Výsledky vyhľadávania

konanie

konanie 1 (spôsob vykonávania niečoho, vystupovanie pri tom)
akt (čin, úkon, výkon) lat.
akcia (zámerná činnosť s istým cieľom) lat.
ofenzíva (rozsiahla útočná akcia) lat.
aktivita
aktívnosť (k. všeobecne) lat.
metóda (k. na dosiahnutie cieľa) gréc.
mechanickosť (neuvedomelé, mimovoľné k. bez premýšľania, bezduchosť) gréc.
schematizmus
schematickosť
schematizácia gréc.
šablónovitosť (zjednodušené, povrchné k. podľa hotových vzorov) hol.-nem.
stereotyp
stereotypnosť (ustálené, opakované, navyknuté, nemenné, jednotvárne k.) gréc.
automatizmus (samovoľné, mimovoľné k. nezávislé od vôle) gréc. odb.
asertivita (priame, pevné a otvorené, ale nenásilné, mierne k. a správanie na dosiahnutie svojich záujmov pri rešpektovaní záujmov iných) lat. psych.
fair play /fér plej/ (čestné, slušné, priame k.) angl. hovor.
eupraxia (správne k.) gréc.
kšeft
handel (nečestné k., pokútny obchod) nem. hovor. pejor.
čachre (nečestné, nepoctivé, pokútne k.) hebr.-nem. pejor.
machinácia lat. pejor. obyčajne v plur.
machle nem. pejor.
čachre hebr.-nem. pejor.
machre nem. hovor. expr.
techtle-mechtle (podvod, úskok, podvodné úskočné k.) tal. hovor.
grif nem. hovor. expr. pren.
manéver (premyslené k., obratný postup, ťah, úskok) franc.
paráda (pôsobivé, obratné k.) špan. hovor.
špekulácia
špekulovanie (vypočítavé, prospechárske k.) lat.
simulácia (k. predstierajúce určitý práv. úkon) lat. práv.
delikt (protiprávne konanie al. konanie proti mravnosti, previnenie, priestupok, prečin, trestný čin) lat. práv.
delikvencia (protiprávne k., páchanie priestupkov práv. al. mravnej povahy, trestných činov, trestná činnosť) lat.
kriminalita (protiprávne k., páchanie trestných činov, trestná činnosť, zločinnosť) lat. práv.
prekriminalita (protiprávne k., páchanie trestných činov deťmi do 15 rokov) lat. práv.
voluntarizmus (svojvoľné k., svojvôľa) lat. kniž.
agresivita
agresívnosť (útočné, výbojné k., správanie) lat.
avanturizmus (dobrodružné, nezodpovedné, bezohľadné k.) franc.
altruizmus lat.
filantropia (nezištné k. v prospech iných ľudí, starostlivosť o dobro ľudí, pomáhanie slabým, dobročinnosť, ľudomilstvo, nezištnosť, obetavosť) gréc.
anticipácia (predčasné k.) lat. práv.
parergázia (slobodné obrátené k. nezodpovedajúce želanému) gréc. lek. psych.
anankazmus gréc. lek.
obsesia (nutkavé k. v dôsledku vtieravých myšlienok) lat. psych. lek. porovnaj správaniečinnosť 1postup 1

slávnosť

slávnosť 1 (podujatie na počesť, oslava)
solemnita lat. kniž.
paráda (veľkolepá, slávnostná prehliadka, najmä voj., slávnostný sprievod, slávnostné podujatie) špan. hovor.
centénium
centenárium (oslava stého výročia) lat. kniž.
banket (slávnostná príležitostná hostina) franc.
garden-party (záhradná s., spoločenská schôdzka v prírodnom prostredí) angl. kniž.
matiné (dopoludňajšia s.) franc.
beánia (študentská s., prijímanie začínajúcich študentov medzi starších študentov) lat.
panychída (smútočná s., tryzna) gréc. kniž.
Silvester (oslava posledného dňa v roku, zábava s tým spojená) vl. m.
gymnaestráda (šport., telovýchovná s. s hromadným vystúpením cvičencov) gréc. + franc.
fiesta (ľudová s. v Španielsku) špan.
orgie (s. na počesť boha Bakcha, Dionýza spojená s hýrením) gréc.
bakchanálie (starorím. orgie) gréc.
dionýzie (starogréc. orgie) gréc.
florálie (s. na počesť starotal. bohyne kvetov Flóry) vl. m.
saturnálie (starorím. s. zimného slnovratu) lat. hist.
cereálie (s. rím. bohyne obilia a úrody Ceres) lat.
luperkálie (predjarná starorím. s. na počesť Fauna Luperka na podporu plodnosti) lat. hist.
ludi /lúdý/ (slávnostné verejné pohybové hry v starom Ríme) lat. hist.
rusálie (s. konaná počas letného slnovratu al. na Turíce na počesť duší zomretých) lat. etnogr.
agapy
agapé (večerná s., starokresťanský obrad, hody lásky) gréc. hist.
oktáv
oktáva (osemdňová oslava sviatkov) lat. cirk.
triduum (katolícka trojdňová s.) lat. náb.
sekundície (s. na 50. výročie vysviacky kňaza spojená so slávnostnou omšou) lat. cirk.
porcinkula
porciunkula (výročná františkánska al. kapucínska s.) lat. cirk.
fidlovačka (poveľkonočná cechová s. pražských obuvníkov) nem. hist.
potlach (indián. náb. a spoločenská s. na pobreží Tichého oceána) indián.-angl.
rodeo (s. kovbojov spojená s krotením divých koní a býkov) špan.
post festum (po s.) lat. porovnaj sviatok

