Výsledky vyhľadávania

poškodený

poškodený 1 (chybný)
defektný (chybný, porušený, kazový, pokazený) lat.
handicapovaný /hendike-/
hedikepovaný (zdravotne postihnutý, napr. pohybovo, zmyslovo, mentálne) porovnaj postihnutý

porušený

dys- (oslabený, chybný, zlý) gréc. v zlož. sl.
defektný (chybný, kazový, poškodený, pokazený) lat.
dysfunkčný (chybný, narušený, odchylný) gréc. + lat. lek. porovnaj chybný

chybný

kako- gréc. v zlož. sl. lek.
mal- (nesprávny) lat. v zlož. sl.
dys- (oslabený, porušený, zlý) gréc. v zlož. sl.
defektný (porušený, kazový, poškodený, pokazený) lat.
dysfunkčný (porušený, narušený, odchylný) gréc. + lat. lek.
subštandardný (nekvalitný, nedosahujúci normálnu, bežnú mieru, stupeň) lat. + angl.
partiový (nekvalitný, podradný, so zníženou cenou) lat. p. tovar
brakový (nekvalitný, bezcenný, pochybný) nem.
bazárový (ch., nekvalitný al. použitý, a preto lacný) perz.
aušusový (nekvalitný, nepodarkový, podradný, bezcenný) nem. hovor. expr.
viciózny (hriešny, zlomyseľný) lat. kniž.
iatrogénny (vyvolaný chybným zásahom lekára, jeho neuváženým konaním, chybným vyšetrením, liečením) gréc. lek. porovnaj neprirodzený 1

neprirodzený

neprirodzený 1 (odporujúci prírode, prirodzenosti)
abnormný lat. zried.
anormálny (odchylný od normy, normálneho stavu, nepravidelný, nezvyčajný, zvláštny, úchylný, vymykajúci sa norme) gréc. + lat. kniž.
anomálny (odchylný od normálneho stavu, pravidla, tvaru a pod., nepravidelný, výnimočný) gréc.
defektný (chybný, poškodený, postihnutý) lat.
deformovaný (zmenený, najmä chorobne; zmenený pôsobením vonkajších síl, zbavený prirodzeného tvaru al. zmyslu, znetvorený, pokrivený, krivý, skreslený) lat.
degenerovaný (zmenený, odlišný od normálneho priebehu al. vývinu, znetvorený, zhoršený, úpadkový, zakrpatený, menejcenný) lat. lek. aj pren.
patologický (nezdravý, chorobný) gréc. lek.

chorobný

chorobný 2 (nenormálny, nezdravý)
abnormný lat. zried.
anormálny (neprirodzený, odchylný od normy, normálneho stavu, nepravidelný, nezvyčajný, zvláštny, úchylný, vymykajúci sa norme) gréc. + lat. kniž.
anomálny (odchylný od normálneho stavu, pravidla, tvaru a pod., nepravidelný, neprirodzený, výnimočný) gréc.
defektný (chybný, poškodený, neprirodzený, postihnutý) lat.
deformovaný (neprirodzený, zmenený, najmä chorobne) lat.
degenerovaný (zmenený, odlišný od normálneho priebehu al. vývinu, neprirodzený, znetvorený, zhoršený, úpadkový, zakrpatený, menejcenný) lat. lek. aj pren.
patologický (nezdravý, neprirodzený) gréc. lek.
maniacky (prejavujúci sa vzrušenou náladou, nadmernou činnosťou) gréc.
morbídny (vyčerpaný, úpadkový) lat. kniž.

postihnutý

defektný (p. chorobou, telesne al. duševne) lat.
handicapovaný /hendike-/
hedikepovaný (zdravotne p., najmä pohybovo, zmyslovo, mentálne) angl.
invalidný (neschopný práce pre následky choroby al. úrazu) lat.
dementný (p. slabomyseľnosťou, slabomyseľný) lat. lek.
amentný (p. chorobnou stratou pamäti, orientácie a pod., pomätený) lat. lek.
oligofrénny (p. slabomyseľnosťou) gréc. lek.
debilný (p. najľahším stupňom slabomyseľnosti, duševne zaostalý) lat. lek.
imbecilný (p. stredným stupňom slabomyseľnosti) lat. lek.
idiotský (p. najťažším stupňom slabomyseľnosti, choromyseľný) lat. lek. psych.
kreténsky (p. útlmom telesného a duševného vývoja v dôsledku zníženej činnosti štítnej žľazy, slabomyseľný, zaostalý) franc. lek.

nenormálny

nenormálny 1 (odlišný od normy)
anomálny (neprirodzený, odchylný od normálneho stavu, pravidla, tvaru a pod., nepravidelný, výnimočný) gréc.
abnormný lat. zried.
anormálny (neprirodzený, odchylný od normy, normálneho stavu, nepravidelný, nezvyčajný, zvláštny, úchylný, vymykajúci sa norme) gréc. + lat. kniž.
atypický (nezvyčajný, osobitý, zvláštny, neprirodzený) gréc.
paratypický (nezvyčajný, odchylný od obvyklých vlastností a vzhľadu) gréc. odb.
deviantný (odchylný, odchyľujúci sa od normy) angl.
iregulárny (odporujúci pravidlám, nepravidelný) lat. kniž.
defektný (neprirodzený, chybný, poškodený, postihnutý) lat.
degenerovaný (neprirodzený, zmenený, najmä chorobne) lat. lek. aj pren.
psychopatický (duševne chorý, duševne úchylný, nenormálny) gréc.

odchylný

deviantný (o., odchyľujúci sa od normy) angl. sociol.
aberačný (o. od normálneho stavu, smeru) lat. kniž. a odb.
atypický (nezvyčajný, osobitý, zvláštny, neprirodzený) gréc.
paratypický (nezvyčajný, o. od obvyklých vlastností a vzhľadu) gréc. odb.
anomálny (o. od normálneho stavu, pravidla, tvaru a pod., nepravidelný, výnimočný, neprirodzený) gréc.
abnormný lat. zried.
anormálny (o. od normy, normálneho stavu, nepravidelný, nezvyčajný, zvláštny, úchylný, neprirodzený, vymykajúci sa norme) gréc. + lat. kniž.
monštruózny (odchyľujúci sa od normálnej podoby, veľkosti, obludný, zvrátený, obrovský, strašný) lat. kniž.
divergentný (nezhodný, rozbiehavý, rozdielny, nesúhlasný, odlišný) lat. odb.
degenerovaný (neprirodzený, zmenený, najmä chorobne) lat.
dysfunkčný (chybný, porušený, narušený) gréc. + lat. lek.
defektný (chybný, porušený, kazový, poškodený, pokazený) lat.
diskrepantný (nezhodný, rozdielny, odlišný) lat. kniž.
allo- (odlišný, iný) gréc. v zlož. sl.
hetero- (rôzny, rozličný, iný, odlišný) gréc. v zlož. sl.
heterogénny (rôznorodý, nerovnorodý, nesúrodý, rôznotvárny, nejednotný) gréc.
disparátny (nezhodný, rozdielny, odlišný, rôznorodý, neporovnateľný) lat. kniž.
diferencovaný (rozlíšený, odlíšený, rozrôznený) lat. porovnaj odlišnýneobvyklý