Výsledky vyhľadávania

oblak

tuman (mrak, hmla) turk.-rus. meteor.
arkus (hustý o. na prednej strane kopovitých oblakov v tvare valca, oblúka) lat. meteor.
stratus (sivá jednotvárna vrstva oblakov so základňou do 2 km od zemského povrchu) lat. meteor.
kumulus (osamotený ostro ohraničený biely o., kopa) lat. meteor.
stratokumulus (o. v tvare sivej al. bielej vrstvy v tvare okruhliakov s hrúbkou 0,5-1 km) lat. meteor.
nimbostratus (veľký sivý al. tmavý o. so základňou do 2 km nad zemou, z kt. padajú trvalé zrážky) lat. meteor.
altokumulus (skupina al. vrstva bielych al. sivých, pravidelne usporiadaných oblakov s vlastnými tieňmi vo výške 2 – 6 km) lat. meteor.
altostratus (súvislá biela al. sivá vrstva oblakov vo výške 2 – 6 km) lat. meteor.
cirokumulus (malé kopivité ooblaky bez tieňov vo výške 6 – 9 km) lat. meteor.
cirostratus (priesvitné vláknité oblaky) lat. meteor.
cirus (vláknité hodvábne oblaky) lat. meteor.
protuberancia (hustý chladný o. plazmy v slnečnej koróne) lat. astron.

ničiteľ

vandal (surový n. hodnôt, pamiatok) vl. m. pejor.
barbar gréc. pejor.
aziat (surovec, nevzdelanec, násilník) vl. m.
humpľoš (škodca) nem. expr.
likvidátor (zabijak, vrah) lat.
dezorganizátor (kto ničí poriadok, spôsobuje zmätok) franc. + gréc.
ikonoklast (n. obrazov svätých, obrazoborec) gréc. hist.
diverzant (záškodník, škodca, podvratník) lat.
sabotér (kto zámerne ničí, poškodzuje, znemožňuje výrobu, dopravu a pod. z dôvodu odporu k štátnemu zriadeniu, rozvracač, záškodník, škodca) franc.
terminátor (n., kt. prináša skazu) lat.
-fág (hubiteľ, požierač) gréc. biol. v zlož. sl.
Šiva (hinduistický boh ohňa) ind.

boh

teo- gréc. v zlož. sl.
divinita (b., božstvo) lat. teol.
in nomine Domini /nó-/ (v mene Pána) lat. kniž. a náb.
trinitas (b. v troch osobách v kresťanstve, svätá trojica, otec, syn a duch svätý) lat. cirk.
lord (b. v angl. prostredí) angl.
panteón (súbor bohov určitého náboženstva) gréc. pren.
Elói, Elói, lama zabachtani (výkrik Ježiša Krista pred smrťou na kríži „Môj bože, môj bože, prečo si ma opustil“) aram.
Deo gratias /gráciás/ (vďaka Bohu) lat. náb.
deus ex machina /-chíná/ („b. zo stroja“ spustený zariadením na javisko antického divadla, aby vyriešil zložitú situáciu) lat. kniž.
avatár (vtelenie boha do viditeľnej podoby, napr. do zvieraťa, v ind. mytológii) sanskrit
inkarnácia (premena boha al. inej nadprirodzenej bytosti na človeka al. zviera) lat. náb.
egyptskí bohovia
Amón (b. slnka)
Hór (najstarší b. slnka a svetla)
Tot (b. mesiaca, písma a múdrosti)
Usíre (b. plodenia, vegetácie, podsvetia, slnka)
etruskí a rímski bohovia
Saturnus (etrucký otec bohov)
germánski bohovia
Asovia (prvá skupina bohov)
Wotan (najvyšší b. v prvej skupine, b. vojny, čarodejníctva)
Donar (b. hromu a dažďa)
Tyr (b. nebies, niekedy aj vojny)
Frigga (bohovia prvej skupiny)
Vanovia (druhá skupina bohov)
Freya (bohovia druhej skupiny)
grécki bohovia
Chaos (stelesnenie prázdneho a pustého priestoru pred vznikom usporiadaného sveta) gréc. mytol.
Titan (príslušník prvej generácie gréckych bohov) gréc. mytol.
Kronos (zosobnenie času, otec bohov)
Zeus (najvyšší b., vládca Olympu)
Poseidon (b. mora)
Áres (b. vojny)
Dionýzos (b. plodnosti, úrody a vína) gréc.
Helios (b. Slnka)
Eros (b. lásky) gréc.
Hermes (b. obchodu, zlodejov, pastierov, rečníctva, posol bohov)
Hefaistos (b. ohňa a kováčskeho remesla)
Apolón (b. svetla, slnka, hudby a veštenia)
Pan (b. lesov, lúk, pastierov a lovcov, ochranca stád)
Asklépios (b. lekárstva)
Hymenaios (b. manželstva, rodinného šťastia)
Priapos (b. plodnosti)
Erebos gréc.
Hádes (b. podsvetia) gréc. mytol.
Morfeus (b. snov)
Hypnos (b. spánku)
Aiolus (b. vetrov)
Néreus (b. mora a veštenia)
Proteus (morské božstvo, starec a veštec schopný premieňať sa do ľubovoľnej podoby)
Tritón (morský b., napoly človek, napoly ryba)
hinduistickí bohovia
Trimurti (trojjediný b.) sanskrit
Brahma (jeden z troch hlavných bohov, stvoriteľ)
Višnu (dobrý b., udržiavateľ) ind.
Šiva (b. ohňa, ničiteľ) ind.
Krišňa (prevtelenie boha Višňu, hinduistické božstvo uctievané v Indii) hind. náb.
Rímski bohovia
Jupiter (najvyšší b., b. nebies a vesmíru)
Mars (b. vojny a poľných prác) lat. mytol.
Neptún (b. mora a riek)
Plutón (b. podsvetia)
Cupido /kupídó/ (b. lásky) lat.
Merkúr (b. obchodu a zisku)
Vulkán (b. ohňa a kováčstva)
Asklépios (b. lekárstva) gréc.
Faun (b. plodnosti a dobytka)
Ianus /já-/
Jánus (b. počiatku, kalendára, dverí a brán, s dvoma tvárami)
lár (domáce ochranné božstvo) lat.
génius (strážny, ochranný duch chrániaci človeka, strážca ľudského osudu, ochranné božstvo rodu) lat. mytol.
genius loci /-cí/ (ochranný duch domu al. miesta) lat. hist.
Indra (staroind. najvyšší b., b. búrky, vetra a vojny) sanskrit
Ormuzd perz.
Ahura Mazda (staroiránsky, staroperz. b. dobra, svetla)
Ahriman perz.
Angra Mainju (staroirán., staroperz. b. zla)
Baal /bál/ (sýrsko-palestínsky b. búrky)
Perun (slovan. b., vládca hromu a blesku)
El (semitský b.)
Moloch (semitský a fénický b., kt. prinášali ľudské obete)
Elohim (b. v Starom zákone) hebr.
Jehova (starožid. b.) hebr. bibl.
Alah (islamský b., b. v islamskom náboženstve)
manitou /-tu/ (b. severoamer. Indiánov podľa kresťanského chápania) indián.
El (ugaritský b. plodnosti, múdrosti, tvorca zeme a neba, 17. st. pr. n. l., Sýria)
zombi (b. v magickom náboženstve, vúdú, pôvodne u černochov na Haiti, neskôr aj v západnej Afrike, had uctievaný ako b.) afr. porovnaj bôžikbytosťpoloboh

