náuka 1 vedný odbor

-lógia

-grafia

-nómia

-pédia veda gréc. v zlož. sl.

disciplína vedný, umelecký, šport. a pod. odbor lat.

pansofia všeobecná veda, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecného poznania, vševeda gréc. filoz.

matéza n. o kvantitatívnych vzťahoch gréc. log.

systematika veda o triedení organizmov a ich usporiadaní gréc.

morfológia n. o tvaroch gréc. odb.

synergetika odbor zaoberajúci sa sústavami, pre kt. sú podstatné javy spolupráce, súčinnosti gréc. fyz.

metodika n. o postupoch, spôsoboch vyučovania, práce a pod. gréc.

metodológia n. o všeobecných postupoch vedeckého výskumu, bádania, poznania gréc.

genealógia veda zaoberajúca sa charakterom vzťahu dvoch súvisiacich javov gréc.

heuristika veda o metódach a spôsoboch riešenia a objasňovania problémov gréc. lek. odbor. pozri lekárstvo

litterae humaniores humanitné vedy, pôvodne gramatika, rétorika, filozofia lat.

ars liberalis slobodné umenia, vyučovacie predmety na stredovekých školách, gramatika, rétorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronómia, hudba, plur. artes liberales

trívium nižší stupeň slobodných umení, tri základné vedy v stredoveku, gramatika, rétorika, logika lat. hist.

kvadrívium štyri vyučovacie predmety na stredovekých školách, aritmetika, geometria, astronómia a hudba lat. hist.

lege artis lé- podľa pravidiel vedy lat. kniž.

šástra staroind. vedný odbor sanskrit hist.

biológia veda o živej prírode, živých sústavách gréc.

taxonómia odbor biológie o triedení organizmov a ich usporiadaní gréc.

floristika odbor botaniky zameraný na vyhľadávanie, určovanie a spisovanie všetkých druhov rastlín určitého náleziska al. oblasti lat.

botanika gréc.

fytobiológia gréc. zastar.

fytológia odbor biológie o rastlinách gréc. zried.

zoológia odbor biológie o živočíchoch gréc.

antropológia veda o človeku, jeho pôvode a vývoji gréc.

somatológia náuka o ľudskom tele, jeho zložení a funkciách, teloveda gréc.

mikrobiológia odbor biológie o jednobunkových organizmoch gréc.

protistológia n. o jednobunkových organizmoch gréc. biol.

bakteriológia odbor mikrobiológie zaoberajúci sa baktériami gréc. biol.

virológia odbor mikrobiológie zaoberajúci sa vírmi lat. + gréc. biol.

parazitológia odbor biológie o cudzopasných organizmoch, cudzopasníkoch gréc. biol.

hydrobiológia odbor biológie o organizmoch žijúcich vo vode gréc.

limnológia

limnobiológia odbor biológie o organizmoch žijúcich v sladkých vodách gréc.

fytografia n. o spôsobe opisovania rastlín gréc. bot.

karpológia

karpobiológia n. o stavbe, vývine a šírení plodov a semien rastlín gréc. bot.

algológia lat. + gréc.

fykológia n. o riasach a siniciach gréc.

lichenológia n. o lišajníkoch gréc. bot.

bryológia n. o machorastoch gréc. bot.

mykológia n. o hubách gréc. bot.

graminológia n. o trávach lat. + gréc.

dendrológia n. o drevinách, ich vlastnostiach a stanovištiach gréc.

pomológia n. o typoch, odrodách a vlastnostiach ovocných rastlín, ovocinárstvo lat. + gréc.

ampelológia n. o vinohradníctve a vinárstve gréc.

ampelografia odbor zaoberajúci sa opisom viniča hroznorodého gréc.

enológia n. o vínach, ošetrovaní vína, vinárstvo gréc.

fytogenetika n. o dedičnosti rastlín gréc. bot.

fytopatológia n. o chorobách rastlín gréc.

protozoológia odbor zoológie zaoberajúci sa jednobunkovými živočíchmi, prvokmi gréc.

entomológia gréc.

