Výsledky vyhľadávania

prostriedok

prostriedok 1 (pomôcka, nástroj, zariadenie)

materiál (podklad, prameň na vykonanie, uskutočnenie niečoho) lat.

organon (p. myslenia, poznania, bádania) gréc. kniž.

efekt (umelý, veľmi pôsobivý p.) lat. zvukový e.

médium (p. na zaznamenávanie údajov, nosič informácií; hromadný oznamovací p.) lat. odb.

masmédium (hromadný oznamovací p., tlač, rozhlas, televízia) lat.

televízia (masmédium založené na vysielaní, prenose obrazu a zvuku na diaľku prostredníctvom elektrického signálu) gréc. + lat.

reklama (p. na verejné pôsobenie na spotrebiteľa s cieľom vyvolať jeho pozornosť a záujem o kúpu tovaru, služby a pod.) franc.

plagát franc.-nem.

afiš franc.

poster (vyvesené al. nalepené verejné oznámenie, výveska) angl.

billboard /bilbórd/

bilbord (reklama vo forme plagátu na veľkej ploche, veľkoplošná reklamná tabuľa, pútač) angl.

teleshopping /-šop-/ (reklama v televíznom vysielaní) gréc. + angl. obch.

lós (p. na náhodné určenie, výber al. rozhodnutie, lístok, kocka) nem.

apotropaion

apotropajon (p. na odvrátenie zla magickou mocou, kultový predmet) gréc.

gorgoneión (apotropaion s uťatou hlavou Medúzy) gréc.

softvér

software /-vér/ (programové prostriedky osobného počítača) angl. výp. tech. porovnaj program 4

hardvér

hardware /-vér/ (tech. prostriedky osobného počítača) angl. výp. tech.

interface /-fejs/

interfejs (hardvér slúžiaci vzájomnému spojeniu dvoch zariadení výpočtovej techniky a spôsob ich komunikácie) angl. výp. tech.

upgrade /apgrejd/ (doplnený, aktualizovaný, vylepšený hardvér) angl. výp. tech.

lapis philosophorum /filosofo-/ (p. na údajnú premenu neušľachtilých kovov na zlato a pod., kameň mudrcov, v stredoveku) lat.

stabilizátor (p. na upevnenie, ustálenie) lat.

fixatív lat. výtv.

fixír (p. na ustaľovanie, upevňovanie kresby, farby, ustaľovač) lat. hovor.

saponát (syntetická látka používaná ako prací a čistiaci prostriedok) lat. chem.

sidol (čistiaci a leštiaci p. na kovové predmety) um.

poliš (tekutý čistiaci a leštiaci p.) angl.

ajatín (kvapalný dezinfekčný p.) um. farm.

syndet (silne penivý prací p.) gréc. chem.

detergent (p. na pranie, umývanie, čistenie, odmasťovanie a pod.) lat. chem.

deterent (látka rastlinného pôvodu znechucujúca hmyzu potravu) lat.

pesticíd (chem. p. proti škodlivým organizmom, škodcom) lat.

repelent (pesticíd používaný na odpudzovanie škodcov, najmä hmyzu) lat. chem.

fungicíd (pesticíd proti cudzopasným hubám a plesniam) lat. chem. poľnohosp.

herbicíd (pesticíd proti burinám postrekom al. poprašovaním) lat.

zoocíd (pesticíd na hubenie živočíšnych škodcov) gréc. + lat. chem.

insekticíd (pesticíd proti škodlivému hmyzu) lat.

ovicíd (pesticíd na ničenie vajíčok hmyzu, roztočov a iných cudzopasníkov) lat. chem. poľnohosp.

limacid (pesticíd na ničenie slimákov) lat. chem.

rodenticíd (pesticíd proti hlodavcom, myšiam, potkanom) lat.

fumigant (prchavý pesticíd na ničenie škodcov v uzatvorených priestoroch) lat. chem.

dezodorant (p. na odstránenie nežiaducich, nepríjemných telesných pachov) franc.

kozmetika (p. na udržovanie telesnej krásy, najmä pokožky) gréc.

make up /mejkap/

mejkap (p. na kozmetickú úpravu tváre) angl.

maska (p. na zakrytie tváre umožňujúci vystupovať v inej podobe, umelá tvár; p. na ochranu tváre, dýchacích ciest a pod.) arab.-franc.

okluzor (p. na zakrytie lepšie vidiaceho oka pri liečbe detskej škuľavosti) lat. lek.

p. proti počatiu

antikoncepcia gréc. + lat. lek.

kontracepcia (ochranný p.) lat. lek.

pesar (p. v podobe pošvovej vložky) gréc. lek.

kondóm franc.

prezervatív lat. lek.

kotón franc. vulg.

guma (p. proti počatiu a nákaze, ochrana na mužský pohlavný úd) egypt.-lat. slang.

spermatocid (látka usmrcujúca samčie pohlavné bunky používaná proti počatiu) gréc. + lat.

antigest (antikoncepčný hormonálny p.) gréc. farm.

afterpills /á-pils/ (p. užívaný v krátkom čase po súloži, v tvare tabletky) angl. lek.

droga franc.

narkotikum gréc.

psychedelic /-lik/ angl. slang.

acid (omamný, návykový p.) angl. slang.

fet (droga používaná najmä vdychovaním) angl. slang.

speed /spíd/ (stimulačná droga) angl. slang.

