Výsledky vyhľadávania

čelo

prova (predná časť lode, č., predok) port. lod.

fasáda tal.-franc.

front (vonkajšia stena budovy, predná strana, priečelie) lat. stav.

anta (zosilnené č. steny antickej architektúry, predĺžený bočný múr so zosilneným č.) gréc. archit.

prima fronte lat. kniž.

à la tête /ala tét/ (na č.) franc. kniž.

pás

pás 2 (dlhá úzka plocha)

štráf (pruh) nem. hovor.

tál

táľ (p. poľa a pod.) nem. hovor.

koridor (p. územia vyčlenený na území cudzieho štátu) tal.

kordón (p. územia na ochranu proti niečomu, ochranné územie, pásmo) franc.

zóna (oblasť, územie, pásmo) gréc. kniž. a odb.

sierra /sje-/ (horské pásmo, pohorie) špan.

ekoton (prechodné pásmo medzi dvoma spoločenstvami, hraničná časť, napr. okraj lesa, pobrežie) gréc. biol.

front (predné bojové pásmo, predná strana vojska obrátená smerom k nepriateľovi) lat. voj.

banket (nespevnený p. pri ceste, železničnej trati, krajnica) tal. stav.

lido (piesočný pruh vyčnievajúci pri pobreží nad vodnú hladinu) tal. geog.

istmus (p. pevniny spájajúci polostrov s pevninou, šija) gréc. geogr.

zodiak (p. oblohy pozdĺž zdanlivej dráhy Slnka rozdelený na 12 súhvezdí, zvieratník, zverokruh) gréc. astron.

rímsa (architektonický vodorovný článok vystupujúci z plochy múru na priečelí al. vnútri stavby) lat.-nem.

taenia /té-/ (starogréc. priebežný vodorovný pásik zakončujúci dórsky architráv, hlavný vodorovný trám) gréc. lat.

lizéna (murovaný al. v omietke urobený zvislý plochý p., členiaci múr bez pätky a hlavice) franc.-nem. stav.

vlys (ozdobný vodorovný pruh na stene stavby) franc.-nem. archit.

zooforos

zoforos (vlys so zvieracími motívmi, pôvodne starogréc.) gréc. archit. porovnaj oblasť 1

územie

región lat.

teritórium lat.

zóna gréc. kniž. a odb.

rajón (časť ú. ako miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.

terra (zem) lat. kniž.

terra incognita /-kog-/

terra ignota /-nó-/ (neznáma zem) lat. kniž.

terra intacta /-tak-/ (neznáma, nedotknutá zem, kam ešte ľudská noha nevkročila) lat. kniž.

interfluvium (krajina medzi dvoma riekami, medziriečie) lat. geol.

intravilán (zastavaná časť ú. obce al. určená na zástavbu) lat. + tal.

extravilán (vonkajšie, okrajové ú. obce mimo zastavanej časti, za jej hranicami) lat. archit.

kataster (ú. patriace k jednej obci, súbor pozemkov, chotár) lat.

areál (vymedzená časť ú. so stavbami) lat. archit.

megalopolis

megalopola (rozsiahle ú. so súvislým mestským osídlením) gréc.

oikumena /oj-/ (súbor oblastí trvalo obývaných ľuďmi geogr.; známa časť sveta v starom Grécku) gréc.

ekuména

ekumena (trvalo obývané ú. pozmenené činnosťou človeka) gréc. ekol.

subekumena (ú. človekom obývané a využívané iba občasne, prechodne) lat. + gréc. geogr.

anekumena (trvalo neobývané a nevyužívané ú.) gréc. ekol.

square /skvér/

skvér (rozšírený štvorhranný areál, uličné priestranstvo spravidla s malým parkom) angl. archit.

rezervácia (vymedzené chránené ú., prírodná al. pamiatková oblasť; ú. vyhradené pre domorodé obyvateľstvo) lat.

front (predné bojové pásmo obrátené smerom k nepriateľovi) lat. voj.

etapa (ú. medzi frontom a zázemím, slúžiace ako základňa pre zabezpečovanie potrieb armády) franc. voj. zastar.

doména (ovládané ú., veľké panstvo, statky, pozemkové vlastníctvo) franc. hist.

kolónia (nesamosprávne ú. závislé na inom štáte, od novoveku ovládané najmä európskymi mocnosťami, dŕžava) lat.

enkláva (ú. štátu úplne obklopené územím iného štátu práv.; ú. vnútri iného územia, v cudzom prostredí) franc.