insektológia n. o hmyze lat. + gréc. zool.

myrmekológia n. o mravcoch gréc. biol.

apistika n. o včelách lat.

arachnológia n. o pavúkovitých článkonožcoch gréc. zool.

ichtyológia n. o rybách gréc.

ichtyografia odbor zaoberajúci sa opisom rýb gréc. zool.

batrachológia n. o obojživelníkoch gréc.

malakológia n. o mäkkýšoch gréc.

herpetológia n. o plazoch gréc. zool.

ofiológia n. o hadoch gréc. zool.

ornitológia n. o vtákoch gréc. zool.

oológia n. o vajciach, najmä vtáčích gréc. biol.

ontogénia n. o vzniku a vývoji zárodku od oplodneného vajíčka po dosiahnutie rozmnožovacej zrelosti gréc. biol.

mammaliológia lat. + gréc.

teriológia n. o cicavcoch gréc.

hipológia n. o koňoch gréc.

kynológia n. o psoch ich plemenách, výžive, chove, výcviku a chorobách gréc.

kyniatria n. o chorobách a liečení psov gréc. vet.

zoopatológia n. o chorobách zvierat, živočíchov gréc.

epizootológia n. o nákazlivých chorobách hosp. zvierat gréc. biol.

odontológia odbor zaoberajúci sa zubami stavovcov gréc.

paleozoológia odbor zoológie zaoberajúci sa skamenelinami živočíchov minulých geol. období gréc.

paleobiológia

paleontológia odbor biológie skúmajúci skameneliny gréc.

paleobotanika odbor biológie o skamenelinách rastlín minulých geol. období gréc.

paleoantropológia odbor antropológie skúmajúci hist. vývin človeka gréc.

agrológia odbor zaoberajúci sa poľným hospodárstvom, poľnohospodárstvom, pôdoznalectvo gréc.

pedológia odbor zaoberajúci sa pôdou, jej vznikom, vlastnosťami, rozšírením a pod., pôdoznalectvo gréc.

agronómia n. o poľnohospodárstve, poľnohosp. výrobe gréc.

edafológia n. o pôde, rastlinách a živočíchoch v nej gréc. biol. poľnohosp.

kryopedológia n. o vplyve nízkych teplôt na pôdu gréc.

fylogénia n. o vývoji živočíšnych al. rastlinných druhov od pôvodných až po súčasné formy gréc.

morfológia n. o stavbe organizmov a jednotlivých orgánov gréc. biol.

anatómia veda o stavbe rastlinného, živočíšneho a ľudského tela, polohe a stavbe jeho častí a orgánov, teloveda gréc. odb.

organológia n. o tvare a stavbe ústrojov, orgánov gréc. biol.

tektológia n. o stavbe, štruktúre živých organizmov gréc. biol. zastar.

fytotómia n. o vnútornej stavbe rastlinného tela gréc. bot.

histológia n. o pletivách a tkanivách gréc. biol.

osteológia n. o kostiach gréc. biol.

fyziológia veda o životných dejoch v organizme, funkcii organizmov, orgánov a ich častí gréc.

bionika vedný odbor zaoberajúci sa využitím poznatkov o živých organizmoch na riešenie tech. problémov gréc.

ekológia veda o vzťahoch medzi organizmami a životným prostredím a navzájom medzi organizmami, o životnom prostredí gréc. biol.

environmentalistika odbor zaoberajúci sa ochranou a tvorbou životného prostredia angl. ekol.

synekológia odbor zaoberajúci sa vzťahom spoločenstiev organizmov k prostrediu gréc. ekol.

geobotanika veda o vzťahoch medzi rastlinami a vonkajším prostredím gréc. bot.

biocenológia n. o rastlinných a živočíšnych spoločenstvách gréc.

fytocenológia n. o rastlinných spoločenstvách gréc.

synchorológia n. o rozšírení rastlinných spoločenstiev gréc. bot.

zoocenológia n. o živočíšnych spoločenstvách gréc.

chorológia n. o rozšírení organizmov a ich spoločenstiev na povrchu zeme gréc. ekol.

