Výsledky vyhľadávania

príjemný

zamatový franc. z. hlas
sympatický (vzbudzujúci kladný citový vzťah, náklonnosť, milý) gréc.
fajn (dobrý, pekný) nem. hovor.
príma lat. hovor.
primisima tal.
prima primisima (výborný, vynikajúci, znamenitý, skvelý, bezchybný) tal. hovor.
optimistický (nádejný, šťastný, priaznivý, radostný, so sklonom nazerať na život z lepšej stránky) lat.
eolský (jemný, ľúbezný, lahodný) gréc. vl. m. bás.
eu- (dobrý, šťastný, priaznivý, správny, kladný) gréc. v zlož. sl.
utile cum dulci /úti- kum -cí/ (užitočné spojiť s príjemným, sladkým) lat. kniž.

skvelý

fantastický (obrovský, neslýchaný, úžasný, vynikajúci, premrštený) gréc. hovor. expr.
bravúrny (dokonalý, znamenitý, obratný, zručný, smelý) franc.
brilantný (znamenitý, oslňujúci) franc.
splendidný (prepychový, nádherný, veľkolepý, honosný) lať. kniž. zastar.
eklatantný franc. kniž.
excelentný lat. kniž.
famózny lat. kniž. al. hovor.
ligový (vynikajúci) tal. pren. expr.
fulminantný (vynikajúci, oslňujúci) lat. kniž.
fulgentný (žiarivý, oslňujúci) lat. kniž.
exportný (vynikajúci, prvotriedny) lat.-angl. pren. expr. e. tovar, výkon
super lat.-nem. hovor.
super- lat. v zlož. sl.
crack /krek/ (vynikajúci, prvotriedny, výnimočný) angl. slang.
príma lat. hovor.
primisima tal.
prima primisima (vynikajúci, znamenitý, bezchybný, príjemný) tal. hovor.
senzačný franc. hovor. expr.
senza (ohromný, úžasný) franc. subšt.
bombový (úspešný, senzačný) tal.
tiptop (vynikajúci, dokonalý) angl. hovor.
non plus ultra (neprekonateľný, nepredstihnuteľný) lat. kniž.
cool /kúl/ (výborný, úžasný, pohodový) angl. slang. porovnaj výborný

výborný

betálny franc.? slang.
elitný (vyberaný, výlučný, výnimočný) franc.
senzačný franc. hovor. expr.
senza (skvelý, ohromný, úžasný) franc. subšt.
klasický (dokonalý, vynikajúci, prvotriedny, vzorný, trvalý, osvedčený) lat.
kabinetný (dokonalý, vybraný, vzorový, príkladný, ukážkový, znamenitý) franc.
brilantný (znamenitý, skvelý, oslňujúci) franc.
bravúrny (dokonalý, znamenitý, skvelý, obratný, zručný, smelý) franc.
fantastický (vynikajúci, úžasný, skvelý, obrovský, neslýchaný) gréc. hovor. expr.
bombový (úspešný, senzačný) tal.
ideálny (dokonalý, vzorný, bezchybný) gréc.-lat.
perfiš lat. hovor.
suverénny (dokonalý, bezchybný, vynikajúci) franc. s. víťaz
exportný (vynikajúci, prvotriedny, skvelý) lat.-angl. pren. expr. e. tovar, výkon
geniálny (vynikajúci, výnimočný, vrcholný) lat.
kongeniálny (rovnako nadaný, vynikajúci) lat.
majstrovský lat.-nem.
virtuózny (vynikajúci, znamenitý, dokonalý) tal.
kapitálny lat. expr.
klasa lat.
luminózny (znamenitý, vynikajúci) lat. kniž. pren.
kolosálny (vynikajúci, znamenitý, úžasný) gréc.-franc.
fenomenálny (vynikajúci, neobyčajný, výnimočný) gréc.
fascinujúci (úchvatný, podmanivý, očarujúci, okúzľujúci, oslňujúci, strhujúci) lat.
fulminantný (vynikajúci, oslňujúci, skvelý) lat. kniž.
fulgentný (žiarivý, oslňujúci, skvelý) lat. kniž.
prominentný (vynikajúci, významný, popredný, čelný, hlavný) lat.
eminentný (vynikajúci, význačný, mimoriadny, znamenitý, výrazný) lat. kniž.
eklatantný franc. kniž.
excelentný lat. kniž.
famózny lat. kniž. al. hovor.
ligový (vynikajúci, skvelý) tal. pren. expr.
exhibičný (ukážkový) lat.
príma lat. hovor.
primisima tal.
prima primisima (vynikajúci, znamenitý, skvelý, bezchybný, príjemný) tal. hovor.
top (vynikajúci, prvotriedny, popredný, vrcholný) angl.
top- (vynikajúci, prvotriedny, popredný, vrcholný) angl. v zlož. sl.
tiptop (vynikajúci, skvelý, dokonalý) angl. hovor.
super lat.-nem. hovor.
super- lat. v zlož. sl.
crack /krek/ (vynikajúci, skvelý, prvotriedny, výnimočný) angl. slang.
proeminentný lat. kniž.
fasa ? slang.
origoš lat. slang.
špicový (vynikajúci) nem. slang.
cool /kúl/ (úžasný, skvelý, pohodový) angl. slang.
par excellence /parekseláns/ (vynikajúci) franc. kniž. odborník p. e.
non plus ultra (skvelý, neprekonateľný, nepredstihnuteľný) lat. kniž.
puncovaný (prvotriedny) nem. hovor.

