Výsledky vyhľadávania

myšlienka

myšlienka 3 (námet, zameranie umeleckého al. vedeckého diela)
idea gréc.
téma (základná m. umeleckého, odborného a pod. diela, predmet diela, námet) gréc.
tematika (súbor, okruh tém) gréc.
sujet /süže, süžet, sužet/ (m., najmä lit. diela) franc.
motív (základná, vedúca m. umeleckého diela) lat.
lajtmotív
leitmotív /lajd-/ (m. prechádzajúca celým umeleckým dielom) lat.-nem.
téza (výklad základných myšlienok) gréc.
objekt (predmet poznania, činnosti a pod.) lat.
idée fixe /idé fix/ (príznačný motív) franc. hud.
elaborát (písomné spracovanie témy, námetu, návrhu, úlohy, správy, plánu) lat.
mytologéma (motív vymysleného príbehu s obrazným a náb. významom o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, báj, povesť) gréc.
klišé (ošúchaná, často al. nadmerne využívaná m.) franc.
topoi (spoločné klišé v určitej kultúrnej oblasti) gréc. lit.
pointa /-en-/ (hlavná m., prekvapujúci, vtipný záver rozprávania, vtipu, básne, vyústenie, vyvrcholenie príbehu) franc.
fráza (hud. m., úsek hud. m.) gréc. hud.

zásada

zásada 1 (myšlienka al. názor, ktorý má vždy platiť)
idea gréc.
princíp lat. kniž. a odb.
princípium (základná z., myšlienka, pravidlo) lat. zastar.
devíza (heslo, výrok) lat.-franc.
téza (základná myšlienka, tvrdenie, poučka) gréc. kniž. a odb.
krédo (presvedčenie, zmýšľanie, názor) lat.
maxima (mravná z., pravidlo správania, myslenia) lat. kniž.
regula lat. zastar. al. hovor.
regulatív (pravidlo, predpis, smernica) lat. kniž. a odb.
artikula
artikul (presne vyjadrená z., požiadavka, článok viery) lat. hist.
kánon (súbor predpisov, smerníc al. zásad) gréc.-lat.
teoréma gréc. kniž.
axióma gréc. kniž. a odb.
postulát (prijatý predpoklad, výrok, veta, poučka prijatá bez dôkazu za pravdivú) lat. kniž. a odb.
citius, altius, fortius (novodobé olympijské heslo, <i>rýchlejšie, vyššie, silnejšie</i>) lat. šport.
demokracia (z. rovnoprávnosti a rovnosti občanov) gréc.
pluralizmus (princíp demokratickej spoločnosti založený na viacerých polit. stranách) lat. polit.
kolektivizmus (z. zdôrazňujúca podriadenie osobných záujmov spoločnosti) lat.
subsidiarita (z., podľa kt. štát, spoločnosť má vykonávať len také úlohy, na kt. nestačí al. kt. nemôže vykonávať nižšia jednotka) lat. práv. polit.
liberté, égalité, fraternité (heslo Veľkej franc. revolúcie, 1789, <i>sloboda, rovnosť, bratstvo</i>) franc. polit.
laisser-faire /lese fér/
laisser passer /lese pasé/ (liberálna ekon. z. vychádzajúca z voľnosti podnikania bez zásahov štátu, Anglicko, koniec 17. st.) franc. ekon.
principium identitatis /-tá-/ (z. totožnosti) lat. práv.
iura novit curia /jú- kú-/ (z. procesného práva, podľa kt. súd nepotrebuje znalca v práve, <i>súd právo pozná</i>) lat. práv.
alternát (z. striedania poradia podpisov zmluvných strán na medzinárodnej zmluve) lat. dipl.
papalizmus (z. riadenia cirkvi pápežom ako jej hlavou) gréc.-lat. cirk.
eudaimonizmus (mravná z. považujúca úsilie o šťastie za meradlo, základ mravnosti) gréc. filoz.
adiafora (princíp ľahostajnosti, nevšímavosti k veciam mimo ľudskej moci, u stoikov) gréc. filoz.
sine ira et studio /írá/ (z. nestranného posudzovania, bez hnevu a zaujatosti, pokojne, nestranne, vecne) lat. kniž.
satjágraha (zásady nenásilného odporu v polit. boji v južnej Afrike a Indii) sanskrit polit.
ahinsa
áhinsa
ahinsá (ind. náb. z. nenásilia, nepoužívania násilia proti živým tvorom, v budhizme, džinizme) sanskrit náb.
tao (cesta ako základný pojem staročín. filozofie, kt. Konfucius používal ako z. mravného konania človeka, svetový zákon a mravný poriadok) čín. filoz.
pančašíla (päť základných zásad pre život budhistického laika, nezabíjať živé tvory, nebrať, čo nie je dávané, zdržať sa nedovoleného pohlavného styku, neklamať, nepiť opojné nápoje; päť zásad mierového spolunažívania medzi národmi, 1955) sanskrit-hind.
bušidó (základné zásady, kt. sa mal riadiť samuraj, cesta bojovníka, vernosť pánovi, bezpodmienenčné plnenie povinností, málovravnosť) jap.
tchaj-ti /tajči/ (čín. filoz. z., najvyšší vesmírny princíp, pôvodca všetkých vecí) čín. filoz.
similia similibus (z. liečebnej metódy spočívajúcej v podávaní nepatrných dávok lieku, homeopatie, <i>podobné sa lieči podobným</i>) lat. porovnaj heslo 2pravidlo 1