zoogeografia n. o rozšírení živočíchov na zemi gréc.

faunistika n. o súbore živočíšnych druhov určitej oblasti vl. m.

bionómia veda o spôsobe života živočíchov gréc.

etológia veda o správaní živočíchov a človeka gréc.

fenológia n. o životných prejavoch, raste a vývoji rastlín a živočíchov v závislosti od počasia, podnebia al. ročných období gréc. biol.

kryonika odbor zaoberajúci sa zmrazovaním a uchovaním organizmov a ich oživením v budúcnosti gréc.

kraniológia odbor zaoberajúci sa opisom lebky gréc. antrop.

daktyloskopia

dermatoglyfika n. o kožných lištách na prstoch gréc.

onychológia odbor zaoberajúci sa nechtami, kopytami a paznechtami domácich zvierat gréc. vet.

osfreziológia n. o čuchu gréc. biol.

olfaktológia lat. + gréc. biol.

osmológia n. o čuchu a čuchových orgánoch gréc. biol.

embryológia n. o zárodočnom vývoji mnohobunkových organizmov gréc. biol.

genetika veda o dedičnosti organizmov gréc.

eugenika n. o zlepšovaní dedičného základu a vývoja, dedičných vlastností človeka gréc.

farmakológia odbor zaoberajúci sa účinkom liečiv na živý organizmus gréc.

farmácia

farmaceutika odbor zaoberajúci sa výskumom, výrobou, kontrolou, vydávaním a užívaním liečiv, lekárnictvo gréc.

toxikológia veda o jedoch a ich účinkoch na organizmus gréc.

juvenológia veda zameraná na čo najdlhšie uchovanie vlastností mladého a zdravého organizmu s využitím poznatkov rôznych odborov lat. + gréc.

ergonómia

ergonomika n. o ľudskej práci, jej spôsoboch, pracovných prostriedkoch, o vzťahoch medzi človekom, prácou a pracovným prostredím gréc. odb.

fyzika veda o základných vlastnostiach látok a polí a formách ich pohybu gréc.

mechanika odbor fyziky skúmajúci zmeny vzájomnej polohy telies a ich príčiny gréc.

dynamika n. o pohybe telies a silách na ne pôsobiacich, časť mechaniky gréc. fyz. tech.

kinetika odbor zaoberajúci sa určovaním dráhy pohybujúcich sa telies a silami, kt. na pohyb pôsobia, časť dynamiky gréc.

statika časť mechaniky zaoberajúca sa podmienkami rovnováhy síl v nepohybujúcich sa telesách gréc. fyz.

optika odbor fyziky zaoberajúci sa pôvodne svetlom, teraz svetelným žiarením gréc.

stereoskopia odbor optiky zaoberajúci sa priestorovým videním gréc. fyz.

aerodynamika n. o pohybe plynov prúdiacich okolo telesa gréc. fyz.

tektonika n. o silových vzťahoch v stav. konštrukciách a ich umeleckom vyjadrení gréc. archit.

balistika n. o pohybe striel a rakiet gréc. fyz. tech.

tribológia n. o trecích silách a opotrebúvaní povrchu látok gréc.

reológia n. o zmene tvaru látok pôsobením vonkajších síl, o deformácii gréc. fyz.

akustika odbor zaoberajúci sa mechanickým vlnením najmä zvuku v pružných prostrediach gréc. fyz.

dozimetria odbor zaoberajúci sa meraním dávok žiarenia gréc. fyz.

rádiológia odbor zaoberajúci sa ionizujúcim žiarením lat. + gréc.

röntgenológia odbor zaoberajúci sa elektromagnetickým žiarením s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou a jeho využitím vl. m. + gréc.

stereofónia odbor zaoberajúci sa záznamom a prenosom zvuku v jeho pôvodnom priestorovom rozložení gréc.

gravimetria odbor zaoberajúci sa meraním tiaže, výskumom tvaru, rozmerov a vonkajšieho tiažového poľa Zeme lat. + gréc.

