Výsledky vyhľadávania

duch

duch 1 (nadprirodzená netelesná bytosť)
diabol (zosobnenie, stelesnenie zla, zlý d., čert) gréc.-lat.
démon
daimón (padlý anjel, zlý d., diabol; bytosť al. sila, kt. ovláda človeka) gréc. náb.
džin (zlý d. v islame) arab.
šajtan
šejtan (zlý d., diabol v islame, vodca džinov) hebr.-arab.
poltergeist /-gajst/ (d. správajúci sa hlučne, tzv. búchajúci) angl.
inkubus (zlý d. desiaci ťažkými snami, v starom Ríme) lat. mytol.
mánovia (duchovia al. duše zomretých predkov v starom Ríme) lat. mytol.
génius (strážny d. chrániaci človeka, strážca ľudského osudu, ochranné božstvo rodu, v starom Ríme) lat. mytol.
genius loci /-cí/ (ochranný d. domu al. miesta v starom Ríme) lat. hist.
Spiritus sanctus /sankt-/ (Duch svätý, v katolicizme tretia božská osoba) lat. náb.
Paraklét (Duch svätý v kresťanskej tradícii) gréc. náb.
pneuma (Duch svätý v kresťanstve; všetko prenikajúci, všadeprítomný d. v stoicizme filoz.) gréc. náb.

