Výsledky vyhľadávania

posvätný

posvätný 2 (vzbudzujúci vážnosť, úctu)
tabuový (nedotknuteľný, zakázaný) polynéz.

slovo

slovo 1 (základná jaz. jednotka)
logos gréc. kniž. a filoz.
-lóg gréc. v zlož. sl.
onomato- gréc. v zlož. sl.
lexéma (základná jednotka slovnej zásoby) gréc. lingv.
synonymum (s. al. jaz. prostriedok, slovné spojenie s rovnakým al. blízkym, podobným významom, rovnoznačné s.) gréc. lingv.
homonymum (s., kt. rovnako znie al. sa píše ako iné slovo, ale významovo je odlišné) gréc. lingv.
antonymum gréc.
opozitum (s. opačného, protikladného významu, opak) lat. lingv.
tautonymum (s. s rovnakým významom, vyskytujúce sa v rôznych jaz. oblastiach) gréc. lingv.
homofónum (rovnako znejúce s., ale graficky odlišné, inak písané) gréc. lingv.
homografum (rôzne znejúce s., ale graficky rovnaké, rovnako písané) gréc. lingv.
dubleta (s. podobné s iným slovom, ale s rovnakým významom) franc. lingv.
paronymum (formálne, zvukovo podobné s., ale významovo odlišné) gréc. lingv.
palindróm (s., kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel, napr. krk) gréc. odb.
heteronymum (s. označujúce člena rodovej dvojice, utvorené od rôznych základov, napr. cap-koza) gréc. lingv.
ekvivokácia (rovnaké slová s rôznym významom) lat. lingv.
hyperonymum (s. významovo nadradené inému, podradenému slovu) gréc. lingv.
hyponymum (s. významovo podradené inému, nadradenému slovu) gréc. lingv.
autosémantické s. (z významového hľadiska plnovýznamové s., podstatné meno, prídavné meno, číslovka, sloveso, príslovka) gréc. lingv.
synsémantické s. (z významového hľadiska pomocné, neplnovýznamové s., zámeno, predložka, spojka, častica, citoslovca) gréc. lingv.
definiendum (výraz kt. sa vymedzuje, objasňuje) lat.
definiens (výrazy, ktorými sa objasňovaný výraz vymedzuje) lat.
archaizmus (zastarané s. al. výraz, jaz. al. štylistický prostriedok, zvrat) gréc. lingv.
neologizmus (novoutvorené s. al. jaz. prostriedok, tvar, väzba, novotvar) gréc. lingv.
pejoratívum (s. s hanlivým, zhoršujúcim významom) lat. lingv.
eufemizmus (zjemňujúce s., výraz pomenúvajúci nepríjemný jav jemnejšie) gréc. lingv.
melioratívum (lichotivé s., so zlepšujúcim významom, napr. nevidiaci) lat. lingv.
augmentatívum (s. so zveličeným významom, napr. domisko) lat. lingv.
deminutívum (s. so zdrobňujúcim významom, odvodené zo základného slova, zdrobnenina) lat. lingv.
dialektizmus (nárečové s.) gréc.
regionalizmus (výraz vyskytujúci sa v určitom kraji, oblasti) lat. lingv.
okazionalizmus (s. vyskytujúce sa al. použité v reči náhodne, zriedkavo, príležitostne) lat. lingv.
kolokvializmus (hovorový výraz) lat. lingv.
vulgarizmus (hrubé, drsné, neslušné, v spoločenskom styku neprípustné s.) lat.
trivializmus (trochu hrubý výraz) lat. kniž.
slangizmus /-le-/ (výraz z reči pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí) angl.
argotizmus (výraz z jazyka protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov, kt. je ostatným nezrozumiteľný) franc. lingv.
expresívum (citovo al. vôľovo zafarbené s.) lat. lingv.
hypokoristikum (citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé s.) gréc. lingv.
onomatopoja (zvukomalebné s. napodobujúce prírodné, zvieracie zvuky) gréc. lingv. lit.
expletívum (výplnkové, bezobsažné s. al. výraz slúžiaci na nadviazanie kontaktu, napr. počuj) lat. lingv.
profesionalizmus (odborný výraz používaný určitou pracovnou skupinou) lat. lingv.
žurnalizmus franc.
publicizmus (s. al. výraz charakteristický pre novinárske vyjadrovanie) lat.
prozaizmus (s. z bežného, vecného al. vedeckého jazyka v umeleckom texte, kde pôsobí cudzorodo) lat. lit.
solecizmus (s. al. tvar nesprávny podľa jaz. normy) vl. m. lingv. lit.
fráza (myšlienkovo ošúchané, chudobné, bezobsažné, prázdne slová, výraz) gréc.
