Výsledky vyhľadávania

internát

internát lat.
intrák lat. slang.
konvikt (i. na ubytovanie a stravovanie študentov pod kláštorným dozorom) lat.
burza (i. na ubytovanie študentov; stredoveký študentský domov) lat. hist.
sororita (i. na ubytovanie a stravovanie študentiek vysokých škôl v USA) lat. zastar.
college /kolidž/ lat.-angl.
kolégium (vysoká škola v USA a stredná al. vysoká škola vo Veľkej Británii poskytujúca aj ubytovanie) lat.

zbor

zbor 1 (organizovaná skupina ľudí)
kolégium (rada, skupina odborníkov, poradcov) lat. odb.
konzílium (poradný z., napr. lekárov, rada) lat. lek.
kuratórium (z. správcov, správny výbor) lat.
grémium (správny z. vedúcich určitého orgánu, úradu, podniku, vedenie orgánu, úradu, podniku) lat.
tribunál (súdna rada, súdny dvor) lat. kniž. a práv.
aktív (z. funkcionárov a aktívnych členov určitej organizácie) lat.
corps (voj., dipl., študentský a pod. z.) angl.
misia (z. osôb s istým poslaním, najmä na zastupovanie štátu) lat.
jury /žiri/ (z. odborníkov, znalcov, kt. riadia súťaž, súťažná porota) franc.-angl.
kabinet (z. ministrov al jeho časť, vláda) franc.
komitét (skupina zvolených ľudí, kt. voličov zastupuje a vedie, výbor) franc. kniž.
chunta, junta /chu-/ (dočasný výbor) špan.
direktórium (vládny výbor, Francúzsko, 1795 – 1779) lat. hist.
pančájat (výbor volených predstaviteľov rôznych organizácií, India) sanskrit-hind.
senát (z. sudcov, súd práv.; z. starších vážených občanov v starom Ríme, najvyššia štátna rada hist.) lat.
archonti (z. deviatich najvyšších úradníkov v starých Aténach) gréc. hist.
triumvirát (z. troch vládnucich mužov v starom Ríme, vláda troch mužov, štátnikov na základe vzájomnej zmluvy) lat. hist.
decemviri
decemvirát (desaťčlenný z. vládnych, súdnych, cirk. a pod. úradníkov v starom Ríme) lat.
tresviri /-rés-/ (z. úradníkov so zvláštnymi úlohami v starom Ríme) lat. hist.
fetialovia (kňažský z. v starom Ríme, kt. vyhlasoval vojnu a uzatváral spojenecké zmluvy) lat. hist.
garda (z. ozbrojených dobrovoľníkov na podporu al. obranu polit. hnutia) franc.
generalita (najvyšší voj. veliteľský z.) lat. voj.
štáb (z. vyššieho voj. veliteľa na velenie vojskám, veliteľstvo) špan.-nem. voj.
légia (voj. dobrovoľnícky z.) lat.
heimwehr /hajmvér/ (ozbrojený z. dobrovoľníkov v Rakúsku namierený proti revolučnej ľavici, 1919 – 1936) nem. hist.
polícia (vnútorný bezpečnostný z., jednotky vnútornej bezpečnosti, bezpečnostné orgány štátu) gréc.-nem.
milícia (polícia v niektorých krajinách, napr. bývalý ZSSR) lat.
žandárstvo
žandarméria (polícia v niektorých krajinách, v minulosti aj u nás) franc. kniž.
četníctvo (polícia v prvej ČSR na vidieku) srb. chorv. hist.
kripo (nem. kriminálna polícia) nem. skr.
Čeka (sov. tajná polit. polícia, 1917 – 1922) rus. skr.
NKVD (sov. tajná polit. polícia pred 2. svetovou vojnou) rus. skr.
KGB (sov. tajná polit. polícia, 1954 – 1999) rus. skr.
ochranka (tajná štátna polícia v cárskom Rusku, 1881 – 1917) rus. hist.
gestapo (tajná štátna polícia v nacistickom Nemecku) nem. skr.
Stasi /štázi/ (tajná štátna polícia v bývalej NDR) nem. skr.
Secret Service /sik- -vis/ (tajná štátna polícia vo Veľkej Británii) angl.
securitate /seku-/ (tajná štátna polícia v Rumunsku) rum. hist.
sigurancia (tajná štátna polícia v Rumunsku za monarchie) rum. hist.
SS (nacistické zločinecké bezpečnostné oddiely, ich organizácia, 1925 – 1945, z nem. Schutzstaffel)
SA (polovoj. úderné nacistické oddiely, ich organizácia, 1921 – 1945, z nem. Sturmabteillung) porovnaj útvar 2
kapitula (z. kanonikov, duchovných ustanovených biskupom na vykonávanie obradov) lat. cirk.
episkopát (z. biskupov určitého kraja al. štátu) gréc. cirk.
konzistórium (poradný z. pápeža zložený z kardinálov; poradný z. biskupa zložený z duchovných príslušnej diecézy) lat. cirk.
presbytérium (rada starších cirk. zboru evanjelickej cirkvi, volených zástupcov cirk. ľudu) gréc. cirk. porovnaj rada 2zhromaždenie 1

