Výsledky vyhľadávania

postava

postava 1 (podoba (ľudského) tela, telo, jeho rozmery)
figúra
figúrka lat.
muskulárny typ lat.
atletický typ (typ človeka s dobre vyvinutou p., kostrou a svalstvom, širokým hrudníkom a ramenami) gréc.
pyknik
pyknický typ gréc. fyziol.
eurysomný typ gréc. antrop.
brachymorfný typ gréc. antrop.
laterálny typ (typ človeka s krátkymi končatinami, silnou p., kostrou, okrúhlou tvárou, sklonom k tučnote, ukladaniu podkožného tuku) lat. antrop.
astenik gréc. lek.
astenický typ gréc. lek. fyziol.
dolichomorfný typ gréc. lek. antrop.
leptozóm
leptozómny typ gréc. lek.
lineárny typ (typ človeka so štíhlou p., dlhými končatinami, jemnou kostrou a slabým svalstvom) lat. antrop.
hyperstenik (typ človeka s územčistou p. a širokými kosťami) gréc. odb.
makrosómia (obrovitá p., obrovitý telesný vzrast, obrovitosť) gréc. lek.
atlant
atlas vl. m. archit.
telamón (svalnatá mužská p. vo funkcii zvislej podpery budovy) gréc. archit. zried.
erot (v antike) gréc.
putti (v renesancii, baroku) tal.
amoret (v rokoku) tal.
stafáž (drobné postavy na obraze slúžiace na jeho oživenie) franc. výtv.
figurína (umelo zhotovená ľudská p., bábka do výkladu a pod.) lat.
manekýn
manekýnka (figurína na predvádzanie al. skúšanie odevov) hol.-franc.
oskar (figurína používaná pri bariérových skúškach automobilov) vl. m. slang.
pimprľa
pimperľa (trojrozmerná bábka) nem. zastar.
javajka vl. m. div.
vajang
wajang
wayang
vajanga (bábka vodená na paličke odspodu) malaj. div.
marioneta (závesná bábka ovládaná zhora niťami al. drôtikmi) franc. div.
pajác (bábka, bábika, panák, panáčik, so smiešnym výzorom) tal.
gašpar
gašparko (smiešna p. v bábkovom divadle) vl. m.
golem (umelá p. z hliny, oživovaná magicky, v stredovekej žid. povesti) čes.-hebr.
orant
orans (p. so zdvihnutými a otvorenými rukami, najmä v starokresťanskom umení, na obrazoch, náhrobkoch) lat. archeol.
figúra (p. v šachu)
figúrka (všetky postavy okrem pešiakov, t.j. kráľ, kráľovná, veža, strelec, jazdec) lat. šach.
pión franc. šach.
pinčel (najnižšia figúra, pešiak, bežec) franc.-angl. hovor.
bašta (veža) tal. šach. zastar.
dáma (figúra pohybujúca sa v akomkoľvek priamom smere, kráľovná) franc. šach.
fers (figúra pohybujúca sa o jedno pole po diagonále) perz.
moa (figúra pohybujúca sa ako jazdec, ak v danom smere po diagonále je susedné pole voľné) ? šach.
mao (figúra pohybujúca sa ako jazdec, ak v danom smere po frontále je susedné pole voľné) ? šach.
pao (figúra pohybujúca sa ako veža, ale brať môže len po preskočení jediného kameňa) čín. šach.
metafigúra (figúra, kt. pohyb a pôsobnosť sa odlišuje) gréc.-lat.
parafigúra (figúra, kt. branie a šachovanie sa odlišuje) gréc.+lat. porovnaj sochabytosť
p. malého nahého dieťaťa ako motív vo výtv. umení
erot (v antike) gréc.
putti (v renesancii, baroku) tal.
amoret (v rokoku) tal.
stafáž (drobné postavy na obraze slúžiace na jeho oživenie) franc. výtv.
figurína (umelo zhotovená ľudská p., bábka do výkladu a pod.) lat.
manekýn
manekýnka (figurína na predvádzanie al. skúšanie odevov) hol.-franc.
oskar (figurína používaná pri bariérových skúškach automobilov) vl. m. slang.
pimprľa
pimperľa (trojrozmerná bábka) nem. zastar.
javajka vl. m. div.
vajang
wajang
wayang
vajanga (bábka vodená na paličke odspodu) malaj. div.
marioneta (závesná bábka ovládaná zhora niťami al. drôtikmi) franc. div.
pajác (bábka, bábika, panák, panáčik, so smiešnym výzorom) tal.
gašpar
gašparko (smiešna p. v bábkovom divadle) vl. m.
golem (umelá p. z hliny, oživovaná magicky, v stredovekej žid. povesti) čes.-hebr.
orant
orans (p. so zdvihnutými a otvorenými rukami, najmä v starokresťanskom umení, na obrazoch, náhrobkoch) lat. archeol.
figúra (p. v šachu)
figúrka (všetky postavy okrem pešiakov, t.j. kráľ, kráľovná, veža, strelec, jazdec) lat. šach.
pión franc. šach.
pinčel (najnižšia figúra, pešiak, bežec) franc.-angl. hovor.
bašta (veža) tal. šach. zastar.
dáma (figúra pohybujúca sa v akomkoľvek priamom smere, kráľovná) franc. šach.
fers (figúra pohybujúca sa o jedno pole po diagonále) perz.
moa (figúra pohybujúca sa ako jazdec, ak v danom smere po diagonále je susedné pole voľné) ? šach.
mao (figúra pohybujúca sa ako jazdec, ak v danom smere po frontále je susedné pole voľné) ? šach.
pao (figúra pohybujúca sa ako veža, ale brať môže len po preskočení jediného kameňa) čín. šach.
metafigúra (figúra, kt. pohyb a pôsobnosť sa odlišuje) gréc.-lat.
parafigúra (figúra, kt. branie a šachovanie sa odlišuje) gréc.+lat. porovnaj sochabytosť

