Výsledky vyhľadávania

smer

smer 3 (súhrn zásad, názorov a pod. v umení, vede, politike atď.)

doktrína lat.

izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.

línia (prúd) lat.-nem.

mainstream /mejnstrím/ (hlavný, stredný prúd vo vede, hudbe a pod.) angl.

avantgarda (s. zasadzujúci sa o nové myšlienky, skupina priekopníkov pokroku, predvoj, priekopníci) franc.

fundamentalizmus (s. lipnúci na pôvodnom učení, zásadách, poučkách, odmietajúci zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom, nezmieriteľný voči iným názorom, pravovernosť, napr. v islame) lat.

náb. a cirk. smery

montanizmus (starokresťanský sektársky s. očakávajúci koniec sveta a druhý príchod Krista, zdôrazňujúci prísnu mravnosť, 2. – 6. st.) vl. m. cirk.

pelagianizmus (kresťanský s. odmietajúci dedičnosť hriechu, zdôrazňujúci slobodnú vôľu človeka nehrešiť, 4. – 5. st.) vl. m. cirk.

nazaréni (kresťanský s., sekta uznávajúca záväznosť Starého zákona, 4. a 5. st.) vl. m.

donatizmus (kresťanský s. namierený proti biskupom, kt. zlyhali pri prenasledovaní, severná Afrika, 4. – 7. st.) vl. m.

adamitstvo

adamitizmus

adamiti (pôvodne stredoveký kresťanský s. a sekta hlásajúca návrat k prirodzenému životu, sexuálnej voľnosti) hebr.-gréc.

chiliazmus (stredoveký kresťanský s. hlásajúci druhý príchod Krista a jeho tisícročnú vládu na zemi) gréc. náb.

pauliciánstvo

paulikánstvo (kresťanský s. hlásajúci večný boj dobra a zla, Malá Ázia a Balkán, 7. – 12. st.) vl. m. hist. cirk.

ikonoklazmus (náb., sociálne a polit. hnutie vyvolané zákazom uctievať obrazy svätých, Byzancia, 8. – 9. st.; zavrhovanie uctievania obrazov svätých a ich ničenie, obrazoborectvo) gréc. hist.

valdénstvo (stredoveké protestné a nápravné hnutie v západnej cirkvi presadzujúce chudobu, jednoduché obrady, kazateľstvo, od 12. st.) vl. m.

galikanizmus (hnutie za nezávislosť franc. katolíckej cirkvi od pápeža, od 14. st.) vl. m. hist.

husitstvo

husitizmus (náb., národné a sociálne hnutie, Čechy, 1402 – 1485) vl. m.

utrakvizmus lat. hist.

kališníctvo (kališnícka viera hlásajúca prijímanie pod obojakým spôsobom, kališníctvo) lat.-nem.

triteizmus (starokresťanský sektársky s. neuznávajúci Trojicu, ale tri odlišné božstvá) gréc.-lat. cirk.

socinianizmus

sociniáni (kresťanská sekta odmietajúca Svätú trojicu, božstvo Kristovo, dedičný hriech, od 16. st.) vl. m. náb.

unitarizmus

unitárstvo (kresťanský s. odmietajúci náuku u svätej trojici, uznávajúci len jednu Božskú osobu) lat. náb.

sabellianizmus (kresťanský s., podľa kt. Boh vystúpil najprv ako Otec, potom ako Syn a nakoniec Duch Svätý, 3. a 4. st.) vl. m. náb.

doketizmus (kresťanský s. popierajúci, že Kristus mal ľudské telo) gréc.-lat. cirk. hist.

monoteletizmus (starokresťanský s. o riadení ľudskej aj božskej prirodzenosti Ježiša Krista jedinou vôľou, 7. st.) gréc.-lat. náb.

arianizmus

ariánstvo

arianisti (kresťanský s. popierajúci božstvo Kristovo) vl. m. hist. náb.

albigénci (kresťanský s. vychádzajúci z arianizmu, neuznávajúci rímskokatolícku cirkev, južné Francúzsko, 12. a 13.st.) vl. m.

antitrinitárstvo (kresťanský s. odmietajúci učenie o božskej trojjedinosti) gréc. + lat. náb.

monofyzitizmus (kresťanský s., podľa kt. má Ježiš len božskú prirodzenosť, od 5. st.) gréc. cirk. hist.

katari (kresťanský s. zdôrazňujúci odriekanie, Francúzsko a Taliansko, 11.-13.st.) gréc.

anabaptizmus (kresťanský s. odmietajúci krstenie nemluvniat, novokrstenectvo, 16.a 17. st.) gréc. náb.

habáni (pôvodne nem. anabaptizmus, kt. prívrženci sa usadili na západnom Slovensku a južnej Morave a zaoberali sa remeslami, najmä výrobou keramiky) nem.

hutteriti (pôvodne tirolský anabaptizmus, kt. prívrženci sa pre prenasledovanie presídlili na Moravu, do Uhorska, Ruska a Severnej Ameriky) vl. m.

jansenizmus (opozičné náb. a filoz. hnutie v rímskokatolíckej cirkvi, Francúzsko a Holandsko, 17. – 18. st.) vl. m.

ekumenizmus (hnutie usilujúce sa o zblíženie, spoluprácu a jednotu cirkví, najmä kresťanských) gréc. cirk.

episkopalizmus (katolícky s. presadzujúci prevahu biskupov nad pápežom) gréc. hist.

papizmus (s. priznávajúci všetku cirk. moc hlave rímskokatolíckej cirkvi, Svätému otcovi) gréc.-lat. cirk.

jehovizmus

jehovisti (kresťanský s., sekta založená v 70. rokoch 19. st. v USA, predpovedajúca druhý príchod Krista, pri kt. zahynie väčšina ľudstva) vl. m. náb.

pentekostalizmus (kresťanský s. zdôrazňujúci prijatie Ducha svätého ako doložiteľnú skúsenosť, USA, od 1900) gréc. cirk.

mormóni (severoamer. sekta s kresťanskými prvkami, kladúca dôraz na doslovný výklad Biblie, Kristova cirkev svätých posledných dní, od 30. rokov 19. st.) vl. m. náb.

moonisti (sekta Cirkev zjednotenia, hlásajúca, že rodina je základom šťastného sveta, založená Kórejcom Moonom) vl. m.

katolicizmus (základný kresťanský s. uznávajúci pápeža ako hlavu cirkvi) gréc.

ortodoxia (učenie pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.

raskoľnictvo (hnutie odštiepené od pravoslávnej cirkvi v Rusku) rus.

fedojesevci (náb. sekta odmietajúca štát, pravoslávnu cirkev a manželstvo, Rusko, 17. st.) vl. m. hist.

kacírstvo gréc.-nem.

heréza (s. odchylný od časti oficiálnej kresťanskej viery) gréc.

bogomilstvo (stredoveký kacírsky s. v gréc. ortodoxnej cirkvi zavrhujúci cirkev a štát, juhovýchodná Európa) vl. m.

reformácia (hnutie usilujúce sa o nápravu rímskokatolíckej cirkvi a obmedzenie jej moci, 16. st.) lat. hist.

protestantizmus lat.

luteránstvo

luterstvo

luteranizmus

kalvinizmus

kalvínstvo vl. m.

helvetitizmus lat. vl. m.

zwinglianizmus

zwingliánstvo /cvi-/

anglikanizmus

anglikánstvo (základný kresťanský reformačný s.) vl. m. náb.

konformisti (anglikánska cirkev) lat.

puritanizmus

puritánstvo (angl. reformačný s. usilujúci sa o prísnu mravnosť, čistotu a striedmosť) lat.-angl. náb.

kvakeri (angl. protestantská sekta, Spoločnosť priateľov, odmietajúca kult, sviatosť, voj. službu, prísahu, od 17. st.) angl. cirk.

metodizmus (s. v evanjelickej anglikánskej cirkvi zdôrazňujúci osobné obrátenie a posvätený život, usilujúci sa o dôsledné dodržiavanie náb. Predpisov) gréc. cirk.

pietizmus (hnutie zdôrazňujúce osobnú zbožnosť, činorodú lásku v protestantských cirkvách, 17. a 18. st.) lat. náb.

baptizmus

baptisti (protestantský kresťanský s. uznávajúci len krst v dospelosti) gréc.-lat. náb.

viklefizmus

viklefstvo (reformačné učenie zavrhujúce pápežstvo a niektoré sviatosti) vl. m. hist. náb.

independentizmus (s. v protestantskej anglikánskej cirkvi usilujúci sa o nezávislosť náb. obcí a vytvorenie republiky, 17. st.) lat.-angl. cirk.

kongregacionalizmus (s. v evanjelickej anglikánskej cirkvi zdôrazňujúci plnú samostatnosť a nezávislosť cirk. obcí) lat. cirk.

scientizmus lat.

scientológia (hnutie hlásajúce možnosť odstránenia všetkých negatívnych zážitkov z mysle, rozšírenie duševných schopností jedinca a dosiahnutie úplnej slobody) lat. + gréc.

satanizmus (hnutie uctievajúce protivníka Boha, vládcu pekla, diabla) hebr.

chasidizmus (východoeurópske žid. hnutie zdôrazňujúce radosť zo služby bohu, prostú vieru, pokoru, 2.polovica 18.st.) hebr.

terapeuti (asketická žid. sekta neuznávajúca otroctvo, vlastníctvo, manželstvo a zaoberajúca sa liečením, 1.st.) gréc. hist.

farizeji (stará žid. náb.-polit. skupina) hebr. hist.

zelóta (žid. radikálna sekta za oslobodenie od Rimanov v starovekej Palestíne) gréc. hist. náb.

esejci

eséni (žid. náb. spoločnosť organizovaná ako náb. rád) lat. náb.

šiiti

(islamský s. uznávajúci za jediného oprávneného nástupcu Mohameda jeho zaťa Alího) arab. náb.

suniti

sunniti (islamský s. vyznávajúci popri koráne aj sunnu, t.j. právne a morálne predpisy z výrokov a skutkov Mohameda a jeho prvých nasledovníkov) arab. náb.

izmailovci

izmaeliti

imámovci (islamská sekta, odnož šíitskeho islámu) arab. náb.

drúzovia arab. vl. m.

muwwahhidún

mustadžibún (islamská šíitska sekta hlásajúca učenie o prevteľovaní, Sýria, Libanon, Palestína) arab.

sanúsijovia

sanúsija (islamská sunitská s. hlásajúca návrat k pôvodnému islamu a svätú vojnu) vl. m. náb.

sufizmus (mystický islamský s. usilujúci o úplnú podriadenosť božej vôli) arab. filoz.

sikhovia (náb. hnutie v ind. Pandžábe s prvkami hinduizmu a islamu) sanskrit-hind.

manicheizmus (s., kt. základom je boj dobra, ducha, svetla, a zla, hmoty, tmy, založený v Perzii prorokom Máním, 3. st.) vl. m. porovnaj náboženstvovyznanie 2

teizmus (s. založený na viere v existenciu boha ako stvoriteľa sveta) gréc. filoz. náb.

ateizmus (myšlienkový s. odmietajúci existenciu al. poznateľnosť boha) gréc.

idealizmus (s. považujúci podstatu sveta prvotne za duchovnú) gréc.-lat. filoz.

spiritualizmus (idealistický s. považujúci bytie za výtvor ducha) lat. filoz.

materializmus (s. považujúci podstatu sveta prvotne za hmotnú) lat. filoz.

dualizmus (s. založený na dvoch samostatných, neodvolateľných až vylučujúcich sa princípoch, hmota a duch, dobro a zlo a pod.) lat. filoz.

monizmus gréc. filoz.

singularizmus (s., podľa kt. je základom sveta jediná podstata, materiálna al. duchovná) lat. filoz. zried.

psychomonizmus (s. vyhlasujúci, že duševno je základom skutočnosti, že všetko má dušu) gréc.

kreacionizmus (s. , podľa kt. organizmy boli stvorené vyššou silou, bohom) lat. filoz.

scholastika (stredoveké učenie o kresťanských dogmách a ich výklade) gréc.-lat. filoz.

tomizmus (základný s. kresťanskej filozofie vychádzajúci zo zásady, že rozumové a zjavené poznanie si vzájomne neodporujú) vl. m. filoz. náb.

fenomenalizmus (s. založený na názore, že človek poznáva skutočnosť tak, ako sa mu bezprostredne javí, a nie aká je) gréc. filoz.

fideizmus (s. založený na názore, že viera stojí nad rozumovým poznaním) lat. filoz.

deizmus (s. uznávajúci boha ako stvoriteľa, ale popierajúci jeho ďalšie pôsobenie na svet) lat. filoz.

panteizmus (s. hlásajúci jednotu boha a sveta, stotožňujúci boha a svet, boh je vo svete) gréc. filoz.

panenteizmus (s. hlásajúci, že svet existuje v bohu) gréc. filoz.

racionalizmus (s. považujúci rozum za najvyšší al. jediný prostriedok poznania pravdy) lat. filoz.

iracionalizmus (s. považujúci rozumové al. vedecké poznanie za nedostatočné, vykladajúci svet ako rozumom nepochopiteľný) lat. filoz.

empirizmus (s. považujúci skúsenosť za jediný zdroj poznania) gréc. filoz.

finalita (s. považujúci účel za prvotný pred javom samotným, vysvetľujúci jav z jeho účelu) lat. filoz.

hedonizmus (s. považujúci slasť za najvyššie dobro, v antickej etike) gréc.

utilitarizmus (s. považujúci užitočnosť za hlavné kritérium mravnosti) lat. filoz.

pragmatizmus (s. považujúci užitočnosť za hlavné kritérium pravdy) gréc. filoz.

voluntarizmus (s. považujúci vôľu za základ bytia alebo poznania) lat. filoz.

senzualizmus (s. pokladajúci zmyslové poznanie za hlavnú al. jedinú formu poznania) lat. filoz.

skepticizmus (s. pochybujúci o možnosti pravdivého poznania) gréc. filoz.

gnosticizmus

gnóza (s. považujúci bezprostredné poznanie za vyšší stupeň ako poznanie rozumové, považujúci hmotu za zdroj zla) gréc. filoz.

teozofia (gnosticizmus založený na poznaní Boha, tajomstva al. poznania sveta) gréc. filoz.

agnosticizmus (s. popierajúci možnosť poznania sveta, podstaty vecí) gréc. filoz.

iluzionizmus (s. pokladajúci vonkajší svet len za predstavu, zdanie) lat. filoz.

pozitivizmus (s. obmedzujúci poznanie a skúmanie na opis a triedenie faktov získaných bezprostredným pozorovaním) lat. filoz.

empiriokriticizmus (s. považujúci každý jav za súbor subjektívnych pocitov, forma pozitivizmu) gréc. filoz.

reizmus (s., podľa kt. existujú iba veci a samostatne neexistujú ich vlastnosti a vzťahy) lat. log.