exkláva (ú. obklopené územím iného štátu z hľadiska štátu, ktorého je súčasťou) lat. práv.

koridor (pás ú. vyčlenený na ú. cudzieho štátu) tal.

domínium (feudálne panstvo, statok, veľkostatok; brit. zámorské samosprávne ú., dŕžava) lat. hist.

kondomínium (ú. podliehajúce, najmä dočasne, moci dvoch al. viacerých štátov súčasne) lat. polit.

protektorát (krajina podriadená inému štátu, závislá od iného štátu) lat. práv.

provincia (podrobené ú. v starom Ríme) lat.

pax Romana (krajiny podmanené rím. ríšou, <i>rím. mier</i>) lat. hist.

barbarikum (ú. ležiace na sever a východ od hraníc Rím. ríše) gréc. hist.

marka (pohraničné ú. franskej a neskôr nem. ríše) nem. hist.

trizónia (dočasné spojenie troch okupačných území, zón v Nemecku po 2. svetovej vojne) gréc. hist.

mághreb /-gre-/

mághrib /-gri-/ (západná časť arab. sveta, Maroko, Alžírsko, Tunisko) arab.

Panónia (historické ú. pravého brehu stredného Dunaja, dnešné západné Maďarsko, severné Slovinsko a Chorvátsko, východné Rakúsko, časť juhozápadného Slovenska) hist.

Sudety (oblasť ú. Česka a Poľska zahrnujúca horský systém od Lužických hôr po Moravskú bránu; pohraničné čes. územie obývané do 1945 nem. menšinou)

Euroland (ú. krajín Európskej únie al. Európskej menovej únie ako celku) vl.m. + angl. hovor.

Kanaán (zasľúbená zem, biblické označenie ú. vyvoleného pre usídlenie izraelských kmeňov) hebr. bibl.

legácia (ú. cirk. štátu) lat. hist.

haram (oblasť okolo dvoch svätých miest islamu, Mekky a Mediny, kde majú neveriaci zakázaný prístup) arab. porovnaj obvod 2oblasť 1krajinaštátštvrť 2

zoskupenie

agregácia

agregát (zoskupovanie bez vnútornej jednoty, združenie, združovanie, spojenie, spájanie, stmelenie, stmeľovanie, nahromadenie, hromadenie) lat.

aglomerácia (zoskupovanie, nahromadenie, hromadenie, zhluk, zhlukovanie kniž. a odb.; nahromadenie veľkého počtu obyvateľstva al. priemyslu, husté osídlenie stav.) lat.

konurbácia (z. viacerých miest s rôznymi vzájomne sa doplňujúcimi funkciami) lat.

konštelácia (z. okolností, síl, vplyvov, ich vzájomný pomer; z., postavenie nebeských telies astron.) lat.

konfigurácia (rozloženie, rozostavenie, rozmiestnenie, usporiadanie) lat. odb. kniž.

figurácia (zostavenie) lat.

asociácia (zoskupovanie ľudí do spoločenstiev na dosiahnutie určitého cieľa) lat.

koalícia (volebné al. vládne z., spojenie, spojenectvo polit. strán, obranné al. útočné z. štátov) lat.

front (z. organizácií, strán, osôb a pod. so spoločným zameraním, cieľom) lat. hist.

blok (z. rovnakých al. podobných predmetov, javov, tvoriace celok; z. ľudí, skupín, štátov s podobnými cieľmi) franc.-nem.

socblok (blok socialistických štátov po 2. svetovej vojne, asi do 1990) lat. + franc. + nem. publ. slang.

pakt (z. štátov na základe medzinárodnej zmluvy) lat.-nem. publ.

koncern (spojenie, zduženie práv. samostatných podnikov do ekon. a fin. celku) lat.-angl. ekon.

spektrum (rozloženie rôznych prvkov, zložiek, jednotlivín, rozsah) lat. kniž. a publ.

panoptikum (z. nerovnorodých, vzájomne nesúvisiacich osôb, predmetov, javov a pod.) gréc. pren.

eufónia (súzvučné z. tónov al. hlások, ľubozvučnosť) gréc. odb.

polyfónia (súzvuk dvoch al. viacerých samostatných melodických línií, mnohohlas, viachlas) gréc. hud.

akord (súzvuk troch al. viacerých tónov) tal. hud.

konsonancia (súzvuk dvoch al. viacerých tónov bez vnútorného napätia) lat. hud.