poznámka

poznámka 3 (vysvetlenie pripojené k textu)
glosa (p. na vysvetlenie, krátky, stručný výklad; vysvetlivka, vysvetlenie k starému textu vpísané medzi riadky al. na okraji lingv.) gréc.
komentár (výklad, vysvetlenie, stanovisko, vysvetlivka) lat.
upanišáda (náb.-filoz. komentár k staroind. náb. lit. pamiatkam, védam) sanskrit
no comment /nou kom-/ (bez p., bez stanoviska) angl. publ.
anotácia
adnotácia (stručná vysvetlivka k textu) lat.
marginália (krátka p. na vonkajšom okraji stránky uľahčujúca prehľad o obsahu knihy) lat. kniž. a odb.
schólion
schólum (kritická p., vysvetlivka na okraji starých gréc. a lat. textov) gréc. lit.
téza (výklad základných myšlienok) gréc.
legenda (vysvetľujúci text, vysvetlivka na mapách, plánoch, obrázkoch a pod.) lat.

pokladnica

pokladnica 1 (schránka al. miestnosť na uschovanie cenností)
sejf
safe /sejf/ angl.
trezor (bezpečnostná schránka al. miestnosť na úschovu cenností) gréc.-franc.
buksa (malá p., pokladnička, schránka, skrinka, škatuľa na cenné predmety) nem. hovor. zastar.
donárium (klenotnica na vzácne obetné dary) lat. hist.
thesauros /teza-/ (starogréc. pozdĺžny chrám slúžiaci ako p. na ukladanie kultových darov) gréc. hist.
aerarium /éra-/ (štátna pokladnica) lat.

slabika

slabika
sylaba gréc.-lat. lingv. lit.
penultima (predposledná s. v slove) lat. lingv.
anakrúza (nedôrazná, neprízvučná s. na začiatku verša alebo rytmického radu, predrážka) gréc. lingv. lit.
arza (časť stopy bez metrickégo dôrazu, ľahká doba) gréc. lit.
téza (časť stopy s metrickým dôrazom, ťažká doba) gréc. lit.
kustoda
kustód (s., začiatok textu ďalšej strany na predchádzajúcej strane v starých tlačiach) lat. knihov.
mantra (staroind. posvätná s., kt. neustálym opakovaním sa dá dosiahnuť maximálne sústredenie) sanskrit náb.
óm (mantra bez sémantického významu, v hinduizme a budhizme) sanskrit náb.
byte /bajt/ (skupina, reťazec, kombinácia informačných jednotiek, 8 bitov) angl. program.

doba

doba 2 (časť stopy, slabika)
kvantita (dĺžka hlásky al. slabiky) lat. odb.
izokólon (rovnaká dĺžka dvoch al. viacerých rečových taktov v próze) gréc. lit.
móra (dĺžka krátkej slabiky, základná časová jednotka) lat. lit. lingv.
arza (ľahká d. bez metrického dôrazu) gréc. lit.
téza (ťažká d. s metrickým dôrazom) gréc. lit.

