Výsledky vyhľadávania

duch

duch 1 (nadprirodzená netelesná bytosť)
diabol (zosobnenie, stelesnenie zla, zlý d., čert) gréc.-lat.
démon
daimón (padlý anjel, zlý d., diabol; bytosť al. sila, kt. ovláda človeka) gréc. náb.
džin (zlý d. v islame) arab.
šajtan
šejtan (zlý d., diabol v islame, vodca džinov) hebr.-arab.
poltergeist /-gajst/ (d. správajúci sa hlučne, tzv. búchajúci) angl.
inkubus (zlý d. desiaci ťažkými snami, v starom Ríme) lat. mytol.
mánovia (duchovia al. duše zomretých predkov v starom Ríme) lat. mytol.
génius (strážny d. chrániaci človeka, strážca ľudského osudu, ochranné božstvo rodu, v starom Ríme) lat. mytol.
genius loci /-cí/ (ochranný d. domu al. miesta v starom Ríme) lat. hist.
Spiritus sanctus /sankt-/ (Duch svätý, v katolicizme tretia božská osoba) lat. náb.
Paraklét (Duch svätý v kresťanskej tradícii) gréc. náb.
pneuma (Duch svätý v kresťanstve; všetko prenikajúci, všadeprítomný d. v stoicizme filoz.) gréc. náb.

náboženstvo

náboženstvo
relígia lat. kniž. zastar.
konfesia lat.
krédo lat. cirk.
monoteizmus (n. uznávajúce jediného boha, viera v jediného boha, jednobožstvo) gréc. náb.
judaizmus vl. m.-lat.
mosaizmus (žid. n.) vl. m.
kresťanstvo (n. založené na učení Ježiša Krista) lat.
islam arab.
moslimstvo arab.
mohamedánstvo
mohamedanizmus vl. m.
musulmanstvo (n. založené na učení Mohameda začiatkom 7. st.) zastar.
védske n. (ind. n., 2. až 1. tis. pr. n. l.)
brahmanizmus
brahmanstvo (neskorá podoba védskeho n. založená na obetnom rituáli, kastách a učení o znovuzrodení) sanskrit náb.
hinduizmus (spojenie brahmanizmu s miestnymi kultami a ľudovým náboženstvom) perz. náb.
džinizmus
džainizmus (n. vychádzajúce z brahmanizmu) sanskrit
budhizmus (staroind. neteistické) sanskrit náb.
mahájána (jeden z dvoch hlavných smerov budhizmu) sanskrit
lamaizmus (tibetská forma budhizmu) tib. náb.
tantrizmus (n. odmietajúce asketizmus, využívajúce jogu a usilujúce sa o prekonanie rozdvojenosti, spojenie kultu boha Šivu a budhizmu) sanskrit náb.
zen
zenbudhizmus
zen-budhizmus (japonský budhizmus) jap. filoz. náb.
mazdaizmus
mazdizmus
zoroastrizmus (staroiránske, perz. n., viera v trvalý boj dobra so zlom) vl. m. náb.
parsizmus (n. vyznávané potomkami Peržanov v západnej Indii) vl. m. náb.
bahaizmus (n. založené na zásadách bratstva a sociálnej rovnosti, od 19. st.) arab.-perz. + gréc.
taoizmus (staročínsky náb.-filoz. smer založený na pojme cesty ako všeobecného princípu, príčiny a vývoja vecí a ľudí, od 4. – 3.st. pr. n. l.) čín. filoz.
konfucianizmus (filoz., sociálny a polit. s. založený na spoločenskej povinnosti a zladení záujmov jednotlivca a spoločnosti) vl. m. filoz. náb.
manicheizmus (n., kt. základom je boj dobra, ducha, svetla a zla, hmoty, tmy, založený v Perzii prorokom Máním, 3. st.) vl. m.
intoizmus (japonské n. bez vlastného učenia, uctievajúce najmä bohyňu slnka) jap. náb.
vúdú
voodoo /vúdú/ (magické n. miešajúce rôzne predstavy, aj katolícke, pôvodne černochov na Haiti, neskôr aj západná Afrika) afr.
pohanstvo (n. uznávajúce mnohobožstvo, modloslužobníctvo) lat.
manizmus (prvotné n. zakladajúce sa na uctievaní mŕtvych predkov) lat.
teriomorfizmus
zoomorfizmus (n. s božstvami vo zvieracej podobe) gréc. náb.
šamanizmus (n. založené na nadväzovaní kontaktov s nadprirodzeným svetom s cieľom získať si jeho priazeň a pomoc) sanskrit
totemizmus (n. založené na uctievaní symbolu predka, od kt. skupina odvodzuje pôvod, názov a pod. v podobe zvieraťa, rastliny a pod.) indián.-angl.
polyteizmus (n. uznávajúce, uctievajúce viacerých bohov, mnohobožstvo) gréc. náb.
henoteizmus (n. uznávajúce viac bohov, ale uctievajúce len jedného) gréc. náb. porovnaj smer 3vyznanie 2

