticíd používaný na odpudzovanie škodcov, najmä hmyzu) lat. chem.
fungicíd (pesticíd proti cudzopasným hubám a plesniam) lat. chem. poľnohosp.
herbicíd (pesticíd proti burinám postrekom al. poprašovaním) lat.
zoocíd (pesticíd na hubenie živočíšnych škodcov) gréc. + lat. chem.
insekticíd (pesticíd proti škodlivému hmyzu) lat.
ovicíd (pesticíd na ničenie vajíčok hmyzu, roztočov a iných cudzopasníkov) lat. chem. poľnohosp.
limacid (pesticíd na ničenie slimákov) lat. chem.
rodenticíd (pesticíd proti hlodavcom, myšiam, potkanom) lat.
fumigant (prchavý pesticíd na ničenie škodcov v uzatvorených priestoroch) lat. chem.
dezodorant (p. na odstránenie nežiaducich, nepríjemných telesných pachov) franc.
kozmetika (p. na udržovanie telesnej krásy, najmä pokožky) gréc.
make up /mejkap/
mejkap (p. na kozmetickú úpravu tváre) angl.
maska (p. na zakrytie tváre umožňujúci vystupovať v inej podobe, umelá tvár; p. na ochranu tváre, dýchacích ciest a pod.) arab.-franc.
okluzor (p. na zakrytie lepšie vidiaceho oka pri liečbe detskej škuľavosti) lat. lek.
p. proti počatiu
antikoncepcia gréc. + lat. lek.
kontracepcia (ochranný p.) lat. lek.
pesar (p. v podobe pošvovej vložky) gréc. lek.
kondóm franc.
prezervatív lat. lek.
kotón franc. vulg.
guma (p. proti počatiu a nákaze, ochrana na mužský pohlavný úd) egypt.-lat. slang.
spermatocid (látka usmrcujúca samčie pohlavné bunky používaná proti počatiu) gréc. + lat.
antigest (antikoncepčný hormonálny p.) gréc. farm.
afterpills /á-pils/ (p. užívaný v krátkom čase po súloži, v tvare tabletky) angl. lek.
droga franc.
narkotikum gréc.
psychedelic /-lik/ angl. slang.
acid (omamný, návykový p.) angl. slang.
fet (droga používaná najmä vdychovaním) angl. slang.
speed /spíd/ (stimulačná droga) angl. slang.
ópium gréc.
laudanum (droga zo zaschnutého výronu makovíc maku siateho) lat. zastar.
morfium (hlavný alkaloid ópia) gréc. vl. m. chem.
heroín gréc. farm.
ejč (droga odvodená z morfínu) angl. slang.
dros (popol z ópia) angl.
kokaín (droga z listov juhoamer. kríka koka) indián.
crack /krek/ (silný smrtiaci koncentrovaný kokaín upravený na fajčenie) angl. slang.
marihuana indián.-špan.
marjánka indián.-špan. slang.
djama indián.
maconha indián.
ganja /gandža/
gandža ind.
bhang ind.
hašiš (sušená vňať ind. konopí) arab.
free baza /frí/ (zmes kokaínu a heroínu, kt. sa fajčí zmiešaná s olejom vo vodných fajkách) angl. + gréc.
halucinogén lat. + gréc. farm.
psychodysleptikum (látka spôsobujúca poruchy vnímania a vedomia) gréc. psych. farm.
LSD (halucinogén používaný toxikomanmi) angl. lat. chem.
pervitín (veľmi silná syntetická droga vyvolávajúca poruchy myslenia) um. porovnaj prípravoklátka 1liek
dopravný p.
električka gréc.
elina gréc. slang.
brička (koľajové vozidlo mestskej hromadnej dopravy) franc. slang.
raketa (lietajúce zariadenie poháňané reaktívnym motorom, na prekonávanie príťažlivosti Zeme) tal.-nem. kozm.
raketoplán tal. + lat. kozm.
shuttle /šatl/
space shuttle /spejs šatl/ (opakovane použiteľná rakteta s reaktívnym motorom na prekonávanie príťažlivosti Zeme) angl. kozm.
UFO angl. skr.
ufo (úkaz na oblohe, v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považuje za dopr. p. mimozemšťanov, lietajúci tanier) angl. hovor.
USO (úkaz v mori, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považuje za dopr. p. mimozemšťanov, plavidlo neznámeho pôvodu) angl. skr.
kasko (p. na tovar, bez strojnej časti, t. j. len trup lode, lietadla a pod.) špan.
kontajner (prepravný p. na premiestňovanie nákladu rôznymi druhmi dopravy bez prekladania, prepravník) angl.