ópium gréc.

laudanum (droga zo zaschnutého výronu makovíc maku siateho) lat. zastar.

morfín

morfium (hlavný alkaloid ópia) gréc. vl. m. chem.

heroín gréc. farm.

ejč (droga odvodená z morfínu) angl. slang.

dros (popol z ópia) angl.

kokaín (droga z listov juhoamer. kríka koka) indián.

krak

krek

crack /krek/ (silný smrtiaci koncentrovaný kokaín upravený na fajčenie) angl. slang.

marihuana indián.-špan.

mariška

marjánka indián.-špan. slang.

djama indián.

maconha indián.

ganja /gandža/

gandža ind.

bhang ind.

hašiš (sušená vňať ind. konopí) arab.

free baza /frí/ (zmes kokaínu a heroínu, kt. sa fajčí zmiešaná s olejom vo vodných fajkách) angl. + gréc.

halucinogén lat. + gréc. farm.

psychodysleptikum (látka spôsobujúca poruchy vnímania a vedomia) gréc. psych. farm.

LSD (halucinogén používaný toxikomanmi) angl. lat. chem.

pervitín (veľmi silná syntetická droga vyvolávajúca poruchy myslenia) um. porovnaj prípravoklátka 1liek

dopravný p.

električka gréc.

elina gréc. slang.

brička (koľajové vozidlo mestskej hromadnej dopravy) franc. slang.

raketa (lietajúce zariadenie poháňané reaktívnym motorom, na prekonávanie príťažlivosti Zeme) tal.-nem. kozm.

raketoplán tal. + lat. kozm.

shuttle /šatl/

space shuttle /spejs šatl/ (opakovane použiteľná rakteta s reaktívnym motorom na prekonávanie príťažlivosti Zeme) angl. kozm.

UFO angl. skr.

ufo (úkaz na oblohe, v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považuje za dopr. p. mimozemšťanov, lietajúci tanier) angl. hovor.

USO (úkaz v mori, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považuje za dopr. p. mimozemšťanov, plavidlo neznámeho pôvodu) angl. skr.

kasko (p. na tovar, bez strojnej časti, t. j. len trup lode, lietadla a pod.) špan.

kontajner (prepravný p. na premiestňovanie nákladu rôznymi druhmi dopravy bez prekladania, prepravník) angl.

špeciál (vybraný, osobitný, mimoriadny p. s osobitným poslaním, vybavením a pod.) lat. hovor.

vrak (zničený, nepojazdný dopr. p.) hol.-nem. porovnaj vozidloautoloď 1lietadlonosidlá a pod.

básnický p.

figúra (p. využívajúci rôzne zoskupovanie hlások, slabík, slov al. viet bez zmeny významu) lat. lit.

figúra využívajúca opakovanie slov, hlások a slabík

diafora

anakláza (zdôraznenie rozdielov opakovaním toho istého výrazu) gréc.

anafora

eopanafora (opakovanie slov al. viet na začiatku po sebe nasledujúcich veršov al. viet) gréc.

epifora

antistrofa (opakovanie rovnakých slov na konci po sebe nasledujúcich veršov al. viet) gréc.

epanastrofa

palilógia (opakovanie slov na konci jedného a na začiatku nasledujúceho verša al. vety) gréc.

epanalepsa (opakovanie slov v jednej vete) gréc.

epizeuxa (opakovanie rovnakých slov za sebou v jednom verši al. vete) gréc.

tradukcia (opakovanie výrazov s pozmenenou podobou a významom) lat.

symploka (opakovanie toho istého slova na začiatkoch a iného slova al skupiny slov na koncoch paralelných viet) gréc.

figúra využívajúca odchýlky od bežnej syntaxe, spojovacie výrazy a väzby

asyndetón (bezspojkové spojenie slov al. viet) gréc.

polysyndetón (opakovanie spojky pri všetkých členoch) gréc.

antitetón (protiklad, zámerné spojenie slov opačného významu, protikladných myšlienok a pod.) gréc.

paralelizmus (opakovanie rovnakých al. podobných veršov, viet al. obsahových celkov) gréc. lit.

antitéza (prirovnanie protikladom, zdôraznením rozdielov) gréc.

zeugma (odchýlka od správnej stavby vety spočívajúca v spojení slovesa s niekoľkými predmetmi al. naopak väzbou, kt. patrí len jednému z nich) gréc.

figúra využívajúca prehodený slovosled

hyperbatum

hyperbatón (zmena prirodzeného slovosledu al. sledu udalostí) gréc.

inverzia (prehodený slovosled) lat.

anastrofa (obrátenie zvyčajného poradia slov s ohľadom na rytmus, rým a pod.) gréc.

figúra využívajúca vypustenie hlásky, slova al. časti vety

elipsa (vypustenie časti vety, výrazu bez narušenia zmyslu, výpustka, úspora) gréc.

apoziopéza (nedokončená výpoveď z dôvodu citového rozrušenia a pod.) gréc.

apoziopéza (odmlčanie, prerušenie uprostred vety al. reči) gréc.

figúra využívajúca zoskupovanie slov

gradácia (hromadenie slov podľa významu a účinku) lat.

klimax (vzostupná gradácia, zosilňovanie výrazu) gréc.

antiklimax (zostupná gradácia, zoslabovanie výrazu) gréc. lit.

augmentácia (stupňované rozvedenie výrazu opakovaním slov, hromadením rovnoznačných slov, zdôraznenie rozvedením) lat.

pleonazmus

tautológia (hromadenie viacerých slov s rovnakým al. blízkym významom) gréc.

oxymoron (slovné spojenie, kt. časti sa vylučujú, aj zdanlivo, sú v rozpore, napr. guľatá kocka, živá mŕtvola, verejné tajomstvo) gréc.

paradox (básnický a rečnícky p., kt. obsah je zdanlivo nezmyselný a tým na seba upozorňuje) gréc.

