Obrátený slovník cudzích slov
Výsledky vyhľadávania
hudobník
hudobník
muzikant
lat.-nem.
hovor.
muzikus
lat. zastar.
fidlikant
fidlikár
(h. hrajúci zle na hud. nástroji, najmä na husliach)
nem. pejor.
interpret
(umelec predvádzajúci hud. dielo, spevák)
lat.
frontman
/-men/
(vedúci h. hud. skupiny)
angl.
majster
(vynikajúci umelec)
lat.-nem.
maestro
(vynikajúci umelec, najmä h.)
tal. kniž.
lavutár
(h. v rómskom prostredí)
cig.
virtuóz
(umelec vynikajúci v hre na hud. nástroji)
tal.
inštrumentalista
(umelec hrajúci na hud. nástroji)
lat.
sólista
(h. hrajúci sám)
tal.
filharmonik
(h. hrajúci vo veľkom symfonickom orchestri)
gréc.
komponista
(skladateľ, tvorca hud. diel)
lat.
symfonik
(skladateľ orchestrálnych skladieb spravidla so štyrmi kontrastnými časťami, vetami)
gréc.
kapelník
(h., kt. vedie dychový, zábavný al. tan. súbor)
tal.
dirigent
(h., kt. vedie hud. teleso pri predvedení hud. diela, zbormajster)
lat. hud.
šéfdirigent
(hlavný, vedúci dirigent)
franc. + lat.
hud.
korepetítor
(h. nacvičujúci so spevákmi al. členmi baletu úlohy opakovaním)
lat.
violinista
(huslista)
tal.
kniž. zastar.
primárius
(prvý huslista v komornom súbore)
lat. hud.
primáš
(prvý huslista v ľudovej hudbe)
lat. hovor.
sekundista
(druhý huslista)
lat. hud.
kontráš
(druhý huslista v ľudovej hudbe)
lat.-maď.
klavirista
lat.-franc.
pianista
(hráč na klavíri)
tal. hovor.
kantor
(spevák a organista v kostole)
lat.
tambor
tambur
(bubeník pri voj. pechote)
arab.-franc.
voj. hist.
džezista
jazzista
/dže-/
džezmen
jazzman
/džezmen/
(h. hrajúci al. skladajúci severoamer. hudbu vzniknutú spájaním afroamer. folklóru a európskej hudby, džez)
angl.
soulman
/-men/
(h. hrajúci al. skladajúci severoamer. černošskú hudbu používajúcu zvolanie a odpoveď, soul)
angl. hud.
rocker
/rok-/
roker
(h. hrajúci al. skladajúci populárnu hudbu s koreňmi v amer. hudbe, prevažujúcu od 50. rokov)
angl. hud.
hitmaker
/-mejker/
(umelec píšuci úspešné, módne piesne, skladateľ al. textár)
angl.
hud. slang.
Orfeus
(očarujúco hrajúci a spievajúci h. a spevák v gréc. mytol.)
igric
(stredoveký spevák a h.)
slovan. hist.
jokulátor
(stredoveký spevák a h., herec, vtipkár)
lat.
hist.
spielman
/špíl-/
(stredoveký potulný umelec, kočujúci herec, h. a spevák)
nem.
hist.
porovnaj
spevák
herec
herec
aktér
franc. zastar.
histrión
lat. pejor.
komediant
(potulný, kočovný h. zastar.; h. všeobecne expr. al. pejor.)
tal.
komik
(h. hrajúci komické, smiešne úlohy)
gréc.
tragéd
(h. hrajúci v hrách s vážnym obsahom, v kt. hrdina často umiera)
gréc.
protagonista
(h. hrajúci hlavné úlohy, pôvodne v gréc. divadle)
gréc.
tritagonista
(h. hrajúci vedľajšie úlohy v gréc. divadle)
gréc.
deuteragonista
(h. hrajúci v gréc. divadle postavy, kt. sú v úzkom kontakte s hlavným hrdinom)
gréc.
interpret
(umelec predvádzajúci, stvárňujúci umelecké dielo, napr. dram. úlohu, hud. dielo, h., spevák, hudobník)
lat.
figurant
lat.
