Výsledky vyhľadávania

predpoklad

predpoklad 2 (nevyhnutná podmienka)

princíp (základný p., základ, základňa, východisko odvodzovania) lat. kniž. a odb.

dispozícia (predpoklady, schopnosti, vlohy, nadanie) lat. obyčajne v plur.

antecedencia (predchádzajúci, predošlý prípad, podmienka) lat. kniž. a odb.

nadanie

ingénium lat. kniž.

dispozícia (schopnosti, vlohy, predpoklady) lat. obyčajne v plur.

talent (schopnosť na určitú činnosť, vlohy) gréc.-lat.

inteligencia (rozumové n., schopnosť chápania a samostatného myslenia, chápavosť, súdnosť) lat.

genialita

geniálnosť

génius (mimoriadne tvorivé n., najvyšší stupeň tvorivých schopností) lat.

múza (umelecké n.) vl. m. kniž.

muzikálnosť (hudobné n.) lat.-nem.

charizma (n. osobnosti, najmä blahodarne pôsobiť na ľudí) gréc. sociol.

fond (zdatnosť) franc. hlasový f.

časť

pars lat.

-mér

-meria

-méria

mero- (súčasť, zložka, prvok, základný článok) gréc. v zlož. sl.

element (najjednoduchšia č. celku, zložka, prvok) lat.

segment (úsek, zložka, prvok) lat. kniž.

komponent

sekcia (zložka, súčasť) lat.

gros /gro/

gro (hlavná, podstatná č., jadro, väčšina) franc. kniž.

leonina pars (prevažná č., leví podiel) lat. kniž.

ingrediencia (prísada, súčasť, zložka) lat. odb.

etapa (č. cesty, dráhy, napr. v športe, štafete) franc.

rajón (č. územia ako miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.

sektor (úsek, zložka väčšieho celku, činnosti) lat.

intravilán (zastavaná č. územia obce al. určená na zástavbu) lat. + tal.

exteriér (vonkajšia č., vonkajší priestor, vonkajšok) lat.

interiér (vnútorná č., vnútorný priestor, vnútrajšok) franc.

pasáž franc.

pasus (č. umeleckého diela, najmä lit. al. hud., úryvok, výňatok, úsek) lat. kniž.

fragment

partia lat.

pasáž (č. umeleckého diela, najmä lit. al. vedeckého, úryvok, výňatok; malá, zlomkovitá č. celku všeobecne) franc. lat.

epocha (obsiahla ucelená č. umeleckého diela, napr. filmu) gréc.

percento (stá č. celku, stotina) lat.

promile (tisícina čísla považovaného za základ) lat.

partikula (nepatrná č., čiastočka) lat. odb.

atóm (najmenšia č. chem. prvku schopná vstúpiť do chem. reakcie fyz., chem.; nepatrná časť, čiastočka expr.) gréc. porovnaj častica 1

kvóta (pomerná č., pomerný, dohodnutý, určený diel, podiel, stanovený počet) lat.-tal.

elita (najlepšia, vyberaná č. určitého celku; vyberaná, najlepšia č. spoločnosti, skupiny, výkvet) franc.

fakulta (č. vysokej školy organizovaná samostatne podľa príbuzných vedných odborov, na čele s dekanom) lat.

komora (č. zákonodarného, zastupiteľského orgánu) gréc.-lat.

senát (horná komora v niektorých štátoch) lat. polit.

kolónka lat.-franc.

rubrika (č. tlačiva na vyplnenie určitých údajov často vymedzená čiarami) lat.

oikumena /oj-/ (známa č. sveta, v starom Grécku) gréc.

set (ucelená samostatná č. šport. zápasu, <i>sada</i> v tenise, volejbale a pod.) angl. šport.

per partes (po častiach, postupne) lat. práv. mat.

totum pro parte (celok za č.) lat. lit.

pars pro toto /tó-/ (č. za celok, č. namiesto celku) lat. lit.

tomus gréc.-lat. kniž.

volúmen (diel knihy, lit. diela, zväzok) lat. kniž.

maieutika (č. rozhovoru, keď sú účastníci vyzvaní na tvorbu vlastných myšlienok, riešení, nájdenie pravdy) gréc. filoz.

perorácia (záverečná č. reči zhrnujúca obsah a základné myšlienky) lat. kniž.