škola

škola 1 (vzdelávacia a výchovná inštitúcia, jej budova)
inštitút (ústav, najmä vedecký al. vzdelávací; vysoká š. v minulosti hist.) lat. hist.
akadémia (vrcholný vedecký, vzdelávací a pod. ústav; vyššia stredná odborná š.; aténska filoz. š. založená Platónom hist.) gréc.
ovoda (materská š.) maď. zastar.
gymnázium gréc.
gymko
gympel
gympeľ (výberová stredná š. pripravujúca na vysokoškolské štúdium) gréc. slang.
reálka (sedemročná stredná š. zameraná na matematiku, prírodné a technické odbory, v minulosti) lat.
lýceum (výberová stredná š. poskytujúca všeobecné vzdelanie; Aristotelova filoz. š. hist.) lat. + gréc.
konzervatórium (vyššia stredná odborná, hud., tan. al. dram. š.) lat.
univerzita (vysoká š. na spoločenské, matematické, prírodné a tech. vedy, najstarší typ) lat.
technika (technická vysoká š.) gréc.
polytechnika (technika v niektorých krajinách al. v minulosti) gréc.
pedagógium (učiteľský ústav pre vzdelávanie učiteľov) gréc.-lat. zastar.
fakulta (časť vysokej školy organizovaná samostatne podľa príbuzných vedných odborov, na čele s dekanom) lat.
penzionát (ústav pre výchovu dievčenskej mládeže poskytujúci im aj ubytovanie a stravu) franc.
alma mater /mát-/ (vysoká š., univerzita, <i>matka živiteľka</i>) lat. kniž.
preparandia (učiteľský ústav, pre vzdelávanie učiteľov elementárnych škôl v Uhorsku) lat. zastar.
polgárka (bývalá meštianska š.) maď. hovor.
elementárka (bývalá ľudová š. pre základné vzdelanie) lat. zastar.
trívium
triviálka (stará základná š. s troma vyučovacími predmetmi, čítanie, písanie, počítanie) lat. hist.
normálka (ľudová š. v Rakúsko-Uhorsku) lat. zastar.
kadetka (dôstojnícka š.) franc. hovor. zastar.
technikum (stredná odborná š. v bývalom ZSSR) rus.
public school /publik skúl/ (výberová chlapčenská internátna stredná š. vo Veľkej Británii) angl.
grammar school /gremer skúl/ (sedemročná stredná všeobecnovzdelávacia š. vo Veľkej Británii) angl.
high school /hajskúl/ (vyššia š. v USA, po 6. ročníku základnej školy) angl.
college /kolidž/ lat.-angl.
kolégium (vysoká š. v USA, stredná al. vysoká š. vo Veľkej Británii poskytujúca aj ubytovanie) lat.
kampus (pozemok a budovy väčšej školy) angl.
teológia (bohoslovecká š.) gréc.
seminár (ústav pre výchovu katolíckych kňazov, duchovných) lat.
alumnát (ústav pre výchovu evanjelického kňazského dorastu) lat.
ješiva (žid. rabínska vysoká š.) hebr.
mekteba (islamská chlapčenská základná š.) arab.
madrasa (islamská stredná al. vysoká š.) arab.
medresa (islamská vysoká š. pre bohoslovcov a právnikov) arab.
Bauhaus (archit. a umeleckopiemyslová š. v Nemecku, 1919 – 1933) nem. archit.
gymnasion
gymnázion (ústav pre telesnú a neskôr aj duševnú výchovu mladých mužov v starom Grécku) gréc. hist.

