Výsledky vyhľadávania

čas

čas 1 (časový úsek, obdobie, doba určená al. vhodná na niečo)
štádium gréc.-lat.
fáza gréc.
etapa franc.
kapitola (obdobie, stupeň, úsek vývoja; časový úsek; obdobie v ľudskom živote) lat.
epocha gréc.
éra lat.
eón (ucelené, ohraničené obdobie súvisiace obyčajne s významnou udalosťou, časový úsek, časový medzník; dejinný vek) gréc. kniž. bás.
termín lat.
terminus (lehota, deň na splnenie úlohy) lat. odb.
perióda (časový úsek, po kt. sa určitý jav opakuje, najmä pravidelne) gréc.
spacium /-pá-/ (obdobie medzi niečím) lat. kniž.
durée /dyre/ (trvanie, konkrétny č. prežívaný v živote človeka) franc. filoz.
tajm
time /tajm/ (čas, lehota) angl.
pentáda (obdobie piatich dní, týždňov a pod.) gréc.
dekáda (obdobie desiatich dní, týždňov a pod.) gréc.
triénium (obdobie troch rokov, trojročie) lat. kniž.
kvadriénium (obdobie štyroch rokov) lat. kniž.
quinquennium /kvinkve-/ (obdobie piatich rokov, päťročie) lat. kniž.
decénium (obdobie desiatich rokov, desaťročie) lat. kniž.
generácia (obdobie približne 30 rokov) lat.
saeculum /séku-/ (obdobie sto rokov, storočie) lat. kniž. zastar.
chiliada (o. tisíc rokov, tisícročie) gréc. kniž. porovnaj výročie
semester (polročné obdobie, napr. študijné, na vysokej škole, polovica školského roku na vysokej škole, polrok) lat.
trimester (štvrťročné obdobie, napr. študijné, na vysokej škole, jedna z troch častí školského roku) lat.
nóna (č. od druhej do tretej popoludní, neskôr popoludňajší č.) lat. hist.
time-out /tajmaut/
tajmaut (oddychový č. v kolektívnych hrách) angl. šport.
totalita (č. úplného zatmenia Slnka al. Mesiaca) lat. astron.
minutáž (dĺžka, vymedzenie času v minútach) lat. odb.
stopáž (č. trvania programu, nahrávky, záberu a pod.) angl. odb.
prime time /prajm tajm/ (č. vysielania určitého programu v televízii al. rozhlase s najvyššou sledovanosťou, hlavný vysielací č.) angl. žurn.
vigília (č., v kt. konala službu nočná hliadka v starom Ríme, štvrtina noci) lat.
hóra (modlitby konané povinne v určitých hodinách, č. modlitby, hodinka) lat. náb.
víkend (obdobie pracovného odpočinku na konci týždňa, koniec týždňa, sobota a nedeľa) angl.
fajront nem. hovor.
fraj (voľný čas po práci, voľno) nem. subšt.
(dolce) far niente /dolče/ (č. (sladkého) ničnerobenia, nečinnosti, záhaľky, leňošenia) tal.
in termino /-mí-/ (v určitom č.) lat. kniž.
hoc tempere /hok/ (v tomto č., teraz) lat.
pro tempore /pró -pó-/ (toho č., vzhľadom na č.) lat. kniž.
tempore in omni /-pó- -ní/ (v každom č., vždy) lat. kniž.
tempi passati /-sá-/ (minulé, staré časy) tal. kniž.
dextro tempore
iusto tempore /jus-/ (v pravý č.) lat.
fugit hora
hora ruit (č. letí) lat. kniž.
suo tempore (svojho č., v určenom č.) lat. kniž.
à la longue /ala long/ (na dlhší č.) franc. kniž.
time is money /tájm iz many/ (č. sú peniaze) angl. kniž. porovnaj obdobiedĺžka 2

zálety

zálety
fraj nem. hovor. subšt. ísť na f.

neviazaný

neviazaný 1 (nespútaný, samopašný)
sumptuózny (hýrivý, márnotratný) lat. zried.
efuzérny (hýrivý, márnotratný, samopašný) lat. kniž.
bakchický
bakchantský (hýrivý, samopašný, bujný, neviazaný) gréc. kniž.
frivolný (nemravný, necudný, nehanebný, ľahkovážny) franc.
bohémsky (ľahkomyseľný, svetácky) franc. b. umelec
free /frí/ (voľný, slobodný, nezávislý, nespútaný) angl.
fraj (voľný, slobodný) nem. subšt.
sodomitský (nemravný, nerestný, hriešny, zvrátený) vl. m. expr.
indiánsky (divý, nespútaný) vl. m. hovor. pejor. porovnaj nemravný

voľno

voľno
vakat
vakát lat. zastar.
víkend (obdobie pracovného odpočinku na konci týždňa, koniec týždňa, sobota a nedeľa) angl.
fajront nem. hovor.
fraj (voľný čas po práci) nem. subšt.
sabat hebr. pren. kniž.
šábes (sviatočný deň) hebr. pren. expr.