druh

druh 1 (súhrn predmetov al. javov s rovnakými podstatnými znakmi)
fajta maď. hovor.
sorta franc.-tal.
species (súbor geneticky príbuzných organizmov, najnižší stupeň biol.; d. všeobecne kniž. a odb.) lat.
kategória (d. javov, predmetov, ľudí a pod. so spoločnými znakmi) gréc.
subkategória (nižšia, čiastková kategória) gréc.-lat. kniž. a odb.
klasa (trieda) lat. hovor.
žáner (umelecký d.) franc.
sui generis /suí/ (svojho d., svojrázny) lat. kniž.
typ gréc.
typus (súhrn jedincov al. vecí s rovnakými znakmi) gréc. kniž. zastar.
formát (d., typ programu) angl. publ.
introflexívny jazyk (typ jazyka, ak sa gramatické funkcie vkladajú do koreňa, základu slova) lat.
izolačný jazyk (typ jazyka, ak gramatické funkcie vyjadrujú lexikálne prvky) lat.
aglutinačný jazyk (typ jazyka, ak každý gramatický prvok vyjadruje práve jednu gramatickú funkciu) lat.
flektívny jazyk (typ jazyka, ak sa gramatické funkcie vyjadrujú ohýbaním)
inkorporujúci jazyk (typ jazyka, ak štruktúra vetných vzťahov je vyjadrená pri slovese) lat.
d. slova pozri meno 1zámenočíslovkaslovesopríslovkapredložkaspojkačasticacitoslovce
endemit (d., rod al. čeľaď vyskytujúci sa len na malom území) gréc. bot. zool.
linnéon (rastlinný d., tzv. veľký, široký) vl. m. bot.
asektátor (rastlinný d. dopĺňajúci druhové zloženie spoločenstva rastlín) lat. ekol.
jordanon vl. m. bot. zastar.
mikrospecies (rastlinný d., tzv. malý, málo odlišný) lat. biol.
relikt (d., kt. sa zachoval ako pozostatok z predchádzajúceho obdobia) lat. geol. zool. bot.
(d. krajiny) pozri oblasť 1 porovnaj trieda 1