figúra využívajúca hromadenie rovnakých hlások, kmeňov alebo koreňov slov

aliterácia (opakovanie rovnakých hlások na začiatkoch za sebou nasledujúcich slov vo verši) lat.

onomatopoja (napodobnenie prírodného, zvieracieho zvuku, zvukomaľba) gréc.

paronomázia (hromadenie a opakovanie slov s rovnako znejúcou zvukovou skupinou) gréc.

figúra využívajúca zvukovú zhodu slov

melatónia (slovná hra založená na zvukovej zhode a podobnosti slov al. slovných spojení) gréc.

kalambúr (slovná hra založená na zvukovej zhode významovo odlišných slov) franc.

epifráza (pridávanie ďalších slov k zdanlivo ukončenej vete) gréc.

tróp

trópus (básnický p. používajúci slová v prenesenom význame, obrazné pomenovanie na základe príbuznosti, zhody, súvislosti al. kontrastu, zástupka) gréc.-lat.

metafora (prenesené pomenovanie na základe zhodnosti, podobnosti niektorých znakov, nahradenie slova, sl. spojenia iným na základe podobnosti) gréc.

metonýmia (prenesené pomenovanie na základe vecnej vnútornej súvislosti) gréc.

synekdocha (označenie veci pomenovaním jej časti al. naopak, prenesené pomenovanie na základe vzťahu časti a celku al. naopak, prenášanie významu na základe zámeny časti celkom al. naopak) gréc.

totum pro parte (synekdocha, celok za časť) lat.

pars pro toto /tó-/ (synekdocha, časť za celok, časť namiesto celku) lat.

personifikácia (prenášanie vlastností živej bytosti na veci neživé al. pojmy, zosobňovanie, zosobnenie) lat.

prozopopoia (personifikácia, keď koná al. hovorí neprítomná, neexistujúca osoba) gréc.

synestézia (prenesenie významu na základe zámeny zmyslových vnemov) gréc.

antonomázia (označenie známej osoby jej charakteristickou vlastnosťou alebo osoby s určitou vlastnosťou menom jej známeho nositeľa) gréc.

hyperbola (úmyselné zveličenie) gréc.

perifráza (nahradenie bežného výrazu opisom, opisné vyjadrenie, opisný výraz, opis) gréc.

adynatón (perifráza opisujúca pojem „nikdy“) gréc.

alegória (vyjadrenie myšlienky, predstavy, vlastností a pod., obrazné, prenesené, inotaj) gréc.

symbol (zobrazenie skutočnosti prostredníctvom inej skutočnosti, kt. prvú skutočnosť zastupuje) gréc.

kontrast (zámerné postavenie javov, slov, myšlienok opačného významu vedľa seba) tal.

eufemizmus (nahradenie výrazu hrubého, drsného, spojeného s nepríjemnou skutočnosťou al. predstavou miernejším, jemnejším výrazom, zjemnenie, zmiernenie jaz. výrazu, pomenovanie nepríjemného javu jemnejším výrazom) gréc.

dysfemizmus (vyjadrenie smerujúce k zápornému hodnoteniu) gréc.

litotes (zjemnenie, zmiernenie výrazu popretím protikladu, napr. nemladý, al. dvojitou negáciou, napr. nemôže nerozumieť) gréc.

irónia (zámerné použitie slova v opačnom význame, vyjadrujúceho opak toho, čo sa mieni)

gréc.-lat.

sarkazmus (zosilnená irónia, zosmiešnenie chýb jednotlivca al. spoločnosti) gréc.

asteizmus (chvála formou pokarhania) gréc.

výrazový, štylistický, rečnícky p.

figúra lat. lit.

rétorizmus (rečnícky p., rečnícky obrat) gréc. kniž. aj pejor.

apostrofa (oslovenie neprítomnej osoby al. neživej veci) gréc.

exklamácia (citovo vzrušené zvolanie) lat.

paralepsa (vynechanie určitého faktu, aby sa práve tým na tento fakt upriamila pozornosť) gréc.

hypozeuxa

hypozeuxis (hromadenie krátkych viet na zvýšenie účinku rečníckeho prejavu) gréc.

apoziopéza (odmlčanie, prerušenie uprostred vety al. reči) gréc.

prozopopoia (figúra, pri kt. neprítomný, neexistujúci človek akoby hovoril rečníkovými ústami) gréc.

hypofora (figúra, pri kt. sám rečník kladie aj vyvracia námietky voči svojmu tvrdeniu) gréc.

sylepsa (zámerné narušenie pravidiel gramatickej zhody, napr. my kráľ) gréc.

anadiplóza (opakovanie slova z konca predchádzajúcej vety na začiatku nasledujúcej vety) gréc.

antanakláza (opakovanie toho istého slova, kt. však mení svoj význam) gréc.

polyptoton (opakovanie toho istého slova v rôznych gramatických tvaroch s rôznym štylistickým zámerom) gréc.

antifráza (použitie slova al. vety v opačnom zmysle, najmä ironicky) gréc.

prolepsia gréc.

anticipácia (uvedenie niečoho, čo je vysvetlené až neskôr, predsúvanie, vytýčenie) lat.

chiazmus (skrížené protiľahlé postavenie slov) porovnaj slovo 1

gestikulácia (pohyby, posunky, gestá ako neverbálny komunikačný p.) lat.

gesto (pohyb časti tela, najmä ruky, kt. niečo vyjadruje, posunok) lat.

pantomimika (pohyby vyjadrujúci vnútorné pohnútky a stavy človeka) gréc. odb.

mudra (gestá rukou al. rukami vyjadrujúce nálady, predstavy, predmety, v ind. umení) sanskrit

per fas (dovolenými prostriedkami, právom) lat. kniž.

per nefas (nedovolenými prostriedkami, neprávom) lat. kniž.

per fas et nefas (všetkými možnými prostriedkami, právom i neprávom) lat. kniž.

zápis

-gram, gramo- gréc. v zlož. sl.

notula lat. kniž.

