Výsledky vyhľadávania

záchvat

paroxyzmus gréc. lek.
afekt (prudká krátkodobá citová reakcia nezodpovedajúca podnetu, strata sebakontroly vôľou, prchkosť, podráždenosť, rozčúlenie, vzplanutie) lat.
afekcia (citový z.) lat. psych.
atak (prudký z. choroby) franc. lek.
konvulzia (kŕčovitý z.) lat. lek.
petit mal (malý epileptický z.) franc. lek.
grand mal /gran mal/ (veľký epileptický z.) franc. lek.
raptus (z. zúrivosti po stave úzkosti) lat. lek. psych.
hemikrania gréc.
migréna (záchvatovitá bolesť polovice hlavy) lek.
hysák (z. nepríčetnosti, podráždenosti) gréc. slang.

časť

pars lat.
mero- (súčasť, zložka, prvok, základný článok) gréc. v zlož. sl.
element (najjednoduchšia č. celku, zložka, prvok) lat.
segment (úsek, zložka, prvok) lat. kniž.
sekcia (zložka, súčasť) lat.
gros /gro/
gro (hlavná, podstatná č., jadro, väčšina) franc. kniž.
leonina pars (prevažná č., leví podiel) lat. kniž.
ingrediencia (prísada, súčasť, zložka) lat. odb.
etapa (č. cesty, dráhy, napr. v športe, štafete) franc.
rajón (č. územia ako miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.
sektor (úsek, zložka väčšieho celku, činnosti) lat.
intravilán (zastavaná č. územia obce al. určená na zástavbu) lat. + tal.
exteriér (vonkajšia č., vonkajší priestor, vonkajšok) lat.
interiér (vnútorná č., vnútorný priestor, vnútrajšok) franc.
pasáž franc.
pasus (č. umeleckého diela, najmä lit. al. hud., úryvok, výňatok, úsek) lat. kniž.
partia lat.
pasáž (č. umeleckého diela, najmä lit. al. vedeckého, úryvok, výňatok; malá, zlomkovitá č. celku všeobecne) franc. lat.
epocha (obsiahla ucelená č. umeleckého diela, napr. filmu) gréc.
percento (stá č. celku, stotina) lat.
promile (tisícina čísla považovaného za základ) lat.
partikula (nepatrná č., čiastočka) lat. odb.
atóm (najmenšia č. chem. prvku schopná vstúpiť do chem. reakcie fyz., chem.; nepatrná časť, čiastočka expr.) gréc. porovnaj častica 1
kvóta (pomerná č., pomerný, dohodnutý, určený diel, podiel, stanovený počet) lat.-tal.
elita (najlepšia, vyberaná č. určitého celku; vyberaná, najlepšia č. spoločnosti, skupiny, výkvet) franc.
fakulta (č. vysokej školy organizovaná samostatne podľa príbuzných vedných odborov, na čele s dekanom) lat.
komora (č. zákonodarného, zastupiteľského orgánu) gréc.-lat.
senát (horná komora v niektorých štátoch) lat. polit.
kolónka lat.-franc.
rubrika (č. tlačiva na vyplnenie určitých údajov často vymedzená čiarami) lat.
oikumena /oj-/ (známa č. sveta, v starom Grécku) gréc.
set (ucelená samostatná č. šport. zápasu, <i>sada</i> v tenise, volejbale a pod.) angl. šport.
per partes (po častiach, postupne) lat. práv. mat.
totum pro parte (celok za č.) lat. lit.
pars pro toto /tó-/ (č. za celok, č. namiesto celku) lat. lit.
tomus gréc.-lat. kniž.
volúmen (diel knihy, lit. diela, zväzok) lat. kniž.
maieutika (č. rozhovoru, keď sú účastníci vyzvaní na tvorbu vlastných myšlienok, riešení, nájdenie pravdy) gréc. filoz.
perorácia (záverečná č. reči zhrnujúca obsah a základné myšlienky) lat. kniž.
perex (širšie vysádzaná č. článku) lat. žurn.
rubrika (č. časopisu, novín, vyhradená pre články z určitého odboru) lat. žurn.
paragraf (č. práv. normy presne vymedzená číslom) gréc.
dispozícia (č. práv. normy, kt. určuje pravidlá správania účastníkov práv. vzťahov) lat. práv.
petit (č. žaloby s návrhom rozhodnutia súdu, žalobný nárok) lat. práv.
enunciát (rozhodujúca, základná č. súdneho rozhodnutia) lat. práv.
morféma (najmenšia č. slova, kt. má vecný al. gramatický význam, najmenšia významová jaz. jednotka) gréc. lingv.
afix (morféma stojaca pred koreňom slova, za ním al. v ňom) lat. lingv.
preverbium (morféma pred koreňom slova, predpona) lat. lingv.
O’ /ou/ (prefix v ír. priezviskách vzniknutých z mena al. zo zamestnania otca) ír.
infix (morféma vložená do koreňa slova) lat. lingv.
sufix (morféma za koreňom slova, prípona) lat. lingv.
postfix (morféma pripojená k slovu, napr. -sia pri slovesách v ruštine) lat. lingv.
formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.
kapitola (pomerne samostatná č. lit. diela, hlava) lat.
lekcia (kapitola v učebnici) lat.
arza (č. stopy, slabika bez metrickégo dôrazu, ľahká doba) gréc. lit.
téza (č. stopy, slabika s metrickým dôrazom, ťažká doba) gréc. lit.
refrén franc.
tornáda (č. básne al. piesne, kt. sa pravidelne opakuje) špan. lit.
verš (rytmicky organizovaná č. básne, sled slov usporiadaných rytmicky, jeden riadok básne) lat.
kólon (úsek verša al. vety spojený jedným hlavným prízvukom) gréc.
invokácia (úvodná č. eposu, v kt. básnik vzýva múzy) lat. lit.
akt (č. dram. diela, dejstvo) lat.
časti klasickej divadelnej hry, drámy, tragédie
prológ gréc. lit.
protáza (úvodná č., zoznámenie s postavami a prostredím, úvod) gréc. div.
konflikt (zauzlenie deja) lat.
kríza (vyvrcholenie konfliktu) gréc.
peripetia (zvrat vo vývoji deja) gréc.
katastrofa (záverečná č., konečný obrat, tragické rozuzlenie) gréc.
finále (záverečná scéna div. hry; záverečná č. hud. skladby) tal.
epilóg (záver diela s vysvetlením zámeru a zmyslu hry al. zhrnutím obsahu diela, doslov al. s informáciou o ďalších osudoch postáv, doslov; samostatná č. hud. skladby, dohra) gréc.
parabáza (č. komédie, v kt. autor ústami zboru hovorí svoj názor) gréc. lit.
exodus (odchod zboru) gréc.-lat.
stretta (č. hud. sklady, koncertu, árie v živom tempe) tal. hud.
postlúdium (improvizovaná hra na organe po skončení omše, improvizované finále, dohra) lat. hud.
promulgácia (č. listiny, kde vydavateľ vyjadruje úmysel uviesť jej obsah do všeobecnej známosti) lat.
preambula (úvodná č. listiny, predhovor, úvod, napr. ústavy, stanov a pod.) lat.
časti textu stredovekej listiny
invokácia (úvodná č.) lat. hist.
proemium (č. s uvedením dôvodu jej vzniku) lat. hist.
diplomatika (č. uvádzajúca dôvody jej vydania) lat.
komináca (väčšinou predposledná č., vyhrážka narušiteľovi práv. ustanovení trestami) lat.
aprekácia (č. v závere listiny, modlitba za jej platnosť, napr. ámen) lat.
eschatokol (záverečná č. s podpismi svedkov, kancelárskych úradníkov al. vydavateľa a údajmi o čase a mieste vzniku) gréc.
koroborácia (posledná č. s ohlásením spôsobu jej overenia, najmä pečaťou, utvrdenie) lat.
kolofón (záverečná č. textu rukopisných al. najstarších tlačených kníh, o autorovi, mieste, dátume, tlačiarovi) gréc.
plika (zosilnenie dolnej č. stredovekej listiny, prehnutý dolný okraj listiny umožňujúci pevnejšie pripevnenie pečate, prehnutie) lat. odb.
juxta (diel listiny, kt. zostane po odtrhnutí oddeliteľnej časti listiny, napr. č., kt. zostane v šekovej knižke po odtrhnutí šeku) lat.
mišna (prvá č. talmudu, písomne zachytená ústna tradícia) hebr.
gemara (druhá č. talmudu, zbierka komentárov, poznámok a výkladov k prvej č.) hebr.
haftara (č. textu Starého zákona, Prorokov, kt. sa číta v synagóge po čítaní z tóry počas šabatu, veľkých sviatkov a posvätných dní)
súra (kapitola koránu) arab. náb. porovnaj kniha 2
lóža (oddelená č. hľadiska, napr. divadla) franc.
galéria (č. hľadiska, najvyššie položené miesta v divadle pre divákov, najvyššia úroveň sedadiel a miest na státie) tal.
proscénium gréc.-lat.
rampa (predná č. antického divadla, javiska, pred oponou) franc. div.
skéné (č. antického divadla, budova pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium) gréc. hist.
orchestra (č. antického divadla, priestor pre zbor s oltárom) gréc. hist. div.
chór (č. antického divadla, priestor pre tanec) gréc.
epóda (záverečná č. antického chóru) gréc.
suburbium (pomerne samostatná štvrť veľkomesta s určitou doplnkovou funkciou) lat. archit.
dormitórium (časť mesta bez pracovných a kultúrnych príležitostí, slúžiaca len na obytné účely) lat. archit.
periféria (okrajová štvrť, okraj mesta, predmestie) gréc. porovnaj predmestie
časti oltára
menza (oltárny stôl, kamenná doska na podstavci) lat. cirk.
stipes (podnožie)
predela (podstavec oltára na oltárnom stole) tal. cirk.
frontale (ozdobný kryt al. záves prednej časti oltára z látky, kovu, dreva a pod.) lat. výtv. cirk.
cibórium lat.
tabernákulum (nadstavba al. strieška nad oltárom na stĺpoch) lat. archit.
baldachýn (strieška al. ozdobný kryt zavesený nad oltárom) vl. m. cirk.
umbela (menší oválny baldachýn na prenášenie oltárnej sviatosti) lat. cirk.
retabulum (nadstavec oltára, zadná stena s maľbami a so sochami) lat. cirk. výtv.
sepulcrum (priestor na relikvie)
tabernákulum (schránka na oltárnej doske na uloženie hostie) lat.
časti omše