perex (širšie vysádzaná č. článku) lat. žurn.

rubrika (č. časopisu, novín, vyhradená pre články z určitého odboru) lat. žurn.

paragraf (č. práv. normy presne vymedzená číslom) gréc.

dispozícia (č. práv. normy, kt. určuje pravidlá správania účastníkov práv. vzťahov) lat. práv.

petit (č. žaloby s návrhom rozhodnutia súdu, žalobný nárok) lat. práv.

enunciát (rozhodujúca, základná č. súdneho rozhodnutia) lat. práv.

morféma (najmenšia č. slova, kt. má vecný al. gramatický význam, najmenšia významová jaz. jednotka) gréc. lingv.

afix (morféma stojaca pred koreňom slova, za ním al. v ňom) lat. lingv.

prefix

preverbium (morféma pred koreňom slova, predpona) lat. lingv.

O’ /ou/ (prefix v ír. priezviskách vzniknutých z mena al. zo zamestnania otca) ír.

infix (morféma vložená do koreňa slova) lat. lingv.

sufix (morféma za koreňom slova, prípona) lat. lingv.

postfix (morféma pripojená k slovu, napr. -sia pri slovesách v ruštine) lat. lingv.

formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.

kapitola (pomerne samostatná č. lit. diela, hlava) lat.

lekcia (kapitola v učebnici) lat.

arza (č. stopy, slabika bez metrickégo dôrazu, ľahká doba) gréc. lit.

téza (č. stopy, slabika s metrickým dôrazom, ťažká doba) gréc. lit.

refrén franc.

tornáda (č. básne al. piesne, kt. sa pravidelne opakuje) špan. lit.

verš (rytmicky organizovaná č. básne, sled slov usporiadaných rytmicky, jeden riadok básne) lat.

kólon (úsek verša al. vety spojený jedným hlavným prízvukom) gréc.

invokácia (úvodná č. eposu, v kt. básnik vzýva múzy) lat. lit.

akt (č. dram. diela, dejstvo) lat.

časti klasickej divadelnej hry, drámy, tragédie

expozícia lat.

prológ gréc. lit.

protáza (úvodná č., zoznámenie s postavami a prostredím, úvod) gréc. div.

kolízia

konflikt (zauzlenie deja) lat.

kríza (vyvrcholenie konfliktu) gréc.

peripetia (zvrat vo vývoji deja) gréc.

katastrofa (záverečná č., konečný obrat, tragické rozuzlenie) gréc.

finále (záverečná scéna div. hry; záverečná č. hud. skladby) tal.

epilóg (záver diela s vysvetlením zámeru a zmyslu hry al. zhrnutím obsahu diela, doslov al. s informáciou o ďalších osudoch postáv, doslov; samostatná č. hud. skladby, dohra) gréc.

parabáza (č. komédie, v kt. autor ústami zboru hovorí svoj názor) gréc. lit.

exodus (odchod zboru) gréc.-lat.

stretta (č. hud. sklady, koncertu, árie v živom tempe) tal. hud.

postlúdium (improvizovaná hra na organe po skončení omše, improvizované finále, dohra) lat. hud.

promulgácia (č. listiny, kde vydavateľ vyjadruje úmysel uviesť jej obsah do všeobecnej známosti) lat.

preambula (úvodná č. listiny, predhovor, úvod, napr. ústavy, stanov a pod.) lat.

časti textu stredovekej listiny

invokácia (úvodná č.) lat. hist.

arenga

exordium

proemium (č. s uvedením dôvodu jej vzniku) lat. hist.

narácia

diplomatika (č. uvádzajúca dôvody jej vydania) lat.

komináca (väčšinou predposledná č., vyhrážka narušiteľovi práv. ustanovení trestami) lat.

aprekácia (č. v závere listiny, modlitba za jej platnosť, napr. ámen) lat.

eschatokol (záverečná č. s podpismi svedkov, kancelárskych úradníkov al. vydavateľa a údajmi o čase a mieste vzniku) gréc.

koroborácia (posledná č. s ohlásením spôsobu jej overenia, najmä pečaťou, utvrdenie) lat.

kolofón (záverečná č. textu rukopisných al. najstarších tlačených kníh, o autorovi, mieste, dátume, tlačiarovi) gréc.