nádhera

nádhera 1 (nezvyčajná krása)
flanc nem. subšt.
glória lat. bás.
splendidnosť lat. kniž. zastar.
pompa
pompéznosť (honosná prepiata nádhera, vonkajšia okázalosť, honosnosť) gréc. kniž.
paráda (vonkajšia, nápadne pekná, slávnostná, sviatočná úprava, ozdobnosť) špan. hovor.
magnificencia (veľkoleposť, vznešeniosť) lat. kniž.

ozdobnosť

ozdobnosť
paráda (vonkajšia nápadne pekná, ozdobná, slávnostná, sviatočná, úprava, nádhera) špan. hovor.
ornamentalizmus (nadbytočná, prehnaná o., ozdobovanie, okrášľovanie) lat. výtv.

sprievod

sprievod 1 (usporiadaný zástup)
procesia (slávnostný prosebný s. veriacich) lat. cirk.
manifestácia (verejné polit. zhromaždenie, s.) lat.
kondukt (s., najmä pohrebný) lat. kniž.
cortége /kortéž/ (čestný s.) franc.
paráda (slávnostný s., podujatie, veľkolepá, slávnostná prehliadka, najmä voj.) špan. hovor.
konvoj (ochranný ozbrojený s. obchodných lodí) franc.
kavalkáda (s. jazdcov na koňoch) tal.-franc.
maškaráda (s. ľudí prestrojených za niekoho iného) arab.-franc.
pomp (slávnostný s. na počesť bohov al. ľudí, v starom Grécku) gréc. hist.
triumf (slávnostný s. k božstvu na počesť víťazného vojvodcu, v starom Ríme) lat. hist.

