Výsledky vyhľadávania

rýchlo

cito lat.

pronto špan.

friško nem. nár.

gvaltom nem. hovor.

ako širón vl. m. expr.

šupom nem. hovor. expr.

šupito

šupito presto (chytro) tal. hovor.

šúsom (ako strela) nem. slang.

promptne (pohotovo, obratom, presne) lat. kniž.

tempo! (rýchlo!, rýchlejšie! ako povzbudzovanie pri športe) tal. šport.

trapom (veľmi r., behom) nem. pren. expr.

expres

expresne (súrne) lat.

telegraficky (stručne, úsečne) gréc. pren.

brevi manu /breví manú/ (krátko, stručne, skrátka, bez odkladu, povrchne, krátkou cestou) lat. kniž.

hudba

tosto

piu tosto tal. hud.

stretto tal. hud.

allegro (živo, živým, rýchlym pohybom) tal. hud.

allegretto (mierne r., mierne živo) tal. hud.

rapidamente (rýchlym tempom, náhle) tal. hud.

affranttando

affrettato /-tá-/ (zrýchlene, rýchlejšie) tal. hud.

presto

allegrissimo (veľmi r.) tal. hud.

prestissimo (ešte rýchlejšie) tal. hud.

piu allegro

piu presto (rýchlejšie) tal. hud.

accelerando /ačče-/ (čoraz rýchlejšie, zrýchlene) tal. hud.

subito /-ó/ (náhle, hneď, ihneď, razom) tal. hud.

mosso (živo, čulo) tal. hud.

piu mosso (rýchlejšie, živšie, čulejšie) tal. hud.

precipitando /-či-/

stringendo /-ndžen-/ (náhlivo, zrýchlene) tal. hud. porovnaj rýchly

bežať

galopovať franc. pren. expr.

migať lat. slang.

mašírovať (rýchlo í., kráčať) nem. pren. expr.

kvaltovať nem. slang.

fofrovať nem. slang.

šutrovať (sa) (ponáhľať sa, náhliť sa) nem. hovor.

pakovať sa (utekať, ponáhľať sa odniekiaľ) nem. expr.

galopovať (b. na koni dlhými skokmi, cválať) franc.

trapovať (b. klusom, klusať) nem. hovor. expr.

šprintovať (b. veľmi rýchlo, s maximálnym vypätím) angl.

špurtovať angl.

finišovať (b. veľmi rýchlo, s vynaložením najväčšieho úsilia, najmä na konci pretekov) angl. šport.

jedlo

trofo- (potrava) gréc. v zlož. sl.

viktuálie (potraviny) lat. zastar. kniž.

futráž (strava) franc. slang.

kost (potrava, strava) nem. hovor. zastar.

makrobiotika (zdravá strava, výživa na základe staročín. receptov zložená z obilnín a zo zeleniny) gréc. biol.

ambrózia (j. bohov v starogréc. mytológii spôsobujúce nesmrteľnosť; lahodné j. vôbec) gréc.

manna (j. padajúce z neba, kt. boh sýtil Izraelcov putujúcich cez púšť, podľa Starého zákona) hebr.

lunch /lanč/ (druhé j. počas dňa podávané okolo poludnia v krajinách, kde sa hlavné j. dňa podáva až popoludní) angl.

diner /diné/ (hlavné denné j. niekde podávané večer) franc.

gáblik (j. jedené medzi raňajkami a obedom, desiata) nem. hovor. zastar.

olovrant (j. medzi obedom a večerou) lat.?

déjeuner /dežené/ (j. podávané medzi 12.-13. hodinou namiesto polievky) franc.

entreé /antré/ (j. podávané pred hlavným jedlom, predjedlo) franc. kuch. zastar.

prandium (j. podávané medzi desiatou a obedom v starom Ríme) lat. hist.

hors d’oeuvres /ordövr/ (studené al. teplé pikantné j. podávané ako prvý chod na povzbudenie chuti do jedla) franc. kuch.

dezert (j. zakončujúce stolovanie, najmä zákusok, ovocie, syr a pod.) franc.

minútka (rýchlo pripravené čerstvé j., najmä mäsité) lat. kuch.

diéta (liečebná výživa chorých, strava odporúčaná lekárom) gréc. lek.

delikatesa franc.

fajnota

fajnotka

fajnovosť nem. hovor.

pospas (pochúťka, lahôdka, dobrota) tal. zastar.