asonancia (zvuková zhoda samohlások v slabikách na konci veršov, približný rým) lat. lit. porovnaj súzvuk

kakofónia gréc. hud. lingv.

disharmónia lat. + gréc. hud.

disonancia /-so-/ (nesúzvučné z. tónov al. hlások, nesúzvuk, neľubozvuk) lat. hud.

terc

tercka (z. troch kariet) tal. kart. porovnaj spojenie 1súbor 1zostava

pásmo

pásmo 1 (pruh územia, oblasť)

zóna (oblasť, územie) gréc. kniž. a odb.

kordón (pás územia na ochranu proti niečomu, ochranné územie) franc.

sierra /sje-/ (horské p., pohorie) špan.

ekoton (prechodné p. medzi dvoma spoločenstvami, hraničná časť, napr. okraj lesa, pobrežie) gréc. biol.

front (predné bojové p., predná strana vojska obrátená smerom k nepriateľovi) lat. voj. porovnaj oblasť

priečelie

fasáda tal.-franc.

front (vonkajšia stena budovy, predná strana, predok) lat. stav.

bojisko

harcovisko nem. hist.

front (predné bojové pásmo, predná strana vojska obrátená smerom k nepriateľovi) lat. voj.

flank (bok vojska, armády) franc.-nem. hist. slang.

predok

predok 2

fasáda tal.-franc.

front (vonkajšia stena budovy, predná strana, priečelie) lat. stav.

prova (predná časť lode, čelo) port. lod. porovnaj čelo

oblasť

oblasť 1 (vymedzené územie)

región lat.

teritórium lat.

régia lať. kniž. zastar.

-sféra gréc. v zlož. sl.

zóna (územie, pásmo) gréc. kniž. a odb.

rajón (územná o. ako miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.

terén (pracovná o. mimo mesta, v prírode, na vidieku a pod.) lat.-franc. výskum v t.

lokalita (miesto na zemskom povrchu, kt. sa niečím vyznačuje) lat.

proveniencia (zemepisná o., z ktorej niekto al. niečo pochádza, miesto pôvodu) franc.

rezervácia (územie vyhradené pre domorodé obyvateľstvo; vymedzené chránené územie, prírodná al. pamiatková oblasť) lat.

revír (uzavretá o. vymedzená na určitú činnosť, napr. lesná, uhoľná, policajná a pod.; o. na poľovačku, lov, polesie) franc.-nem.

epicentrum (miesto na povrchu Zeme kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod, prípadne nad stredom atómového výbuchu) gréc. + lat. odb.

kordón (ochranné pásmo, pás územia na ochranu proti niečomu) franc.

areál (vymedzená časť územia so stavbami archit.; o. rozšírenia určitého organizmu, javu) lat. odb.

green /grín/ (o. cieľa na golfovom ihrisku) angl. šport.

litosféra (vrchná časť Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa) gréc. geol.

hydrosféra (vodný obal, súhrn všetkého vodstva na Zemi) gréc. geol.

atmosféra (plynný obal okolo Zeme do 1 000 km, ovzdušie) gréc. odb.

troposféra (najspodnejšia vrstva atmosféry do 8 až 18 km, v kt. sa utvára počasie) gréc. meteor.

front (o. prechodu medzi dvoma vzduchovými hmotami) lat. meteor.

fytosféra (vrstva Zeme pokrytá rastlinami) gréc.

biosféra (o. Zeme s podmienkami na život, časť zemského povrchu, osídlená živými organizmami) gréc. biol.

ekosféra (vrstva Zeme, v kt. sú živé organizmy) gréc.

noosféra (o. vzájomného pôsobenia prírody a človeka, rozumovej ľudskej činnosti) gréc. filoz.

trópy

tropická o. (o. siahajúca okolo rovníka medzi obratníkmi s horúcim a vlhkým podnebím) gréc. geogr.

subtrópy

subtropická o. (teplá zemepisná a vegetačná o. okolo obratníka Raka a Kozorožca) lat. + gréc. geogr.

selva

selvas (typ krajiny súvislých tropických dažďových lesov v povodí Amazonky) port. geogr.

kalma (o. bezvetria, tíšiny po oboch stranách rovníka) gréc.-lat.-rom. meteor.

antarktis (o. najchudobnejšia na rastlinstvo s najvyšším podielom machov a lišajníkov zaberajúca Antarktídu a juh Južnej Ameriky) gréc. geogr.