-graf

-grafia (zapisovanie, opis, opisovanie) gréc. v zlož. sl.

protokol (z. z priebehu a obsahu úradného al. súdneho konania) gréc.

registrácia

registrovanie (zapísanie, zapisovanie do abecedného zoznamu, súpisu) lat.

inskripcia (z. do zoznamu) lat. kniž.

imatrikulácia (z. do zoznamu, napr. matriky; slávnostný z. do zoznamu študentov vysokej školy škol.) lat. škol.

konskripcia (z. do zoznamu, napr. obyvateľstva) lat. zastar.

intabulácia lat. práv.

ingrosácia (z. do pozemkových kníh, vklad) lat. hist. práv.

prenotácia (predbežný vklad; predbežný z. všeobecne) lat. odb.

kontácia (účtovný z. zried.; zapisovanie do účtovnej knihy admin.; účtovanie slang.) tal.

partitúra (notový z. všetkých hlasov skladby) tal. hud.

particell /-tyčel/ (neúplná partitúra, len s hlavnými hlasmi) tal. hud.

part lat. hud.

partes (notový z. jedného hlasu skladby) lat. zastar.

primo (part pravého hráča pri štvorručnej hre na klavíri) tal. hud.

skript (z. postupu, priebehu filmovania pri nakrúcaní filmu) lat. film. porovnaj záznam

postupne

postupne 1 (jeden za druhým)

chronologicky gréc.

etapovo

etapovite (radom, časovo zaradom) franc.

per partes (po častiach) lat. práv. mat.

per gradus lat.

step by step /baj/ (p. krok za krokom) angl. porovnaj postupný

časť

pars lat.

-mér

-meria

-méria

mero- (súčasť, zložka, prvok, základný článok) gréc. v zlož. sl.

element (najjednoduchšia č. celku, zložka, prvok) lat.

segment (úsek, zložka, prvok) lat. kniž.

komponent

sekcia (zložka, súčasť) lat.

gros /gro/

gro (hlavná, podstatná č., jadro, väčšina) franc. kniž.

leonina pars (prevažná č., leví podiel) lat. kniž.

ingrediencia (prísada, súčasť, zložka) lat. odb.

etapa (č. cesty, dráhy, napr. v športe, štafete) franc.

rajón (č. územia ako miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.

sektor (úsek, zložka väčšieho celku, činnosti) lat.

intravilán (zastavaná č. územia obce al. určená na zástavbu) lat. + tal.

exteriér (vonkajšia č., vonkajší priestor, vonkajšok) lat.

interiér (vnútorná č., vnútorný priestor, vnútrajšok) franc.

pasáž franc.

pasus (č. umeleckého diela, najmä lit. al. hud., úryvok, výňatok, úsek) lat. kniž.

fragment

partia lat.

pasáž (č. umeleckého diela, najmä lit. al. vedeckého, úryvok, výňatok; malá, zlomkovitá č. celku všeobecne) franc. lat.

epocha (obsiahla ucelená č. umeleckého diela, napr. filmu) gréc.

percento (stá č. celku, stotina) lat.

promile (tisícina čísla považovaného za základ) lat.

partikula (nepatrná č., čiastočka) lat. odb.

atóm (najmenšia č. chem. prvku schopná vstúpiť do chem. reakcie fyz., chem.; nepatrná časť, čiastočka expr.) gréc. porovnaj častica 1

kvóta (pomerná č., pomerný, dohodnutý, určený diel, podiel, stanovený počet) lat.-tal.

elita (najlepšia, vyberaná č. určitého celku; vyberaná, najlepšia č. spoločnosti, skupiny, výkvet) franc.

fakulta (č. vysokej školy organizovaná samostatne podľa príbuzných vedných odborov, na čele s dekanom) lat.

komora (č. zákonodarného, zastupiteľského orgánu) gréc.-lat.

senát (horná komora v niektorých štátoch) lat. polit.

kolónka lat.-franc.

rubrika (č. tlačiva na vyplnenie určitých údajov často vymedzená čiarami) lat.

oikumena /oj-/ (známa č. sveta, v starom Grécku) gréc.

set (ucelená samostatná č. šport. zápasu, <i>sada</i> v tenise, volejbale a pod.) angl. šport.

per partes (po častiach, postupne) lat. práv. mat.

totum pro parte (celok za č.) lat. lit.

pars pro toto /tó-/ (č. za celok, č. namiesto celku) lat. lit.

tomus gréc.-lat. kniž.

volúmen (diel knihy, lit. diela, zväzok) lat. kniž.

maieutika (č. rozhovoru, keď sú účastníci vyzvaní na tvorbu vlastných myšlienok, riešení, nájdenie pravdy) gréc. filoz.

perorácia (záverečná č. reči zhrnujúca obsah a základné myšlienky) lat. kniž.

perex (širšie vysádzaná č. článku) lat. žurn.

rubrika (č. časopisu, novín, vyhradená pre články z určitého odboru) lat. žurn.

paragraf (č. práv. normy presne vymedzená číslom) gréc.

dispozícia (č. práv. normy, kt. určuje pravidlá správania účastníkov práv. vzťahov) lat. práv.

petit (č. žaloby s návrhom rozhodnutia súdu, žalobný nárok) lat. práv.

enunciát (rozhodujúca, základná č. súdneho rozhodnutia) lat. práv.

morféma (najmenšia č. slova, kt. má vecný al. gramatický význam, najmenšia významová jaz. jednotka) gréc. lingv.

afix (morféma stojaca pred koreňom slova, za ním al. v ňom) lat. lingv.

prefix

preverbium (morféma pred koreňom slova, predpona) lat. lingv.