boh

boh
teo- gréc. v zlož. sl.
divinita (b., božstvo) lat. teol.
in nomine Domini /nó-/ (v mene Pána) lat. kniž. a náb.
trinitas (b. v troch osobách v kresťanstve, svätá trojica, otec, syn a duch svätý) lat. cirk.
lord (b. v angl. prostredí) angl.
panteón (súbor bohov určitého náboženstva) gréc. pren.
Elói, Elói, lama zabachtani (výkrik Ježiša Krista pred smrťou na kríži „Môj bože, môj bože, prečo si ma opustil“) aram.
Deo gratias /gráciás/ (vďaka Bohu) lat. náb.
deus ex machina /-chíná/ („b. zo stroja“ spustený zariadením na javisko antického divadla, aby vyriešil zložitú situáciu) lat. kniž.
avatár (vtelenie boha do viditeľnej podoby, napr. do zvieraťa, v ind. mytológii) sanskrit
inkarnácia (premena boha al. inej nadprirodzenej bytosti na človeka al. zviera) lat. náb.
podľa krajín a náboženstiev
egyptskí bohovia
Serápis
Sarápis
Amón (b. slnka)
Hór (najstarší b. slnka a svetla)
Tot (b. mesiaca, písma a múdrosti)
Oziris
Osiris
Usíre (b. plodenia, vegetácie, podsvetia, slnka)
etruskí a rímski bohovia
Saturn
Saturnus (etrucký otec bohov)
germánski bohovia
Asovia (prvá skupina bohov)
Odin
Wodan
Wotan (najvyšší b. v prvej skupine, b. vojny, čarodejníctva)
Thor
Donar (b. hromu a dažďa)
Tyr (b. nebies, niekedy aj vojny)
Loki
Baldr
Frigga (bohovia prvej skupiny)
Vanovia (druhá skupina bohov)
Njörd
Freyr
Freya (bohovia druhej skupiny)
grécki bohovia
Chaos (stelesnenie prázdneho a pustého priestoru pred vznikom usporiadaného sveta) gréc. mytol.
Titan (príslušník prvej generácie gréckych bohov) gréc. mytol.
Chronos
Kronos (zosobnenie času, otec bohov)
Zeus (najvyšší b., vládca Olympu)
Poseidon (b. mora)
Áres (b. vojny)
Bakchus
Dionýzos (b. plodnosti, úrody a vína) gréc.
Helios (b. Slnka)
Eros (b. lásky) gréc.
Hermes (b. obchodu, zlodejov, pastierov, rečníctva, posol bohov)
Hefaistos (b. ohňa a kováčskeho remesla)
Apolón (b. svetla, slnka, hudby a veštenia)
Pan (b. lesov, lúk, pastierov a lovcov, ochranca stád)
Aeskulap
Eskulap
Asklépios (b. lekárstva)
Hymen
Hymenaios (b. manželstva, rodinného šťastia)
Priapos (b. plodnosti)
Erebos gréc.
Hádes (b. podsvetia) gréc. mytol.
Morfeus (b. snov)
Hypnos (b. spánku)
Aiolos
Aiolus (b. vetrov)
Néreus (b. mora a veštenia)
Proteus (morské božstvo, starec a veštec schopný premieňať sa do ľubovoľnej podoby)
Tritón (morský b., napoly človek, napoly ryba)
hinduistickí bohovia
Trimurti (trojjediný b.) sanskrit
Brahma (jeden z troch hlavných bohov, stvoriteľ)
Višnu (dobrý b., udržiavateľ) ind.
Šiva (b. ohňa, ničiteľ) ind.
Krišňa (prevtelenie boha Višňu, hinduistické božstvo uctievané v Indii) hind. náb.
Rímski bohovia
Jupiter (najvyšší b., b. nebies a vesmíru)
Mars (b. vojny a poľných prác) lat. mytol.
Neptún (b. mora a riek)
Pluto
Plutón (b. podsvetia)
Amor
Cupido /kupídó/ (b. lásky) lat.
Merkúr (b. obchodu a zisku)
Vulkán (b. ohňa a kováčstva)
Aeskulap
Eskulap
Asklépios (b. lekárstva) gréc.
Faun (b. plodnosti a dobytka)
Ianus /já-/
Jánus (b. počiatku, kalendára, dverí a brán, s dvoma tvárami)
lár (domáce ochranné božstvo) lat.
génius (strážny, ochranný duch chrániaci človeka, strážca ľudského osudu, ochranné božstvo rodu) lat. mytol.
genius loci /-cí/ (ochranný duch domu al. miesta) lat. hist.
Indra (staroind. najvyšší b., b. búrky, vetra a vojny) sanskrit
Ormuzd perz.
Ahura Mazda (staroiránsky, staroperz. b. dobra, svetla)
Ahriman perz.
Angra Mainju (staroirán., staroperz. b. zla)
Baal /bál/ (sýrsko-palestínsky b. búrky)
Eliáš
Perun (slovan. b., vládca hromu a blesku)
El (semitský b.)
Moloch (semitský a fénický b., kt. prinášali ľudské obete)
Elohim (b. v Starom zákone) hebr.
Jahve
Jehova (starožid. b.) hebr. bibl.
Alláh
Alah (islamský b., b. v islamskom náboženstve)
manitou /-tu/ (b. severoamer. Indiánov podľa kresťanského chápania) indián.
El (ugaritský b. plodnosti, múdrosti, tvorca zeme a neba, 17. st. pr. n. l., Sýria)
zombie
zombi (b. v magickom náboženstve, vúdú, pôvodne u černochov na Haiti, neskôr aj v západnej Afrike, had uctievaný ako b.) afr. porovnaj bôžikbytosťpoloboh

ochranca

ochranca
patrón (o. neplnoprávnych osôb, prepustených otrokov a pod., v starom Ríme hist.; priaznivec, podporovateľ, človek poskytujúci záštitu; kresťanský svätec ako ochranca ľudí, kostolov a pod.) lat.
protektor (vplyvná osoba poskytujúca pomoc, podporovateľ, priaznivec) lat.
tútor (zástanca) lat. expr.
tribún (obranca, zástanca práv, hovorca) lat. pren.
defenzor (obranca, obhajca, zástupca) lat.
paladín (zástanca) franc. pren. kniž.
padrone (oslovenie ochrancu v Taliansku) tal.
ombudsman /-ucman/ (o. pred štátnou byrokraciou dbajúci na dodržiavanie ľudských práv, verejný činiteľ) švéd.
opekún (strážca, pestún) rus.
eminencia (vplyvná, rozhodujúca osoba v pozadí) lat. sivá e-a
defensor fidei /-zor/ (ochranca viery) lat. cirk.
lár (domáce ochranné božstvo) lat.
génius (strážny, ochranný duch chrániaci človeka, strážca ľudského osudu, ochranné božstvo rodu) lat. mytol.
genius loci /-cí/ (ochranný duch domu al. miesta) lat. hist.
penát (ochranný bôžik, ochranca domu al. štátu v starom Ríme) lat. porovnaj boh

