Výsledky vyhľadávania

pohár

pohár 1 (nádoba na pitie)

pokál (čaša) tal.-nem. bás.

kalfas (veľký p. al. šálka) nem. slang.

napoleonka (malý p., pohárik na koňak, spravidla s veľkým N) vl. m.

šampuska (p. na šumivé víno hovor.; p. na moč na vyšetrenie v laboratóriu lek. slang.) vl. m.

kalich (bohoslužobná nádoba na víno; p. podobný bohoslužobnej nádobe na víno) lat.-nem.

cibórium (kalich s viečkom na hostie) lat.

tumler (sklený široký kalich s okrúhlym dnom) hol.

štamperlík

štamprlík (nádoba na pitie liehovín, kalíšok, kalíštek, pohárik) nem. hovor.

žajdlík (nádoba na pitie s objemom 0,35 – 0,48 l) lat.-nem. zastar.

tamblér (väčší sklený p. bez stopky, 0,5 l) angl.

krígeľ (väčší, najmä pollitrový p. s uchom) nem. hovor.

štucák (vysoký p. na pivo) nem. slang.

kylix (plytká široká čaša na nízkej nohe na víno) gréc. hist.

nautilus (stojatý p. v podobe lode, kt. čašu tvorí mušľa lodičky) lat.

grál (p. al. misa, s kt. Kristus slávil poslednú večeru a do kt. zachytili jeho krv) franc. porovnaj nádoba

strieška

strieška 2 (vrchný ochranný kryt)

markíza (ochranná s. nad vchodom, oblokom a pod.) franc. stav.

tegment (prikrývka, príklop) lat. kniž.

baldachýn (pôvodne látková s. na trónom, olárom, sochou, posteľou, nebesá) vl. m. cirk. archit.

cibórium lat.

tabernákulum (nadstavba al. s. nad oltárom na stĺpoch) lat. archit.

tabernákulum (ozdobná nadstavba so stĺpmi a ihlancovitou s. na gotických oporných pilieroch a pod.) lat. archit. porovnaj strecha 2

nadstavba

altán (n. domu v podobe nízkej veže) tal. archit.

laterna (malá n. na kupole) lat. archit.

cibórium

tabernákulum (n. al. strieška nad oltárom na stĺpoch) lat. archit.

tabernákulum (ozdobná n. so stĺpmi a s ihlancovitou strieškou na gotických oporných pilieroch a pod.) lat. archit.

galión (drevená, dopredu vybiehajúca n. na prove lode s drevenou, najmä ženskou postavou) špan. lod.

penthouse /penthaus/ (n. na strešnej terase, najmä mrakodrapu) angl. porovnaj stavba 1

nádoba

fľaša (sklená valcovitá n. s hrdlom) nem.

buteľa

buteľka (baňatá fľaša) franc.

čutora (ploská voj. al. turistická fľaša, najmä plechová) maď.

termoska (tepelne izolovaná fľaša udržiavajúca teplotu obsahu) gréc.

demižón (väčšia sklená fľaša, najmä baňatá a opletená) arab.-angl.

dupližón (demižón zužujúci sa smerom ku dnu) arab.-angl.

angster lat.

kuttrolf (baňatá, guľovitá sklená fľaša s dlhým hrdlom zloženým z niekoľkých stočených rúrok, 16. a 17. st.) lat.-nem. hist.

karafa arab.-tal.

garafa (fľaša so širokým dnom a zúženým hrdlom na vodu al. víno) arab.-tal. hovor.

karafína (brúsená sklená fľaša na ocot, olej a pod.) orient.-tal.

fiasca /-ka/ (toskánska fľaša na víno opletená lykom al. trstinou, 1 – 2,5 l) tal.

daschbottle /dešbotl/ (fľaša s dávkovacou zátkou) angl. potrav.

flakón (fľaša na voňavku so zátkou al. závitom zo skla, z kovu, porcelánu a pod.) franc.

sérovka (fľaša na krvnú plazmu bez súčastí spôsobujúcich zrážanie krvi, používanú ako liek) lat. lek.

šálka nem.

šapo (nízka širšia n. s uškom na pitie, hrnček) franc. ker.

pokál (pohár, čaša) tal.-nem. bás.

kalfas (veľký pohár al. šálka) nem. slang.

napoleonka (malý pohár, pohárik na koňak, spravidla s veľkým N) vl. m.

šampuska (pohár na šumivé víno) vl. m. hovor.

kalich (pohár podobný bohoslužobnej nádobe na víno) lat.-nem.

tumler (sklený široký kalich s okrúhlym dnom) hol.

štamperlík

štamprlík (n. na pitie liehovín, kalíšok, kalíštek, pohárik) nem. hovor.

žajdlík (n. na pitie s objemom 0,35 – 0,48 l) lat.-nem. zastar.

tamblér (väčší sklený pohár bez stopky, 0,5 l.) angl.

krígeľ (väčší, najmä pollitrový pohár s uchom) nem. hovor.

štucák (vysoký pohár na pivo) nem. slang.

korbeľ (n. na pitie piva, najmä drevená) nem. zastar.