idiomatizmus (výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný) gréc. lingv.
klišé (nadnesený, kvetnatý výraz, ale pritom prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor.
klišé (ustálený, ošúchaný, často al. nadmerne používaný výraz) franc.
parentéza (s. al. veta vložená do inej vety bez vetného vzťahu, vsuvka, vložka) gréc. lingv.
poetizmus (básnické s. al. výraz, obrat) gréc.-lat. lingv.
redif (s. al. skupina slov opakujúcich sa za rýmom v orient. básňach) arab.-tur. lit.
lema (heslové s. v slovníku, záhlaví slovníkového hesla) gréc. lingv.
kalk (pomenovanie utvorené priamym doslovným napodobením, prekladom s. z cudzieho jazyka) franc. lingv.
akronym (skratkové s. utvorené zo začiatočných slabík al. písmen) gréc. lingv.
logatóm (s. umelo vytvorené, bez zmyslu, používané pri telefonických meraniach zrozumiteľnosti) gréc. odb.
anagram (nové s. vzniknuté premiestnením hlások) gréc.
juxtapozitum (s. vzniknuté spojením dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova) lat. lingv.
indeklinábile (nesklonné s.) lat. lingv.
indefinítum (neurčité s.) lat. lingv.
simplex (jednoduché, nezložené s. al. s. bez predpony) lat. lingv.
kompozitum (zložené s., zloženina) lat. lingv.
derivát (odvodené s., odvodenina) lat. lingv.
desubstantívum (s. odvodené od podstatného mena) lat. gram.
denominatívum (s. odvodené od podstatného al. prídavného mena) lat. lingv.
deverbatívum (s. odvodené od slovesa, slovesného základu) lat. lingv.
formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.
proklitika (neprízvučné s. nasledujúce po pauze a predchádzajúce prízvučnému slovu, predklonka) gréc. lingv.
enklitika (neprízvučné s. nasledujúce po prízvučnom, príklonka) gréc. lingv.
oxytonon (s. s prízvukom na poslednej slabike) gréc. lingv.
parisylabum (s. s rovnakým počtom slabík pri ohýbaní) lat. + gréc. lingv.
vokabul (jednotlivé s. pri učení sa cudziemu jazyku, slovíčko) lat. zastar.
reklamanta (prvé slovo textu nasledujúcej stránky napísané pod textom ostatnej stránky, na umožnenie správneho zoradenia strán) lat. knih.
paráda (pôsobivé, obratné s.) špan. hovor.
mantra (staroind. posvätné s., kt. neustálym opakovaním sa dá dosiahnuť maximálne sústredenie) sanskrit náb.
abraxas (zaklínacie s. na gemách, starovekých al. stredovekých drahých kameňoch používaných ako talizman) lat. + gréc.
incipit (začiatočné slová textu starých rukopisov, kt. nemali titul) lat.
razúra (vymazané al. vyškrabané s. v texte listiny a nahradené iným slovom al. slovami) lat. odb.
hapax legomenon (výraz, tvar, vyskytujúci sa v danom texte iba raz) gréc. lingv.
amen (záverečné s. kresťanskej modlitby, kázne a pod., <i>staň sa</i>) hebr.
biblizmus (výrok al. výraz z biblie) gréc. lingv.
tabu (výraz, kt. je zakázané vyslovovať z náb. al. spoločenských dôvodov) polynéz. lingv.
responzia (výraz, kt. významovo a funkčne nahrádza iný výraz) lat. lingv.
europeizmus (výraz spoločný vo väčšine európskych jazykov) vl. m. lingv.
jazykový prvok v inom jazyku
slavizmus (slovan.) lat.
slovakizmus (slov.) lat.
bohemikum (čes.) lat.
moravizmus (moravský) vl. m.
polonizmus (poľ.) lat.
ukrajinizmus (ukraj.) vl. m.
rusizmus (rus.) vl. m.
slovenizmus (slovinský) lat.
bulharizmus (bulh.) vl. m.
maďarizmus (maď.) vl. m.
rumunizmus (rum.) vl. m.
grécizmus (gréc.) vl. m.
latinizmus (lat.) vl. m.
hebraizmus (hebr.) vl. m.
germanikum (nem.) lat.
romanizmus (románskych jazykov) lat.
talianizmus (tal.) vl. m.
galicizmus (franc.) vl. m.
hispanizmus (špan.) lat.
lusitanizmus (port.) vl. m. lat.
anglicizmus (angl.) lat.
amerikanizmus (amer.) vl. m.
arabizmus (arab.) vl. m.
indianizmus (indián.) vl. m.
japonizmus (jap.) vl. m.
orientalizmus (s. pochádzajúce z jazykov východných krajín) lat.