plika (zosilnenie dolnej č. stredovekej listiny, prehnutý dolný okraj listiny umožňujúci pevnejšie pripevnenie pečate, prehnutie) lat. odb.

juxta (diel listiny, kt. zostane po odtrhnutí oddeliteľnej časti listiny, napr. č., kt. zostane v šekovej knižke po odtrhnutí šeku) lat.

mišna (prvá č. talmudu, písomne zachytená ústna tradícia) hebr.

gemara (druhá č. talmudu, zbierka komentárov, poznámok a výkladov k prvej č.) hebr.

haftara (č. textu Starého zákona, Prorokov, kt. sa číta v synagóge po čítaní z tóry počas šabatu, veľkých sviatkov a posvätných dní)

súra (kapitola koránu) arab. náb. porovnaj kniha 2

lóža (oddelená č. hľadiska, napr. divadla) franc.

galéria (č. hľadiska, najvyššie položené miesta v divadle pre divákov, najvyššia úroveň sedadiel a miest na státie) tal.

proscénium gréc.-lat.

rampa (predná č. antického divadla, javiska, pred oponou) franc. div.

skéna

skéné (č. antického divadla, budova pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium) gréc. hist.

orchestra (č. antického divadla, priestor pre zbor s oltárom) gréc. hist. div.

chór (č. antického divadla, priestor pre tanec) gréc.

epóda (záverečná č. antického chóru) gréc.

satelit

trabant

suburbium (pomerne samostatná štvrť veľkomesta s určitou doplnkovou funkciou) lat. archit.

dormitórium (časť mesta bez pracovných a kultúrnych príležitostí, slúžiaca len na obytné účely) lat. archit.

periféria (okrajová štvrť, okraj mesta, predmestie) gréc. porovnaj predmestie

časti oltára

menza (oltárny stôl, kamenná doska na podstavci) lat. cirk.

stipes (podnožie)

predela (podstavec oltára na oltárnom stole) tal. cirk.

antependium lat.

frontale (ozdobný kryt al. záves prednej časti oltára z látky, kovu, dreva a pod.) lat. výtv. cirk.

cibórium lat.

tabernákulum (nadstavba al. strieška nad oltárom na stĺpoch) lat. archit.

baldachýn (strieška al. ozdobný kryt zavesený nad oltárom) vl. m. cirk.

umbela (menší oválny baldachýn na prenášenie oltárnej sviatosti) lat. cirk.

retabulum (nadstavec oltára, zadná stena s maľbami a so sochami) lat. cirk. výtv.

sepulcrum (priestor na relikvie)

edikula

tabernákulum (schránka na oltárnej doske na uloženie hostie) lat.

časti omše

epikléza

epiklézia (zložka eucharistie v katolíckej a pravoslávnej cirkvi, prosba kňaza o premenu chleba a vína) gréc. cirk.

prefácia (čítaná al. spievaná úvodná modlitba pred pozdvihovaním, predspev pred pozdvihovaním) lat. cirk.

ofertórium (obetovanie) lat. cirk.

sekvencia (č. omše, kt. vznikla osamostatnením chorálu aleluja, medzispev) lat. cirk.

epištola (č. omše, pri kt. sa číta výňatok z listu apoštola veriacim) gréc. cirk.

evanjelium (č. omše, pri kt. sa čítajú spisy apoštolov o živote Krista) gréc. cirk.

pašie (čítané al. zhudobnené evanjelium opisujúce poslednú večeru, zatknutie, súd, smrť a pohreb Krista) lat. cirk.

graduále (č. omše medzi epištolou a evanjeliom, medzispev) lat. cirk.

Kyrie eleison (úvod niektorých modlitieb, omše, <i>Pane, zmiluj sa</i>) gréc.

homília (č. omše venovaná výkladu prečítaného biblického textu, kázeň) gréc. cirk.

exhorta (napomínajúci, povzbudzujúci príhovor pri bohoslužbe) lat. cirk.

perikopa (výňatok, úryvok z Biblie čítaný počas bohoslužby určité nedele a sviatky) gréc. cirk.

matutínum (prvá, ranná č. kňazských a rádových hodiniek, modlitieb konaných povinne v určitom čase) lat. cirk.

karoséria (vrchná č. automobilu tvoriaca priestor na dopravu osôb al. nákladu) franc.