príklad

príklad
prototyp (vyhranený vzor typického jedinca, pravzor) gréc. kniž.
typ gréc.
typus (jedinec al. vec ako predstaviteľ skupiny) gréc. kniž. zastar.
archetyp (ideálny, pôvodný typ, pôvodná podoba, pravzor, pôvodina) gréc. odb.
paradigma (p., najmä vo vede) gréc. kniž. a odb.
exemplár (typ, ukážka, najmä negatívna, o jednotlivcovi) lat.
ilustrácia (názorný p., doklad, dôkaz) lat.
precedens (prípad slúžiaci ako príklad, vzor pre podobné prípady, v angloamer. práv. systéme) lat. práv.
ad exemplum (ako p.) lat. kniž.
per exemplum (napríklad) lat. kniž. porovnaj vzornapríklad

vzor

vzor 1 (príklad)
ideál (dokonalá podoba) gréc.-lat.
typ gréc.
typus (jedinec al. vec ako predstaviteľ skupiny, príklad) gréc. kniž. zastar.
archetyp (ideálny, pôvodný typ, pôvodná podoba, pravzor, pôvodina) gréc. odb.
prototyp (pôvodný, prvotný typ; vyhranený v. typického jedinca, príklad, pravzor kniž.) gréc.
exemplár (príklad, ukážka, najmä negatívna, o jednotlivcovi) lat.
specimen (ukážka, vzorka) lat. kniž. a odb.
ilustrácia (názorný príklad, doklad, dôkaz) lat.
paradigma (príklad, najmä vo vede) gréc. kniž. a odb.
eidos (v. všetkých predmetov skúsenosti, pravzor, idea u Platóna) gréc. filoz.
signál (prvá ukážka vytlačenej knihy, výtlačok, kt. tlačiareň predkladá na posúdenie) lat.-franc. polygr.
figúra (vzorec, obrazec, zostava) lat.
paradigma (gramatický v. skloňovania al. časovania) gréc. lingv.
precedens (prípad slúžiaci ako v., príklad pre podobné prípady, v angloamer. práv. systéme) lat. práv.
ad exemplum (podľa v., ako príklad, napríklad) lat. kniž.

typ

typ 3 (telesné al. duševné znaky charakteristické pre skupinu jednotlivcov) gréc.
somatotyp (konštitučný t., súhrn telesných a povahových, zdedených al. získaných znakov jedinca) gréc. biol.
muskulárny t. lat.
atletický t. (t. človeka s dobre vyvinutou kostrou a svalstvom, širokým hrudníkom a ramenami) gréc.
pyknik
pyknický t. gréc. fyziol.
eurysomný t. gréc. antrop.
brachymorfný t. gréc. antrop.
laterálny t. (t. človeka s krátkymi končatinami, silnou kostrou, okrúhlou tvárou, sklonom k tučnote, ukladaniu podkožného tuku) lat. antrop.
astenik gréc. lek.
astenický t. gréc. lek. fyziol.
dolichomorfný t. gréc. lek. antrop.
leptozóm
leptozómny t. gréc. lek.
lineárny t. (t. človeka so štíhlou postavou, dlhými končatinami, jemnou kostrou a slabým svalstvom) lat. antrop.
hyperstenik (t. človeka s územčistou postavou a širokými kosťami) gréc. odb.
cholerik (výbušný, prudký, prchký, vášnivý povahový t. človeka) gréc. psych.
sangvinik (prchký, výbušný, bezprostredný, spoločenský, prispôsobivý, ale povrchný povahový t. človeka) lat. psych.
flegmatik (citovo stály, vyrovnaný, nevzrušivý, kľudný až ľahostajný povahový t. človeka) gréc. psych.
melancholik (citovo založený, zádumčivý, ťažkomyseľný, citlivý povahový t. človeka) gréc. psych.
introvert (povahový t. zameraný na vlastný vnútorný duševný svet, uzatvorený do seba, ťažšie prispôsobivý) lat. psych.
extrovert (povahový t. zameraný na vonkajší svet a prostredie, spoločenský, prispôsobivý, otvorený) lat. psych.
cyklotým (t. človeka s ľahkým kolísaním nálad, otvoreného, spoločenského, zmyselného) gréc.
schizotým
schizotymný t. (t. človeka uzavretého voči okoliu, citlivého) gréc. lek. psych.