ochranca

patrón (o. neplnoprávnych osôb, prepustených otrokov a pod., v starom Ríme hist.; priaznivec, podporovateľ, človek poskytujúci záštitu; kresťanský svätec ako ochranca ľudí, kostolov a pod.) lat.
protektor (vplyvná osoba poskytujúca pomoc, podporovateľ, priaznivec) lat.
tútor (zástanca) lat. expr.
tribún (obranca, zástanca práv, hovorca) lat. pren.
defenzor (obranca, obhajca, zástupca) lat.
paladín (zástanca) franc. pren. kniž.
padrone (oslovenie ochrancu v Taliansku) tal.
ombudsman /-ucman/ (o. pred štátnou byrokraciou dbajúci na dodržiavanie ľudských práv, verejný činiteľ) švéd.
opekún (strážca, pestún) rus.
eminencia (vplyvná, rozhodujúca osoba v pozadí) lat. sivá e-a
defensor fidei /-zor/ (ochranca viery) lat. cirk.
lár (domáce ochranné božstvo) lat.
génius (strážny, ochranný duch chrániaci človeka, strážca ľudského osudu, ochranné božstvo rodu) lat. mytol.
genius loci /-cí/ (ochranný duch domu al. miesta) lat. hist.
penát (ochranný bôžik, ochranca domu al. štátu v starom Ríme) lat. porovnaj boh