tudor (uzavretá dvojdverová štvormiestna dvojradová karoséria s pevnou strechou) angl. hovor.

hatchback /hečbek/ (šikmo sklonená zadná časť karosérie s dverami) angl.

limuzína (uzavretá (štvordverová) karoséria osobného auta) franc. vl. m.

landaulet (karoséria zatvoreného automobilu so sklopnou strechou vzadu) franc.

roadster /roudster/ (dvojsedadlová karoséria športového auta s plátennou strechou) angl.

targa (karoséria s odnímateľnou tuhou strechou) tal. porovnaj auto

korba (č. nákladného cestného vozidla, kde sa ukladá materiál) nem.

modul (oddeliteľná č. kozmickej lode určená na pristátie) lat. kozm.

prova (predná č. lode, čelo, predok) port. lod.

korma (zadná č. lode nad kormidlom) ind.-rus.

outor (č. lodného trupu v mieste, kde prechádza lodné dno do bokov) ?

rostrum (zobák na čele starorím. lode na prerážanie nepriateľských lodí) lat. hist.

rejda (vonkajšia č. prístavu hraničiaca s morom al. riekou, kotvisko) hol. lod.

centroplán (stredná č. krídla spojená s trupom, ku kt. sú pripevnené vonkajšie nosné plochy) lat. let.

trakt (č., krídlo väčšej budovy) lat. archit.

antikum (predná č. rím. obytného domu) lat. archit.

taberna (hosp. č. rím. domu) lat. archit.

rizalit (predsunutá č. priečelia stavby v celej výške) tal. stav.

sokel (spodná č. stavby) franc.-nem. stav.

tambur (č. stavby medzi sférickými trojuholníkmi a kupolou, niekedy s oknami, bubon) arab.-franc. archit.

parter (rovinná č. záhrady rozdelená na pravidelné záhony pred zámkom) franc. záhr.

hárem (č. moslimského domu vyhradená ženám) arab.-tur.

zenana (hárem v Iráne a Indii) perz.

časti antického stĺpa

abakus (č. hlavice, štvorcová krycia doska, platňa, na kt. spočíva vodorovný článok) gréc.-lat. archit.

echinus

echinos (č. hlavice dórskeho stĺpu medzi driekom stĺpa a krycou doskou, v tvare taniera) gréc. archit.

hypotrachelion

epitrachélium (krčok stĺpovej hlavice tvoriaci prechod medzi hlavicou a driekom dórskeho stĺpu) gréc. archit.

ankóna (nosný článok podopierajúci rímsu nadpražia, iónsky štýl) lat. archit.

spira (pätka stĺpa) gréc. archit.

torus (vypuklý polkruhový prstencový podporný článok pätky stĺpa) lat. archit.

trochilos (ustupujúci spojovací článok al. vzpera pätky stĺpa, vodorovný žliabok) gréc. archit.

plint

plinta (najnižšia č. päty stĺpa, podnožná doska pod stĺpom) gréc. archit.

časti antickej gréckej rímsy

geison

gejzon (hlavná č., doska) gréc. archit.

kyma (podporujúci článok) gréc. archit.

sima (ukončujúci vodorovný článok, žliabkovnica) lat. archit.

entablatúra (č. stĺporadia s vlysom a rímsou, kladie) lat. archit.

vlys franc.-nem.

fryz (stredná č. kladia medzi architrávom a rímsou) franc.-nem. archit. zastar.

architráv lat.

epistyl

epistylión (spodná č. trámovia vodorovne ležiaca na hlaviciach antických stĺpov, hlavný vodorovný trám, podrímsie) gréc. archit.

volúta (špirálovito stočený stavebný článok, priestorový závit ako ozdoba, závitnica) lat. archit.

frakcia (č. produktu oddelená zo zmesi látok destiláciou, zrážaním a pod.) lat. chem. tech.

kvadrant (jedna zo štyroch častí roviny vzniknutá rozdelením roviny pravouhlými súradnicovými osami, štvrtina kruhu) lat.

segment (úsek kruhu, kruhový výsek) lat. odb.

anergia (č. energie systému, kt. nie je možné premeniť na mechanickú prácu) gréc. fyz. tech.

exergia (č. energie systému, kt. je možné premeniť na mechanickú prácu) gréc. fyz. tech.

