Výsledky vyhľadávania

priestor

priestor
-sféra gréc. v zlož. sl.
stereo- gréc. v zlož. sl.
exteriér (vonkajší p., vonkajšia časť, vonkajšok) lat.
interiér (vnútorný p., vnútorná časť, vnútrajšok) franc.
komora (uzavretý p. v tech. zariadeniach, v ktorom prebieha určitý dej) gréc.-lat.
batysféra (vodotesná ponorná tlaková komora umožňujúca posádke priame pozorovanie vo veľkých hĺbkach mora) gréc. tech.
mufľa (komora pece zo žiaruvzdorného materiálu zabraňujúca priamemu styku vypaľovaných predmetov s ohňom) nem. tech.
kamera (tmavá komora optického prístroja) gréc.-lat.
camera obscura /ka- -kura/ (tmavá komora) lat.
terárium (p. na chov menších suchozemských zvierat, najmä plazov a obojživelníkov) lat.
serpentárium (terárium na chov hadov) lat.
vivárium (p. na chov živočíchov upravený ako prirodzené prostredie) lat.
areál (vymedzená časť územia so stavbami) archit.
square /skvér/
skvér (rozšírený štvorhranný areál, uličné priestranstvo, najmä s malým parkom) angl. archit.
korzo tal.
promenáda (miesto na hromadné prechádzanie sa, najmä v meste, kúpeľoch, prechádzková cesta) franc.
kolonáda (široký otvorený p. so stĺporadím) franc.
hala franc.-nem.
vestibul (veľký krytý priestor, veľká priestranná sieň; vstupná al. oddychová miestnosť vo veľkých verejných budovách, najmä stanice, školy, hotely, dvorana) lat.
habitácia (miesto na ubytovanie, obydlie) lat. zastar.
kabína (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb) franc.
box (oddelený, ohradený, vyhradený p., oddelenie) angl.
separé (menší oddelený p., oddelenie, v reštaurácii a pod.) franc. hovor.
respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.
trakt (p. budovy vymedzený nosnými múrmi) lat. archit.
lucerna (p. medzi ramenami schodiska, zrkadlo) lat. stav.
ateliér (uzatvorený p. určený na nakrúcanie filmov) franc.
štúdio (miesto na prípravu a vysielanie rozhlasových a televíznych programov, na nakrúcanie filmov a pod.) tal.
pľac (miesto, kde sa nakrúca film) nem. film. slang.
pressfoyer /presfoajé/ (p. pred rokovacou miestnosťou, kde sa konajú rozhovory pre tlač po rokovaní al. počas neho) angl. + franc. žurn.
respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.
diatyron (krytý p. pred vstupom do budovy) gréc. archit.
šachta (vymurovaný, obmurovaný, úzky zvislý p.) nem. stav.
íván (zaklenutý p. z pálených tehiel, zdobený štukou al. obkladmi, otvorený oblúkom do vnútorného nádvoria, v palácoch, obytných domoch, mešitách, islamská architektúra) perz. archit.
exil (miesto pobytu vyhnanca) lat.
azyl (pokojné, bezpečné miesto poskytujúce pocit pokoja, útočisko) gréc. pren.
oáza (pokojné, príjemné, isté miesto) egypt.-gréc. pren.
post (miesto, stanovište, napr. stráže) lat.-nem. kniž.
rajón (miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.
domicil (miesto trvalého pobytu fyzickej osoby al. sídlo právnickej osoby, bydlisko; miesto kde má byť zaplatená zmenka al. šek) lat.
parket (miesto v zábavnom podniku vyhradené na tanec) franc.
parket (oddelené miesto na burze pre úradných odhadcov) franc. ekon.
kulisa (p. na burze, kde sa obchoduje voľnejšie s tovarom al. inými hodnotami, málo bežnými na trhu) franc.
planš (miesto, kde sa šermuje) franc. šport.
fórum
aréna (miesto na verejné vystúpenia, rokovania, vyjadrovanie názorov) lat.
bema (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníkov) gréc. archit.
estráda franc.
pódium (vyvýšené miesto, podlaha zvýšená o jeden al. viac stupňov, zvýšená plocha, plošina určená na verejné vystúpenia) gréc.-lat.
tribúna (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníka, predsedníctvo zhromaždenia a pod.; vyvýšené miesto v bazilike pre súdnych úradníkov a pod., v starom Ríme hist.) lat.
rostrum
rostra (tribúna na starorím. Fóre) lat. hist.
ambo
ambona (staroveké vyvýšené, rečnícke miesto) gréc. archit. hist.
tribunál (vyvýšené miesto, kde úradovali najvyšší súdni úradníci v starom Ríme) lat. hist.
tokonoma (miesto na písanie v jap. dome) jap.
golgota (miesto utrpenia, trápenia, múk) aram. pren. kniž.
pranier (miesto, kde vystavovali vinníka verejnej potupe, lešenie, stĺp, kôl ku ktorému priväzovali vinníka) nem. hist.
ergastulum (miesto na zatváranie nespoľahlivých al. potrestaných otrokov, žalár v antike) gréc.-lat. hist. porovnaj väzenie 1
pakáreň (miesto, kde sa vykonáva nezmyselná, hlúpa, samoúčelná činnosť) indián.-špan. slang. pejor.
sodoma (miesto nerestí, nemravností, neviazanosti, hriechu) vl. m. expr. hotová S. a Gomora
strunga (ohradené miesto v košiari, kde sa doja ovce) rum.
pozícia (miesto na boj al. na obranu) lat.
mýto nem.
richta (miesto, kde sa vyberal poplatok za používanie ciest a mostov) nem. hist.
checkpoint /čekpojnt/ (miesto, kontrolné stanovište na hraničných prechodoch) angl.
parkán (p. medzi hlavnou, vnútornou a predsunutou, vonkajšou, nižšou stredovekou hradbou, múrom, hradbová priekopa) nem.
depónia (miesto na ukladanie vykopanej nepotrebnej zeminy, skládka, násyp) lat. stav.
kazematy (podzemné priestory pod hradmi používané na ubytovanie, skladovanie, obranu, väznenie) tal.
kaverna (podzemný p. na továrne, sklady, nádrže, pevnosti a pod.) lat. stav. voj. ban.
kolumbárium (p. s výklenkami na ukladanie urien s popolom zomretých) lat.
cinerárium (miesto na uloženie popolníc, urien) lat.
osárium
ossarium (p. na ukladanie kostí zo zrušených hrobov, najmä bývalých bojísk, kostnica) lat. kniž.
koruptela (porušené miesto v texte, najmä v rukopisnom texte) lat. filol.
štart (miesto, z kt. sa začínajú preteky) angl.
cieľ (miesto, kde sa končia preteky, kt. sa má zasiahnuť) nem.
terč (p. slúžiaci ako cieľ pri streľbe, najmä kruhový) román.-nem.
aut (p. za hraničnou čiarou ihriska) angl. šport.
umpire /empajer/ (vyvýšené, miesto pre rozhodcu, najmä v tenise) angl.
paddock /pedek/
paddok (ohradený p. pri dostihovom závodisku, kde sa vodia osedlané kone pred závodom) angl. šport.
prírodný, biologický p.
partia (miesto v prírode, na tele) lat.
gnation (miesto na dolnej čeľusti najviac vystupujúce dopredu) gréc. lek.
glabella (ploché políčko na čelovej kosti nad koreňom nosa) lat. anat.
gonion (vrchol uhla dolnej čeľuste) gréc. anat.
efelida (škvrna, peha, tmavé miesto na pokožke) gréc. lek.
madiastínum (p. medzi pravou a ľavou pohrudnicovou dutinou, medzipľúcie) lat. anat.
interstícium (p. medzi tkanivovými bunkami vyplnený vmedzereným tkanivom) lat. biol.
intercelulára (medzibunkový p. v pletive rastliny) lat. biol.
lokus (miesto na chromozóme, kde je umiestnený určitý gén) lat. biol.
proveniencia (miesto pôvodu, zemepisná oblasť, z ktorej niekto al. niečo pochádza) franc.
lokalita (miesto na zemskom povrchu, kt. sa niečím vyznačuje) lat.
pól (miesto sústredenia magnetického množstva, s najsilnejším silovým pôsobením) gréc. fyz.
epicentrum (miesto na povrchu Zeme kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod, nad stredom atómového výbuchu) gréc. + lat. odb.
sféra (vesmírny p. okolo zemegule, nebeská klenba) gréc. kniž.
gravisféra (p. okolo nebeského telesa, v kt. prevláda jeho príťažlivé pole) lat. + gréc.
magnetosféra (p. okolo Zeme s výrazným magnetickým poľom) gréc. astron.
fytosféra (p. na povrchu Zeme pokrytý rastlinami) gréc.
batysféra (p. pod hladinou vody, morská hlbina) gréc.
biotop gréc.
habitat (prírodné stanovište, bydlisko jedinca al. spoločenstva organizmov) lat. biol.
ekotop (miesto s rovnakými neživými podmienkami prostredia pre živé organizmy, stanovište, životný p.) gréc. biol.
hibernákulum (miesto, v kt. živočíchy trávia nepriaznivé obdobie zimy, zimovisko) lat. zool.
ruderál (opustené miesto zanesené odpadom v blízkosti ľudských sídel, rumovisko) lat. ekol. biol.