oblasť

oblasť 1 (vymedzené územie)
región lat.
teritórium lat.
régia lať. kniž. zastar.
-sféra gréc. v zlož. sl.
zóna (územie, pásmo) gréc. kniž. a odb.
rajón (územná o. ako miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.
terén (pracovná o. mimo mesta, v prírode, na vidieku a pod.) lat.-franc. výskum v t.
lokalita (miesto na zemskom povrchu, kt. sa niečím vyznačuje) lat.
proveniencia (zemepisná o., z ktorej niekto al. niečo pochádza, miesto pôvodu) franc.
rezervácia (územie vyhradené pre domorodé obyvateľstvo; vymedzené chránené územie, prírodná al. pamiatková oblasť) lat.
revír (uzavretá o. vymedzená na určitú činnosť, napr. lesná, uhoľná, policajná a pod.; o. na poľovačku, lov, polesie) franc.-nem.
epicentrum (miesto na povrchu Zeme kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod, prípadne nad stredom atómového výbuchu) gréc. + lat. odb.
kordón (ochranné pásmo, pás územia na ochranu proti niečomu) franc.
areál (vymedzená časť územia so stavbami archit.; o. rozšírenia určitého organizmu, javu) lat. odb.
green /grín/ (o. cieľa na golfovom ihrisku) angl. šport.
litosféra (vrchná časť Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa) gréc. geol.
hydrosféra (vodný obal, súhrn všetkého vodstva na Zemi) gréc. geol.
atmosféra (plynný obal okolo Zeme do 1 000 km, ovzdušie) gréc. odb.
troposféra (najspodnejšia vrstva atmosféry do 8 až 18 km, v kt. sa utvára počasie) gréc. meteor.
front (o. prechodu medzi dvoma vzduchovými hmotami) lat. meteor.
fytosféra (vrstva Zeme pokrytá rastlinami) gréc.
biosféra (o. Zeme s podmienkami na život, časť zemského povrchu, osídlená živými organizmami) gréc. biol.
ekosféra (vrstva Zeme, v kt. sú živé organizmy) gréc.
noosféra (o. vzájomného pôsobenia prírody a človeka, rozumovej ľudskej činnosti) gréc. filoz.
trópy
tropická o. (o. siahajúca okolo rovníka medzi obratníkmi s horúcim a vlhkým podnebím) gréc. geogr.
subtrópy
subtropická o. (teplá zemepisná a vegetačná o. okolo obratníka Raka a Kozorožca) lat. + gréc. geogr.
selva
selvas (typ krajiny súvislých tropických dažďových lesov v povodí Amazonky) port. geogr.
kalma (o. bezvetria, tíšiny po oboch stranách rovníka) gréc.-lat.-rom. meteor.
antarktis (o. najchudobnejšia na rastlinstvo s najvyšším podielom machov a lišajníkov zaberajúca Antarktídu a juh Južnej Ameriky) gréc. geogr.
Arktída
Arktis (o. severného pólu)
Pacifik (o. Tichého oceána) lat.
belt (územie pretiahnutého, predĺženého tvaru) dán.-angl. geogr. zastar.
ekoton (hraničná časť, pásmo medzi dvoma spoločenstvami, okraj lesa, pobrežie, prechodné spoločenstvo medzi dvoma spoločenstvami) gréc. biol.
step (rovinatá o. Zeme porastená trávou a nízkymi rastlinami v miernom pásme) ukraj. geogr. bot.
eremiál (suchá o. Zeme so žiadnym al. nepatrným rastlinstvom, suchá step, polopúšť) gréc.
monte (typ krajiny na východných úpätiach Ánd so suchomilným rastlinstvom) špan. geogr.
sahel (typ krajiny v Afrike na južnom okraji Sahary so suchomilným porastom) afr. geogr.
pampa (juhoamer., najmä argentínska trávnatá rovinatá step) indián.-špan.
préria (trávnatá step v strednej a západnej časti Severnej Ameriky) franc.
pusta (trávnatá step v Maďarsku) maď.
brus (tropická rovina porastená drobnými kríkmi) angl.
tundra (o. Zeme, rozsiahla rovina s nízkou vegetáciou, s machmi, trávou, kermi, bez lesov, najmä v sev. Ázii) lap.-rus. geogr.
savana (o. Zeme s vysokým trávnatým porastom a skupinami drevín v tropickom al. subtropickom pásme) indián.-špan. geogr.