šejker (n. na prípravu miešaných nápojov, najmä alkoholických) angl.

nautilus (stojatý pohár v podobe lode, kt. čašu tvorí mušľa lodičky) lat.

gbel (drevená n.) nem. hovor.

šechtár (n., do kt. sa dojí mlieko, hrotok) nem.

geleta (drevená n. na žinčicu, bryndzu a pod.) rum.

škop

škopík

škopok

škopec (nižšia drevená kruhová n. s dvoma uchami) nem.

šafeľ

šaflík (väčšia okrúhla drevená n. s dvoma držadlami) nem.

girba (n. na mútenie smotany a stĺkanie masla) ? potrav.

lavór (misovitá n. na umývanie, umývadlo) franc.-nem. hovor.

vandeľ nem. hovor.

vajdlink

vajdling (väčšia misovitá kuchynská n. na umývanie, väčšia misa) nem. zastar.

drez (n. na umývanie riadu zabudovaná v kuchynskej linke) čes.

kanva (n. s bočným lievikovitým hrdlom na uľahčenie vylievania tekutiny a s uchom; valcovitá n. so zúženým hrdlom, s pevným uzáverom a držadlom) nem.

cista (drevená al. bronzová valcovitá n. používaná ako vedro) gréc.-lat.

žardiniéra (široká n. na pestovanie kvetov, kvetináč) franc.

váza (ozdobná n. na rezané kvety) franc.-nem.

cache-pôt /kašpó/ (zdobená n. z rôznych materiálov na kvetináč) franc.

ešus (n. na jedlo, poľná kovová miska používaná vo vojsku, pri turistike a pod.) nem. slang.

menážka (plechová miska na jedlo) franc. voj. slang.

kastról (nízka okrúhla n. na varenie) franc. porovnaj hrniec

timbál (kovová okrúhla n. na podávanie jedál na objednávku) franc. kuch.

ťapša maď. hovor.

plech nem.

plecháč nem. hovor.

plavón (n. na pečenie, pekáč) franc. kuch.

remoska (n. na pečenie, elektrická krytá panvica, pekáč) um.

palacinkáreň (n. na pečenie palaciniek, panvica s rúčkou) lat.-maď.

džezva (kovová, najmä mosadzná, hore zúžená n. na varenie kávy) tur.

fritéza

fritovačka (varná n., hrniec na vyprážanie mäsa a pod. v oleji s ohrievacím telesom a košíkom) franc. kuch.

bowle /bou-/ (n. na chladenie nápojov) angl.

sifón (n. na prípravu nápoja z vody nasýtenej oxidom uhličitým) gréc.-franc.

plechovka

plechovica nem.

konzerva franc.-nem.

piksľa

piksňa (plechová n. valcovitého tvaru na potraviny) nem. hovor.

téglik nem.

kelímok (malá n. na potraviny, kozmetické a farm. prípravky so širokým hrdlom) poľ.-čes. nespis.

fiola (sklená baňatá n. s dlhým úzkym hrdlom a plochým dnom) gréc.-nem. farm.

menzúra (n. na meranie väčšieho množstva kvapaliny, odmerka) lat. zastar.

epilima (n. na voňavky) gréc. hist.

urinál (n. na moč) gréc.-lat. lek.

bažant (n. na močenie pre nepohyblivých pacientov) nem. hovor.

šampuska (pohár na moč na vyšetrenie v laboratóriu) vl. m. lek. slang.

šerbeľ (n. na telesnú potrebu, nočník) nem. hovor.

undina (n. na vyplakovanie oka) lat. lek.

ampulka (uzavretá malá sklená n. na kvapaliny, napr. lieky) lat.

albarello (lekárnická valcová n. z majoliky so zúženým telom, nízkou nohou a hrdlom) tal. odb.

urna

cinerárium (n. s popolom mŕtveho, popolnica) lat.

kalamár (n. na atrament) lat.

terárium (n. na chov menších suchozemských zvierat, najmä plazov a obojživelníkov) lat.

serpentárium (terárium na chov hadov) lat.

vivárium (n. na chov živočíchov upravená ako prirodzené prostredie) lat.

konvertor (sklopná n. hruškovitého tvaru na výrobu al. úpravu kovu, ocele vháňaním vzduchu al. kyslíka, hutnícka pec) lat. hut.

mulda (n. na privádzanie suroviny do martinskej pece, sádzacie korýtko) nem. hut. slang.

téglik

tégeľ (n. zo žiaruvzdornej hmoty na tavenie menšieho množstva kovu) nem. hut.

mufľa (n. zo žiaruvzdorného materiálu zabraňujúca priamemu styku vypaľovaných predmetov s ohňom) nem. tech.

skip (n. ťahaná lanom po koľajniciach košového šikmého výsypného výťahového zariadenia na dopravu betónu a sypkých látok) angl. tech.

montejus /-zžis/ (n. na čerpanie kvapalín, žieravín pomocou tlaku vzduchu) franc. tech.