refúgium (miesto umožňujúce prežívanie organizmov z minulých geol. období) lat. ekol.
osárium (p. so zachovanými kosťami vyhynutých živočíchov vo väčšom množstve) lat. kniž.
alpínium (miesto v záhrade upravené na pestovanie vysokohorských rastlín, skalka)
oáza (miesto v púšti s vodným zdrojom a vegetáciou) egypt.-gréc.
éter (vesmírny p.) gréc.
vákuum (prázdny p., v kt. takmer nie sú plyny al. pary, vzduchoprázdno) lat. odb.
chaos (pustý a prázdny p. pred vznikom usporiadaného sveta) gréc. mytol.
vertex (miesto na oblohe, do kt. smerujú zdanlivé pohyby hviezd, hviezdny prúd) lat. astron. porovnaj územieoblasť 1bod 1
dopravný p.:
kufor (p. na batožinu v automobile) franc.-nem.
paluba rus.
bord (vnútorný p. lietadla al. kozmickej lode pre posádku, cestujúcich a náklad) nem. kniž. zastar.
hangár (veľký krytý p. na úschovu a údržbu lietadiel) franc. dopr.
kajuta
kója (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb; malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.
gondola (kabína na vzducholodi s posádkou al. motorom) tal.
tank (lodný p. na uloženie nákladu kvapalného paliva al. plynu) angl. lod.
bilž (lodný p. medzi dnom a podlahou člna) angl. lod.
koferdam (lodný p. medzi dvoma stenami lode al. priečkami dvojitého dna) angl. lod.
trum (lodný p. medzi palubou a dnom lode, na stroje a náklad) hol. lod.
alterpeak /-pík/ (lodný p. v zadnej časti lode, kde býva voda) angl. lod.
lekáž (miesto v trupe lode, kade môže vnikať voda) angl. lod.
štapel (výrobný p. v lodenici, kde sa montujú lode) nem. lod.
akvatórium (vodný p. v hranici prístavu) lat.
kupé (oddelenie v osobnom železničnom vozni) franc. dopr.
gabarit (p. nad koľajou a vedľa nej, do kt. nesmú zasahovať žiadne stavby a prekážky, prejazdný prierez) franc. žel. dopr.
kokpit (p. vodiča a spolujazdca v závodnom aute, p. pilota v lietadle, p. na ovládanie lode v malej a šport. lodi) angl.
garáž (krytý uzavretý p. pre motor. vozidlá) franc.
depo
remíza (miesto na údržbu, opravy a úschovu vozidiel, vozovňa) franc.
rampa (vyvýšené miesto, plošina určená na nakladanie a vykladanie tovaru a pod.) franc.
obytný p.
balkón (plošina vyložená pred obvodové murivo, výstupok z múru so zábradlím prístupný zvnútra budovy) gréc.-franc.
lodžia
loggia /lodžia/ (balkón zasunutý do fasády, krytý spredu al. aj zboku, otvorený p. nevyčnievajúci z priečelia) tal. archit.
terasa (balkón na plochej streche, plochá strecha so zábradlím upravená na používanie) franc. stav. porovnaj balkón
ložument (miesto na prechodné hromadné ubytovanie, najmä vojska) franc. zastar. voj. porovnaj obydlie
sanssouci
sans-souci /-susi/ (miesto odpočinku panovníkov, šľachticov) franc. kniž.
átrium (ústredný štvorcový p. v rím. dome s kozubom a nádržou na dažďovú vodu v strede, dvorana) lat. archit.
alkovňa (vedľajší p. s posteľou spojený s obytnou miestnosťou, prístenok) arab.-nem.
patio (otvorený vnútorný obytný p. s nábytkom a kvetmi v špan. dome) špan. archit.
protyron (p. pred vstupom do átria starorím. domu) gréc. archit. porovnaj miestnosť
divadelný, predvádzací p.
aréna (p. na konanie zápasov, div. predstavení, výstupov a pod.) lat.
scéna (javisko v divadle) gréc.-lat.
manéž (kruhovité javisko na cirkusové predstavenia) tal.-franc.
kulisa (p. na bokoch javiska neviditeľný pre diváka) franc.
proscénium gréc.-lat.
rampa (predná časť antického divadla, javiska, pred oponou) franc. div.
forbína (p. pred oponou, predscéna) nem. div. slang.
chór (p. na tanec v antickom divadle) gréc.
skéna
skéné (časť antického divadla, budova pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium) gréc. hist.
orchestra (p. s oltárom pre zbor v antickom divadle) gréc. hist. div.
tribúna (stupňovité vyvýšené hľadisko) lat.
amfiteáter (hľadisko so stupňovite rozloženými radmi sedadiel) gréc.
parter franc.
parket (hľadisko na prízemí kina, divadla a pod.) franc. zried.
balkón (zvýšená časť hľadiska nad prízemím v divadle, kine a pod.) germ.-franc.
galéria (najvyššie položené miesta v divadle pre divákov, najvyššia úroveň sedadiel a miest na státie) tal.
lóža (oddelená časť hľadiska, napr. divadla) franc.
bariéry (hľadisko oddelené od ihriska) franc. najmä v plur.
teatron (polkruhové hľadisko v starogréc. divadle) gréc.
náboženský, cirkevný, chrámový p.
naos gréc.
cela (hlavný p. v gréc. chráme so sochou božstva prístupný len kňazom) lat. archit.
altis (zasvätený p. al. miesto v starogréc. posvätnom okrsku poskytujúce azyl) gréc. archit.
abaton (p. neprístupný verejnosti, nezasväteným, v starom Grécku) gréc. archit.
galgala
gilgál (staroveké kultové zhromaždisko, miesto s kamennou mohylou, obetisko) ? hist.
Armageddon
Harmagedon (miesto, kde traja nečistí duchovia zhromažďujú kráľov celého sveta v predvečer konečnej bitky Boha so silami zla, podľa biblie) vl. m.
krypta (podzemný p. pod chórom kostola na uchovávanie relikvií al. používaný ako hrobka) gréc.
ambona (rečnícky vyvýšený p. v starokresťanských chrámoch) gréc. archit. cirk.
adytón (p. oddelený a prístupný len kňazom a vládcom v antických a kresťanských chrámoch východného obradu) gréc. archit.
oltár (vyvýšené al. inak vymedzené kultové miesto, najmä na prinášanie obetí, na bohoslužobné úkony) germ.-lat. porovnaj oltár
kanceľ (vyvýšené miesto v kostole na kázanie, kazateľnica) lat. hovor.
ambo (ranokresťanská al. stredoveká kazateľnica) lat. archit. cirk.
mimbár (kazateľnica pred výklenkom v stĺpovej sieni mešity) arab. archit.
empora gréc.
galéria tal.
tribúna lat.
chór gréc. cirk. archit.
chórus gréc. hovor.
presbytérium
presbytár gréc.-lat. cirk. archit.
kruchta (vyvýšený p. na poschodí, ochodza otvorená dovnútra chrámu oknami al. arkádami umiestnená oproti oltáru al. nad bočnými loďami; priestor pre kňaza, spevácky zbor a organ, kňazište) gréc.-nem. porovnaj chodba
oratórium (kňazský chór v kláštorných kostoloch) lat. archit.
sakrárium (miesto za oltárom, kde sa vylieva voda použitá pri obradoch a kde sú uložené posvätné predmety) lat. cirk.
kaplnka (menší bohoslužobný p. v kresťanskom chráme) lat.-nem.
oratórium (oddelený al. uzavretý p. v kostole s vlastným vstupom určený pre šľachtu al. pre mníchov v kláštornom kostole) lat. archit.
klauzúra (uzavretý, oddelený p. v kláštore prístupný len mníchom) lat.
pastofórium gréc. archit.
sanktuárium lat. cirk.
tabernákulum (výklenok na schránku so svätou hostiou vedľa oltára, do 1563; p. pri výklenku pre oltár, pri apside, starokresťanské a ortodoxné kostoly) lat. zried.
diakonikon (p. pri výklenku na oltár, pri apside, pre diakonov, južná časť pastofória) gréc. archit.
prothesis /-tez-/ (p. pri výklenku na oltár, pri apside, na poskytovanie darov, starokresťanské a ortodoxné kostoly; severná časť pastofória) gréc. archit.
apsida
exedra (výklenok pre oltár na konci chóru, najmä polkruhový a pod.) gréc. archit.
apsidiola (malá al. vedľajšia apsida) gréc. archit.
sedília (výklenok so sedadlom na južnej stene chóru gotického kostola al. na prízemí stredovekého meštianskeho domu, uzavretý oblúkom na konzolách al. stĺpikoch) lat. archit.
armárium (nika vedľa oltára na úschovu kostí, relikvií a sviatostí) lat. cirk.
mihráb (výklenok v stĺpovej sieni mešity na uloženie a čítanie koránu) arab. archit.
bema (vyvýšené miesto pre kňaza v ranokresťanských a byzantských chrámoch) gréc. archit.
kibla (p. v mešite na uloženie koránu) arab.
kaaba
kába (pútnické miesto moslimov, hlavná islamská svätyňa s čiernym kameňom) arab.
tonzúra (vyholené al. vystrihané miesto na temene hlavy u mníchov, katolíckych kňazov a pod.) lat. cirk.
Achillova päta (zraniteľné miesto) porovnaj miesto 1priestranstvo