spoločnosť

spoločnosť 1 (záujmové organizované združenie ľudí al. inštitúcií, spolok)
socio- (skupina) lat. v zlož. sl.
societa (spoločenstvo, združenie) lat. kniž. a odb.
organizácia (s. osôb al. inštitúcií so spoločným programom, cieľom, záujmami) gréc.-lat.
klub (menší spolok na pestovanie spoločenských stykov, záujmovej činnosti a pod.) angl.
liga (spolková organizácia, spolok, zväz, združenie) tal. špan.
komora (združenie, organizácia na zastupovanie, podporu a ochranu stavovských záujmov) gréc.-lat.
fórum (organizácia povolaná niečo posúdiť) lat.
gestor (organizácia poverená riadením a zlaďovaním určitej činnosti, najmä verejnoprávnej; organizácia poverená vykonávať za iných a v ich záujme určitú funkciu ekon. práv.) lat.
cirkev (náb. organizácia spájajúca veriacich) gréc.
kongregácia (zhromaždenie miestnej náb. obce v evanjelickej cikvi, jednota, bratstvo; spoločenstvo, združenie niekoľkých kláštorov toho istého rádu) lat. cirk.
eklézia (cirk. obec, cirkev) gréc. kniž.
denominácia (protestantské spoločenstvo, obec, cirkev vo Veľkej Británii a v USA) lat.
konvent (spoločenstvo, zhromaždenie, pôvodne rehoľníkov kláštora) lat. cirk.
kontubernium (združenie protestantských duchovných v Uhorsku) lat. hist.
sodalita (katolícke laické bratstvo, najmä mariánske) lat. cirk.
thiasos /tiaz-/ (spolok sústredený okolo kultu) gréc. náb.
amfikktyónia (združenie obcí okolo významnej svätyne v starom Grécku) gréc. hist.
konferencia
kongres (pravidelne zasadajúca s.) lat.
únia (združenie, spojenie, zjednotenie organizácií, inštitúcií, štátov a pod., zväz, spolok) lat.
Benelux (hosp. ú. medzi Belgickom, Holandskom a Luxemburskom) skr. polit.
asociácia (združenie, spojenie organizácií rovnakého druhu) lat. ekon.
societa (združenie, spoločenstvo) lat. kniž. a odb.
monopol (združenie podnikov ovládajúce výrobu al. odbyt určitého odvetvia) gréc.-franc. ekon.
trust /trast/
trast (monopol, v kt. podniky strácajú výrobnú, obchodnú a práv. samostatnosť; zduženie podnikov toho istého odboru) angl. ekon.
syndikát (monopol so spoločným odbytovým a nákupným orgánom ekon.; odborová organizácia, odbory v niektorých krajinách; organizácia, zduženie záujmových skupín na ochranu spoločných záujmov) gréc.-lat.
aliancia (spojenectvo, najmä polit., spoločenstvo, spolok) lat. franc. kniž.
federácia (združenie, zväz polit., šport. al. odborových organizácií) lat.
konfederácia (združenie organizácií, zväz, zväzok, spolok; voľné združenie, spojenie, zväzok zvrchovaných štátov na základe medzinárodnej zmluvy polit.) lat.
union (združenie, zväz, spolok) lat. odb.
internacionála (medzinárodné polit. združenie, pôvodne robotníckej triedy) lat. hist. polit.
klan (pevne uzavretá s. na obranu záujmov i hrubým spôsobom, rod, kmeň, potomstvo, rodina) kelt.-angl.
cech (stredoveká organizácia, združenie mestských remeselníkov s povinným členstvom) nem. hist.
gilda (združenie, spoločenstvo s hosp., náb. s stavovskými cieľmi, v stredoveku, napr. združenie kupcov chrániace ich záujmy) nem. hist.
fraternita (združenie, bratstvo, jednota remeselníckov al. živnosteníkov) lat. hist.
grémium (združenie, spoločenstvo osôb určitého zamerania, napr. obchodníkov, živnostníkov, stavovských organizácií) lat.
akciovka (účastinná s.) lat. hovor.
incorporated company [Inc.] /korporej- kompe-/ (účastinná s. v USA) angl.
société /-sieté/ (banková al. poisťovacia účastinná s.) franc. kniž.
limited (s. s ručením obmedzeným, pri mene firmy) angl. obch.
kompánia (obchodná s.) franc. hovor. expr.
company /kompani/ (obchodná s. vo Veľkej Británii) angl.
compagnie /kompaňi/ (obchodná s. vo Francúzsku) franc.
corporation /korporejšn/ angl.
korporácia (obchodná s. v USA, najmä akciová) lat.
korporácia (združenie osôb so spoločnými záujmami alebo úlohami, spolok) lat.
holding (obchodná s., kt. svojím kapitálom ovláda a kontroluje iné spoločnosti) angl. fin.
kartel (združenie práv. samostatných podnikov na obmedzenie al. vylúčenie konkurencie vo vzájomných vzťahoch) tal.-franc.-angl. ekon.
konzorcium (príležitostné združenie podnikateľov, najmä bánk, na vykonanie určitého obchodu na spoločný účet) lat. ekon.
pool /púl/ (združenie podnikateľov, bánk, poisťovní a pod. v angloamer. práve na vykonávanie určitých obchodov) angl. ekon.
afilácia (obchodná s. zriadená materským podnikom v zahraničí, s vlastnou práv. subjektivitou) lat. ekon.
joint venture /džoint venčr/ (s. založená na kapitálovej a technologickej spoluúčasti samostatných subjektov, najmä z rôznych krajín) angl. ekon.
agentúra lat.
agencia (s. vykonávajúca určité služby, napr. zbierajúca informácie pre oznamovacie prostriedky; výzvedná, podvratná organizácia) franc. zastar.
féma (tajná nacistická teroristická organizácia v Nemecku po 1. svetovej vojne) nem. hist.
milícia (ozbrojená organizácia pôsobiaca v podnikoch pod vedením komunistickej strany, 1948 – 1989) lat.
Kukluxklan
Ku-klux-klan (tajná protičernošská organizácia v USA) gréc. + kelt.
Interpol (medzinárodná nevládna organizácia združujúca kriminálne polície väčšiny štátov sveta)
faktor (obchodná s., kt. odkupuje pohľadávky z dodávok tovaru pred ich splatnosťou) lat.
mafia (tajná protivládna opozičná s. na Sicílii a v južnom Taliansku, vzniknutá za napoleonských vojen; protispoločenské záujmové združenie vykonávajúce nelegálne obchody s tovarom, kt. prináša vysoký zisk, napr. s drogami, odcudzenými autami a pod.; tajné teroristické združenie v Taliansku a USA) tal.
narkomafia (mafia obchodujúca s narkotikami) gréc. + tal. hovor.
Cosa nostra /kosa/ (mafia v USA) tal.
jakuza (jap. teroristická organizácia, mafia) jap.
nácia (skupina ľudí al. zvierat so spoločnými záujmami, vlastnosťami) lat. hovor. expr.
cercle /serkl/ (uzavretá skupina, krúžok) franc.
eklézia (uzavretá, vyhranená s.) gréc. zastar.
kolégium (združenie osôb spojených spoločnými záujmami v starom Ríme) lat.
bohéma (svetácka, neviazaná, ľahkomyseľná s. al. skupina, najmä umelecká) franc.
high society /haj sosajeti/ (vznešená, vyberaná, vyššia s.) angl. publ.
landsmanšaft (krajanská organizácia v SRN združujúca Nemcov odsunutých po 2. svetovej vojne) nem. polit.
skaut (organizácia zameraná na výchovu mládeže vo vzťahu k prírode) angl. hovor.
PEN klub
Penklub (medzinárodná organizácia spisovateľov so sídlom v Londýne) angl. skr.
penklub (s. voľne debatujúca o rôznych otázkach, najmä spoločenských) angl. pren. hovor.
collegium musicum /ko- muzikum/ (súkromná s. amatérskych a profesionálnych hudobníkov, 16. – 18. st.) lat. hud.
občina (združenie ľudí so spoločným vlastníctvom výrobných prostriedkov a čiastočnou samosprávou v rodovom zriadení) rus. marx.
zádruha (staroslovan. s. s kolektívnou držbou pôdy) srb. chorv. hist.
komúna (združenie ľudí so spoločným, kolektívnym vlastníctvom majetku) lat.
komposesorát (spoločenstvo spoluvlastníkov šľachtickej pôdy) lat.
policajná organizácia pozri bezpečnosť 2 porovnaj spoločenstvo 1skupina 2podnik 1

orgán

orgán 1 (zložka spoločenského života s určitou funkciou) gréc.
inštitúcia lat.
inštancia (o. určitého stupňa, najmä súd) lat.
aparát (výkonný administratívny o. a jeho pracovníci) lat.
administratíva (orgány vykonávajúce štátnu, verejnú al. hosp. správu) lat.
kontrola franc.
vizita
vizitácia (o. vykonávajúci dohľad, overovanie, preskúmanie, prehliadku, previerku) lat. zastar.
inšpekcia
inšpektor (o. vykonávajúci úradný dozor, kontrolu) lat.
revízia
revízor (o. vykonávajúci skúmanie, preverovanie, zisťovanie správnosti, aj s cieľom zmeny, úpravy) lat.
fórum (o. povolaný niečo posúdiť) lat.
byro (užší vedúci výkonný o. polit. strany) franc.
politbyro (polit. byro, predsedníctvo ústredného výboru komunistickej strany) gréc.-rus. + franc.
rákoš (rada) maď. pren. hovor.
konferencia (pravidelne zasadajúci, rokujúci o.) lat.
kolégium (rada, zbor, skupina odborníkov, poradcov) lat. odb.
komitét (skupina zvolených ľudí, kt. voličov zastupuje a vedie, výbor) franc. kniž.
exekutíva (výkonný výbor) lat. práv.
kabinet (zbor ministrov al. jeho časť, vláda) franc.
kuratórium (správny výbor, zbor správcov) lat.
justícia (súdne orgány) lat.
prokuratúra (o. zastupujúci štát, verejnú žalobu, v trestnom konaní, štátne zastupiteľstvo) lat. práv.
arbitráž (mimosúdny o. riešiaci majetkové spory) franc. práv.
chunta
junta /chu-/ (dočasný o., o. s dočasnou právomocou, najmä nastolený voj. prevratom a vládnuci násilím) špan.
akademický senát (vysokoškolská rada) gréc. a lat. škol.
tripartita (rada zložená z troch zložiek, zástupcov zamestnancov, zamestnávateľov a štátnych orgánov) lat. polit.
sanhedrin gréc.-hebr. hist.
synedrion
synedrium (najvyšší žid. samosprávny o. v Júdsku, rada, 150. pr. n. l. – 70 n. l.) gréc. hist.
gerúzia (rada starších, v antickej Sparte) gréc. hist.
areopag
areopág (rada zložená u aristokratov so správnymi a súdnymi právomocami v starovekých Aténach) gréc. hist.
búlé (rada v starogréc. mestských štátoch so správnou a súdnou právomocou) gréc. hist.
senát (najvyššia štátna rada v starom Ríme, zbor starších vážených občanov) lat. hist.
duma (poradný o. rus. cára, 16. – 18. st.) rus.
genróin (rada starších, poradný o. jap. cisára, 1875 – 1889) jap.
signoria /siňo-/ (mestská rada v niektorých tal. mestách) tal.
direktórium (vládny výbor vo Francúzsku, 1795 – 1779) lat. hist.
soviet (o. štátnej moci a správy počas októbrovej revolúcie a v bývalom ZSSR; rada všeobecne) rus.
diván (štátna rada v niektorých islamských krajinách) arab.
parišad (rada dvorných hodnostárov, India 4. – 2.st. pr. n. l.) sanskrit hist.
pančájat (výbor volených predstaviteľov rôznych organizácií, India) sanskrit-hind. porovnaj zhromaždenieúrad 2súd 1