ekotón (hraničná č., prechodné spoločenstvo medzi dvoma spoločenstvami, pásmo medzi dvoma spoločenstvami, napr. okraj lesa, pobrežie) gréc. biol.

terén (č. zemského povrchu, jeho prirodzený al. upravený tvar) lat.-franc.

ekuména

ekumena (č. Zeme trvalo obývaná a pozmenená činnosťou človeka) gréc. ekol.

anekumena (č. Zeme trvalo neobývaná a nevyužívaná) gréc. ekol.

subekumena (č. Zeme človekom obývaná a využívaná iba občasne, prechodne) lat. + gréc. geogr.

litosféra (vrchná č. Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa) gréc. geol.

astenosféra (vrstva Zeme pod litosférou) gréc. geol. geogr.

tektonosféra (vrstva zemského obalu, v kt. dochádza k premiestňovaniu častí, zložená z litosféry a astenosféry) gréc. geol.

sial (vonkajšia č. zemskej kôry, zemská kôra) lat. skr. geol.

sima (vrchná vrstva zemského plášťa pod sialom) lat. skr. geol.

umbra (tmavšia vnútorná č. slnečnej škvrny)

penumbra (svetlejšia vonkajšia č. slnečnej škvrny, polotieň okolo jadra slnečnej škvrny) lat. astron.

lagúna (č. mora oddelená piesočným valom od voľného mora) tal.

eulitorál (príbrežná č. vodnej nádrže medzi vysokým stavom hladiny na jar a nízkym stavom v lete a na jeseň) gréc. + lat. vod.

hypotalamus (spodná č. medzimozgu tvoriaca dno tretej mozgovej komory, podlôžko) gréc. anat.

epifýza (č. medzimozgu stavovcov, stopkatá výdutina medzimozgu) gréc. anat.

epifýza (koncová kĺbová č. dlhej kosti, koniec dlhej kosti) gréc. anat.

diafýza (stredná č. dlhej kosti, stred dlhej kosti) gréc. anat.

prominencia (vyčnievajúca č. kosti a pod., výčnelok) lat. anat.

hypogastrium (č. brucha pod pupkom, podbrušie) gréc. anat.

abdómen (č. tela stavovcov obsahujúca tráviace orgány, brucho) lat. biol.

ileum (dolná č. tenkého čreva, bedrovník) gréc.-lat. anat.

jejunum (stredná č. tenkého čreva, lačník) lat. anat.

falanga

phalanx /fa-/

falanx gréc. anat.

phalango-

falango- (článok prsta na končatine) gréc. v zlož. sl.

lunula (belavá č. nechta pri koreni) lat. anat.

sekvester (odumretá č. tkaniva) lat. lek.

explantát (oddelená č. rastliny al. živočícha pestovaná pri stabilných podmienkach na živnej pôde) lat. odb.

akrón (najprednejšia č. tela hmyzu) gréc. zool.

mezotorax (druhá, stredná č. hrude hmyzu, stredohruď) gréc. zool.

metatorax (tretia č. hrude hmyzu, zadohruď) gréc. zool.

abdómen (posledná č. tela článkonožcov, zadoček) lat. biol.

opistoma (posledná, zadná č. tela niektorých bezstavovcov, pavúkov) gréc. zool.

metaméra (pravidelne sa opakujúci článok tela živočíchov, článkonožcov) gréc. zool.

pedicel

pedicellus (druhý článok tykadla hmyzu so zmyslovým orgánom na vnímanie vlnenia) lat.

torus (č. kvetnej stopky s kvetnými časťami, kvetné lôžko) lat. bot.

internódium (č. stonky rastlín medzi dvoma uzlinami, článok) lat. bot.

radikula (č. zárodku rastliny, kt. vyrastá pri klíčení do hlavného koreňa, korienok) lat. bot.

lot (č. pôdy vzniknutá rozdelením pozemkov v amer. prostredí) angl.

šál (č. hovädzieho stehna) nem. potrav.

sára (horná č. čižiem) maď.

lafeta (č. dela, kt. slúži na nastavenie hlavne dela a zaistenie stability dela, podstavec dela) franc. voj.

konštrukcia lat. stav.

skelet (nosná č., sústava, napr. stavby, kostra) gréc. stav.

rám (kostra, do kt. sa niečo vsádza, kt. niečo nesie, upevňuje) nem.

fréma (základná nepohyblivá nosná č. stroja, rám, stojan, kostra) angl. tech.

suport (č. obrábacieho stroja nesúca nástroj, podstavec) lat.-angl. tech.

