Výsledky vyhľadávania

zásah

zásah 1 (zasiahnutie cieľa)
trefa nem. hovor.
tuš (z. v šerme) franc. šport.
volej (z. lopty počas jej letu) angl. šport.
direkt (priamy z. v boxe) lat. hovor.
shot /šot/ (z. v boxe) angl. šport.
fulgurácia (zasiahnutie tela bleskom) lat. porovnaj úder

farbivo

farbivo
chromato-
chromo- gréc. v zlož. sl.
lak (náterová tekutá látka) ind.-nem.
politúra (bezfarebný lak tvoriaci hladkú lesklú plochu na dreve) lat.
email (vrchná lesklá krycia farba) germ.-franc. tech.
fermež lat.-franc.-nem.
firnajz (náterová ochranná látka z rastlinných olejov) lat.-nem. hovor. zastar.
latex (náterová látka z emulzie syntetickej živice vo vode) gréc.-lat.
lazúra (farba používaná na tenký priesvitný náter spodnej farebnej vrstvy, kt. nekryje, ale dáva jej svietivosť) perz.
sfregatúra (riedka rozotierateľná polosuchá farba, cez kt. presvitá spodná farebná vrstva) lat.
tempera (rýchloschnúca krycia farba rozpustná vo vode) tal. výtv.
primér (základná syntetická rýchlo zasychajúca farba) franc. tech.
terrar (biela krycia farba do smaltu a glazúr) lat. tech.
tuš (nezmazateľná farba používaná najmä na technické kreslenie) franc.-nem.
pigment (farbivo živočíšneho tela biol., nerozpustné farbivo chem.) lat.
toner (pigment používaný v kopírovacích strojoch a tlačiarňach, jemný farbiaci prášok) angl.
polychrómia (pestré zafarbenie sôch, omietok a pod. zosilňujúce ich umelecký účinok) gréc. výtv.
rúž (farba na pery) franc.
bretón (cukrárske f., najmä červené) franc. potrav.
hemoglobín (krvné f. v červených krvinkách prenášajúce kyslík) gréc. + lat. biol.
bilirubín (žlčové f.) lat. biochem.
melanín (čierne al. tmavohnedé prírodné f. v pokožke živočíchov) gréc. biol.
chlorofyl (zelené f. rastlín, listová zeleň) gréc. bot.
lakmus (rastlinné f. rozpustné vo vode používané ako indikátor kyselín a zásad) hol.-nem. chem.
flavín (žlté prirodzené f.) lat. chem.
luteín (žlté prirodzené f. v žĺtku, žltých kvetoch) lat. biochem.
lykopén (žltočervené prírodné f. v jablkách, šípkach a pod.) gréc. biochem.
parafuksín (umelé organické f. na papier) gréc. + vl. m.
alizarín (červené organické f.) arab. chem.
karamel (f. pripravené zahrievaním cukru) franc. potrav.
rodamín (červené až fialové f. na prípravu atramentov, lakov) gréc. + lat. chem.
oranž (červenožlté f.) franc. chem.
siena (hnedé, hnedočervené f.) tal. vl. m.
šmolka (modré f. na bielenie bielizne) nem.
akvamarín (modrozelené f.) lat.
rumelka (ohnivočervené f.) srbochorv.
karmín arab.-franc.
kulér (ohnivočervené f. živočíšneho pôvodu) franc.
purpur (sýtočervené f. s nádychom dofialova) gréc.-lat.
indigo (tmavomodré f.) špan. vl. m.
oker (žlté až hnedé f.) gréc.-lat. porovnaj náter