chémia veda o vlastnostiach, zložení a vnútornej stavbe látok a ich premene gréc.

alchýmia prvotná stredoveká a renesančná nevedecká chémia usilujúca sa o. i. o premenu bežných kovov na zlato arab.

organika chémia zaoberajúca sa ústrojnými látkami gréc.

anorganika chémia zaoberajúca sa neústrojnými látkami gréc.

petrochémia chémia zaoberajúca sa skamenenými surovinami, ropou, uhlím a zemným plynnom gréc.

biochémia odbor skúmajúci z chem. hľadiska základné biol. procesy gréc.

stereochémia n. o priestorovom usporiadaní atómov, molekúl a pod. a jeho vplyve na vlastnosti látok gréc. chem.

metalurgia n. o výrobe a spracovaní kovov a zliatin gréc. tech.

metalografia n. o zložení, štruktúre kovov a ich vlastnostiach gréc. tech.

olfaktorika odbor zaoberajúci sa zisťovaním a rozborom vôní lat. + gréc. odb.

chromatológia n. o farbách gréc. odb.

chronometria n. o meraní času gréc. odb.

chronológia veda o počítaní času a jeho jednotkách gréc.

chronografia veda o spôsoboch merania času a datovania v minulosti gréc.

termika n. o teple a tepelných javoch gréc.

termometria odbor zaoberajúci sa meraním teploty gréc. fyz.

kalorimetria odbor zaoberajúci sa meraním tepla lat. + gréc.

pyrometria n. o meraní vysokých teplôt gréc. fyz. tech.

fotometria odbor zaoberajúci sa meraním hodnôt svetelných veličín meracími prístrojmi gréc.

fonometria n. o meraní intenzity zvuku gréc. fyz.

barometria n. o meraní tlaku vzduchu gréc. fyz.

hygrometria n. o meraní vlhkosti vzduchu gréc. meteor.

metrológia odbor zaoberajúci sa meraním, meracími jednotkami a pod. gréc.

nautika n. o vedení lode, určení jej polohy a smeru plavby, moreplavectvo gréc. lod.

aeronautika gréc.

aviatika odbor zaoberajúci sa teóriou a praxou lietania, vzduchoplavba lat. kniž.

kampanológia n. o zvonoch, zvonárstvo lat. + gréc.

dietetika n. o správnej výžive človeka, najmä chorého gréc. lek.

eubiotika n. o správnej a zdravej výžive, životospráve gréc. lek.

alimentológia veda o výžive a potrave človeka a jej zložkách lat. + gréc.

bromatológia n. o potravinách gréc. potrav.

bromatika n. o príprave potravín, zmenách pri ich úprave a vplyve na organizmus človeka gréc. potrav.

laktológia n. o mlieku a mliekarstve lat. + gréc.

flavológia n. o aromatických látkach v potravinách lat. + gréc. potrav.

organoleptika odbor zaoberajúci sa zmyslovým posudzovaním kvality potravín gréc. potrav.

makrobiotika odbor zaoberajúci sa zdravou výživou na základe staročín. receptov, presadzujúci rastlinnú stravu gréc. biol.

meteorológia veda o dejoch a javoch v zemskej atmosfére gréc.

klimatológia n. o podnebí, súčasť meteorológie gréc.

hygrológia n. o vlhkosti, najmä vzduchu gréc. meteor.

talasografia n. o mori gréc.

oceánografia n. o moriach a oceánoch gréc.

glaciológia n. o trvalej snehovej pokrývke a ľadovcoch, ich vzniku, vývoji, tvaroch, rozšírení a vlastnostiach lat. + gréc.

kryológia n. o výskyte a pohybe ľadu na vodných plochách gréc.

hydrológia veda o rozložení a obehu vody na Zemi gréc.

potamológia hydrológia vodných tokov gréc.

limnológia hydrológia jazier a bažín gréc.

oceánológia hydrológia morí gréc.

hydrogeológia hydrológia podzemných vôd gréc.

glaciológia lat. + gréc.

kryológia hydrológia ľadu a ľadovcov gréc.