vrstva

vrstva 1 (plošne rozložené množstvo látky)
strati- lat. v zlož. sl.
šichta nem. zried.
lamina (vrstvička) lat. odb.
etáž (rovina, plocha) franc. odb.
sendvič (dve al. viac vrstiev určitej látky spojené inou látkou) vl. m. tech. pren.
plaké (slabá v. kovu pokrývajúca iný kov) franc.
email (ochranná al. ozdobná sklovitá v., povlak na keramike, kove a pod.) germ.-franc. tech.
glazúra franc.
glieda (sklovitá poleva, povlak na keramike, kove) nem. hovor.
smalt (ochranná al. ozdobná sklovitá v., povlak na kovovom podklade) germ.-tal.
bandáž (v. na obloženie, ovinutie stroja, potrubia a pod.) franc. tech.
protektor (vrchná obnovená v. plášťa pneumatiky, obnovený behúň) lat. tech.
banket (spodná v. základových múrov stavby) tal. stav.
makadam (podklad vozovky zo zmesi štrku) vl. m.
lazúra (tenká priesvitná v. riedkej faby na spodnej farebnej vrstve, kt. nekryje, ale dáva jej svietivosť a intenzitu) perz.
sfregatúra (riedka rozotierateľná polosuchá v. farby, cez kt. presvitá spodná farebná vrstva) lat.
šeps (podkladový náter pod farebnú maľbu na plátno, drevo a pod.) angl. výtv.
geosféra (obal Zeme, sústredné obaly, z kt. sa skladá Zem) gréc.
atmosféra (plynný obal okolo Zeme do 1 000 km, ovzdušie) gréc. odb.
troposféra (najspodnejšia v. atmosféry do 8 až 18 km, v kt. sa utvára počasie) gréc. meteor.
stratosféra (v. medzi troposférou a mezosférou, 9-17 až 45-50 km) lat. + gréc. meteor.
stratopauza (v. medzi stratosférou a mozosférou 45-50 km) lat. + gréc. meteor.
mezosféra (v. atmosféry od 45-50 do 85-90 km, nad stratosférou) gréc.
mezopauza (v. medzi mezosférou a termosférou, 85-90 km) gréc.
ozonosféra (v. atmosféry od 10 do 50 km) gréc. meteor.
ionosféra (v. atmosféry od 80 do 500 km) gréc. meteor.
homosféra (v. atmosféry do 90-100 km) gréc. meteor.
termosféra (v. atmosféry nad 90 km) gréc. meteor.
heterosféra (v. atmosféry nad 100 km) gréc. meteor.
protonosféra (v. atmosféry nad 800 km) gréc.
geokoróna (plynný obal okolo Zeme nad 1 000 km) gréc. + lat. astron.
hydrosféra (vodný obal, súhrn všetkého vodstva na Zemi) gréc. geol.
ekosféra (v. Zeme, v kt. sú živé organizmy) gréc.
fytosféra (v. Zeme pokrytá rastlinami) gréc.
litosféra (vrchná časť Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa) gréc. geol.
astenosféra (v. Zeme pod litosférou) gréc. geol. geogr.
tektonosféra (v. zemského obalu, v kt. dochádza k premiestňovaniu častí, zložená z litosféry a astenosféry) gréc. geol.
sial (vonkajšia časť zemskej kôry, zemská kôra) lat. skr. geol.
sima (vrchná v. zemského plášťa pod sialom) lat. skr. geol.
fotosféra (plynný obal okolo Slnka, najnižšia tenká v., do 300 km) gréc. astron.
chromosféra (plynný obal okolo Slnka medzi fotosférou a korónou) gréc. astron.
koróna (plynný obal okolo Slnka, vonkajšia v. slnečnej atmosféry javiaca sa pri zatmení ako žiara) lat. astron.
koma (plynný obal jadra kométy) gréc. astron.
horizont (v. líšiaca sa určitým znakom, najmä vody, pôdy, hornín a pod.) gréc. odb.
humus (úrodná v. pôdy s organickými látkami) lat. poľnohosp.
mull (najzložitejšia forma humusu) nem.
tangel (humus s málo rozloženými zvyškami rastlín a trusom, najmä dážďoviek) škand. poľnohosp.
lamina (vrstvička v sedimente s hrúbkou pod 1 cm) lat. geol.
förna (v. nerozložených organických zvyškov, najmä lístia, ihličia, na povrchu pôdy, v lese) švéd. odb.
epilimnión (vrchná v. vody vo vodnej nádrži, do 5 m) gréc. odb.
metalimnión (v. vody, kt. nie je ovplyvňovaná dennými prúdmi, skočná v.) gréc. odb.
hypolimnión (v. vody s nemennou teplotou, bez svetla a rastlín) gréc. odb.
stratus (sivá jednotvárna v. oblakov so základňou do 2 km od zemského povrchu) lat. meteor.
uvea (prostredná v. očnej gule, dúhovka) lat. anat.
retina (vnútorná v. v očnej guli, sietnica) lat. anat.
skléra (biela tuhá väzivová vrstva očnej gule, očné bielko) gréc. anat.
epiderma (vrchná v. kože živočíchov) gréc. zool.
zamša (hlavná, najhustejšia vrchná vrstva kože) nem.?
korium (väzivová spodná v. kože) lat.
pancier (kryt tela niektorých živočíchov zo zrohovatenej v. kože) tal.-nem. zool.
kutikula (v. pokrývajúca vonkajšie steny pokožkových buniek bot.; v. na povrchu tela niektorých bezstavovcov zool.) lat.
borka (vrchná odumretá v. pletív na povrchu kmeňa, konárov a koreňa, kôra) nem. bot.
perleť (vnútorná v. lastúr niektorých lastúrnikov) román.
aura (neviditeľná v. okolo tela vnímaná senzibilmi, vyžarovanie organizmu) gréc.