myšlienka

myšlienka 2 (presvedčenie, zásada)
téza (základná m., zásada, tvrdenie) gréc. kniž. a odb.
dogma (ustrnutá m. al. tvrdenie nárokujúce si platnosť bez dôkazu) gréc.
princíp lat. kniž. a odb.
princípium (základná m., zásada, pravidlo) lat. zastar.
devíza (výrok, zásada) lat.-franc.
motto (heslo uvádzajúce dielo a vyjadrujúce jeho základnú m.) tal.
maxima (mravná zásada, pravidlo správania, myslenia) lat. kniž. porovnaj zásada 1

poučka

poučka
formula (pravidlo, zákon, mat., chem. a pod.) lat.
tautológia (logicky pravdivá formula) gréc. mat. log.
teoréma (všeobecne platná p.) gréc. kniž.
teoréma gréc. kniž.
axióma gréc. kniž. a odb.
postulát (prijatý predpoklad, tvrdenie, výrok, veta, zásada prijatá bez dôkazu za pravdivú) lat. kniž. a odb.
dogma (ustrnutá myšlienka al. tvrdenie nárokujúce si platnosť bez dôkazu) gréc.
téza (základná myšlienka, zásada, tvrdenie) gréc. kniž. a odb.
lema (pomocná, vopred dokázaná veta na dôkaz inej vety) gréc. log.
teologumenon (bohoslovná p.) gréc. náb.
sútra (krátka, stručná p., ľahko zapamätateľné pravidlo, výrok, v brahmanizme) sanskrit lit. porovnaj poučenie 1

chrám

chrám
templum lat. hist.
panteón (antický rím. kruhový ch. zasvätený všetkým bohom) gréc. hist.
anaktorón (antická svätyňa) gréc. archit.
telesterion (starogréc. ch. určený na konanie mystérií) gréc.
héraión (ch. zasvätený hlavnej gréc. bohyni, sestre a manželke Dia) gréc. archit.
thesauros /teza-/ (starogréc. pozdĺžny ch. slúžiaci ako pokladnica na ukladanie kultových darov) gréc. hist.
in antis (starogréc. ch. s predĺženými bočnými stenami zakončenými zosilneným čelom tvoriacim predsieň otvorenú stĺpmi) lat. archit.
monopteros (stargréc. ch. s okrúhlym pôdorysom a jedným radom stĺpov) gréc. archit.
prostylos (starogréc. pozdĺžny ch. so stĺpovou predsieňou vpredu, s párnym počtom, štyrmi al. šiestimi stĺpmi v priečelí) gréc. archit.
pseudoprostylos (prostylos s polostĺpmi na kratšej strane) gréc. archit.
amfiprostylos (starogréc. pozdĺžny ch. so stĺpovými predsieňami vpredu i vzadu) gréc. archit.
peripteros (starogréc. veľký pozdĺžny ch. obklopený zo všetkých strán stĺpmi) gréc. archit.
pseudoperipteros (peripteros s polostĺpmi na všetkých stranách namiesto stĺpov) gréc. archit.
dipteros (starogréc. veľký pozdĺžny ch. s dvoma radmi stĺpov na všetkých stranách) gréc. archit.
pseudodipteros (dipteros s polostĺpmi prisadenými k stenám cely namiesto vnútorného radu stĺpov) gréc. archit.
tetrastylos (antický ch. so štyrmi stĺpmi v priečelí) gréc. archit.
pentastylos (antický ch. s piatimi stĺpmi na užšom priečelí) gréc. archit.
oktastylos (antický ch. s ôsmimi stĺpmi v priečelí) gréc. archit.
dodekastylos (antický ch. s dvanástimi stĺpmi v priečelí) gréc. archit.
tofet (fenická svätyňa na obetné obrady) hebr.
tera (budhistický jap. ch. postavený najmä na pahorku) jap.
pagoda (budhistická vežovitá chrámová stavba s obrysom stupňovito sa nahor zužujúcim, juhovýchodná Ázia) hind.-port.
teocali /-ka-/ (aztécky ch. vybudovaný na vysokej stupňovitej pyramíde) indián.
skinia gréc.
óhél móéd (prenosná svätyňa Izraelcov v dobe putovania púšťou a príchodu do Palestíny, stánok zmluvy) hebr.
synagóga gréc.
templum (žid. ch.) lat.
mešita (moslimská chrámová stavba, modlitebňa) arab.
sobor (pravoslávny katedrálny ch. al. hlavný ch. v meste al. veľkom kláštore) rus. porovnaj kostol