nespútaný

nespútaný
bakchický
bakchantský
dionýzovský
satyrský (zmyselný, vášnivý) gréc.
animálny (zmyselný, pudový, živočíšny, zvierací) lat. aj pejor.
free /frí/ (voľný, slobodný, nezávislý, neviazaný) angl.
fraj (voľný, slobodný) nem. subšt.
indiánsky (divý, neviazaný) vl. m. hovor. pejor. porovnaj neviazaný

slobodný

slobodný 1 (nezávislý)
emancipovaný (oslobodený, nezávislý, samostatný, rovnoprávny, zrovnoprávnený) lat.
free /frí/ (voľný, nezávislý, neviazaný, nespútaný) angl.
fraj (voľný) nem. subšt. porovnaj nezávislý

pán

pán 5 (súčasť starších titulov)
freiherr /fraj-/ (slobodný p., nem. šľachtický titul nižší ako gróf) nem.
domine praestantissime /prestant-/ (prevzácny pane, ako oslovenie) lat. kniž.
domine spectabilis /spekt-/ (urodzený pane, ako oslovenie) lat. kniž.
domine magnifice (veľkomožný, vznešený pane, ako oslovenie) lat. kniž.
domine perillustris (vzácny pane, ako oslovenie) lat. kniž.
dôstojný p. pozri kňaz

šľachtic

šľachtic nem.
aristokrat (príslušník privilegovanej spoločenskej vrstvy) gréc.
gróf (najnižžší stupeň vyššej šľachty) nem. hist.
barón (najvyšší stupeň nižšej šľachty, najnižší stupeň vyššej šľachty) franc. hist.
bočkoroš (chudobný zeman, krpčiar) maď. pejor. zastar.
kurialista (zeman vlastniaci iba kúriu a malý pozemok) lat. hist.
rytier (stredný stupeň nižšej šľachty; š., kt. sa pri pasovaní zaviazal plniť povinnosti, ťažkoodený jazdec v stredovekom vojsku) nem. hist.
markíz (vyšší š. medzi grófom a vojvodom) franc. hist.
džentrík (najnižší stupeň nižšej šľachty) angl.
magnát (vysoký uhor. al. poľ. š.) lat.
predialista (drobný uhor. š., kt. mal pôdu len prepožičanú) lat. hist.
familiár (drobný uhor. š. v službách vyšších šľachticov) lat.
armalista
armálista (príslušník nižšej šľachty, vlastník erbu, ale bez pozemkov) lat. hist.
comes /ko-/ (šľachtický titul v Európe od 13. st.) lat.
bojar (najvyšší rus. š.) rus.
vajda (lénne knieža v Moldavsku a Rumunsku) maď. hist.
eupatrid (aténsky rodový š., 7. st. pr. n. l.) gréc.
fanariot (gréc. š. v službách osmanskej ríše) vl. m.
lord angl.
peer /pír/ (angl. vyšší š., vojvoda, markíz, gróf, vikomt a barón) franc.-angl.
mylord (oslovenie lorda) angl.
lordstvo (šľachtický titul angl. vyššieho š.) angl.
vikomt (príslušník angl. a franc. šľachty medzi grófom a barónom) franc.
baronet (nižší angl. š.) franc.-angl. hist.
earl /érl/ (vyšší angl. š., gróf) angl.
sir /sör, sér/ (nižší šľachtický titul vo Veľkej Británii, len s krstným menom) angl.
pair /pér/ (vysoký starofranc. š.) lat.-franc.
grandseigneur /granseňör/ (vysoký franc. š.) franc. hist.
comte /kónt/ (vyšší franc. š., gróf) lat.-franc.
monseigneur /-siňér, -siňör/ (franc. šľachtický titul) franc.
dauphin /dofen/ (šľachtický titul v južnom Francúzsku) franc.
firšt (knieža) nem. hovor. zastar.
junker (príslušník nem., pruskej veľkostatkárskej šľachty) nem. hist.
freiherr /fraj-/ (nem. šľachtický titul nižší ako gróf, slobodný pán) nem.
ministeriál (nižší služobný š. v rímskonem. ríši) lat. hist.
jarl (šľachtický titul v Škandinávii) škand. hist.
nobil /nó-/
nobile /nó-/ (tal. š.; š. všeobecne) lat.-tal.
grand (najvyšší špan., kastílsky š.) špan. hist.
caballero /kavaljero/ (nižší špan. š., od 10. st.) špan.
kaballero
caballero /kavaľero, kabalero/ (nižší šľachtic v stredovekom Španielsku, plne vyzbrojený bojovník) špan.
hidalgo (nižší stredoveký špan. š.) špan.
fidalgo (nižší stredoveký port. š.) port.
don (špan. mužský šľachtický titul, spolu s krstným menom) špan.
emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.
boil
bagajin (turkotatarský š. v Bulharsku za prvých chánov) bulh. hist.
nojan
nojon (mongol. š.) mongol. hist.
gurgan (vysoký mongol. š.) mongol. hist.
kung (najvyšší čín. feudálny šľachtický titul) čín.
samuraj (voj. jap. š., bojovník, 12. – 18. st.) jap.
vazal kelt.-franc.
lénnik nem. hist.
man (držiteľ majetku udeleného, prepožičaného pánom, feudálom do osobného a neskôr do dedičného vlastníctva) nem. hist. práv.
páža (šľachtický mládenec vykonávajúci pri dvore rôzne drobné služby, osobný služobník šľachtica) franc. hist.
predikát (šľachtický titul, prídomok) lat. porovnaj hodnosť