muskeg (o. Zeme s rašeliniskami v Kanade) indián. geogr.
scrub /sra-/ (o. Zeme s rozsiahlymi porastmi vždyzelených, najmä tŕnistých rastlín na suchých územiach Austrálie a južnej Afriky) angl. geogr. bot.
sertao /-tanu/ (o. Zeme s polosuchým podnebím a pôdou nevhodnou na pestovanie obilia, severovýchod Brazílie) port.
sebcha (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami na Sahare) arab. geogr.
šot (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami na severnej Sahare) arab. geogr.
takýr (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami v Strednej Ázii) turkmén. geogr.
kevír (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami v Iráne) perz. geogr.
badlands /bedlendz/ (územie s úzkymi stržovitými korytami vytvorenými eróziou v nespevnených horninách a málo spevnených usadeninách) angl.
marše (občas zaplavované územie pri pobreží Severného a Baltského mora, ploché úrodné nížiny na morskom pobreží) nem. geogr. pomn.
moor (trvalo zamokrené územie s vodným rastlinstvom na rašelinovej a močaristej pôde) nem.
kras (územie, najmä vápencové, kde pôsobením vody vznikli rôzne útvary, napr. jaskyne, priepasti a pod.) ilyr.-srb. geol.
depresia (územie s nižšou nadmorskou výškou ako okolie alebo ležiace nižšie ako hladina mora, preliačina) lat. geol.
arktogea (zoogeografická o. severnej pologule) gréc. geogr. zool.
paleoarktická o. (zoogeografická o. zahŕňajúca Európu, Stredomorie, severnú a strednú Áziu) gréc. zool.
paleogea (zoogeografická o. zahŕňajúca madagaskarské, etióp. a ind.-malajské živočíšstvo) gréc. zool.
biotop gréc. biol.
habitat (prírodné stanovište, bydlisko jedinca al. spoločenstva organizmov) lat. biol.
ekotop (miesto s rovnakými neživými podmienkami prostredia pre živé organizmy, stanovište, životný priestor) gréc. biol.
biochor (životná o. na Zemi s vegetáciou) gréc. ekol.
bióm (spoločenstvo organizmov, rastlín a živočíchov v rozsiahlej zemepisnej o. spolu s prostredím) gréc. ekol.
ekuména
ekumena (územie trvalo obývané a pozmenené činnosťou človeka) gréc. ekol.
subekumena (územie človekom obývané a využívané iba občasne, prechodne) lat. + gréc. geogr.
anekumena (územie trvalo neobývané a nevyužívané) gréc. ekol.
ruderál (opustené miesto zanesené odpadom v blízkosti ľudských sídel, rumovisko) lat. ekol. biol.
šelf (okrajová o. mora, kt. je ešte súčasťou pevniny, do 200 m) angl. geol.
litorál (pobrežná o. mora a sladkých vôd) lat. geol. geogr.
pelagiál (o. voľnej vody od hladiny ku dnu v mori, jazerách a vo vodných nádržiach) gréc. odb.
batysféra (priestor pod hladinou vody, morská hlbina) gréc.
epipelagiál (plne presvetlená o. morskej vody do 100 m, s bohatým zastúpením zvierat) gréc. biol.
batypelagiál (málo presvetlená o. morskej vody, od 100 m) gréc. biol.
fytál
fytal (o. dna s dostatkom svetla pre život rastlín) gréc. biol.
profundál (o. dna sladkovodných jazier a vodných nádrží) lat. geol.
infralitorál (o. dna mora, jazier a vodných nádrží s dostatkom svetla s vyššími rastlinami a svetlomilnými riasami) lat.
bentál (o. dna oceánov, zasahujúca od brehu do hlbín) gréc. geol. geogr.
batyál (o. dna oceánov od 200 do 2 000 m hĺbky) gréc.
abysál (o. dna oceánov od 1 000 do 6 000 m hĺbky) gréc.-lat.
hadál (o. dna oceánov od 6 000 m hĺbky) gréc.
mare (tmavá rozsiahla o. na Mesiaci al. na Marse) lat. astron.
ekosféra (o. okolo vesmírneho telesa, hviezdy, s priaznivými podmienkami pre vznik a udržanie života) gréc. porovnaj plošina 1lespúšťúzemieobvod 2miesto 1spoločenstvo 2 a pod.

