Výsledky vyhľadávania

obchod

obchod 1 (kúpa a predaj tovaru)
trading /trej-/ (obchodný vzťah, najmä výmenný o., obchodovanie) angl. ekon.
deal /díl/
dealing /díl-/ (bankový al. burzový o., niektoré druhy; o. s tovarom všeobecne) angl.
džob
job /džob/ (výhodný o.) angl. obch. hovor. expr.
kšeft nem. hovor. pejor.
handel (o., najmä pokútny, nečestné konanie vôbec; obchodovanie zastar.) nem. hovor. pejor.
šmelina
šmelinárstvo (čierny, nedovolený o. s nedostatkovým tovarom) hebr.-nem. hovor. pejor.
veksláctvo (nezákonné obchodovanie, výmena, vymieňanie peňazí, tovaru a pod.) nem. hovor. pejor.
čachre (nečestný, nepoctivý, pokútny o.) hebr.-nem. pejor.
frajmark
frajmok (výmena, kupčenie) nem. zastar.
chrémastika (výmenné vzťahy, kt. účelom je dosiahnutie zisku a pre úžeru) gréc.
hauzírka (podomové obchodovanie) nem. zastar. slang.
bargain (nerovný o. s jedným poškodeným účastníkom, príležitostná výhodná kúpa) angl. obch.
business /biznis/
biznis (podnikanie vo väčšom rozsahu) angl.
showbiznis /šou/
šoubiznis angl. hovor.
šoubiz (o. v oblasti zábavy, so zábavnými predstaveniami) angl. slang.
sexbiznis (o. s pohlavným pudom, vzťahmi, službami) angl. hovor.
komisia (o., pri ktorom obstarávateľ, samostatný obchodník, koná vo vlastnom mene, ale na účet iného, príkazcu, sprostredkovanie) lat. obch.
doupson (o., pri kt. dvaja kupujúci ovládajú trh) lat.
duopol (o., pri kt. dvaja predávajúci ovládajú trh, napr. dvaja výrobcovia určitého tovaru) gréc.-lat.
burza (výmenný o., miesto predaja al. výmeny tovarov) lat.
stock exchange /stok ixčejndž/ (londýnska burza s cennými papiermi) angl.
steláž (termínový burzový o., pri kt. jedna zo strán má právo buď tovar, cenné papiere, odobrať al. dodať) franc. obch.
deport (termínový burzový o. na zníženie kurzu cenných papierov v budúcnosti) lat.
report (termínový burzový o. na zvýšenie kurzu cenných papierov v budúcnosti) lat.
špekulácia
špekulovanie (úsilie o zisk pomocou rýchlych obchodov založených na odhade) lat. ekon.
à la hausse /ala ós/ (burzová špekulácia na stúpanie cien, kurzov) franc. obch.
à la baisse /ala bes/ (burzová špekulácia na pokles cien, kurzov) franc. obch.
kontremina (špekulácia à la baisse vykonaná skupinou osôb) franc. obch.
arbitráž (špekulácia na porovnávanie cien a termínov tovarov, cenných papierov, devíz a pod.) franc. ekon.
ažiotáž (burzová špekulácia na vyvolanie dopytu po cenných papieroch a pod.) tal.-franc. peňaž.
corner /ko-/
korner (burzová špekulácia, skúpenie tovaru s úmyslom predávať ho neskôr za vyššiu cenu) angl.
barter angl. obch.
kompenzácia (výmenný o. bez použitia peňažnej hotovosti) lat. obch.
junktim (viazaný medzinárodný o., keď je vývoz jedného tovaru viazaný dohodou medzi štátmi na dovoz iného tovaru) lat. ekon.
switch /svič/ (výmenný o., pri kt. sa vymieňajú meny na základe nepriameho tovarového obchodu) angl. fin. obch.
offset
industrial-offset /-das-/ (kompenzácia veľkého objemu, najmä s voj. tovarom) angl. fin. obch.
swap /svop, svap/ (výmenný, pri kt. banka kupuje devízy za iné devízy a súčasne kúpené devízy predáva s odloženou dobou dodania) angl. fin.
hedge /hedž/
hedging /hedžing/
hedžing (o. na krytie rizika zmeny ceny) angl. ekon.
detail /-tajl/ (predaj v drobnom, v malom množstve priamym spotrebiteľom, maloobchod) franc. zastar.
retail /riteil/ (o., predaj v malom, maloobchod) angl. obch.
wholesale /houlseil/ (o., predaj vo veľkom, veľkoobchod) angl. obch.
marketing (obch. a výrobná metóda vychádzajúca z potrieb trhu, odbyt) angl. ekon. porovnaj predajkúpa