stavba

stavba 1 (budova al. technické dielo)
objekt lat.
realita (nehnuteľnosť) lat.
barak (jednoduchá s., najmä drevená, určená na spoločné ubytovanie; rodinný dom, domček hovor. expr.; stará, ošarpaná s., búda, chatrč expr.) špan.-franc. expr.
kotáž (rodinný dom, domček) angl.
štokovec (poschodový dom) nem. hovor. zastar.
činžiak (nájomný obytný dom) nem. hovor.
panelák (s. montovaná z veľkých plošných dielcov z betónu) lat.-hol. stav. hovor.
rezidencia (prepychové obydlie pren.; sídelná s. hlavy štátu al. iného vysokého hodnostára) lat.
palác (veľká reprezentatívna verejná, mestská, šľachtická al. meštianska s.; hlavná obytná s. na hrade hist.) tal.
palota (palác) gréc. zastar. al. expr.
vila (väčší výstavnejší rodinný obytný dom) lat.
villegiatura /-džatú-/ (vidiecka vila na letný pobyt, letovisko) tal. archit.
dača (rus. vila na vidieku používaná najmä v lete) rus.
báb
bab (šľachtický dom na Blízkom východe) arab.
dominanta (prevládajúca, hlavná s. v určitom celku, meste) lat.
kolos (s. s obrovskými rozmermi) gréc.
monolit (s. vytvorená z jedného kusa staviva, najmä kameňa, betónu) gréc. stav.
monoblok (jednoduchá kockovitá s. tvoriaca uzavretý prevádzkový celok) gréc. + franc. stav.
hala (veľká priestranná s., veľký krytý priestor) franc.-nem.
hangár (hala na úschovu a údržbu lietadiel) franc. dopr.
pavilón (samostatná menšia účelová prízemná s. v stav. celku, v súbore budov, najmä vyzdobená) franc.
trianón (pavilón vzdialený od hlavnej budovy, vo franc. parku) franc. archit.
hacienda (dom na vidieku v Južnej a Strednej Amerike s farmou) špan.
barabizeň
barabizňa (bezcenná, chatrná, spustnutá, zanedbaná s.) tal. expr.
hajloch (domček, búda vo vinohrade) nem. nár.
šopa nem.
pajta (jednoduchá hosp. s., kôlňa) maď.
veranda (zastrešený otvorený al. presklený prístavok pri dome používaný ako chodba, predsieň a pod.) hind.-angl.
čardak (veranda na 1. poschodí balkánskych rodinných domov) tur.
cottage /kotidž/ angl.
hacienda (dom na vidieku, chata na prázdniny) špan. pren. expr.
bungalov (s. z ľahkého staviva, drevený rekreačný domček, chata) ind.-angl.
trullo (juhotal. vidiecky dom s kužeľovou strechou z ploských kameňov) tal.
nurag (kamenná vežovitá kupolovitá s. na Sicílii a Sardínii) tal. hist.
kuča (chatrč, chalupa) srb. zried.
kotáž (chatrč brit. robotníka v 19. st.) angl.
pueblo (pôvodne indián. s. vzniknutá stupňovitým pristavovaním, v niektorých južných štátoch USA) špan.
rančo (roľnícka chatrč v Južnej Amerike) špan.
palafit (s. založená na zvislých koloch, na kt. sú drevené plošiny nad terénom) gréc. archeol.
altán
altánok
filagória tal.
kiosk (domček v záhrade al. parku, besiedka) tur.
salet (murovaná s. na prechodné bývanie al. odpočinok) tal. archit.
pergola (ľahká otvorená s. so samostatnými, hore spojenými stĺpmi, porastená okrasnými popínavými rastlinami) tal. archit.
glorieta (otvorená malá s. s vyhliadkou) franc. archit.
belvedér tal. archit.
bellevue /belvi/ (reprezentačná neobytná s., spravidla v strede záhrady s vyhliadkou, letohrádok) franc. archit.
eremitáž (osamelý belvedér v romantickom parku) gréc.-franc. kniž.
sala terrena /-ré-/ (veľká slávnostná samostatná s. pri zámku, paláci, otvorená do parku, záhrady) tal. archit.
belaria (okrasná vyhliadková s. v parku) tal. archit.
rondel (s. na pôdoryse kruhu al. oválu) franc. archit.
rotunda (s. s okrúhlym pôdorysom) lat. archit.
oktogón (s. na pôdoryse osemuholníka) gréc. archit.
tholos
tolos (s. s kruhovým pôdorysom a kužeľovitou strechou slúžiaca na rôzne účely, napr. ako hrobka, chrám) gréc. archit.
pylón (okrasná vežovitá s., ozdobný stĺp, veža v tvare zrezaného ihlana, pôvodne v staroegypt. architektúre) gréc. archit.
megarón (s. na pravouhlom pôdoryse s miestnosťou a otvorenou stĺpovou predsieňou) gréc. archit.
domurbia (s. s viacerými funkciami popri funkcii obytnej) lat. archit.
villa rustica /-ka/ (starorím. obytný dom na vidieku) lat.
villa suburbana (starorím. obytný dom pred mestom) lat. hist.
villa urbana (starorím. obytný dom v meste) lat. hist.
inzula (starorím. viacposchodový dom bez átria) lat.
tembe (východoafr. štvorboková s.) bant. geogr.
hotel (s. na prechodné ubytovanie a stravovanie) franc.
ubikácia (budova na spoločné, hromadné ubytovanie, ubytovňa) lat.-tal.
hospic
hospitál (útulok pre pocestných, pútnikov) lat. hist.
xenodochium (útulok pre deti, chorých a starých) gréc. hist.
fakulta (s., kde je umiestnená samostatná časť vysokej školy) lat.
internát lat.
intrák (s. na ubytovanie, stravovanie, prípadne výchovu žiakov, študentov al. učňov) lat. slang.
konvikt (internát na ubytovanie a stravovanie študentov pod kláštorným dozorom) lat.
burza (internát na ubytovanie študentov; stredoveký študentský domov) lat. hist.
sororita (internát na ubytovanie a stravovanie študentiek vysokých škôl v USA) lat. zastar.
college /kolidž/ lat.-angl.
kolégium (vysoká škola v USA a stredná al. vysoká škola vo Veľkej Británii poskytujúca aj ubytovanie) lat.
kampus (budovy a pozemok väčšej školy) angl.
kasárne
kasáreň (s. na ubytovanie vojakov) franc.-nem.
pakáreň (miesto, kde sa vykonáva nezmyselná, hlúpa, samoúčelná činnosť) indián.-špan. slang. pejor.
squat /skvot/ (opustená s. určená na zbúranie, ale neoprávnene obsadená skupinou ľudí, bezdomovcami) angl.
pauperia (s. pre chudobných a chorých pri stredovekých kláštoroch) lat. hist.
izolácia (s. na osamostatnenie, odlúčenie, odčlenenie chorých al. väzňov) tal.-franc.
galéria tal.
pinakotéka (s., v kt. sa nachádza zbierka obrazov, sôch, umeleckých predmetov, obrazáreň) gréc.
kino gréc.
biograf (s. pre film. predstavenia pre verejnosť) gréc. zried.