ráz

ráz
charakter gréc.
štýl (r. činosti, veci al. javu) lat.
typ (spôsob, sloh, charakter) gréc.
akcent (odtienok, nádych) lat.
tón gréc.
tónina gréc.-tal. kniž.
tónovanie (odtieň farby; zafarbenie, farba hlasu, reči) gréc.
timbre /tembr/ (odtienok farby výtv.; zafarbenie tónu, hlasu al. hlásky kniž. a odb.) gréc.-franc.
nuansa /nüansa/ (jemný rozdiel, odtieň, odtienok) franc. kniž.
tonalita (r. daný základnou, prevládajúcou farbou) gréc. výtv.
valér (odtieň tónu v hraniciach jednej farby, svetelná hodnota tónu farby) lat. výtv.
sound /saund/ (osobitý zvukový r. príznačný pre určitého hudobníka al. súbor, farba zvuku) angl. hud.
kolorit (r., najmä dobový al. umelecký) tal.
punc (výrazný znak, charakteristická vlastnosť, črta) tal.-nem. expr.
profil (súhrn vlastností, čŕt) franc.
modus (spôsob, povaha, r. deja) lat. kniž.
impresia lat. výtv. lit.
línia (nálada, celkový r.) lat.-nem.
situácia lat.
atmosféra gréc.
klíma gréc.
genius loci /-cí/ (celková nálada, prostredie, pomery, ovzdušie, okolnosti, duch) lat. hist.
melodickosť
melodika (spevný r. piesne, spevnosť) gréc. hud.
mentalita (r. duševných pochodov a vlastností jedinca) lat.
spiritualita
spiritualizmus
spirituálnosť (duchovný r., zameranie na duchovnú stránku, duchovnosť) lat. kniž.
lyrickosť
lyrizmus (citový r.) gréc. kniž.
baladickosť
baladika (pochmúrny, ponurý, smutný r.) franc. lit.
oficialita
oficiálnosť (úradný r., úradnosť, strohosť, odmeranosť) lat.
orientalizmus
orientálnosť (východný r. súvisiaci s východnými krajinami) lat.
feminita (ženská črta, znak správania, ženskosť) lat. psych. a kniž.
maskulinita (mužská črta, znak správania, mužskosť) lat. psych. a kniž.
moderna (novodobý, novoveký r.) franc.
inzularita (ostrovný r.) lat. kniž.

výrobok

výrobok
produkt lat.
fabrikát (továrenský, umelý v.) lat. aj pejor.
produkcia (súhrn výrobkov) lat.
output (výsledok, výstup pôsobenia výrobných faktorov) angl. ekon.
artikel (v. na predaj, tovar) lat.-nem.
substitút (v. nahradzujúci iný v. s podobnými vlastnosťami) lat. ekon.
špeciál (vybraný, osobitný, mimoriadny v. s osobitným poslaním a pod.) lat. hovor.
špecialita lat.
špécia (vybraný, osobitný, mimoriadny v., najmä potrav.) lat. hovor.
inovácia (nový v., novinka) lat.
hit angl.
šláger (obľúbený, úspešný, módny, vyhľadávaný v., ťahák, trhák) nem. hovor.
funglovka (nový v.) ? subšt.
noname
no-name /nounejm/ (neznačkový v. s predpokladanou nižšou kvalitou) angl.
aušus nem. hovor. expr.
brak nem.
šmejd nem. slang.
šrot (chybný, bezcenný v., tovar) nem. slang.
fušerina (chybný, nekvalitný v.) nem. slang.
typ (v. ako predstaviteľ série s charakteristickými znakmi) gréc.
prototyp (prvý skúšobný v. na sériovú výrobu) gréc. tech.
model (pôvodný v. slúžiaci ako vzor na výrobu ďalších kusov) tal.
etalón franc. fyz.
normál (model pomôcky, prístroja al. zariadenia predstavujúci meraciu jednotku príslušnej veličiny, meradlo základnej jednotky, základná miera) lat. tech.
bestseller (v. s mimoriadnym úspechom, najlepším odbytom, trhák) angl.
naturálie (výrobky, najmä poľnohosp. plodiny, poskytované namiesto mzdy al. ako súčasť mzdy) lat.
konzerva (trvanlivá potravina v plechovom, sklenom al. plastovom obale, trvanlivé jedlo v obale, plechovka) franc.-nem. porovnaj plechovka
artefakt (umelo vyrobený predmet) lat. kniž. a odb.
eolit (kamenný artefakt z konca treťohôr, kt. ľudské opracovanie je sporné, pracovný nástroj) gréc. archeol.
toreutika (predmet vyrobený spracovaním, tepaním kovov za studena s figurálnou al. ornamentálnou výzdobou, napr. nádoba, prilba a pod.) gréc.
porcelán (v. z vypálenej hmoty zloženej z kaolínu, živca a minerálnych prísad) tal.-nem. porovnaj porcelán
keramika (v. z pálenej hliny, najmä hlinené nádoby) gréc. porovnaj keramika
šamot (v. zo žiaruvzdornej práškovej hmoty, drviny zo žiaruvzdorných zemín) tal.-nem.
rafináda
rafinát (v. získaný čistením s odstraňovaním nežiaducich, cudzích prímesí) franc. tech.
textil
textília (v. vyrobený z tkaniny, pletením, spriadaním, tkaním, najmä plur. textílie) lat. porovnaj tehlanádobatkaninadrôtúborcukrík a pod.