špecialita lat.

špécia (vyberané, osobitné, mimoriadne j.) lat. hovor.

manna (veľmi lahodné, osviežujúce j.) hebr. pren. expr.

kóšer (j. pripravené na jedenie podľa žid. rituálnych predpisov) hebr.

humus (nechutné, odpudzujúce j.) lat. slang.

šlichta (nechutné, riedke, mazľavé j.; riedka potrava pre domáce zvieratá) nem. hovor. pejor.

miškulancie

mišpulancie (podradné, nechutné j.) tal. pejor. zastar.

menáž

mináž (spoločná voj. al. väzenská strava) franc. zastar. hovor.

chýmus (natrávená strava, potrava so žalúdkovými šťavami, trávenina) gréc. fyziol.

refekcia (občerstvenie, osvieženie) lat.

proviant (potraviny pre vojsko; potraviny na výlet, na cestu pren. hovor.) lat.-tal.

merinda (j. na cestu, občerstvenie, zásoba dobrého jedla) franc.-nem. hovor. zastar.

aprovizácia (potraviny ako predmet dopytu za vojny, zásobovanie najmä potravinami) lat. zastar. kniž.

vegetabílie (potraviny rastlinného pôvodu) lat. kniž. a odb.

table d’hôte /-bl dót/ (jednotné j. v reštaurácii za rovnakú cenu) franc. potrav.

šalát (j. pripravené zmiešaním z rozličných druhov varených al. surových surovín, napr. zeleniny, ovocia, strukovín, zemiakov, mäsa, rýb, syra, najmä studené) tal.

griláda (j. pripravené na zariadení na pečenie bez tuku pôsobením ohňa al. tepla) franc. kuch.

konzerva (trvanlivé j. v plechovom, sklenom, plastovom obale) franc.-nem.

roláda (j. zo stočeného plátu pečeného cesta al. mäsa s plnkou) franc.

jedlá s mäsom

šašlik

šašlík (baranie al. bravčové mäso opečené na ražni) rus.

peľmene (varené taštičky z múčneho cesta plnené mletým mäsom a poliate maslom al. smotanou) rus.

perkelt (mäsové j. pripravené dusením na masti, cibuli a paprike dochutené smotanou) maď.

musaka (nadrobno nakrájané mäso so zeleninou s pikantnou príchuťou) bulh.

bigos (j. z mäsa a kvasenej kapusty) poľ.

sarma (varené závitky z mletého mäsa zabalené do listu kapusty al. viniča) bulh.

stofato (j. z mäsa, cesnaku, cibule, octu a oleja podávané s kyslým mliekom al. jogurtom) bulh.

mici /-či/ (balkánske mäsové šúľky pečené na žeravom uhlí) rum.

paprikáš (mäsové, hydinové j. pripravené dusením, korenené paprikou a podliate smotanou) srb.-maď. kuch.

ražniči (malé kúsky mäsa prekladané slaninou, cibuľou a pod a opečené na ražni) srb.

čufty (j. z duseného mletého mäsa a ryže v paradajkovej omáčke) srb.

gyros (rôzne druhy mäsa napichnuté na zvislom ražni a po opečení zboku orezávané, pôvodne gréc.) gréc. kuch.

čevapčiči (j. z mletého bravčového al. baranieho mäsa, opekané šúľky) tur. srb.

kjufleta (j. z pečeného mletého baranieho mäsa v tvare párkov) tur.-bulh.

pilav

pilaf (dusené, silno korenené baranie mäso s varenou tvrdou pšenicou al. ryžou, cibuľou, mrkvou, cesnakom a rajčinami) perz.-tur.

džuveč (balkánske j. z baranieho al. bravčového mäsa so zeleninou a korením) tur.

kebab (j. z baranieho mäsa zabaleného v papieri a pečeného na ražni nad pahrebou z borovicových šušiek) tur.