kanister

kanistra (hranolovitá n. na prepravu tech. kvapalín) gréc.-lat.-tal.

bidon (plechová n. na benzín) franc. tech.

kontajner (n. na prepravu väčšieho množstva tovaru, odpadkov a pod.) angl.

liftvan (veľký kontajner na sťahovanie nábytku v kombinovanej doprave) angl. tech.

hobok (n. s mierne zúženým hrdlom, so snímateľným vekom a s dvoma uchami na prepravu sypkých materiálov) um. tech.

recipient (zvonovitá n. na uchovávanie al. spracovávanie látok a pod. vo vákuu) lat. tech.

barel (železný sud na horľavé tekutiny, najmä naftu, benzín) angl. tech.

exsikátor (n. na zbavovanie látok vlhkosti, na sušenie, vysušovač) lat. tech.

barrique /-rik/ (n. z dubového dreva na dozrievanie koňaku) franc.

retorta (n. na destilovanie kvapalín so zahnutým hrdlom, krivuľa; n. na suchú destiláciu, chemickú reakciu pri vysokej teplote) lat. chem.

autokláv (tlaková n. s vysokými teplotami používaná v chem., potrav. a stav. priemysle a na sterilizáciu v lek. a biol.) gréc. + lat.

kyveta (priehľadná: n. na kontrolu vzoriek, roztokov) franc.

pyknometer (sklená n. na meranie hustoty kvapalín vážením) gréc. fyz.

byreta (kalibrovaná sklená trubica, rúrka na meranie kvapaliny obyčajne s kohútikom) franc. chem.

duplikátor (n. na ohrievanie s dvojitou stenou plášťa) lat.

expander (n. na uvoľňovanie pary z horúcej odpadovej vody, uvoľňovač tepla) lat.-franc.

batea (n. na vymývanie zlatonosnej hliny v tvare misky) angl.

tank (n. na vyvolávanie filmov) angl. fot.

elektrónka (banka s elektródami na riadenie toku elektrónov) gréc. eltech.

dióda (elektrónka al. polovodičová súčiastka s dvoma elektródami) gréc. eltech.

terina (širšia vázovitá praveká n. s užším hrdlom) tal. archeol.

kanopa (n. na odkladanie vnútorností balzamovaných tiel) egypt. archeol.

hydria (starogréc. n. na vodu s dvoma vodorovnými a jedným zvislým uchom) gréc.

ampula (antická a stredoveká malá n. guľovitého tvaru zo skla al. z kovu, na oleje, voňavky a pod.; baňatá nádobka s úzkym hrdlom, na liečivá a pod.) lat.

kylix (plytká široká čaša na nízkej nohe na víno) gréc. hist.

skyfos (starogréc. malá lievikovito sa nahor rozširujúca n. s jedným al. dvoma uchami) gréc. hist.

kráter (starogréc. veľká kovová al. keramická n. so širokým otvorom na miešanie vína s vodou) gréc. hist.

kyathos

kyatos (malá antická n. na naberanie tekutín z iných nádob s dlhým uchom al. rúčkou) gréc.

amfora (antická n. vajcovitého tvaru na oleje, víno a pod. s dvoma uchami) gréc.

askos (malá sploštená antická n. na nalievanie oleja do lámp s oblúkovitým uchom) gréc.

arybalos (starogréc. drobná n. na oleje guľovitého al. vajcovitého tvaru so širokým okrajom hrdla) gréc. hist.

alabastrón (antická n. na oleje, voňavky a pod. valcovitého tvaru) gréc. hist.

psyktér (objemná n. na chladenie nápojov) gréc. archeol.

oinochoe (starogréc. kovová al. keramická kanva na nalievanie vína) gréc.

fialé (starogréc. polokužeľovitá miska bez úch s plochým, v strede vypuklým dnom) gréc. archeol.

pelika

peliké (starogréc. dvojuchá n. rozšírená v dolnej časti) gréc.

lekytos (starogréc. štíhla n. s úzkym hrdlom a jedným uchom na vonné oleje) gréc. hist.

diota (veľká antická n.) gréc. hist.

stamnos (veľká guľovitá antická n. na potraviny s krátkym širokým hrdlom a vodorovnými uchami) gréc.

mastos (starogréc. hlinená al. kovová n. v tvare ženského prsníka) gréc.

rytón (antická n. v tvare zvieracieho rohu) gréc. archeol.

tripus (antická obetná n. s troma nôžkami) gréc. archeol.

pseudokernos (antická kultová n. s bočnými nádobkami) gréc. archeol. hist.

situla (kovová, najmä bronzová n. v tvare vedra s bohatou výzdobou) lat. archeol. výtv.

acetabulum (antická n. na ocot) lat. hist.

toreutika (predmet vyrobený spracovaním, tepaním kovov za studena s figurálnou al. ornamentálnou výzdobou, napr. n., prilba a pod.) gréc.

pitos (veľká sudovitá keramická n. so špicatým dnom na skladovanie potravín al. na pochovávanie) gréc. archeol.

oleárium (ozdobná stredoveká n. na oleje) gréc.-lat.