objasnenie

objasnenie
interpretácia (vysvetlenie) lat. odb.
exegetika
exegéza (výklad, vysvetlenie, rozbor textov) gréc.
explanácia (vysvetlenie al. pochopenie určitého javu al. procesu) lat.
explikácia (vysvetlenie, objasnenie, najmä postupu) lat.
exemplifikácia (vysvetlenie, objasnenie, osvetlenie, znázornenie príkladmi, dokladmi) lat. odb.
ilustrácia
demonštrácia (o. príkladmi) lat.
definícia (slovné vymedzenie, výklad, určenie obsahu, významu pojmu, výrazu) lat.
tautológia (logicky chybná definícia, keď definované aj definujúce obsahujú rovnaký neznámy pojem) gréc. log.
komentár (vysvetlenie, poznámka, stanovisko, vysvetlivka) lat.
téza (výklad základných myšlienok, poznámka) gréc.
legenda (vysvetľujúci text na mapách, plánoch, obrázkoch a pod.) lat.
glosa (vysvetlenie k starému textu vpísané medzi riadky al. na okraji) gréc. lingv. porovnaj výklad 2 1

časť

časť
pars lat.
-mér
-meria
-méria
mero- (súčasť, zložka, prvok, základný článok) gréc. v zlož. sl.
element (najjednoduchšia č. celku, zložka, prvok) lat.
segment (úsek, zložka, prvok) lat. kniž.
komponent
sekcia (zložka, súčasť) lat.
gros /gro/
gro (hlavná, podstatná č., jadro, väčšina) franc. kniž.
leonina pars (prevažná č., leví podiel) lat. kniž.
ingrediencia (prísada, súčasť, zložka) lat. odb.
etapa (č. cesty, dráhy, napr. v športe, štafete) franc.
rajón (č. územia ako miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.
sektor (úsek, zložka väčšieho celku, činnosti) lat.
intravilán (zastavaná č. územia obce al. určená na zástavbu) lat. + tal.
exteriér (vonkajšia č., vonkajší priestor, vonkajšok) lat.
interiér (vnútorná č., vnútorný priestor, vnútrajšok) franc.
pasáž franc.
pasus (č. umeleckého diela, najmä lit. al. hud., úryvok, výňatok, úsek) lat. kniž.
fragment
partia lat.
pasáž (č. umeleckého diela, najmä lit. al. vedeckého, úryvok, výňatok; malá, zlomkovitá č. celku všeobecne) franc. lat.
epocha (obsiahla ucelená č. umeleckého diela, napr. filmu) gréc.
percento (stá č. celku, stotina) lat.
promile (tisícina čísla považovaného za základ) lat.
partikula (nepatrná č., čiastočka) lat. odb.
atóm (najmenšia č. chem. prvku schopná vstúpiť do chem. reakcie fyz., chem.; nepatrná časť, čiastočka expr.) gréc. porovnaj častica 1
kvóta (pomerná č., pomerný, dohodnutý, určený diel, podiel, stanovený počet) lat.-tal.
elita (najlepšia, vyberaná č. určitého celku; vyberaná, najlepšia č. spoločnosti, skupiny, výkvet) franc.
fakulta (č. vysokej školy organizovaná samostatne podľa príbuzných vedných odborov, na čele s dekanom) lat.
komora (č. zákonodarného, zastupiteľského orgánu) gréc.-lat.
senát (horná komora v niektorých štátoch) lat. polit.
kolónka lat.-franc.
rubrika (č. tlačiva na vyplnenie určitých údajov často vymedzená čiarami) lat.
oikumena /oj-/ (známa č. sveta, v starom Grécku) gréc.
set (ucelená samostatná č. šport. zápasu, <i>sada</i> v tenise, volejbale a pod.) angl. šport.
per partes (po častiach, postupne) lat. práv. mat.
totum pro parte (celok za č.) lat. lit.
pars pro toto /tó-/ (č. za celok, č. namiesto celku) lat. lit.
tomus gréc.-lat. kniž.
volúmen (diel knihy, lit. diela, zväzok) lat. kniž.
maieutika (č. rozhovoru, keď sú účastníci vyzvaní na tvorbu vlastných myšlienok, riešení, nájdenie pravdy) gréc. filoz.
perorácia (záverečná č. reči zhrnujúca obsah a základné myšlienky) lat. kniž.
perex (širšie vysádzaná č. článku) lat. žurn.
rubrika (č. časopisu, novín, vyhradená pre články z určitého odboru) lat. žurn.
paragraf (č. práv. normy presne vymedzená číslom) gréc.