po

po
à (pri uvádzaní ceny za kus, meter a pod.) franc. à 10 Sk
meta-
met- gréc. v zlož. sl.
post- (nasledujúci po niečom) lat. v zlož. sl.

účet

účet 2
konto tal. fin.
sporožíro (bežný ú. slúžiaci na bezhotovostné platby a sporenie) sl. + tal.
kontokorent (bežný ú. v banke so stanovenou výškou rámcového úveru) tal. obch.
subkonto (pomocný, vedľajš ú., podúčet) lat. + tal. fin.
nostro (ú. otváraný al. vedený bankou al. inou osobou pre druhú osobu na jej príkaz a riziko, napr. účet slov. banky vedený u zahraničnej banky) tal. obch.
loro (ú. otváraný al. vedený bankou al. inou osobou pre druhú osobu na jej príkaz a riziko, napr. u slov. banky vedený účet zahraničnej banky) tal. obch.
a conto /á kon-/ (na ú., ako preddavok a pod.) tal. obch.
à fond perdu /fon –dü/ (pohľadávka odpísaná na ú. strát) franc. účt.
a metà (na spoločný ú., príležitostné spojenie dvoch firiem s rovnakým dielom na zisku) tal. obch.

priamo

priamo
vis-à-vis /vizaví/ (naproti, zoči-voči) franc. hovor.
tête à tête /tetatet/ (medzi štyrmi očami, dôverne) franc. kniž. t. rozhovor
expressis verbis (výslovne, vyslovene, naplno, jednoznačne, jasne, dôrazne) lat. kniž. vyjadriť e. v.
rekta- (bezprostredne) lat. v zlož. sl.
direkt
akurát (práve, priam, presne) lat. hovor. porovnaj priamy 1priamy 2priamy 3

ľúbezne

ľúbezne
suave /-á-/ (jemne, sladko) tal. hud.
amoroso /-ózo/ (nežne, láskyplne, milostne, ľúbostne) tal. hud.
amabile (milo, nežne) tal. hud.
affabile /afá-/ (milo, prívetivo, vľúdne) tal. hud.
dolce /dolče/ (sladko, jemne, nežne) tal. hud.
dolcissimo /dolči-/ (veľmi nežne, sladko) tal. hud. porovnaj jemne

vôľa

vôľa 1 (schopnosť rozhodovať sa; možnosť rozhodovať sa)
volencia lat. hovor.
-búlia gréc. v zlož. sl.
veleita (v. neschopná sily a činu) lat. kniž.
abúlia
dysbúlia (slabá v., nerozhodnosť, ľahostajnosť, chorobný nedostatok v.) gréc. lek.
hypobúlia (nedostatok pevnej v., porucha schopnosti konať cieľavedomo) gréc. lek.
benevolencia (dobrá v., láskavosť, povoľnosť, dobromyseľnosť, blahovoľnosť, blahovôľa, zhovievavosť) lat.
malevolencia (zlá v., zlomyseľnosť) lat. kniž. zried.
liberum arbitrium (slobodná v.) lat. filoz.
sponte sua
sua sponte /-á/ (z vlastnej v., dobrovoľne, sám od seba) lat. kniž.
konsenzus (zhoda v. zmluvných strán o všetkých al. aspoň podstatných náležitostiach zmluvy) lat. kniž.
deo volente (podľa božej vôle) lat.
nolens volens
volens nolens (proti v., chtiac-nechtiac, voľky-nevoľky) lat. kniž.