pinka (n. na poplatok za používanie kariet al. kolkov) hebr.-nem.

holba (valcovitá a pod. n. s uchom a so sklopným viečkom zo skla, z keramiky al. kovu) nem.

humpen (veľká valcovitá n. z rôznych materiálov, často s viečkom, na nápoje, 16. – 18.st.) germ.

kalich (bohoslužobná n. na víno) lat.-nem.

cibórium (kalich s viečkom na hostie) lat.

aspergil (n. na svätenú vodu pri bohoslužobných obradoch, svätenička, kropenička) lat. cirk.

turibulum (obradná n. na spaľovanie kadidla, kadidelnica) lat. cirk.

baptistérium (n. s vodou na krstenie) gréc.-lat.

aquamanile /akva-/ (n. s výlevkou a uchom na umývanie rúk v kresťanskej liturgii) lat.

oleárium (ampulka na svätenú masť z oleja a balzamu na katolícke obrady) gréc.-lat.

lavatórium (n. na obradné umývanie pri studničnej kaplnke stredovekého kláštora, kamenné koryto) lat. cirk.

piscina (starokresťanská nádoba na krstenie) lat. hist.

grál (misa al. pohár, s kt. Kristus slávil poslednú večeru a do kt. zachytili jeho krv) franc. porovnaj nádrž 1schránkamisa

časť

pars lat.

-mér

-meria

-méria

mero- (súčasť, zložka, prvok, základný článok) gréc. v zlož. sl.

element (najjednoduchšia č. celku, zložka, prvok) lat.

segment (úsek, zložka, prvok) lat. kniž.

komponent

sekcia (zložka, súčasť) lat.

gros /gro/

gro (hlavná, podstatná č., jadro, väčšina) franc. kniž.

leonina pars (prevažná č., leví podiel) lat. kniž.

ingrediencia (prísada, súčasť, zložka) lat. odb.

etapa (č. cesty, dráhy, napr. v športe, štafete) franc.

rajón (č. územia ako miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.

sektor (úsek, zložka väčšieho celku, činnosti) lat.

intravilán (zastavaná č. územia obce al. určená na zástavbu) lat. + tal.

exteriér (vonkajšia č., vonkajší priestor, vonkajšok) lat.

interiér (vnútorná č., vnútorný priestor, vnútrajšok) franc.

pasáž franc.

pasus (č. umeleckého diela, najmä lit. al. hud., úryvok, výňatok, úsek) lat. kniž.

fragment

partia lat.

pasáž (č. umeleckého diela, najmä lit. al. vedeckého, úryvok, výňatok; malá, zlomkovitá č. celku všeobecne) franc. lat.

epocha (obsiahla ucelená č. umeleckého diela, napr. filmu) gréc.

percento (stá č. celku, stotina) lat.

promile (tisícina čísla považovaného za základ) lat.

partikula (nepatrná č., čiastočka) lat. odb.

atóm (najmenšia č. chem. prvku schopná vstúpiť do chem. reakcie fyz., chem.; nepatrná časť, čiastočka expr.) gréc. porovnaj častica 1

kvóta (pomerná č., pomerný, dohodnutý, určený diel, podiel, stanovený počet) lat.-tal.

elita (najlepšia, vyberaná č. určitého celku; vyberaná, najlepšia č. spoločnosti, skupiny, výkvet) franc.

fakulta (č. vysokej školy organizovaná samostatne podľa príbuzných vedných odborov, na čele s dekanom) lat.

komora (č. zákonodarného, zastupiteľského orgánu) gréc.-lat.

senát (horná komora v niektorých štátoch) lat. polit.

kolónka lat.-franc.

rubrika (č. tlačiva na vyplnenie určitých údajov často vymedzená čiarami) lat.

oikumena /oj-/ (známa č. sveta, v starom Grécku) gréc.

set (ucelená samostatná č. šport. zápasu, <i>sada</i> v tenise, volejbale a pod.) angl. šport.

per partes (po častiach, postupne) lat. práv. mat.

totum pro parte (celok za č.) lat. lit.

pars pro toto /tó-/ (č. za celok, č. namiesto celku) lat. lit.

tomus gréc.-lat. kniž.

volúmen (diel knihy, lit. diela, zväzok) lat. kniž.

maieutika (č. rozhovoru, keď sú účastníci vyzvaní na tvorbu vlastných myšlienok, riešení, nájdenie pravdy) gréc. filoz.

perorácia (záverečná č. reči zhrnujúca obsah a základné myšlienky) lat. kniž.

perex (širšie vysádzaná č. článku) lat. žurn.

rubrika (č. časopisu, novín, vyhradená pre články z určitého odboru) lat. žurn.

paragraf (č. práv. normy presne vymedzená číslom) gréc.

dispozícia (č. práv. normy, kt. určuje pravidlá správania účastníkov práv. vzťahov) lat. práv.

petit (č. žaloby s návrhom rozhodnutia súdu, žalobný nárok) lat. práv.

enunciát (rozhodujúca, základná č. súdneho rozhodnutia) lat. práv.

morféma (najmenšia č. slova, kt. má vecný al. gramatický význam, najmenšia významová jaz. jednotka) gréc. lingv.

afix (morféma stojaca pred koreňom slova, za ním al. v ňom) lat. lingv.

prefix

preverbium (morféma pred koreňom slova, predpona) lat. lingv.

