Výsledky vyhľadávania

duch

duch 1 (nadprirodzená netelesná bytosť)
diabol (zosobnenie, stelesnenie zla, zlý d., čert) gréc.-lat.
daimón (padlý anjel, zlý d., diabol; bytosť al. sila, kt. ovláda človeka) gréc. náb.
džin (zlý d. v islame) arab.
šejtan (zlý d., diabol v islame, vodca džinov) hebr.-arab.
poltergeist /-gajst/ (d. správajúci sa hlučne, tzv. búchajúci) angl.
inkubus (zlý d. desiaci ťažkými snami, v starom Ríme) lat. mytol.
mánovia (duchovia al. duše zomretých predkov v starom Ríme) lat. mytol.
génius (strážny d. chrániaci človeka, strážca ľudského osudu, ochranné božstvo rodu, v starom Ríme) lat. mytol.
genius loci /-cí/ (ochranný d. domu al. miesta v starom Ríme) lat. hist.
Spiritus sanctus /sankt-/ (Duch svätý, v katolicizme tretia božská osoba) lat. náb.
Paraklét (Duch svätý v kresťanskej tradícii) gréc. náb.
pneuma (Duch svätý v kresťanstve; všetko prenikajúci, všadeprítomný d. v stoicizme filoz.) gréc. náb.

pôvodca

pôvodca 1 (kto (čo) je príčinou niečoho)
inšpirátor (p. podnetu, popudu, strojca, podnecovateľ) lat. kniž.
subjekt (p. deja) lat. lingv.
agens (činiteľ; aktívna príčina vyvolávajúca niektoré javy, činiteľ lat. kniž. a odb.; p. chorobného procesu, choroby, nákazy lek.) lat.
spiritus rektor (duchovný p., vynikajúca osobnosť, vedúci, riadiaci duch, hlavný činiteľ) lat. kniž.

vodca

kormidelník (vedúca osobnosť) rus.
komandír franc. hovor. zastar.
hajtman (voj. veliteľ, náčelník) nem. hist.
koryfej (vodcovská osobnosť vynikajúca vo vede, umení, politike, popredný predstaviteľ) gréc. kniž.
šéf franc.
šéf- franc. v zlož. sl.
boss hol. amer. slang.
kápo tal.
principál lat. hist.
šerif (v. skupiny, hnutia, podnikania) angl. slang.
leader /líder/ (vedúca osobnosť, predák, predseda strany, hnutia) angl.
protagonista (vedúca osobnosť, priekopník) gréc. kniž.
hegemón (vedúci, rozhodujúci, vládnuci činiteľ, držiteľ moci, nadvlády) gréc. kniž.
spiritus rektor (v. podujatia vynikajúca osobnosť, vedúci, riadiaci duch, duchovný pôvodca, hlavný činiteľ) lat. kniž.
majster (v. smeru, školy, učiteľ) lat.-nem.
vajda (náčelník skupiny kočovných Rómov) maď.
pohlavár (náčelník rodu al. kmeňa) srb.
bazileus (vojvodca a kráľ, veľknaz a sudca v starom, homérskom Grécku) gréc. hist.
demagóg (v. ľudu v starom Grécku) gréc. hist.
triumfátor (víťazný vojvodca sláviaci veľké a slávne víťazstvo v starom Ríme) lat. hist.
imperátor (víťazný vojvodca v starom Ríme) lat. hist.
dux (náčelník, veliteľ vojsk v provinncii starého Ríma, malý nezávislý vládca v Taliansku) lat.
caudillo /kaudiľo/ (vojvodca s polit. právomocou v stredovekom Španielsku) arab. špan.
rás (etióp. náčelník, vojvodca) etióp.
chán (tur. al. mongol. v.) tur. hist.
išán (hlava moslimskej obce) arab.
šajch (arab. kmeňový náčelník) arab.
ajatolláh (duchovný v., titul významných osobností v šíitskom isláme) arab.
guru (duchovný v., náb. učiteľ v hinduizme; vodca všeobecne) sanskrit
dalajláma (duchovná hlava tibetskej budhistickej cirkvi, do 1951 polit. vládca Tibetu) tib.
bogdgegén (hlava lamaistickej cirkvi v Mongolsku) mongol.
ančan (v. bandy, starší zločinec) jap.
kolompoš (v. pouličného davu) maď. zastar. pejor.
führer /fír-/ (v., o Hitlerovi) nem. hist. al. pejor.
duce /duče/ (titul v., tal. diktátora B. Mussoliniho) tal. porovnaj veliteľ 1