šachta (horná č. vysokej pece) nem. hut.

matrica (spodná č. lisovacieho stroja, lisovnica) franc.-nem. tech.

patrica (vrchná pohyblivá č. lisovacieho stroja, lisovník) lat. tech.

fréma (základná nepohyblivá nosná č. stroja, rám, stojan) angl. tech.

rotor (otáčavá č. stroja, strojného zariadenia) lat. tech.

stator (pevná, nepohyblivá č. stroja, strojného zariadenia) lat. eltech.

izolátor (nevodivá, oddeľujúca č. elektrického zariadenia) tal.-franc.

franšíza (č. škody, kt. znáša poistený zo svojho, na vlastné náklady) angl. obch. práv.

epeda ?

tapacírung

tapecírung (čalúnená č. nábytku, najmä snímateľná) nem. hovor.

č. odevu, úboru pozri úbor

konečná, záverečná, posledná č. pozri koniec 1záver 1

úvodná, začiatočná č. pozri úvodzačiatok

vnútorná, stredná č. pozri jadro 1polovica 2 porovnaj oblasť 1obal 2vrstva 1

rozvrhnutie

koncepcia (osnova, rozvrh) lat.

dispozícia (osnova, rozvrh, rozdelenie) lat.

repartícia (pomerné r., rozdelenie) lat. kniž. a odb. porovnaj rozvrh

pôdorys

plán (p. stavby, krajiny) lat.

dispozícia (plán) lat.

projekt (stavebný plán tech. diela) lat. stav. tech.

ichnografia (zobrazenie stav. návrhu v pôdoryse, v starom Grécku) gréc. stav. porovnaj plán 3

vloha

dispozícia (vlohy, schopnosti, predpoklady, nadanie) lat. obyčajne v plur.

talent (vlohy, nadanie, schopnosti na určitú činnosť) gréc.-lat.

gén (dedičná v., jednotka genetickej informácie uložená v chromozómoch) gréc. biol.

rozdelenie

rozdelenie 1 (rozčlenenie na časti)

schizo-

-schisis (rozštiepenie) gréc. v zlož. sl.

segmentácia (rozdeľovanie, rozčlenenie, členenie na časti, úseky, zložky, prvky) lat. kniž. a odb.

rajonizácia

rajonizovanie (rozdeľovanie na územné časti ako miesta pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.

periodizácia (rozdeľovanie na časové úseky, obdobia) gréc.-lat.

decentralizácia (rozdeľovanie, rozloženie, rozkladanie medzi viaceré jednotky, zložky) lat.

alokácia (rozdeľovanie, rozmiestnenie, rozmiestňovanie, rozloženie, rozkladanie; rozdeľovanie medzi rôzne odvetvia) lat.

dislokácia (rozdeľovanie, rozmiestnenie, rozmiestňovanie, rozloženie, rozkladanie) lat.

fragmentácia (r. na časti) lat. kniž.

sejunkcia (oddelenie) lat. odb.

discízia (r. rezom, rozrezanie) lat. lek.

kvotácia (r. na pomerné časti, diely, podiely, ich určenie) lat. práv. ekon.

disekcia (r. na dvoje) lat. odb.

dichotómia (r. na dve rovnaké časti, rozdvojenie, dvojdielnosť, roztriedenie do dvoch skupín, vetvenie) gréc.

bipartícia (r. na dve časti, rozdvojenie) lat.

bifurkácia (rozdvojenie, rozštiepenie, rozvetvenie kniž.; r. strednej školy na humanitnú a prírodovednú vetvu škol.; rozvetvenie toku rieky do rôznych riečnych systémov) lat.

trisekcia (r. na troje) lat. odb.

trichotómia (r. na tri rovnaké časti, trojdielnosť, roztriedenie do troch skupín, vetvenie) gréc.

tripartícia (r. na tri diely, skupiny, časti) lat. kniž.

trifurkácia (r. na tri časti) lat. kniž.

repartícia (pomerné r., rozvrhnutie) lat. kniž. a odb.