jednobožstvo

jednobožstvo
monoteizmus (náboženstvo uznávajúce jediného boha, viera v jediného boha) gréc. náb.
judaizmus vl. m.-lat.
mosaizmus (žid. monoteizmus) vl. m.
kresťanstvo (monoteizmus založený na učení Ježiša Krista) lat.
islam arab.
moslimstvo arab.
mohamedánstvo
mohamedanizmus vl. m.
musulmanstvo
muzulmanstvo (monoteizmus založený na učení Mohameda) arab. zastar.

zaviesť

zaviesť 3 (uviesť do života)
implementovať (uskutočniť, dokončiť, doplniť) lat.
balkanizovať (z. zmätok, balkánske pomery, polit. znepokojiť) vl. m.
islamizovať (z. islam) arab.

zavádzať

zavádzať 3 (uvádzať do života)
implementovať (uskutočňovať, dokončovať, dopĺňať) lat.
civilizovať (z. kultúru, vyspelé hmotné a duchovné prejavy ľudskej spoločnosti) lat.
balkanizovať (z. zmätok, balkánske pomery, polit. znepokojovať) vl. m.
islamizovať (z. islam) arab.

raj

raj
elýzium (sídlo blažených v podsvetí) gréc. mytol.
eden (rajská záhrada, biblická krajina raja) hebr. kniž.
džanna (r. v islame) arab.
Arkádia (idylická krajina blaženosti a mieru v poézii) vl. m. kniž.
eldorádo (miesto blahobytu, bohatstva, radosti, hojnosti, zasľúbená krajina) špan. pren. kniž. al. expr.

osud

osud 1 (okolnosti života)
moira vl. m. pren. kniž.
lós (životný údel) nem. kniž.
fátum (neodvratný, predurčený o. v antike) lať. kniž. zastar.
ananké (prírodná nutnosť nadradená aj bohom, princíp starogréc. filoz.) gréc. filoz.
kismet (neodvratný o. v islame) tur.-arab.
nativita (o. určený podľa horoskopu zostaveného na základe údajov o čase a mieste narodenia) lat. astrol.
karma
karman (súhrn činov človeka určujúcich o., znovuzrodenie a prevtelenie v brahmanskom, hinduistickom a budhistickom. náb.) sanskrit