epiklézia (zložka eucharistie v katolíckej a pravoslávnej cirkvi, prosba kňaza o premenu chleba a vína) gréc. cirk.
prefácia (čítaná al. spievaná úvodná modlitba pred pozdvihovaním, predspev pred pozdvihovaním) lat. cirk.
ofertórium (obetovanie) lat. cirk.
sekvencia (č. omše, kt. vznikla osamostatnením chorálu aleluja, medzispev) lat. cirk.
epištola (č. omše, pri kt. sa číta výňatok z listu apoštola veriacim) gréc. cirk.
evanjelium (č. omše, pri kt. sa čítajú spisy apoštolov o živote Krista) gréc. cirk.
pašie (čítané al. zhudobnené evanjelium opisujúce poslednú večeru, zatknutie, súd, smrť a pohreb Krista) lat. cirk.
graduále (č. omše medzi epištolou a evanjeliom, medzispev) lat. cirk.
Kyrie eleison (úvod niektorých modlitieb, omše, <i>Pane, zmiluj sa</i>) gréc.
homília (č. omše venovaná výkladu prečítaného biblického textu, kázeň) gréc. cirk.
exhorta (napomínajúci, povzbudzujúci príhovor pri bohoslužbe) lat. cirk.
perikopa (výňatok, úryvok z Biblie čítaný počas bohoslužby určité nedele a sviatky) gréc. cirk.
matutínum (prvá, ranná č. kňazských a rádových hodiniek, modlitieb konaných povinne v určitom čase) lat. cirk.
karoséria (vrchná č. automobilu tvoriaca priestor na dopravu osôb al. nákladu) franc.
tudor (uzavretá dvojdverová štvormiestna dvojradová karoséria s pevnou strechou) angl. hovor.
hatchback /hečbek/ (šikmo sklonená zadná časť karosérie s dverami) angl.
limuzína (uzavretá (štvordverová) karoséria osobného auta) franc. vl. m.
landaulet (karoséria zatvoreného automobilu so sklopnou strechou vzadu) franc.
roadster /roudster/ (dvojsedadlová karoséria športového auta s plátennou strechou) angl.
targa (karoséria s odnímateľnou tuhou strechou) tal. porovnaj auto
korba (č. nákladného cestného vozidla, kde sa ukladá materiál) nem.
modul (oddeliteľná č. kozmickej lode určená na pristátie) lat. kozm.
prova (predná č. lode, čelo, predok) port. lod.
korma (zadná č. lode nad kormidlom) ind.-rus.
outor (č. lodného trupu v mieste, kde prechádza lodné dno do bokov) ?
rostrum (zobák na čele starorím. lode na prerážanie nepriateľských lodí) lat. hist.
rejda (vonkajšia č. prístavu hraničiaca s morom al. riekou, kotvisko) hol. lod.
centroplán (stredná č. krídla spojená s trupom, ku kt. sú pripevnené vonkajšie nosné plochy) lat. let.
trakt (č., krídlo väčšej budovy) lat. archit.
antikum (predná č. rím. obytného domu) lat. archit.
taberna (hosp. č. rím. domu) lat. archit.
rizalit (predsunutá č. priečelia stavby v celej výške) tal. stav.
sokel (spodná č. stavby) franc.-nem. stav.
tambur (č. stavby medzi sférickými trojuholníkmi a kupolou, niekedy s oknami, bubon) arab.-franc. archit.
parter (rovinná č. záhrady rozdelená na pravidelné záhony pred zámkom) franc. záhr.
hárem (č. moslimského domu vyhradená ženám) arab.-tur.
zenana (hárem v Iráne a Indii) perz.
časti antického stĺpa
abakus (č. hlavice, štvorcová krycia doska, platňa, na kt. spočíva vodorovný článok) gréc.-lat. archit.
echinos (č. hlavice dórskeho stĺpu medzi driekom stĺpa a krycou doskou, v tvare taniera) gréc. archit.
epitrachélium (krčok stĺpovej hlavice tvoriaci prechod medzi hlavicou a driekom dórskeho stĺpu) gréc. archit.
ankóna (nosný článok podopierajúci rímsu nadpražia, iónsky štýl) lat. archit.
spira (pätka stĺpa) gréc. archit.
torus (vypuklý polkruhový prstencový podporný článok pätky stĺpa) lat. archit.
trochilos (ustupujúci spojovací článok al. vzpera pätky stĺpa, vodorovný žliabok) gréc. archit.
plinta (najnižšia č. päty stĺpa, podnožná doska pod stĺpom) gréc. archit.
časti antickej gréckej rímsy
gejzon (hlavná č., doska) gréc. archit.
kyma (podporujúci článok) gréc. archit.
sima (ukončujúci vodorovný článok, žliabkovnica) lat. archit.
entablatúra (č. stĺporadia s vlysom a rímsou, kladie) lat. archit.
vlys franc.-nem.
fryz (stredná č. kladia medzi architrávom a rímsou) franc.-nem. archit. zastar.
epistylión (spodná č. trámovia vodorovne ležiaca na hlaviciach antických stĺpov, hlavný vodorovný trám, podrímsie) gréc. archit.
volúta (špirálovito stočený stavebný článok, priestorový závit ako ozdoba, závitnica) lat. archit.
frakcia (č. produktu oddelená zo zmesi látok destiláciou, zrážaním a pod.) lat. chem. tech.
kvadrant (jedna zo štyroch častí roviny vzniknutá rozdelením roviny pravouhlými súradnicovými osami, štvrtina kruhu) lat.
segment (úsek kruhu, kruhový výsek) lat. odb.
anergia (č. energie systému, kt. nie je možné premeniť na mechanickú prácu) gréc. fyz. tech.
exergia (č. energie systému, kt. je možné premeniť na mechanickú prácu) gréc. fyz. tech.
ekotón (hraničná č., prechodné spoločenstvo medzi dvoma spoločenstvami, pásmo medzi dvoma spoločenstvami, napr. okraj lesa, pobrežie) gréc. biol.
terén (č. zemského povrchu, jeho prirodzený al. upravený tvar) lat.-franc.
ekumena (č. Zeme trvalo obývaná a pozmenená činnosťou človeka) gréc. ekol.
anekumena (č. Zeme trvalo neobývaná a nevyužívaná) gréc. ekol.
subekumena (č. Zeme človekom obývaná a využívaná iba občasne, prechodne) lat. + gréc. geogr.
litosféra (vrchná č. Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa) gréc. geol.
astenosféra (vrstva Zeme pod litosférou) gréc. geol. geogr.
tektonosféra (vrstva zemského obalu, v kt. dochádza k premiestňovaniu častí, zložená z litosféry a astenosféry) gréc. geol.
sial (vonkajšia č. zemskej kôry, zemská kôra) lat. skr. geol.
sima (vrchná vrstva zemského plášťa pod sialom) lat. skr. geol.
umbra (tmavšia vnútorná č. slnečnej škvrny)
penumbra (svetlejšia vonkajšia č. slnečnej škvrny, polotieň okolo jadra slnečnej škvrny) lat. astron.
lagúna (č. mora oddelená piesočným valom od voľného mora) tal.
eulitorál (príbrežná č. vodnej nádrže medzi vysokým stavom hladiny na jar a nízkym stavom v lete a na jeseň) gréc. + lat. vod.
hypotalamus (spodná č. medzimozgu tvoriaca dno tretej mozgovej komory, podlôžko) gréc. anat.
epifýza (č. medzimozgu stavovcov, stopkatá výdutina medzimozgu) gréc. anat.
epifýza (koncová kĺbová č. dlhej kosti, koniec dlhej kosti) gréc. anat.
diafýza (stredná č. dlhej kosti, stred dlhej kosti) gréc. anat.
prominencia (vyčnievajúca č. kosti a pod., výčnelok) lat. anat.
hypogastrium (č. brucha pod pupkom, podbrušie) gréc. anat.
abdómen (č. tela stavovcov obsahujúca tráviace orgány, brucho) lat. biol.
ileum (dolná č. tenkého čreva, bedrovník) gréc.-lat. anat.
jejunum (stredná č. tenkého čreva, lačník) lat. anat.
phalanx /fa-/
falanx gréc. anat.
falango- (článok prsta na končatine) gréc. v zlož. sl.
lunula (belavá č. nechta pri koreni) lat. anat.
sekvester (odumretá č. tkaniva) lat. lek.
explantát (oddelená č. rastliny al. živočícha pestovaná pri stabilných podmienkach na živnej pôde) lat. odb.
akrón (najprednejšia č. tela hmyzu) gréc. zool.
mezotorax (druhá, stredná č. hrude hmyzu, stredohruď) gréc. zool.
metatorax (tretia č. hrude hmyzu, zadohruď) gréc. zool.
abdómen (posledná č. tela článkonožcov, zadoček) lat. biol.
opistoma (posledná, zadná č. tela niektorých bezstavovcov, pavúkov) gréc. zool.
metaméra (pravidelne sa opakujúci článok tela živočíchov, článkonožcov) gréc. zool.
pedicellus (druhý článok tykadla hmyzu so zmyslovým orgánom na vnímanie vlnenia) lat.
torus (č. kvetnej stopky s kvetnými časťami, kvetné lôžko) lat. bot.
internódium (č. stonky rastlín medzi dvoma uzlinami, článok) lat. bot.
radikula (č. zárodku rastliny, kt. vyrastá pri klíčení do hlavného koreňa, korienok) lat. bot.
lot (č. pôdy vzniknutá rozdelením pozemkov v amer. prostredí) angl.
šál (č. hovädzieho stehna) nem. potrav.
sára (horná č. čižiem) maď.
lafeta (č. dela, kt. slúži na nastavenie hlavne dela a zaistenie stability dela, podstavec dela) franc. voj.
konštrukcia lat. stav.
skelet (nosná č., sústava, napr. stavby, kostra) gréc. stav.
rám (kostra, do kt. sa niečo vsádza, kt. niečo nesie, upevňuje) nem.
fréma (základná nepohyblivá nosná č. stroja, rám, stojan, kostra) angl. tech.
suport (č. obrábacieho stroja nesúca nástroj, podstavec) lat.-angl. tech.
šachta (horná č. vysokej pece) nem. hut.
matrica (spodná č. lisovacieho stroja, lisovnica) franc.-nem. tech.
patrica (vrchná pohyblivá č. lisovacieho stroja, lisovník) lat. tech.
fréma (základná nepohyblivá nosná č. stroja, rám, stojan) angl. tech.
rotor (otáčavá č. stroja, strojného zariadenia) lat. tech.
stator (pevná, nepohyblivá č. stroja, strojného zariadenia) lat. eltech.
izolátor (nevodivá, oddeľujúca č. elektrického zariadenia) tal.-franc.
franšíza (č. škody, kt. znáša poistený zo svojho, na vlastné náklady) angl. obch. práv.
tapecírung (čalúnená č. nábytku, najmä snímateľná) nem. hovor.