víno

víno
rizling (v. lahodnej chuti z kvalitnej odrody viniča) nem.
silván (lahodné, mierne korenisté zelenožlté v.) vl. m.
muškát (v. s korenistou vôňou a príchuťou) lat.-nem.
veltlín (biele v.) vl. m. vin.
otelo (v. z podradného hrozna) vl. m.
malinger (ľahké biele v.) vl. m. potrav.
bikavér (maď. v. a hrozno) maď.
ezerjó (maď. biele v.) maď.
prošek (dalmátske biele al. červené sladkasté v.) chorv.
resinato (gréc. biele v.) gréc.
chablis /šabli/ (burgundské biele v.) franc.
marsala (tal. biele deztertné v.) vl. m.
tramín (biele korenisté v.) vl. m. vin.
leányka (kvalitné biele v. zo Sedmohradska, dievčie hrozno) maď.
klaret (biele, ružové v. z modrého hrozna na výrobu šampanského) lat.-franc.
frankovka (červené v. vyrobené z neskoro dozrievajúceho hrozna, jednej z najlepších odrôd) vl. m.
mavrud (bulh. červené v.) bulh.
rezinato (gréc. červené tmavé v. so živicovou vôňou a chuťou) gréc.
barolo (tal. červené v.) tal.
chianti /kianti/ (tal. červené ľahké v.) tal. vl. m.
beaujolais /božolé/ (franc. červené v.) vl. m.
portugal (jemne trpké ľahké červené v.) vl. m.
santorín (gréc. v.) vl. m.
cidre /sidr/ (jablčné, málo alkoholické v.) franc.
grul (matolínové v.) ? vin.
burčiak (mladé kvasiace v.) mor.
rampáš (mladé, nie celkom vykysnuté v.) ?
čingír maď.?
lora (slabé výliskové v., náhradka vína, vodnár) tal.
dezertné v. (sladené jemné v. s pridaním cukru a liehu) franc.
almázia
malvázia (sladké v. al. liehový nápoj) gréc.
vermút (dezertné v. s prísadou voňavých korení) nem. vin.
bitter (horký vermút) nem.
mistela (alkoholizované dezertné v.) špan. potrav.
madeira (portugal. likérové dezertné v.) vl. m.
sherry /šery/
šery (špan. ťažké sladké v.) špan. vl.m.-angl.
manzanilla (dezertné šery) špan.
fino (dezertné šery svetlej farby a horkastej chuti) špan.
olorózo (dezertné šery tmavšej farby) špan.
amontilado (španielske šery s vyšším obsahom alkoholu) špan.
amarózo (špan. veľmi jemné dezertné v.) špan.
demi-sec /-sek/ (polosladké šumivé v.) franc.
furmint (prírodné sladké v. zo šľachtenej odrody hrozna) franc.-maď. vin.
almázia
malvázia (gréc. silné sladké v.) gréc. hovor.
cordial /kor-/ (sladené v. s prídavkom likéru) lat.
cinzano /čindzáno/ (sladké v. používané ako aperitív) vl. m.
amarena (sicílske sladké v.) tal. vin.
sekt (šumivé v.) tal.-nem.
šampanské vl. m.
šampanier vl. m. zastar.
šampus (sekt z franc. kraja Champagne) vl. m. hovor.
doux /du/ (sladké šumivé v.) franc.
bruit (suché šumivé v.) franc.
brut (suché jemné šumivé v. bez cukru) nem.
dry /draj/ (suché menej sladké v. s obsahom cukru 3-4%) angl.
bordeaux /-dó/
bordó (ťažké franc. v.) vl. m.
portské (ťažké v.) vl. m. port.
tokaj (ťažké kvalitné v.) vl. m. hovor.
aszú /asú/ (tokajské výberové v.) maď. vin.
malaga (ťažké sladké v.) vl. m. potrav.
jereez /che-/ (juhošpan. ťažké sladké zlatožlté v.) vl. m. vin.
cabernet /ka-/ (ušľachtilé v. z modrej odrody viniča) franc.
forditáš (v. vyrobené pridaním hroznových výliskov, kt. ostanú pri výrobe tokajských výberov, do muštu) maď. vin.
in vino veritas /je/ (vo v. /je/ pravda) lat. kniž. porovnaj nápoj