multikino lat. + gréc.
multiplex (kino s viacerými sálami) lat.
reduta (s. na usporadúvanie plesov a pod.) franc.
odeón (koncertná, div. al. zábavná s.) gréc. zried.
archív (s. na zhromaždovanie, spracovanie a úschovu písomných dokumentov) gréc.
bibliotéka (budova na zbierku kníh, knižnica) gréc.
univerzitka (knižnica vysokej školy, univerzity) lat. hovor.
skéna
skéné (div. s. pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium, časť antického divadla) gréc. hist.
ódeion (s. pre recitačné a hud. prednesy s pravouhlým pôdorysom a stupňovitým hľadiskom v starom Grécku) gréc.
štadión (s. pre šport. súťaže, veľké šport. ihrisko s hľadiskom) gréc.
koloseum (starorím. kruhová s. na hry, zápasy gladiátorov a pod.) lat.
palaistra
palaestra
palestra (s. slúžiaca ako zápasisko pre päťboj v starogréc. mestách; súčasť verejných kúpeľov v starom Ríme so štvorcovým voľným priestranstvom v strede, stĺpovými arkádami a priliehajúcimi miestnosťami okolo, napr. telocvične, šatne a pod.) gréc. hist.
naumachia (s., v kt. sa konali hry napodobujúce veľké námorné bitky) gréc. odb.
hipodróm (dostihová dráha, budova s jazdiarňou, so stajňami a pod.) gréc.
parlament (s., v kt. zasadá zhromaždenie poslancov vykonávajúce zákonodarnú moc, zákonodarný, zastupiteľský zbor) franc.
Kapitol (budova Kongresu vo Washingtone v USA) lat.
ekléziasterion
ekkléziasterion (s. na konanie snemov v antických Aténach) gréc.
supermarket angl. obch.
univermag (samoobslužná veľkopredajňa, obchodný dom) rus. skr. zastar.
hypermarket angl.
magazín (veľký obchodný dom, veľkopredajňa) arab.-angl.
megastore /-stór/ (veľký obchod) angl.
macellum (s. slúžiaca na predávanie, tržnica v starom Ríme) lat. archit.
burza (s. na obchodovanie s cennými papiermi al. tovarom) lat.
colnica nem.
douane /duan/ (s. na kontrolu tovaru prevážaného cez hranicu) franc.
hiparchion (starogréc. s. pre voj. úrady) gréc. archit.
bazilika (starorím. obchodná al. súdna s. s bočnými loďami) gréc.-lat. archit.
inžinierska s. (doprav., vodná a špeciálna s., cesta, most) franc. stav.
infraštruktúra (súbor stavieb zabezpečujúcich dodávky vody, elektriny, plynu, spojenie, dopravu a pod.) lat. stav.
komunikácia (s. určená na pohyb doprav. prostriedkov, dopravu surovín, tovaru, energie, správ a pod. po zemi, pod zemou, vo vzduchu, po vode i v potrubiach) lat.
radiála (komunikácia smerujúca od stredu mesta k jeho obvodu) lat. stav.
estakáda (pozemná komunikácia uložená na stĺpoch al. pilieroch, mostná konštrukcia; ochranná vodná s. z pilót) franc. stav.
rampa (zvislá al. šikmá komunikácia spájajúce rôzne výškové úrovne pre chodcov al. vozidlá) franc.
tunel (podpovrchová pozdĺžna komunikácia slúžiaca na spojenie dvoch miest na povrchu zeme) angl.
subway /sabvej/ (tunel v USA a Veľkej Británii) angl.
eurotunel (tunel medzi Francúzskom a Veľkou Britániou) vl. m. + angl.
remíza (s. na odstavenie vozňov, najmä verejnej dopravy, vozovňa) franc.
depo (miesto na údržbu, opravy a úschovu vozidiel, vozovňa) franc.
garáž (krytý uzavretý p. pre motor. vozidlá) franc.
viadukt (vyvýšená dopravná s. vedúca ponad údolie, vodný tok, iné cesty a pod., najmä s oblúkmi) lat.-angl.
akvadukt (rím. oblúkový most na privádzanie vody samospádom) lat.
akvapolis (s. vybudovaná na vodnej hladine, napr. vrtná plošina, letisko) lat.
planetárium (s. so zariadením na znázornenie pohybov nebeských telies) gréc.-lat. astron.
kláštor lat.-nem.
münster nem. archit.
skit (sídlo rehoľného spoločenstva, spoločné obydlie rehoľníkov) gréc. zastar.
kapitula (sídlo zboru kanonikov) lat. cirk.
baptistérium (samostatná starokresťanská a stredoveká s., najmä osemuholníková, s nádržou na krstenie uprostred) gréc.-lat. archit.
edikula (malá samostatná s. na umiestnenie sochy, s podporami a štítom, výklenok) lat. archit.
krematórium (s. na vykonávanie spopolnení mŕtvych a smútočný obrad) lat.
castrum doloris /kastrum dolóris/ (dom smútku, bolesti, s vystavenou rakvou) lat.
kolumbárium (s. s výklenkami na ukladanie urien s popolom zomretých) lat.
westwerk (samostatná s. pre vladára predstavaná na západnej strane ranokresťanskej baziliky s mohutnou strednou vežou) nem. archit.
mešita (moslimská chrámová s., moslimská modlitebňa) arab.
vihára (ind. kláštorná s. vytesaná v sklalách, skalný kláštor) sanskrit archit.
pagoda (budhistická vežovitá chrámová s. s obrysom stupňovito sa nahor zužujúcim, juhovýchodná Ázia) hind.-port.
stúpa sanskrit
dágoba
dagop
tope (budhistická náb. s. v podobe pohrebnej mohyly so schránkou na pozostatky al. pamätníka) sinhal. archit.
ášram (obydlie hinduistického kajúcnika) sanskrit náb.
panteón (s. na pochovávanie al. posmrtné uctievanie významných osobností) gréc.
pompeion (starogréc. s. na prípravu slávnostného sprievodu a uloženie pohrebného náčinia) gréc. archit.
nymfeum (s. zasvätená vílam, bohyniam prameňov) gréc.-lat. archit.
trilit (megalitická s. v tvare brány z troch zviských a jedného vodorovného kameňa) gréc. archeol.
zikkurat (kultová vežovitá stupňovitá staroveká s. v Mezopotámii) semit. archit.
pyramída (obrovská ihlanovitá s. v starom Egypte a Amerike, hrobka egyptských kráľov) egypt.-gréc.
megalit (veľká kamenná kultová al. pohrebná s.) gréc. archeol.
Stonehenge (megalit vo Veľkej Británii) vl. m.
kromlech (s. z hrubo opracovaných a zvisle postavených veľkých kameňov usporiadaných najmä do kruhu, hore spojených vodorovným kameňom, kultový význam) kelt.
trilit (megalitická s. v tvare brány z troch zviských a jedného vodorovného kameňa) gréc. archeol. porovnaj obydliesídlo 2hoteldivadloškolapaláchradzámok 1pevnosťopevnenievežaúrad 2kostolkaplnkakláštorchrámhrobkapomníkhrádza 1 a pod.