O’ /ou/ (prefix v ír. priezviskách vzniknutých z mena al. zo zamestnania otca) ír.

infix (morféma vložená do koreňa slova) lat. lingv.

sufix (morféma za koreňom slova, prípona) lat. lingv.

postfix (morféma pripojená k slovu, napr. -sia pri slovesách v ruštine) lat. lingv.

formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.

kapitola (pomerne samostatná č. lit. diela, hlava) lat.

lekcia (kapitola v učebnici) lat.

arza (č. stopy, slabika bez metrickégo dôrazu, ľahká doba) gréc. lit.

téza (č. stopy, slabika s metrickým dôrazom, ťažká doba) gréc. lit.

refrén franc.

tornáda (č. básne al. piesne, kt. sa pravidelne opakuje) špan. lit.

verš (rytmicky organizovaná č. básne, sled slov usporiadaných rytmicky, jeden riadok básne) lat.

kólon (úsek verša al. vety spojený jedným hlavným prízvukom) gréc.

invokácia (úvodná č. eposu, v kt. básnik vzýva múzy) lat. lit.

akt (č. dram. diela, dejstvo) lat.

časti klasickej divadelnej hry, drámy, tragédie

expozícia lat.

prológ gréc. lit.

protáza (úvodná č., zoznámenie s postavami a prostredím, úvod) gréc. div.

kolízia

konflikt (zauzlenie deja) lat.

kríza (vyvrcholenie konfliktu) gréc.

peripetia (zvrat vo vývoji deja) gréc.

katastrofa (záverečná č., konečný obrat, tragické rozuzlenie) gréc.

finále (záverečná scéna div. hry; záverečná č. hud. skladby) tal.

epilóg (záver diela s vysvetlením zámeru a zmyslu hry al. zhrnutím obsahu diela, doslov al. s informáciou o ďalších osudoch postáv, doslov; samostatná č. hud. skladby, dohra) gréc.

parabáza (č. komédie, v kt. autor ústami zboru hovorí svoj názor) gréc. lit.

exodus (odchod zboru) gréc.-lat.

stretta (č. hud. sklady, koncertu, árie v živom tempe) tal. hud.

postlúdium (improvizovaná hra na organe po skončení omše, improvizované finále, dohra) lat. hud.

promulgácia (č. listiny, kde vydavateľ vyjadruje úmysel uviesť jej obsah do všeobecnej známosti) lat.

preambula (úvodná č. listiny, predhovor, úvod, napr. ústavy, stanov a pod.) lat.

časti textu stredovekej listiny

invokácia (úvodná č.) lat. hist.

arenga

exordium

proemium (č. s uvedením dôvodu jej vzniku) lat. hist.

narácia

diplomatika (č. uvádzajúca dôvody jej vydania) lat.

komináca (väčšinou predposledná č., vyhrážka narušiteľovi práv. ustanovení trestami) lat.

aprekácia (č. v závere listiny, modlitba za jej platnosť, napr. ámen) lat.

eschatokol (záverečná č. s podpismi svedkov, kancelárskych úradníkov al. vydavateľa a údajmi o čase a mieste vzniku) gréc.

koroborácia (posledná č. s ohlásením spôsobu jej overenia, najmä pečaťou, utvrdenie) lat.

kolofón (záverečná č. textu rukopisných al. najstarších tlačených kníh, o autorovi, mieste, dátume, tlačiarovi) gréc.

plika (zosilnenie dolnej č. stredovekej listiny, prehnutý dolný okraj listiny umožňujúci pevnejšie pripevnenie pečate, prehnutie) lat. odb.

juxta (diel listiny, kt. zostane po odtrhnutí oddeliteľnej časti listiny, napr. č., kt. zostane v šekovej knižke po odtrhnutí šeku) lat.

mišna (prvá č. talmudu, písomne zachytená ústna tradícia) hebr.

gemara (druhá č. talmudu, zbierka komentárov, poznámok a výkladov k prvej č.) hebr.

haftara (č. textu Starého zákona, Prorokov, kt. sa číta v synagóge po čítaní z tóry počas šabatu, veľkých sviatkov a posvätných dní)

súra (kapitola koránu) arab. náb. porovnaj kniha 2

lóža (oddelená č. hľadiska, napr. divadla) franc.

galéria (č. hľadiska, najvyššie položené miesta v divadle pre divákov, najvyššia úroveň sedadiel a miest na státie) tal.

proscénium gréc.-lat.

rampa (predná č. antického divadla, javiska, pred oponou) franc. div.

skéna

skéné (č. antického divadla, budova pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium) gréc. hist.

orchestra (č. antického divadla, priestor pre zbor s oltárom) gréc. hist. div.

chór (č. antického divadla, priestor pre tanec) gréc.

epóda (záverečná č. antického chóru) gréc.

satelit

trabant

suburbium (pomerne samostatná štvrť veľkomesta s určitou doplnkovou funkciou) lat. archit.

dormitórium (časť mesta bez pracovných a kultúrnych príležitostí, slúžiaca len na obytné účely) lat. archit.

periféria (okrajová štvrť, okraj mesta, predmestie) gréc. porovnaj predmestie

časti oltára

menza (oltárny stôl, kamenná doska na podstavci) lat. cirk.

stipes (podnožie)

predela (podstavec oltára na oltárnom stole) tal. cirk.

antependium lat.

frontale (ozdobný kryt al. záves prednej časti oltára z látky, kovu, dreva a pod.) lat. výtv. cirk.

cibórium lat.

tabernákulum (nadstavba al. strieška nad oltárom na stĺpoch) lat. archit.

baldachýn (strieška al. ozdobný kryt zavesený nad oltárom) vl. m. cirk.

umbela (menší oválny baldachýn na prenášenie oltárnej sviatosti) lat. cirk.

retabulum (nadstavec oltára, zadná stena s maľbami a so sochami) lat. cirk. výtv.

sepulcrum (priestor na relikvie)

edikula

tabernákulum (schránka na oltárnej doske na uloženie hostie) lat.