kôň

kôň 1 (domáce zviera)
šimeľ nem. expr.
hipo- gréc. v zlož. sl.
gaštan (k. gaštanovej farby) lat.
izabela (k. so žltkastou srsťou) vl. m.
fukso (k. žltej, svetlohnedej, tehlovej farby) nem. hovor.
šimeľ (k. s bielou srsťou, belko) nem.
pepiniér (k. samčieho pohlavia, dospelý plemenný chovný žrebec, plemenník, plemenný samec koňa) franc.
valach (vykastrovaný žrebec, samec koňa) vl. m.
devla (starý, chudý k., mrcina, aj o kobyle) cig. pejor.
hucul (malý horský skromný k.) vl. m.
juker (rýchly k. pre ľahké kočiare, povozy) nem.
hunter (k. používaný pri honoch) angl. poľnohosp.
lipican (teplokrvný ľahší jazdecký k.) vl. m.
poník
pony (k. menší než 150 cm) angl.
shetlandský pony (najmenšie plemeno koňa) vl. m.
mustang (zdivený domáci k. v Sev. Amerike) špan.-amer.
arab (arab. kôň) vl. m. hovor.
hajtra (zlý k.) franc.-nem. hovor. pejor.
crack /krek/ (k. značne vynikajúci nad inými) angl.
remonta (mladý, ešte nevycvičený k.) franc. voj.
štajerák (ťažký ťažný k.) vl. m. hovor.
favorit (dostihový k., predpokladaný víťaz) tal. šport.
outsider /aucaj-, autsaj-/ (dostihový k. bez nádeje, vyhliadky na víťazstvo) angl. šport.
steepler /stí-/ (k. na prekážkových dostihoch na najmenej 3,2 km) angl. šport.
bronco /-ko/ (neskrotený k. snažiaci sa zhodiť jazdca pri rodeu) špan. šport.
Pegas (okrídlený k. v gréc. mytológii) vl. m. kniž.
centaurus
kentaurus (napoly človek, napoly k., v gréc. mytológii) gréc.
hipogrif (okrídlený k. s hlavou supa v gréc. mytológii) gréc.
trójsky k. (veľký drevený k., domnelý dar Grékov Trójanom, s ukrytými bojovníkmi, ktorí umožnili dobytie Tróje, v gréc. mytológii) vl. m.

hrdina

hrdina 2 (hlavná postava lit. a pod. diela)
figúra (postava v lit. diele) lat.
protagonista (postava lit. diela, hlavná, hrdina) gréc. kniž.
charakter (vyhranená povahová postava) gréc. div.
pierot (komická postava franc. ľudového divadla, komédie) franc.
bajazzo (-jaco) tal. div.
pajác (komická veseloherná postava, šašo) tal.
poličinel
poličinelo
polichinel /-či-/
polichinello /-či-/
pulcinello /-či-/ (šašo v tal. komédii) tal.
harlekýn (komická postava v starej tal. komédii v pestrom kostýme) tal. div.
pikaro (h. dobrodružného špan. románu, z okraja spoločnosti, kt. rozpráva svoje zážitky a skúsenosti, šibal, darebák) špan. lit.
Hanswurst (postava drsného ľudového šibala v nem. lit. od 16. st.) nem. lit.
Enšpígel
Eulenspiegel /ojlenšpígel/ (h. nem. zbierky ľudových fígľov, figliar, šibal) nem. vl. m.
intrigán (postava predstavujúca pletkára, čachrára) tal.-franc.
polcinella /-či-/ (postava komornej al. slúžky v starotal. komédii) tal.
kolombína (ženská postava, bystrá slúžka zo stredovekej tal. komédie) tal.
Odyseus (gréc. mýtický h. vynikajúci odvahou a dôvtipom)
Ikaros (gréc. h., kt. sa odvážne vzniesol k slnku a pri páde zahynul) gréc.
Herakles gréc. vl. m.
Herkules (najväčší gréc. mýtický h., syn boha Dia, vynikajúci obrovskou silou) lat. vl. m.
argonaut (gréc. h., účastník výpravy po zlaté rúno) gréc. mytol.
Don Quijote /don kichot/ (h. románu M. de Cervantesa, rytier smutnej postavy)
Hamlet (titulný h. najznámejšej tragédie W. Shakespeara)
Rómeo, Júlia (zamilovaní hrdinovia tragédie W. Shakespeara)
Harpagon (h. Moliérovej komédie Lakomec)
Tartufee /tartüf/ (pokrytecký a prospechársky h. Moliérovej komédie)
Quasimodo /kvazi-/ (h. románu V. Huga Chrám Matky božej v Paríži, škaredý hrbáč s čistým srdcom)
Cyrano /sirano/ (statočný a rojčivý h. hrdinskej komédie E. Rostanda)
Johann Faust (legendárny h. s túžbou po znalostiach a pôžitkoch, kt. ho privádza k upísaniu duše diablovi)
Robinson Crusoe (h. dobrodružného románu D. Defoea o stroskotancovi na opustenom ostrove)
Nasredin (h. tur. anekdôt a ľudového humoru)
Wilhelm Tell (legendárny švajčiarsky hrdina, vynikajúci strelec; h. drámy F. Schillera)
Werther /verter/ (mladý citlivý h. románu J. W. Goetheho)
Drakula (h. hrôzostrašného románu B. Sokera)
Frankenstein /frankenštajn/ (h. hrôzostrašného románu M. Shalleyovej)
Raskoľnikov (h. románu F. M. Dostojevského)
Švejk (h. protivojnového románu J. Haška)
kovboj (h. dobrodružnej literatúry a filmu, pastier dobytka) angl.
terminátor (h. amer. vedecko-fantastických filmov) lat.
Rambo (h. amer. dobrodružných filmov)
James Bond /džejms/ (h. špionážnych dobrodružných filmov)

hlavica

hlavica
kapitel archit. zastar.
kapitulum (h. stĺpa) lat.
dórska h. (jednoduchá nezdobená h. gréc. stĺpa) vl. m.
iónska h. /jó-/ (závitová h. gréc. stĺpa) vl. m.
korintská h. (bohato zdobená h. gréc. stĺpa) vl. m.

sloh

sloh 1 (spôsob výberu a používania umeleckých prostriedkov charakteristický pre určitú dobu alebo človeka, umelecký smer)
štýl lat.
dórsky s. (gréc. stĺpový s. s jednoduchou nezdobenou hlavicou a bez pätky) vl. m.
iónsky s. /jó-/ (gréc. stĺpový s. so závitovou hlavicou) vl. m.
korintský s. (gréc. stĺpový s. s bohato zdobenou hlavicou) vl. m.
románsky s. (európsky umelecký s. s nelomenými oblúkmi, krížovou klenbou, 11. až 13. st.) vl. m.
gotika
gotický s. (európsky umelecký s. s lomenými oblúkmi, rebrovou klenbou, 12. až 15. st.) germ.
tudorovský s. (angl. neskorogotický s.) vl. m. archit.
renesancia (s. obdobia európskeho kultúrneho a myšlienkového hnutia snažiaceho sa o obrodu humanizmu, antickej kultúry a myslenia, 14. – 16. st.) franc.
plateresco /-sko/
platereskný s. (špan. renesančný s. s bohatou trojrozmernou výzdobou) špan. archit.
manierizmus (s. medzi vrcholnou renesanciou a barokom, v maliarstve, sochárstve a literatúre) franc.
barok (európsky umelecký s., 17. a 18. st.) port. tal.
preciozita (vyumelkovaný umelecký s. v parížskych salónoch, 17. st.) lat.-franc. kniž.
rokoko (európsky umelecký, 2. polovica 18. st.) franc.
chippendale /čipendejl/ (angl. nábytkársky, 18. st.) vl. m.
klasicizmus (umelecký s. nadväzujúci a rozvíjajúci antické umenie, 17. – 19. st.) lat. výtv. archit. lit. hud. div.
empír (výtv. s., 1. tretina 19.st., za Napoleona I.) franc.
biedermeier /bídermajer/ (meštiansky európsky umelecký s., 1. polovica 19. st.) nem.
secesia (s. na prelome 19. a 20. st.) lat.
jugendstil (secesia v Nemecku a Rakúsku) nem.
art nouveau /nuvó/ (secesia vo Francúzsku) franc. výtv.
funkcionalizmus (archit. s. presadzujúci, že forma má byť odrazom funkcie, úlohy) lat. archit.
art deco /-ko/ (európsky umelecký, 20. roky 20. st.) franc. výtv.
rinpa (poetický a dekoratívny s. jap. maliarstva) jap. výtv. porovnaj smer 1hudba