sladko

sladko
suave /-á-/ (jemne, ľúbezne) tal. hud.
dolce /dolče/ (ľúbezne, jemne, nežne) tal. hud.
dolcissimo /dolči-/ (veľmi nežne, ľúbezne) tal. hud. porovnaj sladký

sám

sám
auto- (samo-, seba-, vlastný) gréc. v zlož. sl.
sponte sua
sua sponte /-á/ (s. od seba, z vlastnej vôle, dobrovoľne) lat. kniž.
in propria persona (osobne) lat.

jemne

jemne
delicato /-iká-/ tal. hud.
sensibile /-zí-/ (citlivo, precítene) tal. hud.
suave /-á-/ (ľúbezne, sladko) tal. hud.
teneramente (nežne) tal. hud.
pastoso /-tózo/ (pôvabne, mäkko) tal. hud.
grazioso /-ciózo/ (pôvabne, milo, spanilo, nežne) tal. hud.
delicioso /-čózo/ (rozkošne, lahodne) tal. hud.
dolce /dolče/ (sladko, ľúbezne, nežne) tal. hud.
dolcissimo /dolči-/ (veľmi nežne, sladko, ľúbezne) tal. hud.
amoroso /-ózo/ (nežne, ľúbezne, láskyplne, milostne, ľúbostne) tal. hud. porovnaj jemný

dobrovoľne

dobrovoľne
sponte sua
sua sponte /-á/ (z vlastnej vôle, sám od seba) lat. kniž.