bytosť

bytosť
subjekt tal. kniž.
existencia lat. expr.
kreatúra (b., tvor, stvorenie) lat. pejor.
zoon (b., tvor, živočích) gréc. kniž.
animal rationale /-cio-/ (rozumný tvor, nadaný vedomím) lat.
zoon politikon (človek ako tvor spoločenský) gréc.
monštrum lat. lek. a kniž.
terátum (netvor, obluda) gréc. lek.
terato- (netvor, obluda, ohava) gréc. v zlož. sl.
moloch (krutý, nenásytný netvor ničiaci človeka) vl. m. kniž.
behemot (suchozemská zvieracia obluda, netvor) hebr. mytol.
mamut (obrovský mocný tvor) rus. expr.
fúria (zúrivá, divá, zlostná, rozzúrená, zlá b.) vl. m.
bosorka maď.
striga (čarodejnica) lat.-rum.
ježibaba (čarodejnica vo východoslovan. a južnoslovan. rozprávkach) rus.
baba jaga mytol.
povitrula (čarodejnica, divožienka, zosobnenie víchrice na Ukrajine) ukraj.
drak gréc.-lat.
šarkan (rozprávková obluda s podobou okrídleného jaštera s viacerými hlavami) tur.
anjel (nadprirodzená okrídlená b. zosobňujúca dobro a krásu) gréc. náb.
cherub
cherubín (vyšší anjel, strážca raja) hebr. náb.
serafín hebr.
seraf
seraph /-raf/ (anjel vyššieho stupňa) hebr. zried.
archanjel (anjel vyššieho stupňa) gréc. náb.
démon
daimón (padlý anjel, zlý duch, diabol; b. al. sila, kt. ovláda človeka, dobrý al. zlý duch) gréc. náb.
diabol (zosobnenie, stelesnenie zla, zlý duch, čert) gréc.-lat.
satan
satanáš (zosobnenie zla, protivník boha, vládca pekla, čert) hebr.
lucifer (čert, diabol) lat.
beliál (čert, satan, stelesnenie zla, skazy) hebr. bibl.
belzebub (pekelné knieža, knieža démonov) ? bibl.
krampus (čert) nem. zastar. žart. kniž.
inkubus (čert, diabol obcujúci so strigami v stredovekých poverách) lat.
džin (zlý duch v islame) arab.
šajtan
šejtan (v moslimskom prostredí čert, diabol, zlý duch, vodca džinov) hebr.-arab.
poltergeist /-gajst/ (hlučne sa správajúci duch, tzv. búchajúci) angl.
inkubus (zlý duch desiaci ťažkými snami, v starom Ríme) lat. mytol.
mánovia (duchovia al. duše zomretých predkov) lat. mytol.
génius (strážny, ochranný duch chrániaci človeka, strážca ľudského osudu, ochranné božstvo rodu) lat. mytol.
leviatan (morský starozákonný netvor) hebr.
bazilišok (rozprávková, mýtická b. zobrazovaná ako drak s kohúťou hlavou) gréc.-lat. mytol.
Pegas (okrídlený kôň) gréc. vl. m. mytol. kniž.
hipogrif (okrídlený kôň s hlavou supa) gréc. mytol.
centaurus
kentaurus (napoly človek, napoly kôň) gréc. mytol.
hipocentaur (ľudská postava s konským telom, s dvoma rukami s lukom a so štyrmi nohami, heraldická obluda) gréc. odb.
mantichora (fantastické heraldické zviera, lev s ľudskou hlavou) perz.-gréc.
amfisbena (bájne heraldické zviera s dvoma hlavami na protiľahlých koncoch tela) gréc.
geryón (heraldický netvor, ľudská hlava s troma tvárami (jednou spredu a dvoma z boku)) gréc. odb.
grif
gryf (mýtické zviera tvorené z častí tiel rôznych živočíchov, s telom leva, hlavou orla a krídlami) gréc.
sfinga