realizmus (stredoveký s., podľa kt. všeobecné pojmy sú skutočné, existujú pred vecami) lat. filoz.

nominalizmus (stredoveký s. pokladajúci pojmy len za mená vecí) lat. filoz.

terminizmus (s. pokladajúci všeobecné pojmy iba za značky a nie odrazy vecí) lat. filoz.

dynamizmus (s. pokladajúci za prvotnú podstatu sveta nemateriálnu silu) gréc. filoz.

existencializmus (s. ponímajúci ľudské bytie ako individuálny duchovný život, zameraný na ľudskú osobnosť, osobnú slobodu) lat. filoz.

hylozoizmus (s. považujúci hmotu za živú, oduševnelú, citlivú) gréc. filoz.

finitizmus (s. považujúci nekonečno za neprípustné zovšeobecnenie skúsenosti, kt. je vždy len konečná) lat. filoz.

eleati (starogréc. s., učenie o jedinom nemennom bytí) vl. m.

antropocentrizmus (s., podľa kt. je človek centrom i cieľom sveta a vesmíru) gréc. + lat. filoz. náb.

kvietizmus (s. hlásajúci pasívny vzťah k svetu, podriadenosť bohu, ľahostajnosť k dobru a zlu, 17.st.) lat.

pyrrhonizmus (s. hlásajúci krajnú nedôverčivosť, pochybovačnosť) vl. m. filoz.

cynizmus

kynizmus (starogréc. s. hlásajúci prirodzenosť človeka a odmietajúci civilizáciu) gréc.

epikureizmus (starogréc. materialistický s. zdôrazňujúci cnosť, blaženosť, duševný pokoj, rozumné užívanie slasti) vl. m. filoz.

stoicizmus (staroveký s. usilujúci sa o životnú vyrovnanosť a múdrosť, poznanie prírodných zákonov) gréc. filoz.

pytagorizmus

pytagoreizmus (učenie vyznávajúce tézu, že základom všetkého je číslo) vl. m. filoz.

determinizmus (učenie uznávajúce vzájomnú príčinnú podmienenosť javov a dejov) lat. filoz.

teleologizmus (s. založený na učení o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ) gréc. filoz.

kazualizmus (učenie, podľa ktorého dianie je určené náhodami) lat. filoz.

platonizmus (s. založený na Platónovom učení o ideách ako pravzoroch vecí) vl. m. filoz.

atomizmus

atomistika (s. založený na predstave o pretržitej skladbe hmoty, látok) gréc. filoz.

holizmus (s. zdôrazňujúci celkovosť, celostnosť, považujúci celok za nerozložiteľný a nepoznateľný) gréc. filoz.

personalizmus (s. zdôrazňujúci jedinečnosť ľudskej osoby a ľudských vzťahov) lat. filoz.

kabala (stredoveké žid. učenie pestujúce obrazný výklad Starého zákona ako cestu k objasneniu jeho pravého zmyslu) hebr.

védanta (staroind. Idealistický s. vychádzajúci z výkladu, upanišád k staroind. náb. lit. pamiatkam, védam) sanskrit filoz.

brahmanizmus

brahmanstvo

budhizmus (staroind. učenie) sanskrit

lamaizmus (tibetská forma budhizmu) tib. náb.

zen

zenbudhizmus

zen-budhizmus (jap. budhizmus) jap. filoz. náb.

mahájána (jeden z dvoch hlavných smerov budhizmu) sanskrit

njája (ind. s. založený na poňatí atomizovanej pralátky a božskej príčiny ich pohybu) sanskrit filoz.

mímánsa (ind. ortodoxná škola presadzujúca ideál spravodlivého života) ind. filoz.

hinduizmus (spojenie brahmanizmu s miestnymi kultami a ľudovým náboženstvom) perz. náb.

sánkhja (najstarší staroind. hinduistický s. deliaci súcno na prírodu a vedomie) sanskrit filoz.

joga (ind. s. poskytujúci súhrn návodov na dosiahnutie dokonalosti a spásy) ind.

rádžajoga (kráľovská joga) ind.

hathajoga (telesná joga) ind.

taoizmus (staročín. s. založený na pojme cesty, tao, ako všeobecného princípu, príčiny a vývoja vecí a ľudí, od 4. – 3. st. pr. n. l.) čín. filoz.

konfucianizmus (filoz., sociálny a polit. s. založený na spoločenskej povinnosti a zladení záujmov jednotlivca a spoločnosti) vl. m. filoz. náb.

hermetizmus

hermetika (tajné učenie o podstate a príčinách vecí určené výhradne zasväteným, rozšírené v neskorej antike a renesancii) vl. m.

eklekticizmus

eklektizmus (s. vyberajúci a spájajúci rôzne i protichodné názory, smery a hodnotenia bez ohľadu na rozpory medzi nimi) gréc.

solidarizmus (s. založený na princípe súdržnosti, vzájomnosti, spoluúčasti medzi jednotlivcom a spoločnosťou) lat.

polit., ekon. a pod. smery: izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.

reformizmus (hnutie usilujúce sa o reformu, zmenu, úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu; s. v robotníckom hnutí uprednostňujúci reformy) lat.

revizionizmus (hnutie za preskúmanie niečoho s cieľom zmeny, úpravy; s. usilujúci sa o preskúmanie a zmenu zásad marxizmu) lat. polit.

fundamentalizmus (s. lipnúci na pôvodnom učení, zásadách, poučkách, odmietajúci zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom) lat.

moderantizmus

moderatizmus (umiernený s.) lat. kniž.

radikalizmus (s. usilujúci sa o rýchle a zásadné zmeny a riešenia od základov) lat.

liberalizmus (s. presadzujúci slobodu jednotlivca a súkromného podnikania s práv. zárukami) lat. polit. ekon.

neoliberalizmus (s. odmietajúci štátne zásahy do hospodárstva a existenciu monopolov, uznávajúci úlohu štátu pre zaistenie trhového mechanizmu) gréc. + lat. polit. ekon.

konzervativizmus (s. presadzujúci voľné podnikanie a nízke zdanenie podnikateľov) lat. polit. ekon.

komunizmus (ideológia a hnutie za presadenie beztriednej spoločnosti založenej na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa potrieb) lat.

boľševizmus (komunizmus radikálnej sociálnej demokracie orientovanej na prevzatie moci a odstránenie kapitalizmu) rus.

socializmus (ideológia a hnutie vychádzajúce z učenia o spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a usilujúceho sa o spravodlivý spoločenský poriadok, rovnosť všetkých ľudí) lat.-franc.

marxizmus (sociálnoekonomická teória K. Marxa o historickej úlohe robotníckej triedy) vl. m.

leninizmus (ideológia naväzujúca na marxizmus, vytvorená Leninom a použitá v komunistickom hnutí) vl. m. polit.

stalinizmus (s. spájajúca marxizmus, leninizmus a vládu jednej osoby, despotizmus, vytvorená Stalinom) vl. m.

maoizmus (sociálnopolit. učenie a radikálne ľavicové polit. hnutie spojené s Mao Ce-tungom) vl. m. polit.

eurokomunizmus (s. v niektorých západoeurópskych komunistických stranách, 60. a 70. roky 20. st.) vl. m. + lat.

antikomunizmus (hnutie proti komunizmu) gréc. + lat.

mccarthizmus /mekkar-/ (s. v politike USA po 2. svetovej vojne namierený proti komunizmu) vl. m. polit.

fašizmus (ideológia a hnutie obhajujúce a hlásajúce útočný nacionalizmus, rasizmus, násilie, potlačovanie občianskych slobôd) tal. polit.

nacizmus (nem. forma fašizmu) lat.-nem.

hitlerizmus (fašizmus stredných vrstiev vedený nem. diktátorom Hitlerom) vl. m.

frankizmus (fašizmus horných vrstiev vedený špan. diktátorom Frankom) vl. m.

perónizmus (fašizmus nižších vrstiev vedený argent. diktátorom Perónom) vl. m.

antifašizmus (hnutie proti fašizmu) gréc. + tal. polit.

nacionalizmus (s. jednostranne zdôrazňujúci význam národa, vychádzajúci z presvedčenia o výnimočnosti vlastného národa) lat.

ultranacionalizmus (krajný nacionalizmus) lat.

šovinizmus (krajný nacionalizmus spojený s nenávisťou k iným národom, slepé presvedčenie o nadradenosti vlastného národa) vl. m.

kozmopolitizmus (s. podceňujúci al. popierajúci samobytnosť národov a vlastenectvo, zdôrazňujúci nadnárodné hodnoty, príslušnosť jednotlivcov a národov k ľudstvu, svetoobčianstvo) gréc. filoz.

anarchizmus (s. odmietajúci organizovanú štátnu moc, práv. poriadok a pod., hlásajúci neobmedzenú slobodu jednotlivca) gréc.

pacifizmus (s. odmietajúci vojnu bez ohľadu na príčinu a stavajúci sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.

pacifizmus (hnutie odmietajúce vojnu bez ohľadu na príčinu a stavajúce sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.

militarizmus (politika zbrojenia, prípravy na útočnú vojnu) lat.

antimilitarizmus (hnutie proti militarizmu) gréc. + lat.

populizmus (páčivý, bezzásadový s. zameraný na získavanie vplyvu na masy v záujme okamžitých výhod, využívajúci zdanlivo rozumné, ale falošné argumenty na ovplyvňovanie ľudí, používajúci prázdne heslá a sľuby: lat.)

monarchizmus gréc.

rojalizmus (hnutie prívržencov vlády, štátu na čele s panovníkom) franc.

feminizmus (hnutie za zrovnoprávnenie žien s mužmi) lat.

machiavelizmus (bezohľadná politika, bez ohľadu na morálne princípy) vl. m. polit.

avanturizmus (dobrodružná, nezodpovedná, bezohľadná politika) franc.

revanšizmus (hnutie hlásajúce odplatu, odvetu za porážku) franc.-nem.

tolstojovstvo

tolstojizmus (s. hlásajúci zásadu neodporovať zlu násilím) vl. m.

gándhizmus (učenie a hnutie hlásajúce nenásilné spôsoby polit. boja, pôvodne v odpore voči brit. kolonializmu v Indii, a vytrvalosť v pravde) vl. m. hist.

ultramontanizmus (uplatňovanie nárokov, záujmov pápeža a katolíckej cirkvi voči európskym štátom, najmä 19. st.) lat. cirk. polit.

antiklerikalizmus (hnutie proti využitiu náboženstva na polit. ciele, proti cirkvi a duchovenstvu) gréc.

internacionalizmus (s. usilujúci sa o medzinárodné riešenie svetových a oblastných otázok a problémov) lat.

sionizmus (žid. nacionalistické hnutie usilujúce sa o jednotu Židov a vybudovanie žid. štátu v Palestíne) hebr. vl. m.

antisemitizmus (hnutie proti Židom založené na rasovej, národnostnej a náb. neznášanlivosti) gréc. + vl. m.

panrusizmus gréc. + vl. m. polit.

panslavizmus (hnutie za spojenie slovan. národov pod vládou rus. cára a vytvorenie všerus. pravoslávnej monarchie) gréc. + vl. m. polit.

slavianofilstvo (hnutie vyzdvihujúce spoločnosť budovanú na pravoslávnych základoch, Rusko, 19. st.) rus. + gréc.

narodnictvo (s. a hnutie snažiace sa o odstránenie samoderžavia a modernizáciu spoločnosti, opierajúce sa o roľníctvo, Rusko) rus. hist.

menševizmus (umiernený menšinový s. sociálno-demokrarického hnutia, Rusko) rus. polit.

boľševizmus (radikálny väčšinový smer sociálno-demokrarického hnutia, Rusko) rus.

hungarizmus (s. snažiaci sa o splynutie nemaď. obyvateľstva v rámci Uhorska, myšlienka jednonárodnostného Uhorska) lat. hist.

ilyrizmus (hnutie za zjednotenie južných Slovanov, 30. a 40. roky 19. st.) vl. m. hist.

pangermanizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie Nemcov vo svete a vytvorenie silného nem. štátu) gréc. + vl. m.

paneuropeizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie európskych štátov, o vytvorenie Spojených štátov európskych, medzi svetovými vojnami) gréc. + vl. m.

panturkizmus (hnutie za zachovanie tur. ríše a zjednotenie všetkých národov hovoriacich turkotat., od Bajkalu po Balkán, zač. 20. st.) gréc. + vl. m. polit.

panarabizmus (hnutie usilujúce sa o hosp. spoluprácu a polit. zjednotenie všetkých arab. krajín) gréc. + vl. m.

panislamizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie moslimských národov a štátov proti kolonializmu, 2. polovica 19. st.) gréc. + arab.-lat.

panafrikanizmus (hnutie časti nebelošského obyvateľstva Afriky, Severnej Ameriky a Karibiku za oslobodenie spod útlaku) gréc. + vl. m.

panamerikanizmus (hnutie usilujúce sa o spoluprácu a spolupatričnosť všetkých národov a krajín Severnej a Južnej Ameriky) gréc. + vl. m. polit.

risorgimento /-dži-/ (hnutie za slobodu a zjednotenie Talianska, 19. st.) tal. hist.

enosis /-zis/ (hnutie Grékov za zjednotenie v spoločnom štáte) gréc.

fenianizmus (tajné hnutie za slobodu Írska, 1858 – 1922) ír.

sinnfeinizmus (protibrit. hnutie za ír. nezávislosť, zač. 20. st.) ír. hist. polit.

iredenta

iredentizmus (hnutie národnostnej menšiny za spojenie územia ňou obývaného so susednou krajinou toho istého národa polit.; tal. nacionalistické hnutie za pripojenie území obývaných Talianmi k Taliansku, koniec 19. st. hist.) tal.

svadéší (hnutie v Indii podporujúce domáci priemysel a bojkotujúci brit. tovar, od 1905) sanskrit hist. polit.

taliban (militatné islamské hnutie v Afganistane) ?

reúnia (franc. politika pripájania rím. nem. miest a lén, 17. st.) franc. hist.

fronda (odboj šľachty a meštianstva proti absolutizmu kardinála Mazarina, Francúzsko, 1648 – 1653)

chartizmus (prvé masové hnutie robotníkov, Veľká Británia, 30. – 50. roky 19. st.) gréc.-angl. hist.

luddizmus (hnutie robotníkov proti zavádzaniu strojov, Anglicko, 1. polovica 19. st.) vl. m. hist.

abolicionizmus (hnutie za zrušenie zákona a pod.; hnutie za zrušenie otroctva, USA, 1. polovica 19. st.) lat.

beatnici /bít-/

bítnici

beat generation /bít dženerejšn/ (sociálne a lit. hnutie časti amer. mládeže, 50. a 60. roky) angl.

skinhead /-hed/

skinhed (hnutie mládeže vyjadrujúcej krajné postoje oblečením, vyholenou hlavou, násilným správaním, pôvodne vo Veľkej Británii) angl.