časť

časť
pars lat.
-mér
-meria
-méria
mero- (súčasť, zložka, prvok, základný článok) gréc. v zlož. sl.
element (najjednoduchšia č. celku, zložka, prvok) lat.
segment (úsek, zložka, prvok) lat. kniž.
komponent
sekcia (zložka, súčasť) lat.
gros /gro/
gro (hlavná, podstatná č., jadro, väčšina) franc. kniž.
leonina pars (prevažná č., leví podiel) lat. kniž.
ingrediencia (prísada, súčasť, zložka) lat. odb.
etapa (č. cesty, dráhy, napr. v športe, štafete) franc.
rajón (č. územia ako miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.
sektor (úsek, zložka väčšieho celku, činnosti) lat.
intravilán (zastavaná č. územia obce al. určená na zástavbu) lat. + tal.
exteriér (vonkajšia č., vonkajší priestor, vonkajšok) lat.
interiér (vnútorná č., vnútorný priestor, vnútrajšok) franc.
pasáž franc.
pasus (č. umeleckého diela, najmä lit. al. hud., úryvok, výňatok, úsek) lat. kniž.
fragment
partia lat.
pasáž (č. umeleckého diela, najmä lit. al. vedeckého, úryvok, výňatok; malá, zlomkovitá č. celku všeobecne) franc. lat.
epocha (obsiahla ucelená č. umeleckého diela, napr. filmu) gréc.
percento (stá č. celku, stotina) lat.
promile (tisícina čísla považovaného za základ) lat.
partikula (nepatrná č., čiastočka) lat. odb.
atóm (najmenšia č. chem. prvku schopná vstúpiť do chem. reakcie fyz., chem.; nepatrná časť, čiastočka expr.) gréc. porovnaj častica 1
kvóta (pomerná č., pomerný, dohodnutý, určený diel, podiel, stanovený počet) lat.-tal.
elita (najlepšia, vyberaná č. určitého celku; vyberaná, najlepšia č. spoločnosti, skupiny, výkvet) franc.
fakulta (č. vysokej školy organizovaná samostatne podľa príbuzných vedných odborov, na čele s dekanom) lat.
komora (č. zákonodarného, zastupiteľského orgánu) gréc.-lat.
senát (horná komora v niektorých štátoch) lat. polit.
kolónka lat.-franc.
rubrika (č. tlačiva na vyplnenie určitých údajov často vymedzená čiarami) lat.
oikumena /oj-/ (známa č. sveta, v starom Grécku) gréc.
set (ucelená samostatná č. šport. zápasu, <i>sada</i> v tenise, volejbale a pod.) angl. šport.
per partes (po častiach, postupne) lat. práv. mat.
totum pro parte (celok za č.) lat. lit.
pars pro toto /tó-/ (č. za celok, č. namiesto celku) lat. lit.
tomus gréc.-lat. kniž.
volúmen (diel knihy, lit. diela, zväzok) lat. kniž.
maieutika (č. rozhovoru, keď sú účastníci vyzvaní na tvorbu vlastných myšlienok, riešení, nájdenie pravdy) gréc. filoz.
perorácia (záverečná č. reči zhrnujúca obsah a základné myšlienky) lat. kniž.
perex (širšie vysádzaná č. článku) lat. žurn.
rubrika (č. časopisu, novín, vyhradená pre články z určitého odboru) lat. žurn.
paragraf (č. práv. normy presne vymedzená číslom) gréc.
dispozícia (č. práv. normy, kt. určuje pravidlá správania účastníkov práv. vzťahov) lat. práv.
petit (č. žaloby s návrhom rozhodnutia súdu, žalobný nárok) lat. práv.
enunciát (rozhodujúca, základná č. súdneho rozhodnutia) lat. práv.
morféma (najmenšia č. slova, kt. má vecný al. gramatický význam, najmenšia významová jaz. jednotka) gréc. lingv.
afix (morféma stojaca pred koreňom slova, za ním al. v ňom) lat. lingv.
prefix
preverbium (morféma pred koreňom slova, predpona) lat. lingv.
O’ /ou/ (prefix v ír. priezviskách vzniknutých z mena al. zo zamestnania otca) ír.
infix (morféma vložená do koreňa slova) lat. lingv.
sufix (morféma za koreňom slova, prípona) lat. lingv.
postfix (morféma pripojená k slovu, napr. -sia pri slovesách v ruštine) lat. lingv.
formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.
kapitola (pomerne samostatná č. lit. diela, hlava) lat.
lekcia (kapitola v učebnici) lat.
arza (č. stopy, slabika bez metrickégo dôrazu, ľahká doba) gréc. lit.
téza (č. stopy, slabika s metrickým dôrazom, ťažká doba) gréc. lit.
refrén franc.
tornáda (č. básne al. piesne, kt. sa pravidelne opakuje) špan. lit.
verš (rytmicky organizovaná č. básne, sled slov usporiadaných rytmicky, jeden riadok básne) lat.
kólon (úsek verša al. vety spojený jedným hlavným prízvukom) gréc.
invokácia (úvodná č. eposu, v kt. básnik vzýva múzy) lat. lit.
akt (č. dram. diela, dejstvo) lat.
časti klasickej divadelnej hry, drámy, tragédie
expozícia lat.
prológ gréc. lit.
protáza (úvodná č., zoznámenie s postavami a prostredím, úvod) gréc. div.
kolízia
konflikt (zauzlenie deja) lat.
kríza (vyvrcholenie konfliktu) gréc.
peripetia (zvrat vo vývoji deja) gréc.
katastrofa (záverečná č., konečný obrat, tragické rozuzlenie) gréc.
finále (záverečná scéna div. hry; záverečná č. hud. skladby) tal.
epilóg (záver diela s vysvetlením zámeru a zmyslu hry al. zhrnutím obsahu diela, doslov al. s informáciou o ďalších osudoch postáv, doslov; samostatná č. hud. skladby, dohra) gréc.
parabáza (č. komédie, v kt. autor ústami zboru hovorí svoj názor) gréc. lit.
exodus (odchod zboru) gréc.-lat.
stretta (č. hud. sklady, koncertu, árie v živom tempe) tal. hud.
postlúdium (improvizovaná hra na organe po skončení omše, improvizované finále, dohra) lat. hud.
promulgácia (č. listiny, kde vydavateľ vyjadruje úmysel uviesť jej obsah do všeobecnej známosti) lat.
preambula (úvodná č. listiny, predhovor, úvod, napr. ústavy, stanov a pod.) lat.
časti textu stredovekej listiny
invokácia (úvodná č.) lat. hist.
arenga
exordium
proemium (č. s uvedením dôvodu jej vzniku) lat. hist.
narácia
diplomatika (č. uvádzajúca dôvody jej vydania) lat.
komináca (väčšinou predposledná č., vyhrážka narušiteľovi práv. ustanovení trestami) lat.
aprekácia (č. v závere listiny, modlitba za jej platnosť, napr. ámen) lat.
eschatokol (záverečná č. s podpismi svedkov, kancelárskych úradníkov al. vydavateľa a údajmi o čase a mieste vzniku) gréc.
koroborácia (posledná č. s ohlásením spôsobu jej overenia, najmä pečaťou, utvrdenie) lat.
kolofón (záverečná č. textu rukopisných al. najstarších tlačených kníh, o autorovi, mieste, dátume, tlačiarovi) gréc.
plika (zosilnenie dolnej č. stredovekej listiny, prehnutý dolný okraj listiny umožňujúci pevnejšie pripevnenie pečate, prehnutie) lat. odb.
juxta (diel listiny, kt. zostane po odtrhnutí oddeliteľnej časti listiny, napr. č., kt. zostane v šekovej knižke po odtrhnutí šeku) lat.
mišna (prvá č. talmudu, písomne zachytená ústna tradícia) hebr.
gemara (druhá č. talmudu, zbierka komentárov, poznámok a výkladov k prvej č.) hebr.
haftara (č. textu Starého zákona, Prorokov, kt. sa číta v synagóge po čítaní z tóry počas šabatu, veľkých sviatkov a posvätných dní)
súra (kapitola koránu) arab. náb. porovnaj kniha 2
lóža (oddelená č. hľadiska, napr. divadla) franc.
galéria (č. hľadiska, najvyššie položené miesta v divadle pre divákov, najvyššia úroveň sedadiel a miest na státie) tal.
proscénium gréc.-lat.
rampa (predná č. antického divadla, javiska, pred oponou) franc. div.
skéna
skéné (č. antického divadla, budova pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium) gréc. hist.
orchestra (č. antického divadla, priestor pre zbor s oltárom) gréc. hist. div.
chór (č. antického divadla, priestor pre tanec) gréc.
epóda (záverečná č. antického chóru) gréc.
satelit
trabant
suburbium (pomerne samostatná štvrť veľkomesta s určitou doplnkovou funkciou) lat. archit.
dormitórium (časť mesta bez pracovných a kultúrnych príležitostí, slúžiaca len na obytné účely) lat. archit.
periféria (okrajová štvrť, okraj mesta, predmestie) gréc. porovnaj predmestie
časti oltára
menza (oltárny stôl, kamenná doska na podstavci) lat. cirk.
stipes (podnožie)
predela (podstavec oltára na oltárnom stole) tal. cirk.
antependium lat.
frontale (ozdobný kryt al. záves prednej časti oltára z látky, kovu, dreva a pod.) lat. výtv. cirk.
cibórium lat.
tabernákulum (nadstavba al. strieška nad oltárom na stĺpoch) lat. archit.
baldachýn (strieška al. ozdobný kryt zavesený nad oltárom) vl. m. cirk.
umbela (menší oválny baldachýn na prenášenie oltárnej sviatosti) lat. cirk.
retabulum (nadstavec oltára, zadná stena s maľbami a so sochami) lat. cirk. výtv.
sepulcrum (priestor na relikvie)
edikula
tabernákulum (schránka na oltárnej doske na uloženie hostie) lat.
časti omše
epikléza
epiklézia (zložka eucharistie v katolíckej a pravoslávnej cirkvi, prosba kňaza o premenu chleba a vína) gréc. cirk.
prefácia (čítaná al. spievaná úvodná modlitba pred pozdvihovaním, predspev pred pozdvihovaním) lat. cirk.
ofertórium (obetovanie) lat. cirk.
sekvencia (č. omše, kt. vznikla osamostatnením chorálu aleluja, medzispev) lat. cirk.
epištola (č. omše, pri kt. sa číta výňatok z listu apoštola veriacim) gréc. cirk.