časti omše

epikléza

epiklézia (zložka eucharistie v katolíckej a pravoslávnej cirkvi, prosba kňaza o premenu chleba a vína) gréc. cirk.

prefácia (čítaná al. spievaná úvodná modlitba pred pozdvihovaním, predspev pred pozdvihovaním) lat. cirk.

ofertórium (obetovanie) lat. cirk.

sekvencia (č. omše, kt. vznikla osamostatnením chorálu aleluja, medzispev) lat. cirk.

epištola (č. omše, pri kt. sa číta výňatok z listu apoštola veriacim) gréc. cirk.

evanjelium (č. omše, pri kt. sa čítajú spisy apoštolov o živote Krista) gréc. cirk.

pašie (čítané al. zhudobnené evanjelium opisujúce poslednú večeru, zatknutie, súd, smrť a pohreb Krista) lat. cirk.

graduále (č. omše medzi epištolou a evanjeliom, medzispev) lat. cirk.

Kyrie eleison (úvod niektorých modlitieb, omše, <i>Pane, zmiluj sa</i>) gréc.

homília (č. omše venovaná výkladu prečítaného biblického textu, kázeň) gréc. cirk.

exhorta (napomínajúci, povzbudzujúci príhovor pri bohoslužbe) lat. cirk.

perikopa (výňatok, úryvok z Biblie čítaný počas bohoslužby určité nedele a sviatky) gréc. cirk.

matutínum (prvá, ranná č. kňazských a rádových hodiniek, modlitieb konaných povinne v určitom čase) lat. cirk.

karoséria (vrchná č. automobilu tvoriaca priestor na dopravu osôb al. nákladu) franc.

tudor (uzavretá dvojdverová štvormiestna dvojradová karoséria s pevnou strechou) angl. hovor.

hatchback /hečbek/ (šikmo sklonená zadná časť karosérie s dverami) angl.

limuzína (uzavretá (štvordverová) karoséria osobného auta) franc. vl. m.

landaulet (karoséria zatvoreného automobilu so sklopnou strechou vzadu) franc.

roadster /roudster/ (dvojsedadlová karoséria športového auta s plátennou strechou) angl.

targa (karoséria s odnímateľnou tuhou strechou) tal. porovnaj auto

korba (č. nákladného cestného vozidla, kde sa ukladá materiál) nem.

modul (oddeliteľná č. kozmickej lode určená na pristátie) lat. kozm.

prova (predná č. lode, čelo, predok) port. lod.

korma (zadná č. lode nad kormidlom) ind.-rus.

outor (č. lodného trupu v mieste, kde prechádza lodné dno do bokov) ?

rostrum (zobák na čele starorím. lode na prerážanie nepriateľských lodí) lat. hist.

rejda (vonkajšia č. prístavu hraničiaca s morom al. riekou, kotvisko) hol. lod.

centroplán (stredná č. krídla spojená s trupom, ku kt. sú pripevnené vonkajšie nosné plochy) lat. let.

trakt (č., krídlo väčšej budovy) lat. archit.

antikum (predná č. rím. obytného domu) lat. archit.

taberna (hosp. č. rím. domu) lat. archit.

rizalit (predsunutá č. priečelia stavby v celej výške) tal. stav.

sokel (spodná č. stavby) franc.-nem. stav.

tambur (č. stavby medzi sférickými trojuholníkmi a kupolou, niekedy s oknami, bubon) arab.-franc. archit.

parter (rovinná č. záhrady rozdelená na pravidelné záhony pred zámkom) franc. záhr.

hárem (č. moslimského domu vyhradená ženám) arab.-tur.

zenana (hárem v Iráne a Indii) perz.

časti antického stĺpa

abakus (č. hlavice, štvorcová krycia doska, platňa, na kt. spočíva vodorovný článok) gréc.-lat. archit.

echinus

echinos (č. hlavice dórskeho stĺpu medzi driekom stĺpa a krycou doskou, v tvare taniera) gréc. archit.

hypotrachelion

epitrachélium (krčok stĺpovej hlavice tvoriaci prechod medzi hlavicou a driekom dórskeho stĺpu) gréc. archit.

ankóna (nosný článok podopierajúci rímsu nadpražia, iónsky štýl) lat. archit.

spira (pätka stĺpa) gréc. archit.

torus (vypuklý polkruhový prstencový podporný článok pätky stĺpa) lat. archit.

trochilos (ustupujúci spojovací článok al. vzpera pätky stĺpa, vodorovný žliabok) gréc. archit.

plint

plinta (najnižšia č. päty stĺpa, podnožná doska pod stĺpom) gréc. archit.