osobnosť

persóna lat. zastar.
individualita (vyhranená, výrazná, svojrázna o.) lat.
autorita (uznávaná, vážená, vplyvná, výnimočná o.) lat.
formát (významná o., na vysokej úrovni) lat. hovor. pren.
nobilita (vedúce osobnosti, popredná, bohatá spoločenská vrstva) lat. kniž.
establishment /-išm-/ (vedúce osobnosti verejného života, vládnuca, najvyššia vrstva, skupina vplyvných osôb, vládnuce kruhy) angl. polit. publ. i pejor.
honorácia (najvýznamnejšie, popredné, vplyvné osobnosti v určitom (miestnom) prostredí, panstvo) lat. kniž. al. iron.
notábel franc. zastar.
notabilita (významný, vplyvný činiteľ, pôvodne najvyšší štátny, vo franc. monarchii, najmä z najvyššej šľachty hist.) franc. kniž.
grandseigneur /granseňör/ (dôstojný, vznešený al. tak sa správajúci človek) franc. kniž. expr.
herkopáter (človek vysokého postavenia) lat. žart.
koryfej (vodcovská o. vynikajúca vo vede, umení, politike, popredný predstaviteľ, vodca) gréc. kniž.
protagonista (vedúca o., priekopník) gréc. kniž.
spiritus rektor (vynikajúca o., vedúci, riadiaci duch, duchovný pôvodca, hlavný činiteľ, vodca podujatia) lat. kniž.
kormidelník (vedúca o., vodca) rus.
leader /líder/ (vedúca o., predák, vodca, predseda strany, hnutia) angl.
kapacita lat.
klasa lat. hovor.
matador špan. pren. aj iron.
virtuóz (vynikajúci odborník) tal. kniž. expr.
kaliber lat.-franc.
eso (vynikajúci, významný o.) lat.-nem. hovor. expr.
macher nem. hovor. expr.
majster lat.-nem.
šajba (znalec, odborník) rus. slang.
káder (šikovný človek) franc.
kanón (šikovný, vynikajúci odborník) tal.-nem.
fachman (dobrý odborník) nem. hovor.
suverén (odborník, kt. niečo vynikajúco ovláda, znalec) franc. hovor.
fenomén (vynikajúca o. v určitom smere) gréc.
expert (znalec, poradca) lat.
celebrita (slávna, vážená, všeobecne uznávaná o.) lat. kniž.
legenda (známa, slávna o.) lat. hovor. novin.
VIP /víájpí/ (významná privilegovaná o.) angl. skr.
star /stár/
superstar /-stár/ (známa, slávna, film., televízna a pod. o., hviezda) angl.
idol gréc.-lat.
ikona (zbožňovaná, milovaná, uctievaná osoba, modla) gréc.
sexidol (pohlavný idol) lat.-gréc.
fetiš (zbožňovaná, prepiato uctievaná osoba) port.-franc. pren.
perla (vzácna, vynikajúca osoba) román. kniž. expr.
škýzo (vplyvná o.) román.-nem. pren. expr.
ajatolláh (titul významných osobností v šíitskom isláme, duchovný vodca) arab. porovnaj vodcahodnostár

činiteľ

činiteľ 1 (kto vykonáva dôležitú verejnú funkciu)
prominent (popredný, významný č.) lat.
hegemón (vedúci, rozhodujúci, vládnuci držiteľ moci, nadvlády) gréc. kniž.
aktér (spoluúčastník, účastník, účinkujúci) franc. kniž.
inštancia (úradný č. určitého stupňa, najmä súd) lat.
papaláš gréc. lat. hovor. pejor.
aparátnik (vyšší verejný č., osoba s funkciou, vysoký, najmä stranícky úradník pôvodne za socializmu) lat. polit. slang. aj pejor.
pohlavár (vedúci č., predák) srb. pejor.
prezident (volený najvyšší predstaviteľ republiky, hlava republiky, verejný č.) lat.
premiér franc.
minister-prezident (predseda vlády, verejný č.) franc. + lat.
ombudsman /-bucman/ (nezávislý štátny úradník obhajujúci práva občanov proti byrokracii, porušovaniu ľudských práv, zneužívaniu úradnej moci, verejný č. poverený parlamentom) švéd. práv.
spiritus rektor (vynikajúca osobnosť, vedúci, riadiaci duch, duchovný pôvodca, hlavný č., vodca podujatia) lat. kniž.