punk /pank/ (hnutie mládeže prejavujúce protispoločenský postoj, nesúhlas v hľadaní nových hodnôt a životného štýlu najmä vonkajšími znakmi, úpravou vlasov a pod., od 70. rokov) angl.

hippies /-pis/ (únikové protestné hnutie západnej, najmä amer. mládeže vyznačujúce sa výstredným oblečením, správaním, príp. používaním drog, 2. polovica 60. rokov) angl.

maltuzianizmus (s. hlásajúci, že obyvateľstvo rastie geometrickým radom, ale ponuka potravín rastie aritmetickým radom) vl. m. polit. ekon.

neomaltuzianizmus (s. usilujúci sa obmedzovať populačný rast) gréc.-vl. m. polit. ekon.

merkantilizmus (s. považujúci za zdroj bohatstva výmenu a obchod, 15.-17.st.) tal.-franc. hist. ekon.

proudhonizmus /prudo-/ (s. s utopickými predstavami o spoločnosti malovýrobcov s výmenou bez peňazí a úvermi bez úrokov, 19. st.) vl. m. filoz. polit.

monetarizmus (s. presadzujúci samoregulačný vývoj ekonomiky a odmietajúca štátne zásahy do ekonomiky) lat. ekon.

nominalizmus (peňažný s., podľa kt. je kúpna sila peňazí určená cenami bez ohľadu na ich kovový obsah) lat. ekon.

metalizmus (peňažný s., podľa kt. je kúpna sila peňazí priamo závislá na ich kovovom obsahu) gréc. ekon.

freetradizmus /frítrej-/ (hosp. politika požadujúca slobodu obchodu bez zásahov štátu) angl. + lat. polit. ekon.

separatizmus (politika presadzujúca územné, kultúrne a pod. oddelenie, odlúčenie) lat.

izolacionizmus (politika presadzujúca neúčasť určitého štátu na medzinárodných udalostiach a konfliktoch, namierená proti aktívnej zahraničnej politike) tal.-franc.

autarkia (politika s cieľom získania hosp. nezávislosti a vytvorenia uzatvoreného hosp. celku v krajine) gréc. ekon.

splendid isolation /ajsolejšn/ (brit. politika spočívajúca v neúčasti v paktoch a konfliktoch na kontinente, 19. st.) angl. hist. polit.

sakoku (politika odlúčenia, oddelenia Japonska, zákaz výjazdu Japoncov z krajiny a obmedzenie vstupu cudzincov, 17. – 19. st.) jap.

appeasement /epíz-/ (politika uzmierovania a ústupkov, najmä voči nacistickému Nemecku) angl. polit.

protekcionizmus (politika zameraná na podporu a ochranu vlastného hospodárstva, domácej produkcie clami a pod.) lat.-franc. ekon.

imperializmus (dobyvačná, utláčateľská, rozpínavá politika štátu voči cudzím územiam) lat.

NEP rus.

Nep (tzv. nová ekonomická politika v sov. štáte umožňujúca niektoré kapitalistické prvky pri zachovaní vedúcej úlohy štátu, 1921 – 24) rus. hovor. polit.

syndikalizmus (s. v robotníckom hnutí pokladajúci odbory za najvyššiu formu organizácie robotníkov) gréc.-lat. polit.

tradeunionizmus /trejdjun-/ (s. v robotníckom, odborovom hnutí zameraný na ekon. a sociálne požiadavky) angl. polit.

technokratizmus

technologizmus (sociologický s. zdôrazňujúci úlohu výroby a techniky vo vývoji spoločnosti, vládu technikov a najvyšších riadiacich pracovníkov v riadení hospodárstva) gréc.

biologizmus (sociologický s. uplatňujúci biol. zákonitosti na spoločenské javy) gréc.

human relations /hjúmen rilejšnz/ (sociologický s. vnútropodnikovej sociálnej a personálnej politiky zdôrazňujúci medziľudské vzťahy) angl. odb.

behaviorizmus /bihej-/ (psych. s. zameraný na skúmanie správania a odmietajúci štúdium vnútorných podmienok) angl. psych.

reflexológia (psych. s. vysvetľujúci konanie a myslenie mechanicky na základe spätného pôsobenia organizmu na vonkajšie podnety, Rusko, zač. 20. st.) lat.

freudizmus /frojd-/ (psych. s. hľadajúci príčiny správania v raných skúsnostiach, sexuálnom a agresívnom pude) vl. m. psych.

glosátori (tal. práv. škola podávajúca pomocou poznámok výklad Justiniánovej kodifikácie rím. práva, 11. st.) gréc.-lat. práv. hist.

logicizmus (matem. s. chápajúci matematiku ako súčasť logiky) gréc. mat.

umelecké smery: izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.

humanizmus (európske kultúrne hnutie nadväzujúce na antickú vzdelanosť a obracajúce pozornosť k pozemskému životu človeka, 14. – 16. st.) lat.

secesia (s. konca 19. a začiatku 20. st. zdôrazňujúci ozdobnosť) lat.

moderna (s. konca 19. a začiatku 20. st.; novodobý, novoveký s.) franc.

funkcionalizmus (archit. s. presadzujúci, že forma má byť odrazom funkcie, úlohy) lat. archit.

konštruktivizmus (archit. a umelecké hnutie zdôrazňujúce dynamizmus, Rusko, po 1917)

artizmus

formalizmus

lartpourlartizmus /lárpúrlár-/ (estetický s. hlásajúci samoúčelnosť umenia, zdôrazňujúci formu) franc.

sentimentalizmus (európsky lit. s. vyznačujúci sa nadmernou citovosťou, 18. st.) franc. lit.

romantizmus (s. zdôrazňujúci osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu, koniec 18. st a 19. st.) franc.

nazarenizmus (nem. romantický maliarsky s. zobrazujúci náb. námety, 1. polovica 19. st.) vl. m. výtv.

parnasizmus (lit. s. vo franc. poézii usilujúci sa o formálnu dokonalosť, 2. polovica 19.st.) vl. m.-franc. lit.

naturalizmus (s. usilujúci sa o zachytenie skutočnosti bez príkras a bez hodnotenia, 2.polovica 19.st.) lat.

fin de sićcle /fen d sjekl/ (lit. a umelecké smery konca 19.st.) franc. kniž.

impresionizmus (s. usilujúci sa o zachytenie okamžitých zmyslových vnemov a osobných dojmov, koniec 19.st.) lat.-franc.

neoimpresionizmus gréc. + lat.-franc.

pointilizmus /poen-/ franc. výtv.

divizionizmus (impresionizmus na konci 19. st.) lat. výtv.

verizmus (taliansky výtvarný, lit., hud. s. usilujúci sa o verné vystihnutie skutočnosti, koniec 19. st.) tal.

realizmus (s. usilujúci sa podať čo najvernejší obraz skutočnosti, 19.st.) lat.

symbolizmus (s. usilujúci sa o vyjadrenie vnútorného zážitku z mnohovýznamovej skutočnosti pomocou znakov, značiek, koniec 19. st. a zač. 20. st.) gréc. lit. výtv.

expresionizmus (s. zdôrazňujúci subjektívnu výrazovú stránku formy i obsahu, začiatok 20. st.) lat.

futurizmus (s. usilujúci sa o vytvorenie netradičného dynamického umenia, vyzdvihujúci techniku, civilizáciu, silu a čin, začiatok 20. st.) lat.

kubizmus (maliarsky s. usilujúci sa o zobrazenie predmetu z viacerých uhlov súčasne, prevádzajúci predmet do geom. tvarov)

orfizmus (maliarsky s. usilujúci sa skladbou línií a farebných plôch vyvolať hudobné dojmy, Francúzsko, začiatok 20. st.) vl. m.

unanimizmus (estetický s. hlásajúci prostotu, pravdivosť a súdržnosť ľudí, Francúzsko, začiatok 20. st.) lat. lit.

suprematizmus (abstraktný výtvarný s. založený na geom. tvaroch, Rusko, začiatok 20. st.) lat. výtv.

fauvizmus (maliarsky s. uplatňujúci čisté svietivé farby na väčších plochách, začiatok 20. st.) franc.

dada

dadaizmus (výtv. a lit. s. odmietajúci tradície a uznávané hodnoty a hlásajúci slobodu tvorby založenú na náhodnosti, 1916 – 1924) franc.

Bauhaus (archit. a umeleckopriemyslová škola, Nemecko, 1919 – 1933) nem. archit.

surrealizmus /süre-, sure-/ (avantgardný s. snažiaci sa zachytiť podvedomé duševné pochody, predstavy, po 1920) lat.-franc. lit. výtv. div.

poetizmus (s. čes. veršovanej literatúry, poézie zdôrazňujúci fantáziu a hravosť, 20. roky) gréc.-lat. lit.

lettrizmus (lit. a výtv. s. vychádzajúci z tvaru písmen, založený v Paríži 1945) franc.

tachizmus /-ši-/

tašizmus (maliarsky s. zdôrazňujúci najmä proces tvorby, prejavujúci sa v automatickom kladení farieb, škvŕn bez zámeru, Francúzsko, 50. roky) gréc. výtv.

signal-art (výtv. s. využívajúci žiarivé farby na veľkých plochách, 60. roky) angl.

muralizmus (maliarsky s. zameraný na veľké nástenné maľby s hist. a revolučnými námetmi, Mexiko, 20. st.) špan. výtv.

pop-art

popart (výtv. s. nachádzajúci zdroj v modernej mestskej civilizácii) angl. výtv.

underground /andergraund/ (hnutie protestujúce proti prispôsobivosti v umení) angl.

paganizmus (s. hlásajúci návrat k pohanstvu) lat. kniž.

primitivizmus (s., najmä výtv., usilujúci sa o prostosť, jednoduchosť) lat. odb.

regionalizmus (hnutie usilujúce sa o poznanie a povznesenie určitého kraja, o zachovanie jeho osobitostí) lat.

purizmus (výtv. s. požadujúci jednoduchosť, štýlovú čistotu v architektúre) lat. výtv. archit.

ruralizmus (s. zaoberajúci sa vidiekom, vidiečanmi, prírodou) lat. lit.

eklekticizmus

eklektizmus (s. vyberajúci a spájajúci rôzne i protichodné názory, smery a hodnotenia bez ohľadu na rozpory medzi nimi) gréc.

hudobný s. pozri hudba porovnaj sloh 1

oslovenie

oslovenie 3 (pomenovanie vhodným menom, titulom a pod.)

titulovanie (o. hodnosťou al. jej vyjadrením) lat.

džentlmen

gentleman /džentlmen/ (o. muža) angl. zried.

domine praestantissime /prestant-/ (prevzácny pane, ako o.) lat. kniž.

domine spectabilis /spekt-/ (urodzený pane, ako o.) lat. kniž.

domine magnifice (veľkomožný, vznešený pane, ako o.) lat. kniž.

domine perillustris (vzácny pane, ako o.) lat. kniž.

gospodin

gosudar

hosudar (o. muža v rus. prostredí) rus.

monsieur /mesjé, mesjö/ (o. muža vo franc. prostredí) franc.

signor(e) /siňo-/ (o. muža v tal. prostredí) tal.

seňor (o. muža v špan. prostredí) špan.

don (o. muža v špan. a tal. prostredí) špan. tal.

sir /sör, sér/ (o. muža bez pripojenia mena v angl. prostredí) angl.

mister /mistr/ (o. muža v angl. a amer. prostredí) angl.

lord (o. muža v angl. prostredí) angl.

mylord (o. muža v angl. vyššej spoločnosti; o. sudcu v angl. prostredí) angl.

šor (o. muža v dalmátskom prostredí) chorv.

efendi (o. muža v tur. prostredí) tur.-gréc.

aga (o. staršieho muža v Turecku, Iráne, Indii) tur.

sáhib (o. muža v arab. prostredí; o. Európana v Indii) arab.

sidi (o. Európana v arab. krajinách) arab.

tuan (o. muža v juhovýchodnej Ázii) indonéz.

bábu (o. vzdelaného Bengálca) beng.

mirza (o. u niektorých východných národov pred menom) irán.

beg

bej (o., titul islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov, aj ako súčasť mena) tur.

bwana (o. muža v arab. svete a Afrike) arab.-svahil.

Sire /sír/ (o. panovníka, Veličenstvo) franc. angl.

báťuška (dôverné o. muža, otca, starca v rus. prostredí) rus.

padrone (o. hostinského, majstra, ochrancu al. zamestnávateľa v Taliansku) tal.

padre (o. katolíckeho rádového kňaza, otče, otec, v románskych krajinách) tal. port. špan. cirk. porovnaj kňaz

carissime /kar-/ (rehoľné o., drahý brat)

amice! (milý priateľ, ako o.) lat. zastar.

mi amice! (priateľ môj, ako o.) lat. zastar.

madam

madame /madam/ (zdvorilé o. ženy) franc.