prostredie

prostredie
milieu /miljö/ franc. kniž.
scenéria (okolie) gréc.-lat.
reál (skutočné p.) lat. telev.
situácia lat.
atmosféra gréc.
klíma gréc.
genius loci /-cí/ (celková nálada, pomery, ovzdušie, okolnosti, ráz, duch) lat. hist.
exotika
exotickosť (cudzokrajné, nezvyčajné p.) gréc.
médium (sprostredkujúce p.) lat. odb.
dekorácia (p. na hru hercov, scénická, div. výprava) lat.
scéna (dekorácia pre konkrétnu divadelnú hru) gréc.-lat.
eko- (životné p.) gréc. v zlož. sl.
ekofáza (dočasné životné p. v priebehu roka, v kt. sa výrazne uplatňuje určitý faktor) gréc.
environment (p. a človek ako celok) angl.
substrát (pevné p. poskytujúce suchozemským rastlinám živný podklad) lat. bot.
pelagiál (p. voľnej vody od hladiny ku dnu v mori, jazerách a vo vodných nádržiach) gréc. odb.
epipelagiál (plne presvetlené p. do 100 m s bohatým zastúpením zvierat) gréc. biol.
batypelagiál (málo presvetlené p. morskej vody od 100 m) gréc. biol.
dielektrikum gréc.
izolant (el. nevodivé p., látka s vysokým merným odporom, nevodič) tal.-franc.

pomery

pomery
situácia lat.
atmosféra gréc.
klíma gréc.
genius loci /-cí/ (prostredie, ovzdušie, okolnosti, podmienky, ráz, duch, celková nálada) lat. hist.
pozícia lat.
status (situácia s ohľadom na okolie) lat. sociol.
milieu /miljö/ (prostredie) franc. kniž.
konštelácia (zoskupenie okolností, síl, vplyvov, ich vzájomný pomer) lat.
konjunktúra (priaznivá zhoda okolností, priaznivý stav, vývoj, podmienky) lat. porovnaj okolnosť

okolnosť

okolnosť
moment (činiteľ, hľadisko) lat.
atmosféra
klíma gréc.
situácia lat.
genius loci /-cí/ (celková nálada, okolnosti, prostredie, pomery, ovzdušie, ráz, duch) lat. hist.
konštelácia (zhoda okolností, síl, vplyvov, ich vzájomný pomer) lat.
background /beggraund/ (okolnosti, pozadie) angl.
force majeure /.../ (mimoriadne okolnosti brániace splneniu záväzku, vyššia moc) franc.
vis maior /viz major/ (nepredvídaná, neodstrániteľná okolnosť, prekážka, vyššia moc) lat. kniž.
indícia (usvedčujúca o., nepriamy dôkaz v súdnom konaní) lat. práv.
medziiným
inter alia (medzi inými okolnosťami, medziiným) lat.