zhromaždenie

zhromaždenie 1 (organizované stretnutie ľudí)
rákoš maď. pren. hovor.
plénum lat.
plenárka (valné z., zasadanie, schôdza za účasti všetkých členov) lat. hovor.
konferencia (porada, schôdza, z. politikov, odborníkov na prerokovanie určitých otázok) lat.
kongres (zjazd, z. politikov al. odborníkov, najmä medzinárodné) lat.
kolégium (z. rady, skupiny odborníkov, poradcov) lat. odb.
míting (verejné z. väčšieho počtu ľudí pri určitej príležitosti) angl.
manifestácia (verejné polit. z., sprievod) lat.
happening /hep-/ (mimoriadne príležitostné z., napr. so zámerom upútať pozornosť al. na podporu určitej myšlienky, názoru) angl.
tábor (verejné z., schôdzka ľudu pod holým nebom) hebr. zastar.
jamborree /džemborí/ (slávnostné svetové z. delegátov skautských organizácií) angl.
chunta
junta /chu-/ (dočasné z.) špan.
parlament (z. poslancov vykonávajúce zákonodarnú moc, zákonodarný zastupiteľský zbor, orgán) franc.
senát (jedna zo snemovní, horná komora zastupiteľského zboru v niektorých štátoch) lat. polit.
kongres (parlament v niektorých štátoch, napr. USA) lat.
ekklézia
eklézia (snem v Aténach s rozsiahlou právomocou) gréc. hist.
apella (z. snemu v Sparte za účasti mužov nad 30 rokov) gréc. hist.
komícia (z. všetkých občanov v starom Ríme rozhodujce o volebných, zákonodarných a voj. otázkach) lat.
diéta (snem v Uhorsku do 1848) lat. hist.
sejm (poľ. palament) poľ.
sobranie (bulh. Snem) bulh.
skupština (snem v bývalej Juhoslávii) srb.
duma (rus. parlament, 1916 – 1917; v súčasnosti dolná komora) rus.
soviet (parlament v bývalom ZSSR) rus. hist.
thing /ti-/ (starogerm. z. slobodných členov kmeňa, kt. rozhodovalo najmä o vyhlásení vojny) germ.
Konvent (najvyšší zastupiteľský orgán vo Veľkej franc. revolúcii, 1792-1795) lat.
tribunát (parlament ustanovený na základe franc. ústavy, 1799) lat.
Kortesy (špan. parlament) špan. plur.
kortesy (stredoveké stavovské z. na Pyrenejskom polostrove) špan. mn. č.
House of Lords /haus ov lórds/ (snemovňa lordov vo Veľkej Británii, horná snemovňa) angl.
House of Commons /haus ov komens/ (snemovňa poslancov vo Veľkej Británii, dolná snemovňa) angl.
eduskunta (fín. jednokomorový parlament) fín.
folketing (dán. zákonodarný zbor) dán.
storting (nór. dvojkomorový parlament) nór.
ting /si-/ (najvyššie z. slobodných island. občanov predpísané zákonom) island. hist.
althing
alting /-lsi-/ (island. parlament) island.
chural (mongol. parlament) mongol.
kuriltaj (z. mongol. kočovnej šľachty) mongol. hist.
diván (z. ministrov v niektorých islamských krajinách; z. všeobecne) arab.
medž(i)lis (z. v niektorých štátoch Blízkeho východu, najmä Irán, Turecko) arab.
džirga (parlament v Afganistane, kmeňové z.) afgan.
eklézia (bohoslužobné z. v ranom kresťanstve) gréc. cirk.
kongregácia (z. miestnej náb. obce v potestantskej cikvi, jednota, bratstvo) lat. cirk.
koncil (z. najvyšších predstaviteľov katolíckej cirkvi, cirk. snem) lat. cirk.
synoda (z. cirk. zástupcov v rímskokatolíckej, protestantskej a pravoslávnej cirkvi, cirk. snem) gréc. cirk.
konkláve (z. kardinálov voliacich pápeža) lat. cirk.
kreácia (z. kolégia kardinálov, kde pápež menuje nových kardinálov) lat.
konvent (spoločnosť, spoločenstvo, z. rehoľníkov kláštora) lat. cirk.
konvent (z. členov evanjelického cirk. zboru) lat. cirk.
sobor (snem príslušníkov pravoslávnej cirkvi) rus. porovnaj schôdzka 1zbor 1