Arktída

Arktis (o. severného pólu)

Pacifik (o. Tichého oceána) lat.

belt (územie pretiahnutého, predĺženého tvaru) dán.-angl. geogr. zastar.

ekoton (hraničná časť, pásmo medzi dvoma spoločenstvami, okraj lesa, pobrežie, prechodné spoločenstvo medzi dvoma spoločenstvami) gréc. biol.

step (rovinatá o. Zeme porastená trávou a nízkymi rastlinami v miernom pásme) ukraj. geogr. bot.

eremiál (suchá o. Zeme so žiadnym al. nepatrným rastlinstvom, suchá step, polopúšť) gréc.

monte (typ krajiny na východných úpätiach Ánd so suchomilným rastlinstvom) špan. geogr.

sahel (typ krajiny v Afrike na južnom okraji Sahary so suchomilným porastom) afr. geogr.

pampa (juhoamer., najmä argentínska trávnatá rovinatá step) indián.-špan.

préria (trávnatá step v strednej a západnej časti Severnej Ameriky) franc.

pusta (trávnatá step v Maďarsku) maď.

brus (tropická rovina porastená drobnými kríkmi) angl.

tundra (o. Zeme, rozsiahla rovina s nízkou vegetáciou, s machmi, trávou, kermi, bez lesov, najmä v sev. Ázii) lap.-rus. geogr.

savana (o. Zeme s vysokým trávnatým porastom a skupinami drevín v tropickom al. subtropickom pásme) indián.-špan. geogr.

muskeg (o. Zeme s rašeliniskami v Kanade) indián. geogr.

scrub /sra-/ (o. Zeme s rozsiahlymi porastmi vždyzelených, najmä tŕnistých rastlín na suchých územiach Austrálie a južnej Afriky) angl. geogr. bot.

sertao /-tanu/ (o. Zeme s polosuchým podnebím a pôdou nevhodnou na pestovanie obilia, severovýchod Brazílie) port.

sebcha (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami na Sahare) arab. geogr.

šot (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami na severnej Sahare) arab. geogr.

takýr (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami v Strednej Ázii) turkmén. geogr.

kevír (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami v Iráne) perz. geogr.

badlands /bedlendz/ (územie s úzkymi stržovitými korytami vytvorenými eróziou v nespevnených horninách a málo spevnených usadeninách) angl.

marše (občas zaplavované územie pri pobreží Severného a Baltského mora, ploché úrodné nížiny na morskom pobreží) nem. geogr. pomn.

moor (trvalo zamokrené územie s vodným rastlinstvom na rašelinovej a močaristej pôde) nem.

kras (územie, najmä vápencové, kde pôsobením vody vznikli rôzne útvary, napr. jaskyne, priepasti a pod.) ilyr.-srb. geol.

depresia (územie s nižšou nadmorskou výškou ako okolie alebo ležiace nižšie ako hladina mora, preliačina) lat. geol.

arktogea (zoogeografická o. severnej pologule) gréc. geogr. zool.

paleoarktická o. (zoogeografická o. zahŕňajúca Európu, Stredomorie, severnú a strednú Áziu) gréc. zool.

paleogea (zoogeografická o. zahŕňajúca madagaskarské, etióp. a ind.-malajské živočíšstvo) gréc. zool.

biotop gréc. biol.

habitat (prírodné stanovište, bydlisko jedinca al. spoločenstva organizmov) lat. biol.

ekotop (miesto s rovnakými neživými podmienkami prostredia pre živé organizmy, stanovište, životný priestor) gréc. biol.

biochor (životná o. na Zemi s vegetáciou) gréc. ekol.

bióm (spoločenstvo organizmov, rastlín a živočíchov v rozsiahlej zemepisnej o. spolu s prostredím) gréc. ekol.

ekuména

ekumena (územie trvalo obývané a pozmenené činnosťou človeka) gréc. ekol.

subekumena (územie človekom obývané a využívané iba občasne, prechodne) lat. + gréc. geogr.

anekumena (územie trvalo neobývané a nevyužívané) gréc. ekol.

ruderál (opustené miesto zanesené odpadom v blízkosti ľudských sídel, rumovisko) lat. ekol. biol.