dispozícia (č. práv. normy, kt. určuje pravidlá správania účastníkov práv. vzťahov) lat. práv.
petit (č. žaloby s návrhom rozhodnutia súdu, žalobný nárok) lat. práv.
enunciát (rozhodujúca, základná č. súdneho rozhodnutia) lat. práv.
morféma (najmenšia č. slova, kt. má vecný al. gramatický význam, najmenšia významová jaz. jednotka) gréc. lingv.
afix (morféma stojaca pred koreňom slova, za ním al. v ňom) lat. lingv.
prefix
preverbium (morféma pred koreňom slova, predpona) lat. lingv.
O’ /ou/ (prefix v ír. priezviskách vzniknutých z mena al. zo zamestnania otca) ír.
infix (morféma vložená do koreňa slova) lat. lingv.
sufix (morféma za koreňom slova, prípona) lat. lingv.
postfix (morféma pripojená k slovu, napr. -sia pri slovesách v ruštine) lat. lingv.
formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.
kapitola (pomerne samostatná č. lit. diela, hlava) lat.
lekcia (kapitola v učebnici) lat.
arza (č. stopy, slabika bez metrickégo dôrazu, ľahká doba) gréc. lit.
téza (č. stopy, slabika s metrickým dôrazom, ťažká doba) gréc. lit.
refrén franc.
tornáda (č. básne al. piesne, kt. sa pravidelne opakuje) špan. lit.
verš (rytmicky organizovaná č. básne, sled slov usporiadaných rytmicky, jeden riadok básne) lat.
kólon (úsek verša al. vety spojený jedným hlavným prízvukom) gréc.
invokácia (úvodná č. eposu, v kt. básnik vzýva múzy) lat. lit.
akt (č. dram. diela, dejstvo) lat.
časti klasickej divadelnej hry, drámy, tragédie
expozícia lat.
prológ gréc. lit.
protáza (úvodná č., zoznámenie s postavami a prostredím, úvod) gréc. div.
kolízia
konflikt (zauzlenie deja) lat.
kríza (vyvrcholenie konfliktu) gréc.
peripetia (zvrat vo vývoji deja) gréc.
katastrofa (záverečná č., konečný obrat, tragické rozuzlenie) gréc.
finále (záverečná scéna div. hry; záverečná č. hud. skladby) tal.
epilóg (záver diela s vysvetlením zámeru a zmyslu hry al. zhrnutím obsahu diela, doslov al. s informáciou o ďalších osudoch postáv, doslov; samostatná č. hud. skladby, dohra) gréc.
parabáza (č. komédie, v kt. autor ústami zboru hovorí svoj názor) gréc. lit.
exodus (odchod zboru) gréc.-lat.
stretta (č. hud. sklady, koncertu, árie v živom tempe) tal. hud.
postlúdium (improvizovaná hra na organe po skončení omše, improvizované finále, dohra) lat. hud.
promulgácia (č. listiny, kde vydavateľ vyjadruje úmysel uviesť jej obsah do všeobecnej známosti) lat.
preambula (úvodná č. listiny, predhovor, úvod, napr. ústavy, stanov a pod.) lat.
časti textu stredovekej listiny
invokácia (úvodná č.) lat. hist.
arenga
exordium
proemium (č. s uvedením dôvodu jej vzniku) lat. hist.
narácia
diplomatika (č. uvádzajúca dôvody jej vydania) lat.
komináca (väčšinou predposledná č., vyhrážka narušiteľovi práv. ustanovení trestami) lat.
aprekácia (č. v závere listiny, modlitba za jej platnosť, napr. ámen) lat.
eschatokol (záverečná č. s podpismi svedkov, kancelárskych úradníkov al. vydavateľa a údajmi o čase a mieste vzniku) gréc.
koroborácia (posledná č. s ohlásením spôsobu jej overenia, najmä pečaťou, utvrdenie) lat.
kolofón (záverečná č. textu rukopisných al. najstarších tlačených kníh, o autorovi, mieste, dátume, tlačiarovi) gréc.
plika (zosilnenie dolnej č. stredovekej listiny, prehnutý dolný okraj listiny umožňujúci pevnejšie pripevnenie pečate, prehnutie) lat. odb.
juxta (diel listiny, kt. zostane po odtrhnutí oddeliteľnej časti listiny, napr. č., kt. zostane v šekovej knižke po odtrhnutí šeku) lat.
mišna (prvá č. talmudu, písomne zachytená ústna tradícia) hebr.
gemara (druhá č. talmudu, zbierka komentárov, poznámok a výkladov k prvej č.) hebr.