šora (o. ženy v dalmátskom prostredí) chorv.

signora /siňo-/ (o. ženy v tal. prostredí) tal.

doňa (o. ženy v špan. prostredí) špan.

seňora (o. ženy pôvodne v špan. prostredí) špan.

mistress /misiz/ (o. ženy v angl. a amer. prostredí) angl.

mylady /majlej-/ (o. ženy v brit. vyššej spoločnosti) angl.

memsahib (o. ženy v Indii) ind.

domina (o. rím. ženy, pani) lat. hist.

mademoiselle /madm(u)azel/ (o. slečny vo franc. prostredí) franc.

signorina /siňo-/ (o. slečny v tal. prostredí) tal.

seňorita (o. slečny pôvodne v špan. prostredí) špan.

miss (o. slečny v angl. a amer. prostredí) angl.

dárling (zlato, drahý, miláčik, najmä ako o.) angl. subšt.

baby /bejby/

bejbi

bejby (milá, zlatko, miláčik, ako o. v amer. prostredí) angl. hovor.

illustrissimus (najjasnejší, vysokoosvietený, najosvietenejší, ako o.) lat.

honorabilis (úctyhodný, ctihodný, ako o.) lat.

spectabilis (úctyhodný, vážený, ako o., ceremoniálny titul dekana) lat.

venerabilis (vysoko ctený, ctihodný, ako o. pri promócii) lat. porovnaj titulšľachtic

porucha

dys- gréc. v zlož. sl.

lézia (zdravotné poškodenie, postihnutie) lat. lek.

dysfunkcia (p. prirodzenej funkcie orgánov, prirodzeného priebehu) gréc. + lat. lek.

arytmia (p. rytmu, pravidelnosti, nepravidelná činnosť, nepravidelnosť) gréc. kniž. a odb. a. srdca

absencia (náhla krátka p., strata vedomia al. pamäti) lat. lek.

kóma (p., strata vedomia, hlboké bezvedomie) gréc. lek.

somnolencia (ľahká p. vedomia, ospalosť v dôsledku úrazu, straty krvi a pod.) lat. lek.

obnubilácia

nubilita (náhla p. vedomia, zastretie mysli, mrákotný stav, bezvedomie) lat. lek.

sopor (stredne ťažká p. vedomia, bezvedomie) lat. lek.

delírium (p. vedomia spojená so vzrušením, zmätenosťou, desivými predstavami, blúznenie, najmä pri horúčke, otrave a pod.) lat. lek.

delirium tremens (p. vedomia ako následok alkoholizmu) lat. lek.

enománia (p. vedomia u pijanov, prechodný zákal vedomia, blúznenie) gréc. lek.

dyzestéza

dyzestézia (p. citlivosti) gréc. lek.

parestézia (p. citlivosti, pocit nezodpovedajúcim druhu podnetu, napr. vnímanie dotyku ako pálenia) gréc. lek. psych.

paralgézia

paralgia (p. citlivosti, vnímanie bolestivých pocitov ako príjemných) gréc. lek. porovnaj citlivosť 1

dificilita (ľahšia p. správania) lat. psych.

moral insanity /-sen-/ (mravná porucha, nedostatok schopnosti mravného konania a cítenia, nekontrolovaná násilnosť) angl. lek. psych.

sociopatia (chorobný, nenormálny vzťah k spoločenskému prostrediu) lat. + gréc. lek. psych.

depravácia (p. osobnosti, strata ľudských citov, návykov a hodnôt, úpadok, spustnutosť, zvrátenosť, zvrhlosť) lat. lek.

mutizmus (p. spoločenského kontaktu s útlmom reči pri zachovanom vedomí, duševne podmienená nemota) lat. lek. psych.

hydrocefalus (vývojová porucha mozgovej časti hlavy dieťaťa, nahromadenie mozgovomiechového moku v mozgových komorách, vodnateľnosť mozgu) gréc. lek.

chorea (p. centrálnej nervovej sústavy u detí, vykonávanie bezúčelných pohybov, tanec svätého Víta, zrádnik) gréc. lek.

epilepsia gréc. lek.

beťah (p. prejavujúca sa opakovanými záchvatmi a kŕčmi, stratou vedomia, padúcnica, zrádnik) maď. hovor. expr.

tik (nervová p., mimovoľné neúčelné opakujúce sa pohyby, najmä na tvári, žmurkanie a pod.) franc. lek.

sakáda (rýchly mimovoľný pohyb oka neriadený vôľou, nepodliehajúci vôli) lat. fyziol.

nystagmus (mimovoľný pohyb očí, mimovoľné rytmické zášklby očí, žmurkanie) gréc. lek.

titubácia (nervová p., kolísanie tela) lat. lek.

psychopatia (duševná úchylka, nenormálnosť) gréc. lek.

dezorientácia (p. vedomia, myslenia, pamäti, nedostatok al. strata orientácie v čase, mieste a pod.) franc. + lat.

amencia (duševná p., strata pamäti, orientácie, chorobná zmätenosť, roztržitosť) lat. lek.

aprosexia (neschopnosť sústrediť myšlienky na podnet) gréc. lek.

dysgnosia

agnózia (p. schopnosti chápania, neschopnosť poznávania, spájania vnemov, predstáv) gréc. lek. psych.

dysmenzia (p. pamäti) gréc. lek.

amnézia (p., strata pamäti v dôsledku choroby al. úrazu) gréc. lek.

paramnézia (s. pamäti so spomienkovými preludmi) gréc. lek. psych.

mnemasténia (duševná p., strata, ochabovanie pamäti) gréc. lek. psych.

pseudomnézia (strata pamäti pri hystérii al. duševnej p.) gréc. lek.

deteriorácia (strata rozumových schopností, úbytok pamäti, úsudku) lat. lek.

anómia (prechodná neschopnosť vybaviť si al. vysloviť meno osoby al. veci) gréc. + lat. lek.

paranoja (chronická duševná p., logicky ucelený blud neodôvodnenej podozrievavosti, vzťahovačnosti a pocitu prenasledovania) gréc. lek. psych.

obsesia (duševná p. s vtieravými stavmi, posadnutosť) lek.

katatýmia (duševná p., skreslenie, ovplyvnenie myslenia a pod. silnými dojmami, napätím, predpojatosť) gréc. lek.

psychóza (duševná p. s poruchami vnímania, myslenia a konania a následne aj osobnosti) gréc. lek.

parafrénia (duševná p. s bludmi a halucináciami) gréc. lek.

psychogénia (duševná p. vyvolaná duševnými stresmi, predstavami) gréc. lek.

autizmus (duševná p., uzavretie do seba, do vnútorného sveta bez ohľadu na okolie) lek.

katatónia (duševná p. postihujúca aj pohybovú činnosť, napr. pohyby bez vonkajšieho podnetu, pohybový útlm a strnulosť) gréc. psych.

hypochondria (duševná p., prehnané zameranie na vlastný zdravotný stav, presvedčenie o vážnej, ale v skutočnosti neexistujúcej chorobe, sklon nahovoriť si al. zveličovať chorobu) gréc. lek.

patomímia (duševná p., snaha o napodobnenie príznakov určitej choroby) gréc. lek. psych.

teománia (duševná p., chorobné náb. blúznenie) gréc. lek. psych.

pyrománia (duševná p., túžba zakladať požiare, podpaľačstvo) gréc. psych. lek.

zoantropia

zooantropia (duševná p., predstava chorého, že je zvieraťom) gréc. lek.

lykantropia (duševná p., predstava chorého, že je divou zverou) gréc. lek.

mória (rozumová p., neprimerane veselá nálada a žartovanie) gréc. lek.

logopatia (p. reči) gréc. lek.

dysfrázia (chorobná p. reči) gréc. + lat. lek.

alolália (chybná, nenormálna výslovnosť) gréc. lek.

dyzartria (chybná výslovnosť) gréc. lek.

kakofrázia (chybná, zlá výslovnosť) gréc. psych.

lalopatia gréc. lek.

balbuties (p. reči, zajakavosť) lat. lek. psych.

dysfémia (p. reči, neschopnosť plynule hovoriť, vyslovovať, zajakavosť, koktavosť) gréc. lek.

hotentotizmus vl. m.

tetizmus (najhorší stupeň zajakavosti) um. lek.

anartria (poškodená výslovnosť, nezrozumiteľnosť reči) gréc. lek.

afázia (čiastočná al. úplná chorobná p. reči vzniknutá narušením rečových oblastí mozgu, strata reči) gréc. lek.

logoneuróza

aftongia (p. reči nervového pôvodu) gréc. lek.

afrázia (chorobná p. reči v určitej situácii) lat. lek.

parafázia (p. reči, nahradzovanie chýbajúceho výrazu nesprávnym, skomoleným al. opisom) gréc. lek.

pselizmus (p. reči, neschopnosť správne vyslovovať väčšinu hlások, bľabotanie) gréc. lek.

dyslália (p. reči, neschopnosť tvoriť niektoré hlásky, zlá výslovnosť, hatlavosť, brblavosť) gréc. lek.

alália (p. reči, neschopnosť vyslovovať zreteľne hlásky) gréc. lek.

paralália (nesprávna výslovnosť, keď správnu hlásku nahrádza iná) gréc. lek.

rotacizmus (chybná výslovnosť hlásky r, ráčkovanie) gréc. lingv.

pararotacizmus (chybná výslovnosť hlásky r, jej nahradenie spravidla hláskou l) gréc. lek.

chinoanizmus /ši-/ franc. lek.

lambdacizmus (vyslovovanie l namiesto r) gréc. lek.

traulizmus (chybná výslovnosť hlások l a r) gréc. lek.

chitizmus (chybná výslovnosť hlásky ch) gréc. lek.

gamacizmus (chybná výslovnosť hlásky g) gréc. lek.

sigmatizmus (chybná výslovnosť sykaviek, šušlanie) gréc. lek.

parasigmatizmus (chybná výslovnosť sykaviek, ich nahrádzanie inými hláskami) gréc. lek.

tetizmus (p. reči, pri kt. sa všetky spoluhlásky vyslovujú ako t al. sa vynechávajú) um. lek.

embolofrázia

embololália (p. reči, vsúvanie hlások al. slov, kt. nepatria do príslušného slova al. vety) gréc. lek.

emboloartria (znetvorenie slov mimovoľným vsúvaním nesprávnych hlások) gréc. lek.

mogilália (p. reči, vynechávanie určitej hlásky v reči) gréc. lek. psych.

interdentalizmus (p. reči, pri kt. sa väčšina hlások tvorí medzizubne) lat. lek.

palatolália (p. reči, huhňavosť, pri rázštepe podnebia) lat. + gréc. lek.

parafrázia (p. reči vyjadrovania, vetná, slovná al. slabičná neusporiadanosť, neschopnosť nájsť vhodný výraz a pod.) gréc. lek.

dyslógia (p. reči spôsobená neusporiadanosťou myšlienok) gréc. lek.

heterofázia (p. reči, vyslovenie iného ako zamýšľaného slova) gréc. lek.

heterolália (p. reči, prednes iného ako zamýšľaného prejavu, prehadzovanie slov) gréc. lek.

dysfázia (p. reči neschopnosť nájsť vhodný výraz pri rozprávaní) gréc. lek.

palifemia (p. reči, strata plynulosti reči spôsobená prechodnou neschopnosťou nájsť vhodný výraz) gréc. lek.

neoglosia (p. reči, vytváranie umelej reči al. písma pri duševnej chorobe) gréc. psych.

bradyfázia

bradylalia (p. reči, spomalenie) gréc. lek.

tachyfrázia

tachyfázia (rýchla reč, najmä nadmerne, neprirodzene) gréc. lek.

tachyfémia

tachylália (súvislá reč zrýchľovaná do nezrozumiteľnosti) gréc. lek.

schizofrázia (chorobne zmätená, nejasná, nezmyselná reč) gréc. lek.

afónia (strata hlasu, neschopnosť hovoriť, neschopnosť reči) gréc. lek.

logamnézia (strata schopnosti hovoriť) gréc. lek.

surdomuitizmus (náhla strata schopnosti hovoriť a počuť, hluchonemota) lat. lek.

agramatizmus

dysgramatizmus (neschopnosť tvoriť gramaticky správne tvary, vyjadrovať sa gramaticky správne) gréc. lek.

akatafázia (neschopnosť usporiadať slová do viet, vyjadriť myšlienku v súvislých vetách) gréc. lek.

ergaziománia (p. konania, chorobná nutkavá potreba činnosti, nadšenie pre prácu) gréc. lek.

grafománia

grafomanstvo (p. konania, chorobná nutkavá potreba písať) gréc.

dromománia

poriománia gréc. lek.

ekdománia (p. konania, chorobná naliehavá potreba úteku bez cieľa a plánu, nutkavá túžba po cestovaní, túlavosť) gréc. kniž.

echokinéza

echomatizmus (p. konania, napodobňovanie pohybov, správania iných) gréc. lek.

echopraxia (p. konania, napodobňovanie pohybov) gréc. lek.

echolália

echofrázia (p. konania, napodobňovanie počutých slov, chorobné opakovanie) gréc. lek.

echomímia (p. konania, napodobňovanie výrazu tváre) gréc. lek.

herostratizmus (p. konania, potreba stať sa slávnym za každú cenu, i za cenu zločinu) vl. m.

dipsománia (p. konania, chorobná pravidelná túžba po alkohole) gréc. lek.

hypobúlia (p. schopnosti konať cieľavedome, nedostatok pevnej vôle) gréc. lek.

kreténizmus

kreténstvo (p. telesného a duševného vývinu spôsobená zníženou činnosťou štítnej žľazy) franc. lek.

hospitalizmus (p. telesného a duševného vývoja dieťaťa v dôsledku dlhodobého pobytu v nemocnici, ústave) lat. lek.

agrypnia gréc. lek.

asomnia

hyposomnia gréc. + lat. lek.

insomnia (p. spánku, chorobná nespavosť) lat. lek.

hypnobatia gréc. odb.

lunatizmus

noktambulizmus

somnambulizmus (p. spánku, pri kt. spiaci vykonáva rôzne úkony, námesačníctvo, námesačnosť) lat. lek.

somnilokvia (p. spánku, hovorenie zo spánku, zo sna) lat. lek.

alexia (p. čítania, chorobná neschopnosť čítania, neschopnosť pochopiť čítaný text) gréc. lek.

dyslexia

legasténia (p. čítania, neschopnosť čítania spôsobená poruchami v zrakovom vnímaní) gréc. lek.

paralexia (získaná p. čítania, strata schopnosti čítať ako dôsledok poruchy mozgovej kôry prejavujúca sa zamieňaním slov) gréc. lek. psych.

strefosymbolia (p. čítania, neistota pri rozlišovaní písmen, najmä b-d, zamieňanie poradia písmen a pod.) gréc. lek.

dislexia (p. učenia spôsobená poruchami poznávania a jemnej motoriky) gréc. lek.

agrafia (p. schopnosti písania spôsobená poškodením časti mozgu) gréc. lek.

paragrafia (p. schopnosti písania, písanie nesprávnych slov al. písmen, skomolenín) gréc. lek.

dysgrafia

grafosténia (p. schopnosti písania, súhry pohybu, zraku a sluchu) gréc. lek.

akalkúlia

dyskalkúlia (p. schopnosti počítať, čítať a písať číslice, chápať matematické pojmy a vzťahy medzi nimi) gréc. + lat. lek.

ametropia (p. oka) gréc. lek.

anopsia (neschopnosť vidieť spôsobená nezapojením oka) gréc. lek.

parablepsa (kvalitatívna p. zraku) gréc. lek.

skotóm (p. zraku, výpad, zatemnenie časti zorného poľa oka) gréc. lek.

astigmatizmus (p. zraku spôsobená nesprávnym zakrivením rohovky) gréc. lek.

strabizmus

loxoftalmus (p. zraku, pri ktorej oči nehľadia rovnobežne, škuľavosť, škúlenie) gréc. lek.

heterofória (skryté škúlenie) gréc. lek.

hypermetropia

hyperopia (ďalekozrakosť) gréc. lek.

presbyopia /prez-/ (p. zraku v dôsledku zníženej akomodačnej schopnosti oka v starobe, starecká ďalekozrakosť) gréc. lek.

hypometropia

brachymetropia

myopia gréc. lek.

dyzopia (krátkozrakosť) gréc. zastar.

achromatopsia

achromázia

dyschromatopsia

parachromatizmus gréc. lek.

daltonizmus (vrodená farbosleposť, neschopnosť rozoznávať farby) vl. m.

dichromázia

dichromatopsia (čiastočná farbosleposť) gréc.

protanopia

protanopsia (farbosleposť na červenú farbu) gréc. lek.

akyanoblepsia

akyanopsia (farbosleposť na modrú farbu) gréc. lek.

tritanopia (farbosleposť na modrú a žltú farbu) gréc. lek.

achloropia

deuteranopia (farbosleposť na zelenú farbu) gréc. lek.

monochromatopsia (schopnosť vidieť iba jednu farbu) gréc. lek.

chromatopsia (p. zraku, farebné videnie bezfarebných predmetov al. videnie farebných škvŕn) gréc. lek.