dolmas (j. z baranieho sekaného mäsa s ryžou dusené v kapustných al. figových listoch) tur. kuch.

taraba (tur. j. zo sekaného koreneného baranieho mäsa duseného v listoch špenátu) tur. kuch.

kuskus

kus-kus (arab. j. z baranieho mäsa, zo zeleniny a z krupice) arab.

plov (ryža s nadrobno posekanou baraninou, stredoázijské j.) ?

laghmán (uzb. j. z nasekaného mäsa a rezancov) uzb. kuch.

rizoto (dusená ryža s kúskami mäsa, prípadne zeleniny) tal. kuch.

pizza /-cca/ (j. z cesta na povrchu obloženého a zapečeného so zeleninou, s mäsom, so syrom a pod.) tal. kuch.

antipasta (potravinársky výrobok z drobných marinovaných rýb a zo zeleniny) tal. potrav.

hot dog

hotdog (párok v rožku ako rýchle občerstvenie) angl.

hamburger (opečené mleté hovädzie al. kuracie mäso v prekrojenej žemli) vl. m. kuch.

cheesburger /číz-/ (hamburger so syrom) angl.

hemendex

ham and eggs /hemendex/ (opečený plátok slaniny al. šunky s vajcom) angl. kuch.

lančmít

lunchmeat /lančmít/

luncheon meat /lančmít/ (mleté upravené korenené mäso v konzerve) angl.

biftek

beefsteak (prudko opečený rezeň z hovädzieho mäsa, sviečkovice) angl. kuch.

tatársky biftek vl. m.

tatarák (biftek zo surového okoreneného hovädzieho mäsa) vl. m. slang.

rampstek

ramstek (vyšší biftek) angl. kuch.

barbecue /bárbikjú/ (mäso upečené na rošte al. ražni pri pikniku) angl.

rozbif

rozbíf

roastbeef /rozbíf/ (rýchlo upečené mäso z hovädzieho chrbta) angl. kuch.

roštenka (pečené al. dusené mäso z hovädzieho chrbta) nem.

klopsy (j. z mletého mäsa, vajec a pečiva, tvarované do guliek, opečené a podávané s omáčkou) nem.

steak /stejk/ (hrubší, rýchlo opečený rezeň z teľacieho al. hovädzieho mäsa) angl.

fašírka nem.

karbonátka (j. z mletého, najmä vyprážaného mäsa) tal.

šoldra

šoudra (j. z bravčového pliecka al. stehna, šunky) nem. nár. kuch.

pajšle (hovädzie, teľacie al. bravčové pľúca a srdce, pľúcka) nem. hovor. zastar.

galantína (vykostené hydinové mäso al. mäso zo zveriny plnené mäsovou plnkou, uvarené a podávané na studeno) franc.

karé (mäso z chrbtovej časti jatočných zvierat, brava) franc. kuch.

paštéta tal.

paté (j. z jemne mletej pečene, mäsa, korenia a pod.) franc.

galantína (studená jemná paštéta z mletého mäsa, vajec, vína, hľuzoviek a prísad) franc.

filé (očistené vykostené mäso, najmä hovädzie al. rybie, plátok, rezeň z neho) franc.

(mäsové) fondue /-dü/ (nakrájané mäso, sviečkovica, opekané v rozpálenom oleji na panvici priamo na stole) franc.

kroketa (vyprážané kúsky cesta v tvare guľky, placky a pod., z cesta, mletého mäsa, zo zeleniny a pod.) franc.

frikasé (nakrájané biele teľacie, jahňacie, kuracie mäso dusené na cibuľke a zapečené v bielej smotanovej omáčke so zeleninou) franc.

tournedos /turnedo/ (opečený rezeň z hovädzieho chrbta podávaný s bielym chlebom) franc.

frikando (pečené al. dusené mäso z kužeľovitého svalu teľacieho stehna) franc. kuch.

hašé (kašovité j. z mletého vareného mäsa) franc. kuch.

kotleta (rezeň z karé al. krkovičky, rebierko) franc. kuch.