spev

spev 1 (hud. prejav ľudského hlasu; pieseň)
melódia gréc.
melo- gréc. v zlož. sl.
cantus /kan-/ (nápev, melodický hlas) lat.
sólo (s. jednotlivca) tal.
monodia (jednohlasý s.) tal. hud.
dueto (s. dvoch hlasov zároveň, dvojspev) tal.
ária (sólový s. so sprievodom hud. nástrojov) tal. hud.
kavetina (krátky sólový s. v opere kratší než ária) tal.
scat /sket/
scatovanie /sket-/ (džezový s. používajúci slová a slabiky bez určitého významu) angl. hud.
koloratúra lat. hud.
tiráda (s. s uplatnením melodických ozdôb) franc. hud.
fioritúrta (ozdobný, okrasný s.) tal. hud.
trilok (chvejivý zvuk vznikajúci rýchlym opakovaním dvoch susedných tónov, chvejivý, trasľavý tón al. s.) tal.
parlando (s. približujúci sa hovorenej reči) tal. hud.
heterofónia (jednoduchý viachlas, prednes melódie niekoľkými spevákmi a pod., v kt. sú drobné obmeny a ozdoby) gréc. hud.
bel canto /ka-/
belkanto (s. s dôrazom na dokonalú techniku dychu a krásu tónu, od 17. a 18. st.) tal. hud.
jódlovanie (s. s rýchlym striedaním hlasových polôh, preskakovaním z prsného registra do falzetu) nem.
machalath (starožid. kultový zborový s.) hebr.
organum (technika tredovekého viechlasého s.) gréc.-lat. hud.
gymel (jedna z najstarších techník viachlasu, pôvodne Anglicko) angl. hud.
karaoke (amatérsky s. na podklade vopred nahratej hudby) jap.
de profundis /dé profundís/ (smútočná starozákonná pieseň, modlitba, žalm, t. j. z hlbín <i>duše</i>) lat.
chorál (bohoslužobný jednohlasný kresťanský s.) gréc.
sekvencia (bohoslužobný s. spievaný pri omši v určitých dňoch) lat. cirk.
gregorián vl. m.
gregoriánsky chorál (jednohlasný s. zavedený pápežom Gregorom I., 6. st.) vl. m. gréc.
intonácia (úvodný vstupný s. v gregoriánskom choráli) tal. hud.
Dies irae /dijés iré/ (s. pri zádušnej omši, <i>deň hnevu</i>) lat. cirk.
roráty (spevy spievané pri rannej katolíckej adventnej omši) lat. cirk.
antifóna (bohoslužobný s. so striedaním dvoch zborov) gréc. cirk. hud.
impropérie (s. pri katolíckej bohoslužne na Veľký piatok) lat. cirk.
responzórium (s., pri kt. na sólový s. duchovného odpovedá zbor spevákov al. veriacich) lat. cirk.
psalmódia (s. žalmov) gréc. hud.
lamentácia (žalospev pri katolíckej omši v pašiovom týždni) lat. cirk.
jeremiáda (žalostný, plačlivý s., žalospev, nárek nad skazou, katastrofou) vl. m. kniž.
nénia (žalostný s., pohrebný žalospev) lat. hist.
glória (oslavný s. v katolíckej liturgii) lat. cirk.
haleluja (radostný náb., cirk. chválospev na boha) hebr. cirk.
Te Deum (ďakovný chválospev al. omša) lat. cirk.
Magnificat /-kat/ (chválospev Panny Márie) lat. náb.
sanctus (chválospev biblického pôvodu používaný pri katolíckej omši) lat. cirk.
dityramb (oslavná, nadšená pieseň, chválospev) gréc. bás.
dityramb (s. na oslavu boha Dionýza, zborová pieseň) gréc. hist.
thrénos /tré-/ (starogréc. smútočný s. nad mŕtvym) gréc. lit. porovnaj skladba 1pieseň