obraz

obraz 1 (plošné výtvarné zobrazenie, znázornenie)
ikono- gréc. v zlož. sl.
piktúra lat. kniž.
sulieta (tieňový o., plošný jednofarebný obrys predmetu al. osoby) franc. vl. m.
mobiliár (prenosné zariadenie v hradoch, zámkoch, kostoloch a pod., najmä nábytok, koberce, obrazy a pod.) lat.
prospekt (plošný dekoračný o. ako pozadie uzatvárajúce javisko) lat. div.
diptych (dvojdielny, dvojkrídlový o.) gréc.
triptych (trojdielny, trojkrídlový o.) gréc.
polyptych (o. zložený z najmenej troch častí) gréc. výtv.
medailón (o. v kruhovom al. oválnom ráme) tal.-franc.
pastel (o. maľovaný farebnými kriedami na plátno al. papier) tal. výtv.
tempera (o. maľovaný rýchlo schnúcimi krycími farbami rozpustnými vo vode) tal. výtv.
akvarel (o. maľovaný vodovými farbami) tal. výtv.
kvaš
gvaš (o. maľovaný vodovými farbami zmiešanými s krycou belobou, 19. st.) franc.
grafika (výtvarné dielo vytvorené technikami umeleckej kresby a umeleckej reprodukcie) gréc.
monochróm (jednofarebný o.) gréc. odb.
mozaika (plošný o. z farebných kamienkov, skielok a pod.) tal. výtv.
koláž
papiers collés /papjé kolé/ (výtvarné dielo vytvorené lepením rôznych materiálov, najmä papiera, textilu, fotografií a pod.) franc. výtv.
fotokoláž
fotomontáž (o. zostavený z rôznych fotografií) gréc. + franc.
diagánia
litofánia (priesvitný o. z neglazovaného porcelánu) gréc. ker.
dioráma
panoráma (plastický, zdanlivo plastický al. maľovaný o. s plastickými doplnkami, najmä veľký, budiaci dojem skutočnosti) gréc.
kartón (kresba na tvrdom papieri ako príprava na výtvarné dielo) tal.-franc. výtv.
tuš (kresba nezmazateľnou farbou, najmä čiernou) franc.-nem.
skica tal.
škica (prípravná kresba, náčrt, náčrtok, črta, nákres) tal. hovor.
frontispice /-spis/ (obrázok al. kresba na strane oproti titulnému listu knihy) franc. typ.
ilustrácia (obrázok v texte doplňujúci text, súvisiaci s textom) lat.
miniatúra (kresba drobných rozmerov, drobnokresba) lat.-tal.
gravúra (rytina) franc.
xylografia (drevoryt, drevorytina) gréc. výtv.
chromoxylografia (farebný drevoryt al. drevorez) gréc. výtv.
ukijoe (jap. farebný drevorez) jap.
chalkografia (obraz ručne vyrytý do medenej tlačovej platne pre tlač z hĺbky, mediryt) gréc. výtv.
siderografia (obraz vyrytý do oceľových dosiek pre tlač z hĺbky) gréc. polygr.
litografia (o. vniknutý tlačou z plochy, z kameňa, na kt. je kresba mastnou kriedou) gréc. polygr.
tonfo (kruhový o. al. reliéf v tal. renesancii) tal. výtv.
grafit (obyčajne v plur. grafity)
grafiti
graffiti /-ty/ (o. vytvorený rozprašovačom na múroch a iných verejných plochách) tal.
makimono (jap. horizontálny zvitkový o. na hodvábe al. papieri) jap.
kakemono (jap. závesný zvinovací o. z papiera al. hodvábu) jap.
žáner (zobrazenie scén s námetom z bežného každodenného života) franc. výtv.
impresia (náladový obrázok) lat. výtv.
portrét (o. zobrazujúci niekoho podobu, podobizeň) franc.
autoportrét (vlastná podobizeň) gréc. + franc.
silueta /anfas/ (plošný jednofarebný portrét) lat. výtv. fot.
en face /anfas/ (portrét s pohľadom spredu) franc. kniž.
profil (portrét s pohľadom zboku, bočný pohľad) franc.
identikit (portrét hľadanej osoby na základe výpovedí svedkov) angl.
pin-up-girl /pinapgörl/
pin-up /pinap/ (obrázok al. fotografia ženy, najmä herečky, modelky, na upevňovanie na stenu, v aute a pod.) angl. hovor.
akt (o. nahého ľudského tela) lat. výtv. fot.
pejsáž /-zá-/ (maľba krajiny, krajinomaľba) franc. kniž.
plenér (maľba krajiny podľa skutočnosti priamo vo voľnej prírode) franc. výtv.
panoráma gréc.
scenéria (o. rozľahlej, šírej krajiny) gréc.-lat.
veduta (maľované al. grafické presné zobrazenie mesta al. krajiny, od 15. st.) tal. výtv.
mural
murallas (veľká nástenná maľba s historickými a revolučnými námetmi, v Mexiku) špan. výtv.
marína (zobrazenie mora al. morského pobrežia) franc.
ikona (zobrazenie Krista, Márie al. svätcov v pravoslávnej cirkvi, najmä na drevenej doske) gréc. cirk.
madona (zobrazenie Panny Márie) tal. výtv.
thangha (lamaistický nezarámovaný plátenný o. s výjavmi božstiev) tib. porovnaj zobrazenie