štatista
lat.-nem.
komparzista
(h. vystupujúci v hromadných scénach bez samostatnej úlohy, zborista)
franc.-tal.
amatér
(h. hrajúci zo záľuby, nie z povolania, neprofesionál)
franc.
div.
naturščik
(neprofesionálny h., neherec)
rus. odb.
mím
pantomimik
pantomimista
(h. hrajúci v div. hre, v kt. je dej vyjadrovaný bez slov prevažne pohybom, gestami)
gréc.
spielman
/špíl-/
(stredoveký potulný umelec, kočujúci h., hudobník a spevák)
nem. hist.
jokulátor
(vtipkár, žartovník, stredoveký spevák, hudobník, h.)
lat. hist.
skomoroch
(rus. kočovný h. vystupujúci aj ako spevák, tanečník, akrobat, 15. – 17. st.)
rus. hist.
spevák
spevák
sólista
(s. spievajúci sám)
tal.
interpret
(umelec predvádzajúci, stvárňujúci umelecké dielo, dram. úlohu, hud. dielo, napr. s., herec, hudobník)
lat.
frontman
/-men/
(vedúci s. hud. skupiny)
angl.
šansonier
/-zo-/
šansoniér
/-soň- al. –zoň-/
chanson
/šansón/
(s. závažných náročných piesní s hodnotným textom)
franc.
hud.
vokalista
(s., najmä chrámový)
lat.
hud.
kantor
(s. a organista v kostole)
lat.
chórista
(zborový s.)
gréc.
koledník
(s. chodiaci po domoch a spievajúci vianočné piesne)
lat.
trubadúr
franc.
truvér
(stredoveký juhofranc. skladateľ, básnik rytierskych milostných piesní)
franc.
lit.
igric
(stredoveký s. a hudobník)
slovan.
hist.
jokulátor
(stredoveký s., hudobník, herec a vtipkár)
lat.
hist.
meistersinger
/maj-zi-/
(s. a básnik z radov nem. remeselníkov, mešťanov, 15. – 16. st.)
nem.
lit. hud.
menestrel
minstrel
(franc. a angl. stredoveký vzdelaný s. sprevádzajúci trubadúra)
angl.
minnesänger
(skladateľ a s. stredovekej rytierskej ľúbostnej poézie)
nem.
lit. hud.
spielman
/špíl-/
(stredoveký potulný umelec, kočujúci herec, hudobník a s.)
nem.
hist.
guslar
(južnoslovan. ľudový s.)
srb.
bajan
(staroruský ľudový s. a básnik)
vl. m.
skomoroch
(ruský kočovný herec vystupujúci aj ako s., tanečník, akrobat, 15. – 17. st.)
rus.
hist.
kobzar
(ukrajinský ľudový s.)
turk.-ukraj.
ašug
ašik
(zakaukazský ľudový s. a básnik, 15. – 18. st.)
tur.
bachši
(turkmén. ľudový básnik, hudobník a rozprávač)
turk.
žirši
(kazašský ľudový s.)
orient.
akyn
(ľudový básnik a s. v Strednej Ázii)
turk.-rus.
skald
(stredoveký ľudový s., s. hrdinských piesní v škand. krajinách)
nór.
rapsód
(starogréc. potulný s. hrdinských, epických básní, spevov)
gréc.
hist.
aoidos
(rapsód, kt. básne aj sám skladal)
gréc.
hist.
bard
(kelt. ľudový s.)
kelt.
buffo
(s. v tal. komickej opere, 17. a 18. st.)
tal.
madrigalista
(s. svetských vokálnych al. vokálno-inštrumentálnych polyfónnych skladieb)
tal.
hud.
žalmista
(s. náb. piesní so smutným al. oslavným obsahom, žalmov)
gréc.-nem.
psalterista
(žalmista v kostole, stredovek)
gréc.
cirk.
Orfeus
(hudobník a s. očarujúco hrajúci a spievajúci)
gréc.
mytol.
porovnaj
hlas 1
vtipkár
vtipkár
humorista
(človek so zmyslom pre vtip, žartovanie, žartovník)
lat.
komik
(šibal, figliar)
gréc.
špásovník
(žartovník, zabávač)
nem.
hovor.
recesista
(výstredný v.)
lat.
hovor.
pofa
(lapaj, huncút, šibal)
maď.
hovor. pejor.
šelma
(vtipný, šikovný, prefíkaný, prešibaný človek, šibal)
nem.
expr. aj pejor.
satirik
lat.
ironik
gréc.-lat.
sarkastik
(výsmešný, posmešný, štipľavý, uštipačný až bezohľadný človek, zlomyseľník, posmešník)
gréc.
kniž.
jokulátor
(žartovník, stredoveký spevák, hudobník, herec)
lat.
hist.
porovnaj
figliar