slovo

slovo 1 (základná jaz. jednotka)
logos gréc. kniž. a filoz.
logo-
-lóg gréc. v zlož. sl.
onomato- gréc. v zlož. sl.
lexéma (základná jednotka slovnej zásoby) gréc. lingv.
synonymum (s. al. jaz. prostriedok, slovné spojenie s rovnakým al. blízkym, podobným významom, rovnoznačné s.) gréc. lingv.
homonymum (s., kt. rovnako znie al. sa píše ako iné slovo, ale významovo je odlišné) gréc. lingv.
antonymum gréc.
opozitum (s. opačného, protikladného významu, opak) lat. lingv.
tautonymum (s. s rovnakým významom, vyskytujúce sa v rôznych jaz. oblastiach) gréc. lingv.
homofón
homofónum (rovnako znejúce s., ale graficky odlišné, inak písané) gréc. lingv.
homografum (rôzne znejúce s., ale graficky rovnaké, rovnako písané) gréc. lingv.
dubleta (s. podobné s iným slovom, ale s rovnakým významom) franc. lingv.
paronymum (formálne, zvukovo podobné s., ale významovo odlišné) gréc. lingv.
palindróm (s., kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel, napr. krk) gréc. odb.
heteronymum (s. označujúce člena rodovej dvojice, utvorené od rôznych základov, napr. cap-koza) gréc. lingv.
ekvivokácia (rovnaké slová s rôznym významom) lat. lingv.
hyperonymum (s. významovo nadradené inému, podradenému slovu) gréc. lingv.
hyponymum (s. významovo podradené inému, nadradenému slovu) gréc. lingv.
autosémantikum
autosémantické s. (z významového hľadiska plnovýznamové s., podstatné meno, prídavné meno, číslovka, sloveso, príslovka) gréc. lingv.
synsémantikum
synsémantické s. (z významového hľadiska pomocné, neplnovýznamové s., zámeno, predložka, spojka, častica, citoslovca) gréc. lingv.
definiendum (výraz kt. sa vymedzuje, objasňuje) lat.
definiens (výrazy, ktorými sa objasňovaný výraz vymedzuje) lat.
archaizmus (zastarané s. al. výraz, jaz. al. štylistický prostriedok, zvrat) gréc. lingv.
neologizmus (novoutvorené s. al. jaz. prostriedok, tvar, väzba, novotvar) gréc. lingv.
pejoratívum (s. s hanlivým, zhoršujúcim významom) lat. lingv.
eufemizmus (zjemňujúce s., výraz pomenúvajúci nepríjemný jav jemnejšie) gréc. lingv.
melioratívum (lichotivé s., so zlepšujúcim významom, napr. nevidiaci) lat. lingv.
augmentatívum (s. so zveličeným významom, napr. domisko) lat. lingv.
deminutívum (s. so zdrobňujúcim významom, odvodené zo základného slova, zdrobnenina) lat. lingv.
dialektizmus (nárečové s.) gréc.
regionalizmus (výraz vyskytujúci sa v určitom kraji, oblasti) lat. lingv.
okazionalizmus (s. vyskytujúce sa al. použité v reči náhodne, zriedkavo, príležitostne) lat. lingv.
kolokvializmus (hovorový výraz) lat. lingv.
disfemizmus
dysfemizmus
vulgarizmus (hrubé, drsné, neslušné, v spoločenskom styku neprípustné s.) lat.
trivializmus (trochu hrubý výraz) lat. kniž.
slangizmus /-le-/ (výraz z reči pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí) angl.
argotizmus (výraz z jazyka protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov, kt. je ostatným nezrozumiteľný) franc. lingv.
expresívum (citovo al. vôľovo zafarbené s.) lat. lingv.
hypokoristikon
hypokoristikum (citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé s.) gréc. lingv.
onomatopoja (zvukomalebné s. napodobujúce prírodné, zvieracie zvuky) gréc. lingv. lit.
expletívum (výplnkové, bezobsažné s. al. výraz slúžiaci na nadviazanie kontaktu, napr. počuj) lat. lingv.
profesionalizmus (odborný výraz používaný určitou pracovnou skupinou) lat. lingv.
žurnalizmus franc.
publicizmus (s. al. výraz charakteristický pre novinárske vyjadrovanie) lat.
prozaizmus (s. z bežného, vecného al. vedeckého jazyka v umeleckom texte, kde pôsobí cudzorodo) lat. lit.
solecizmus (s. al. tvar nesprávny podľa jaz. normy) vl. m. lingv. lit.
fráza (myšlienkovo ošúchané, chudobné, bezobsažné, prázdne slová, výraz) gréc.
idióm
idiomatizmus (výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný) gréc. lingv.
klišé (nadnesený, kvetnatý výraz, ale pritom prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor.
klišé (ustálený, ošúchaný, často al. nadmerne používaný výraz) franc.
parentéza (s. al. veta vložená do inej vety bez vetného vzťahu, vsuvka, vložka) gréc. lingv.
poetizmus (básnické s. al. výraz, obrat) gréc.-lat. lingv.
radif
redif (s. al. skupina slov opakujúcich sa za rýmom v orient. básňach) arab.-tur. lit.
lema (heslové s. v slovníku, záhlaví slovníkového hesla) gréc. lingv.
kalk (pomenovanie utvorené priamym doslovným napodobením, prekladom s. z cudzieho jazyka) franc. lingv.
akronym (skratkové s. utvorené zo začiatočných slabík al. písmen) gréc. lingv.
logatóm (s. umelo vytvorené, bez zmyslu, používané pri telefonických meraniach zrozumiteľnosti) gréc. odb.
anagram (nové s. vzniknuté premiestnením hlások) gréc.
juxtapozitum (s. vzniknuté spojením dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova) lat. lingv.
indeklinábile (nesklonné s.) lat. lingv.
indefinítum (neurčité s.) lat. lingv.
simplex (jednoduché, nezložené s. al. s. bez predpony) lat. lingv.
kompozitum (zložené s., zloženina) lat. lingv.
derivát (odvodené s., odvodenina) lat. lingv.
desubstantívum (s. odvodené od podstatného mena) lat. gram.
denominatívum (s. odvodené od podstatného al. prídavného mena) lat. lingv.
deverbatívum (s. odvodené od slovesa, slovesného základu) lat. lingv.
formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.
proklitika (neprízvučné s. nasledujúce po pauze a predchádzajúce prízvučnému slovu, predklonka) gréc. lingv.
enklitika (neprízvučné s. nasledujúce po prízvučnom, príklonka) gréc. lingv.
oxytonon (s. s prízvukom na poslednej slabike) gréc. lingv.
parisylabum (s. s rovnakým počtom slabík pri ohýbaní) lat. + gréc. lingv.
vokabulum
vokabul (jednotlivé s. pri učení sa cudziemu jazyku, slovíčko) lat. zastar.
reklamanta (prvé slovo textu nasledujúcej stránky napísané pod textom ostatnej stránky, na umožnenie správneho zoradenia strán) lat. knih.
paráda (pôsobivé, obratné s.) špan. hovor.
mantra (staroind. posvätné s., kt. neustálym opakovaním sa dá dosiahnuť maximálne sústredenie) sanskrit náb.
abraxas (zaklínacie s. na gemách, starovekých al. stredovekých drahých kameňoch používaných ako talizman) lat. + gréc.
incipit (začiatočné slová textu starých rukopisov, kt. nemali titul) lat.
razúra (vymazané al. vyškrabané s. v texte listiny a nahradené iným slovom al. slovami) lat. odb.
hapax legomenon (výraz, tvar, vyskytujúci sa v danom texte iba raz) gréc. lingv.
amen (záverečné s. kresťanskej modlitby, kázne a pod., <i>staň sa</i>) hebr.
biblicizmus
biblizmus (výrok al. výraz z biblie) gréc. lingv.
tabu (výraz, kt. je zakázané vyslovovať z náb. al. spoločenských dôvodov) polynéz. lingv.
responzia (výraz, kt. významovo a funkčne nahrádza iný výraz) lat. lingv.
europeizmus (výraz spoločný vo väčšine európskych jazykov) vl. m. lingv.
jazykový prvok v inom jazyku
slavizmus (slovan.) lat.
slovakizmus (slov.) lat.
bohemizmus
bohemikum (čes.) lat.
moravizmus (moravský) vl. m.
polonizmus (poľ.) lat.
ukrajinizmus (ukraj.) vl. m.
rusizmus (rus.) vl. m.
slovenizmus (slovinský) lat.
bulharizmus (bulh.) vl. m.
hungarizmus lat.
maďarizmus (maď.) vl. m.
rumunizmus (rum.) vl. m.
grécizmus (gréc.) vl. m.
latinizmus (lat.) vl. m.
hebreizmus
hebraizmus (hebr.) vl. m.
germanizmus
germanikum (nem.) lat.
romanizmus (románskych jazykov) lat.
italizmus
italianizmus
talianizmus (tal.) vl. m.
galicizmus (franc.) vl. m.
hispanizmus (špan.) lat.
lusitanizmus (port.) vl. m. lat.
anglicizmus (angl.) lat.
amerikanizmus (amer.) vl. m.
arabizmus (arab.) vl. m.
indianizmus (indián.) vl. m.
japonizmus (jap.) vl. m.
orientalizmus (s. pochádzajúce z jazykov východných krajín) lat.
ad verbum
de verbo ad verbum (od s. do s.) lat. porovnaj označenie 2prostriedok 1