stupeň

stupeň 2 (miera, úroveň)
rang angl. odb.
niveau /nivó/ (úroveň) franc. odb. a kniž.
dimenzia (rozmer, miera, rozsah) lat.
grád (s. alkoholu v nápoji) lat. hovor.
pari passu (v rovnakom stupni, v rovnakej miere) lat. kniž.
tempo (s. rýchlosti) tal.
intenzita (s. sily, mohutnosti, účinnosti, výdatnosti) lat.
swing (rytmická intenzita džezu) angl. hud.
príma (s. v stupnici, pomer dvoch tónov rovnakej výšky) lat. hud.
tonika (prvý, základný s. v stupnici) gréc.-tal.
tonus (trvalý s. napätia živého tkaniva) gréc.-lat. biol.
formácia (s. vývoja ľudskej spoločnosti určený spôsobom výroby a výrobnými vzťahmi) lat. marx.
kultúra (súhrn hodnôt ako výsledkov tvorivej činnosti ľudí v určitej etape vývoja ľudskej spoločnosti) lat.
civilizácia (s. al. úroveň spoločenského vývoja, materiálna kultúra, prejavy ľudskej spoločnosti) lat.
primitivita (nízky s. vývoja, kultúry, zaostalosť, obmedzenosť) lat. zried.
debilnosť (najľahší s. slabomyseľnosti) lat.
imbecilnosť (stredný s. slabomyseľnosti) lat. lek.
idiotia /-cia/
idiotizmus (najťažší s. slabomyseľnosti) lat. lek. psych.
kjú (žiacky s. tech. vyspelosti zápasníka džuda al. karate) jap.
dan (majstrovský s. tech. vyspelosti zápasníka džuda al. karate) jap.
s. prídavných mien a prísloviek
pozitív (prvý s.) lat. lingv.
komparatív (druhý s.) lat. lingv.
superlatív (tretí s.) lat. lingv.
elatív (s. vyjadrený bez porovnávania 2. al. 3. stupňom al. vyjadrujúci veľkú mieru vlastnosti, napr. premilý) lat. lingv.
s. veľkosti tlačového písma
briliant (3 body) franc.
diamant (4 body) franc. + gréc. polygr.
perl (5 bodov) lat. polygr.
nonpareille /-rej/ (6 bodov) franc. polygr.
kolonel (7 bodov) nem. polygr.
petit (8 bodov) franc.
borgis (9 bodov) román. polygr.
garmond (10 bodov) vl. m. polygr.
breviár (11 bodov) lat. polygr.
cicero (12 bodov) lat. polygr.
tercia (16 bodov) lat. polygr.
parangón (18 bodov) gréc. polygr.
text (20 bodov) lat. polygr. porovnaj úroveňmiera 1hodnosť

rozmer

rozmer 1 (hodnota udávajúca veľkosť, veľkosť)
dimenzia (miera, rozsah) lat.
volúmen (objem, rozsah, úhrn) lat. kniž.
formát (rozmery, veľkosť, tvar) lat.
area (plošná výmera pozemku) lat. stav.
magnitúda (hviezdna veľkosť astron.; veľkosť všeobecne odb.) lat.
proporcie (telesné rozmery, najmä veľké) lat. hovor. expr.
fólio (knižný polhárkový r. vznikajúci preložením hárka, r. knihy s výškou chrbáta do 45 cm) lat.
in folio (v rozmere celého hárka) lat. polygr.
kvart (knižný štvrťhárkový r. vznikajúci preložením hárka, formát knihy s výškou chrbta 25 – 35 cm) lat.
oktáv (knižný r. polovice kvartu vznikajúci zložením hárku na osem listov, osmorka) lat.
liliput (knižný, zvlášť malý formát) vl. m. polygr.
gabarit (najväčšie prípustné rozmery nákladu na otvorenom železničnom vozni v obryse prejazdného profilu) franc. žel.
panamax (formát lode schopnej preplávať cez Panamský prieliv) um. lod.
arkus (veľkosť uhla vyjadrená v oblúkovej miere) lat. mat.
pica /pajk/ (bežná veľkosť písma písacieho stroja) angl.
stupeň veľkosti tlačového písma
diamant (4 body) franc. + gréc. polygr.
perl (5 bodov) lat. polygr.
nonpareille /-rej/ (6 bodov) franc. polygr.
kolonel (7 bodov) nem. polygr.
petit (8 bodov) franc.
borgis (9 bodov) román. polygr.
garamond (10 bodov) vl. m. polygr.
cicero (12 bodov) lat. polygr.
tercia (16 bodov) lat. polygr.
parangón (18 bodov) gréc. polygr.
text (20 bodov) lat. polygr. porovnaj rozsahmiera 1tvar 1

nárok

gebír nem. hovor. zastar. mať/nemať g.
potestas lat.
puvoár (oprávnenie, oprávnený n.) franc. hovor.
rezervát (výhradné právo, výsada, výhoda, prednostný n.) lat. cirk. práv.
titul (právny n., dôvod práva) lat. práv.
pretenzia (požiadavka) franc. kniž.
priorita (prednostné právo, prednostný n.) lat. práv.
prerogatíva (výsadné prednostné právo, prednosť, výsada) lat. kniž. a odb.
preeminencia lat. kniž.
preferencia (prednosť, prednostné právo, väčší n. na niečo) franc.
precedencia (prednostné právo osoby vystupovať pred inými pre vyššie postavenie, hodnosť, úrad, spoločenská prednosť) lat. kniž.
ancienita (prednostné právo založené na poradí podľa odslúžených rokov) franc. odb.
precipuum (prednostný dedičský n.) lat. práv. hist.
majorát (dedičské právo, dedičský poriadok, kt. ustanovuje za dediča najstaršieho mužského potomka) lat. hist. práv.
minorát (dedičské právo, dedičský poriadok, kt. ustanovuje za dediča najmladšieho potomka) lat. hist. práv.
seniorát (dedičské a nástupnícke právo na panovnícky trón najstaršieho najmä mužského člena rodu, nástupnícky poriadok) lat. hist. práv.
primogenitúra (dedičské právo, dedičský poriadok zabezpečujúci prednostné právo prvorodeného pri dedičskej postupnosti, prvorodenstvo) lat. hist. práv.
sekundogenitúra (dedičské právo, dedičský poriadok zabezpečujúci práva druhorodeným potomkom, druhorodenstvo) lat. hist. práv.
tertiogenitúra /-ci-/ (dedičské právo, dedičský poriadok zabezpečujúci práva treťorodeným potomkom) lat. hist. práv.
petit (žalobný n., časť žaloby s návrhom rozhodnutia súdu) lat. práv.
iustus titulus /jus-/ (oprávnený n.) lat. porovnaj právo 1oprávnenie