vzdialenosť

dištanc (odstup) lat. hovor.
akčný rádius (v., kt. prekoná dopr. prostriedok bez doplnenia paliva, dolet) lat. odb.
kóta (v. bodu na povrchu Zeme od základnej plochy, najmä hladiny mora, číslo, údaj o nadmorskej výške bodu) franc. geod.
elongácia (uhlová v. vnútorných planét, Merkúra a Venuše od Slnka) lat. astron.
interkolumnium (v., medzera medzi stĺpmi, medzistĺpie) lat. archit.
marža (v. medzi dnom plavebnej dráhy a spodnou hranou trupu lode) franc. lod.
menzúra (predpísaná v. súperov v šerme) lat. šport.
v. od základného tónu, interval dvoch tónov
prima (prvý tón)
sekunda (druhý tón)
tercia (tretí tón)
kvarta (štvrtý tón)
kvinta (piaty tón)
sexta (šiesty tón)
septima (siedmy tón)
oktáva (ôsmy tón)
nóna (deviaty tón)
decima (desiaty tón)
undecima (jedenásty tón)
duodecima (dvanásty tón) lat. hud.

interval

interval lat.
interval dvoch tónov
prima (prvý tón)
sekunda (druhý tón)
tercia (tretí tón)
kvarta (štvrtý tón)
kvinta (piaty tón)
sexta (šiesty tón)
septima (siedmy tón)
oktáva (ôsmy tón)
nóna (deviaty tón)
decima (desiaty tón)
undecima (jedenásty tón)
duodecima (dvanásty tón) lat. hud.

výzva

apel franc.
apelovanie (v., najmä verejná) lat.
evokácia (v., predvolanie na súd) lat.
citácia (v., predvolanie na súd al. úrad) lat.
vokácia (predvolanie, pozvanie) lat. zried.
ultimátum (posledná v. spojená s hrozbou, pohrozením, dôrazná požiadavka, vyhrážka) lat.
tender (v. na podanie návrhu, verejná ponuková súťaž, konanie) angl. ekon.
stop (v. stáť!, zastaviť!, prerušiť) angl.
halt! (v. stáť!, zastaviť!, počkať!, pozor!) nem. subšt.
marš franc.-nem. hovor. expr.
pakuj (sa) (sa) nem. expr.
alou (v. na odchod, preč, von, prac sa, zmizni, vypadni) franc. hovor.
à bas /a ba/ franc.
abasso (v. na odchod, dolu, preč s ním, najmä s rečníkom, politikom a pod.) tal.
aleluja (zvolanie „Chváľte boha“ v žid. a kresťanskej bohoslužbe) hebr.
requerimiento /rekerimie-/ (v. špan. dobyvateľov indián. domorodcom pred začiatkom vojnovej výpravy na podrobenie sa a prijatie kresťanstva, 16. st.) špan. hist.
hadžime (v. na začiatku súboja v džude) jap. šport.
terca (v. na boj pri šerme) tal. šport.
príma (vrchná poloha zbrane v šerme ako v. al. kryt) lat. šport.
sekonda (spodná sklopná poloha zbrane v šerme ako v. al. kryt) franc. šport.

ročník

klasa (školský postupový r., trieda) lat. hovor. slang. zastar.
paralelka (vedľajšia trieda toto istého postupového r.) gréc. hovor.
skríbenda (trieda, kde sa učilo písať) lat. zastar.
príma (prvý r. gymnázia) lat.
sekunda (druhý r. gymnázia) lat.
tercia (tretí r. gymnázia) lat.
kvarta (štvrtý r. gymnázia) lat.
kvinta (piaty r. gymnázia) lat.
sexta (šiesty r. gymnázia) lat.
septima (siedmy r. gymnázia) lat.
oktáva (ôsmy r. gymnázia) lat.
preparandia (prípravný r. starého gymnázia) lat. zastar.
gramatika (tretí r. starého gymnázia) gréc. zastar.
syntax (štvrtý r. starého gymnázia) gréc. hist.
poetika (piaty r. starého gymnázia) gréc.-lat. zastar.
rétorika (šiesty r. starého gymnázia) gréc. zastar.
princípia (prvý al. druhý r. latinskej strednej školy) lat. hist.