evanjelium (č. omše, pri kt. sa čítajú spisy apoštolov o živote Krista) gréc. cirk.
pašie (čítané al. zhudobnené evanjelium opisujúce poslednú večeru, zatknutie, súd, smrť a pohreb Krista) lat. cirk.
graduále (č. omše medzi epištolou a evanjeliom, medzispev) lat. cirk.
Kyrie eleison (úvod niektorých modlitieb, omše, <i>Pane, zmiluj sa</i>) gréc.
homília (č. omše venovaná výkladu prečítaného biblického textu, kázeň) gréc. cirk.
exhorta (napomínajúci, povzbudzujúci príhovor pri bohoslužbe) lat. cirk.
perikopa (výňatok, úryvok z Biblie čítaný počas bohoslužby určité nedele a sviatky) gréc. cirk.
matutínum (prvá, ranná č. kňazských a rádových hodiniek, modlitieb konaných povinne v určitom čase) lat. cirk.
karoséria (vrchná č. automobilu tvoriaca priestor na dopravu osôb al. nákladu) franc.
tudor (uzavretá dvojdverová štvormiestna dvojradová karoséria s pevnou strechou) angl. hovor.
hatchback /hečbek/ (šikmo sklonená zadná časť karosérie s dverami) angl.
limuzína (uzavretá (štvordverová) karoséria osobného auta) franc. vl. m.
landaulet (karoséria zatvoreného automobilu so sklopnou strechou vzadu) franc.
roadster /roudster/ (dvojsedadlová karoséria športového auta s plátennou strechou) angl.
targa (karoséria s odnímateľnou tuhou strechou) tal. porovnaj auto
korba (č. nákladného cestného vozidla, kde sa ukladá materiál) nem.
modul (oddeliteľná č. kozmickej lode určená na pristátie) lat. kozm.
prova (predná č. lode, čelo, predok) port. lod.
korma (zadná č. lode nad kormidlom) ind.-rus.
outor (č. lodného trupu v mieste, kde prechádza lodné dno do bokov) ?
rostrum (zobák na čele starorím. lode na prerážanie nepriateľských lodí) lat. hist.
rejda (vonkajšia č. prístavu hraničiaca s morom al. riekou, kotvisko) hol. lod.
centroplán (stredná č. krídla spojená s trupom, ku kt. sú pripevnené vonkajšie nosné plochy) lat. let.
trakt (č., krídlo väčšej budovy) lat. archit.
antikum (predná č. rím. obytného domu) lat. archit.
taberna (hosp. č. rím. domu) lat. archit.
rizalit (predsunutá č. priečelia stavby v celej výške) tal. stav.
sokel (spodná č. stavby) franc.-nem. stav.
tambur (č. stavby medzi sférickými trojuholníkmi a kupolou, niekedy s oknami, bubon) arab.-franc. archit.
parter (rovinná č. záhrady rozdelená na pravidelné záhony pred zámkom) franc. záhr.
hárem (č. moslimského domu vyhradená ženám) arab.-tur.
zenana (hárem v Iráne a Indii) perz.
časti antického stĺpa
abakus (č. hlavice, štvorcová krycia doska, platňa, na kt. spočíva vodorovný článok) gréc.-lat. archit.
echinus
echinos (č. hlavice dórskeho stĺpu medzi driekom stĺpa a krycou doskou, v tvare taniera) gréc. archit.
hypotrachelion
epitrachélium (krčok stĺpovej hlavice tvoriaci prechod medzi hlavicou a driekom dórskeho stĺpu) gréc. archit.
ankóna (nosný článok podopierajúci rímsu nadpražia, iónsky štýl) lat. archit.
spira (pätka stĺpa) gréc. archit.
torus (vypuklý polkruhový prstencový podporný článok pätky stĺpa) lat. archit.
trochilos (ustupujúci spojovací článok al. vzpera pätky stĺpa, vodorovný žliabok) gréc. archit.
plint
plinta (najnižšia č. päty stĺpa, podnožná doska pod stĺpom) gréc. archit.
časti antickej gréckej rímsy
geison
gejzon (hlavná č., doska) gréc. archit.
kyma (podporujúci článok) gréc. archit.
sima (ukončujúci vodorovný článok, žliabkovnica) lat. archit.
entablatúra (č. stĺporadia s vlysom a rímsou, kladie) lat. archit.
vlys franc.-nem.
fryz (stredná č. kladia medzi architrávom a rímsou) franc.-nem. archit. zastar.
architráv lat.
epistyl
epistylión (spodná č. trámovia vodorovne ležiaca na hlaviciach antických stĺpov, hlavný vodorovný trám, podrímsie) gréc. archit.
volúta (špirálovito stočený stavebný článok, priestorový závit ako ozdoba, závitnica) lat. archit.
frakcia (č. produktu oddelená zo zmesi látok destiláciou, zrážaním a pod.) lat. chem. tech.
kvadrant (jedna zo štyroch častí roviny vzniknutá rozdelením roviny pravouhlými súradnicovými osami, štvrtina kruhu) lat.
segment (úsek kruhu, kruhový výsek) lat. odb.
anergia (č. energie systému, kt. nie je možné premeniť na mechanickú prácu) gréc. fyz. tech.
exergia (č. energie systému, kt. je možné premeniť na mechanickú prácu) gréc. fyz. tech.
ekotón (hraničná č., prechodné spoločenstvo medzi dvoma spoločenstvami, pásmo medzi dvoma spoločenstvami, napr. okraj lesa, pobrežie) gréc. biol.
terén (č. zemského povrchu, jeho prirodzený al. upravený tvar) lat.-franc.
ekuména
ekumena (č. Zeme trvalo obývaná a pozmenená činnosťou človeka) gréc. ekol.
anekumena (č. Zeme trvalo neobývaná a nevyužívaná) gréc. ekol.
subekumena (č. Zeme človekom obývaná a využívaná iba občasne, prechodne) lat. + gréc. geogr.
litosféra (vrchná č. Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa) gréc. geol.
astenosféra (vrstva Zeme pod litosférou) gréc. geol. geogr.
tektonosféra (vrstva zemského obalu, v kt. dochádza k premiestňovaniu častí, zložená z litosféry a astenosféry) gréc. geol.
sial (vonkajšia č. zemskej kôry, zemská kôra) lat. skr. geol.
sima (vrchná vrstva zemského plášťa pod sialom) lat. skr. geol.
umbra (tmavšia vnútorná č. slnečnej škvrny)
penumbra (svetlejšia vonkajšia č. slnečnej škvrny, polotieň okolo jadra slnečnej škvrny) lat. astron.
lagúna (č. mora oddelená piesočným valom od voľného mora) tal.
eulitorál (príbrežná č. vodnej nádrže medzi vysokým stavom hladiny na jar a nízkym stavom v lete a na jeseň) gréc. + lat. vod.
hypotalamus (spodná č. medzimozgu tvoriaca dno tretej mozgovej komory, podlôžko) gréc. anat.
epifýza (č. medzimozgu stavovcov, stopkatá výdutina medzimozgu) gréc. anat.
epifýza (koncová kĺbová č. dlhej kosti, koniec dlhej kosti) gréc. anat.
diafýza (stredná č. dlhej kosti, stred dlhej kosti) gréc. anat.
prominencia (vyčnievajúca č. kosti a pod., výčnelok) lat. anat.
hypogastrium (č. brucha pod pupkom, podbrušie) gréc. anat.
abdómen (č. tela stavovcov obsahujúca tráviace orgány, brucho) lat. biol.
ileum (dolná č. tenkého čreva, bedrovník) gréc.-lat. anat.
jejunum (stredná č. tenkého čreva, lačník) lat. anat.
falanga
phalanx /fa-/
falanx gréc. anat.
phalango-
falango- (článok prsta na končatine) gréc. v zlož. sl.
lunula (belavá č. nechta pri koreni) lat. anat.
sekvester (odumretá č. tkaniva) lat. lek.
explantát (oddelená č. rastliny al. živočícha pestovaná pri stabilných podmienkach na živnej pôde) lat. odb.
akrón (najprednejšia č. tela hmyzu) gréc. zool.
mezotorax (druhá, stredná č. hrude hmyzu, stredohruď) gréc. zool.
metatorax (tretia č. hrude hmyzu, zadohruď) gréc. zool.
abdómen (posledná č. tela článkonožcov, zadoček) lat. biol.
opistoma (posledná, zadná č. tela niektorých bezstavovcov, pavúkov) gréc. zool.
metaméra (pravidelne sa opakujúci článok tela živočíchov, článkonožcov) gréc. zool.
pedicel
pedicellus (druhý článok tykadla hmyzu so zmyslovým orgánom na vnímanie vlnenia) lat.
torus (č. kvetnej stopky s kvetnými časťami, kvetné lôžko) lat. bot.
internódium (č. stonky rastlín medzi dvoma uzlinami, článok) lat. bot.
radikula (č. zárodku rastliny, kt. vyrastá pri klíčení do hlavného koreňa, korienok) lat. bot.
lot (č. pôdy vzniknutá rozdelením pozemkov v amer. prostredí) angl.
šál (č. hovädzieho stehna) nem. potrav.
sára (horná č. čižiem) maď.
lafeta (č. dela, kt. slúži na nastavenie hlavne dela a zaistenie stability dela, podstavec dela) franc. voj.
konštrukcia lat. stav.
skelet (nosná č., sústava, napr. stavby, kostra) gréc. stav.
rám (kostra, do kt. sa niečo vsádza, kt. niečo nesie, upevňuje) nem.
fréma (základná nepohyblivá nosná č. stroja, rám, stojan, kostra) angl. tech.
suport (č. obrábacieho stroja nesúca nástroj, podstavec) lat.-angl. tech.
šachta (horná č. vysokej pece) nem. hut.
matrica (spodná č. lisovacieho stroja, lisovnica) franc.-nem. tech.
patrica (vrchná pohyblivá č. lisovacieho stroja, lisovník) lat. tech.
fréma (základná nepohyblivá nosná č. stroja, rám, stojan) angl. tech.
rotor (otáčavá č. stroja, strojného zariadenia) lat. tech.
stator (pevná, nepohyblivá č. stroja, strojného zariadenia) lat. eltech.
izolátor (nevodivá, oddeľujúca č. elektrického zariadenia) tal.-franc.
franšíza (č. škody, kt. znáša poistený zo svojho, na vlastné náklady) angl. obch. práv.
epeda ?
tapacírung
tapecírung (čalúnená č. nábytku, najmä snímateľná) nem. hovor.
č. odevu, úboru pozri úbor
konečná, záverečná, posledná č. pozri koniec 1záver 1
úvodná, začiatočná č. pozri úvodzačiatok
vnútorná, stredná č. pozri jadro 1polovica 2 porovnaj oblasť 1obal 2vrstva 1