haftara (č. textu Starého zákona, Prorokov, kt. sa číta v synagóge po čítaní z tóry počas šabatu, veľkých sviatkov a posvätných dní)
súra (kapitola koránu) arab. náb. porovnaj kniha 2
lóža (oddelená č. hľadiska, napr. divadla) franc.
galéria (č. hľadiska, najvyššie položené miesta v divadle pre divákov, najvyššia úroveň sedadiel a miest na státie) tal.
proscénium gréc.-lat.
rampa (predná č. antického divadla, javiska, pred oponou) franc. div.
skéna
skéné (č. antického divadla, budova pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium) gréc. hist.
orchestra (č. antického divadla, priestor pre zbor s oltárom) gréc. hist. div.
chór (č. antického divadla, priestor pre tanec) gréc.
epóda (záverečná č. antického chóru) gréc.
satelit
trabant
suburbium (pomerne samostatná štvrť veľkomesta s určitou doplnkovou funkciou) lat. archit.
dormitórium (časť mesta bez pracovných a kultúrnych príležitostí, slúžiaca len na obytné účely) lat. archit.
periféria (okrajová štvrť, okraj mesta, predmestie) gréc. porovnaj predmestie
časti oltára
menza (oltárny stôl, kamenná doska na podstavci) lat. cirk.
stipes (podnožie)
predela (podstavec oltára na oltárnom stole) tal. cirk.
antependium lat.
frontale (ozdobný kryt al. záves prednej časti oltára z látky, kovu, dreva a pod.) lat. výtv. cirk.
cibórium lat.
tabernákulum (nadstavba al. strieška nad oltárom na stĺpoch) lat. archit.
baldachýn (strieška al. ozdobný kryt zavesený nad oltárom) vl. m. cirk.
umbela (menší oválny baldachýn na prenášenie oltárnej sviatosti) lat. cirk.
retabulum (nadstavec oltára, zadná stena s maľbami a so sochami) lat. cirk. výtv.
sepulcrum (priestor na relikvie)
edikula
tabernákulum (schránka na oltárnej doske na uloženie hostie) lat.
časti omše
epikléza
epiklézia (zložka eucharistie v katolíckej a pravoslávnej cirkvi, prosba kňaza o premenu chleba a vína) gréc. cirk.
prefácia (čítaná al. spievaná úvodná modlitba pred pozdvihovaním, predspev pred pozdvihovaním) lat. cirk.
ofertórium (obetovanie) lat. cirk.
sekvencia (č. omše, kt. vznikla osamostatnením chorálu aleluja, medzispev) lat. cirk.
epištola (č. omše, pri kt. sa číta výňatok z listu apoštola veriacim) gréc. cirk.
evanjelium (č. omše, pri kt. sa čítajú spisy apoštolov o živote Krista) gréc. cirk.
pašie (čítané al. zhudobnené evanjelium opisujúce poslednú večeru, zatknutie, súd, smrť a pohreb Krista) lat. cirk.
graduále (č. omše medzi epištolou a evanjeliom, medzispev) lat. cirk.
Kyrie eleison (úvod niektorých modlitieb, omše, <i>Pane, zmiluj sa</i>) gréc.
homília (č. omše venovaná výkladu prečítaného biblického textu, kázeň) gréc. cirk.
exhorta (napomínajúci, povzbudzujúci príhovor pri bohoslužbe) lat. cirk.
perikopa (výňatok, úryvok z Biblie čítaný počas bohoslužby určité nedele a sviatky) gréc. cirk.
matutínum (prvá, ranná č. kňazských a rádových hodiniek, modlitieb konaných povinne v určitom čase) lat. cirk.
karoséria (vrchná č. automobilu tvoriaca priestor na dopravu osôb al. nákladu) franc.
tudor (uzavretá dvojdverová štvormiestna dvojradová karoséria s pevnou strechou) angl. hovor.
hatchback /hečbek/ (šikmo sklonená zadná časť karosérie s dverami) angl.
limuzína (uzavretá (štvordverová) karoséria osobného auta) franc. vl. m.
landaulet (karoséria zatvoreného automobilu so sklopnou strechou vzadu) franc.
roadster /roudster/ (dvojsedadlová karoséria športového auta s plátennou strechou) angl.
targa (karoséria s odnímateľnou tuhou strechou) tal. porovnaj auto
korba (č. nákladného cestného vozidla, kde sa ukladá materiál) nem.
modul (oddeliteľná č. kozmickej lode určená na pristátie) lat. kozm.