chválospev

hymna gréc. lit.
pajan (oslavná báseň) gréc. kniž. zried.
óda (lyrická hymna) gréc. lit.
hymnus (báseň al. skladba vznešeného, oslavného rázu) gréc.
dityramb (oslavná, nadšená báseň al. pieseň) gréc. bás.
chorál (oslavná zborová pieseň) gréc.
apoteóza (nadšená oslava, oslavovanie, uctievanie, zbožňovanie) gréc. kniž.
hosanna (velebenie) hebr. náb.
glória (oslavný spev v katolíckej liturgii) lat. cirk.
haleluja (radostný náb., cirk. ch. na boha) hebr. cirk.
Te Deum (ďakovný ch. al. omša) lat. cirk.
Magnificat /-kat/ (ch. Panny Márie) lat. náb.
sanctus (ch. biblického pôvodu používaný pri katolíckej omši) lat. cirk.
doxológia (oslavná reč o Bohu al. Trojici, chváloreč, krátka modlitba) gréc. cirk.

začiatok

introitus lat. kniž.
origo lat.
ouvertúra /uv-/ franc. pren.
prelúdium (úvod, nástup, predohra, udalosť al. čin niečomu predchádzajúci) lat. kniž.
incipit (z. diela) lat.
kustód (z. textu ďalšej strany na predchádzajúcej strane v starých tlačiach, najmä slabika) lat. knihov.
anakrúza (nedôrazný, neprízvučný z. verša alebo rytmického radu, predrážka) gréc. lingv. lit.
arché (počiatok, princíp, pôvod vo filozofii milétskej školy) gréc. filoz.
iniciácia (začatie chem. reakcie) lat. odb.
štart (z. pretekov v behu, jazde, plávaní a pod.) angl.
buly (začatie hry v hokeji vhodením puku medzi protihráčov) angl.
sanctus (z. chválospevu biblického pôvodu používaného pri katolíckej omši) lat. cirk.
Agnus dei (z. modlitby biblického pôvodu pri omši, <i>baránok boží</i>) lat. náb.
Kyrie eleison (úvod niektorých modlitieb, omše, <i>Pane, zmiluj sa</i>) gréc.
hidžra (z. moslimského letopočtu počítaný od odchodu Mohameda z Mekky do Mediny r. 622 po Kr.) arab.
sub initio /-cio/ (na z.) lat. kniž.
ab origine /-rí-/ (od z., od počiatku, pôvodne) lat. kniž.
ab initio /início/ (od z., od počiatku) lat.
ab ovo (od z., od prvopočiatku, <i>z vajca</i>) lat. kniž.
a limine (od z. bez prerokovania, zásadne) lat. kniž.
da capo /dakápo/ (od z., opakovať) tal. hud.
/začať/ od piky /začať/ (/začať/ od samého z.) franc.
omne principium grave (každý z. je ťažký) lat. kniž.
alfa a omega (z. aj koniec, to hlavné, podstatné, dôležité, zmysel) gréc. fraz. porovnaj úvod

svätý

san tal. špan.
sankt lat.
santa špan. port. tal.
sao (ako súčasť názvov miest) port.
sanctus /-ktus/ lat.
hieratický gréc. kniž.
hiero- (posvätný) gréc. v zlož. sl. porovnaj posvätný 1