sfinx (obluda s napoly levím a napoly ženským telom kladúca neriešiteľné otázky) gréc. mytol.
chiméra (trojhlavý netvor z leva, kozy a draka sršiaci oheň, strážiaci vchod do podsvetia) gréc. mytol.
hydra (vodný had, obluda s hadím telom a deviatimi dračími hlavami) gréc. mytol.
Cerberus
Kerberos gréc. mytol.
triceps (trojhlavý pes strážiaci vchod do podsvetia) lat. mytol.
satyr gréc.
faun (samopašná, zmyselná, bujná ľudská b. so zvieracími znakmi – uši, chvost, kopytá – žijúca v lesoch) lat.
sylf
sylfa
sylfída (vybájená vzdušná b.) gréc. mytol.
gnóm (rozprávková, mýtická b. malého vzrastu, podzemný škriatok) gréc. kniž. mytol.
permoník (banský al. skalný škriatok) nem.
puk (šelmovský škriatok v angl. ľudových povestiach) angl.
elf
fairy /fei-/ (b., škriatok v severských mýtoch) germ. mytol.
troll (zlá b., najmä obor, vytvorená z neživej hmoty, kameňa, vody a pod., v severských mytoch) švéd. mytol.
pikulík (bájoslovný mužík prinášajúci šťastie) tal.
najáda (vodná víla mora, riek a prameňov) gréc. mytol.
nereida
nereidka (morská víla pomáhajúca plavcom) gréc. mytol.
nymfa (víla mora, riek, prameňov, hôr, stromov) gréc.
Kalypsó (víla, kt. zdržovala Odysea na ostrove) gréc. mytol.
Siréna (víla lákajúca neodolateľne krásnym spevom moreplavcov do záhuby, napoly dievča, napoly vták) gréc. vl. m.
undina (vodná víla) lat. bás.
meluzína (nariekajúca, kvíliaca víla) vl. m.
dryáda
hamadryáda (lesná víla) gréc. mytol.
norna (starogerm., nordická dobrá víla, sudička) germ. mytol.
apsara (nebeská víla zabávajúca bohov tancom) ind. mytol.
peri (orient. dobrá víla, ochrankyňa ľudí) perz.
Skylla
Scylla (netvor pripútaný k jaskyni v Messinskom prielive, medzi Sicíliou a Talianskom, oproti morskému víru Charybde) gréc. mytol.
valkýra (ženská démonická b., kt. privádzala bojovníkov padlých v boji do sídla germ. bohov) škand. mytol.
vampír (b. cicajúca krv, najmä ľuďom, upír, vlkolak) srbskochorv.
kikimora (rozprávková mýtická ženská b. v noci hubiaca ľudí, slovan. podoba upíra, nočná mora) rus.
vervolf (vlkolak v nem. povestiach) nem.
Drakula (b. cicajúca krv ľuďom v spánku, upír) vl. m.
Gorgóna (b. s hadmi vo vlasoch, netvor ženského pohlavia, kto sa na ňu pozrie, skamenie) gréc. mytol.
Medúza (Gorgóna, kt. Perzeus odsekol hlavu) gréc. mytol.
Sthenó
Euryalé (ostatné dve Gorgóny) gréc. mytol.
Harpya (b. s vtáčím telom a so ženskou hlavou odnášajúci duše mŕtvych do podsvetia) gréc. mytol.
kačina
kachina
kokko (nadprirodzená b. so zvieracou al. ľudskou podobou) indián.
ufón (b. z inej planéty, mimozemšťan, kt. priletel lietajúcim tanierom) angl. hovor.
marťan (b. z inej planéty, najmä z Marsu) vl. m. hovor.
ET /ítí/ (b. z inej planéty, mimozemšťan) angl. skr.
lochneska
lochneská príšera (obluda žijúca údajne v škótskom jazere Ness) vl. m.
yetti
yeti /jeti/ (živočích podobný človeku žijúci údajne v Himalájach, snežný človek, snežný muž) tib.