ozdoba

ozdoba
cifra maď.? hovor.
paráda (okrasa, výzdoba na maľbe, na šatách, v hudbe, tanci a pod.) špan. hovor.
dekor franc.
dekorácia
dekórum (výzdoba, okrasa) lat.
tretka (drobný ozdbobný predmet) nem. hovor.
japonéria (o. jap. pôvodu) vl. m.
fleuron (o. na jedlách z maslového cesta) franc. kuch.
o. na odeve, na tele
aplikácia (látková al. kožená o. našívaná na látku, nášivka) lat. krajč.
klenot
šperk nem.
precióza (ozdobný predmet z drahých kovov a kameňov, skvost) franc. zastar.
bijou /bižu/ (o., najmä napodobnenina) franc. zried.
bižutéria (o. z kovu, skla a pod. napodobujúca pravé šperky, módny doplnok) franc.
žabó (pri krku naberaná, zriasená o. šiat, košieľ, blúzok) franc.
boritaš (o. zo šnúrok na kroji al. šatách, módny doplnok) maď.
rozeta (o. v tvare ružice na dámskych šatách) franc. zastar.
kokarda (čepiec, stužka, štítok, odznak v podobe zvinutej ružice v nár. farbách) franc.
punt (stužková o. ženského kroja zakrývajúca vpredu nedopätú šnurovačku al. živôtik) nem. etnog.
fižé
fiší (náprsná naberaná o. odevu, čipkový náhrdelník) franc.
pleréza (o. dámskeho klobúka z pštrosích pier) franc. hist.
forgo
forgov (o. na klobúku z pier, súčasť kroja) maď. hist.
egreta (o. hlavy z volavčích pier, najmä s diamantami a perlami) franc.
diadém (zdobená kráľovská čelenka, drahocenná ozdoba hlavy, šperk na ozdobu hlavy) gréc.
parta (ozdobený venček al. čelenka, súčasť kroja) nem.
vavrín lat.-poľ.
laur (veniec z vetvičiek juhoeurópskeho kra udeľovaný v starom Grécku víťazom) lat. bás.
brošňa (ozdobná spona) franc.
agrafa (ozdobná spona na spínanie odevu) franc.
klipsa
klipsňa (ozdobná stláčacia spona) angl.
pektorál (ozdobná náprsná spona plášťa v antike a stredoveku) lat.
fibula (zdobená kovová spona na zopnutie odevu na pleciach al. prsiach) lat. archeol.
brazoleta zastar.
brazoletňa (náramok) franc. zastar. hovor.
oringla (visiaca náušnica) nem. slang.
klipsa
klipsňa (stláčacia náušnica) angl.
lunica (v dolnej časti mesiačikovito rozšírená náušnica, pôvodne veľkomoravská) lat. archeol.
butón (briliantový gombík al. náušnica) franc. klenot.
medailón (ozdobný prívesok s portrétom nosený na krku) tal.-franc.
torques /-kvés/ (starorím. a kelt. bronzová, zlatá al. strieborná o. z drôtu al. tyčinky, nosená na krku, nákrčník) lat. archeol.
filigrán (o. z jemného drôtika, vlákna z drahého kovu) lat.
vamlum
vampum (indiánska o., rôznofarebné mušle navlečené na šnúru al. prišité na opasok) indián.
tutulus (kovová gombíková o., najmä bronzová, na slávnostnom odeve al. konskom postroji) lat. archeol.
faléra (kovový ozdobený kotúč na konskom postroji) gréc. hist.
galantéria (drobné ozdobné predmety) franc.
halže (drobný ozdobný predmet spomínaný v biblii) nem. plur. porovnaj prívesok
architektonická, výtvarná o.
ornament lat.
ornamentika (o. využívajúca prírodné, geometrické al. figurálne prvky) lat. výtv.
štuka tal.-nem. stav.
štukatúra (o. zo zmesi jemného piesku a sadry al. vápna) tal. stav.
lysis /-zi-/
sgrafito /zgra-/ (nástenná výzdoba vzniknutá vyškrabaním v bielej omietke, pod kt. je vrstva tmavej farby) tal. výtv.
mozaika (plošná výzdoba z drobných farebných kamienkov, skielok a pod.) tal. výtv.
supraporta (výzdoba výplne poľa nad dverami) lat. výtv.
suprafenestra (výzdoba výplne poľa nad oknami) lat. výtv.
lýza (antický rímsový ukončujúci článok) gréc. archit.
kyma (antický vodorovný architektonický článok pôvodne podporujúci rímsu, listovec, vajcovec, laloška) gréc. archit.
šlic (zárez v hlave skrutky) nem. slang.
glyf (zvislý zárez vo vlyse dórskeho slohu) gréc. archit.
diglyf (o. na dórskych stĺpoch zložená z dvoch záhybov, žliabkov, bez zrezania bočných strán, dvojrez) gréc. archit.
triglyf (o. na dórskych stĺpoch zložená z troch zvislých záhybov, žliabkov, vlys) gréc. archit.