písmo

písmo 1 (sústava grafických znakov na zachytenie reči)
šrift nem. zastar.
kurzíva lat.
italika (tlačové ležaté vyznačovacie p., šikmé doprava) vl. m. polygr. zried.
latinka (moderná kurzíva bežne používaná v oblasti latinského písma) vl. m.
egyptienka (latinkové p. bez výrazného tieňovania a s pätkami) franc. polygr.
medieval (latinkové p. s naklonenou osou, zosilnenými oblými tvarmi) lat. polygr.
antikva lat. polygr.
romana (tlačové stojaté p.) angl. polygr. zried.
garamond (pätkové p.) vl. m. polygr.
rotunda (lomené zaoblené p.) lat. polygr.
skript (tlačové p. napodobňujúce ručné písanie al. kreslenie) lat. polygr.
font (sada písmen, grafických znakov zodpovedajúcich určitému typu p.) angl. výp. tech.
estrangelo (starobylé sýrske p.) semit.-gréc.
hieratické p. (staroegyptské kňažské p. vniknuté z hieroglyfov písané na papyrus) gréc.
démotické p. (staroegyptské ľudové p. vniknuté z hieroglyfov, 7. st. pr. n. l) gréc.
kapitála (starorím. p. tesané do kameňa, základ písmen latinky, veľkej abecedy) lat.
rustika (veľké, monumentálne starorím. a rané stredoveké p.) lat.-nem. hist.
tirónske noty (lat. starorím. skratkové p.) vl. m. hist.
švabach (lomené gotické p.) nem. vl. m. hist.
textúra (rukopisné lomené gotické p.) lat.
tabulatúra (stredoveké uzlové p.) lat. hist.
notula (stredoveké, málo dôkladné, povrchné p. používané v administratívnych písomnostiach, 13. – 15. st.) lat. hist.
bastarda (gotické p., najprv rukopisné, 14. – 18. st.) germ.-franc. polygr.
fraktúra (nem. renesačné p. vzniknuté z gotického p., s ostrými lomenými aj oblými ťahmi) lat. typ.
oblongáta (predĺžené p., 13. – 14. st.) lat.
ogam (kelt. p. v Írsku, Škótsku a Walese, od 4. st.) ír.
runy (starogerm. P. ryté do dreva al. kameňa) germ.
glagolica (najstaršie slovan. p. zostavené Konštantínom) slovan. hist.
cyrilika (slovan. p. vytvorené z gréc. veľkých písmen a hlaholiky, 9. st.) vl. m.
azbuka (slovan. p. používané najmä v Rusku) rus.
skoropis (rus. p. písané jednoduchšie, 15. st.) rus. lingv.
gráždanka (rus. p. vzniknuté z cirk. cyriliky, 1798) rus.
kharóšthí (slabičné ind. p. do 4. st.) sanskrit
gurumukhí (slabičné ind. p. vytvorené v 16.st. pre pandžábčinu) sanskrit
dévanágarí (severoind. p. používané pre sanskrit a niektoré novodobé ind. jazyky, 8. st.) ind. lingv.
katakana (slabičné jap. p., 8. – 9. st.) jap.
hiragana (slabičné jap., 11. st.) jap.
kipu (uzlové indián., Južná Amerika do 16.st.) kečuánčina
hieroglyfy (nečitateľné, nerozlúštiteľné, nejasné p.) gréc. pren. expr.
perlička (menšie p. na písacom stroji) román. admin.
pazigrafia (medzinárodné znakové p. nevyžadujúce znalosť iného jazyka, napr. noty, arab. číslice) gréc. odb.
piktografia (obrázkové p. pomocou obrázkových, medzinárodne zrozumiteľných znakov znázorňujúcich informáciu) lat. + gréc. lingv.
stenografia (sústava p. na rýchle zapisovanie hovorenej reči, rýchlopis) gréc.
kaligrafia (ozdobné, úhľadné pravidelné p. vyžadujúce odborné znalosti a zručnosť, krasopis) gréc. typ.
steganografia (tajné p. vzniknuté pokrytím napísaného textu vrstvou vosku) gréc. dipl.
semeiografia (znakové p.) gréc.
Braillovo p. /brajovo/ (slepecké p., hmatom čitateľné body) vl. m.
stupeň veľkosti tlačového p.
diamant (4 body) franc. + gréc. polygr.
perl (5 bodov) lat. polygr.
nonpareille /-rej/ (6 bodov) franc. polygr.
kolonel (7 bodov) nem. polygr.
petit (8 bodov) franc.
borgis (9 bodov) román. polygr.
garamond (10 bodov) vl. m. polygr.
cicero (12 bodov) lat. polygr.
tercia (16 bodov) lat. polygr.
parangón (18 bodov) gréc. polygr.
text (20 bodov) lat. polygr. porovnaj abeceda

roľník

farmár (pracovník na farme, pôvodne v anglosaských krajinách) angl.
argaláš (bohatý sedliak, statkár, majiteľ veľkých pozemkov) lat.
kulak (dedinský bohatý sedliak v bývalom ZSSR) rus. pejor.
kolchozník (člen poľnohosp. výrobného družstva v bývalom ZSSR, družstevník) rus.
peón (drobný r. závislý na majiteľovi pôdy v Latinskej Amerike) špan.
árendátor lat. zastar.
pachtier (r., kt. má prenajatú pôdu prinášajúcu zisk na základe vlastnej práce) nem. hist.
jutráš (malý r., kt. vlastnil pole vo výmere jutra, 0,575 ha) nem. zastar.
dominikalista (r. hospodáriaci na panskej vrchnostenskej pôde, kt. do 1757 nepodliehala dani) lat. hist.
rustikalista (sedliak, poddaný hospodáriaci na pôde patriacej feudálovi, kt. mal v držbe za poplatok) lat. hist.
kurialista (slobodný sedliak používajúci panskú pôdu na základe zmluvy) lat. hist.
paroik (r. povinný odvádzať dávky a pracovať pre svetských al. cirk. feudálov, v Byzantskej ríši) gréc. hist.
helóta (bezprávny r., príslušník bezprávnej podrobenej neslobodnej otrockej vrstvy v starej Sparte) gréc. hist.
kolón (chudobný slobodný r. al. bezzemok, kt. mal od veľkostatkára prenajatú pôdu, 1. st. pr. n. l. v starom Ríme) lat.
težak (chorv. sedliak) chorv.
mužík (sedliak v cárskom Rusku) rus.
smerd (rus. r., príslušník občiny, pôvodne slobodný, postupne závislý od feudála, 9. – 14. st.) rus. hist.
copyholder /kopi-/ (r. hosposdáriaci na pôde prepožičanej za platbu, spravidla doživotne, v Anglicku) angl.
freeholder /fríhoulder/ (slobodný r., vlastník pôdy v stredovekom Anglicku) angl. hist.
yeoman /joumen/ (slobodný r., vlastník pôdy s právom nosiť zbraň, v stredovekom Anglicku) angl. hist.
felah (arab. r.) arab.
arat (mongol. r.) mongol.
šúdra (príslušník najnižšej vrstvy v Indii, do kt. patria roľníci, bezzemkovia, remeselníci) sanskrit porovnaj bezzemok

zlý

zlý 3 (chybný, nepresný, nesprávny)
mal- (nesprávny) lat. v zlož. sl.
dys- (chybný, oslabený, porušený) gréc. v zlož. sl.

chybný

kako- gréc. v zlož. sl. lek.
mal- (nesprávny) lat. v zlož. sl.
dys- (oslabený, porušený, zlý) gréc. v zlož. sl.
defektný (porušený, kazový, poškodený, pokazený) lat.
dysfunkčný (porušený, narušený, odchylný) gréc. + lat. lek.
subštandardný (nekvalitný, nedosahujúci normálnu, bežnú mieru, stupeň) lat. + angl.
partiový (nekvalitný, podradný, so zníženou cenou) lat. p. tovar
brakový (nekvalitný, bezcenný, pochybný) nem.
bazárový (ch., nekvalitný al. použitý, a preto lacný) perz.
aušusový (nekvalitný, nepodarkový, podradný, bezcenný) nem. hovor. expr.
viciózny (hriešny, zlomyseľný) lat. kniž.
iatrogénny (vyvolaný chybným zásahom lekára, jeho neuváženým konaním, chybným vyšetrením, liečením) gréc. lek. porovnaj neprirodzený 1

šľachtic

aristokrat (príslušník privilegovanej spoločenskej vrstvy) gréc.
gróf (najnižžší stupeň vyššej šľachty) nem. hist.
barón (najvyšší stupeň nižšej šľachty, najnižší stupeň vyššej šľachty) franc. hist.
bočkoroš (chudobný zeman, krpčiar) maď. pejor. zastar.
kurialista (zeman vlastniaci iba kúriu a malý pozemok) lat. hist.
rytier (stredný stupeň nižšej šľachty; š., kt. sa pri pasovaní zaviazal plniť povinnosti, ťažkoodený jazdec v stredovekom vojsku) nem. hist.
markíz (vyšší š. medzi grófom a vojvodom) franc. hist.
džentrík (najnižší stupeň nižšej šľachty) angl.
magnát (vysoký uhor. al. poľ. š.) lat.
predialista (drobný uhor. š., kt. mal pôdu len prepožičanú) lat. hist.
familiár (drobný uhor. š. v službách vyšších šľachticov) lat.
armálista (príslušník nižšej šľachty, vlastník erbu, ale bez pozemkov) lat. hist.
comes /ko-/ (šľachtický titul v Európe od 13. st.) lat.
bojar (najvyšší rus. š.) rus.
vajda (lénne knieža v Moldavsku a Rumunsku) maď. hist.
eupatrid (aténsky rodový š., 7. st. pr. n. l.) gréc.
fanariot (gréc. š. v službách osmanskej ríše) vl. m.
lord angl.
peer /pír/ (angl. vyšší š., vojvoda, markíz, gróf, vikomt a barón) franc.-angl.
mylord (oslovenie lorda) angl.
lordstvo (šľachtický titul angl. vyššieho š.) angl.
vikomt (príslušník angl. a franc. šľachty medzi grófom a barónom) franc.
baronet (nižší angl. š.) franc.-angl. hist.
earl /érl/ (vyšší angl. š., gróf) angl.
sir /sör, sér/ (nižší šľachtický titul vo Veľkej Británii, len s krstným menom) angl.
pair /pér/ (vysoký starofranc. š.) lat.-franc.
grandseigneur /granseňör/ (vysoký franc. š.) franc. hist.
comte /kónt/ (vyšší franc. š., gróf) lat.-franc.
monseigneur /-siňér, -siňör/ (franc. šľachtický titul) franc.
dauphin /dofen/ (šľachtický titul v južnom Francúzsku) franc.
firšt (knieža) nem. hovor. zastar.
junker (príslušník nem., pruskej veľkostatkárskej šľachty) nem. hist.
freiherr /fraj-/ (nem. šľachtický titul nižší ako gróf, slobodný pán) nem.
ministeriál (nižší služobný š. v rímskonem. ríši) lat. hist.
jarl (šľachtický titul v Škandinávii) škand. hist.
nobil /nó-/
nobile /nó-/ (tal. š.; š. všeobecne) lat.-tal.
grand (najvyšší špan., kastílsky š.) špan. hist.
caballero /kavaljero/ (nižší špan. š., od 10. st.) špan.
caballero /kavaľero, kabalero/ (nižší šľachtic v stredovekom Španielsku, plne vyzbrojený bojovník) špan.
hidalgo (nižší stredoveký špan. š.) špan.
fidalgo (nižší stredoveký port. š.) port.
don (špan. mužský šľachtický titul, spolu s krstným menom) špan.
emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.
bagajin (turkotatarský š. v Bulharsku za prvých chánov) bulh. hist.
nojon (mongol. š.) mongol. hist.
gurgan (vysoký mongol. š.) mongol. hist.
kung (najvyšší čín. feudálny šľachtický titul) čín.
samuraj (voj. jap. š., bojovník, 12. – 18. st.) jap.
vazal kelt.-franc.
lénnik nem. hist.
man (držiteľ majetku udeleného, prepožičaného pánom, feudálom do osobného a neskôr do dedičného vlastníctva) nem. hist. práv.
páža (šľachtický mládenec vykonávajúci pri dvore rôzne drobné služby, osobný služobník šľachtica) franc. hist.
predikát (šľachtický titul, prídomok) lat. porovnaj hodnosť