prova (predná č. lode, čelo, predok) port. lod.
korma (zadná č. lode nad kormidlom) ind.-rus.
outor (č. lodného trupu v mieste, kde prechádza lodné dno do bokov) ?
rostrum (zobák na čele starorím. lode na prerážanie nepriateľských lodí) lat. hist.
rejda (vonkajšia č. prístavu hraničiaca s morom al. riekou, kotvisko) hol. lod.
centroplán (stredná č. krídla spojená s trupom, ku kt. sú pripevnené vonkajšie nosné plochy) lat. let.
trakt (č., krídlo väčšej budovy) lat. archit.
antikum (predná č. rím. obytného domu) lat. archit.
taberna (hosp. č. rím. domu) lat. archit.
rizalit (predsunutá č. priečelia stavby v celej výške) tal. stav.
sokel (spodná č. stavby) franc.-nem. stav.
tambur (č. stavby medzi sférickými trojuholníkmi a kupolou, niekedy s oknami, bubon) arab.-franc. archit.
parter (rovinná č. záhrady rozdelená na pravidelné záhony pred zámkom) franc. záhr.
hárem (č. moslimského domu vyhradená ženám) arab.-tur.
zenana (hárem v Iráne a Indii) perz.
časti antického stĺpa
abakus (č. hlavice, štvorcová krycia doska, platňa, na kt. spočíva vodorovný článok) gréc.-lat. archit.
echinus
echinos (č. hlavice dórskeho stĺpu medzi driekom stĺpa a krycou doskou, v tvare taniera) gréc. archit.
hypotrachelion
epitrachélium (krčok stĺpovej hlavice tvoriaci prechod medzi hlavicou a driekom dórskeho stĺpu) gréc. archit.
ankóna (nosný článok podopierajúci rímsu nadpražia, iónsky štýl) lat. archit.
spira (pätka stĺpa) gréc. archit.
torus (vypuklý polkruhový prstencový podporný článok pätky stĺpa) lat. archit.
trochilos (ustupujúci spojovací článok al. vzpera pätky stĺpa, vodorovný žliabok) gréc. archit.
plint
plinta (najnižšia č. päty stĺpa, podnožná doska pod stĺpom) gréc. archit.
časti antickej gréckej rímsy
geison
gejzon (hlavná č., doska) gréc. archit.
kyma (podporujúci článok) gréc. archit.
sima (ukončujúci vodorovný článok, žliabkovnica) lat. archit.
entablatúra (č. stĺporadia s vlysom a rímsou, kladie) lat. archit.
vlys franc.-nem.
fryz (stredná č. kladia medzi architrávom a rímsou) franc.-nem. archit. zastar.
architráv lat.
epistyl
epistylión (spodná č. trámovia vodorovne ležiaca na hlaviciach antických stĺpov, hlavný vodorovný trám, podrímsie) gréc. archit.
volúta (špirálovito stočený stavebný článok, priestorový závit ako ozdoba, závitnica) lat. archit.
frakcia (č. produktu oddelená zo zmesi látok destiláciou, zrážaním a pod.) lat. chem. tech.
kvadrant (jedna zo štyroch častí roviny vzniknutá rozdelením roviny pravouhlými súradnicovými osami, štvrtina kruhu) lat.
segment (úsek kruhu, kruhový výsek) lat. odb.
anergia (č. energie systému, kt. nie je možné premeniť na mechanickú prácu) gréc. fyz. tech.
exergia (č. energie systému, kt. je možné premeniť na mechanickú prácu) gréc. fyz. tech.
ekotón (hraničná č., prechodné spoločenstvo medzi dvoma spoločenstvami, pásmo medzi dvoma spoločenstvami, napr. okraj lesa, pobrežie) gréc. biol.
terén (č. zemského povrchu, jeho prirodzený al. upravený tvar) lat.-franc.
ekuména
ekumena (č. Zeme trvalo obývaná a pozmenená činnosťou človeka) gréc. ekol.
anekumena (č. Zeme trvalo neobývaná a nevyužívaná) gréc. ekol.
subekumena (č. Zeme človekom obývaná a využívaná iba občasne, prechodne) lat. + gréc. geogr.
litosféra (vrchná č. Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa) gréc. geol.
astenosféra (vrstva Zeme pod litosférou) gréc. geol. geogr.
tektonosféra (vrstva zemského obalu, v kt. dochádza k premiestňovaniu častí, zložená z litosféry a astenosféry) gréc. geol.
sial (vonkajšia č. zemskej kôry, zemská kôra) lat. skr. geol.