tanec

tanec franc.-nem.
dancing /-si-/ angl.
sólo (t. určený jednému páru alebo viacerým párom pri tan. zábave; t. ako pocta; t. jednotlivca alebo jednej dvojice) tal.
orchéma (sólový t.) gréc. tan.
balet (umelecký výrazový t.) tal.
pas (baletný t. jednej al. viacerých osôb) franc.
pas de deux /pa d dö/ (baletný t. vo dvojici) franc.
furiant (čes. ľudový párový t. s rýchlym tempom) lat.-čes.
mazúrka (poľ. národný t. v trojštvrťovom takte) vl. m.
kujaviak (poľ. ľudový t. podobný mazúrke) poľ.
polonéza (poľ. národný t. v trojštvrťovom takte s miernym tempom a slávnostným rázom) franc.
varšavianka (poľ. národný t.) poľ.
oberek (poľ. ľudový t. v trojdobom takte) poľ.
krakoviak (poľ. ľudový veselý rýchly t.) poľ.
hajduch
hajduk (hajdúsky t., odzemok) maď.
čardáš (maď. ľudový párový t. s pomalou a rýchlou časťou) maď.
frišká (druhá rýchla časť čardáša) nem.
kör /ker/ (maď. t. umelo zostavený okolo 1840) maď.
zingaresca /-ka/ (cigánsky t.) tal. hud.
hóra (rumun. ľudový t.) rum.
arkán (huculský, rumunský mužský t.) lat.
choro (bulh. ľudový zborový t.) bulh.
kalamajka (slovan. ľudový t. do kola) ukraj.
kolomyjka (ukraj. ľudový t.) ukraj.
gopak
hopák (ukraj. ľudový dvojdobý rýchly t. tancovaný prevažne mužmi) ukraj.
kozáčik (ukraj. a rus. ľudový rýchly mužský t.) tur.-rus.
trepak (ukraj. a rus. ľudový t. v dvojštvrťovom takte a s rýchlym tempom) ukraj.
chorovod (rus. ľudový zborový dievčenský obradný t.) rus. tan.
lezginka (ľudový rýchly t. kaukazských národov tančený na špičkách prstov nôh) vl. m.
islamej (kabardínsky a gruz. ľudový t. s prudkým tempom) arab.
chorea (starogréc. t. na počesť boha Apolóna) gréc. hist.
sirtaki (moderný t. podľa beatovej hudby s gréc. prvkami) gréc.
valčík nem.-poľ.
valcer (spoločenský párový t. v trojštvrťovom takte) nem. zastar.
lendler
ländler (hornorak. ľudový t. v trojdobom takte a s pomalým tempom) nem. tan.
verbunk (ľudový mužský t., pôvodne stredoveký voj.) nem.
allemande /almánd/
allemanda (nem. pomalý radový t. v párnom takte, 16. st.; nem. rýchly t. v trojštvrťovom takte, 18. st.) franc. hud.
bourrée /buré/ (živý starofranc. tanec v párnom takte) franc.
danse macabre /dans makabr/ (t. kostlivcov, súčasť stredovekých mystérií, 13. st.) franc. kniž.
haute-danse /ótdans/ (stredoveké spoločenské tance) franc.
menuet (t. v trojštvrťovom takte s miernym tempom) franc. hud.
kankán (franc. rýchly výstredný kabaretný t.) franc.
gavota (franc. ľudový t. s miernym tempom, 16. st.) franc.
basse-danse /bazdáns/ (dvorný slávnostný radový t., 16. st.) franc. tan.
courante /kuránt/ (franc. rýchly t., 16. st.) franc.
musette /mizet/ (franc. ľudový t. v trojdobovom takte a s rýchlym tempom) franc.
passapied /paspje/ (franc. rýchly t. v nepárnom takte, koniec 16.st.) franc.
kotilión (franc. spoločenský t. na záver plesu, 18. st.) franc.
tordion
tourdion /tur-/ (franc. spoločenský rýchly trojdobový kráčavý t., 16. st.) franc.
galop (spoločenský kruhový rýchly t. franc. pôvodu, od zač. 19. st.) franc.
anglaise /angléz/ (rýchly dvojdobý t. v Európe, 17. – 19. st.) franc.