smer

smer 3 (súhrn zásad, názorov a pod. v umení, vede, politike atď.)
doktrína lat.
izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.
línia (prúd) lat.-nem.
mainstream /mejnstrím/ (hlavný, stredný prúd vo vede, hudbe a pod.) angl.
avantgarda (s. zasadzujúci sa o nové myšlienky, skupina priekopníkov pokroku, predvoj, priekopníci) franc.
fundamentalizmus (s. lipnúci na pôvodnom učení, zásadách, poučkách, odmietajúci zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom, nezmieriteľný voči iným názorom, pravovernosť, napr. v islame) lat.
náb. a cirk. smery
montanizmus (starokresťanský sektársky s. očakávajúci koniec sveta a druhý príchod Krista, zdôrazňujúci prísnu mravnosť, 2. – 6. st.) vl. m. cirk.
pelagianizmus (kresťanský s. odmietajúci dedičnosť hriechu, zdôrazňujúci slobodnú vôľu človeka nehrešiť, 4. – 5. st.) vl. m. cirk.
nazaréni (kresťanský s., sekta uznávajúca záväznosť Starého zákona, 4. a 5. st.) vl. m.
donatizmus (kresťanský s. namierený proti biskupom, kt. zlyhali pri prenasledovaní, severná Afrika, 4. – 7. st.) vl. m.
adamiti (pôvodne stredoveký kresťanský s. a sekta hlásajúca návrat k prirodzenému životu, sexuálnej voľnosti) hebr.-gréc.
chiliazmus (stredoveký kresťanský s. hlásajúci druhý príchod Krista a jeho tisícročnú vládu na zemi) gréc. náb.
paulikánstvo (kresťanský s. hlásajúci večný boj dobra a zla, Malá Ázia a Balkán, 7. – 12. st.) vl. m. hist. cirk.
ikonoklazmus (náb., sociálne a polit. hnutie vyvolané zákazom uctievať obrazy svätých, Byzancia, 8. – 9. st.; zavrhovanie uctievania obrazov svätých a ich ničenie, obrazoborectvo) gréc. hist.
valdénstvo (stredoveké protestné a nápravné hnutie v západnej cirkvi presadzujúce chudobu, jednoduché obrady, kazateľstvo, od 12. st.) vl. m.
galikanizmus (hnutie za nezávislosť franc. katolíckej cirkvi od pápeža, od 14. st.) vl. m. hist.
husitizmus (náb., národné a sociálne hnutie, Čechy, 1402 – 1485) vl. m.
utrakvizmus lat. hist.
kališníctvo (kališnícka viera hlásajúca prijímanie pod obojakým spôsobom, kališníctvo) lat.-nem.
triteizmus (starokresťanský sektársky s. neuznávajúci Trojicu, ale tri odlišné božstvá) gréc.-lat. cirk.
sociniáni (kresťanská sekta odmietajúca Svätú trojicu, božstvo Kristovo, dedičný hriech, od 16. st.) vl. m. náb.
unitárstvo (kresťanský s. odmietajúci náuku u svätej trojici, uznávajúci len jednu Božskú osobu) lat. náb.
sabellianizmus (kresťanský s., podľa kt. Boh vystúpil najprv ako Otec, potom ako Syn a nakoniec Duch Svätý, 3. a 4. st.) vl. m. náb.
doketizmus (kresťanský s. popierajúci, že Kristus mal ľudské telo) gréc.-lat. cirk. hist.
monoteletizmus (starokresťanský s. o riadení ľudskej aj božskej prirodzenosti Ježiša Krista jedinou vôľou, 7. st.) gréc.-lat. náb.
arianisti (kresťanský s. popierajúci božstvo Kristovo) vl. m. hist. náb.
albigénci (kresťanský s. vychádzajúci z arianizmu, neuznávajúci rímskokatolícku cirkev, južné Francúzsko, 12. a 13.st.) vl. m.
antitrinitárstvo (kresťanský s. odmietajúci učenie o božskej trojjedinosti) gréc. + lat. náb.
monofyzitizmus (kresťanský s., podľa kt. má Ježiš len božskú prirodzenosť, od 5. st.) gréc. cirk. hist.
katari (kresťanský s. zdôrazňujúci odriekanie, Francúzsko a Taliansko, 11.-13.st.) gréc.
anabaptizmus (kresťanský s. odmietajúci krstenie nemluvniat, novokrstenectvo, 16.a 17. st.) gréc. náb.
habáni (pôvodne nem. anabaptizmus, kt. prívrženci sa usadili na západnom Slovensku a južnej Morave a zaoberali sa remeslami, najmä výrobou keramiky) nem.
hutteriti (pôvodne tirolský anabaptizmus, kt. prívrženci sa pre prenasledovanie presídlili na Moravu, do Uhorska, Ruska a Severnej Ameriky) vl. m.
jansenizmus (opozičné náb. a filoz. hnutie v rímskokatolíckej cirkvi, Francúzsko a Holandsko, 17. – 18. st.) vl. m.
ekumenizmus (hnutie usilujúce sa o zblíženie, spoluprácu a jednotu cirkví, najmä kresťanských) gréc. cirk.
episkopalizmus (katolícky s. presadzujúci prevahu biskupov nad pápežom) gréc. hist.
papizmus (s. priznávajúci všetku cirk. moc hlave rímskokatolíckej cirkvi, Svätému otcovi) gréc.-lat. cirk.
jehovisti (kresťanský s., sekta založená v 70. rokoch 19. st. v USA, predpovedajúca druhý príchod Krista, pri kt. zahynie väčšina ľudstva) vl. m. náb.
pentekostalizmus (kresťanský s. zdôrazňujúci prijatie Ducha svätého ako doložiteľnú skúsenosť, USA, od 1900) gréc. cirk.
mormóni (severoamer. sekta s kresťanskými prvkami, kladúca dôraz na doslovný výklad Biblie, Kristova cirkev svätých posledných dní, od 30. rokov 19. st.) vl. m. náb.
moonisti (sekta Cirkev zjednotenia, hlásajúca, že rodina je základom šťastného sveta, založená Kórejcom Moonom) vl. m.
katolicizmus (základný kresťanský s. uznávajúci pápeža ako hlavu cirkvi) gréc.
ortodoxia (učenie pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
raskoľnictvo (hnutie odštiepené od pravoslávnej cirkvi v Rusku) rus.
fedojesevci (náb. sekta odmietajúca štát, pravoslávnu cirkev a manželstvo, Rusko, 17. st.) vl. m. hist.
kacírstvo gréc.-nem.
heréza (s. odchylný od časti oficiálnej kresťanskej viery) gréc.
bogomilstvo (stredoveký kacírsky s. v gréc. ortodoxnej cirkvi zavrhujúci cirkev a štát, juhovýchodná Európa) vl. m.
reformácia (hnutie usilujúce sa o nápravu rímskokatolíckej cirkvi a obmedzenie jej moci, 16. st.) lat. hist.
kalvínstvo vl. m.
helvetitizmus lat. vl. m.
anglikánstvo (základný kresťanský reformačný s.) vl. m. náb.
konformisti (anglikánska cirkev) lat.
puritánstvo (angl. reformačný s. usilujúci sa o prísnu mravnosť, čistotu a striedmosť) lat.-angl. náb.
kvakeri (angl. protestantská sekta, Spoločnosť priateľov, odmietajúca kult, sviatosť, voj. službu, prísahu, od 17. st.) angl. cirk.
metodizmus (s. v evanjelickej anglikánskej cirkvi zdôrazňujúci osobné obrátenie a posvätený život, usilujúci sa o dôsledné dodržiavanie náb. Predpisov) gréc. cirk.
pietizmus (hnutie zdôrazňujúce osobnú zbožnosť, činorodú lásku v protestantských cirkvách, 17. a 18. st.) lat. náb.
baptisti (protestantský kresťanský s. uznávajúci len krst v dospelosti) gréc.-lat. náb.
viklefstvo (reformačné učenie zavrhujúce pápežstvo a niektoré sviatosti) vl. m. hist. náb.
independentizmus (s. v protestantskej anglikánskej cirkvi usilujúci sa o nezávislosť náb. obcí a vytvorenie republiky, 17. st.) lat.-angl. cirk.
kongregacionalizmus (s. v evanjelickej anglikánskej cirkvi zdôrazňujúci plnú samostatnosť a nezávislosť cirk. obcí) lat. cirk.
scientológia (hnutie hlásajúce možnosť odstránenia všetkých negatívnych zážitkov z mysle, rozšírenie duševných schopností jedinca a dosiahnutie úplnej slobody) lat. + gréc.
satanizmus (hnutie uctievajúce protivníka Boha, vládcu pekla, diabla) hebr.
chasidizmus (východoeurópske žid. hnutie zdôrazňujúce radosť zo služby bohu, prostú vieru, pokoru, 2.polovica 18.st.) hebr.
terapeuti (asketická žid. sekta neuznávajúca otroctvo, vlastníctvo, manželstvo a zaoberajúca sa liečením, 1.st.) gréc. hist.
farizeji (stará žid. náb.-polit. skupina) hebr. hist.
zelóta (žid. radikálna sekta za oslobodenie od Rimanov v starovekej Palestíne) gréc. hist. náb.
eséni (žid. náb. spoločnosť organizovaná ako náb. rád) lat. náb.
(islamský s. uznávajúci za jediného oprávneného nástupcu Mohameda jeho zaťa Alího) arab. náb.
sunniti (islamský s. vyznávajúci popri koráne aj sunnu, t.j. právne a morálne predpisy z výrokov a skutkov Mohameda a jeho prvých nasledovníkov) arab. náb.
imámovci (islamská sekta, odnož šíitskeho islámu) arab. náb.
drúzovia arab. vl. m.
mustadžibún (islamská šíitska sekta hlásajúca učenie o prevteľovaní, Sýria, Libanon, Palestína) arab.
sanúsija (islamská sunitská s. hlásajúca návrat k pôvodnému islamu a svätú vojnu) vl. m. náb.
sufizmus (mystický islamský s. usilujúci o úplnú podriadenosť božej vôli) arab. filoz.
sikhovia (náb. hnutie v ind. Pandžábe s prvkami hinduizmu a islamu) sanskrit-hind.