sima (vrchná vrstva zemského plášťa pod sialom) lat. skr. geol.
umbra (tmavšia vnútorná č. slnečnej škvrny)
penumbra (svetlejšia vonkajšia č. slnečnej škvrny, polotieň okolo jadra slnečnej škvrny) lat. astron.
lagúna (č. mora oddelená piesočným valom od voľného mora) tal.
eulitorál (príbrežná č. vodnej nádrže medzi vysokým stavom hladiny na jar a nízkym stavom v lete a na jeseň) gréc. + lat. vod.
hypotalamus (spodná č. medzimozgu tvoriaca dno tretej mozgovej komory, podlôžko) gréc. anat.
epifýza (č. medzimozgu stavovcov, stopkatá výdutina medzimozgu) gréc. anat.
epifýza (koncová kĺbová č. dlhej kosti, koniec dlhej kosti) gréc. anat.
diafýza (stredná č. dlhej kosti, stred dlhej kosti) gréc. anat.
prominencia (vyčnievajúca č. kosti a pod., výčnelok) lat. anat.
hypogastrium (č. brucha pod pupkom, podbrušie) gréc. anat.
abdómen (č. tela stavovcov obsahujúca tráviace orgány, brucho) lat. biol.
ileum (dolná č. tenkého čreva, bedrovník) gréc.-lat. anat.
jejunum (stredná č. tenkého čreva, lačník) lat. anat.
falanga
phalanx /fa-/
falanx gréc. anat.
phalango-
falango- (článok prsta na končatine) gréc. v zlož. sl.
lunula (belavá č. nechta pri koreni) lat. anat.
sekvester (odumretá č. tkaniva) lat. lek.
explantát (oddelená č. rastliny al. živočícha pestovaná pri stabilných podmienkach na živnej pôde) lat. odb.
akrón (najprednejšia č. tela hmyzu) gréc. zool.
mezotorax (druhá, stredná č. hrude hmyzu, stredohruď) gréc. zool.
metatorax (tretia č. hrude hmyzu, zadohruď) gréc. zool.
abdómen (posledná č. tela článkonožcov, zadoček) lat. biol.
opistoma (posledná, zadná č. tela niektorých bezstavovcov, pavúkov) gréc. zool.
metaméra (pravidelne sa opakujúci článok tela živočíchov, článkonožcov) gréc. zool.
pedicel
pedicellus (druhý článok tykadla hmyzu so zmyslovým orgánom na vnímanie vlnenia) lat.
torus (č. kvetnej stopky s kvetnými časťami, kvetné lôžko) lat. bot.
internódium (č. stonky rastlín medzi dvoma uzlinami, článok) lat. bot.
radikula (č. zárodku rastliny, kt. vyrastá pri klíčení do hlavného koreňa, korienok) lat. bot.
lot (č. pôdy vzniknutá rozdelením pozemkov v amer. prostredí) angl.
šál (č. hovädzieho stehna) nem. potrav.
sára (horná č. čižiem) maď.
lafeta (č. dela, kt. slúži na nastavenie hlavne dela a zaistenie stability dela, podstavec dela) franc. voj.
konštrukcia lat. stav.
skelet (nosná č., sústava, napr. stavby, kostra) gréc. stav.
rám (kostra, do kt. sa niečo vsádza, kt. niečo nesie, upevňuje) nem.
fréma (základná nepohyblivá nosná č. stroja, rám, stojan, kostra) angl. tech.
suport (č. obrábacieho stroja nesúca nástroj, podstavec) lat.-angl. tech.
šachta (horná č. vysokej pece) nem. hut.
matrica (spodná č. lisovacieho stroja, lisovnica) franc.-nem. tech.
patrica (vrchná pohyblivá č. lisovacieho stroja, lisovník) lat. tech.
fréma (základná nepohyblivá nosná č. stroja, rám, stojan) angl. tech.
rotor (otáčavá č. stroja, strojného zariadenia) lat. tech.
stator (pevná, nepohyblivá č. stroja, strojného zariadenia) lat. eltech.
izolátor (nevodivá, oddeľujúca č. elektrického zariadenia) tal.-franc.
franšíza (č. škody, kt. znáša poistený zo svojho, na vlastné náklady) angl. obch. práv.
epeda ?
tapacírung
tapecírung (čalúnená č. nábytku, najmä snímateľná) nem. hovor.
č. odevu, úboru pozri úbor
konečná, záverečná, posledná č. pozri koniec 1záver 1
úvodná, začiatočná č. pozri úvodzačiatok
vnútorná, stredná č. pozri jadro 1polovica 2 porovnaj oblasť 1obal 2vrstva 1
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 14. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.