skupina

skupina 2 (viac jednotlivcov spojených záujmami)
grupa franc.-nem. hovor.
manšaft
mančaft nem. slang.
kolektív lat.
ansámbl
ansámbel
ensemble /ansámbl/ (s. ľudí spojená prácou, záujmami al. cieľom) franc.
team /tím/
tím (kolektív ľudí úzko spolupracujúcich na spoločnej úlohe) angl. publ.
redakcia (kolektív osôb riadiaci obsahovú stránku oznamovacích prostriedkov, kníh, vydavateľskej činnosti) lat.-franc.
brigáda franc.
parta nem. subšt.
partia (s., najmä pracovná) nem. hovor.
štáb (s. spolupracovníkov, pomocných síl a pod.) špan.-nem.
kompánia (družina) franc. hovor. expr.
avantgarda (s. priekopníkov pokroku, predvoj, priekopníci) franc.
kotéria (s. kamarátov, najmä so sebeckými záujmami) franc. zastar.
triumvirát (s. troch ľudí spojených priateľstvom, záujmami, cieľom, trojica) lat. pren. kniž.
nácia (s. ľudí al. zvierat so spoločnými záujmami, vlastnosťami, spoločnosť) lat. hovor. expr.
cercle /serkl/ (uzavretá s., krúžok, spoločnosť) franc.
eklézia (uzavretá vyhranená spoločnosť) gréc. zastar.
kolégium (združenie osôb spojených spoločnými záujmami v starom Ríme) lat.
bohéma (svetácka, neviazaná, ľahkomyseľná s. al. spoločnosť, najmä umelecká) franc.
republika (s. ľudí nárokujúca si osobitné práva, postavenie, výhody, výnimky) franc.-lat. pren.
garnitúra (s. ľudí spojená určitou činnosťou) franc. hovor.
tábor (s. ľudí al. organizácií spojená rovnakým zmýšľaním, orientáciou, najmä polit.) hebr.
ekipa franc.
falanga (s. ľudí spojená spoločnou úlohou, úsilím) gréc. kniž.
klika (s. ľudí spojená spoločnými, najmä nečestnými záujmami, ktorí sa vzájomne podporujú) franc.
banda (s. násilníkov, výtržníkov, tlupa) germ.-franc.
horda (s. nájazdných, lúpežných kočovníkov; s. násilníkov, výtržníkov, tlupa pejor. expr.) tur.
gang (s. ľudí páchajúcich nedovolenú, trestnú činnosť, organizovaná zločinecká banda) angl.
underground /andergaund/ (tajná, podzemná, nepovolená, zakázaná, protizákonná, nezákonná, protiprávna s. ľudí) angl.
piata kolóna (tajná podvratná s. činná v tyle nepriateľa) franc.
kamarila (zákulisná, tajná s. s rozhodujúcim vplyvom na panovníka al. vládu) špan.
socio- (spoločnosť) lat. v zlož. sl.
generácia (súbor osôb, kt. sa narodili a žili približne v rovnakej dobe, spojených názormi a pod., pokolenie) lat.
sukrescencia (nová generácia, dorast) lat.
antecedencia (generácie, kt. v rodine predchádzajú) lat.
kolónia (skupina príslušníkov iného národa sídliacich v cudzom etnickom prostredí) lat.
diaspóra (národnostná, etnická al. náb. skupina rozptýlená v cudzom prostredí, v inom spoločenstve) gréc. odb.
garda (s. ľudí spojená príslušnosťou k určitej generácii, hnutiu, spoločnými záujmami) franc. hovor.
delegácia (s. vyslaných, zmocnených, vybraných zástupcov) lat.
deputácia (s. zástupcov vyslaná na vybavenie určitej záležitosti) lat.
kúria (s. voličov, kt. volí oddelene od iných skupín voličov pri nerovnom hlasovacom práve; s. rodov s vlastným kultom a spoločným majetkom v starom Ríme) lat.
komitét (s. zvolených ľudí, kt. voličov zastupuje a vedie, výbor) franc. kniž.
komisia (s. ľudí poverených osobitnou úlohou) lat.
subkomisia (nižšia, užšia, menšia komisia) lat.
duoviri (dvojčlenná komisia v starom Ríme pôsobiaca v rôznych oblastiach) lat.
iniciatíva (s. ľudí usilujúca sa presadiť svoje názory) lat.
opozícia (s. ľudí prejavujúca opačný názor, nesúhlas s vládou, vládnucim názorom) lat.
sekta (oddelená, odštiepená polit., idelogická al. náb. s. ľudí) lat.
platforma (s. ľudí s rovnakými názormi a záujmami v rámci určitej politiskej strany) franc.
frakcia (s. členov polit. strany s odlišným programom, líniou, názormi; s. členov polit. strany, napr. poslancov, v inštitúcii, napr. v parlamente) lat. polit.
menševici (umiernená frakcia sociálno-demokratického hnutia v Rusku) rus. polit.
montagnard /-taňár/ (revolučná parlamentná frakcia v Konvente, Franc. revolúcia) franc. hist.
lobby
loby
lobi (s. ľudí ovplyvňujúca poslancov, pričom presadzuje určité záujmy, sleduje určitý spoločenský záujem) angl. polit.
misia
misie (s. vykonávajúca hlásanie kresťanstva medzi inovercami, šírenie kresťanstva na nových územiach, utvrdzovanie veriacich vo viere) lat.
s. odborníkov, poradcov pozri rada 2
hud., umelecká s. pozri zbor 2 porovnaj spoločnosť 1zbor 1