O’ /ou/ (prefix v ír. priezviskách vzniknutých z mena al. zo zamestnania otca) ír.

infix (morféma vložená do koreňa slova) lat. lingv.

sufix (morféma za koreňom slova, prípona) lat. lingv.

postfix (morféma pripojená k slovu, napr. -sia pri slovesách v ruštine) lat. lingv.

formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.

kapitola (pomerne samostatná č. lit. diela, hlava) lat.

lekcia (kapitola v učebnici) lat.

arza (č. stopy, slabika bez metrickégo dôrazu, ľahká doba) gréc. lit.

téza (č. stopy, slabika s metrickým dôrazom, ťažká doba) gréc. lit.

refrén franc.

tornáda (č. básne al. piesne, kt. sa pravidelne opakuje) špan. lit.

verš (rytmicky organizovaná č. básne, sled slov usporiadaných rytmicky, jeden riadok básne) lat.

kólon (úsek verša al. vety spojený jedným hlavným prízvukom) gréc.

invokácia (úvodná č. eposu, v kt. básnik vzýva múzy) lat. lit.

akt (č. dram. diela, dejstvo) lat.

časti klasickej divadelnej hry, drámy, tragédie

expozícia lat.

prológ gréc. lit.

protáza (úvodná č., zoznámenie s postavami a prostredím, úvod) gréc. div.

kolízia

konflikt (zauzlenie deja) lat.

kríza (vyvrcholenie konfliktu) gréc.

peripetia (zvrat vo vývoji deja) gréc.

katastrofa (záverečná č., konečný obrat, tragické rozuzlenie) gréc.

finále (záverečná scéna div. hry; záverečná č. hud. skladby) tal.

epilóg (záver diela s vysvetlením zámeru a zmyslu hry al. zhrnutím obsahu diela, doslov al. s informáciou o ďalších osudoch postáv, doslov; samostatná č. hud. skladby, dohra) gréc.

parabáza (č. komédie, v kt. autor ústami zboru hovorí svoj názor) gréc. lit.

exodus (odchod zboru) gréc.-lat.

stretta (č. hud. sklady, koncertu, árie v živom tempe) tal. hud.

postlúdium (improvizovaná hra na organe po skončení omše, improvizované finále, dohra) lat. hud.

promulgácia (č. listiny, kde vydavateľ vyjadruje úmysel uviesť jej obsah do všeobecnej známosti) lat.

preambula (úvodná č. listiny, predhovor, úvod, napr. ústavy, stanov a pod.) lat.

časti textu stredovekej listiny

invokácia (úvodná č.) lat. hist.

arenga

exordium

proemium (č. s uvedením dôvodu jej vzniku) lat. hist.

narácia

diplomatika (č. uvádzajúca dôvody jej vydania) lat.

komináca (väčšinou predposledná č., vyhrážka narušiteľovi práv. ustanovení trestami) lat.

aprekácia (č. v závere listiny, modlitba za jej platnosť, napr. ámen) lat.

eschatokol (záverečná č. s podpismi svedkov, kancelárskych úradníkov al. vydavateľa a údajmi o čase a mieste vzniku) gréc.

koroborácia (posledná č. s ohlásením spôsobu jej overenia, najmä pečaťou, utvrdenie) lat.

kolofón (záverečná č. textu rukopisných al. najstarších tlačených kníh, o autorovi, mieste, dátume, tlačiarovi) gréc.

plika (zosilnenie dolnej č. stredovekej listiny, prehnutý dolný okraj listiny umožňujúci pevnejšie pripevnenie pečate, prehnutie) lat. odb.

juxta (diel listiny, kt. zostane po odtrhnutí oddeliteľnej časti listiny, napr. č., kt. zostane v šekovej knižke po odtrhnutí šeku) lat.

mišna (prvá č. talmudu, písomne zachytená ústna tradícia) hebr.

gemara (druhá č. talmudu, zbierka komentárov, poznámok a výkladov k prvej č.) hebr.

haftara (č. textu Starého zákona, Prorokov, kt. sa číta v synagóge po čítaní z tóry počas šabatu, veľkých sviatkov a posvätných dní)

súra (kapitola koránu) arab. náb. porovnaj kniha 2

lóža (oddelená č. hľadiska, napr. divadla) franc.

galéria (č. hľadiska, najvyššie položené miesta v divadle pre divákov, najvyššia úroveň sedadiel a miest na státie) tal.

proscénium gréc.-lat.

rampa (predná č. antického divadla, javiska, pred oponou) franc. div.

skéna

skéné (č. antického divadla, budova pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium) gréc. hist.

orchestra (č. antického divadla, priestor pre zbor s oltárom) gréc. hist. div.