čin

čin
akt (konanie, úkon, výkon) lat.
akcia (činnosť, práca, pôsobenie) lat.
operácia (vykonávanie činnosti, výkon, úkon, riadený postup) lat.
ouvertúra /uv-/ franc. pren.
prelúdium (začiatok, úvod, nástup, predohra, udalosť al. č. niečomu predchádzajúci) lat. kniž.
harám (zakázaný č. v islame) arab.
karma
karman (súhrn č. človeka určujúcich osud, znovuzrodenie a prevtelenie v brahmanskom, hinduistickom a budhistickom náboženstve) sanskrit
in flagranti (pri č.) lat. práv. kniž. pristihnúť i. f.
post factum /faktum/ (po č.) lat. kniž.
ipso facto /-kto/ (samým č., samým skutkom) lat. kniž.
hrdinský č. pozri hrdinstvo
nepremyslený, neuvážený, nerozvážny č. pozri nerozvážnosť
výstredný č. pozri výstrednosť
vyzývavý, dráždiaci č. pozri vyzývavosť
podlý, ničomný č. pozri podlosť
výtržnícky č. pozri výtržnosť
násilný č. pozri násilielúpež
trestný č. pozri zločin porovnaj činnosť 1konanie 1správanie

hodnosť

hodnosť
dištinkcia lat.
grádus lat. zastar.
ordo lat. kniž. a odb.
rang franc.-nem. hovor.
titul lat.
predikát (h. al. jej vyjadrenie) lat. kniž.
funkcia (h. spojená s povinnosťou, činnosťou, postavenie) lat.
prebenda (výnosná, výhodná funkcia) lat. expr.
post (vysoká, významná funkcia) lat. nem. hovor. al. publ.
mandát (funkcia volených zástupcov, členov zastupiteľských zborov) lat. polit.
dignita (významné, čestné postavenie) lat.
pleno titulo [p. t., P. T.] (plným titulom, namiesto hodnosti, titulu al. oslovenia v adrese listu) lat.
akademické, vedecké a pedagogické hodnosti
profesor lat.
profák (najvyšší titul vysokoškolského učiteľa; titul stredoškolského učiteľa) lat. slang.
bakalár (nižšia akadmická h. absolventa špeciálne zameranej časti vysokoškolského štúdia) lat.
bachelor /beče-/ (bakalár v angloamer. prostredí) angl.
inžinier (h. absolventa vysokej školy tech., poľnohosp., ekon. a pod. smeru) franc.
doktor
doktorát (h. absolventa vysokej školy, najmä univerzity, <em>Dr.</em> pred menom; najvyššia vedecká h., <em>DrSc.</em> za menom) lat.
JUDr. (h. absolventa právnickej fakulty s rigoróznou skúškou, doktor oboch práv)
magister (akademická h. na univerzitách, bohosloveckých a umeleckých vysokých školách; akademická h. lekárnikov) lat.
master (akademická h. na brit. vysokých školách) angl.
bakalár (nižšia, prvá akademická h. v stredoveku) lat. hist.
licenciát (stredná, druhá akademická h. v stredoveku; dodnes v niektorých krajinách) lat.
magister lat.
majster (vyššia, tretia akademická h. v stredoveku; dodnes v niektorých krajinách) lat. hist.
docent lat.
docentúra (nižšia vedecko-pedagogická h.) lat.
profesor (najvyššia vysokoškolská vedecko-pedagogická h.) lat.
ordinár
ordinarius (riadny profesor v niektorých krajinách) lat.
honorabilis (obradný titul vysokoškolského profesora, nie dekana a rektora) lat.
magnificencia (titul rektora vysokej školy, v oslovení Magnificencia) lat.
svetské, panovnícke hodnosti
majster (titul vynikajúceho umelca, najmä hudobníka; čestný titul vynikajúceho športovca) lat.-nem.
maestro (titul vynikajúceho umelca, najmä hudobníka) tal. kniž.
prezident (titul volenej hlavy republiky) lat.
excelencia (čestný titul, najmä v diplomatickom styku) lat.
komandér
komandír (titul nositeľa vyznamenania vyššieho stupňa v niektorých krajinách) franc.
bazileus (titul vládcu, kráľa v starom, homérskom Grécku, vojvodca, sudca a veľkňaz) gréc. hist.
serenissimus (titul kniežaťa v niektorých krajinách) lat. hist.
archón
archont (titul jedného z deviatich najvyšších úradníkov v antických Aténach) gréc. hist.
kaisar /kaj-/ (najvýznamnejší byzantský titul po cisárovi) lat.
cézar (titul neobmedzeného vládcu) vl. m.
cisár (najvyšší titul neobmedzeného vládcu) lat.
princeps (cisár v starom Ríme) lat. hist.
augustus (vznešený titul rím. cisára) lat. hist.
autokrator (titul byzantského cisára) gréc. hist.
bán (titul panovníka al. kráľovského miestodržiteľa u niektorých južných Slovanov) tur.-srb. hist.