xantopsia

xantopia (p. zraku, videnie na žlto, najmä pri žltačke) gréc. lek.

erytropsia (p. zraku, videnie na červeno) gréc. lek.

polyopia (chorobné videnie jedného predmetu viacnásobne) gréc. lek.

ambiopia

diplopia (p. zraku, dvojité videnie) gréc. lek.

trilopsia (p. zraku, trojité videnie) gréc. lek.

mikropsia (p. zraku, pri kt. sa videné predmety javia menšie, než sú v skutočnosti) gréc. lek.

makropsia

megalopsia (p. zraku, pri kt. sa videné predmety javia väčšie, než sú v skutočnosti) gréc. lek.

nyktalopia (videnie, kt je počas dňa znížené, ale pri súmraku dobré) gréc. lek.

hemeralopia (znížená schopnosť vidieť za šera, šerosleposť, vlčia tma) gréc. lek.

seniopia (starecké oslabnuté videnie) lat. + gréc. lek.

katarakta (p. zraku, zníženie priehľadnosti očnej šošovky, šedý zákal, beľmo) gréc. lek.

fotopsia (p. zraku, vnímanie neskutočných svetelných javov pri chorobe vnútorného oka) gréc. lek.

black-out /blekaut/ (dočasná strata zraku pri vedomí; dočasná strata vedomia al. pamäti, okno) angl. lek.

pareidólia (p. zraku, zrakové vnímanie, pri kt. je vnem dotváraný fantazijnými prvkami) gréc. psych. lek.

halucinácia (p. vnímania, keď vlastná predstava je vnímaná ako skutočnosť, zmyslový klam, prelud, vidina, mámenie) lat. psych.

pseudohalucinácia (p. vnímania, ak pacient po čase zistí, že jeho zážitok nemá reálny podklad) gréc. + lat. lek. psych. porovnaj slepotapredstava 2

monoideizmus (p. vnímania v hypnóze) gréc. psych.

dyzortografia (p. sluchového vnímania vedúca k pravopisným chybám, neschopnosť zvládnuť pravopis) gréc. lek.

akutrauma (p. sluchu spôsobená silným zvukom) lat. + gréc. lek. porovnaj hluchota

akoazma (sluchová p. vnímania prejavujúca sa ako praskanie, bzučanie, šumenie a pod.) gréc. lek.

dyzosmia (p. citlivosti čuchu) gréc. lek.

kakosmia (p. čuchu, falošné vnímanie nepríjemných zápachov) gréc. lek.

pseudosmia (p. čuchu, mylné vnímanie vône al. zápachu) gréc. lek.

parosmia (p. čuchu, vnímanie neexistujúceho pachu) gréc. lek.

hyposmia (znížené vnímanie čuchových podnetov) gréc. lek.

hyperosmia (zvýšené vnímanie čuchových podnetov) gréc. lek.

anosmia (úplná strata čuchu) gréc. lek.

dysguezia (p. chuti) gréc. lek.

aglúzia (neschopnosť vnímať chuť) gréc. lek.

ageuzia (celková strata chuťových pocitov) gréc. lek.

parageuzia (p. chuti, keď chuť nezodpovedá podnetu, pachuť) gréc. lek.

hypogeuzia (znížené vnímanie chuťových podnetov) gréc. lek.

anorexia

dyzorexia gréc. lek.

inapetencia (strata chuti do jedla, nechuť do jedla, nechutenstvo) lat. lek.

afágia gréc.

aglutícia (neschopnosť prehĺtať) lat. lek.

disfágia (sťažené prehĺtanie) gréc. lek.

odynofágia (sťažené bolestivé prehĺtanie) gréc. lek.

dysfónia (p. hlasu) gréc. lek.

trachyfónia (p. hlasu, chrapľavý hlas, chrapľavosť, chrapot) gréc. lek.

fonasténia (p. hlasu, najmä neurotického pôvodu, únava hlasu, napr. u spevákov) gréc. lek.

rinofónia

rinoglosia

rinolália (p. hlasu, nadmerná fufnavosť, hovorenie cez nos) gréc. lek.

rezasténia (p. hlasu, slabosť hlasu, neschopnosťou hovoriť, u hercov, rečníkov) gréc. lek.

diplofónia (p. hlasu, zaznievanie dvoch tónov, dvojhlasovosť) gréc. lek.

dyzódia (p. spevného hlasu) gréc. lek.

dysplázia (p. vývoja al. rastu tkaniva) gréc. lek.

dysmélia (vývojová chyba, vrodený nedokonalý vývoj) gréc. lek.

dystopia (nesprávna poloha, uloženie orgánu) gréc. lek.

heterotaxa

heterotaxia (poloha orgánu na nesprávnej strane) gréc. biol.

interpozícia (nenormálne uloženie orgánu medzi iné) lat. anat.

ektopia gréc. lek.

protrúzia (poloha, umiestnenie orgánu na iné miesto tela, vysunutie orgánu, vrodená porucha) lat. lek.

dyspraxia (p. hybnosti horných končatín, jemnej motoriky a koordinácie, neobratnosť) gréc. lek.

abázia (neschopnosť chodiť, neschopnosť chôdze) gréc. lek.

astázia (neschopnosť stáť, udržať sa vo vzpriamenom postoji) gréc. lek.

akinéza (neschopnosť pohybu, nehybnosť, ochrnutie) gréc. lek.

dyskinéza (p. pohybov, normálnej pohybovej činnosti) gréc. lek.

parakinéza (p. súladnosti pohybov) gréc. lek.

bradybázia (p. chôdze, spomalenie) gréc. lek.

asynergia (p. koordinácie činnosti svalov) lek.

dystónia (p. napätia svalstva) gréc. lek.

alterácia (p. tkaniva a pod. chorobou al. prostredím, poškodenie, zmena) lat. lek.

apoplexia gréc. lek.

iktus (náhla p. krvného obehu v oblasti mozgu, mozgová príhoda, mŕtvica) lat. lek.

trombopatia (p. krvných doštičiek) gréc. lek.

struma (p. štítnej žľazy prejavujúca sa jej zväčšením) lat. lek.

hepatomegália (chorobné zväčšenie pečene) gréc. lek.

nefromegália (zväčšenie obličky) gréc. lek.

akromegália (chorobné zväčšenie okrajových častí tela, napr. končatín, nosa a pod., vyvolané poruchou hypofýzy) gréc. lek.

elefantiáza (choroba prejavujúca sa zväčšením orgánu, najmä dolných končatín) gréc. lek.

tachyauxéza (rast orgánu, časti tela rýchlejší než rast organizmu, tela ako celku) gréc. biol.

gynekomastia (zväčšenie prsnej, mliečnej žľazy u muža spôsobené hormonálnou poruchou) gréc.

pseudogynekomastia (zväčšenie oblasti okolo pŕs znásobením tukového tkaniva, najmä u mužov) gréc. lek. porovnaj zväčšenie

hypoplázia (zmenšenie normálne vyvinutého orgánu al. jeho časti spôsobené p. vývoja) gréc. lek.

atrofia (zmenšenie normálne vyvinutého orgánu al. jeho časti spôsobené zmenšením al. zánikom buniek) gréc. lek. porovnaj zmenšenie

dystrofia

trofopatia (choroba spôsobená p. výživy) gréc. lek.

malnutrícia (p. vyvolaná nedostatočnou výživou, podvýživa) lat. lek.

aptyalizmus (p. vylučovania slín) gréc. lek.

dyspepsia gréc. lek.

indigescia (p. trávenia) lat. lek.

steatóza (p. metabolizmu tukov prejavujúca sa hromadením tukov v cytoplazme buniek) gréc. lek.

dyzdipsia (p. pociťovania smädu spojená so znížením príjmu tekutín) gréc. lek.

polyúria

urorágia

urorea (nadmerné vylučovanie moču) gréc. lek.

oligúria (znížené vylučovanie moču) gréc. lek. porovnaj močenie

heliplexia

helióza

siriáza (p. organizmu spôsobená nadmerným ohriatím slnkom, prehriatie organizmu, úpal) gréc. lek.

névus lat. lek.

spilóm

spilus (vrodená vývojová p. kože prejavujúca sa ložiskami inej farby, nahromadenie farbiva v koži, rozšírenie, roztiahnutie ciev, materské znamienko, škvrna) gréc. lek.

sauriáza

sauroderma (p. kože vyznačujúca sa nadmernou tvorbou rohovitej vrstvy) gréc. lek. porovnaj škvrna 2

dyskeratóza (p. rohovatenia pokožky, kože) gréc. lek.

sklerodermia (choroba kože prejavujúca sa zväčšením a stvrdnutím kože al. podkožných tkanív) gréc. lek.

caries /ka-/

karies (zubný kaz) lat. lek.

dyspareunia (pohlavná p., najmä u žien, spojená s nepríjemnými pocitmi pri pohlavnom styku, pohlavná chladnosť) gréc. lek.

frigidita

frigidnosť lat. lek.

anafrodízia (nedostatok sexuálnych záujmov, pohlavná chladnosť, o žene) gréc. lek.

vaginizmus (pohlavná p., mimovoľné kŕčovité stiahnutie svalstva pošvy pri pokuse o pohlavný styk) lat. lek.

fetopatia (p. postihujúca plod v tele matky) lat. + gréc. lek.

erotománia gréc. lek.

hypersexualita (nadmerná vystupňovaná túžba po pohlavnom styku, chorobná pohlavná dráždivosť a žiadostivosť, vystupňovanie pohlavných záujmov a pudov) gréc. + lat. lek.

gynekománia

satyriáza (chorobná erotománia u mužov) gréc. lek.

nymfománia (erotománia u žien) gréc. lek.

metrománia gréc. lek.

andrománia gréc. lek.

uterománia (chorobná erotománia u žien) lat. + gréc. lek.

ovariománia (nenásytná erotománia u žien) lat. + gréc. lek. porovnaj chorobanedostatok 1porušenie 1

človek

homo lat.

homo- lat. v zlož. sl.

antropo-

- antropia-

andro- gréc. v zlož. sl.

persóna lat. zastar.

personalita lat. kniž.

existencia lat. hovor. pejor.

kreatúra (osoba) lat. pejor.

individualita (vyhranená, výrazná, svojrázna osoba) lat.

indivíduum lat.

subjekt (jedinec, jednotlivec, osoba) lat. kniž.

unus multorum /ú- -tó-/ (obyčajný človek, jeden z mnohých) lat. kniž.

árijec (č. indoeurópskeho, nežid. pôvodu, Nežid, podľa nacistickej teórie) vl. m.

gadžo (č. nerómskeho pôvodu, bielej pleti, Neróm, z hľadiska Rómov) róm.

talent (nadaný č., schopný na určitú činnosť) gréc.-lat.

lúmen (nadaný, bystrý, vedomosťami vynikajúci č.) lat. hovor. expr. aj iron.

charizmatik (nadaný č., schopný blahodarne pôsobiť na ľudí) gréc.

optimista (č. so sklonom nazerať na život, ľudí z lepšej stránky, nádejne, priaznivo, radostne) lat.

pesimista (č. so sklonom nazerať na život, ľudí z horšej stránky, beznádejne, nepriaznivo, smutne) lat.

extrovert (spoločenský, prispôsobivý, otvorený č., zameraný na vonkajší svet a prostredie) lat. psych.

introvert (č. zameraný na vlastný vnútorný duševný svet, uzatvorený do seba, ťažšie prispôsobivý) lat. psych.

insider /insaj-/ (zasvätený, informovaný č.) angl.

outsider /aucaj-, autsaj-/ (č. stojaci bokom, s kt. sa nepočíta, kt. nemá nádej na úspech) angl.

maximalista (náročný č. snažiaci sa o presadenie krajných, najväčších požiadaviek) lat.

minimalista (nenáročný č. s malými požiadavkami) lat.

realista (triezvo, vecne uvažujúci a konajúci č.) lat.

pragmatik (vecný, triezvy, rozvážny, rozumný č.) gréc.

prozaik (všedný, triezvy, prostý č., suchár) gréc. kniž.

stoik (pokojný, vyrovnaný č.) gréc. pren. kniž.

negativista (č. sústavne prejavujúci záporný postoj) lat.

radikál

radikalista (rázny, rozhodný, dôsledný č.) lat.

nervák (nepokojný, výbušný, napätý, rozrušený č.) lat. hovor. expr.

maniak (vášnivý až chorobne, náruživý č.) gréc.

hysterik (č. správajúci sa nepríčetne, popudlivo, podráždene) gréc.

drak (prudký, výkonný č. rýchly v práci, správaní a pod.) gréc.-lat. hovor. expr.

excentrik lat. kniž.

extrémista (výstredný, prepiaty, nápadný č.) lat.

voluntarista (svojvoľne konajúci al. rozhodujúci č.) lat. kniž.

enfant terrible /anfan teribl/ (výstredne sa správajúci č., kt. svojou bezohľadnou priamosťou uvádza okolie do rozpakov, hrozné dieťa) franc.

herostrat (č., kt. sa chce stať slávnym za každú cenu, i za cenu zločinu) vl. m.

cyklotymik (náladový č. ľahko prechádzajúci od veselosti k smútku) gréc.

impotent (neschopný, nemohúci č., napr. umelecky) lat. pren. kniž.

monoglot (č. používajúci jediný, materinský jazyk) gréc.

polyglot (č. ovládajúci mnoho jazykov) gréc.

bilingvista (č. ovládajúci aktívne dva jazyky) lat.

trapista (mlčanlivý č.) vl. m. pren. expr.

askéta

asketik gréc.

derviš (č., kt. sa odrieka životného pohodlia a radostí) perz.-tur.

abstinent (striedmy č. zdržiavajúci sa pôžitkov, najmä pitia alkoholických nápojov) lat.

sparťan (š. žijúci jednoducho, striedmo, prísne, tvrdo) vl. m.

puritán (č. s prísnymi mravnými zásadami, kt. niekedy dodržuje len navonok) lat.-angl.

gavalier tal.-franc.

grand (štedrý č. platiaci najmä pri pohostení okato za iných) špan.

alter ego (duševne al. charakterovo spriaznený č., zástupca, dôverník, druhé ja) lat. kniž. a odb.

singel (č. žijúci sám, osamotene) angl. hovor.

alochtón (č. pochádzajúci odinakiaľ, ako sa vyskytuje) gréc. odb.

autochtón (č. pochádzajúci z oblasti svojho terajšieho pobytu, praobyvateľ, domorodec) gréc. odb.

antipód (č. žijúci na opačnej strane zemegule, protinožec) gréc. geogr.

mikrokozmos (č. ako svet v malom, oproti svetu ako celku) gréc.

zoon politikon (č. ako tvor spoločenský) gréc.

politik (č. zaoberajúci sa riadením štátu a vzťahov medzi štátmi, správou verejných vecí) gréc.

demagóg (politik zneužívajúci zdanlivo rozumné, ale falošné argumenty na ovplyvňovanie a zavádzanie ľudí, pôsobiaci na city a pudy ľudí prázdnymi sľubmi, zvodca ľudu, klamár skresľujúci skutočnosť) gréc.

populista (politik robiaci páčivú, bezzásadovú politiku zameranú na získavanie vplyvu na masy v záujme okamžitých výhod, využívajúci zdanlivo rozumné, ale falošné argumenty na ovplyvňovanie ľudí, prázdne heslá a sľuby) lat.

psychológ (č., kt. dokáže odhaliť myslenie a povahu ľudí) gréc.

reformátor (č. usilujúci sa o zmenu, úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu) lat. franc.

pacifikátor (č., kt. obnovuje mier a poriadok, najmä násilím, urovnáva nepokoje, potlačuje vzburu) lat.

vazal (polit. al. hosp. závislý č.) kelt.-franc. pejor.

deus ex machina /-chíná/ (č., kt. náhle, nečakane vyrieši zložitú situáciu, spor) lat. pren. kniž.

selfmademan /-mejdmen/ (č., kt. sám, vlastným úsilím dosiahol významné postavenie) angl.

aférista (č. spôsobujúci vzrušujúce, pohoršujúce udalosti al. zapletený do nich) franc. hovor.

synkretik

synkretista (č. spájajúci, zlučujúci rôznorodé, najmä myšlienkové prvky, názory, smery) gréc. kniž.

eklektik (č. preberajúci a spájajúci cudzorodé prvky rôznych štýlov, čerpajúci z cudzích zdrojov) gréc.

maska (č. preoblečený, prestrojený za niekoho iného) arab.-franc.

model (č. ako predloha na výtvarné spracovanie) tal.