špeciál (vybraný, osobitný, mimoriadny p. s osobitným poslaním, vybavením a pod.) lat. hovor.
vrak (zničený, nepojazdný dopr. p.) hol.-nem. porovnaj vozidloautoloď 1lietadlonosidlá a pod.
básnický p.
figúra (p. využívajúci rôzne zoskupovanie hlások, slabík, slov al. viet bez zmeny významu) lat. lit.
figúra využívajúca opakovanie slov, hlások a slabík
anakláza (zdôraznenie rozdielov opakovaním toho istého výrazu) gréc.
eopanafora (opakovanie slov al. viet na začiatku po sebe nasledujúcich veršov al. viet) gréc.
antistrofa (opakovanie rovnakých slov na konci po sebe nasledujúcich veršov al. viet) gréc.
palilógia (opakovanie slov na konci jedného a na začiatku nasledujúceho verša al. vety) gréc.
epanalepsa (opakovanie slov v jednej vete) gréc.
epizeuxa (opakovanie rovnakých slov za sebou v jednom verši al. vete) gréc.
tradukcia (opakovanie výrazov s pozmenenou podobou a významom) lat.
symploka (opakovanie toho istého slova na začiatkoch a iného slova al skupiny slov na koncoch paralelných viet) gréc.
figúra využívajúca odchýlky od bežnej syntaxe, spojovacie výrazy a väzby
asyndetón (bezspojkové spojenie slov al. viet) gréc.
polysyndetón (opakovanie spojky pri všetkých členoch) gréc.
antitetón (protiklad, zámerné spojenie slov opačného významu, protikladných myšlienok a pod.) gréc.
paralelizmus (opakovanie rovnakých al. podobných veršov, viet al. obsahových celkov) gréc. lit.
antitéza (prirovnanie protikladom, zdôraznením rozdielov) gréc.
zeugma (odchýlka od správnej stavby vety spočívajúca v spojení slovesa s niekoľkými predmetmi al. naopak väzbou, kt. patrí len jednému z nich) gréc.
figúra využívajúca prehodený slovosled
hyperbatón (zmena prirodzeného slovosledu al. sledu udalostí) gréc.
inverzia (prehodený slovosled) lat.
anastrofa (obrátenie zvyčajného poradia slov s ohľadom na rytmus, rým a pod.) gréc.
figúra využívajúca vypustenie hlásky, slova al. časti vety
elipsa (vypustenie časti vety, výrazu bez narušenia zmyslu, výpustka, úspora) gréc.
apoziopéza (nedokončená výpoveď z dôvodu citového rozrušenia a pod.) gréc.
apoziopéza (odmlčanie, prerušenie uprostred vety al. reči) gréc.
figúra využívajúca zoskupovanie slov
gradácia (hromadenie slov podľa významu a účinku) lat.
klimax (vzostupná gradácia, zosilňovanie výrazu) gréc.
antiklimax (zostupná gradácia, zoslabovanie výrazu) gréc. lit.
augmentácia (stupňované rozvedenie výrazu opakovaním slov, hromadením rovnoznačných slov, zdôraznenie rozvedením) lat.
tautológia (hromadenie viacerých slov s rovnakým al. blízkym významom) gréc.
oxymoron (slovné spojenie, kt. časti sa vylučujú, aj zdanlivo, sú v rozpore, napr. guľatá kocka, živá mŕtvola, verejné tajomstvo) gréc.
paradox (básnický a rečnícky p., kt. obsah je zdanlivo nezmyselný a tým na seba upozorňuje) gréc.
figúra využívajúca hromadenie rovnakých hlások, kmeňov alebo koreňov slov
aliterácia (opakovanie rovnakých hlások na začiatkoch za sebou nasledujúcich slov vo verši) lat.
onomatopoja (napodobnenie prírodného, zvieracieho zvuku, zvukomaľba) gréc.
paronomázia (hromadenie a opakovanie slov s rovnako znejúcou zvukovou skupinou) gréc.
figúra využívajúca zvukovú zhodu slov
melatónia (slovná hra založená na zvukovej zhode a podobnosti slov al. slovných spojení) gréc.
kalambúr (slovná hra založená na zvukovej zhode významovo odlišných slov) franc.
epifráza (pridávanie ďalších slov k zdanlivo ukončenej vete) gréc.
trópus (básnický p. používajúci slová v prenesenom význame, obrazné pomenovanie na základe príbuznosti, zhody, súvislosti al. kontrastu, zástupka) gréc.-lat.
metafora (prenesené pomenovanie na základe zhodnosti, podobnosti niektorých znakov, nahradenie slova, sl. spojenia iným na základe podobnosti) gréc.
metonýmia (prenesené pomenovanie na základe vecnej vnútornej súvislosti) gréc.