medailón (plastická výzdoba na stene kruhového al. oválneho tvaru) tal.-franc.
kartuša (ozdobný plastický rozvinutý okraj okolo erbu a pod., renesancia a barok) tal.-franc.
antemión (plastický al. maľovaný pásový ornament s rastlinnými motívmi v antickej architektúre) gréc. archit.
astragal (ozdobný vodorovný motív antickej architektúry z drobných okrúhlych tvarov, perlovec, vajcovec) gréc. archit.
trèfle /trefl/ (ďatelinový trojlist, trojlístok) franc. výtv.
girlanda (oblúkovitá výzdoba z kvetín, listov, stúh, kvetinový záves) franc.
plateresco /-sko/ (bohatá trojrozmerná o. v špan. renesancii) špan. archit.
rokaj (rokokový ornament vychádzajúci z tvaru mušle) franc. výtv.
lambrekýn (rokokový ornament v tvare oblúkového závesu s čipkami al. strapcami) hol.-franc.
groteska (ornament s rastlinnými, živočíšnymi, archit. a inými motívmi) tal. výtv.
arabeska tal.-franc. archit. výtv.
moreska (súmerný ornament z geom. a rastlinných tvarov) špan. archit. zastar.
rozeta (ornament v tvare štylizovanej ruže, ružica) franc. archit. výtv.
guta (ornament v tvare valca, ihlana, kužeľa, na rímsach dórskeho slohu a v baroku) lat. archit.
festón (zavesený maľovaný al. plastický polveniec zo štylizovaných kvetov, listov al. plodov, prepletený al. zakončený stuhou, kvetinový záves) tal.-franc. archit.
brodéria (ornament z buxusu a farebného piesku) franc. záhr.
bézant (ornament zostavený z kruhov) lat.-franc. archit.
maureska (ornament tvorený súmernými štíhlymi rastlinnými motívami štylizovanými do plochy vychádzajúci z islamského umenia) franc.
palmeta (vejárovitý ornament v podobe palmového listu) franc. archit. výtv.
akant (ornament v podobe bodliaku, najmä na hlaviciach antických stĺpov) gréc. archit.
maskarón (ornament v podobe ľudskej tváre) arab.-tal.
entrelac (ornament v podobe prepletených geom. vzorov, pletenec) archit.
volúta (špirálovito stočený stavebný článok, priestorový závit, závitnica) lat. archit.
meander (jednoduchý pásový geometrický ornament zo zvislých a vodorovných čiar) vl. m.
lizéna (murovaný al. v omietke urobený zvislý plochý pás členiaci múr, bez pätky a hlavice) franc.-nem. stav.
akrotéria
akroterion (antický, renesančný a klasicistický ukončujúci prvok na rohoch a štítoch stavieb vo forme vejárovitej rastliny al. s postavou človeka, zvieraťa) gréc. archit.
gorgoneión (antický ornament, uťatá hlava Medúzy, motív v antickom výtv. umení) gréc.
panoplia (nástenná o. z rytierskej výzbroje) gréc.
kanel (žliabková o. na sklárskych a hrnčiarskych výrobkoch) franc. odb.
droléria (ornament s figurálnym, zvieracím al. fantastickým motívom, najmä ako maľba na okrajoch gotických rukopisných kníh, nevyberaný svetský výjav ako plastika na chórových laviciach) franc. archit.
filigrán (výzdoba iniciál v gotickej knižnej maľbe) lat.
iluminácia lat. výtv.
miniatúra (knižná stredoveká maľba, výzdoba rukopisných textov) lat.-tal.
parergón (výzdoba v rohoch starých máp) gréc. geogr.
pćte-sur-pćte /patsürpat/ (jednofarebná, najmä biela, reliéfna výzdoba na farebnom povrchu porcelánu al. kameniny, v Anglicku) franc. výtv.
bilet (šachovnicový normandský ornament) franc. archit.
bibelot (malý bytový ozdobný predmet, najmä zlatnícke dielo) franc.
japonéria (umelecký al. ozdobný predmet jap. pôvodu) vl. m.
hud. o.
abbelimento (okrasa) tal. hud.
koloratúra tal. hud.
tiráda (o. spevu náročnými speváckymi prvkami) franc. lat. hud.
fioritúra (okrasa v speve) tal. hud.
acciaccatura /ačakatú-/ (melodická o., keď hlavnému tónu predchádza krátky vedľajší príraz) tal. hud.
melizma (melodická o., rad tónov spievaných na jednu slabiku, najmä v orient. a cirk. hudbe) gréc. hud.
básnická o. pozri prostriedok výrazový porovnaj ozdobovanie