manicheizmus (s., kt. základom je boj dobra, ducha, svetla, a zla, hmoty, tmy, založený v Perzii prorokom Máním, 3. st.) vl. m. porovnaj náboženstvovyznanie 2
teizmus (s. založený na viere v existenciu boha ako stvoriteľa sveta) gréc. filoz. náb.
ateizmus (myšlienkový s. odmietajúci existenciu al. poznateľnosť boha) gréc.
idealizmus (s. považujúci podstatu sveta prvotne za duchovnú) gréc.-lat. filoz.
spiritualizmus (idealistický s. považujúci bytie za výtvor ducha) lat. filoz.
materializmus (s. považujúci podstatu sveta prvotne za hmotnú) lat. filoz.
dualizmus (s. založený na dvoch samostatných, neodvolateľných až vylučujúcich sa princípoch, hmota a duch, dobro a zlo a pod.) lat. filoz.
monizmus gréc. filoz.
singularizmus (s., podľa kt. je základom sveta jediná podstata, materiálna al. duchovná) lat. filoz. zried.
psychomonizmus (s. vyhlasujúci, že duševno je základom skutočnosti, že všetko má dušu) gréc.
kreacionizmus (s. , podľa kt. organizmy boli stvorené vyššou silou, bohom) lat. filoz.
scholastika (stredoveké učenie o kresťanských dogmách a ich výklade) gréc.-lat. filoz.
tomizmus (základný s. kresťanskej filozofie vychádzajúci zo zásady, že rozumové a zjavené poznanie si vzájomne neodporujú) vl. m. filoz. náb.
fenomenalizmus (s. založený na názore, že človek poznáva skutočnosť tak, ako sa mu bezprostredne javí, a nie aká je) gréc. filoz.
fideizmus (s. založený na názore, že viera stojí nad rozumovým poznaním) lat. filoz.
deizmus (s. uznávajúci boha ako stvoriteľa, ale popierajúci jeho ďalšie pôsobenie na svet) lat. filoz.
panteizmus (s. hlásajúci jednotu boha a sveta, stotožňujúci boha a svet, <i>boh je vo svete</i>) gréc. filoz.
panenteizmus (s. hlásajúci, že svet existuje v bohu) gréc. filoz.
racionalizmus (s. považujúci rozum za najvyšší al. jediný prostriedok poznania pravdy) lat. filoz.
iracionalizmus (s. považujúci rozumové al. vedecké poznanie za nedostatočné, vykladajúci svet ako rozumom nepochopiteľný) lat. filoz.
empirizmus (s. považujúci skúsenosť za jediný zdroj poznania) gréc. filoz.
finalita (s. považujúci účel za prvotný pred javom samotným, vysvetľujúci jav z jeho účelu) lat. filoz.
hedonizmus (s. považujúci slasť za najvyššie dobro, v antickej etike) gréc.
utilitarizmus (s. považujúci užitočnosť za hlavné kritérium mravnosti) lat. filoz.
pragmatizmus (s. považujúci užitočnosť za hlavné kritérium pravdy) gréc. filoz.
voluntarizmus (s. považujúci vôľu za základ bytia alebo poznania) lat. filoz.
senzualizmus (s. pokladajúci zmyslové poznanie za hlavnú al. jedinú formu poznania) lat. filoz.
skepticizmus (s. pochybujúci o možnosti pravdivého poznania) gréc. filoz.
gnóza (s. považujúci bezprostredné poznanie za vyšší stupeň ako poznanie rozumové, považujúci hmotu za zdroj zla) gréc. filoz.
teozofia (gnosticizmus založený na poznaní Boha, tajomstva al. poznania sveta) gréc. filoz.
agnosticizmus (s. popierajúci možnosť poznania sveta, podstaty vecí) gréc. filoz.
iluzionizmus (s. pokladajúci vonkajší svet len za predstavu, zdanie) lat. filoz.
pozitivizmus (s. obmedzujúci poznanie a skúmanie na opis a triedenie faktov získaných bezprostredným pozorovaním) lat. filoz.
empiriokriticizmus (s. považujúci každý jav za súbor subjektívnych pocitov, forma pozitivizmu) gréc. filoz.
reizmus (s., podľa kt. existujú iba veci a samostatne neexistujú ich vlastnosti a vzťahy) lat. log.
realizmus (stredoveký s., podľa kt. všeobecné pojmy sú skutočné, existujú pred vecami) lat. filoz.
nominalizmus (stredoveký s. pokladajúci pojmy len za mená vecí) lat. filoz.
terminizmus (s. pokladajúci všeobecné pojmy iba za značky a nie odrazy vecí) lat. filoz.
dynamizmus (s. pokladajúci za prvotnú podstatu sveta nemateriálnu silu) gréc. filoz.
existencializmus (s. ponímajúci ľudské bytie ako individuálny duchovný život, zameraný na ľudskú osobnosť, osobnú slobodu) lat. filoz.
hylozoizmus (s. považujúci hmotu za živú, oduševnelú, citlivú) gréc. filoz.
finitizmus (s. považujúci nekonečno za neprípustné zovšeobecnenie skúsenosti, kt. je vždy len konečná) lat. filoz.
eleati (starogréc. s., učenie o jedinom nemennom bytí) vl. m.
antropocentrizmus (s., podľa kt. je človek centrom i cieľom sveta a vesmíru) gréc. + lat. filoz. náb.
kvietizmus (s. hlásajúci pasívny vzťah k svetu, podriadenosť bohu, ľahostajnosť k dobru a zlu, 17.st.) lat.
pyrrhonizmus (s. hlásajúci krajnú nedôverčivosť, pochybovačnosť) vl. m. filoz.
kynizmus (starogréc. s. hlásajúci prirodzenosť človeka a odmietajúci civilizáciu) gréc.
epikureizmus (starogréc. materialistický s. zdôrazňujúci cnosť, blaženosť, duševný pokoj, rozumné užívanie slasti) vl. m. filoz.
stoicizmus (staroveký s. usilujúci sa o životnú vyrovnanosť a múdrosť, poznanie prírodných zákonov) gréc. filoz.
pytagoreizmus (učenie vyznávajúce tézu, že základom všetkého je číslo) vl. m. filoz.
determinizmus (učenie uznávajúce vzájomnú príčinnú podmienenosť javov a dejov) lat. filoz.
teleologizmus (s. založený na učení o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ) gréc. filoz.
kazualizmus (učenie, podľa ktorého dianie je určené náhodami) lat. filoz.
platonizmus (s. založený na Platónovom učení o ideách ako pravzoroch vecí) vl. m. filoz.
atomistika (s. založený na predstave o pretržitej skladbe hmoty, látok) gréc. filoz.
holizmus (s. zdôrazňujúci celkovosť, celostnosť, považujúci celok za nerozložiteľný a nepoznateľný) gréc. filoz.
personalizmus (s. zdôrazňujúci jedinečnosť ľudskej osoby a ľudských vzťahov) lat. filoz.
kabala (stredoveké žid. učenie pestujúce obrazný výklad Starého zákona ako cestu k objasneniu jeho pravého zmyslu) hebr.
védanta (staroind. Idealistický s. vychádzajúci z výkladu, upanišád k staroind. náb. lit. pamiatkam, védam) sanskrit filoz.
budhizmus (staroind. učenie) sanskrit
lamaizmus (tibetská forma budhizmu) tib. náb.
zen-budhizmus (jap. budhizmus) jap. filoz. náb.
mahájána (jeden z dvoch hlavných smerov budhizmu) sanskrit
njája (ind. s. založený na poňatí atomizovanej pralátky a božskej príčiny ich pohybu) sanskrit filoz.
mímánsa (ind. ortodoxná škola presadzujúca ideál spravodlivého života) ind. filoz.
hinduizmus (spojenie brahmanizmu s miestnymi kultami a ľudovým náboženstvom) perz. náb.
sánkhja (najstarší staroind. hinduistický s. deliaci súcno na prírodu a vedomie) sanskrit filoz.
joga (ind. s. poskytujúci súhrn návodov na dosiahnutie dokonalosti a spásy) ind.
rádžajoga (kráľovská joga) ind.
hathajoga (telesná joga) ind.
taoizmus (staročín. s. založený na pojme cesty, tao, ako všeobecného princípu, príčiny a vývoja vecí a ľudí, od 4. – 3. st. pr. n. l.) čín. filoz.
konfucianizmus (filoz., sociálny a polit. s. založený na spoločenskej povinnosti a zladení záujmov jednotlivca a spoločnosti) vl. m. filoz. náb.
hermetika (tajné učenie o podstate a príčinách vecí určené výhradne zasväteným, rozšírené v neskorej antike a renesancii) vl. m.
eklektizmus (s. vyberajúci a spájajúci rôzne i protichodné názory, smery a hodnotenia bez ohľadu na rozpory medzi nimi) gréc.
solidarizmus (s. založený na princípe súdržnosti, vzájomnosti, spoluúčasti medzi jednotlivcom a spoločnosťou) lat.
polit., ekon. a pod. smery: izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.
reformizmus (hnutie usilujúce sa o reformu, zmenu, úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu; s. v robotníckom hnutí uprednostňujúci reformy) lat.
revizionizmus (hnutie za preskúmanie niečoho s cieľom zmeny, úpravy; s. usilujúci sa o preskúmanie a zmenu zásad marxizmu) lat. polit.
fundamentalizmus (s. lipnúci na pôvodnom učení, zásadách, poučkách, odmietajúci zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom) lat.
moderatizmus (umiernený s.) lat. kniž.
radikalizmus (s. usilujúci sa o rýchle a zásadné zmeny a riešenia od základov) lat.
liberalizmus (s. presadzujúci slobodu jednotlivca a súkromného podnikania s práv. zárukami) lat. polit. ekon.