štafáž (drobné osoby vypĺňajúce a dotvárajúce div. scénu al. obraz, pozadie scény al. obrazu div. a výtv.; bezvýznamné osoby okolo významnej osoby, pozadie expr.) franc.-nem.

antitalent (č. bez schopností, nadania na určitú činnosť) gréc. + lat.

hypnotizér gréc.

magnetizér (č. schopný privádzať do zmeneného stavu vedomia podobného spánku) gréc.-franc. zried. zastar.

telegnostik (č. schopný rozpoznávať predmety a udalosti na diaľku, bez účasti známych zmyslov) gréc. psych.

vegetarián lat.

vegoš (č., kt. sa živí prevažne al. výlučne rastlinnou potravou) lat. hovor.

vegán (vegetarián, kt. sa živí výlučne rastlinnou potravou) lat.

vitarián (vegetarián, kt. sa živí výlučne surovou rastlinnou potravou) lat.

laktovegetarián (vegetarián, kt. nepožíva mäso, ale požíva živočíšne produkty, mlieko, maslo, syr) lat.

ovolaktovegetarián

laktoovovegetarián (vegetarián, kt. nepožíva mäso, ale požíva živočíšne produkty, mlieko, maslo, syr, vajcia) lat.

proband (č., na kt. sa overujú účinky niečoho, pokusná osoba) lat.

gratulant lat.

vinšovník (č., kt. blahoželá) nem. hovor.

adresát (č., kt. je určený prejav, správa, oznam) lat.

hominid (č. ako príslušník čeľade primátov) lat.

homo (č. ako rod z čeľade ľudí) lat.

homo erectus /-ktus/ lat.

pitekantrop gréc.

pithekanthropus erectus /-tekantro- -ktus/ (vzpriamený č., opočlovek, zberač a lovec) gréc. + lat.

homo habilis (zručný č. schopný vyrábať nástroje) lat.

homo sapiens (č. rozumný, nadaný rozumom) lat.

homo sapiens sapiens (vyspelá forma č.) lat.

homo faber (č. tvoriaci, tvorivý, pôsobiaci na prostredie) lat.

troglodyt (jaskynný č.) gréc.

neandertálec (praveký č., pračlovek) vl. m.

kromaňonec (predveký č.) vl. m. franc.

robot (umelý č., automat podobajúci sa č. a vykonávajúci ľudskú prácu) um.

replikant (robot s ľudskou podobou a inteligenciou) lat.-angl.

android (mechanická napodobenina č.) gréc.

homunkulus (umelý č. vyrobený chem. cestou podľa receptu alchymistov, podľa stredovekej predstavy) lat.

golem (umelý č. z hliny oživovaný magicky, v stredovekej žid. povesti) čes.-hebr.

malý č. pozri krpec 2trpaslík 2

vysoký č. pozri dlháň

silný, mohutný č. pozri oborsilák

tučný č. pozri brucháč

starý, upadnutý č. pozri starecstaršina

č. s telesnou chybou pozri mrzák

odvážny č. pozri hrdina 1

múdry, dôvtipný, vzdelaný č. pozri mudrcvzdelanec

šikovný, obratný, zručný č. pozri šikovník

vynikajúci, tvorivý č. pozri odborníkznalecveľduch

vážený, slávny, vynikajúci č. pozri osobnosť

zaostalý, nevzdelaný, obmedzený, prostý č. pozri nevzdelanechlupák

bezvýznamný, nedôležitý č. pozri niktoš

čudný, zvláštny č. pozri čudák

citlivý, vnímavý č. pozri nedotklivec

ľahostajný, nevšímavý č. pozri nevšímavec

nedôverčivý č. pozri nedôverčivec

nespokojný, túlajúci sa č. pozri nespokojenec

bojazlivý, opatrný č. pozri bojazlivec

váhavý, nerozhodný, nestranný č. pozri váhavec

porazenecký č. pozri porazenec

popudlivý, podráždený č. pozri blázon 1

neporiadny, nedbanlivý, zmätkársky č. pozri neporiadnik

neprispôsobivý č. pozri nespokojenec

pochabý, pojašený č. pozri pochábeľ

nerozvážny, ľahkomyseľný č. pozri ľahkomyseľník

vtipný, prefíkaný č. pozri vtipkár

nedôstojný, nevážny č. pozri šašo 2

obmedzený, spiatočnícky č. pozri obmedzenec 1

náročný, nepružný, skostnatený č. pozri puntičkár

bezzásadový, prospechársky č. pozri bezzásadovecprospechár

strojený, predstierajúci, neúprimný č. pozri pokrytec

napodobňujúci, opakujúci č. pozri napodobňovateľ

(dobrý, príjemný, milý č.) pozri dobrákrojko

(dobročinný, nezištný č.) pozri ľudomil

znášanlivý, zhovievavý č. pozri zhovievavec

nadradený pozri nadčlovek

zlý, podozrivý č. pozri zloduch 2

násilnícky, krutý č. pozri násilníksurovec

bezcitný, bezohľadný č. pozri bezcitník

šplhúnsky č. pozri šplhúň

nečestný č. pozri podovodník

samotársky č. pozri samotár

nadutý, namyslený, sebavedomý č. pozri namyslenec

skúpy, lakomý č. pozri lakomec

vystatovačný č. pozri chvastúň

sebecký, nespoločenský č. pozri sebec

obťažujúci, zapárajúci č. pozri otrava 3

podlízavý č. pozri lichotník

zradný č. pozri zradca

zúfalý, beznádejný č. pozri zúfalec

zanedbaný, špinavý, smiešny č. pozri úbožiak

príživnícky č. pozri príživník 1

č. bez domovského práva, bez štátnej príslušnosti pozri bezdomovec

nespokojný, búriaci sa č. pozri burič

bezprávny, neslobodný č. pozri otrokvydedenec

začínajúci č. pozri začiatočník

uchádzajúci sa č. pozri uchádzač 1

neuniformovaný č. pozri nevojak

vplyvný, ochraňujúci č. pozri ochranca

neveriaci č. pozri neverec

č. predpovedajúci budúcnosť pozri veštec

smoliarsky č. pozri smoliar

človek z hľadisla lekárstva

maród franc.-nem. hovor.

-man (chorý č.) gréc. v zlož. sl.

pacient (chorý č., kt. sa lieči) lat.

špitálnik (pacient v nemocnici) lat.-nem. hovor.

rekonvalescent (č. po prekonanej chorobe, v stave zotavovania) lat.

chronik (č. postihnutý zdĺhavou, vleklou chorobou) gréc. lek.

marodér (chorý č. al. č. predstierajúci chorobu) franc.-nem. pejor.

simulant (č. vedome predstierajúci neexistujúce chorobné príznaky) lat. lek.

hypochonder (č. postihnutý duševnou poruchou prejavujúcou sa prehnaným zameraním na vlastný zdravotný stav, presvedčením o vážnej, v skutočnosti neexistujúcej chorobe) gréc. lek.

albín (č. s vrodeným nedostakom farbiva kože, dúhovky a vlasov) lat.-port.

makrocefalus (č. s nadmerne veľkou hlavou) gréc. antrop.

dolichocefalus (č. s dlhou lebkou) gréc. antrop.

ambidexter (č. s približne rovnako obratnými oboma rukami) lat. lek.

neurotik (č. postihnutý chorobou spôsobenou poruchou vyššej nervovej činnosti, nervovo chorý) gréc. lek. psych.

neuropat (č. postihnutý bližšie neurčenou nervovou chorobou) gréc. lek.

neurastenik (č. postihnutý nervovou slabosťou, vyčerpanosťou) gréc. lek.

pantofób (prestrašený č., kt. má zo všetkého chorobný strach) gréc. lek.

schizofrenik gréc. lek. psych.

schizoš (č. postihnutý duševnou chorobou spojenou s narušením al. rozpadom osobnosti) gréc. lek. psych. slang.

meteororát (č., na kt. vplývajú zmeny počasia) gréc. psych.

paranoik (č. postihnutý duševnou chronickou poruchou prejavujúcou sa bludom neodôvodnenej podozrievavosti, vzťahovačnosti a pocitu prenasledovania) gréc. lek. psych.

psychotik (č. postihnutý poruchami vnímania, myslenia a konania a následne aj osobnosti) gréc. lek.

psychopat (č. postihnutý duševnou poruchou, úchylkou) gréc.

hysterik (č. postihnutý duševnou chorobou prejavujúcou sa nestálymi náladami, neprimeranými reakciami) gréc. lek.

maniak (č. postihnutý duševnou chorobou prejavujúcou sa vzrušenou náladou, nadmernou činnosťou) gréc. lek.

pyroman

pyromaniak (č. postihnutý duševnou poruchou prejavujúcou sa túžbou zakladať požiare, podpaľačstvom, podpaľač) gréc. psych. lek.

sociopat (č. s chorobným, nenormálnym vzťahom k spoločenskému prostrediu) lat. + gréc. lek. psych.

myop (č. postihnutý krátkozrakosťou) gréc. lek.

diabetik (č. chorý na cukrovku, cukrovkár) gréc. lek.

sklerotik (č. postihnutý chorobným tvrdnutím tkaniva, kôrnatením) gréc. lek.

kardiak (č. so srdcovou chorobou, srdciar) gréc. lek.

hemofilik (č. postihnutý dedičnou krvácavosťou prenášanou ženami) gréc. lek.

reumatik (č. postihnutý chorobou kĺbov, svalov, chrbtice a pod., lámkou) gréc.

rachitik (č. postihnutý chorobou prejavujúcou sa krivením kostí, krivicou) gréc. lek.

paraplegik (č. postihnutý ochrnutím oboch dolných končatín, vozičkár) gréc. lek.

paralytik (č. postihnutý ťažkým stupňom ochrnutia, obrny) gréc. lek.

stomik (č. s vývodom orgánu von z tela) gréc. lek.

malarik (č. postihnutý nákazlivou horúčkovitou chorobou prenášanou komárom rodu Anopheles) tal. lek.

alergik (č. postihnutý zvýšenou citlivosťou, precitlivenosťou organizmu) gréc. lek.

astmatik (č. trpiaci na záduch, dýchavičnosť) gréc. lek.

retard (zaostávajúci č., najmä v duševnom vývoji) lat. slang.

oligofrenik (slabomyseľný č.) gréc. lek.

debil (č. postihnutý najľahším stupňom slabomyseľnosti) lat. lek. psych.

imbecil (č. postihnutý stredným stupňom slabomyseľnosti) lat. lek.

idiot (č. postihnutý najťažším stupňom slabomyseľnosti) lat. lek. psych.

kretén (slabomyseľný, zaostalý č. postihnutý útlmom telesného a duševného vývoja v dôsledku zníženej činnosti štítnej žľazy) franc. lek.

mongol (č. postihnutý vrodenou mentálnou poruchou na podklade chromozómovej odchýlky) vl.m. slang.

afatik (č. postihnutý poruchou al stratou reči vzniknutou narušením rečových oblastí mozgu) gréc. lek.

dislektik (č. postihnutý poruchou čítania) gréc. lek.

logopat (č. postihnutý poruchou reči) gréc. lek.

grafoman (č. postihnutý poruchou konania prejavujúcou sa chorobnou nutkavou potrebou písať) gréc.

somnabul

somnabulista

lunatik lat. lek.

hypnobat (č. postihnutý námesačníctvom) gréc. odb.