gonochorizmus (r. jedincov živočíšneho druhu na samcov a samice, rôznopohlavnosť v rámci jedného druhu) gréc. biol.

metaméria

metaméra (r. tela živočíchov, článkonožcov na pravidelne sa opakujúce články, článkovanie) gréc. zool.

dispozícia (osnova, rozvrh, rozvrhnutie) lat.

portfólio (r. investičného rizika rozdelením investícií do rôznych oblastí) lat. ekon.

schizma (rozštiepenie, rozkol cirkvi) gréc. cirk.

možnosť

možnosť 1 (príležitosť)

posibilita lat. kniž. a odb.

potencialita

potenciálnosť lat.

alternatíva (m. al. nutnosť výberu medzi dvoma al. viacerými riešeniami) lat.-franc.

eventualita (jedna z možností) lat.

potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.

licencia (m. odchýliť sa od jaz. normy al. obsahovej vernosti kvôli rytmu, rýmu a pod.) lat. bás.

dispozícia

disponibilita (m. voľne používať, rozhodovať) lat.

riziko (m. straty, škody, neúspechu, nebezpečenstvo) tal.

kurabilita (m. liečenia, vyliečenia, napr. zhubných nádorov) lat. lek.

facilita (pevná m. získať devízový úver od zahraničných finančných organizácií) lat.-angl. bank.

dynamis (m. na rozdiel od skutočnosti u Aristotela) gréc. filoz.

in posse (podľa m., pokiaľ možno) lat.

ab esse ad posse (od skutočnosti k m.) lat. práv.

náchylnosť

philo- /fi-/

-filo

-philus /fi-/

-filus

-philia /fí-/

-fília gréc. v zlož. sl.

dispozícia (náklonnosť, sklon) lat.

inklinácia (náklonnosť, záľuba) lat.

sympatia (náklonnosť, kladný citový, priaznivý vzťah, pomer, postoj k niekomu al niečomu, priazeň) gréc.

trend (náklonnosť, celkový smer vývinu) angl.

tendencia (smer vývoja určitého javu, sklon, náklonnosť) lat.

sociabilita (náklonnosť, sklon, schopnosť k vytváraniu osobných priateľských vzťahov, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.

hostilita (citový stav prejavujúci sa nepriateľským správaním k druhým ľuďom a prianím uškodiť im, sklon k nepriateľstvu, nepriateľský vzťah k ľuďom, nepriateľstvo) lat. psych.

perfekcionizmus (sklon k dokonalosti, bezchybnosti z hľadiska prehnane vysokých nárokov, úsilie o dokonalosť, bezchybnosť) lat.

optimizmus (sklon nazerať na život, ľudí z lepšej stránky, nádejne, priaznivo, radostne, nádejné posudzovanie, radostné naladenie, náhľad) lat.

pesimizmus (sklon nazerať na život, ľudí z horšej stránky, beznádejne, nepriaznivo, smutne, smutné naladenie, náhľad) lat.

sugestibilita (sklon k prijímaniu podmanivého pôsobenia na myslenie, cítenie, vôľu, konanie, citlivosť, vnímavosť, ovplyvniteľnosť) lat.

intropunícia

intropunitivita (sklon reagovať na frustráciu obviňovaním seba samého) lat. psych.

haló-efekt

halóefekt

haloefekt (sklon skreslene hodnotiť druhého človeka podľa nápadnej, ale nepodstatnej vlastnosti, podľa prvého povrchného dojmu) angl. + lat. psych.

submisia

submisívnosť (náklonnosť podriadiť sa, podrobiť sa, na ústupčivosť) lat.

didaktizmus

didaxia (náklonnosť na poučovanie, záľuba v poučovaní, poučovanie) gréc.

sadizmus (náklonnosť na násilie, krutosť, trýznenie iného človeka al. zvieraťa, zvrátenosť, zvrhlosť, surovosť) vl. m.

punitivita

punivita (sklon vykonať trest, trestať) lat. odb.

intrapunitivita (sklon trestať sám seba) lat. psych.

kleptománia (chorobná náklonnosť na bezdôvodné krádeže) gréc.

viktimita

viktimnosť (n. stať sa obeťou trestného činu) lat.

kakolália (sklon na nadmerné neopodstatnené používanie neslušných výrazov) gréc.

posesivita

posesívnosť (náklonnosť privlastňovať si, majetníctvo) lat.