obratnosť

obratnosť
kumšt nem. hovor. expr.
fortieľ (šikovnosť, zručnosť) nem. hovor.
majstrovstvo (zručnosť, dokonalosť) lat.-nem.
prax (šikovnosť, zručnosť, vynachádzavosť, skúsenosť, zbehlosť) gréc.
rutina (zručnosť, zbehlosť, šikovnosť, cvik získaný častým opakovaním) franc. aj pejor.
paráda (pôsobivý, obratný pohyb) špan. hovor.
bravúra
bravúrnosť (vynikajúca, nápaditá, dokonalá, okázalá zručnosť) franc.
brilantnosť franc.
virtuozita
viruóznosť (vynikajúca, skvelá, oslňujúca zručnosť) tal. expr.
fígeľ (duchaplnosť, dôvtip, šikovnosť, vynachádzavosť, vynaliezavosť) lat.-nem. hovor.
diplomacia franc. pren.
stratégia
taktika (obratný, premyslený postup, obozretnosť, prezieravosť, opatrnosť pri rokovaní) gréc. franc. pren.
grif nem. hovor. expr. pren.
manéver (zručnosť, šikovnosť, premyslené konanie, obratný postup, ťah, úskok) franc.
erudícia (dôkladné vzdelanie, skúsenosť, znalosť, zbehlosť, šikovnosť) lat.
kaukliarstvo (šikovnosť, prefíkanosť, prešibanosť) nem. hovor. pren. pejor. porovnaj zručnosť

podujatie

podujatie
akcia (zámerná činnosť, konanie s istým cieľom) lat.
akadémia (p. s kultúrnym a pod. programom) gréc.
benefícia (p., kt. výťažok je určený na dobročinné ciele) lat.
autogramiáda (verejné p. spojené s podpisovaním kníh, fotografií a pod. umelcami, športovcami a pod.) gréc.
happening /hep-/ (príležitostná mimoriadna akcia, napr. so zámerom upútať pozornosť al. na podporu urč. myšlienky, názoru) angl.
paráda (slávnostné p., prehliadka, sprievod, veľkolepá slávnosť) špan. hovor.
atrakcia (zábavné, príťažlivé, pútavé, zaujímavé predstavenie, vystúpenie, výjav) lat.
matiné (dopoludňajšia slávnosť) franc.
soirée /soaré/
soaré (večerné slávnostné predstavenie) franc. porovnaj predstavenieslávnosť 1slávnosť 2