znak

znak 4 (názorné vyjadrenie, označenie, značka)
signifikácia (označenie značkou) lat. kniž. a odb.
litera (z. pre hlásku, písmeno) lat.
letter (písmeno) angl. polygr.
graféma (písomný z. hlásky, základná jednotka písomnej podoby jazyka) gréc. lingv.
typ (písmeno al. iný z., značka) gréc. polygr.
index (písmenný al. číselný z. pripájaný k inému znaku danej veličiny na rozlíšenie od inej veličiny) lat. odb.
font (sada písmen, grafických znakov zodpovedajúcich určitému typu písma) angl. výp. tech.
stenéma
steném (rýchlopisný obrazec slova) gréc.
hieroglyf (z. staroegypt. a chetitského písma) gréc.
digram (dvojčlenný grafický z., napr. dz) gréc. odb.
digraf (dvojčlenný grafický z., zložka z dvoch písmen, napr. ch) gréc. lingv.
trigraf (trojčlenný grafický z., zložka z troch písmen, napr. sch =š) gréc. lingv. porovnaj písmeno
cifra (číslica) arab.-nem.
alfanumerický z. (z. vyjadrený písmenami a číslicami) gréc. + lat.
filigrán (presvitajúce označenie papiera viditeľné proti svetlu, priesvitka, vodotlač, vodoznak) lat. tech.
kameo (slabo viditeľný vodoznak v papieri spôsobený tlakom, priesvitka) tal. tech.
kustoda
kustód (označenie poradia rukopisných strán číslicou al. písmenom) lat. odb.
vidi /vídí/ (dodatok, poznámka, značka na spise, že bol prečítaný al. schválený) lat. kniž.
hic sunt leones /hík -ónés/ (označenie neprebádaných miest na starých mapách, <i>tu sú levy</i>) lat.
triskeles (trojramenný z. otáčavého pohybu v pohanskom kulte slnka) gréc.
stigmatizácia (z. vypálením znamenia na tele otroka al. väzňa v starom Grécku hist.; znamenie znakom kniž.) gréc.
signatúra (z. umelca na výtv. diele menom) lat.
šifra (značka namiesto podpisu, skrátený podpis; dohovorená tajná značka na zatajenie obsahu odovzdávaných správ) arab.-franc.
parafa (skrátený podpis, podpisová značka odb.) franc.
tag /teg/ (značka namaľovaná sprejom na múroch, vagónoch a pod.) angl. slang.
symbol (dohodnutý graf. z., značka, znamenie pre niečo, napr. predmet, postup a pod.) gréc.
signum (označenie, značka) lať. zastar. kniž.
piktograf
piktogram (medzinárodne zrozumiteľný obrázkový z. znázorňujúci informáciu) lat. + gréc. lingv.
ideogram
ideograf (z. pre určitý pojem, myšlienku, nie slovo, kt. má obrazovú podobu) gréc. lingv.
logo (z. firmy vo výtv. úprave) gréc.
brand (obchodná značka) angl.
trademark
trade-mark /trejdmá-/ (ochranná známka tovaru) angl. ekon.
woolmark /vulmárk/ (medzinárodná ochranná známka kvality tkaniny s obsahom 100% čistej nepoužitej vlny, vlnená pečať) angl.
made in /mejd/ (označenie krajiny pôvodu tovaru, <i>vyrobené v</i>) angl.
tamga (značka na označenie vlastníctva dobytka al. výrobkov rodového priemyslu, Mongolsko) turk.
stopka (dopravná značka prikazujúca zastaviť) angl. motor. slang.
míľnik (kameň pri ceste označujúci vzdialenosti, pätník) lat.-nem.