cár (titul neobmedzeného vládcu v Bulharsku a Rusku) rus.
dauphin /dofen/ (titul následníka franc. trónu, korunného princa) franc.
infant (titul špan. al. port. korunného princa) špan.
lord (titul niektorých vysokých úradníkov vo Veľkej Británii) angl.
esquire /eskvajr/ (titul vyšších úradníkov, starostov miest, sudcov a pod. vo Veľkej Británii) angl.
ealdorman /íldormen/ (titul rodového náčelníka anglosaských kmeňov) angl. hist.
dóža (titul voleného vládcu v benátskej a janovskej republike) tal. hist.
duce /duče/ (titul vodcu, tal. diktátora B. Mussoliniho) tal.
caudillo /kaudiľo/ (titul špan. generála Franka a latinskoamer. diktátorov) arab. špan.
efendi (titul tur. úradníkov, kňazov a učencov) tur.-gréc.
aga (titul nižšieho úradníka al. dôstojníka v Turecku, Iráne, Indii) tur.
dej (titul tur. miestodržiteľov, vládcov v Alžírsku) arab. hist.
said
šerif
šeríf (titul vládcu v niektorých mohamedánskych krajinách) arab.
kalif
chalífa (titul arab. vládcu a hlavy veriacich) arab.
emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.
beg
bej (titul islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov) tur.
šach (titul panovníka v niektorých krajinách Blízkeho a Stredného východu) perz. hist.
ensi (titul miestnych vládcov v starom Sumeri) sumer.
mirza (titul princa, syna kniežaťa u niektorých východných národov, za menom) irán.
padišah
padišach (titul seldžuckých a osmanských panovníkov) perz. hist.
baša
paša (titul vysokého hodnostára v Osmanskej ríši) tur. hist.
chedív (titul egypt. vládcu, 1867 – 1914) perz.
kagan (titul hlavy štátov turk. národov, Avarov, od 13. st. Mongolov) orient. hist.
singh (titul príslušníkov sikhov, <i>lev</i>, za menom) sanskrit-hind.
lulla
molla
mullah (čestný titul moslimských učencov) afg.
mogul (moslimský titul panovníka mongolského pôvodu v Indii, 16. – 19.st.) perz. hist.
chuang ti (titul čín. cisára, za menom) čín. hist.
wang (titul vládcu v čín. štátoch pred 221 pr. n. l.) čín.
kabaka (titul feudálneho vládcu kráľovstva Bugandy) ?
tennó (najpoužívanejší titul jap. cisára, nebeský cisár, vládca) jap.
mikádo (titul jap. cisárov v európskych jazykoch) jap.
daimjó
daimio (titul jap. feudálneho kniežaťa, do 1868) jap.
kuraka (titul nižšieho úradníka v ríši Inkov; titul náčelníka, starostu občiny v Peru) kečuánčina.
cirkevné hodnosti
dignita (katolícka kňazská h.) lat. cirk.
papa (titul všetkých vyšších kňazov vo východných kresťanských cirkvách) gréc.-lat. cirk.
protonár (čestný titul duchovného, najmä pápeža) gréc. + lat. cirk.
pápež gréc.-lat.-nem. cirk.
papa gréc.-lat. cirk.
pontifex
pontifex maximus (titul hlavy rímskokatolíckej cirkvi, rímsky biskup, Svätý otec) lat.
servus servorum Dei (titul pápeža na slávnostných dokumentoch, sluha sluhov božích) lat. cirk.
eminencia (titul kardinálov rímkatolíckej cirkvi a veľmajstra maltézskeho rádu) lat.
episkopát (biskupská h.) gréc.-lat.
monseigneur /-siňér, -siňör/ (titul duchovného hodnostára, biskupa, vo Francúzsku) franc.
don (titul duchovnej osoby v Taliansku) tal.
katolikos (titul hlavy armén. cirkvi) gréc. cirk.
notár (čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym duchovným) lat. cirk.
diakonát gréc.-lat.
jáhenstvo (h. katolíckeho a pravoslávneho duchovného oprávneného vykonávať len niektoré kňazské funkcie, najmä krstiť, kázať, so svätením nižším ako kňazským) gréc. cirk.
illustrissimus lat. hist.
revendissimus (titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov) lat. cirk.
monsignore /-siňo-/ (čestný titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov a pápežských prelátov udeľovaný pápežom) tal. cirk.
hadždž arab.
hadži (titul moslima, kt. vykonal púť do Mekky k posvätnej Kaabe) tur. náb.
háfiz (titul moslima, kt. vie korán naspamäť) arab.
mulla
molla (titul moslimského duchovného najnižšieho stupňa, u šiitov) afg.
ajatolláh (titul významných osobností v šiitskom isláme, duchovný vodca) arab.