farandola (provensalský ľudový kruhový t. s rýchlym tempom) franc.
rigaudon /-god/ (provensalský starý ľudový t.) franc.
estampia (provensalský starý t.) franc.
jáva (spoločenský t. franc. pôvodu v trojštvrťovom takte) vl. m.
kadrila franc.
kvadrila (spoločenský t. pre štyri páry, štvorylka) lat. zastar.
canarie /ka-/ (franc. a tal. spoločenský rýchly t., 16. st.) franc.
tedesca /-ka/ (neskorogotický a renesančný kráčavý t.) tal.
pavana
padovana
paduana (tal. dvojdobý al. štvordobý pomalý t., 16. st) tal.
tarantella (tal. ľudový t. s rýchlym tempom) vl. m.
napoletana (ľudový t. z okolia Neapola) vl. m.
bergamasca /-ska/ (tal. ľudový t., 16. až 18. st.) tal.
passamezzo /-sa-co/ (tal. t. v párnom takte, 16. a 17. st.) tal.
piva (tal. rýchly t.) tal.
gagliarda /galja-/ tal. hist.
gaillarde /gajárd/ (tal., románsky spoločenský trojdobý t. s rýchlym tempom, 15. a 16. st.) franc. hist.
brando (spoločenský t. na zakončenie maškarády, 16. st.) tal.
volta (spoločenský párový t. v trojdobovom takte, 16. a 17. st.) tal.
siciliána (sicílsky pastorálny t.) vl. m. hud.
saltarello (tal. a špan. rýchly trojdobový t.) tal. hud.
forlana
furlana (špan. a severotal. ľudový t. veselého rázu a s rýchlym tempom, 17. st.) tal.
seguidilla /segidiľa/ (špan. ľudový t. v trojdobovom takte a s rýchlym tempom) špan.
sarabanda (špan. starý trojdobový t. s voľným tempom) perz.-špan.
sardana (špan. katalánsky ľudový t. v dvojštvrťovom al. šesťosminovom takte, s figúrami) špan.
zapateado (špan. ľudový trojdobový t. s vydupávaním rytmu) špan.
bolero (špan. ľudový t., od 18. st.) špan.
madrileňa (druh bolera) špan.
malagueňa
malagenia (špan. t. so stálym harmonickým základom) špan.
japona (špan. stredoveký t. so spevom) špan. hud.
magualeňa /maga-/ (špan. ľudový t.) špan.
fandango (špan. ľudový párový t. s miernym tempom) špan.
jarabe /charave/ (špan. ľudový t. sprevádzaný hudbou a neskôr spevom) špan.
jota /cho-/ (špan. ľudový t. z Aragónie v trojštvrťovom takte) špan.
cachucha /kačuča/ (špan. ľudový t. s miernym tempom) špan.
folia (špan a port. t. v trojštvrťovom takte a s voľným tempom, 15. st.) port.
flamenco /-ko/ (špan., andalúzske a kastilské, cigánske ozdobné rytmické živé farbisté tance a piesne s podupávaním a tlieskaním) špan.
gitana (t. špan. Rómov) špan.
moreska (sólový al. zborový t. maurského pôvodu, 14. st.) špan.
guaracha /-ča/ (špan. a latinskoamer. t. v striedavom takte, pri kt. tanečník hrá aj na gitare) špan. hud.
letkis (spoločenský kolektívny t., kt. tempo sa zrýchľuje aj spomaľuje) fín.
halling (nór. ľudový rýchly mužský t.) germ. vl. m.
foxtrot
fox (angl. moderný t. v dvojštvrťovom takte) angl.
shimmy /šimi/
šimy (obmena foxtrotu) angl.
slowfox
slow-fox /slou-/ (pomalý foxtrot) angl.
quickstep /kvik-/ (rýchly foxtrot) angl.
contredanse /kontrdáns/ (angl. radový t., predchodca štvorylky, 16. st.) franc.
giga (škót. starý rýchly t., 17. st.) angl.
écossaise /ekoséz/ (škót. ľudový t. v kolese, neskôr rýchly radový t.) franc.
go-go
gogo (t. jednej al. viacerých tanečníc na uvoľnenie zábavy v podniku, USA) angl.