človek postihnutý pohlavnou úchylkou

deviant (úchylný č., najmä sexuálne, úchylák)

narcista (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa v erotickom záujme o vlastné telo, sebaláskou) vl. m. psych. lek.

fetišista (č. postihnutý úchylkou, pri kt. predmetom jeho vzrušenia sú predmety, napr. časti odevu) port.-franc. lek.

frotér (č. ukájajúci pohlavný pud otieraním, tlačením na cudziu osobu) franc. psych.

exhibicionista (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa obnažovaním pohlavných orgánov na verejných miestach, pred osobami iného pohlavia) lat. psych.

voyer /vuajör/ (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa snahou pozorovať pohlavné ústroje iných osôb a ich pohlavný styk) franc. lek.

pedofil (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa pohlavným zameraním na deti) gréc. lek. psych.

pederast (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa pohlavným zameraním na osoby rovnakého pohlavia, najmä chlapcov) gréc. lek. psych.

masochista (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa potrebou vlastnej fyzickej bolesti al. poníženia) vl. m. lek.

sadista (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa násilím, krutosťou, trýznením iného č.) vl. m. lek.

sodomita (č. postihnutý úchylkou spočívajúcou v pohlavnom styku so zvieratami) vl. m. lek.

transsexuál

transvestit

transvestita (č. túžiaci žiť spôsobom života druhého pohlavia) lat. lek. psych.

homosexuál gréc. + lat. lek.

homoš gréc.+lat. slang.

buzerant tal.-nem. slang. vulg.

gay /gej/ angl.

pederast (č. s pohlavným zameraním na osoby rovnakého pohlavia, teploš) gréc. lek. psych.

lesbička (homosexuál, o žene) vl. m.

heterosexuál (č. s pohlavnou náklonnosťou k druhému pohlaviu) gréc. + lat. lek.

onanista vl. m.

masturbant (č. oddávajúci sa ukájaniu pohlavného pudu na sebe samom) lat. lek.

erotoman gréc. lek.

sexoš (č. s nadmerne vystupňovanými pohlavnými záujmami a pudmi, chlipník) lat. slang.

venerik (č. chorý na pohlavnú chorobu) lat.

gonoreik (č. chorý na kvapavku) gréc. lek.

syfilitik vl. m.

luetik (č. postihnutý nákazlivou chronickou pohlavnou chorobou) lat. lek.

fetovač lat. hovor.

feťák lat. slang.

narkoman

narkotik gréc. lek.

toxikoman (č. závislý od omamných látok, požívajúci omamné látky) gréc. lek.

morfinista (narkoman požívajúci výťažok z nedozretých makovíc) gréc. vl. m.

alkoholik (č. závislý od liehovín ako návykovej drogy, opilec, pijan) arab.

gambler (č. závislý od hracích automatov, chorobný hráč) angl.

workaholik

workoholik

workholik /uórk-/ (č. závislý od práce, posadnutý prácou) angl. + arab.-angl.

homo homini lupus (č. človeku vlkom) lat.

lupus est homo homini (č. je človeku vlkom) lat.

ecce homo /ekce/ (ajhľa, č., Pilátov výrok o zbičovanom Ježišovi s tŕňovou korunou) lat. bibl.

per capita /ka-/ (na č. ako jedinca, na hlavu) lat. ekon. porovnaj mužženadieťachlapecdievčamládenecslečnastarecžiaktyp 3pracovníkodborníkneodborníkhodnostárbytosťosoba 2

postava

postava 1 (podoba (ľudského) tela, telo, jeho rozmery)

figúra

figúrka lat.

muskulárny typ lat.

atletický typ (typ človeka s dobre vyvinutou p., kostrou a svalstvom, širokým hrudníkom a ramenami) gréc.

pyknik

pyknický typ gréc. fyziol.

eurysomný typ gréc. antrop.

brachymorfný typ gréc. antrop.

laterálny typ (typ človeka s krátkymi končatinami, silnou p., kostrou, okrúhlou tvárou, sklonom k tučnote, ukladaniu podkožného tuku) lat. antrop.

astenik gréc. lek.

astenický typ gréc. lek. fyziol.

dolichomorfný typ gréc. lek. antrop.

leptozóm

leptozómny typ gréc. lek.

lineárny typ (typ človeka so štíhlou p., dlhými končatinami, jemnou kostrou a slabým svalstvom) lat. antrop.

hyperstenik (typ človeka s územčistou p. a širokými kosťami) gréc. odb.

makrosómia (obrovitá p., obrovitý telesný vzrast, obrovitosť) gréc. lek.

atlant

atlas vl. m. archit.

telamón (svalnatá mužská p. vo funkcii zvislej podpery budovy) gréc. archit. zried.

erot (v antike) gréc.

putti (v renesancii, baroku) tal.

amoret (v rokoku) tal.

stafáž (drobné postavy na obraze slúžiace na jeho oživenie) franc. výtv.

figurína (umelo zhotovená ľudská p., bábka do výkladu a pod.) lat.

manekýn

manekýnka (figurína na predvádzanie al. skúšanie odevov) hol.-franc.

oskar (figurína používaná pri bariérových skúškach automobilov) vl. m. slang.

pimprľa

pimperľa (trojrozmerná bábka) nem. zastar.

javajka vl. m. div.

vajang

wajang

wayang

vajanga (bábka vodená na paličke odspodu) malaj. div.

marioneta (závesná bábka ovládaná zhora niťami al. drôtikmi) franc. div.

pajác (bábka, bábika, panák, panáčik, so smiešnym výzorom) tal.

gašpar

gašparko (smiešna p. v bábkovom divadle) vl. m.

golem (umelá p. z hliny, oživovaná magicky, v stredovekej žid. povesti) čes.-hebr.

orant

orans (p. so zdvihnutými a otvorenými rukami, najmä v starokresťanskom umení, na obrazoch, náhrobkoch) lat. archeol.

figúra (p. v šachu)

figúrka (všetky postavy okrem pešiakov, t.j. kráľ, kráľovná, veža, strelec, jazdec) lat. šach.

pión franc. šach.

pinčel (najnižšia figúra, pešiak, bežec) franc.-angl. hovor.

bašta (veža) tal. šach. zastar.

dáma (figúra pohybujúca sa v akomkoľvek priamom smere, kráľovná) franc. šach.

fers (figúra pohybujúca sa o jedno pole po diagonále) perz.

moa (figúra pohybujúca sa ako jazdec, ak v danom smere po diagonále je susedné pole voľné) ? šach.

mao (figúra pohybujúca sa ako jazdec, ak v danom smere po frontále je susedné pole voľné) ? šach.

pao (figúra pohybujúca sa ako veža, ale brať môže len po preskočení jediného kameňa) čín. šach.

metafigúra (figúra, kt. pohyb a pôsobnosť sa odlišuje) gréc.-lat.

parafigúra (figúra, kt. branie a šachovanie sa odlišuje) gréc.+lat. porovnaj sochabytosť

p. malého nahého dieťaťa ako motív vo výtv. umení

erot (v antike) gréc.

putti (v renesancii, baroku) tal.

amoret (v rokoku) tal.

stafáž (drobné postavy na obraze slúžiace na jeho oživenie) franc. výtv.

figurína (umelo zhotovená ľudská p., bábka do výkladu a pod.) lat.

manekýn

manekýnka (figurína na predvádzanie al. skúšanie odevov) hol.-franc.

oskar (figurína používaná pri bariérových skúškach automobilov) vl. m. slang.

pimprľa

pimperľa (trojrozmerná bábka) nem. zastar.

javajka vl. m. div.

vajang

wajang

wayang

vajanga (bábka vodená na paličke odspodu) malaj. div.

marioneta (závesná bábka ovládaná zhora niťami al. drôtikmi) franc. div.

pajác (bábka, bábika, panák, panáčik, so smiešnym výzorom) tal.

gašpar

gašparko (smiešna p. v bábkovom divadle) vl. m.

golem (umelá p. z hliny, oživovaná magicky, v stredovekej žid. povesti) čes.-hebr.

orant

orans (p. so zdvihnutými a otvorenými rukami, najmä v starokresťanskom umení, na obrazoch, náhrobkoch) lat. archeol.

figúra (p. v šachu)

figúrka (všetky postavy okrem pešiakov, t.j. kráľ, kráľovná, veža, strelec, jazdec) lat. šach.

pión franc. šach.

pinčel (najnižšia figúra, pešiak, bežec) franc.-angl. hovor.

bašta (veža) tal. šach. zastar.

dáma (figúra pohybujúca sa v akomkoľvek priamom smere, kráľovná) franc. šach.

fers (figúra pohybujúca sa o jedno pole po diagonále) perz.

moa (figúra pohybujúca sa ako jazdec, ak v danom smere po diagonále je susedné pole voľné) ? šach.

mao (figúra pohybujúca sa ako jazdec, ak v danom smere po frontále je susedné pole voľné) ? šach.

pao (figúra pohybujúca sa ako veža, ale brať môže len po preskočení jediného kameňa) čín. šach.

metafigúra (figúra, kt. pohyb a pôsobnosť sa odlišuje) gréc.-lat.

parafigúra (figúra, kt. branie a šachovanie sa odlišuje) gréc.+lat. porovnaj sochabytosť

drahokam

diamant (vzácny najtvrdší nerast používaný ako d.) franc. + gréc.

koh-i-noor /kóhe núr/ (slávny ind. diamant, súčasť brit. korunovačných klenotov) perz.

bort (diamant nevhodný pre klenotníctvo a používaný na tech. účely) angl. tech.

korund (nerast používaný ako d.) ind.

odrody korundu

rubín (ohnivočervený priehľadný d.) lat.

zafír (modrý d.) sanskrit-hebr.-lat.

leukozafír (bezfarebný d.) gréc. + sanskrit-hebr.-lat.

chryzoberyl (žltý až zelený nerast používaný ako diamant)

odrody chryzoberylu

alexandrit (d. s meňavou farbou) vl. m.

beryl (nerast používaný ako d.) gréc.

odrody berylu

smaragd (sýtozelený d.) gréc.-lat.

akvamarín (modrozelený až modrý d.) lat.

heliodór (žltozelený až žltý d.) gréc.

morganit (ružový d.) vl. m.

vorobievit (ružový d.) vl. m.

opál (rôzne sfarbený d.)

briliant (priehľadný d., druh výbrusu najmä diamantov) franc.

butón (briliantový gombík al. náušnica) franc. klenot.

brioleta (druh výbrusu do tvaru mandle, nosený ako prívesok) franc. klenot.

naveta (úzky a dlhý výbrus skla al. drahých kameňov) franc.

mugla (hladký, bezfazetový druh výbrusu najmä nepriehľadných drahokamov) nem.

kabošon (d. vybrúsený do guľata, vyduto) franc.

rozeta franc.

ruta (d. vybrúsený do tvaru nízkeho ihlanu) lat.

tabuľkovec (výbrus drahokamu s vrškom v podobe tabuľky) lat.

gema lat.

glyptika (d. al. polodrahokam, prípadne aj sklo, s vyrezaným al. vyrytým obrazom, ako prívesok al. prsteň) gréc. výtv.

intaglio

intaglia (gema so zahĺbeným reliéfom) tal.

kamea

kamej (gema s vypuklým reliéfom) orient.-franc.

dubleta (brúsený kameň zlepený z dvoch kusov) franc.

mixte franc.

mixle (polopravá dubleta, s vrchnou časťou z pravého kameňa a spodnou zo skla) angl.

solitér (jedinečný, samostatne vybrúsený a zasadený d.) franc. porovnaj polodrahokam

kroj

kamizol

kamizola (krátky mužský kabát ako časť k.) tal.-franc.

kontuš (poľ. slávnostný kabát s rozstrihnutými rukávmi ako časť k.) poľ. zastar.

surka (chorv. kabát zapínaný na šnúrky ako časť k.) chorv.

kacabajka (krátky priliehavý kabátik ako časť k.) ? zastar.

dirndl (nem. a rak. ženský k.) nem.

jupka (krátky priliehavý ľahký ženský kabátik ako časť k.) arab.-nem.

brusliak

prusliak

bruslek

bruclík

bruclek (ženská vyšívaná vesta ako časť k.) nem. hovor.

látka

látka 1 (forma hmoty)

materiál lat.

substancia lat.

matéria (hmotná podstata) lat.

produkt (l. vzniknutá určitým pochodom) lat.

destilát (l. získaná destiláciou) lat. chem.

sekrét (l. vylučovaná žľazami, výlučok) lat. biol. porovnaj výlučok

enzým gréc. biochem.

ferment (bielkovinová l. urýchľujúca chem. reakcie v organizme) lat. chem.

steapsín (enzým podžalúdkovej žľazy štiepiaci tuky) gréc. biochem.

lipáza (enzým štiepiaci tuky) gréc. biochem.

pepsín (tráviaci enzým žalúdočnej šťavy) gréc. biochem.

hormón gréc. biol.

inkret (biol. aktívna l. pôsobiaca na fyziologické pochody v organizme) lat. biol.

somatotropín (rastový hormón vylučovaný predným lalokom hypofýzy) gréc. biol.

inzulín (bielkovinový hormón slinivky brušnej, kt. nedostatok spôsobuje cukovku) lat. biol. farm.

adrenalín

noradrenalín lat. biol.

epinefrín gréc.

suprarenín (hormón drene nadobličky) lat. lek.

testosterón lat. + gréc. biol.

androgén

androsterón (mužský, samčí pohlavný hormón) gréc. biol.

estrogén

estradiol

estrín

estriol

estrón gréc. biol.

progesterón (ženský, samičí pohlavný hormón) gréc. biochem.

fytohormón (prirodzená rastová l.) gréc. biol.

florigén (predpokladaný fytohormón vyvolávajúca kvitnutie rastlín) lat. bot.

vitamín (l. organického pôvodu nevyhnutná pre živý organizmus) lat. biol.

tiamín

aneurín (vitamín B₁ v droždí, pečeni atď.) gréc. chem.

pyridoxal

pyridoxamín

pyridoxín (vitamín B₆, tri formy) gréc. biochem.

fylochinón (vitamín K₁, l. zrážajúca krv nachádzajúca sa v kapuste, špenáte a pod.) gréc. + indián. biochem.

alkaloid (zásaditá dusíkatá organická l. prítomná v rastlinách, účinná na človeka a často používaná ako liečivo) arab. chem.

atropín (prudko jedovatý alkaloid v blene, ľuľkovci a durmane) gréc. chem.

chinín (alkaloid chinínovníkov používaný proti malárii) indián. chem.

opiát lat. + gréc.

morfín

morfium vl. m. chem.

kodeín gréc. farm.

papaverín (alkaloid zo zaschnutého výronu makovíc maku siateho) lat. chem.

teín (alkaloid v listoch čaju, kávy, kakaových bôboch a pod.) čín. chem.

kofeín (alkaloid v semenách kávovníka, koly, v listoch čaju a pod.) arab. chem.

kokaín (alkaloid z listov tropického kra koky) indián. chem.

nikotín (jedovatý alkaloid v listoch tabaku) vl. m. chem.

strychnín (prudko jedovatý alkaloid v semenách používaný v lekárstve a poľnohospodárstve) gréc. chem.

novokaín (syntetický alkaloid používaný na miestne umŕtvenie, znecitlivenie) lat. + indián. farm. porovnaj droga

mediátor lat.

transmiter /tranz-/ (l. sprostredkúvajúce v organizme prenos vzruchu z konca nervového vlákna na ďalšiu nervovú bunku) lat. + angl. biochem.

flečer (l. na dočasnú výplň poškodeného zuba, vložka do zuba) vl. m. lek. slang.

droga (liečivá rastlinná al. živočíšna l. surovina na výrobu liečiv) franc. farm.

anabolikum (l. zvyšujúca tvorbu živej hmoty, najmä svalstva, kt. je v športe dopingom) gréc. farm. lek.

gáfor (prchavá organická aromatická l. používaná najmä v medicíne) orient.-nem. chem.

baktericíd

bakteriocíd gréc. + lat. chem.

germicíd (l. na ničenie, usmrcovanie baktérií) lat. chem.

virostatikum (l. schopná potláčať rast a množenie vírusov) lat. lek. farm.

dezinficiencium (l. na odstraňovanie, ničenie choroboplodných zárodkov, mikróbov) franc. + lat. lek.

antibiotikum (l. vytváraná mokroorganizmami, zabraňujúca rastu al. hubiaca iné mikróby) gréc. biol. lek. farm.

antigén (cudzorodá l. schopná vyvolať tvorbu protilátok) gréc. lek.

antidotum (l. s opačným účinkom, protijed) gréc. + lat. lek. farm.

anestetikum (l. spôsobujúca znecitlivenie) gréc. lek. farm.

xenobiotikum (telu cudzia l., napr. liek, jed) gréc. lek.

kancerogén lat. + gréc.