hektometrovník (značka, pätník, míľnik označujúci stometrové úseky trate) gréc. dopr.
punc (označenie pravosti a akosti na predmetoch z drahých kovov) tal.-nem.
ciacha (úradný z. na predmetoch, meradlách al. prístrojoch potvrdzujúci ich správnosť a použiteľnosť) nem.
invenit (označenie tvorcu pôvodného návrhu, predlohy graf. umeleckého diela) lat.
fecit [fec.] (označenie tvorcu, autora výtv. diela, <i>vytvoril, vyhotovil</i>) lat. výtv.
excudebat /ekskudébat/ (označenie vydavateľa na graf. listoch) lat.
kontramarka (dodatočne vyrazený z. na minci obiehajúcej na cudzom území ako označenie pravosti mince) lat. + nem.
signatúra (značka knihy v knižnici, predmetu v zbierke apod.) lat. odb.
exlibris
ex libris (knižná značka, označenie majiteľa knihy, umelecky spracovaný štítok, nálepka al. pečiatka na vnútornej strane obálky knihy) lat.
supralibros (vlastnícka značka majiteľa knihy vyrazená na prednej al. zadnej doske knihy) lat. knih.
signet (graf. z. tlačiarne, vydavateľstva, nakladateľstva a pod.) franc. polygr.
hi-fi
hifi
Hi-fi
Hi-Fi
Hifi (označenie elektroakustických zariadení s veľmi kvalitnou, vernou reprodukciou, <i>high fidelity</i>) angl. skr.
dry /draj/ (označenie najnižšieho obsahu alkoholu v gine, minimálne 40 %; označenie obsahu cukru šumivého vína, 3-4 %, suché víno) angl.
méta (z. pre cvičencov pri hromadných telocvičných vystúpeniach) lat. šport.
nota (graf. z. pre tón) lat. hud. porovnaj príprava bez p-y
segno /seňo/ (notová značka, od kt. sa má skladba opakovať) tal. hud.
neuma (notová značka v ranom stredoveku) gréc.-lat. hud.
repetícia (z. na opakovanie časti skladby) lat. hud.
tacet (označenie dlhšej pomlky nástroja al. hlasu) lat. hud.
ligatúra (oblúčik spájajúci dve noty s rovnakou výškou) lat. hud.
akút (z. pre tónový, melodický stúpavý prízvuk) lat. lingv.
colla parte /ko-/ (znamenie na podriadenie sprievodných hlasov hlavnému) tal. hud.
ikona (obrázkový z. určitej činnosti, príkazu a pod. umožňujúci ovládanie počítača, obrázok znázorňujúci určitú činnosť) gréc. výp. tech.
kurzor (pohyblivá viditeľná značka na obrazovke, monitore počítača označujúca miesto ďalšej operácie) lat.
adresa (z. odkazujúci na miesto v pamäti počítača) franc. výp. tech.
emotikon (značka, symbol vyjadrujúci náladu al. pocity v písomnej elektronickej komunikácii) angl.
smiley /smajli/
smajlík (značka, symbol vyjadrujúci náladu al. pocity v písomnej elektronickej komunikácii, pôvodne graf. zobrazenie, značka smiechu) angl. porovnaj znamienko

typ

typ 5 (výrobok ako predstaviteľ série s charakteristickými znakmi) gréc.
prototyp (prvý skúšobný t. na sériovú výrobu) gréc. tech.

typ

typ 4 pozri ráz
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 32. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.