chór (č. antického divadla, priestor pre tanec) gréc.

epóda (záverečná č. antického chóru) gréc.

satelit

trabant

suburbium (pomerne samostatná štvrť veľkomesta s určitou doplnkovou funkciou) lat. archit.

dormitórium (časť mesta bez pracovných a kultúrnych príležitostí, slúžiaca len na obytné účely) lat. archit.

periféria (okrajová štvrť, okraj mesta, predmestie) gréc. porovnaj predmestie

časti oltára

menza (oltárny stôl, kamenná doska na podstavci) lat. cirk.

stipes (podnožie)

predela (podstavec oltára na oltárnom stole) tal. cirk.

antependium lat.

frontale (ozdobný kryt al. záves prednej časti oltára z látky, kovu, dreva a pod.) lat. výtv. cirk.

cibórium lat.

tabernákulum (nadstavba al. strieška nad oltárom na stĺpoch) lat. archit.

baldachýn (strieška al. ozdobný kryt zavesený nad oltárom) vl. m. cirk.

umbela (menší oválny baldachýn na prenášenie oltárnej sviatosti) lat. cirk.

retabulum (nadstavec oltára, zadná stena s maľbami a so sochami) lat. cirk. výtv.

sepulcrum (priestor na relikvie)

edikula

tabernákulum (schránka na oltárnej doske na uloženie hostie) lat.

časti omše

epikléza

epiklézia (zložka eucharistie v katolíckej a pravoslávnej cirkvi, prosba kňaza o premenu chleba a vína) gréc. cirk.

prefácia (čítaná al. spievaná úvodná modlitba pred pozdvihovaním, predspev pred pozdvihovaním) lat. cirk.

ofertórium (obetovanie) lat. cirk.

sekvencia (č. omše, kt. vznikla osamostatnením chorálu aleluja, medzispev) lat. cirk.

epištola (č. omše, pri kt. sa číta výňatok z listu apoštola veriacim) gréc. cirk.

evanjelium (č. omše, pri kt. sa čítajú spisy apoštolov o živote Krista) gréc. cirk.

pašie (čítané al. zhudobnené evanjelium opisujúce poslednú večeru, zatknutie, súd, smrť a pohreb Krista) lat. cirk.

graduále (č. omše medzi epištolou a evanjeliom, medzispev) lat. cirk.

Kyrie eleison (úvod niektorých modlitieb, omše, <i>Pane, zmiluj sa</i>) gréc.

homília (č. omše venovaná výkladu prečítaného biblického textu, kázeň) gréc. cirk.

exhorta (napomínajúci, povzbudzujúci príhovor pri bohoslužbe) lat. cirk.

perikopa (výňatok, úryvok z Biblie čítaný počas bohoslužby určité nedele a sviatky) gréc. cirk.

matutínum (prvá, ranná č. kňazských a rádových hodiniek, modlitieb konaných povinne v určitom čase) lat. cirk.

karoséria (vrchná č. automobilu tvoriaca priestor na dopravu osôb al. nákladu) franc.

tudor (uzavretá dvojdverová štvormiestna dvojradová karoséria s pevnou strechou) angl. hovor.

hatchback /hečbek/ (šikmo sklonená zadná časť karosérie s dverami) angl.

limuzína (uzavretá (štvordverová) karoséria osobného auta) franc. vl. m.

landaulet (karoséria zatvoreného automobilu so sklopnou strechou vzadu) franc.

roadster /roudster/ (dvojsedadlová karoséria športového auta s plátennou strechou) angl.

targa (karoséria s odnímateľnou tuhou strechou) tal. porovnaj auto

korba (č. nákladného cestného vozidla, kde sa ukladá materiál) nem.

modul (oddeliteľná č. kozmickej lode určená na pristátie) lat. kozm.

prova (predná č. lode, čelo, predok) port. lod.

korma (zadná č. lode nad kormidlom) ind.-rus.

outor (č. lodného trupu v mieste, kde prechádza lodné dno do bokov) ?

rostrum (zobák na čele starorím. lode na prerážanie nepriateľských lodí) lat. hist.

rejda (vonkajšia č. prístavu hraničiaca s morom al. riekou, kotvisko) hol. lod.

centroplán (stredná č. krídla spojená s trupom, ku kt. sú pripevnené vonkajšie nosné plochy) lat. let.

trakt (č., krídlo väčšej budovy) lat. archit.

antikum (predná č. rím. obytného domu) lat. archit.

taberna (hosp. č. rím. domu) lat. archit.

rizalit (predsunutá č. priečelia stavby v celej výške) tal. stav.

sokel (spodná č. stavby) franc.-nem. stav.

tambur (č. stavby medzi sférickými trojuholníkmi a kupolou, niekedy s oknami, bubon) arab.-franc. archit.

parter (rovinná č. záhrady rozdelená na pravidelné záhony pred zámkom) franc. záhr.

hárem (č. moslimského domu vyhradená ženám) arab.-tur.

zenana (hárem v Iráne a Indii) perz.