nápoj

nektár (lahodný n.) gréc. pren.
malvázia (dobrý n.) gréc. pren.
špécia (vyberaný, osobitný, mimoriadny n.) lat. hovor.
nektár (n. gréc. bohov) gréc. mytol.
panč (n. rozriedený a tým pokazený iným nápojom, tekutinou) nem. hovor.
šláftrunk (n., kt. sa pije pred spaním) nem. hovor. zastar.
elixír (zázračný n. s liečivým al. iným účinkom) arab.
cordial /ko-/ (n. na posilnenie srdca) lat.
liehový nemiešaný n.
alkohol arab. chem.
destilát lat.
špiritus lat. hovor. a farm.
špirák lat. hovor.
trúnok nem. zastar. al. expr.
gajst nem. subšt. zastar.
gramatika gréc. žart.
šnaps nem. hovor.
kvit (liehový n. získaný oddeľovaním zo zmesi kvapalných látok, liehovina, pálenka) lat. zastar.
drink (miešaný al. nemiešaný alkoholický al. nealkoholický n.) angl.
aperitív (n. podávaný pred jedlom na povzbudenie chuti) franc.
amer picon (horký n. používaný ako aperitív al. na prípravu koktailov)
terkelica (n. z hroznových výliskov) maď.
barackovica (n. z marhúľ, marhuľovica) maď.
kontušovka (poľ. ražný n.) poľ.
rakija (balkánsky n. z hroznových výliskov al. z kôstkovíc) arab.-tur.
mastika (bulh. aromatický n.) bulh.
kirsch /kirš/ (n. z čerešní, čerešňovica) nem.
malvázia (sladký n.) gréc. hovor.
maraskéno (n. z višní, višňovica) tal.
kampampuli (korenistý liečivý n.) tal.
calvados /ka-/ (franc. n. z jablkového muštu) franc.
marc /már/ (n. z odumretých kvasiniek vo víne) franc.
akvavit (dán. n. s obsahom silíc) lat.
rum (vyrábaný destiláciou trstinovej melasy al. umelo pridaním esencie) angl.
gin /džin/ (n. z obilia s príchuťou, najmä borievok) angl.
sour (kyslastý osviežujúci n.) angl. potrav.
whiskey /ui-/
viska (n. škótskeho pôvodu z obilných zápar, najmä jačmeňa, kukurice) kelt.-angl.
vodka (n. rus. pôvodu z vodou riedeného liehu) rus.
kvas (rus. osviežujúci, slabo alkoholický n. z ovocia, obilia) rus.
žžonka (n. pripravený pálením koňaku al. rumu s cukrom, korením, citrónom a pod.) rus.
samohonka (rus. n. vyrábaný po domácky) rus.
kumys (n. z kvaseného kobylieho mlieka, stredná Ázia) rus. kirg.
archi (mongol. vodka) mongol.
mao-tchaj (n. dozrievajúci niekoľko rokov pod zemou v kameninových nádobách) čín.
saké (čín. a jap. n. z kvasenej ryže) jap.
sóma (ind. opojný n používaný pri obetovaní) sanskrit náb.
toddy (n. z cukrovej miazgy kokosových paliem, palmové víno) dráv. bot.
arak arab.
raki (n. z palmových vín; n. z melasy, ryže a manioku) arab.-tur.
súra (n. z kokosového mlieka) arab.
ayahuasca /ajavaska/ (juhoamer. domorodý omamný n.) indián.
tequilla /-kila/ (mexický n. z agávy) špan.
palque /palke/
pulque /-kerk/
pulke (mexický n. vyrobený skvasovaním agávovej šťavy) indián.-špan.
brandy /brendy/ (n. z vína, vínovica) angl.
armagnac /-maňak/
koňak (n. vyrobený destiláciou vína) vl. m.
pliska (bulh. koňak) vl. m.
gruziňák (gruz. koňak) vl. m.
V.O. (koňak starý asi 20 rokov) angl. skr.
V.S.O. (koňak starý asi 20 až 25 rokov) angl. skr.
V.S.O.P. (koňak starý najmenej 30 rokov) angl. skr.
X.O. (koňak starý asi 40 až 50 rokov) angl. skr.
likér (sirupovitý sladený n. s vysokým obsahom cukru a aromatických látok) franc.
becherovka (karlovarský žalúdočný horkosladký bylinný likér) vl. m.
chartreuska /šartréz-/
chartreuse /šartréz/ (jemný sladký bylinný likér) franc. vl. m.
rozóliš (hustý sladký likér) tal. zastar.
krém (likér s vysokým obsahom cukru s nižším obsahom alkoholu, najmä so žĺtkami, s mliekom a prísadami) franc.
alaš (sladký likér s rascovou príchuťou) vl. m.
griotka (višňový likér) franc.
cherry brandy /čeri brendi/ (jemný likér z višňovej šťavy, čerešňovice, liehu, cukru) angl.