boston (amer. t., kt. vznikol z valčíka) angl.
cake-walk
cakewalk /khejkuók/ (rytmický divoký t. amer. Černochov) angl.
stomp (černošský rýchly t.) angl.
waltz
wals (spoločenský pomalý t. v trojštvrťovom takte, angl. valčík) angl.
swing (moderný t. amer. pôvodu s pohojdávaním) angl. tan.
jitterburg /džiterbag/ (amer. spoločenský t, kt. vznikol zo swingu, obľúbený vojakmi v 2. svetovej vojne) angl. tan.
kick
shake /šejk/ (moderný t. podľa beatovej hudby) angl.
twist (moderný spoločenský t. v štvorštvrťovom takte, bez držania, po 1960) angl.
charleston /čárlston/ (moderný spoločenský t. severoamer. pôvodu) vl. m.
jive /džajv/
džajv (moderný spoločenský t. angloamer. pôvodu) angl.
squeeze /skvíz/ (spoločenský t. s dotýkajúcimi sa tvárami, ale čo najviac vzdialenými telami) angl.
rock and roll /rokenrol/
rokenrol (moderný spoločenský t. s rýchlym tempom a akrobatickými prvkami, pôvodne amer.) angl.
step (t., pri kt. sa rytmus vyklepáva podrážkami topánok) angl.
onestep /vans-/ (spoločenský t. amer. pôvodu v dvojštvrťovom takte) angl.
flash-dance /flešdans/ (moderný t. s trhavými pohybmi) angl.
break dance /brejk dens/ (t. černošskej a portorikánskej amer. mládeže s akrobatickými prvkami, od 70. rokov 20. st.) angl.
madison /medizon/ vl. m.
slop (moderný spoločenský t. v štvorštvrťovom takte) angl. hud.
monkiss
surf (spoločenský t. podľa beatovej hudby) angl.
hali-gali
hully-gully /haligali/ (spoločenský t.) angl.
tango (pomalý spoločenský t. argentínskeho pôvodu) špan.
habanera (špan.-amer., kubánsky t. v dvojštvrťovom takte a s miernym tempom, podobný tangu) vl. m.
čača (latinskoamer. rytmický párový t.) špan.
samba (spoločenský t. brazíl. pôvodu vo štvorštvrťovom takte s rýchlym tempom) port.
karioka (juhoamer. spoločenský t., variant samby) indián.-port.
mambo (latinskoamer., kubánsky spoločenský t.) špan.
bamba (latinskoamer. spoločenský t.) špan.
rumba (moderný spoločenský t. kubánskeho pôvodu) špan.
kukarača (latinskoamer. dynamický t., druh rumby) indián.-špan.
conga /kon-/ (špan.-amer. spoločenský t., kombinácia foxu a rumby) tal.
bossa-nova (spoločenský t. juhoamer. pôvodu) port.
paso doble
pasodoble
passo doble (juhoamer. rýchly spoločenský t.) špan.
beguine /-gin/ (juhoamer. ľudový t. rozšírený do Európy v 30. rokoch) franc.
twostep /tús-/ (spoločenský t. juhoamer. pôvodu v dvojštvrťovom takte, podobný polke) angl.
boogie-woogie /bugu vugi/ (spoločenský t. v trojštvrťovom takte, pôvodne amer.) angl.
lambada (juhoamer. rýchly párový t., koniec 80.rokov) port.
salsa (juhoamer. t.) špan.
finolka (spoločenský párový t.) ?
kalypso (moderný spoločenský t., pôvodne z Trinidadu) gréc.-angl.
hula (havajský tradičný t. spočívajúci vo vírivom pohybe bokov) polynéz.
hula-hup
hula-hop (exotický t. spočívajúci vo vírivom pohybe bokov, prípadne aj s rozkmitanou obručou) polynéz.-angl. polynéz.
hula-hula (havajský ľudový t. za sprievodu havajských gitár) polynéz.
bojong (indonézsky svadobnný t.) indonéz.
tandak (jávsky ľudový spoločenský t.) jáv.
kagura (jap. tradičný obradný t.) jap.