imám (titul hlavy šiitov) arab.
láma (čestný titul vyššieho duchovného v Tibete) tib. cirk.
dalajláma
pančenláma (t. hlavy lámaistickej, tibetskej budhistickej cirkvi) tib.
bodgegén (titul hlavy lámaistickej cirkvi v Mongolsku) mongol.
mahátma (čestný titul udeľovaný v Indii významným duchovným osobnostiam) sanskrit
pandit (čestný titul klasicky vzdelaných príslušníkov najvyššej hinduistickej vrstvy, brahmanov, učencov a znalcov sanskritu v Indii) sanskrit porovnaj kňazhodnostár|cirk.
diplomatické hodnosti
atašé (najnižšia diplomatická h., pridelenec zastupiteľského úradu) franc.
ambasádor (najvyššia diplomatická h., mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec) franc. porovnaj vyslanec
vojenské hodnosti
šarža franc. hovor.
dôstojnícke hodnosti
lajtnant (poručík, pôvodne rak.-uhor. armády) nem. zastar. voj.
komandér
komandír (h. v jap. armáde, poručík) franc.
kapitán (najvyššia h. nižších dôstojníkov) lat.-nem.
ritmajster (kapitán v jazdeckom vojsku v nem. a rak.-uhor. armáde) nem. + lat. hist.
asaul
esaul
jesaul (h. v cárskom kozáckom vojsku, stotník, kapitán) tur.-rus.
major (najnižšia h. vyšších dôstojníkov) lat.-špan.
oberst nem. zastar. voj. slang.
oberšt (plukovník v nem. a rak.-uhor. armáde) nem. hovor. zastar.
kolonel (vyššia dôstojnícka h., plukovník vo franc. a brit. armáde) franc.
generál (jedna z najvyšších h.) lat.
divizník (najvyššia h., generál v Hlinkovej garde) lat. hist.
gruppenführer /-pnfírer/ (h. v SA a SS na úrovni generálmajora) nem. hist.
obergruppenführer /-pnfírer/ (h. v SS na úrovni generálplukovníka) nem. hist.
maršal (najvyššia h. v niektorých armádach) germ.
feldmaršal (poľný maršal) nem. hist. voj.
generalissimus (najvyššia h. hlavného veliteľa ozbrojených síl, napr. Stalin, Franco) lat. voj.
kadet (dôstojnícky čakateľ v rak.-uhor. armáde) franc.
kadet (najnižšia h. námorného dôstojníka) franc.
midshipman /midšipmen/ (najnižšia námorná h. v angl. námorníctve) angl.
mičman (najnižšia námorná h. v cárskej armáde) rus. hist.
komodor (h. námorného al. leteckého dôstojníka vo Veľkej Británii) angl.
fregatný kapitán (h. vo voj. námorníctve na úrovni podplukovníka) tal. + lat.-nem.
korvetný kapitán (h. vo voj. námorníctve na úrovni majora) franc. + lat.-nem.
kontradmirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálmajora) lat. + arab.
viceadmirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálporučíka) lat. + arab.
admirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálplukovníka) arab.
kornet (nižšia dôstojnícka jazdecká vo franc. a rus. armáde, 18. a 19.st.) franc.
bimbaša (vyššia dôstojnícka h. v Osmanskej ríši) tur.
hajtman (h. na úrovni veliteľa roty al. batérie) nem.
obrist (hist. h., veliteľ práporu, neskôr pluku) voj. hist.
gonfalonier(e) (h. v stredovekom tal. vojsku, zástavník) tal.
práporčícke hodnosti
rotný (nižšia prvá práporčícka h.) nem. voj.
rotmajster (nižšia druhá práporčícka h.) nem. voj.
čauš (rotmajster, tur. h.) tur.
poddôstojnícke hodnosti
frajter (prvá poddôstojnícka h., slobodník) nem. zastar. voj. slang.
kaprál (druhá poddôstojnícka h., desiatnik) tal.-nem.
seržant (h. v niektorých armádach na úrovni čatára) franc.
šikovateľ
feldvébel (najvyššia poddôstojnícka h. v rak.-uhor. armáde a v niektorých iných armádach) nem. hist. voj.
mičman (poddôstojnícka h. voj. loďstva) rus. voj. porovnaj vojakveliteľ
úradnícke hodnosti
revident (h. najmä v štátnej správe) lat. zastar.
asesor lat. práv. hist.
jurát
jurátus (úradníkv súdnej službe,prísediaci na súde) lat. práv. zastar.
bailli /baji/ (vyššia feudálna úradnícka h. v západnej Európe) lat.-franc. hist. porovnaj pisár 1
iné hodnosti
inšpektor (policajná h.) lat.
superintendent (inšpektor vo Veľkej Británii) lat.
seržant (h. v bezpečnostných zboroch, polícii, niektorých štátov) franc.
majestát (h. panovníka, veličenstvo) lat. hist. porovnaj hodnostáršľachticšľachtičnástarostavládcavodcaveliteľ 1úradník