časti antického stĺpa

abakus (č. hlavice, štvorcová krycia doska, platňa, na kt. spočíva vodorovný článok) gréc.-lat. archit.

echinus

echinos (č. hlavice dórskeho stĺpu medzi driekom stĺpa a krycou doskou, v tvare taniera) gréc. archit.

hypotrachelion

epitrachélium (krčok stĺpovej hlavice tvoriaci prechod medzi hlavicou a driekom dórskeho stĺpu) gréc. archit.

ankóna (nosný článok podopierajúci rímsu nadpražia, iónsky štýl) lat. archit.

spira (pätka stĺpa) gréc. archit.

torus (vypuklý polkruhový prstencový podporný článok pätky stĺpa) lat. archit.

trochilos (ustupujúci spojovací článok al. vzpera pätky stĺpa, vodorovný žliabok) gréc. archit.

plint

plinta (najnižšia č. päty stĺpa, podnožná doska pod stĺpom) gréc. archit.

časti antickej gréckej rímsy

geison

gejzon (hlavná č., doska) gréc. archit.

kyma (podporujúci článok) gréc. archit.

sima (ukončujúci vodorovný článok, žliabkovnica) lat. archit.

entablatúra (č. stĺporadia s vlysom a rímsou, kladie) lat. archit.

vlys franc.-nem.

fryz (stredná č. kladia medzi architrávom a rímsou) franc.-nem. archit. zastar.

architráv lat.

epistyl

epistylión (spodná č. trámovia vodorovne ležiaca na hlaviciach antických stĺpov, hlavný vodorovný trám, podrímsie) gréc. archit.

volúta (špirálovito stočený stavebný článok, priestorový závit ako ozdoba, závitnica) lat. archit.

frakcia (č. produktu oddelená zo zmesi látok destiláciou, zrážaním a pod.) lat. chem. tech.

kvadrant (jedna zo štyroch častí roviny vzniknutá rozdelením roviny pravouhlými súradnicovými osami, štvrtina kruhu) lat.

segment (úsek kruhu, kruhový výsek) lat. odb.

anergia (č. energie systému, kt. nie je možné premeniť na mechanickú prácu) gréc. fyz. tech.

exergia (č. energie systému, kt. je možné premeniť na mechanickú prácu) gréc. fyz. tech.

ekotón (hraničná č., prechodné spoločenstvo medzi dvoma spoločenstvami, pásmo medzi dvoma spoločenstvami, napr. okraj lesa, pobrežie) gréc. biol.

terén (č. zemského povrchu, jeho prirodzený al. upravený tvar) lat.-franc.

ekuména

ekumena (č. Zeme trvalo obývaná a pozmenená činnosťou človeka) gréc. ekol.

anekumena (č. Zeme trvalo neobývaná a nevyužívaná) gréc. ekol.

subekumena (č. Zeme človekom obývaná a využívaná iba občasne, prechodne) lat. + gréc. geogr.

litosféra (vrchná č. Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa) gréc. geol.

astenosféra (vrstva Zeme pod litosférou) gréc. geol. geogr.

tektonosféra (vrstva zemského obalu, v kt. dochádza k premiestňovaniu častí, zložená z litosféry a astenosféry) gréc. geol.

sial (vonkajšia č. zemskej kôry, zemská kôra) lat. skr. geol.

sima (vrchná vrstva zemského plášťa pod sialom) lat. skr. geol.

umbra (tmavšia vnútorná č. slnečnej škvrny)

penumbra (svetlejšia vonkajšia č. slnečnej škvrny, polotieň okolo jadra slnečnej škvrny) lat. astron.

lagúna (č. mora oddelená piesočným valom od voľného mora) tal.

eulitorál (príbrežná č. vodnej nádrže medzi vysokým stavom hladiny na jar a nízkym stavom v lete a na jeseň) gréc. + lat. vod.

hypotalamus (spodná č. medzimozgu tvoriaca dno tretej mozgovej komory, podlôžko) gréc. anat.

epifýza (č. medzimozgu stavovcov, stopkatá výdutina medzimozgu) gréc. anat.

epifýza (koncová kĺbová č. dlhej kosti, koniec dlhej kosti) gréc. anat.

diafýza (stredná č. dlhej kosti, stred dlhej kosti) gréc. anat.

prominencia (vyčnievajúca č. kosti a pod., výčnelok) lat. anat.

hypogastrium (č. brucha pod pupkom, podbrušie) gréc. anat.

abdómen (č. tela stavovcov obsahujúca tráviace orgány, brucho) lat. biol.

ileum (dolná č. tenkého čreva, bedrovník) gréc.-lat. anat.

jejunum (stredná č. tenkého čreva, lačník) lat. anat.

falanga

phalanx /fa-/

falanx gréc. anat.

phalango-

falango- (článok prsta na končatine) gréc. v zlož. sl.

lunula (belavá č. nechta pri koreni) lat. anat.

sekvester (odumretá č. tkaniva) lat. lek.

explantát (oddelená č. rastliny al. živočícha pestovaná pri stabilných podmienkach na živnej pôde) lat. odb.