pohyb

pohyb 1 (zmena polohy v priestore)
kineto-
kinesio-
-kinesis gréc. v zlož. sl.
moto- lat. v zlož. sl.
dynamika
dynamizmus
dynamickosť (pohyblivosť, hybnosť, zmena, vývin, vývoj, živosť, rušnosť, sila) gréc.
fluktuácia (stála zmena, neustále zmeny, kolísanie, vlnenie, nestálosť, výkyvy) lat.
drift (zmena, kolísanie) angl. odb.
grif (p. rukou, hmat) nem. hovor. expr.
finta (p. na oklamanie súpera v športe) tal.-nem. šport.
paráda (pôsobivý obratný p.) špan. hovor.
manéver (premyslený, účelný p. al. postup) franc.
blafák (účelný zavádzajúci manéver na oklamanie brankára v hokeji) angl. slang. šport.
švenk (prudký p. kamery) nem. film. slang.
štart (p. lietadla od rozjazdu cez odpútanie sa po dosiahnutie letovej výšky) angl.
rolovanie (p. lietadla po zemi na letisku) franc.-nem. let.
manéver (organizovaný p. voj. síl a prostriedkov, postup, presun, premiestnenie v priebehu boja) franc. voj.
mimika (premenlivé pohyby tváre al. výraz tváre odrážajúce citový stav) gréc.
gesto (p. časti tela, najmä ruky, kt. niečo vyjadruje, posunok) lat.
gestikulácia (pohyby, posunky, gestá ako neverbálny komunikačný prostriedok) lat.
pantomimika (pohyby vyjadrujúci vnútorné pohnútky a stavy človeka) gréc. odb.
mudra (gestá rukou al. rukami vyjadrujúce nálady, predstavy, predmety, v ind. umení) sanskrit
lokomócia (p. z miesta na miesto, v priestore, najmä pomocou svalovej činnosti) lat. biol.
bipedia (p. po zadných končatinách typický pre človeka) lat. + gréc.
brachiácia (p. pomocou horných al. predných končatín typický pre opice, rúčkovanie) lat.
brachybázia (chôdza s častými zastaveniami) gréc. lek.
dukcia (p. vo vodorovnej rovine) lat. lek.
addukcia (pritiahnutie končatiny k strednej osi tela) lat. lek.
abdukcia (odtiahnutie končatiny od strednej osi tela) lat. lek.
laterodukcia (p. orgánov do boku) lat. lek.
tanec (opakované rytmické pohyby podľa hudby a ustálených pravidiel) franc.-nem. porovnaj tanec
turistika
turizmus (p. so športovým, poznávacím a rekreačným cieľom, cestovanie, chôdza v prírode) franc.
hiking /haj-/ (pešia turistika) angl.
trek
trekking (vysokohorská turistika) angl.
fleš (rýchly útočný p. v šerme) angl. šport.
traverza (úhybný p. pri šerme) franc. šport.
tempo (rytmický p., najmä pri plávaní) tal.
epeiroforéza (horizontálny p. pevnín, svetadielov) gréc. geol.
epeirogenéza
epirogenéza (dlhodobý rozsiahly p. zemskej kôry) gréc. geol.
lavína (rýchly p. hmôt po príkrom svahu nadol, zosuv, napr. snehu, ľadu, kamenia) lat.-tal.
soliflukcia (p. pôdy po svahu pod vplyvom príťažlivosti Zeme po zamrznutom podloží, pôdotok) lat. geol.
difúzia (samovoľný p. častíc vyvolaný spádom, napr. koncentrácie al. teploty) lat. fyz. chem.
elevácia (p. nahor, dvíhanie, zdvíhanie) lat. odb.
rotácia (otáčavý p., otáčanie, krúženie, obiehanie) lat. odb.
tumbling (otáčavý samovoľný p. tela okolo ťažiska pri voľnom páde) angl. let.
cirkulácia (obeh, obiehanie, kolobeh, kolovanie) lat.
rotácia (obeh nebeských telies okolo vlastnej osi) lat. astron.
pendulácia (kolísavý obeh zemskej osi) lat. geogr.
librácia (kývavý p., výkyv Mesiaca, malá zmena polohy Mesiaca) lat. astron.
tik (mimovoľný neúčelný opakujúci sa p., najmä na tvári, žmurkanie a pod. ako nervová porucha) franc. lek.
iterácia (rytmicky opakované mimovoľné p. v rovnakom slede) lat. lek.
synkinéza (mimovoľný p., často spojený s vôľovým pohybom, súhybnosť orgánov) gréc. lek.
sakáda (rýchly mimovoľný p. oka neriadený vôľou, nepodliehajúci vôli) lat. fyziol.
nystagmus (mimovoľný p. očí, mimovoľné rytmické zášklby očí, žmurkanie) gréc. lek.
flokcilégium (p. prstami pripomínajúci zbieranie chumáčikov bavlny) lat. lek.
peristaltika (rytmické zmršťovanie svalstva tráviacej trubice slúžiace na posúvanie a premiešanie potravy) gréc.
kinéza (neriadený p. organizmu vyvolaný určitými podnetmi, napr. svetlom) gréc. biol.
tropizmus gréc. biol.
-tropizmus (zmena polohy tela al. časti tela rastlín al. prichytených živočíchov v smere al. od smeru podnetu, napr. svetla, slnka, príťažlivosti, chem. látok) gréc. v zlož. sl.
taxia gréc. biol.
-taxia (smerovo orientovaný p. organizmu, najmä rastliny, vyvolaný a usmernený určitým podnetom) gréc. biol. v zlož. sl.
nastia gréc. bot.
-nastia (p. organizmu, najmä rastliny, neorientovaný v smere podnetu) gréc. bot. v zlož. sl.
termotropizmus
termotaxia
termonastia (p. vyvolaný zmenou al. rozdielmi teploty) gréc. biol.
fototropizmus
fototaxia
fotonastia (p. ovplyvnený intenzitou svetla al. striedaním svetla a tmy) gréc. biol.
heliotropizmus
heliotaxia (p. ovplyvnený svetlom, ak je zdrojom svetla slnko) gréc. bot.
hydrotropizmus
hydronastia (p. vyvolaný vlhkosťou prostredia) gréc. bot.
geotropizmus
geotaxia (p. pôsobením príťažlivosti, v smere al. proti smeru zemskej príťažlivosti) gréc. biol.
ortotropizmus (p. pôsobením príťažlivosti smerom nahor al. nadol) gréc. bot.
aerotropizmus (p. smerom k prístupu k vzduchu, kyslíku) gréc. bot.
trofotropizmus
trofotaxia (p. smerom k zdroju potravy) gréc. biol.
haptotropizmus (p. rastlín v smere al. proti smeru podráždenia pevným predmetom) gréc. bot.
tigmotropizmus
tigmotaxia
tigmonastia (p. vyvolaný dotykom) gréc. biol.
seizmonastia (p. vyvolaný otrasmi al. dotykom) gréc. bot.
mechanotaxia (p. v dôsledku jednosmerného mechanického podnetu) gréc. bot.
chemotropizmus
chemotropia (p. v smere al. proti smeru výskytu chem. látok) gréc. bot.
niktinastia (spánkový p. rastlín v noci) gréc. bot.
traumatropizmus (p. rastlín v dôsledku poranenia) gréc. bot.
anemotaxia (p. živočíchov vetrom) gréc. ekol. porovnaj premiestňovanierýchlosť 1cvikkmitanie