skladba

skladba 1 (hud. al. lit. dielo)
sólo (s. al. jej časť pre jedného speváka, hudobníka, tan.) tal.
ária (s. pre sólový spev so sprievodom hud. nástrojov) tal. hud.
a cappella /á ka-/ (s. pre spev, najmä zborový, bez nástrojov) tal. hud.
duo
dueto (s. pre dva hlasy al. nástroje) tal. hud.
trio (s. pre tri hlasy al. nástroje) tal. hud.
trio
tercet
terceto (s. pre tri hlasy al. nástroje) tal. hud.
tricínium (trojhlasová s., 16. a 17. st.) lat. hud.
kvartet
kvarteto lat. hud.
tetrafónia (s. pre štyri hlasy al. nástroje) gréc. hud.
kvinteto (s. pre päť hlasov al. nástrojov) tal. hud.
sexteto (s. pre šesť hlasov al. nástrojov) lat. hud.
septeto (s. pre sedem hlasov al. nástrojov) lat. hud.
okteto (s. pre osem hlasov al. nástrojov) tal. hud.
noneto (s. pre deväť hlasov al. nástrojov) tal. hud.
kondukt (viachlasová stredoveká s.) hud.
etuda /-tü-/ (cvičná hud. s.; náročná virtuózna koncertná s.) franc. hud.
ouvertúra /uv-/ (úvodná s. k väčšiemu hud. dielu, najmä opere, baletu a pod., predohra) franc. hud.
prelúdium (úvodná s. k cyklickej skladbe, predohra) lat. hud.
antelúdium (predohra) lat. hud.
koncert (väčšia s. pre sólový nástroj a orchester) franc.-nem.
concerto grosso /končer-/ (barokový inštrumentálny koncert; koncert pre komorný súbor a orchester) tal. hud.
symfónia (orchestrálna s., spravidla so štyrmi kontrastnými časťami, vetami) gréc. hud.
symfonieta (malá symfónia) gréc. hud.
sonáta (inštrumentálna s. s tromi al. štyrmi časťami, vetami) tal. hud.
sonatína (sonáta menšieho rozsahu) tal. hud.
kantáta (oslavná s. pre sólový a zborový spev s orchestrom) lat.
rapsódia (inštrumentálna s. s voľnou formou a dram. obsahom) gréc. hud.
rondo (inštrumentálna s. založená na návratoch hlavnej myšlienky, témy) franc. hud.
sinfonia (inštrumentálna viachlasová s., od 15. st.; tal. druh predohry) gréc.-tal. hud.
suita franc.
partita (cyklická s. zložená z niekoľkých voľne zoradených viet) tal. hud. zried.
serenáda (lyrická inštrumentálna s. s ľúbostnou témou) tal.-franc. hud.
romanca (piesňová al. inštrumentálna lyrická s., najmä ľúbostná) franc.-špan. hud.
balada (lyricko-epická s. s ponurým dejom a smutným koncom) franc. hud.
madrigal (svetská vokálna al. vokálno-inštrumentálna polyfónna s.) tal. hud.
marcia /marča/ tal. hud.
marš (pochodová s., pochod) franc.-nem. zastar. hovor.
divertimento (komorná al. orchestrálna s., najmä ľahšia, zábavná) tal. hud.
arabeska (drobná nenáročná s.) tal.-franc. hud.
bagatela (drobná s., najmä klavírna, od 18. st.) tal.
impromptu /empromptü/ (menšia jednoduchšia trojdielna s., najmä klavírna) franc. hud.
tokáta
toccata /-ká-/ (s. pre klávesové nástroje s voľnou formou) tal. hud.
tokatína
toccatina /-ka/ (malá tokáta) tal. hud.
fúga (trojdielna viachlasná s., v kt. tému uvedenú na začiatku prvým hlasom postupne preberajú hlasy ostatné) tal. hud.
siciliána (inštrumentálna al. vokálna s., 17. – 18. st.) vl. m. hud.
sarabanda (stará špan. trojdobová s. s voľným tempom) perz.-špan.
kasácia (skladba s viacerými vetami, najmä pre dychové nástroje) lat.
air /ér/ (kratšia baroková inštrumentálna s.) franc.
ricercar /-čerka-/ (polyfónna inštrumentálna s. imitačne spracúvajúca jeden al. niekoľko motívov, 16. a 17. st.) tal. hud.
pastorála tal.
pastorále tal.
pastorela tal. lit.
ekloga (s. s motívmi z pastierskeho života; krátka idylická inštrumentálna s.) gréc.
balletto (tan. s. pre spev al. nástroje, Taliansko, 16. st.) tal. hud.
scherzo /skerco/ (rozmarná, hravá, žartovná s., najmä ako stredná, tretia veta v symfónii a pod.) tal. hud.
capriccio /kapričo/ (s. s humorným, rozmarným rázom) tal. hud.
badinage /-náž/
badinerie /-ri/ (veselá, hravá s., 18. st.) franc. hud.
humoreska (veselá, rozmarná s.) nem. hud.
burleska (hrubá, drsná, nevyberaná s. vysmievajúca sa vážnym témam) tal.-franc.
fantázia (voľná s.) gréc. hud.
andante (s. s voľným, miernym, pomalým tempom) tal. hud.
largo (s. s pomalým, širokým tempom) tal. hud.
allegro (s. so živým, rýchlym tempom) tal. hud.
nokturno (s. vyjadrujúca pokojnú nočnú náladu) tal. hud.
fanfára (krátka slávnostná s. pre plechové nástroje, znelka, slávnostné trúbenie) franc.
tuš (krátka slávnostná fanfára na počesť, privítanie a pod.) angl.
intráda (fanfára pri otváraní slávností) tal. hud.
halali (slávnostná lovecká fanfára trúbená pri zakončení lovu) franc.
hymnus (s. vznešeného, oslavného rázu, chválospev) gréc.
oratórium (rozsiahla vokálno-inštrumentálna s. s náb. a neskôr svetským námetom) lat. hud.
missa solemnis (s. pre sóla, zbor a orchester ako slávnostná omša) lat. cirk.
antifóna (zborová bohoslužobná s.) gréc. cirk. hud.
anthem /antem, ensem/ (zborová s. v anglikánskej cirkvi) gréc.-angl. hud.
intonácia (krátka organová s. udávajúca tóninu bohoslužobného spevu, 16. – 18. st.) tal. hud.
rekviem
requiem (smútočná s. hraná na zádušnej omši) lat. hud.
stomp (rýchla džezová s.) angl. hud.
remix (nová s. vytvorená spojením častí iných skladieb, najmä úspešných) angl. porovnaj pieseňspevbáseň
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 47. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.