herec

herec
aktér franc. zastar.
histrión lat. pejor.
komediant (potulný, kočovný h. zastar.; h. všeobecne expr. al. pejor.) tal.
komik (h. hrajúci komické, smiešne úlohy) gréc.
tragéd (h. hrajúci v hrách s vážnym obsahom, v kt. hrdina často umiera) gréc.
protagonista (h. hrajúci hlavné úlohy, pôvodne v gréc. divadle) gréc.
tritagonista (h. hrajúci vedľajšie úlohy v gréc. divadle) gréc.
deuteragonista (h. hrajúci v gréc. divadle postavy, kt. sú v úzkom kontakte s hlavným hrdinom) gréc.
interpret (umelec predvádzajúci, stvárňujúci umelecké dielo, napr. dram. úlohu, hud. dielo, h., spevák, hudobník) lat.
figurant lat.
štatista lat.-nem.
komparzista (h. vystupujúci v hromadných scénach bez samostatnej úlohy, zborista) franc.-tal.
amatér (h. hrajúci zo záľuby, nie z povolania, neprofesionál) franc. div.
naturščik (neprofesionálny h., neherec) rus. odb.
mím
pantomimik
pantomimista (h. hrajúci v div. hre, v kt. je dej vyjadrovaný bez slov prevažne pohybom, gestami) gréc.
spielman /špíl-/ (stredoveký potulný umelec, kočujúci h., hudobník a spevák) nem. hist.
jokulátor (vtipkár, žartovník, stredoveký spevák, hudobník, h.) lat. hist.
skomoroch (rus. kočovný h. vystupujúci aj ako spevák, tanečník, akrobat, 15. – 17. st.) rus. hist.