časti antickej gréckej rímsy

geison

gejzon (hlavná č., doska) gréc. archit.

kyma (podporujúci článok) gréc. archit.

sima (ukončujúci vodorovný článok, žliabkovnica) lat. archit.

entablatúra (č. stĺporadia s vlysom a rímsou, kladie) lat. archit.

vlys franc.-nem.

fryz (stredná č. kladia medzi architrávom a rímsou) franc.-nem. archit. zastar.

architráv lat.

epistyl

epistylión (spodná č. trámovia vodorovne ležiaca na hlaviciach antických stĺpov, hlavný vodorovný trám, podrímsie) gréc. archit.

volúta (špirálovito stočený stavebný článok, priestorový závit ako ozdoba, závitnica) lat. archit.

frakcia (č. produktu oddelená zo zmesi látok destiláciou, zrážaním a pod.) lat. chem. tech.

kvadrant (jedna zo štyroch častí roviny vzniknutá rozdelením roviny pravouhlými súradnicovými osami, štvrtina kruhu) lat.

segment (úsek kruhu, kruhový výsek) lat. odb.

anergia (č. energie systému, kt. nie je možné premeniť na mechanickú prácu) gréc. fyz. tech.

exergia (č. energie systému, kt. je možné premeniť na mechanickú prácu) gréc. fyz. tech.

ekotón (hraničná č., prechodné spoločenstvo medzi dvoma spoločenstvami, pásmo medzi dvoma spoločenstvami, napr. okraj lesa, pobrežie) gréc. biol.

terén (č. zemského povrchu, jeho prirodzený al. upravený tvar) lat.-franc.

ekuména

ekumena (č. Zeme trvalo obývaná a pozmenená činnosťou človeka) gréc. ekol.

anekumena (č. Zeme trvalo neobývaná a nevyužívaná) gréc. ekol.

subekumena (č. Zeme človekom obývaná a využívaná iba občasne, prechodne) lat. + gréc. geogr.

litosféra (vrchná č. Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa) gréc. geol.

astenosféra (vrstva Zeme pod litosférou) gréc. geol. geogr.

tektonosféra (vrstva zemského obalu, v kt. dochádza k premiestňovaniu častí, zložená z litosféry a astenosféry) gréc. geol.

sial (vonkajšia č. zemskej kôry, zemská kôra) lat. skr. geol.

sima (vrchná vrstva zemského plášťa pod sialom) lat. skr. geol.

umbra (tmavšia vnútorná č. slnečnej škvrny)

penumbra (svetlejšia vonkajšia č. slnečnej škvrny, polotieň okolo jadra slnečnej škvrny) lat. astron.

lagúna (č. mora oddelená piesočným valom od voľného mora) tal.

eulitorál (príbrežná č. vodnej nádrže medzi vysokým stavom hladiny na jar a nízkym stavom v lete a na jeseň) gréc. + lat. vod.

hypotalamus (spodná č. medzimozgu tvoriaca dno tretej mozgovej komory, podlôžko) gréc. anat.

epifýza (č. medzimozgu stavovcov, stopkatá výdutina medzimozgu) gréc. anat.

epifýza (koncová kĺbová č. dlhej kosti, koniec dlhej kosti) gréc. anat.

diafýza (stredná č. dlhej kosti, stred dlhej kosti) gréc. anat.

prominencia (vyčnievajúca č. kosti a pod., výčnelok) lat. anat.

hypogastrium (č. brucha pod pupkom, podbrušie) gréc. anat.

abdómen (č. tela stavovcov obsahujúca tráviace orgány, brucho) lat. biol.

ileum (dolná č. tenkého čreva, bedrovník) gréc.-lat. anat.

jejunum (stredná č. tenkého čreva, lačník) lat. anat.

falanga

phalanx /fa-/

falanx gréc. anat.

phalango-

falango- (článok prsta na končatine) gréc. v zlož. sl.

lunula (belavá č. nechta pri koreni) lat. anat.

sekvester (odumretá č. tkaniva) lat. lek.

explantát (oddelená č. rastliny al. živočícha pestovaná pri stabilných podmienkach na živnej pôde) lat. odb.

akrón (najprednejšia č. tela hmyzu) gréc. zool.

mezotorax (druhá, stredná č. hrude hmyzu, stredohruď) gréc. zool.

metatorax (tretia č. hrude hmyzu, zadohruď) gréc. zool.

abdómen (posledná č. tela článkonožcov, zadoček) lat. biol.

opistoma (posledná, zadná č. tela niektorých bezstavovcov, pavúkov) gréc. zool.

metaméra (pravidelne sa opakujúci článok tela živočíchov, článkonožcov) gréc. zool.

pedicel

pedicellus (druhý článok tykadla hmyzu so zmyslovým orgánom na vnímanie vlnenia) lat.

torus (č. kvetnej stopky s kvetnými časťami, kvetné lôžko) lat. bot.

internódium (č. stonky rastlín medzi dvoma uzlinami, článok) lat. bot.

radikula (č. zárodku rastliny, kt. vyrastá pri klíčení do hlavného koreňa, korienok) lat. bot.

lot (č. pôdy vzniknutá rozdelením pozemkov v amer. prostredí) angl.

šál (č. hovädzieho stehna) nem. potrav.

sára (horná č. čižiem) maď.

lafeta (č. dela, kt. slúži na nastavenie hlavne dela a zaistenie stability dela, podstavec dela) franc. voj.

konštrukcia lat. stav.

skelet (nosná č., sústava, napr. stavby, kostra) gréc. stav.

rám (kostra, do kt. sa niečo vsádza, kt. niečo nesie, upevňuje) nem.

fréma (základná nepohyblivá nosná č. stroja, rám, stojan, kostra) angl. tech.

suport (č. obrábacieho stroja nesúca nástroj, podstavec) lat.-angl. tech.