pomer

pomer 2 (kvantitatívny vzťah)
relácia lat. kniž. a odb.
proporcia (vzájomný p. medzi zložkami, časťami, rozmermi) lat.
skóre (p. gólov, bodov vyjadrujúci výsledok al. stav šport. zápasu) angl. šport.
rentabilita (p. medzi ziskom a základom charakeristickým pre firmu, napr. vlastným majetkom, ziskovosť) lat. ekon.
eficiencia (p. medzi prínosom a nákladmi, účinnosť, výkonnosť) angl.-lat.
likvidita (p. medzi rýchlo dostupnými prostriedkami podnikateľa a jeho záväzkami) lat. ekon.
kvocient (číslo udávajúce p. dvoch hodnôt) lat. odb.
multiplikátor (kvocient vyjadrujúci násobný účinok prírastku výdavkov na národný dôchodok, ukazovateľ výkonnosti ekonomiky) lat. ekon.
Ludolfovo číslo (číslo udávajúce p. obvodu kruhu k jeho priemeru, 3,14) vl. m.
menzúra (p. rozmerov hud. nástroja) lat.
príma (p. dvoch tónov rovnakej výšky) lat. hud.
interval (výškový p. dvoch tónov zaznievajúcich súčasne al. následne) lat. hud.
tercia (tretím) lat. hud.
kvarta (štvrtým) lat.
kvinta (piatym) lat.
sexta (šiestym) lat. hud.
septima (siedmym) lat. hud.
oktáva (ôsmym) lat.

kryt

kryt 2 (úkryt)
príma (vrchná poloha zbrane v šerme ako výzva al. k.) lat. šport.
sekonda (spodná sklopná poloha zbrane v šerme ako výzva al. k.) franc. šport. porovnaj úkryt

stupeň

stupeň 2 (miera, úroveň)
rang angl. odb.
niveau /nivó/ (úroveň) franc. odb. a kniž.
dimenzia (rozmer, miera, rozsah) lat.
grád (s. alkoholu v nápoji) lat. hovor.
pari passu (v rovnakom stupni, v rovnakej miere) lat. kniž.
tempo (s. rýchlosti) tal.
intenzita (s. sily, mohutnosti, účinnosti, výdatnosti) lat.
swing (rytmická intenzita džezu) angl. hud.
príma (s. v stupnici, pomer dvoch tónov rovnakej výšky) lat. hud.
tonika (prvý, základný s. v stupnici) gréc.-tal.
tonus (trvalý s. napätia živého tkaniva) gréc.-lat. biol.
formácia (s. vývoja ľudskej spoločnosti určený spôsobom výroby a výrobnými vzťahmi) lat. marx.
kultúra (súhrn hodnôt ako výsledkov tvorivej činnosti ľudí v určitej etape vývoja ľudskej spoločnosti) lat.
civilizácia (s. al. úroveň spoločenského vývoja, materiálna kultúra, prejavy ľudskej spoločnosti) lat.
primitivita (nízky s. vývoja, kultúry, zaostalosť, obmedzenosť) lat. zried.
debilnosť (najľahší s. slabomyseľnosti) lat.
imbecilnosť (stredný s. slabomyseľnosti) lat. lek.
idiotia /-cia/
idiotizmus (najťažší s. slabomyseľnosti) lat. lek. psych.
kjú (žiacky s. tech. vyspelosti zápasníka džuda al. karate) jap.
dan (majstrovský s. tech. vyspelosti zápasníka džuda al. karate) jap.
s. prídavných mien a prísloviek
pozitív (prvý s.) lat. lingv.
komparatív (druhý s.) lat. lingv.
superlatív (tretí s.) lat. lingv.
elatív (s. vyjadrený bez porovnávania 2. al. 3. stupňom al. vyjadrujúci veľkú mieru vlastnosti, napr. premilý) lat. lingv.
s. veľkosti tlačového písma
briliant (3 body) franc.
diamant (4 body) franc. + gréc. polygr.
perl (5 bodov) lat. polygr.
nonpareille /-rej/ (6 bodov) franc. polygr.
kolonel (7 bodov) nem. polygr.
petit (8 bodov) franc.
borgis (9 bodov) román. polygr.
garmond (10 bodov) vl. m. polygr.
breviár (11 bodov) lat. polygr.
cicero (12 bodov) lat. polygr.
tercia (16 bodov) lat. polygr.
parangón (18 bodov) gréc. polygr.
text (20 bodov) lat. polygr. porovnaj úroveňmiera 1hodnosť

dobre

bene lat.
príma (vynikajúco, znamenite, skvelo, bezchybne, príjemne) lat. hovor.
fajne (príjemne, pekne) nem. hovor.
super (vynikajúco, skvelo, prvotriedne, výnimočne) lat.-nem. hovor.
bravó (výborne, znamenite, skvelo) tal.
akurát (primerane, zodpovedajúco, náležite, vhodne, úmerne, príslušne, zhodne, súhlasne) lat. hovor.
recte /rek-/ lat. kniž.
richtig! (správne) nem. hovor.
recte bene /rek-/ (správne, náležite, vhodne) tal. kniž.
all right /olrájt/
O. K. /oukej/
okej (v poriadku, súhlasím) angl. skr. hovor.
lege artis /lé-/ (odborne správne, podľa zákona, podľa pravidiel) lat. kniž.
recta via /rekta/ (správne, vhodne, rovnou cestou) lat. kniž.
eu- (príjemne, šťastne, priaznivo, správne, kladne, blažene) gréc. v zlož. sl. porovnaj dobrý
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 22. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.