predmet

predmet 1 (neživý hmotný jav, vec)
objekt lat.
reália lat.
depozit (hnuteľná vec, napr. peniaze, cenné papiere, drahé kovy a pod., daná do úschovy, uschovaný p.) lat.
corpus delicti /korpus deliktí/ (usvedčujúci p. súvisiaci s trestným činom) lat. práv.
res nullius (vec bez vlastníka) lat. práv.
derelikt (opustená vec, ku kt. sa nik nehlási, napr. tovar pri colnej kontrole) lat. práv.
desideratum /-ziderá-/
deziderátum (žiadaná, želaná vec) lat.
exemplár (jeden zo skupiny rovnorodých predmetov, jednotlivý kus) lat.
originál (pôvodná vec, prvé vyhotovenie) lat.
unikát lat. odb.
unikum (jedinečný originál, jediný svojho druhu v zbierke a pod.) lat. kniž.
multiplikát (jeden z niekoľkých rovnakých originálov v zbierke a pod.) lat. odb.
duplikát (náhradný originál, druhé vyhotovenie, kus, s rovnakou platnosťou ako prvé vyhotovenie) lat.
ekvivalent (vec s rovnakou platnosťou, významom, hodnotou) lat.
analogón (obdobný, podobný p.) gréc. kniž.
solitér (vec vyskytujúca sa jednotlivo) franc. kniž.
exotikum (nezvyčajná, nápadná, zaujímavá, zvláštna vec) gréc.
kuriózum (neobvyklosť, nevšednosť, neobyčajnosť, nezvyčajnosť, zvláštnosť, zriedkavosť) lat. kniž.
rarita (neobvyklosť, vzácnosť, nezvyčajnosť, zvláštnosť, zriedkavosť) lat.
nóvum (nová vec, novinka) lat. kniž.
inovácia lat.
funglovka (nový p., nová vec) ? subšt.
referent (p. označený menom, znakom) lat. log.
kolos (p. obrovských rozmerov, napr. hutnícky závod) gréc.
falat (kus, veľký kus, kusisko) maď. nár. hovor.
bagateľ (bezvýznamná vec, maličkosť, veľmi malá suma, cena) tal.-franc. hovor.
šuviks (podradná, bezcenná, malicherná vec, nič) nem. pren. hovor. zastar.
balast nem.
pakšamenta (plur. pakšaméty)
pakšametle (nepotrebná, zbytočná, bezcenná, zaťažujúca vec, príťaž) nem. hovor. expr.
krám (stará, opotrebovaná vec, zbytočnosť, haraburda) nem. hovor. pejor.
perla (vzácna, vynikajúca vec) román. kniž. expr.
špás (vec, najmä drahá) nem. hovor. expr.
paseizmus (zastaraná vec, prežitok) franc. kniž.
idol gréc.-lat.
baal /bál/ (zbožňovaný, uctievaný, kultový p., modla) vl. m. pren.
fetiš (p. zbožňovaný al. uctievaný pre predpokladanú, zdanlivú zázračnú moc) port.-franc.
symbol (konkrétny p. slúžiaci ako znak pre niečo abstraktné) gréc.
totem (symbol predka, od kt. skupina odvodzuje pôvod, názov a pod., v podobe zvieraťa, rastliny a pod.) indián.-angl.
apotropajon (kultový p., prostriedok na odvrátenie zla magickou mocou) gréc.
gorgoneión (apotroparion s uťatou hlavou Medúzy) gréc.
palladium (posvätný p. chrániaci mesto al. krajinu, posvätná ochrana, záštita) gréc.-lat. kniž.