akrón (najprednejšia č. tela hmyzu) gréc. zool.

mezotorax (druhá, stredná č. hrude hmyzu, stredohruď) gréc. zool.

metatorax (tretia č. hrude hmyzu, zadohruď) gréc. zool.

abdómen (posledná č. tela článkonožcov, zadoček) lat. biol.

opistoma (posledná, zadná č. tela niektorých bezstavovcov, pavúkov) gréc. zool.

metaméra (pravidelne sa opakujúci článok tela živočíchov, článkonožcov) gréc. zool.

pedicel

pedicellus (druhý článok tykadla hmyzu so zmyslovým orgánom na vnímanie vlnenia) lat.

torus (č. kvetnej stopky s kvetnými časťami, kvetné lôžko) lat. bot.

internódium (č. stonky rastlín medzi dvoma uzlinami, článok) lat. bot.

radikula (č. zárodku rastliny, kt. vyrastá pri klíčení do hlavného koreňa, korienok) lat. bot.

lot (č. pôdy vzniknutá rozdelením pozemkov v amer. prostredí) angl.

šál (č. hovädzieho stehna) nem. potrav.

sára (horná č. čižiem) maď.

lafeta (č. dela, kt. slúži na nastavenie hlavne dela a zaistenie stability dela, podstavec dela) franc. voj.

konštrukcia lat. stav.

skelet (nosná č., sústava, napr. stavby, kostra) gréc. stav.

rám (kostra, do kt. sa niečo vsádza, kt. niečo nesie, upevňuje) nem.

fréma (základná nepohyblivá nosná č. stroja, rám, stojan, kostra) angl. tech.

suport (č. obrábacieho stroja nesúca nástroj, podstavec) lat.-angl. tech.

šachta (horná č. vysokej pece) nem. hut.

matrica (spodná č. lisovacieho stroja, lisovnica) franc.-nem. tech.

patrica (vrchná pohyblivá č. lisovacieho stroja, lisovník) lat. tech.

fréma (základná nepohyblivá nosná č. stroja, rám, stojan) angl. tech.

rotor (otáčavá č. stroja, strojného zariadenia) lat. tech.

stator (pevná, nepohyblivá č. stroja, strojného zariadenia) lat. eltech.

izolátor (nevodivá, oddeľujúca č. elektrického zariadenia) tal.-franc.

franšíza (č. škody, kt. znáša poistený zo svojho, na vlastné náklady) angl. obch. práv.

epeda ?

tapacírung

tapecírung (čalúnená č. nábytku, najmä snímateľná) nem. hovor.

č. odevu, úboru pozri úbor

konečná, záverečná, posledná č. pozri koniec 1záver 1

úvodná, začiatočná č. pozri úvodzačiatok

vnútorná, stredná č. pozri jadro 1polovica 2 porovnaj oblasť 1obal 2vrstva 1

prikrývka

fascia lat. lek.

fascio- lat. v zlož. sl.

deka (pokrývka) nem.

paplón (prešívaná, páperová, vatová a pod. p. na spanie) gréc.

pléd (veľká vlnená p.) angl.

serapa (mexický odev, šál al. p. s otvorom na hlavu) špan.

čabrak

čabraka tur.-maď.

šabrak

šabraka (ozdobná p. so strapcami na kone al. na pohovku) tur.-maď. zried.

drapéria (okrasne zriasená tkanina, p. al. záves) franc.

tektúra (obal) lat. kniž.

tegment (príklop, strieška) lat. kniž.

parament (zdobená p. na bohoslužobné náradie v kostole) lat. cirk.

palla (štvorcová p. kalicha) lat. cirk.

velum (obradná p. na omšový kalich, cibórium al. plecia kňaza) lat. cirk.

kapucňa lat.-nem.

kapuca lat. hovor.

kukla (p. na hlavu proti zlému počasiu, najmä spojená s odevom) lat.-nem.

almuca (kapucňa al. kukla podšitá kožušinou, so širokým golierom) arab. + gréc. hist.

bašlik

bašlík (kapucňa s dlhými koncami, zimná čiapka prispôsobená aj na zaviazanie okolo krku) turk.-rus.

helma

helmica (ochranná p. hlavy z pevného materiálu, prilba) nem.

kukla (p. hlavy s otvorom na tvár chrániaca aj krk a uši, ochranná maska) lat.-nem.

tiara (p. hlavy babylonských a perz. vládcov; trojitá k., kt. používali do 1963 pápeži) orient.-lat.

mitra gréc.

infula (orient. p. hlavy panovníkov a duchovných; bohoslužobná p. hlavy katolíckych hodnostárov zošitá z dvoch častí hore špicatých, cirk.) lat.

hennin /enen/ (dámska p. hlavy v tvare vysokého kužeľa potiahnutého látkou a s priehľadným závojom na zadnej strane, 15. st.) franc.

turban (mužská orient. p. hlavy zo zvinutého pruhu látky okolo hlavy) perz.

ihrám (p. hlavy ind. žien) arab. porovnaj čiapkaklobúkprilba