karcinogén (l. vyvolávajúca al. urýchľujúca zhubné nádorové ochorenie, rakovinu) gréc. lek.

alergén (l. vyvolávajúca precitlivenú reakciu) gréc. lek.

vehikulum (l. uľahčujúca vnikanie hlavnej účinnej látky do organizmu) lat. farm.

injekcia (liečebná l. určená na vstreknutie do tela) lat. lek.

spermatocid (l. usmrcujúca samčie pohlavné bunky používaná ako prostriedok proti počatiu) gréc. + lat.

abortívum (l. vyvolávajúca potrat) lat. farm. lek.

feromón (l. vylučovaná živým organizmom a vyvolávajúca u iného jedinca toho istého druhu zmenu správania) lat. + gréc. biol.

antiperspirant (l. pôsobiaca proti poteniu, v kozmetike) gréc. + lat. odb.

chemikália (l. vyrobená chem. technologickým procesom) gréc. chem.

prekurzor (východisková l., z kt. chem. premenou vzniká výsledný produkt) lat. chem.

reaktant (východisková l. vstupujúca do pochodu, pri kt. dochádza ku kvalitatívnej zmene látky) lat. chem.

intermediát (l. vznikajúca v priebehu premeny východiskovej látky na konečný produkt, medziprodukt) lat. chem.

iniciátor (l. na vyvolanie chem. reakcie) lat.

katalyzátor (l., kt. urýchľuje chem. reakcie a na konci reakcie sa obnoví) gréc. chem.

aktivátor (l. zvyšujúca účinnosť) lat. odb.

inhibítor (l. spomaľujúca, tlmiaca, zastavujúca chem. reakciu, spomaľovač) lat. odb.

retardér (l. spomaľujúca chem. reakciu, spomaľovač) lat.-franc. chem.

aditív

aditívum (l. pridávaná do výrobkov na zlepšenie al. úpravu ich vlastností, prísada) lat. odb.

fixatér lat.-franc.

fixátor (l. na znižovanie prchavosti al. zosilňovanie vône, voňavky, ustaľovač) lat.

reagencia

reagent

reagens (l. na zisťovanie iných látok, činidlo) lat. chem.

indikátor (l. ukazujúca stav al. zmenu sústavy, do kt. bola pridaná) lat. chem.

disperzia (nerovnorodá sústava obsahujúca aspoň dve látky, z kt. jedna je spojitá, napr. voda, a aspoň jedna je v nej rozptýlená, napr. latex) lat. fyz. chem.

koloid (viaczložková l., v kt. je rozptýlená iná l., častice od 5 do 1 000 nm) gréc. chem.

emulzia (koloidná sústava, kvapalina v kvapaline) lat.

latex (emulzia syntetickej živice vo vode) gréc.-lat.

lyosól (koloidná sústava, pevná látka v kvapaline) gréc.

hydrosól (koloidná sústava, pevná látka vo vode) gréc.

aerosól (koloidná sústava, pevná látka al. kvapalina v plyne) gréc. odb.

suspenzia (sústava, v kt. sú rozptýlené jemné čiastočky tuhej látky v kvapaline) lat. fyz. chem.

gél (rôsolovitá l., v kt. je jedna zložka rozptýlená v druhej tak, že tvoria spojitú štruktúru) lat. chem.

emulgátor (l. uľahčujúca tvorbu zmesi dvoch al. viac nemiešateľných, jemne rozptýlených kvapalín) lat. chem.

adhezívum (l. zvyšujúca priľnavosť) lat. odb.

oxidant (l. schopná okysličovať inú látku, okysličovadlo) gréc. chem.

pyrofor (samozápalná l. horiaca samovoľne na vzduchu) gréc. chem.

odorant (ostro páchnuca l. pridávaná napr. do vykurovacích plynov) lat. chem.

saponát (syntetická l. používaná ako prací a čistiaci prostriedok) lat. chem.

sóda (biela prášková al. kusová l. používaná na zmäkčovanie vody; biela práškovitá l. používaná v potravinárstve na zníženie kyslosti žalúdočnej šťavy) arab.-lat.

stimulátor (l. povzbudzujúca rast rastlín, živočíchov) lat. biol.

lakrimátor (slzotvorná l.) lat. odb.

adamsit /-zi-/ (bojová chem. kryštalická l. s obsahom arzénu) vl. m. chem.

napalm (bojová zápalná rôsolovitá l. s obsahom benzínu) angl. skr. chem. voj.

soman (bojová nervová l. obsahujúca fosfor a fluór) um. chem. voj.

tabun (bojová chemická nervová jedovatá l.) um. chem.

yperit (bojová jedovatá chem. l. spôsobujúca pľuzgiere) vl. m. chem.

pajc (l. na zvýšenie trvanlivosti, dosiahnutie nepriepustnosti a pod., moridlo) nem. stolár. slang.

git (l. na spájanie al. vypĺňanie povrchových nerovností, tmel) nem. hovor.

kaučuk indián.-franc. tech.

elastomér (pružná l. z mliečnej šťavy tropických stromov al. umelá) gréc. chem.

ebonit (čierny tvrdý tuhý vulkanizovaný kaučuk) egypt.-gréc. chem.

guma (l. vyrobená vulkanizáciou kaučuku) egypt.-lat.

rezlit (tuhá guma na podošvy) lat.

polymér (makromolekulárna l.) gréc. chem.

plast (makromolekulárna l. spracovávaná teplom al. tlakom) gréc. chem.

polyvinylchlorid [PVC] (plastická l., polymér vinylchloridu) gréc. + lat.

igelit nem. vl. m.

novoplast (mäkčené ohybné nepremokavé PVC) lat. + gréc.

vinidur (plastická l., nemäkčený PVC) lat. tech.

novodur (tvrdý, nemäkčený PVC na výrobu rúrok) lat. chem.

epoxid (plastická l. používaná na výrobu lepidiel, tmelov, lakov a pod.) gréc. chem.

polyetylén (plastická l. používaná na výrobu obalových materiálov a pod.) gréc. chem.

polystyrén (bezfarebná tuhá plastická l. používaná na tepelné izolovanie) gréc. chem.

plexisklo (dokonale priehľadná bezfarebná plastická l., organické sklo) lat. + slov. tech.

polyester (plastická l. používaná na výrobu syntetických vlákien a lakov) gréc. chem.

polyamid (plastická l. používaná na výrobu syntetických vlákien) gréc. chem. porovnaj vlákno 1

neoprén (plastická l. podobná kaučuku) gréc. chem.

dupol (plastická l. na kabelky) ?

termoplast (plastická l. teplom mäknúca a chladom tuhnúca) gréc. chem.

teflon

teflón (plastická l. chem. a tepelne odolná používaná ako ochranný povlak na kuchynský riad a pod.) um. tech.

molitan (plastická penová l. používaná napr. v čalúnictve a ako izolačný materiál) um. chem.

tartan (plastická l. používaná na pokrývanie plochy šport. závodísk) vl. m.

celuloid (plastická pružná priehľadná, ľahko zápalná l. používaná aj v kinematografii) lat. + gréc.

dielektrikum gréc.

izolant (l. s vysokým merným odporom, elektricky nevodivé prostredie, nevodič) tal.-franc.

lubrikant (l. používaná na povrchovú úpravu sklených vláken a iných materiálov chrániaca pred vzájomným oterom) lat. tech.

komprimát (lisovaná l., napr. v tabletách) lat.

želatína (glejovitá l. živočíšneho pôvodu získaná vylúhovaním kostí a koží) franc. odb.

ambra arab.

vorvaňovina (voskovitá voňavá l. z čriev vorvaňa používaná vo voňavkárstve) rus. odb.

vazelína (l. na mazanie, prípravu mastí a pod. z minerálnych olejov) nem. + gréc.

laminát (vrstvovitá l. vzniknutá spojením niekoľkých vrstiev, vystužená živicami al. plastmi, vo forme dosiek al. tvarovaná) lat. tech.

papyrus (l. na písanie v staroveku vyrobená zo stonkov egypt. vodnej rastliny z čeľade šachorovitých) gréc.

celofán (priehľadná obalová fólia vyrábaná z celulózy) lat. + gréc. porovnaj plát

email (ochranná al. ozdobná sklovitá vrstva, povlak na keramike, kove a pod.) germ.-franc. tech.

glazúra franc.

glieda (sklovitá poleva, povlak) nem. hovor.

engoba (l. na keramike z jemne plavenej hliny na prekrytie pôvodnej farby črepu al. ako podklad na výzdobu, nesklovitý povrch keramiky, náčrepok) franc. ker.

lister (lesklá meňavá l. na skle al. fajanse) franc. sklár.

smalt (ochranná al. ozdobná sklovitá vrstva, povlak na kovovom podklade) germ.-tal.

exhalácia

exhalát (odpadová pevná, kvapalná a plynná l. vypúšťaná do ovzdušia, znečisťujúca ovzdušie, škodlivina) lat. tech.

polutant (l. znečisťujúca životné prostredie) lat. odb.

deterent (l. rastlinného pôvodu znechucujúca hmyzu potravu) lat.

éter (l. vypĺňajúca vesmírny priestor podľa starých predstáv) gréc.

fluidum (predpokladaná neviditeľná, nevážiteľná l. vyžarujúca energiu, nositeľka niektorých vlastností látok, najmä v 17.a 18. st.) lat.

imponderabilie

imponderabiliá (predpokladané nezvážiteľné látky slúžiace na vysvetlenie niektorých fyz. úkazov) lat.

flogistón (predpokladaná l. spôsobujúca horľavosť a unikajúca pri horení, 17. – 18. st.) gréc.

jedovatá l. pozri jed

náterová l. pozri farbivonáter porovnaj hmota 1hmota 2zmeszlúčeninaliek

tekutina

hygro- gréc. v zlož. sl.

ropa (zmes uhľovodíkov rôzneho zloženia, zemný olej) poľ.

nafta (horľavá t. organického pôvodu získaná spracovaním ropy) orient.-gréc. chem.

benzín (horľavá t. používaná ako pohonná látka, rozpúšťadlo a pod., zmes kvapalných uhľovodíkov) arab. tech.

normál (benzín s nižším oktánovým číslom) lat. hovor.

špeciál

super (benzín s vyšším oktánovým číslom) lat. hovor.

acetón (bezfarebná horľavá t. používaná ako rozpúšťadlo) lat. chem.

éter (bezfarebná prchavá horľavá t. vyrobená z liehu a používaná ako rozpúšťadlo al. pri narkóze) gréc. chem.

chloroform (bezfarebná prchavá t. sladkastej vône používaná ako rozpúšťadlo a kedysi ako uspávací prostriedok) gréc. + lat. chem.

fridex (t. tuhnúca až pri nižších teplotách, používaná do chladičov áut) um.

koloid (viaczložková látka, v kt. je rozptýlená iná látka, častice od 5 do 1 000 nm) gréc. chem.

emulzia (koloidná sústava, kvapalina v kvapaline) lat.

latex (emulzia syntetickej živice vo vode) gréc.-lat.

nitroglycerín (olejovitá t. používaná najmä na výrobu trhavín) gréc. chem.

alkahest (t. údajne rozpúšťajúca všetky látky, v alchýmii) lat.

atrament lat.

tinta (farebná t. na písanie, farebný roztok) tal. zastar.

skriptol (čierna t. na písanie a pod.) lat.

tuš (t. na kreslenie a pod.) franc.-nem.

likvor (mok, šťava) lat. anat.

lymfa (t. nachádzajúca sa v miazgových cievach stavovcov, miazga) lat. anat. fyziol.

hydrolymfa (telová t. niektorých bezstavovcov) gréc. + lat. zool.

hemolymfa (telová t. bezstavovcov s funkciou miazgy a krvi) gréc. biol.

transsudát (t. nahromadená v telových dutinách pri poruchách krvného obehu) lat. lek.

plazma (tekutá zložka krvi) gréc. biol. lek.

sérum (žltkastá t. ostávajúca po zrazení krvi, zložka krvi bez súčastí spôsobujúcich jej zrážanie) lat. biol.

extravazát (t. vystúpená z ciev) lat. lek.

lochia (t. vytekajúca z maternice po pôrode, očistky) gréc. lek.

exsudát (zápalová t., výlučok, výpotok lek.; t. vylúčená z miesta rezu na rastline, miazga bot.) lat.

toddy (cukrový exsudát kokosových paliem) dráv. bot.

embrokácia (masť al. kvapalina používaná pri masáži) franc. farm.

opodeldok (masť gáfrového mydla ako t. al. gél používaný pri reumatizme) um. farm.

punč (aromatická alkoholická t. z vody, cukru, čaju, rumu a citrónu, používaná na prípravu horúceho nápoja pridaním do horúcej vody) ind.-angl. porovnaj nápojvýlučokroztokolej

pán

pán 5 (súčasť starších titulov)

freiherr /fraj-/ (slobodný p., nem. šľachtický titul nižší ako gróf) nem.

domine praestantissime /prestant-/ (prevzácny pane, ako oslovenie) lat. kniž.

domine spectabilis /spekt-/ (urodzený pane, ako oslovenie) lat. kniž.

domine magnifice (veľkomožný, vznešený pane, ako oslovenie) lat. kniž.

domine perillustris (vzácny pane, ako oslovenie) lat. kniž.

dôstojný p. pozri kňaz

rýchlo

cito lat.

pronto špan.

friško nem. nár.

gvaltom nem. hovor.

ako širón vl. m. expr.

šupom nem. hovor. expr.

šupito

šupito presto (chytro) tal. hovor.

šúsom (ako strela) nem. slang.

promptne (pohotovo, obratom, presne) lat. kniž.

tempo! (rýchlo!, rýchlejšie! ako povzbudzovanie pri športe) tal. šport.

trapom (veľmi r., behom) nem. pren. expr.

expres

expresne (súrne) lat.

telegraficky (stručne, úsečne) gréc. pren.

brevi manu /breví manú/ (krátko, stručne, skrátka, bez odkladu, povrchne, krátkou cestou) lat. kniž.

hudba

tosto

piu tosto tal. hud.

stretto tal. hud.

allegro (živo, živým, rýchlym pohybom) tal. hud.

allegretto (mierne r., mierne živo) tal. hud.

rapidamente (rýchlym tempom, náhle) tal. hud.

affranttando

affrettato /-tá-/ (zrýchlene, rýchlejšie) tal. hud.

presto

allegrissimo (veľmi r.) tal. hud.

prestissimo (ešte rýchlejšie) tal. hud.

piu allegro

piu presto (rýchlejšie) tal. hud.

accelerando /ačče-/ (čoraz rýchlejšie, zrýchlene) tal. hud.

subito /-ó/ (náhle, hneď, ihneď, razom) tal. hud.

mosso (živo, čulo) tal. hud.

piu mosso (rýchlejšie, živšie, čulejšie) tal. hud.

precipitando /-či-/

stringendo /-ndžen-/ (náhlivo, zrýchlene) tal. hud. porovnaj rýchly

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 645. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.