tabu (posvätný, nedotknuteľný, zakázaný p. vyhradený iba na náboženské účely) polynéz. náb.
figúrka (p. z dreva, kovu, plastu, hliny a pod., zobrazujúci postavu človeka, zvieraťa a pod.) lat.
wešebt (staroegypt. magická figúrka ukladaná do hrobu, z keramiky a pod.) egypt.
kokko (figúrka stvárňujúca nadprirodzenú bytosť so zvieracou al. ľudskou podobou) indián.
devocionálie (p. slúžiaci na povznesenie zbožnosti veriacich, napr. ruženec, krížik) lat. cirk. plur.
medaila tal.-franc.
metál (razený al. liaty kovový kruhový p. podobný minci používaný ako vyznamenanie al. pamiatka) franc. hovor. expr.
plaketa (medaila razená na jednej strane) franc. výtv.
repusoár (p. umiestnený na obraze v popredí na zlepšenie priestorového dojmu) franc. výtv.
bibelot (malý ozdobný bytový p., najmä zlatnícke dielo) franc.
nipa (drobný umelecký p.) franc. zastar.
japonéria (umelecký al. ozdobný p. jap. pôvodu) vl. m.
antikvita (starožitný p.,starožitnosť) lat. kniž.
štafeta (p. odovzdávaný pri pretekoch družstiev, pri kt. členovia postupne absolvujú určitý úsek dráhy) tal. šport.
cieľ (p., kt. sa má zasiahnuť) nem.
terč (p. slúžiaci ako cieľ pri streľbe, najmä kruhový) román.-nem.
trap /trep/ (terč naplnený výbušninou, kt. vybuchne po jeho vyhodení zo zákopu a zasiahnutí najviac dvoma výstrelmi) angl. šport.
rekvizita (pomocný p. potrebný na činnosť v divadle, športe a pod.) lat.
artefakt (umelo vyrobený p., výrobok) lat. kniž. a odb.
eolit (kamenný artefakt z konca treťohôr, kt. ľudské opracovanie je sporné, pracovný nástroj) gréc. archeol.
spatula (plochý kostený p. v tvare lyžice) gréc.-lat. archeol.
toreutika (p. vyrobený spracovaním, tepaním kovov za studena s figurálnou al. ornamentálnou výzdobou, napr. nádoba, prilba a pod.) gréc.
exponát (p. vystavený v múzeu, na výstave a pod.) lat.
muzeálie (exponáty v múzeu; zastarané, prežité predmety) gréc.-lat. plur.
model (vec ako predloha pre výtv. spracovanie) tal.
forma (p., kt. dáva veci, výrobku, požadovaný tvar) lat.
kokila (liatinová al. oceľová forma na odlievanie oceliarskych odliatkov) franc. tech.
matrica (forma na tvárnenie materiálu, napr. lisovanie, odlievanie, al. rozmnožovanie materiálu a pod. s negatívnym tvarom výrobku) franc.-nem.
preparát (p. upravený, konzervovaný na vedecké účely, prírodnina, orgán a pod.) lat.
spodogram (preparát vzniknutý spálením pletív, tkanív) gréc. biol.
žetón (okrúhly p. používaný do hracích automatov, telefónov a pod.) franc.
lunula (p. mesiačikovitého, kosákovitého tvaru) lat. odb.