šelf (okrajová o. mora, kt. je ešte súčasťou pevniny, do 200 m) angl. geol.

litorál (pobrežná o. mora a sladkých vôd) lat. geol. geogr.

pelagiál (o. voľnej vody od hladiny ku dnu v mori, jazerách a vo vodných nádržiach) gréc. odb.

batysféra (priestor pod hladinou vody, morská hlbina) gréc.

epipelagiál (plne presvetlená o. morskej vody do 100 m, s bohatým zastúpením zvierat) gréc. biol.

batypelagiál (málo presvetlená o. morskej vody, od 100 m) gréc. biol.

fytál

fytal (o. dna s dostatkom svetla pre život rastlín) gréc. biol.

profundál (o. dna sladkovodných jazier a vodných nádrží) lat. geol.

infralitorál (o. dna mora, jazier a vodných nádrží s dostatkom svetla s vyššími rastlinami a svetlomilnými riasami) lat.

bentál (o. dna oceánov, zasahujúca od brehu do hlbín) gréc. geol. geogr.

batyál (o. dna oceánov od 200 do 2 000 m hĺbky) gréc.

abysál (o. dna oceánov od 1 000 do 6 000 m hĺbky) gréc.-lat.

hadál (o. dna oceánov od 6 000 m hĺbky) gréc.

mare (tmavá rozsiahla o. na Mesiaci al. na Marse) lat. astron.

ekosféra (o. okolo vesmírneho telesa, hviezdy, s priaznivými podmienkami pre vznik a udržanie života) gréc. porovnaj plošina 1lespúšťúzemieobvod 2miesto 1spoločenstvo 2 a pod.

rad

rad 1 (viac usporiadaných jednotlivcov al. vecí)

šnúra nem.

kolóna

konvoj (dlhý zástup, najmä vozidiel) franc.

karavána (zástup, najmä pomaly sa pohybujúci) perz. pren.

šík (usporiadaný al. zomknutý r., najmä vojakov al. cvičencov) nem.

špalier (dva rady ľudí tvoriace uličku) tal.-nem.

front (r. ľudí čakajúcich na niečo) lat. hovor.

šor maď. hovor.

štrúdľa (zástup) nem. hovor. expr.

procesia lat. pren. expr.

rákoš (zástup, dav) maď. hovor. expr.

kordón (zástup, reťaz vojakov al. policajtov chrániacich prístup niekam, uzavierajúcich určité miesto, zátarasa) franc.

falanga (usporiadaný r. vojakov, zomknutý staroveký bojový šík ťažkoodencov) gréc. hist.

triariovia (tretí sled z najlepších vojakov v starorím. légiách) lat. hist.

kolónka lat.-franc.

rubrika (zvislý r. určitých záznamov na tlačive, účte a pod., stĺpec) lat.

talónik (kolónka na strane tabuľky s orientačnými údajmi) franc. polygr.

perforácia (súvislý r. dierok v papieri umožňujúci jednoduché odtrhnutie jeho časti) lat. polygr.

štep (r. stehov, najmä strojových) nem. krajč.

galéria (najvyššia úroveň radov sedadiel a miest na státie) tal.

efiláda (priamy sled miestností, cez dvere kt. je možný pohľad cez celú budovu) franc. archit.

back /bek/

bek (obranný r. v kolektívnych loptových hrách) angl.

forward

forvard (útočný r. hráčov v kolektívnych loptových hrách) angl. šport.

horizontála (r. ôsmich polí ležiacich v jednom smere dotýkajúcich sa stranami a spájajúcich pravý okraj šachovnice s ľavým) gréc. šach.

frontála (spoločný názov pre stĺpec a rad v šachu) lat. šach.

hranica

hranica 2 (rozhranie medzi javmi)

minimum lat.

infimum (najnižšia možná h.) lat. kniž. a odb.

maximum lat.

suprémum (najvyššia možná h.) lat. kniž. a odb.

limit (určená h. množstva, krajná medza; spodná h. výkonu, kt. splnenie je podmienkou na účasť v súťaži) lat.-franc.

extrém (krajná, hraničná hodnota, úroveň) lat. odb.

mantinel (zreteľne vymedzená h.) tal.

míľnik (medzník, predel) lat.-nem.

horizont (viditeľná h. povrchu zeme a oblohy, obzor) gréc.

front (rozhranie dvoch teplotne a pod. odlišných vzduchových hmôt, oblasť prechodu medzi dvoma vzduchovými hmotami) lat. meteor.

terminátor (krivka prechádzajúca rozhraním medzi osvetlenou a neosvetlenou časťou telesa slnečnej sústavy) lat. astron.

kvantil (číselná h., číslo, pod kt. sa nachádza dané percento hodnôt náhodnej veličiny) lat. štat.

kvartil (25- a 75-percentný kvantil) lat. štat.

decil (10-percentný kvantil) lat. štat.

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 19. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.