trúbenie

trúbenie
fanfára (slávnostné t., krátka slávnostná skladba pre plechové nástroje, znelka) franc. najmä v plur.
intráda (fanfára pri otváraní slávností) tal. hud.
tuš (krátka slávnostná fanfára na počesť, privítanie a pod.) angl.
halali (slávnostná lovecká fanfára trúbená pri zakončení lovu) franc.

tekutina

tekutina
hygro- gréc. v zlož. sl.
ropa (zmes uhľovodíkov rôzneho zloženia, zemný olej) poľ.
nafta (horľavá t. organického pôvodu získaná spracovaním ropy) orient.-gréc. chem.
benzín (horľavá t. používaná ako pohonná látka, rozpúšťadlo a pod., zmes kvapalných uhľovodíkov) arab. tech.
normál (benzín s nižším oktánovým číslom) lat. hovor.
špeciál
super (benzín s vyšším oktánovým číslom) lat. hovor.
acetón (bezfarebná horľavá t. používaná ako rozpúšťadlo) lat. chem.
éter (bezfarebná prchavá horľavá t. vyrobená z liehu a používaná ako rozpúšťadlo al. pri narkóze) gréc. chem.
chloroform (bezfarebná prchavá t. sladkastej vône používaná ako rozpúšťadlo a kedysi ako uspávací prostriedok) gréc. + lat. chem.
fridex (t. tuhnúca až pri nižších teplotách, používaná do chladičov áut) um.
koloid (viaczložková látka, v kt. je rozptýlená iná látka, častice od 5 do 1 000 nm) gréc. chem.
emulzia (koloidná sústava, kvapalina v kvapaline) lat.
latex (emulzia syntetickej živice vo vode) gréc.-lat.
nitroglycerín (olejovitá t. používaná najmä na výrobu trhavín) gréc. chem.
alkahest (t. údajne rozpúšťajúca všetky látky, v alchýmii) lat.
atrament lat.
tinta (farebná t. na písanie, farebný roztok) tal. zastar.
skriptol (čierna t. na písanie a pod.) lat.
tuš (t. na kreslenie a pod.) franc.-nem.
likvor (mok, šťava) lat. anat.
lymfa (t. nachádzajúca sa v miazgových cievach stavovcov, miazga) lat. anat. fyziol.
hydrolymfa (telová t. niektorých bezstavovcov) gréc. + lat. zool.
hemolymfa (telová t. bezstavovcov s funkciou miazgy a krvi) gréc. biol.
transsudát (t. nahromadená v telových dutinách pri poruchách krvného obehu) lat. lek.
plazma (tekutá zložka krvi) gréc. biol. lek.
sérum (žltkastá t. ostávajúca po zrazení krvi, zložka krvi bez súčastí spôsobujúcich jej zrážanie) lat. biol.
extravazát (t. vystúpená z ciev) lat. lek.
lochia (t. vytekajúca z maternice po pôrode, očistky) gréc. lek.
exsudát (zápalová t., výlučok, výpotok lek.; t. vylúčená z miesta rezu na rastline, miazga bot.) lat.
toddy (cukrový exsudát kokosových paliem) dráv. bot.
embrokácia (masť al. kvapalina používaná pri masáži) franc. farm.
opodeldok (masť gáfrového mydla ako t. al. gél používaný pri reumatizme) um. farm.
punč (aromatická alkoholická t. z vody, cukru, čaju, rumu a citrónu, používaná na prípravu horúceho nápoja pridaním do horúcej vody) ind.-angl. porovnaj nápojvýlučokroztokolej

znelka

znelka 2 (zvučka)
fanfára (krátka slávnostná sladba pre plechové nástroje, slávnostné trúbenie) franc.
tuš (krátka slávnostná fanfára na počesť, privítanie a pod.) angl.
intráda (fanfára pri otváraní slávností) tal. hud.
halali (slávnostná lovecká fanfára trúbená pri zakončení lovu) franc.
jingle /džingel/ (z. programu v televízii al. v rozhlase a pod.; reklamná z.) angl.