zhromaždenie

zhromaždenie 1 (organizované stretnutie ľudí)
rákoš maď. pren. hovor.
plénum lat.
plenárka (valné z., zasadanie, schôdza za účasti všetkých členov) lat. hovor.
konferencia (porada, schôdza, z. politikov, odborníkov na prerokovanie určitých otázok) lat.
kongres (zjazd, z. politikov al. odborníkov, najmä medzinárodné) lat.
kolégium (z. rady, skupiny odborníkov, poradcov) lat. odb.
míting (verejné z. väčšieho počtu ľudí pri určitej príležitosti) angl.
manifestácia (verejné polit. z., sprievod) lat.
happening /hep-/ (mimoriadne príležitostné z., napr. so zámerom upútať pozornosť al. na podporu určitej myšlienky, názoru) angl.
tábor (verejné z., schôdzka ľudu pod holým nebom) hebr. zastar.
jamborree /džemborí/ (slávnostné svetové z. delegátov skautských organizácií) angl.
chunta
junta /chu-/ (dočasné z.) špan.
parlament (z. poslancov vykonávajúce zákonodarnú moc, zákonodarný zastupiteľský zbor, orgán) franc.
senát (jedna zo snemovní, horná komora zastupiteľského zboru v niektorých štátoch) lat. polit.
kongres (parlament v niektorých štátoch, napr. USA) lat.
ekklézia
eklézia (snem v Aténach s rozsiahlou právomocou) gréc. hist.
apella (z. snemu v Sparte za účasti mužov nad 30 rokov) gréc. hist.
komícia (z. všetkých občanov v starom Ríme rozhodujce o volebných, zákonodarných a voj. otázkach) lat.
diéta (snem v Uhorsku do 1848) lat. hist.
sejm (poľ. palament) poľ.
sobranie (bulh. Snem) bulh.
skupština (snem v bývalej Juhoslávii) srb.
duma (rus. parlament, 1916 – 1917; v súčasnosti dolná komora) rus.
soviet (parlament v bývalom ZSSR) rus. hist.
thing /ti-/ (starogerm. z. slobodných členov kmeňa, kt. rozhodovalo najmä o vyhlásení vojny) germ.
Konvent (najvyšší zastupiteľský orgán vo Veľkej franc. revolúcii, 1792-1795) lat.
tribunát (parlament ustanovený na základe franc. ústavy, 1799) lat.
Kortesy (špan. parlament) špan. plur.
kortesy (stredoveké stavovské z. na Pyrenejskom polostrove) špan. mn. č.
House of Lords /haus ov lórds/ (snemovňa lordov vo Veľkej Británii, horná snemovňa) angl.
House of Commons /haus ov komens/ (snemovňa poslancov vo Veľkej Británii, dolná snemovňa) angl.
eduskunta (fín. jednokomorový parlament) fín.
folketing (dán. zákonodarný zbor) dán.
storting (nór. dvojkomorový parlament) nór.
ting /si-/ (najvyššie z. slobodných island. občanov predpísané zákonom) island. hist.
althing
alting /-lsi-/ (island. parlament) island.
chural (mongol. parlament) mongol.
kuriltaj (z. mongol. kočovnej šľachty) mongol. hist.
diván (z. ministrov v niektorých islamských krajinách; z. všeobecne) arab.
medž(i)lis (z. v niektorých štátoch Blízkeho východu, najmä Irán, Turecko) arab.
džirga (parlament v Afganistane, kmeňové z.) afgan.
eklézia (bohoslužobné z. v ranom kresťanstve) gréc. cirk.
kongregácia (z. miestnej náb. obce v potestantskej cikvi, jednota, bratstvo) lat. cirk.
koncil (z. najvyšších predstaviteľov katolíckej cirkvi, cirk. snem) lat. cirk.
synoda (z. cirk. zástupcov v rímskokatolíckej, protestantskej a pravoslávnej cirkvi, cirk. snem) gréc. cirk.
konkláve (z. kardinálov voliacich pápeža) lat. cirk.
kreácia (z. kolégia kardinálov, kde pápež menuje nových kardinálov) lat.
konvent (spoločnosť, spoločenstvo, z. rehoľníkov kláštora) lat. cirk.
konvent (z. členov evanjelického cirk. zboru) lat. cirk.
sobor (snem príslušníkov pravoslávnej cirkvi) rus. porovnaj schôdzka 1zbor 1

vyrovnanosť

vyrovnanosť 1 (pokoj, vyváženosť)
harmónia
harmonickosť (súlad, súzvuk, vyváženosť, súhra) gréc.
ataraxia (neochvejnosť a rovnováha, duševný pokoj v gréc. filozofii a etike) gréc.
autarkia (v. vyplývajúca z prekonania osobných potrieb a záujmov, duševný pokoj v gréc. filozofii) gréc. filoz.

spoločenstvo

spoločenstvo 1 (organizované zoskupenie ľudí al. inštitúcií so spoločnými cieľmi al. záujmami, zväzok)
korporácia (združenie osôb so spoločnými záujmami alebo úlohami, spolok) lat.
aliancia (spojenectvo, najmä polit., spolok) lat. franc. kniž.
komora (združenie na zastupovanie, podporu a ochranu stavovských záujmov) gréc.-lat.
gilda (s. s hosp., náb. a stavovskými cieľmi, napr. združenie kupcov chrániace ich záujmy v stredoveku) nem. hist.
Hanza
hanza (stredoveký obchodný zväz, spolok severonem. miest, 13. – 17. st.) nem. hist.
grémium (s. osôb určitého zamerania, najmä obchodníkov, živnostníkov; s. stavovských organizácií, združenie) lat.
fórum (s. usilujúce sa niečo presadiť, povolané niečo posúdiť) lat.
komúna (spoločnosť, združenie ľudí so spoločným, kolektívnym vlastníctvom majetku) lat.
societa (spoločnosť, združenie) lat. kniž. a odb.
komunita (s. ľudí al. živočíchov) lat.
diaspóra (národnostné, etnické al. náb. s. v cudzom prostredí, s. rozptýlené v inom s.) gréc. odb.
golet (žid. s. v inonárodnom prostredí) hebr.
geto
ghetto (komunita oddelená od ostatnej spoločnosti, najmä obyvateľov určitého vyznania al. rasy) vl. m. hebr. žid., černošské g.
farnosť (s. veriacich okolo kostola, cirk. obec) nem. cirk.
denominácia (protestantské s., obec, cirkev vo Veľkej Británii a v USA) lat.
kongregácia (združenie niekoľkých kláštorov toho istého rádu) lat. cirk.
konvent (zhromaždenie, pôvodne rehoľníkov kláštora) lat. cirk.
sekta (náb. s. odlúčené, odštiepené od cirkvi) lat.
Commonwealth /komonvels/ (Brit. s. národov, do 1947) angl. polit.
etnikum (skupina ľudí spojených spoločným pôvodom, kultúrnymi znakmi, jazykom, mentalitou a tradíciami, národné al. národnostné s., národ, národnosť) gréc.
societas leonina
leonina societas (nevýhodné spojenectvo, <i>spojenectvo s levom</i>) lat. kniž. porovnaj spoločnosť 1skupina 2združenie
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 69. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.