Výsledky vyhľadávania

výpoveď

výpoveď 1 (vyjadrenie slovami, výrok)
logos gréc. kniž. a filoz.
enunciácia lat. kniž.
predikament lat. filoz.
sentencia (stručný výrok obsahujúci životnú skúsenosť, pravdu) lat. kniž.
gnóma (v. so všeobecne platným obsahom, stručná a hutne vyjadrená myšlienka s poučením) gréc. kniž.
teoréma gréc. kniž.
axióma gréc. kniž. a odb.
postulát (prijatý predpoklad, tvrdenie, veta, poučka, zásada prijatá bez dôkazu za pravdivú) lat. kniž. a odb.
apoftegma (stručný a vtipný výrok) gréc.
maxima (krátka lit. forma vyjadrujúca trpkú skúsenosť al. mravnú zásadu) lat. kniž.
verdikt (rozhodujúci výrok, rozhodnutie, rozsudok) lat.-angl. kniž.
enunciát (rozhodujúca, základná časť súdneho rozhodnutia, výrok súdu) lat. práv.
citát (doslovne uvedený cudzí výrok) lat.
motto (citát uvádzajúci umelecké dielo a vyjadrujúci jeho základnú myšlienku) tal.
alegát (citát zo zákona, z knihy a pod.) lat. práv.
alegácia (citovanie z kníh, zákonov a pod.) lat. práv.
diktum (to, čo bolo povedané) lat.
prognóza (vedecká v. o možnej budúcnosti) gréc.
retrodikcia (výrok o minulých udalostiach) lat. log.
devíza (zásada, heslo, výrok) lat.-franc.
floskula (nadnesený, kvetnatý, ale pritom prázdny, ošúchaný výrok) lat. kniž. a pejor.
perlička (zaujímavý výrok budiaci pozornosť, často nechcene smiešny) román. pren. iron.
apoziopéza (neukončená v. prerušená uprostred, najmä v poézii) gréc. lingv.
mirable dictu /-rá- diktú/ (podivuhodný výrok) lat.
locum communis /-kus komú-/ (všeobecne známy výrok) lat. kniž.
dilógia (v. o niečom dvoma rovnakými slovami, napr. Viedeň je Viedeň) lat. lingv.
konklúzia (výrok, kt. je možné uznať na základe iných výrokov) lat. kniž.
biblizmus (výrok al. výraz z biblie) gréc.
agrafa (Kristov výrok dochovaný mimo evanjelií) franc.
ecce homo /ekce/ (Pilátov výrok o zbičovanom Ježišovi s tŕňovou korunou, <i>ajhľa, človek</i>) lat. bibl.
implikácia (vzťah dvoch výrokov, z kt. jeden je dôsledkom druhého) lat. mat. log.
ekvivalencia (vzťah dvoch výrokov vzájomne vyplývajúcich zo seba samých) lat. mat. log.
konjunkcia (v. zložený najmenej z dvoch jednoduchých výrokov spojených spojkou a, kt. je pravdivý, ak platia súčasne všetky výroky) lat. log.
disjunkcia (v. zložený najmenej z dvoch jednoduchých výrokov spojených spojkou alebo, kt. je pravdivý, ak je aspoň jeden z nich pravdivý) lat. log.
negácia (v. popierajúci to, čo tvrdí pôvodný výrok) lat. mat. log.
funktor (logická spojka, kt. z východiskových výrokov vytvára výrok zložený, taká operácia, výrok) lat. log.
antecendent (výrok nasledujúci po slove ak v implikácii) lat. log.
konzekvent (výrok nasledujúci po slove tak v implikácii) lat. log.
kvantifikátor (výraz, kt. v spojení s inými výrazmi vytvorí výraz s novým významom) lat. log.
tautológia (logicky pravdivý výraz) gréc. mat. log. porovnaj tvrdenie