šolet (j. z husacieho mäsa pečeného al. vareného s hrachom, krúpami al. ryžou) hebr.

pemikan

pemmikan (zmes sušeného bizónieho mäsa, tuku a rozdrvených jedlých bobúľ, u severoamer. Indiánov) indián.

suši (jap. j. z ryže a rýb) jap.

jedlá bez mäsa

bliny (lievance z pohánkovej múky upravené naslano) rus.

blinčiky (zapekané palacinky plnené tvarohom) rus. kuch.

piroh (múčne pečené, vyprážané al. varené j. s plnkou) rus.

palacinka (tenká placka z liateho cesta pripravená na panvici a podávaná najmä nasladko) lat.-maď.

fánka (j. z jemného kysnutého cesta pražené na masti, s plochým tvarom) maď. kuch.

lečo (j. z dusených paprík a paradajok) maď.

langoš (osúch, posúch, placka z kysnutého cesta pražená na oleji) maď. potrav.

tarhoňa (cestovina v tvare malých zŕn ako príloha a pod.) maď.

mamaliga (kukuričná kaša na rum. spôsob) rum.

braja (kaša) nem. nár.

šiflík nem. hovor.

fliačik (cesto pokrájané na malé štvorčeky) nem.

štrúdľa (múčnik s plnkou zavinutou do cesta, závin) nem. hovor.

fám (sladké múčne j.) nem. kuch. zastar.

koch (upečené ľahké, kypré j., nákyp) nem. zastar.

fancel

fancl (zapekané múčne j. s tvarohom, orechmi a pod.) nem. hovor. zastar.

gríska (krupicová kaša) nem. zastar.

panádel (žemľová kaša) nem. kuch. hovor.

müsli /mi-/ (kaša z ovsených a iných vločiek s orechmi, so sušeným ovocím, s medom a pod.) nem.

geršľa (nadrobno pomleté zrná, krúpy) nem. hovor.

tortilla /-ľa/ (mexické j. z kukuričného škrobu, múky, mlieka, vajec, masla, kukuričná placka) špan.

makarón (cestovina rúrkovitého tvaru) tal. potrav.

špagety (j. z tenkých guľatých dlhých cestovín) tal.

lasane (tenké štvoruholníkové cestoviny, široké rezance) tal.

tortelini (cestoviny v tvare okrúhlej kapsičky plnenej mäsom, syrom a pod.) tal.

ravioli (cestoviny v tvare kapsičky, pirohu plneného mletým mäsom, syrom, zeleninou a pod.) tal.

kataif (rum. pochúťka z rezancov s ovocím) rum. kuch.

polenta (kaša z kukuričnej krupice, juhoeurópske, tal. národné jedlo) tal.

pagáč (pečené múčne j. okrúhleho plochého tvaru, placka) tal.-chorv.

puding (j. zo škrobovej múčky, mlieka, cukru a prísad v podobe hustej kaše; ľahké j. varené vo forme vo vode al. na pare) angl.

plumpuding /plam-/ (nákyp s hrozienkami, so sušeným ovocím, poliaty rumom a zapálený pred podávaním) angl.

porridge /-rič/ (kaša z ovsených vločiek jedávaná na raňajky v Anglicku) angl.

chipsy /čip-/

čipsy (pražené zemiakové lupienky) angl.

popcorn /-ko/ (biele rozpukané zrná upečenej kukurice, pukance) angl.

kornfleksy

kornflejksy (obilné pražené zrná, kukuričné vločky) angl. potrav.

fondue /-dü/ (roztopený nastrúhaný syr s bielym vínom, čerešňovicou a korením, pripravovaný priamo na stole, Švajčiarsko) franc. kuch.

suflé (jemný nákyp kyprený snehom) franc.

omeleta (j. z liateho cesta al. rozšľahaných vajec pripravené na panvici) franc.

pyré (jemná kaša) franc. kuch.

tempe (zakvasené varené sójové bôby pridávané do polievok al. pražené na masti, indonézske j.) vl. m.

taco /-ko/ (j. s plnkou z bôbov, mäsa a pod.) špan. kuch.

skyr (zrnitá kaša z mlieka a syroviny, island. j.) island.