skladba

skladba 1 (hud. al. lit. dielo)
sólo (s. al. jej časť pre jedného speváka, hudobníka, tan.) tal.
ária (s. pre sólový spev so sprievodom hud. nástrojov) tal. hud.
a cappella /á ka-/ (s. pre spev, najmä zborový, bez nástrojov) tal. hud.
duo
dueto (s. pre dva hlasy al. nástroje) tal. hud.
trio (s. pre tri hlasy al. nástroje) tal. hud.
trio
tercet
terceto (s. pre tri hlasy al. nástroje) tal. hud.
tricínium (trojhlasová s., 16. a 17. st.) lat. hud.
kvartet
kvarteto lat. hud.
tetrafónia (s. pre štyri hlasy al. nástroje) gréc. hud.
kvinteto (s. pre päť hlasov al. nástrojov) tal. hud.
sexteto (s. pre šesť hlasov al. nástrojov) lat. hud.
septeto (s. pre sedem hlasov al. nástrojov) lat. hud.
okteto (s. pre osem hlasov al. nástrojov) tal. hud.
noneto (s. pre deväť hlasov al. nástrojov) tal. hud.
kondukt (viachlasová stredoveká s.) hud.
etuda /-tü-/ (cvičná hud. s.; náročná virtuózna koncertná s.) franc. hud.
ouvertúra /uv-/ (úvodná s. k väčšiemu hud. dielu, najmä opere, baletu a pod., predohra) franc. hud.
prelúdium (úvodná s. k cyklickej skladbe, predohra) lat. hud.
antelúdium (predohra) lat. hud.
koncert (väčšia s. pre sólový nástroj a orchester) franc.-nem.
concerto grosso /končer-/ (barokový inštrumentálny koncert; koncert pre komorný súbor a orchester) tal. hud.
symfónia (orchestrálna s., spravidla so štyrmi kontrastnými časťami, vetami) gréc. hud.
symfonieta (malá symfónia) gréc. hud.
sonáta (inštrumentálna s. s tromi al. štyrmi časťami, vetami) tal. hud.
sonatína (sonáta menšieho rozsahu) tal. hud.
kantáta (oslavná s. pre sólový a zborový spev s orchestrom) lat.
rapsódia (inštrumentálna s. s voľnou formou a dram. obsahom) gréc. hud.
rondo (inštrumentálna s. založená na návratoch hlavnej myšlienky, témy) franc. hud.
sinfonia (inštrumentálna viachlasová s., od 15. st.; tal. druh predohry) gréc.-tal. hud.
suita franc.
partita (cyklická s. zložená z niekoľkých voľne zoradených viet) tal. hud. zried.
serenáda (lyrická inštrumentálna s. s ľúbostnou témou) tal.-franc. hud.
romanca (piesňová al. inštrumentálna lyrická s., najmä ľúbostná) franc.-špan. hud.
balada (lyricko-epická s. s ponurým dejom a smutným koncom) franc. hud.
madrigal (svetská vokálna al. vokálno-inštrumentálna polyfónna s.) tal. hud.
marcia /marča/ tal. hud.
marš (pochodová s., pochod) franc.-nem. zastar. hovor.
divertimento (komorná al. orchestrálna s., najmä ľahšia, zábavná) tal. hud.
arabeska (drobná nenáročná s.) tal.-franc. hud.
bagatela (drobná s., najmä klavírna, od 18. st.) tal.
impromptu /empromptü/ (menšia jednoduchšia trojdielna s., najmä klavírna) franc. hud.
tokáta
toccata /-ká-/ (s. pre klávesové nástroje s voľnou formou) tal. hud.
tokatína
toccatina /-ka/ (malá tokáta) tal. hud.
fúga (trojdielna viachlasná s., v kt. tému uvedenú na začiatku prvým hlasom postupne preberajú hlasy ostatné) tal. hud.
siciliána (inštrumentálna al. vokálna s., 17. – 18. st.) vl. m. hud.
sarabanda (stará špan. trojdobová s. s voľným tempom) perz.-špan.
kasácia (skladba s viacerými vetami, najmä pre dychové nástroje) lat.
air /ér/ (kratšia baroková inštrumentálna s.) franc.
ricercar /-čerka-/ (polyfónna inštrumentálna s. imitačne spracúvajúca jeden al. niekoľko motívov, 16. a 17. st.) tal. hud.
pastorála tal.
pastorále tal.
pastorela tal. lit.
ekloga (s. s motívmi z pastierskeho života; krátka idylická inštrumentálna s.) gréc.
balletto (tan. s. pre spev al. nástroje, Taliansko, 16. st.) tal. hud.
scherzo /skerco/ (rozmarná, hravá, žartovná s., najmä ako stredná, tretia veta v symfónii a pod.) tal. hud.
capriccio /kapričo/ (s. s humorným, rozmarným rázom) tal. hud.
badinage /-náž/
badinerie /-ri/ (veselá, hravá s., 18. st.) franc. hud.
humoreska (veselá, rozmarná s.) nem. hud.
burleska (hrubá, drsná, nevyberaná s. vysmievajúca sa vážnym témam) tal.-franc.
fantázia (voľná s.) gréc. hud.
andante (s. s voľným, miernym, pomalým tempom) tal. hud.
largo (s. s pomalým, širokým tempom) tal. hud.
allegro (s. so živým, rýchlym tempom) tal. hud.
nokturno (s. vyjadrujúca pokojnú nočnú náladu) tal. hud.
fanfára (krátka slávnostná s. pre plechové nástroje, znelka, slávnostné trúbenie) franc.
tuš (krátka slávnostná fanfára na počesť, privítanie a pod.) angl.
intráda (fanfára pri otváraní slávností) tal. hud.
halali (slávnostná lovecká fanfára trúbená pri zakončení lovu) franc.
hymnus (s. vznešeného, oslavného rázu, chválospev) gréc.
oratórium (rozsiahla vokálno-inštrumentálna s. s náb. a neskôr svetským námetom) lat. hud.
missa solemnis (s. pre sóla, zbor a orchester ako slávnostná omša) lat. cirk.
antifóna (zborová bohoslužobná s.) gréc. cirk. hud.
anthem /antem, ensem/ (zborová s. v anglikánskej cirkvi) gréc.-angl. hud.
intonácia (krátka organová s. udávajúca tóninu bohoslužobného spevu, 16. – 18. st.) tal. hud.
rekviem
requiem (smútočná s. hraná na zádušnej omši) lat. hud.
stomp (rýchla džezová s.) angl. hud.
remix (nová s. vytvorená spojením častí iných skladieb, najmä úspešných) angl. porovnaj pieseňspevbáseň