posvätný

posvätný 1 (náb. uctievaný)
kultový (najmä o mimokresťanskej viere) lat.
sakrálny lat. kniž.
sakramentálny (týkajúci sa náboženstva, náb. kultu) lat. zried. kniž.
hieratický gréc. kniž.
hiero- (svätý) gréc. v zlož. sl.
kanonický (prehlásený cirkvou za p., záväzný) gréc.-lat.
tabuový (nedotknuteľný z dôvodu zákazu vyslovovať určité slová, vykonávať určité činnosti, používať určité predmety a pod., vplyvom náboženstva, kultu a pod) polynéz. náb.

zakázaný

ilegálny (nedovolený, nepovolený, protiprávny, nezákonný) lat.
undergroundový /andergaund-/ (tajný, podzemný, nepovolený, prizákonný, nezákonný, protiprávny) angl.
embargovaný (o vývoze al. dovoze tovaru, o šírení informácií a pod.) špan. odb.
prohibitný (neprípustný) lat.
trezorový (neprístupný, najmä z polit. dôvodov) gréc.-franc. t. film
tabuový (posvätný, nedotknuteľný) polynéz.
unfair /-fér/ (surový, zákerný, neprípustný) angl. šport. u. zákrok
trefný (znečistený, nečistý, nepožívateľný, nezdravý) hebr. žid. slang. t. jedlo porovnaj nedovolený

zákaz

interdikcia (zakazovanie) lat. odb.
inhibícia (prekážka, zábrana, potlačenie, zastavenie, útlm, zadržovanie, spomalenie, obmedzenie, zníženie) lat. odb.
embargo (z. konania al. šírenia niečoho, napr. uverejnenia správy publ.; z. obchodného styku s určitým štátom, dovozu al. vývozu tovaru ekon. práv.) špan.
konfinácia (úradné obmedzenie pohybu, príkaz zdržiavať sa na určitom mieste) lat. práv.
silencium (z. vykonávať určité povolanie) lať. kniž. zastar.
prohibícia (z. výroby, dovozu a predaja, najmä alkoholu) lat.
konfiškácia (z. predaja, rozširovania novín, kníh a pod., ich zhabanie) lat.
kontumácia (z. voľného pohybu psov a mačiek v rámci opatrení na zamedzenie šírenia nákazy hosp. zvierat) lat. veter.
tabu (z. vyslovovať určité slová, vykonávať určité činnosti, používať určité predmety a pod.) polynéz. náb.
demilitarizácia (odstránenie, zrušenie, obmedzenie al. z. ozbrojených síl, zbraní, na určitom území, odzbrojenie) lat.
aviticita (z. disponovania so zdedeným majetkom, scudzenia zdedeného šľachtického pozemkového vlastníctva) lat. hist. práv.
pax dei /deí/ (z. súbojov, potýčok, v stredoveku) lat. kniž.
treuga Dei (z. bojov počas cirk. sviatkov, boží mier) lat. cirk.
interdikt (z. konania bohoslužieb určitým osobám al. na určitom území, trest v rímskokatolíckej cirkvi) lat. cirk.

nedotknuteľný

imúnny (vyňatý z pôsobnosti práv. predpisu al. z právomoci určitého orgánu, chránený, o osobe, skupine osôb al. majetku) lat. práv.
tabuový (posvätný, zakázaný, n. z dôvodu zákazu vyslovovať určité slová, vykonávať určité činnosti, používať určité predmety a pod. vplyvom náboženstva, kultu a pod.) polynéz. náb.