schôdzka

schôdzka 1 (zídenie sa, zasadnutie členov skupiny)
seansa (s. všeobecne pren. expr.; s., na kt. jej účastníci nadväzujú spojenie s duchmi mŕtvych) franc.
sesia (zasadanie, porada) lat. kniž.
session /sejšn/
sejšn (neformálne stretnutie profesne al. názorovo blízkych osôb) angl. hovor.
míting (verejné zhromaždenie väčšieho počtu ľudí pri určitej príležitosti) angl.
manifestácia (verejné polit. zhromaždenie, sprievod) lat.
tábor (s. ľudu pod holým nebom, verejné zhromaždenie) hebr. zastar.
aktív (pracovná s. funkcionárov a aktívnych členov určitej organizácie) lat.
konferencia (porada, zhromaždenie politikov, odborníkov na prerokovanie určitých otázok) lat.
con /kon/ (stretnutie, konferencia priaznivcov sci-fi a pod.) angl.
sympózium (porada vedcov o určitom probléme) gréc.
konzílium (porada lekárov z rôznych odborov pri zložitých prípadoch) lat.
kolokvium (porada, stretnutie odborníkov, najmä z jedného odboru, s medzinárodnou účasťou) lat.
kolégium (porada zboru, skupiny odborníkov, poradcov) lat. odb.
kongres (zjazd, zhromaždenie politikov al. odborníkov, najmä medzinárodné) lat.
fórum (s. odborníkov zaoberajúcich sa určitou témou) lat.
konventikul (tajná dôverná s.) lat.-nem. zastar.
gremiálka (s. skupiny vedúcich určitého orgánu, úradu, podniku) lat. hovor.
operatívka (pohotová, pružná porada riadiaceho orgánu) lat. slang.
plénum lat.
plenárka (valné zhromaždenie, zasadanie za účasti všetkých členov) lat. hovor.
samit
summit /sam-/ (stretnutie, rokovanie štátnikov, politikov, hláv štátov) lat.-angl. publ. polit.
brífing
briefing /brí-/ (tlačová porada, konferencia) angl.
salón (spoločenská s. umelcov, politikov a pod.) franc.
festival (slávnostný zjazd s bohatým programom) franc.
koktail
kokteil (spoločenská s. s ľahkým občerstvením, predvečerom) angl.
garden-party (spoločenská s. v prírodnom prostredí, záhradná slávnosť) angl. kniž.
duván (s. kozákov na delenie koristi) turkotat. hist.
potlach (stretnutie pri táborovom ohni s rozprávaním) indián.-angl. pren.
jam session /džem sešn/ (stretnutie hudobníkov hrajúcich improvizovaný džez) angl. hud.
sabat (slávnostné stretnutie čarodejníc) hebr. pren. zastar.
konvent (zhromaždenie členov evanjelického cirk. zboru) lat. cirk.
synoda (zhromaždenie cirk. zástupcov v rímskokatolíckej, protestantskej a pravoslávnej cirkvi, cirk. snem) gréc. cirk.
koncil (zhromaždenie najvyšších predstaviteľov katolíckej cirkvi, cirk. snem) lat. cirk.
konkláve (zhromaždenie kardinálov voliacich pápeža) lat. cirk. porovnaj poradazhromaždenie 1

rada

rada 2 (skupina osôb ako poradný al. riadiaci orgán)
rákoš maď. pren. hovor.
soviet rus.
kolégium (zbor, skupina odborníkov, poradcov) lat. odb.
konzílium (poradný zbor, napr. lekárov) lat. lek.
grémium (správny zbor vedúcich určitého orgánu, úradu, podniku, vedenie) lat.
tribunál (súdna r., súdny dvor) lat. kniž. a práv.
presbytérium (r. starších cirk. zboru evanjelickej cirkvi, volených zástupcov cirk. ľudu) gréc. cirk.
chunta
junta /chu-/ (dočasná r.)
akademický senát (vysokoškolská r.) gréc. a lat. škol.
tripartita (r. zložená z troch zložiek, zástupcov zamestnancov, zamestnávateľov a štátnych orgánov) lat. polit.
gerúzia (r. starších v antickej Sparte) gréc. hist.
areopag
areopág (r. zložená u aristokratov so správnymi a súdnymi právomocami v starovekých Aténach) gréc. hist.
búlé (r. v starogréc. mestských štátoch so správnou a súdnou právomocou) gréc. hist.
senát (najvyššia štátna r. v starom Ríme, zbor starších vážených občanov) lat. hist.
sanhedrin gréc.-hebr. hist.
synedrion
synedrium (najvyšší žid. samosprávny orgán v Júdsku, 150. pr. n. l. – 70 n. l.) gréc. hist.
duma (poradný orgán rus. cára, 16. – 18. st.) rus.
genróin (r. starších, poradný orgán jap. cisára, 1875 – 1889) jap.
signoria /siňo-/ (mestská r. v niektorých tal. mestách) tal.
direktórium (vládny výbor vo Francúzsku, 1795 – 1779) lat. hist.
diván (štátna r. v niektorých islamských krajinách) arab.
parišad (r. dvorných hodnostárov, India 4. – 2.st. pr. n. l.) sanskrit hist.
pančájat (výbor volených predstaviteľov rôznych organizácií, India) sanskrit-hind. porovnaj zhromaždenievýbor

porada

porada
operatívka (pohotová, pružná p. riadiaceho orgánu) lat. slang.
konferencia (schôdza, zhromaždenie politikov, odborníkov na prerokovanie určitých otázok; p. učiteľského zboru na hodnotenie žiakov) lat.
kolégium (p. zboru, skupiny odborníkov, poradcov) lat. odb.
sympózium (p. vedcov o určitom probléme) gréc.
kolokvium (schôdzka, stretnutie odborníkov, najmä z jedného odboru, s medzinárodnou účasťou) lat.
anketa (p. znalcov, odborníkov) franc. zastar.
sesia (schôdzka, zasadanie) lat. kniž.
konzultácia (p. s odborníkom, odborná p.) lat.
konzílium (p. lekárov z rôznych odborov pri zložitých prípadoch) lat.
brífing
briefing /brí-/ (tlačová p., konferencia) angl.
pressfoyer /presfoajé/ (tlačová p. al. rozhovor pre tlač konaný po alebo počas rokovania pred rokovacou miestnosťou) angl. + franc. žurn. porovnaj schôdzka