neoliberalizmus (s. odmietajúci štátne zásahy do hospodárstva a existenciu monopolov, uznávajúci úlohu štátu pre zaistenie trhového mechanizmu) gréc. + lat. polit. ekon.
konzervativizmus (s. presadzujúci voľné podnikanie a nízke zdanenie podnikateľov) lat. polit. ekon.
komunizmus (ideológia a hnutie za presadenie beztriednej spoločnosti založenej na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa potrieb) lat.
boľševizmus (komunizmus radikálnej sociálnej demokracie orientovanej na prevzatie moci a odstránenie kapitalizmu) rus.
socializmus (ideológia a hnutie vychádzajúce z učenia o spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a usilujúceho sa o spravodlivý spoločenský poriadok, rovnosť všetkých ľudí) lat.-franc.
marxizmus (sociálnoekonomická teória K. Marxa o historickej úlohe robotníckej triedy) vl. m.
leninizmus (ideológia naväzujúca na marxizmus, vytvorená Leninom a použitá v komunistickom hnutí) vl. m. polit.
stalinizmus (s. spájajúca marxizmus, leninizmus a vládu jednej osoby, despotizmus, vytvorená Stalinom) vl. m.
maoizmus (sociálnopolit. učenie a radikálne ľavicové polit. hnutie spojené s Mao Ce-tungom) vl. m. polit.
eurokomunizmus (s. v niektorých západoeurópskych komunistických stranách, 60. a 70. roky 20. st.) vl. m. + lat.
antikomunizmus (hnutie proti komunizmu) gréc. + lat.
mccarthizmus /mekkar-/ (s. v politike USA po 2. svetovej vojne namierený proti komunizmu) vl. m. polit.
fašizmus (ideológia a hnutie obhajujúce a hlásajúce útočný nacionalizmus, rasizmus, násilie, potlačovanie občianskych slobôd) tal. polit.
nacizmus (nem. forma fašizmu) lat.-nem.
hitlerizmus (fašizmus stredných vrstiev vedený nem. diktátorom Hitlerom) vl. m.
frankizmus (fašizmus horných vrstiev vedený špan. diktátorom Frankom) vl. m.
perónizmus (fašizmus nižších vrstiev vedený argent. diktátorom Perónom) vl. m.
antifašizmus (hnutie proti fašizmu) gréc. + tal. polit.
nacionalizmus (s. jednostranne zdôrazňujúci význam národa, vychádzajúci z presvedčenia o výnimočnosti vlastného národa) lat.
ultranacionalizmus (krajný nacionalizmus) lat.
šovinizmus (krajný nacionalizmus spojený s nenávisťou k iným národom, slepé presvedčenie o nadradenosti vlastného národa) vl. m.
kozmopolitizmus (s. podceňujúci al. popierajúci samobytnosť národov a vlastenectvo, zdôrazňujúci nadnárodné hodnoty, príslušnosť jednotlivcov a národov k ľudstvu, svetoobčianstvo) gréc. filoz.
anarchizmus (s. odmietajúci organizovanú štátnu moc, práv. poriadok a pod., hlásajúci neobmedzenú slobodu jednotlivca) gréc.
pacifizmus (s. odmietajúci vojnu bez ohľadu na príčinu a stavajúci sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.
pacifizmus (hnutie odmietajúce vojnu bez ohľadu na príčinu a stavajúce sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.
militarizmus (politika zbrojenia, prípravy na útočnú vojnu) lat.
antimilitarizmus (hnutie proti militarizmu) gréc. + lat.
populizmus (páčivý, bezzásadový s. zameraný na získavanie vplyvu na masy v záujme okamžitých výhod, využívajúci zdanlivo rozumné, ale falošné argumenty na ovplyvňovanie ľudí, používajúci prázdne heslá a sľuby: lat.)
monarchizmus gréc.
rojalizmus (hnutie prívržencov vlády, štátu na čele s panovníkom) franc.
feminizmus (hnutie za zrovnoprávnenie žien s mužmi) lat.
machiavelizmus (bezohľadná politika, bez ohľadu na morálne princípy) vl. m. polit.
avanturizmus (dobrodružná, nezodpovedná, bezohľadná politika) franc.
revanšizmus (hnutie hlásajúce odplatu, odvetu za porážku) franc.-nem.
tolstojizmus (s. hlásajúci zásadu neodporovať zlu násilím) vl. m.
gándhizmus (učenie a hnutie hlásajúce nenásilné spôsoby polit. boja, pôvodne v odpore voči brit. kolonializmu v Indii, a vytrvalosť v pravde) vl. m. hist.
ultramontanizmus (uplatňovanie nárokov, záujmov pápeža a katolíckej cirkvi voči európskym štátom, najmä 19. st.) lat. cirk. polit.
antiklerikalizmus (hnutie proti využitiu náboženstva na polit. ciele, proti cirkvi a duchovenstvu) gréc.
internacionalizmus (s. usilujúci sa o medzinárodné riešenie svetových a oblastných otázok a problémov) lat.
sionizmus (žid. nacionalistické hnutie usilujúce sa o jednotu Židov a vybudovanie žid. štátu v Palestíne) hebr. vl. m.
antisemitizmus (hnutie proti Židom založené na rasovej, národnostnej a náb. neznášanlivosti) gréc. + vl. m.
panrusizmus gréc. + vl. m. polit.
panslavizmus (hnutie za spojenie slovan. národov pod vládou rus. cára a vytvorenie všerus. pravoslávnej monarchie) gréc. + vl. m. polit.
slavianofilstvo (hnutie vyzdvihujúce spoločnosť budovanú na pravoslávnych základoch, Rusko, 19. st.) rus. + gréc.
narodnictvo (s. a hnutie snažiace sa o odstránenie samoderžavia a modernizáciu spoločnosti, opierajúce sa o roľníctvo, Rusko) rus. hist.
menševizmus (umiernený menšinový s. sociálno-demokrarického hnutia, Rusko) rus. polit.
boľševizmus (radikálny väčšinový smer sociálno-demokrarického hnutia, Rusko) rus.
hungarizmus (s. snažiaci sa o splynutie nemaď. obyvateľstva v rámci Uhorska, myšlienka jednonárodnostného Uhorska) lat. hist.
ilyrizmus (hnutie za zjednotenie južných Slovanov, 30. a 40. roky 19. st.) vl. m. hist.
pangermanizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie Nemcov vo svete a vytvorenie silného nem. štátu) gréc. + vl. m.
paneuropeizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie európskych štátov, o vytvorenie Spojených štátov európskych, medzi svetovými vojnami) gréc. + vl. m.
panturkizmus (hnutie za zachovanie tur. ríše a zjednotenie všetkých národov hovoriacich turkotat., od Bajkalu po Balkán, zač. 20. st.) gréc. + vl. m. polit.
panarabizmus (hnutie usilujúce sa o hosp. spoluprácu a polit. zjednotenie všetkých arab. krajín) gréc. + vl. m.
panislamizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie moslimských národov a štátov proti kolonializmu, 2. polovica 19. st.) gréc. + arab.-lat.
panafrikanizmus (hnutie časti nebelošského obyvateľstva Afriky, Severnej Ameriky a Karibiku za oslobodenie spod útlaku) gréc. + vl. m.
panamerikanizmus (hnutie usilujúce sa o spoluprácu a spolupatričnosť všetkých národov a krajín Severnej a Južnej Ameriky) gréc. + vl. m. polit.
risorgimento /-dži-/ (hnutie za slobodu a zjednotenie Talianska, 19. st.) tal. hist.
enosis /-zis/ (hnutie Grékov za zjednotenie v spoločnom štáte) gréc.
fenianizmus (tajné hnutie za slobodu Írska, 1858 – 1922) ír.
sinnfeinizmus (protibrit. hnutie za ír. nezávislosť, zač. 20. st.) ír. hist. polit.
iredentizmus (hnutie národnostnej menšiny za spojenie územia ňou obývaného so susednou krajinou toho istého národa polit.; tal. nacionalistické hnutie za pripojenie území obývaných Talianmi k Taliansku, koniec 19. st. hist.) tal.
svadéší (hnutie v Indii podporujúce domáci priemysel a bojkotujúci brit. tovar, od 1905) sanskrit hist. polit.
taliban (militatné islamské hnutie v Afganistane) ?
reúnia (franc. politika pripájania rím. nem. miest a lén, 17. st.) franc. hist.
fronda (odboj šľachty a meštianstva proti absolutizmu kardinála Mazarina, Francúzsko, 1648 – 1653)
chartizmus (prvé masové hnutie robotníkov, Veľká Británia, 30. – 50. roky 19. st.) gréc.-angl. hist.
luddizmus (hnutie robotníkov proti zavádzaniu strojov, Anglicko, 1. polovica 19. st.) vl. m. hist.
abolicionizmus (hnutie za zrušenie zákona a pod.; hnutie za zrušenie otroctva, USA, 1. polovica 19. st.) lat.
beatnici /bít-/
beat generation /bít dženerejšn/ (sociálne a lit. hnutie časti amer. mládeže, 50. a 60. roky) angl.
skinhead /-hed/
skinhed (hnutie mládeže vyjadrujúcej krajné postoje oblečením, vyholenou hlavou, násilným správaním, pôvodne vo Veľkej Británii) angl.
punk /pank/ (hnutie mládeže prejavujúce protispoločenský postoj, nesúhlas v hľadaní nových hodnôt a životného štýlu najmä vonkajšími znakmi, úpravou vlasov a pod., od 70. rokov) angl.
hippies /-pis/ (únikové protestné hnutie západnej, najmä amer. mládeže vyznačujúce sa výstredným oblečením, správaním, príp. používaním drog, 2. polovica 60. rokov) angl.