synekdocha (označenie veci pomenovaním jej časti al. naopak, prenesené pomenovanie na základe vzťahu časti a celku al. naopak, prenášanie významu na základe zámeny časti celkom al. naopak) gréc.
totum pro parte (synekdocha, celok za časť) lat.
pars pro toto /tó-/ (synekdocha, časť za celok, časť namiesto celku) lat.
personifikácia (prenášanie vlastností živej bytosti na veci neživé al. pojmy, zosobňovanie, zosobnenie) lat.
prozopopoia (personifikácia, keď koná al. hovorí neprítomná, neexistujúca osoba) gréc.
synestézia (prenesenie významu na základe zámeny zmyslových vnemov) gréc.
antonomázia (označenie známej osoby jej charakteristickou vlastnosťou alebo osoby s určitou vlastnosťou menom jej známeho nositeľa) gréc.
hyperbola (úmyselné zveličenie) gréc.
perifráza (nahradenie bežného výrazu opisom, opisné vyjadrenie, opisný výraz, opis) gréc.
adynatón (perifráza opisujúca pojem „nikdy“) gréc.
alegória (vyjadrenie myšlienky, predstavy, vlastností a pod., obrazné, prenesené, inotaj) gréc.
symbol (zobrazenie skutočnosti prostredníctvom inej skutočnosti, kt. prvú skutočnosť zastupuje) gréc.
kontrast (zámerné postavenie javov, slov, myšlienok opačného významu vedľa seba) tal.
eufemizmus (nahradenie výrazu hrubého, drsného, spojeného s nepríjemnou skutočnosťou al. predstavou miernejším, jemnejším výrazom, zjemnenie, zmiernenie jaz. výrazu, pomenovanie nepríjemného javu jemnejším výrazom) gréc.
dysfemizmus (vyjadrenie smerujúce k zápornému hodnoteniu) gréc.
litotes (zjemnenie, zmiernenie výrazu popretím protikladu, napr. nemladý, al. dvojitou negáciou, napr. nemôže nerozumieť) gréc.
irónia (zámerné použitie slova v opačnom význame, vyjadrujúceho opak toho, čo sa mieni)
gréc.-lat.
sarkazmus (zosilnená irónia, zosmiešnenie chýb jednotlivca al. spoločnosti) gréc.
asteizmus (chvála formou pokarhania) gréc.
výrazový, štylistický, rečnícky p.
figúra lat. lit.
rétorizmus (rečnícky p., rečnícky obrat) gréc. kniž. aj pejor.
apostrofa (oslovenie neprítomnej osoby al. neživej veci) gréc.
exklamácia (citovo vzrušené zvolanie) lat.
paralepsa (vynechanie určitého faktu, aby sa práve tým na tento fakt upriamila pozornosť) gréc.
hypozeuxis (hromadenie krátkych viet na zvýšenie účinku rečníckeho prejavu) gréc.
apoziopéza (odmlčanie, prerušenie uprostred vety al. reči) gréc.
prozopopoia (figúra, pri kt. neprítomný, neexistujúci človek akoby hovoril rečníkovými ústami) gréc.
hypofora (figúra, pri kt. sám rečník kladie aj vyvracia námietky voči svojmu tvrdeniu) gréc.
sylepsa (zámerné narušenie pravidiel gramatickej zhody, napr. my kráľ) gréc.
anadiplóza (opakovanie slova z konca predchádzajúcej vety na začiatku nasledujúcej vety) gréc.
antanakláza (opakovanie toho istého slova, kt. však mení svoj význam) gréc.
polyptoton (opakovanie toho istého slova v rôznych gramatických tvaroch s rôznym štylistickým zámerom) gréc.
antifráza (použitie slova al. vety v opačnom zmysle, najmä ironicky) gréc.
prolepsia gréc.
anticipácia (uvedenie niečoho, čo je vysvetlené až neskôr, predsúvanie, vytýčenie) lat.
chiazmus (skrížené protiľahlé postavenie slov) porovnaj slovo 1
gestikulácia (pohyby, posunky, gestá ako neverbálny komunikačný p.) lat.
gesto (pohyb časti tela, najmä ruky, kt. niečo vyjadruje, posunok) lat.
pantomimika (pohyby vyjadrujúci vnútorné pohnútky a stavy človeka) gréc. odb.
mudra (gestá rukou al. rukami vyjadrujúce nálady, predstavy, predmety, v ind. umení) sanskrit
per fas (dovolenými prostriedkami, právom) lat. kniž.
per nefas (nedovolenými prostriedkami, neprávom) lat. kniž.
per fas et nefas (všetkými možnými prostriedkami, právom i neprávom) lat. kniž.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 12. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.