hodnostár

hodnostár
funkcionár lat.
šarža (kto má nejakú hodnosť, postavenie, predstaviteľ orgánu, inštitúcie) franc. hovor. expr.
cirkevní hodnostári
biskup gréc. cirk.
ordinár lat. cirk.
prelát (predstavený s plnou cirk.-práv. a správnou právomocou spojenou s vykonávaným úradom, v rímskokatolíckej cirkvi; vysoký h. stojaci na čele cirk. správneho územia, biskupstva) lat. cirk.
metropolita (biskup na čele cirkvi al. väčšej cirk. oblasti, provincie; arcibiskup v gréckej východnej cirkvi) gréc. cirk.
pápež gréc.-lat.-nem. cirk.
papa gréc.-lat. cirk.
pontifex
pontifex maximus (rímsky biskup, hlava rímskokatolíckej cirkvi, Svätý otec) lat.
protonár (čestný titul duchovného, pápeža) gréc. + lat. cirk.
servus servorum Dei (titul pápeža na slávnostných dokumentoch, „sluha sluhov božích“) lat. cirk.
sufragán (biskup podriadený arcibiskupovi, pomocný svätiaci biskup) lat. cirk.
biskup in partibus infidelium /-dé-/ (biskup bez vlastnej diecézy, „v krajine neveriacich“) lat. cirk.
episkop (biskup najmä v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
dekan (biskup v anglikánskej cirkvi) lat. cirk.
eparcha (biskup v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
arcibiskup (vysoký h. stojaci na čele cirk. provincie, arcibiskupstva) cirk.
prímas (prvý arcibiskup v krajine sídliaci v mieste najstaršieho arcibiskupstva) lat. cirk.
exarcha (arcibiskup v pravoslávnej cirkvi) gréc.
diakon gréc.-lat.
jáhen (duchovný oprávnený vykonávať len niektoré kňazské funkcie, najmä krstiť, kázať, kt. pomáha pri omši, v sociálnej oblasti a pri vyučovaní, v katolíckej a pravoslávnej cirkvi, so svätením nižším ako kňazským) gréc. cirk.
klerik (príslušník katolíckeho duchovenstva, duchovný, cirk. h.) gréc.-lat.
akolyt
akolyta (klerik s posledným nižším svätením prisluhujúci katolíckemu kňazovi pri náb. obradoch, do 1972) gréc.-lat. cirk.
kardinál (najvyšší rímskokatolícky h. po pápežovi) lat.
kardinál in pectore /pek-/ lat.
kardinál in petto (kardinál v tajnosti, neoznámený menovite pápežom) tal. cirk.
eminencia (titul kardinálov rímkatolíckej cirkvi a veľmajstra maltézskeho rádu) lat.
patriarcha (najvyšší h. v pravoslávnej cirkvi a niektorých východných cirkvách) gréc. cirk.
prelát (vyšší h. v rímskokatolíckej cirkvi) lat. cirk.
komtúr (vyšší h. cirk. rytierskeho rádu) lat.-nem. cirk.
familiarus (h. v reholi maltézskych rytierov) lat.
abbé (katolícky duchovný vo franc. prostredí) franc.
monseigneur /-siňér, -siňör/ (titul duchovného hodnostára, biskupa, vo Franc.) franc.
don (titul duchovnej osoby v Taliansku) tal.
katolikos (titul hlavy arménskej cirkvi) gréc. cirk.
dekan (pomocník a poradca biskupa, predstavený v niekoľkých farnostiach cirk. správneho územia) lat. cirk.
beneficián
beneficiát (duchovný majúci cirk. úrad a z neho plynúci dôchodok a majetok, obročník) lat. cirk.
notár (čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym duchovným) lat. cirk.
illustrissimus lat. hist.
revendissimus (titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov) lat. cirk.
monsignore /-siňo-/ (čestný titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov a pápežských prelátov udeľovaný pápežom) tal. cirk.
superintendent (vyšší evanjelický duchovný) lat. cirk.
presbyter (starší v cirk. zbore evanjelickej cirkvi, volený zástupca cirk. ľudu) gréc. cirk.
archijerej (vysoký h. v pravoslávnej cirkvi od biskupa po patriarchu) gréc.-rus. cirk.
papa (titul všetkých vyšších kňazov vo východných kresťanských cirkvách) gréc.-lat. cirk.
mufti (najvyšší duchovný u moslimov, rozhodujúci o náb.-práv. otázkach, moslimský právnik) arab.
imám (titul hlavy šíitov) arab.
mulla
molla (titul moslimského duchovného najnižšieho stupňa u šiitov) afg.
ajatolláh (titul významných osobností v šiitskom isláme, duchovný vodca) arab.
láma (čestný titul vyššieho duchovného v Tibete) tib. cirk.
dalajláma
pančenláma (titul hlavy lámaistickej, tibetskej budhistickej cirkvi) tib.
bodgegén (titul hlavy lámaistickej cirkvi v Mongolsku) mongol. porovnaj kňazkňazstvohodnosť|cirk.predstavený
iní hodnostári
rektor (najvyšší akademický h. vysokej školy) lat. škol.
dekan (vysokoškolský h. stojaci na čele fakulty vysokej školy) lat. škol.
Spectabilis
Spektabilita (ceremoniálny titul dekana) lat.
papaláš gréc. lat. hovor. pejor.
aparátnik (vyšší verejný činiteľ, osoba s funkciou, vysoký, najmä stranícky úradník pôvodne za socializmu) lat. polit. slang. aj pejor.
potentát
potentátnik (vysoký vplyvný h.) lat. pejor.
pohlavár (vedúci činiteľ, predák) srb. pejor.
notábel franc. zastar.
notabilita (významný, vplyvný činiteľ, osobnosť, pôvodne najvyšší štátny, vo franc. monarchii, najmä z najvyššej šľachty hist.) franc. kniž.
dignitár (h., najmä cirk.) lat. zastar.
prétor (h. v starom Ríme, najvyšší štátny al. súdny úradník) lat. hist.
majordóm
majordómus lat. hist.
senešal (vysoký, prvý h. na panovníckom dvore) franc. hist.
taverník (h. v Uhorsku, vysoký kráľovský úradník, pôvodne pokladník panovníka) lat.-maď. hist.
hypatos (h. v Byzancii) gréc.
čorbadši (voj. tur. h.) tur.
beg
bej (nižší islamský h.) tur.
ajan (mestský h., úradník spravujúci obvod v Osmanskej ríši) arab. hist.
mandarín (stredoveký čínsky h., označenie používané v Európe) sanskrit-port.
paša
baša (vysoký, najmä voj. h. v Osmanskej ríši) tur. hist.
vezír (vysoký štátny h. v islamských krajinách) arab. porovnaj hodnosťúradník
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 24. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.