predispozícia (spôsobilosť na niečo, vrodená al. získaná, sklon, náklonnosť, náchylnosť, najmä na choroby) lat. kniž. a odb.

dyzergia (sklon k chorobám) gréc. lek.

hypochondria (sklon nahovoriť si al. zveličovať chorobu, prehnané zameranie sa na vlastný zdravotný stav, presvedčenie o vážnej, v skutočnosti neexistujúcej chorobe) gréc. lek.

spazmofília (sklon ku kŕčom) gréc. lek.

diatéza (sklon organizmu k určitému druhu ochorenia) gréc. lek.

megalografia (chorobná náklonnosť na písanie veľkých písmen) gréc. lek.

erotizmus (silná náklonnosť na pohlavné vzrušenie, zvýšená zmyselnosť) gréc.

hypererotizmus (nadmerný erotizmus) gréc. lek.

bisexualita (pohlavná náklonnosť k obom pohlaviam) lat. lek.

heterosexualita (pohlavná náklonnosť k osobám druhého pohlavia) gréc. + lat. lek.

homosexualita

homosexuálnosť gréc. + lat. lek.

buzerantstvo tal.-nem. slang.

pederastia (pohlavná náklonnosť k osobám toho istého pohlavia) gréc. lek. psych.

uranizmus (homosexualita medzi mužmi) vl. m. lek.

lesbizmus vl. m.

sapfizmus vl. m. lek.

tribadia

tribadizmus (homosexualita medzi ženami) gréc. lek. zried. porovnaj úchylka pohlavná

zoofília (náklonnosť k zvieratám) gréc. kniž.

rozvrh

plán (vopred stanovený r. činnosti) lat.

program gréc.

propozícia (r. činnosti, úloh a cieľov) lat.

koncepcia

koncept (osnova, plán) lat.

dispozícia (osnova, plán, rozvrhnutie, rozdelenie) lat.

režim (r. života, práce a pod., presne určený poriadok, životospráva) franc.

ferman (časový rozpis programu v divadle a pod.) perz. slang.

turnus (pravidelne sa opakujúci r. služby, najmä v doprave) lat.

dispaš (listina s rozvrhom, rozpisom úhrady škôd pri spoločnej havárii) franc. obch.

príkaz

precept lat. lek.

recept lat.

komando (rozkaz, najmä voj.) lat.-nem. hovor. expr.

imperatív lat. kniž.

befel (rozkaz) nem. zastar. voj. slang.

maršruta (pokyn) franc.-nem. hovor.

diktát (vnútený p., prikazovanie, rozkaz, požiadavka, nariadenie, mocenský nátlak, nútenie, vnútenie) lat.

rezervát (tajný p., rozkaz, nariadenie) lat. admin. hist.

dispozícia

propozícia (smernica, pokyny) lat.

direktíva (smernica, pokyn, nariadenie) lat.

ordre /ordr/ franc. kniž.

ordre- (nariadenie) franc. v zlož. sl.

ferman (rozkaz, výnos, nariadenie, vyhláška, pôvodne v moslimskom prostredí) perz. hist. a hovor.

reskript (písomný p. panovníka s jeho podpisom) lat. hist.

abolícia (p. na zastavenie al. nezačatie trestného konania) lat. práv.

mandát (splnomocnenie na nejaký úkon, zmocnenie, poverenie, plná moc) lat. práv.

injenkcia (súdny p., kt. súd prikazuje žalovanej strane zdržať sa krokov porušujúcich zmluvu) lat. práv.

asignácia (p. veriteľa dlžníkovi, aby zaplatil tretej osobe, poukážka, kt. veriteľ oprávňuje tretiu osobu, aby prijala plnenie od dlžníka) franc. práv. obch.

konfinácia (príkaz zdržiavať sa na určitom mieste, úradné obmedzenie pohybu) lat. práv.

avanti (pobádanie, nabádanie na pohyb vpred alebo na odchod) tal. hovor.

aport (p. psovi „Prines!“) franc.

pančašíla (päť základných príkazov pre život budhistického laika: nezabíjať živé tvory, nebrať, čo nie je dávané, zdržať sa nedovoleného pohlavného styku, neklamať, nepiť opojné nápoje) sanskrit-hind. porovnaj rozkazpredpis 1

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 20. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.