narasuke (jap. j. z pokrájaného melóna podávané ako posledný chod) jap. porovnaj polievkapečivokoláčzákusoksyrmäso

stručne

in nuce /nú-/ (skrátka, slovom) lat. kniž.

in brevi (krátko, v krátkosti) lat.

brevi manu /breví manú/

manu brevi /manú breví/ (rýchlo, krátko, skrátka, bez odkladu, neodkladne, povrchne, krátkou cestou) lat. kniž.

telegraficky (rýchlo, úsečne) gréc. pren. porovnaj stručný

náhle

subito /-ó/ (hneď, ihneď, razom, rýchlo) tal. hud.

rapidamente (rýchlym tempom, rýchlo) tal. hud. porovnaj rýchlo

prudký

prudký 1 (mocný, silný, rýchly)

razantný franc. kniž.

rezolútny lat.

vehementný (rázny, priebojný, prierazný) lat. kniž.

akútny (silný, náhly, rýchly) lat. lek.

perakútny (veľmi p.) lat. lek. p. priebeh choroby

rapídny (rýchly, náhly, prenáhlený) lat.

briskný (rázny, príkry, ostrý) franc.

turbulentný (búrlivý, vzrušený) lat. kniž.

hektický (vzrušený, horúčkovitý, vypätý, vystupňovaný) gréc. publ.

revolučný (náhly, rýchlo a prudko prebiehajúci) lat.

sakadický (rýchly, mimovoľný, neriadený vôľou) lat. fyziol. s. pohyb oka

abruptný (náhly, úsečný) lat. kniž.

dramatický (náhly, nečakaný, výrazný) gréc.

šokový (rýchly, rýchlo, prudko zavádzaný) franc.-angl. š. terapia

rýchly

frišký nem. nár.

tacho-

tacheo-

tachy-

tachisto- gréc. v zlož. sl.

expres

expresný (súrny) lat.

telegrafický (stručný, úsečný) gréc. pren.

promptný (pohotový, presný) lat. kniž.

dynamický (silný, pohyblivý, živý, rušný) gréc.

rapídny (prudký, náhly, prenáhlený) lat.

akútny (silný, náhly, prudký) lat. lek.

hypersonický gréc. + lat.

supersonický (rýchlejší ako zvuk, nadzvukový) lat. let.

expeditívny (obratný, pohotový, šikovný) lat. kniž.

fulminantný (bleskový, prebiehajúci veľmi rýchlo) lat. lek.

sakadický (prudký, mimovoľný, neriadený vôľou) lat. fyziol. s. pohyb oka

kurzorický (zbežný) lat. k. čítanie

šokový (prudký, rýchlo, prudko zavádzaný) franc.-angl. š. terapia

pohybovať sa

migrovať (p. a tým meniť sídlisko, miesto pobytu, premiestňovať sa, presídľovať sa, sťahovať sa, presúvať sa) lat. odb.

šprintovať (ísť veľmi rýchlo, s maximálnym vypätím, na bicykli) angl.

špurtovať

finišovať (ísť veľmi rýchlo, s vynaložením najväčšieho úsilia, na bicykli, najmä na konci pretekov) angl. šport.

lavírovať (p. obratne medzi predmetmi, kľučkovať) hol.-nem. hovor.

rolovať (p. po zemi na letisku) franc.-nem. let. lietadlo r. porovnaj premiestňovať sa

ponáhľať sa

ponáhľať sa 2 (rýchlo konať)

šturmovať (náhliť sa, doháňať, dokončievať náhlivo úlohu, náhlivo pracovať na poslednú chvíľu) nem.-rus. hovor.

čulo

mosso (živo, rýchlo) tal. hud.

piu mosso (rýchlejšie, živšie, čulejšie) tal. hud. porovnaj čulýrýchlo

bezodkladne

sine mora /mó-/ (bez meškania) lat. kniž.

stante pede lat. kniž.

štandopede lat. hovor.

ajncvaj

ajncvajdraj (hneď, ihneď, okamžite) nem. hovor.

subito /-ó/ (náhle, ihneď, razom) tal. hud.

šupito

šupito presto (rýchlo, chytro) tal. hovor.

urgent (súrne, naliehavo) lat. porovnaj hneďbezodkladný

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 45. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.