curaçao /küraso/ (sladký hustý pomarančový likér) vl. m.
pastis (bezfarebný likér z anízu a zo sladkého drievka) franc.
anízovka (sladený likér z anízu, badianu, fenikla, škorice a prísad) orient.-gréc.
fernet (horký likér s nízkym obsahom cukru) vl. m.
absint (horký likér z paliny) gréc.-franc.
dosage /-záž/
dozáž (likér z vína, vínneho destilátu a cukru určený na úpravu šumivého vína) franc.
porter (ťažké čierne pivo) angl.
omatajo /-cho/ (pivo zo scukornateného a skvaseného ciroku) špan.
ale /ejl/ (angl. silno alkoholizované svetlé pivo) angl. potrav.
špricer (n. z vína a zo sódy, strek) nem. slang.
kokteil (n. z rôznych liehovín, cukru, citróna, korenia, ľadu a pod.) angl.
longdrink (alkohol zmiešaný so sódou, minerálkou al. ľadovou vodou) angl.
punč (n. pripravený z aromatickej alkoholickej tekutiny z vody, cukru, čaju, rumu a citróna pridanej do horúcej vody) ind.-angl.
grog (horúci n. z rumu, vody a cukru) angl.
toddy (n. z alkoholu, cukru a vody podobný grogu al. punču, najmä vo Veľkej Británii) dráv.
šodó (penový horúci n. z vína, zo žĺtkov a z cukru) franc. kuch.
bowle /bou-/ (n. z vína, likéru, cukru, ovocia a ovocných štiav) angl.
koblér (chladený n. zo sirupu, muštu, alkoholu, konzervovaného ovocia, zdobený šľahačkou) angl.
sling (n. z alkoholu, citrónovej šťavy a zo studenej vody) angl. potrav.
fizz (chladený a spenený n. z vína, likéru, destilátov, citrónovej šťavy a vajec) angl.
nealkoholický n.
káva arab.
café /ka-/ (aromatický osviežujúci z rozomletých pražených semien kávovníka) franc.
santos (brazílska káva) vl. m.
turek (neprecedená káva) vl. m. hovor.
presso (káva pripravená v prístroji na rýchle prekvapkávanie pod tlakom, pretlakovou parou) tal.
mokka (silná čierna filtrovaná káva) vl. m.
neska (rozpustná zrnková káva v prášku) um. hovor.
kapucín lat. hovor.
capucino /ka-čí-/ (čierna káva s malým množstvom mlieka) tal.
sifón gréc.-franc. hovor.
sódovka (n. z vody nasýtenej oxidom uhličitým) arab.-lat.
limonáda perz.-tal.-franc.
krachlík (n. z ovocnej šťavy a vody) um. zastar.
džús (n. z ovocnej al. zeleninovej šťavy s rozdrvenou dužinou) angl.
oranžáda (n. z pomarančovej šťavy) franc.
zaft (n. z rastlinných plodov) nem. hovor.
mušt (šťava získaná z čerstvého ovocia lisovaním) lat.-nem.
kokteil (n. z ovocných štiav, ovocia, mlieka, zo smotany, z čokolády a pod.) angl.
kofola um.
coca-cola /koka-kola/
kokakola indián. a afr.
pepsicola /-ko-/
pepsikola (osviežujúci n.)
tonik (posilňujúci, povzbudzujúci n. s chinínom, kofeínom a pod.) angl.
frappé (chladený n., najmä so zmrzlinou) franc. potrav.
džúlep (letný n. s ľadom, mätou, ovocím a so šľahačkou) angl. potrav.
flip (miešaný n. z mlieka, cukru, zo sirupu, z muštu, zo žĺtka, z ľadu) angl. potrav.
šejk (mliečny zmrzlinový ovocný n.) arab. potrav.
grenadína (ovocný n.) franc. zried.
cidre /sidr/ (ovocný, málo alkoholický n. z jabĺk) franc.
jogurt (zakvasený a zahustený n. z pasterizovaného mlieka) tur.-bulh.
kefír (skvasené a skysnuté mlieko s obsahom alkoholu) turk.-bulh.
boza (bulh. n. z prosa, kukurice a pod.) bulh.
sangarea /sengeri/ (osviežujúci n. v tropických oblastiach) angl. potrav.
sorbet (chladivý orient. n.) arab.-tal.
šerbet (chladený orient. n. z cukru a ovocia) arab. potrav.
šubat (kysnutý n. z ťavieho mlieka) arab. porovnaj vínomlieko 1

lieh

alkohol arab. chem.
kvit lat. zastar.
destilát lat.
gajst nem. subšt. zastar.
špiritus lat. hovor. a farm.
špirák lat. hovor.
denaturák (znečistený, zhodnotený l., aby bol nepožívateľný) lat. hovor.