ráz

ráz
charakter gréc.
štýl (r. činosti, veci al. javu) lat.
typ (spôsob, sloh, charakter) gréc.
akcent (odtienok, nádych) lat.
tón gréc.
tónina gréc.-tal. kniž.
tónovanie (odtieň farby; zafarbenie, farba hlasu, reči) gréc.
timbre /tembr/ (odtienok farby výtv.; zafarbenie tónu, hlasu al. hlásky kniž. a odb.) gréc.-franc.
nuansa /nüansa/ (jemný rozdiel, odtieň, odtienok) franc. kniž.
tonalita (r. daný základnou, prevládajúcou farbou) gréc. výtv.
valér (odtieň tónu v hraniciach jednej farby, svetelná hodnota tónu farby) lat. výtv.
sound /saund/ (osobitý zvukový r. príznačný pre určitého hudobníka al. súbor, farba zvuku) angl. hud.
kolorit (r., najmä dobový al. umelecký) tal.
punc (výrazný znak, charakteristická vlastnosť, črta) tal.-nem. expr.
profil (súhrn vlastností, čŕt) franc.
modus (spôsob, povaha, r. deja) lat. kniž.
impresia lat. výtv. lit.
línia (nálada, celkový r.) lat.-nem.
situácia lat.
atmosféra gréc.
klíma gréc.
genius loci /-cí/ (celková nálada, prostredie, pomery, ovzdušie, okolnosti, duch) lat. hist.
melodickosť
melodika (spevný r. piesne, spevnosť) gréc. hud.
mentalita (r. duševných pochodov a vlastností jedinca) lat.
spiritualita
spiritualizmus
spirituálnosť (duchovný r., zameranie na duchovnú stránku, duchovnosť) lat. kniž.
lyrickosť
lyrizmus (citový r.) gréc. kniž.
baladickosť
baladika (pochmúrny, ponurý, smutný r.) franc. lit.
oficialita
oficiálnosť (úradný r., úradnosť, strohosť, odmeranosť) lat.
orientalizmus
orientálnosť (východný r. súvisiaci s východnými krajinami) lat.
feminita (ženská črta, znak správania, ženskosť) lat. psych. a kniž.
maskulinita (mužská črta, znak správania, mužskosť) lat. psych. a kniž.
moderna (novodobý, novoveký r.) franc.
inzularita (ostrovný r.) lat. kniž.

nálada

nálada 2 (celkový ráz)
impresia lat. výtv. lit.
línia lat.-nem.
situácia lat.
atmosféra gréc.
klíma gréc.
genius loci /-cí/ (celková n., prostredie, pomery, ovzdušie, okolnosti, ráz, duch) lat. hist.
kolorit (ráz, najmä dobový al. umelecký) tal. porovnaj ráz

strážca

strážca
varta
vachtár
vachman nem. hovor. zastar.
bodyguard /-gard/ (osobný s.) angl.
gorila (osobný s. významnej osoby, napr. politika, umelca) afr.-gréc. pren. hovor. expr.
opekún (s., ochranca, pestún) rus.
drabant (príslušník telesnej, osobnej stráže panovníka, kniežaťa) nem. hist.
satelit (osobný s., zbrojnoš) lat. hist.
yeoman /joumen/ (príslušník kráľovskej telesnej stráže vo Veľkej Británii) angl.
kešig (príslušník telesnej, osobnej stráže Džingischána) mongol. hist.
mameluk (telesný s. egyptského sultána, od 12. st.) arab. hist.
eunuch (s. v háreme, vykastrovaný muž) gréc.
liktor (s. kráčajúci na verejnosti pred hodnostármi so zväzkom prútov a sekerou ako znakmi moci, v starom Ríme) lat. hist.
vigil (mestský nočný strážca v starom Ríme) lat.
ombudsman /-ucman/ (s. dodržiavania ľudských práv chrániaci pred štátnou byrokraciou) švéd.
génius (s. ľudského osudu, ochranné božstvo rodu, strážny, ochranný duch chrániaci človeka v rímskej mytológii) lat. mytol.
cherub
cherubín (s. raja, vyšší anjel) hebr. náb.
cerberus
kerberos (prísny, nevľúdny s. pri vchode, strážnik, vrátnik) vl. m. pren. porovnaj stráž 2strážnikdozorca

nadanie

nadanie
ingénium lat. kniž.
dispozícia (schopnosti, vlohy, predpoklady) lat. obyčajne v plur.
talent (schopnosť na určitú činnosť, vlohy) gréc.-lat.
inteligencia (rozumové n., schopnosť chápania a samostatného myslenia, chápavosť, súdnosť) lat.
genialita
geniálnosť
génius (mimoriadne tvorivé n., najvyšší stupeň tvorivých schopností) lat.
múza (umelecké n.) vl. m. kniž.
muzikálnosť (hudobné n.) lat.-nem.
charizma (n. osobnosti, najmä blahodarne pôsobiť na ľudí) gréc. sociol.
fond (zdatnosť) franc. hlasový f.

veľduch

veľduch
génius lat.
gigant gréc.
titan (mimoriadne nadaný a tvorivo schopný človek, velikán) gréc. vl. m. kniž.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 13. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.