šachta (horná č. vysokej pece) nem. hut.

matrica (spodná č. lisovacieho stroja, lisovnica) franc.-nem. tech.

patrica (vrchná pohyblivá č. lisovacieho stroja, lisovník) lat. tech.

fréma (základná nepohyblivá nosná č. stroja, rám, stojan) angl. tech.

rotor (otáčavá č. stroja, strojného zariadenia) lat. tech.

stator (pevná, nepohyblivá č. stroja, strojného zariadenia) lat. eltech.

izolátor (nevodivá, oddeľujúca č. elektrického zariadenia) tal.-franc.

franšíza (č. škody, kt. znáša poistený zo svojho, na vlastné náklady) angl. obch. práv.

epeda ?

tapacírung

tapecírung (čalúnená č. nábytku, najmä snímateľná) nem. hovor.

č. odevu, úboru pozri úbor

konečná, záverečná, posledná č. pozri koniec 1záver 1

úvodná, začiatočná č. pozri úvodzačiatok

vnútorná, stredná č. pozri jadro 1polovica 2 porovnaj oblasť 1obal 2vrstva 1

podľa

per lat.

per- lat. v zlož. sl.

à la /ala/ (na spôsob) franc.

a potiori /-ci-/ (v duchu) lat. kniž.

pre

per lat.

per- lat. v zlož. sl.

cez

per lat.

per- lat. v zlož. sl.

dia-

di- (naprieč, skrz, krížom) gréc. v zlož. sl.

para- (skrz) gréc. v zlož. sl.

trans- (cez-, za-, pre-) lat.

ultra- (nad, viac, krajne) lat. v zlož. sl.

via (smerom, cestou) lat. dopr.

záznam

-gram

gramo- gréc. v zlož. sl.

konspekt (stručný prehľadný výstižný písomný z. obsahu a hlavných myšlienok lit. diela, prehľad, výpis) lat.

akt (písomný z., úradný spis) lat.

registrácia (zaznamenanie, zaznamenávanie, zachytenie, zachytávanie) lat.

aide-mémoire /éd –moár/ (z. ústneho rokovania v dipl. styku) franc. dipl.

kronika gréc.

anály (z. hist. udalostí v časovom slede, letopis) lat. kniž.

štatistika (číselné zaznamenávanie hromadných javov) lat.

diagram gréc.

graf (zobrazenie, znázornenie, zachytenie údajov, ich závislosti, priebehu javu, najmä v rovine, schematický nákres) gréc. mat.

kotácia

kótovanie (z. kurzov al. cien na burze) franc. obch.

ombrogram (z. časového priebehu množstva spadnutých zrážok) gréc. meteor.

dekurs morbi (denný lek. záznam o priebehu choroby) lat. lek.

kardiogram (z. činnosti srdca) gréc. lek.

fonokardiogram (grafický z. srdcových oziev a šelestov) gréc. lek.

sprigram

sprigrafia (z. dýchacích pohybov) lat. + gréc. lek.

noty (písaný al. tlačený z. hud. skladby) lat.

part lat. hud.

partes (notový z. jedného hlasu skladby) lat. zastar.

text (notový z. hud. diela) lat. hud.

choreografia (z. pohybu tanečníkov) gréc.

fonogram (písomný al. zvukový z. telefónnej správy) gréc.

ampex (prvý magnetický z. obrazu a zvuku) vl. m.

audio- (z. zvuku) lat. v zlož. sl.

audiokazeta (magnetický z. zvuku) lat. + franc.

video- (z. obrazu, prípadne aj zvuku) lat. v zlož. sl.

videokazeta lat. + franc.

video (magnetický z. obrazu a zvuku) lat. hovor.

monofónia

mono (jednokanálový z. zvuku prostriedkami oznamovacej techniky) gréc.

stereofónia

stereo (dvojkanálový z. zvuku prostriedkami oznamovacej techniky) gréc.

kvadrofónia (štvorkanálový z. zvuku prostriedkami oznamovacej techniky) gréc.

sound-track

soundtrack /saundtrek/ (z. hudby a pod. z filmu, predstavenia a pod., nahrávka) angl.

dabing

dubbing /dab-/ (z. zvuku, hovoreného slova filmu v inom než pôvodnom jazyku) angl. film.

telerecording /-kor-/

telerekording (film. z. obrazového signálu na tienidle obrazovky záznamového monitoru) gréc. + angl.

hologram (z. vytvorený spôsobom zobrazovania založeným na interferencii zväzkov lúčov so zachovaním trojrozmernosti predmetov) gréc. fyz.

demo (predvádzací z., ukážka) lat. hud. slang.

listing (výpis, z. programu) angl. výp. tech.

termografia (zaznamenávanie znakov al. obrazu pôsobením tepla na tepelne citlivé materiály al. tepelným prenosom) gréc. odb.

spektrogram (z. usporiadania zloženého žiarenia podľa vlnových dĺžok získaný na to určeným prístrojom) lat. fyz.

stenografia

stenogram (zaznamenávanie sústavou písma na rýchle zapisovanie hovorenej reči, rýchlopisom) gréc.

stenotypia (rýchlopisné zaznamenávanie hovoreného prejavu a jeho prepisovanie na písacom stroji) gréc.

pedigrée (z. o priamych predkoch, najmenej do tretej generácie, rodokmeň zvieraťa) franc.-angl. poľnohosp. porovnaj zápispísanie 1

nota

nota lat.

part lat. hud.

partes (notový záznam jedného hlasu skladby) lat. zastar.

prima vista /prí-/ (z nôt, bez prípravy) tal. hud. hrať p. v.

náhodne

per accidens /akci-/

per occasionem /oka-/ (náhodou) lat. kniž. porovnaj náhodný

právom

per fas (dovolenými prostriedkami) lat. kniž.

per fas et nefas (všetkými možnými prostriedkami, p. i neprávom) lat. kniž. porovnaj oprávnený

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 75. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.