Obrátený slovník cudzích slov
Výsledky vyhľadávania
výpoveď
výpoveď
1
(vyjadrenie slovami, výrok)
logos
gréc.
kniž. a filoz.
enunciácia
lat.
kniž.
predikament
lat.
filoz.
sentencia
(stručný výrok obsahujúci životnú skúsenosť, pravdu)
lat.
kniž.
gnóma
(v. so všeobecne platným obsahom, stručná a hutne vyjadrená myšlienka s poučením)
gréc.
kniž.
teoréma
gréc.
kniž.
axióma
gréc.
kniž. a odb.
postulát
(prijatý predpoklad, tvrdenie, veta, poučka, zásada prijatá bez dôkazu za pravdivú)
lat.
kniž. a odb.
aforizmus
apoftegma
(stručný a vtipný výrok)
gréc.
maxima
(krátka lit. forma vyjadrujúca trpkú skúsenosť al. mravnú zásadu)
lat.
kniž.
verdikt
(rozhodujúci výrok, rozhodnutie, rozsudok)
lat.-angl.
kniž.
enunciát
(rozhodujúca, základná časť súdneho rozhodnutia, výrok súdu)
lat.
práv.
citácia
citát
(doslovne uvedený cudzí výrok)
lat.
motto
(citát uvádzajúci umelecké dielo a vyjadrujúci jeho základnú myšlienku)
tal.
alegát
(citát zo zákona, z knihy a pod.)
lat.
práv.
alegácia
(citovanie z kníh, zákonov a pod.)
lat.
práv.
diktum
(to, čo bolo povedané)
lat.
prognóza
(vedecká v. o možnej budúcnosti)
gréc.
retrodikcia
(výrok o minulých udalostiach)
lat.
log.
devíza
(zásada, heslo, výrok)
lat.-franc.
floskula
(nadnesený, kvetnatý, ale pritom prázdny, ošúchaný výrok)
lat.
kniž. a pejor.
perlička
(zaujímavý výrok budiaci pozornosť, často nechcene smiešny)
román.
pren. iron.
apoziopéza
(neukončená v. prerušená uprostred, najmä v poézii)
gréc.
lingv.
mirable dictu
/-rá- diktú/
(podivuhodný výrok)
lat.
locum communis
/-kus komú-/
(všeobecne známy výrok)
lat.
kniž.
dilógia
(v. o niečom dvoma rovnakými slovami, napr. Viedeň je Viedeň)
lat.
lingv.
konklúzia
(výrok, kt. je možné uznať na základe iných výrokov)
lat.
kniž.
biblizmus
(výrok al. výraz z biblie)
gréc.
agrafa
(Kristov výrok dochovaný mimo evanjelií)
franc.
ecce homo
/ekce/
(Pilátov výrok o zbičovanom Ježišovi s tŕňovou korunou, <i>ajhľa, človek</i>)
lat. bibl.
implikácia
(vzťah dvoch výrokov, z kt. jeden je dôsledkom druhého)
lat.
mat. log.
ekvivalencia
(vzťah dvoch výrokov vzájomne vyplývajúcich zo seba samých)
lat.
mat. log.
konjunkcia
(v. zložený najmenej z dvoch jednoduchých výrokov spojených spojkou a, kt. je pravdivý, ak platia súčasne všetky výroky)
lat.
log.
disjunkcia
(v. zložený najmenej z dvoch jednoduchých výrokov spojených spojkou alebo, kt. je pravdivý, ak je aspoň jeden z nich pravdivý)
lat.
log.
negácia
(v. popierajúci to, čo tvrdí pôvodný výrok)
lat.
mat. log.
funktor
(logická spojka, kt. z východiskových výrokov vytvára výrok zložený, taká operácia, výrok)
lat.
log.
antecendent
(výrok nasledujúci po slove ak v implikácii)
lat.
log.
konzekvent
(výrok nasledujúci po slove tak v implikácii)
lat.
log.
operátor
kvantifikátor
(výraz, kt. v spojení s inými výrazmi vytvorí výraz s novým významom)
lat.
log.
tautológia
(logicky pravdivý výraz)
gréc.
mat. log.
porovnaj
tvrdenie