maltuzianizmus (s. hlásajúci, že obyvateľstvo rastie geometrickým radom, ale ponuka potravín rastie aritmetickým radom) vl. m. polit. ekon.
neomaltuzianizmus (s. usilujúci sa obmedzovať populačný rast) gréc.-vl. m. polit. ekon.
merkantilizmus (s. považujúci za zdroj bohatstva výmenu a obchod, 15.-17.st.) tal.-franc. hist. ekon.
proudhonizmus /prudo-/ (s. s utopickými predstavami o spoločnosti malovýrobcov s výmenou bez peňazí a úvermi bez úrokov, 19. st.) vl. m. filoz. polit.
monetarizmus (s. presadzujúci samoregulačný vývoj ekonomiky a odmietajúca štátne zásahy do ekonomiky) lat. ekon.
nominalizmus (peňažný s., podľa kt. je kúpna sila peňazí určená cenami bez ohľadu na ich kovový obsah) lat. ekon.
metalizmus (peňažný s., podľa kt. je kúpna sila peňazí priamo závislá na ich kovovom obsahu) gréc. ekon.
freetradizmus /frítrej-/ (hosp. politika požadujúca slobodu obchodu bez zásahov štátu) angl. + lat. polit. ekon.
separatizmus (politika presadzujúca územné, kultúrne a pod. oddelenie, odlúčenie) lat.
izolacionizmus (politika presadzujúca neúčasť určitého štátu na medzinárodných udalostiach a konfliktoch, namierená proti aktívnej zahraničnej politike) tal.-franc.
autarkia (politika s cieľom získania hosp. nezávislosti a vytvorenia uzatvoreného hosp. celku v krajine) gréc. ekon.
splendid isolation /ajsolejšn/ (brit. politika spočívajúca v neúčasti v paktoch a konfliktoch na kontinente, 19. st.) angl. hist. polit.
sakoku (politika odlúčenia, oddelenia Japonska, zákaz výjazdu Japoncov z krajiny a obmedzenie vstupu cudzincov, 17. – 19. st.) jap.
appeasement /epíz-/ (politika uzmierovania a ústupkov, najmä voči nacistickému Nemecku) angl. polit.
protekcionizmus (politika zameraná na podporu a ochranu vlastného hospodárstva, domácej produkcie clami a pod.) lat.-franc. ekon.
imperializmus (dobyvačná, utláčateľská, rozpínavá politika štátu voči cudzím územiam) lat.
NEP rus.
Nep (tzv. nová ekonomická politika v sov. štáte umožňujúca niektoré kapitalistické prvky pri zachovaní vedúcej úlohy štátu, 1921 – 24) rus. hovor. polit.
syndikalizmus (s. v robotníckom hnutí pokladajúci odbory za najvyššiu formu organizácie robotníkov) gréc.-lat. polit.
tradeunionizmus /trejdjun-/ (s. v robotníckom, odborovom hnutí zameraný na ekon. a sociálne požiadavky) angl. polit.
technologizmus (sociologický s. zdôrazňujúci úlohu výroby a techniky vo vývoji spoločnosti, vládu technikov a najvyšších riadiacich pracovníkov v riadení hospodárstva) gréc.
biologizmus (sociologický s. uplatňujúci biol. zákonitosti na spoločenské javy) gréc.
human relations /hjúmen rilejšnz/ (sociologický s. vnútropodnikovej sociálnej a personálnej politiky zdôrazňujúci medziľudské vzťahy) angl. odb.
behaviorizmus /bihej-/ (psych. s. zameraný na skúmanie správania a odmietajúci štúdium vnútorných podmienok) angl. psych.
reflexológia (psych. s. vysvetľujúci konanie a myslenie mechanicky na základe spätného pôsobenia organizmu na vonkajšie podnety, Rusko, zač. 20. st.) lat.
freudizmus /frojd-/ (psych. s. hľadajúci príčiny správania v raných skúsnostiach, sexuálnom a agresívnom pude) vl. m. psych.
glosátori (tal. práv. škola podávajúca pomocou poznámok výklad Justiniánovej kodifikácie rím. práva, 11. st.) gréc.-lat. práv. hist.
logicizmus (matem. s. chápajúci matematiku ako súčasť logiky) gréc. mat.
umelecké smery: izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.
humanizmus (európske kultúrne hnutie nadväzujúce na antickú vzdelanosť a obracajúce pozornosť k pozemskému životu človeka, 14. – 16. st.) lat.
secesia (s. konca 19. a začiatku 20. st. zdôrazňujúci ozdobnosť) lat.
moderna (s. konca 19. a začiatku 20. st.; novodobý, novoveký s.) franc.
funkcionalizmus (archit. s. presadzujúci, že forma má byť odrazom funkcie, úlohy) lat. archit.
konštruktivizmus (archit. a umelecké hnutie zdôrazňujúce dynamizmus, Rusko, po 1917)
lartpourlartizmus /lárpúrlár-/ (estetický s. hlásajúci samoúčelnosť umenia, zdôrazňujúci formu) franc.
sentimentalizmus (európsky lit. s. vyznačujúci sa nadmernou citovosťou, 18. st.) franc. lit.
romantizmus (s. zdôrazňujúci osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu, koniec 18. st a 19. st.) franc.
nazarenizmus (nem. romantický maliarsky s. zobrazujúci náb. námety, 1. polovica 19. st.) vl. m. výtv.
parnasizmus (lit. s. vo franc. poézii usilujúci sa o formálnu dokonalosť, 2. polovica 19.st.) vl. m.-franc. lit.
naturalizmus (s. usilujúci sa o zachytenie skutočnosti bez príkras a bez hodnotenia, 2.polovica 19.st.) lat.
fin de sićcle /fen d sjekl/ (lit. a umelecké smery konca 19.st.) franc. kniž.
impresionizmus (s. usilujúci sa o zachytenie okamžitých zmyslových vnemov a osobných dojmov, koniec 19.st.) lat.-franc.
neoimpresionizmus gréc. + lat.-franc.
pointilizmus /poen-/ franc. výtv.
divizionizmus (impresionizmus na konci 19. st.) lat. výtv.
verizmus (taliansky výtvarný, lit., hud. s. usilujúci sa o verné vystihnutie skutočnosti, koniec 19. st.) tal.
realizmus (s. usilujúci sa podať čo najvernejší obraz skutočnosti, 19.st.) lat.
symbolizmus (s. usilujúci sa o vyjadrenie vnútorného zážitku z mnohovýznamovej skutočnosti pomocou znakov, značiek, koniec 19. st. a zač. 20. st.) gréc. lit. výtv.
expresionizmus (s. zdôrazňujúci subjektívnu výrazovú stránku formy i obsahu, začiatok 20. st.) lat.
futurizmus (s. usilujúci sa o vytvorenie netradičného dynamického umenia, vyzdvihujúci techniku, civilizáciu, silu a čin, začiatok 20. st.) lat.
kubizmus (maliarsky s. usilujúci sa o zobrazenie predmetu z viacerých uhlov súčasne, prevádzajúci predmet do geom. tvarov)
orfizmus (maliarsky s. usilujúci sa skladbou línií a farebných plôch vyvolať hudobné dojmy, Francúzsko, začiatok 20. st.) vl. m.
unanimizmus (estetický s. hlásajúci prostotu, pravdivosť a súdržnosť ľudí, Francúzsko, začiatok 20. st.) lat. lit.
suprematizmus (abstraktný výtvarný s. založený na geom. tvaroch, Rusko, začiatok 20. st.) lat. výtv.
fauvizmus (maliarsky s. uplatňujúci čisté svietivé farby na väčších plochách, začiatok 20. st.) franc.
dadaizmus (výtv. a lit. s. odmietajúci tradície a uznávané hodnoty a hlásajúci slobodu tvorby založenú na náhodnosti, 1916 – 1924) franc.
Bauhaus (archit. a umeleckopriemyslová škola, Nemecko, 1919 – 1933) nem. archit.
surrealizmus /süre-, sure-/ (avantgardný s. snažiaci sa zachytiť podvedomé duševné pochody, predstavy, po 1920) lat.-franc. lit. výtv. div.
poetizmus (s. čes. veršovanej literatúry, poézie zdôrazňujúci fantáziu a hravosť, 20. roky) gréc.-lat. lit.
lettrizmus (lit. a výtv. s. vychádzajúci z tvaru písmen, založený v Paríži 1945) franc.
tachizmus /-ši-/
tašizmus (maliarsky s. zdôrazňujúci najmä proces tvorby, prejavujúci sa v automatickom kladení farieb, škvŕn bez zámeru, Francúzsko, 50. roky) gréc. výtv.
signal-art (výtv. s. využívajúci žiarivé farby na veľkých plochách, 60. roky) angl.
muralizmus (maliarsky s. zameraný na veľké nástenné maľby s hist. a revolučnými námetmi, Mexiko, 20. st.) špan. výtv.
popart (výtv. s. nachádzajúci zdroj v modernej mestskej civilizácii) angl. výtv.
underground /andergraund/ (hnutie protestujúce proti prispôsobivosti v umení) angl.
paganizmus (s. hlásajúci návrat k pohanstvu) lat. kniž.
primitivizmus (s., najmä výtv., usilujúci sa o prostosť, jednoduchosť) lat. odb.
regionalizmus (hnutie usilujúce sa o poznanie a povznesenie určitého kraja, o zachovanie jeho osobitostí) lat.
purizmus (výtv. s. požadujúci jednoduchosť, štýlovú čistotu v architektúre) lat. výtv. archit.
ruralizmus (s. zaoberajúci sa vidiekom, vidiečanmi, prírodou) lat. lit.
eklektizmus (s. vyberajúci a spájajúci rôzne i protichodné názory, smery a hodnotenia bez ohľadu na rozpory medzi nimi) gréc.
hudobný s. pozri hudba porovnaj sloh 1
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 21. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.