kresba

kresba 1 (kreslenie, nakreslený obraz, obrázok)
grafika (výtvarná technika umeleckej kresby a umeleckej reprodukcie) gréc.
ilustrácia (doplňujúci obrázok v texte súvisiaci s textom) lat.
kartón (k. na tvrdom papieri ako príprava na výtvarné dielo) tal.-franc. výtv.
tuš (k. nezmazateľnou farbou, najmä čiernou) franc.-nem.
skica tal.
škica (prípravná k., náčrt, náčrtok, črta, nákres) tal. hovor.
bozzetto /-ce-/ (skica budúceho diela, najmä sochy) tal. výtv.
miniatúra (k. drobných rozmerov, drobnokresba) lat.-tal.
vineta /-ňe-/ (drobná knižná ornamentálna k. na začiatku al. konci kapitoly) franc.
matrica (k. určená na kopírovanie) franc.-nem.
litografia (k. vniknutá tlačou z plochy, z kameňa, na kt. je k. mastnou kriedou) gréc. polygr.
frontispice /-spis/ (obrázok na strane oproti titulnému listu knihy) franc. typ.
duktus (k. písma, jej výraznosť, hrúbka písma v pomere k jeho výške) lat. polygr.
petroglyf (k. na stene pravekej jaskyne) gréc. odb. porovnaj maľba 1maľba 2tlač 1