úprava

úprava 3 (vonkajší vzhľad, usporiadanie)
design /dizajn/
dizajn angl.
styling /stajl-/ (vonkajšia ú. výrobku, tvarovanie výrobku, predmetu, pre spojenie účelu, funkcie a estetických hodnôt) angl. výtv.
paráda (nápadne pekná, ozdobná, slávnostná, sviatočná vonkajšia ú., nádhera, ozdobnosť) špan. hovor.
kozmetika (starostlivosť, ú., pestovanie tela, udržovanie telesnej krásy, najmä pokožky, prirodzenými a umelými prostriedkami) gréc.
toaleta (ú. zovňajšku, umývanie, obliekanie a pod.) franc.
make up /mejkap/
mejkap (kozmetická ú. tváre; povrchová ú. výrobku) angl.
maska (ú. tváre pomocou líčidiel, parochne a pod.) arab.-franc.
styling /stajl-/ (ú. účesu al. celkového vzľadu) angl.
ikebana (jap. ozdobná ú. kvetov, rastlín a kríkov) jap.
rikka
tatebana (najstarší štýl ikebany) jap.
moribana (ikebana v plochých nádobách pomocou kovového ježka) jap.
heika (ikebana vo vysokých vázach) jap.
nageira
naigeria (ikebana vo vysokých vázach al. nádobách) jap.
šóka (ikebana vo vázach al. plochých miskách) jap.
morimono (ikebana s ovocím, zeleninou a kvetmi) jap.
definitíva (trvalá ú. zamestnaneckého pomeru v štátnej službe) lat. admin.
tuning (osobitná ú. vzhľadu a výkonu vozidla) angl.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 12. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.