speleológia odbor zaoberajúci sa výskumom a mapovaním jaskýň, jaskyniarstvo gréc.

kozmológia n. o stavbe vesmíru ako celku gréc. astr.

astronómia gréc.

uranológia veda o hviezdach a vesmíre, hvezdárstvo gréc. zried.

kozmogónia n. o vzniku a vývoji vesmírnych telies gréc. astr.

planetológia odbor zaoberajúci sa výskumom veľkých telies obiehajúcich okolo Slnka, obežníc gréc. astron.

geografia veda o zemskom povrchu, rozložení a vzťahoch medzi prírodnými a spoločenskými javmi v jednotlivých oblastiach na ňom, zemepis gréc.

geodézia odbor zaoberajúci sa určením tvaru a rozmerov Zeme a zameraním častí jeho povrchu, zememeračstvo gréc.

orografia n. o vonkajšej podobe povrchových tvarov zeme, horopis gréc. geogr.

geológia veda o vývoji, zložení a stavbe zemskej kôry gréc.

petrológia gréc.

petrografia odbor geológie zaoberajúci sa horninami, ich vznikom, výskytom, zložením a pod. gréc. hist.

tektonika odbor geológie o stavbe, pohyboch a pod. zemskej kôry gréc.

mineralógia veda o nerastoch lat. + gréc.

stratigrafia n. o vrstvách hornín, ich postupnosti lat. + gréc. geol.

paleobiológia

paleontológia veda o vývoji života v minulých geol. dobách, skúmajúca skameneliny gréc.

litológia veda o usadených horninách gréc. geol.

montanistika n. o baníctve lat.

seizmika n. o zemetraseniach, prírodných aj umelých gréc.

seizmológia n. o zemetraseniach gréc.

vulkanológia odbor zaoberajúci sa sopečnou činnosťou lat. + gréc.

krenológia n. o žriedlach, ich výskyte a využití gréc. odb.

topografia odbor zaoberajúci sa opisom zemského povrchu, územia, jeho meraním a zobrazovaním pomocou máp, mapovanie, miestopis gréc.

kartografia n. o mapách, ich tvorbe, vývoji a použití gréc.

architektonika n. o stavbách a stav. umení gréc.

farológia odbor zaoberajúci sa stavbou a funkciami majákov gréc. tech.

selenografia odbor zaoberajúci sa opisom povrchu Mesiaca a jeho zobrazovaním gréc.

selenológia odbor zaoberajúci sa skúmaním tvaru a vnútornej stavby Mesiaca a jeho vývojom gréc.

selenodézia odbor zaoberajúci sa určovaním tvaru, rozmerov Mesiaca a zobrazovaním jeho povrchu gréc.

areografia n. o povrchu Marsu gréc. astron.

matematika veda o číselných, kvantitatívnych a priestorových vzťahoch skutočného sveta tvoriaca pojmy zo všeobecných vzťahov hmotného sveta, čísla, tvary gréc.

aritmetika n. o číslach gréc. mat.

algebra n. o riešení rovníc, odbor matematiky arab.

kombinatorika odbor matematiky skúmajúci konečné množiny a štruktúru ich podmnožín lat.

geometria odbor matematiky zaoberajúci sa vlastnosťami rovinných a priestorových útvarov gréc.

goniometria gréc.

trigonometria časť geometrie zaoberajúca sa vzťahmi medzi uhlami a stranami trojuholníka gréc. mat.

stereometria časť geometrie zaoberajúca sa priestorovými vzťahmi, priestorovými útvarmi gréc.

informatika odbor matematiky skúmajúci zákonitosti vzniku, zberu, prenosu a spracovania informácií a ich využitia; odbor zaoberajúci sa počítačovým spracovaním informácií lat.

kybernetika veda o zákonitostiach riadenia, prenosu informácií, regulácie a kontroly v živých organizmoch a strojoch gréc.

robotika tech. odbor zaoberajúci sa robotmi um.

stochastika n. o náhode, náhodných javoch a veličinách gréc. mat.

fyziognomika n. skúmajúca súvislosť medzi výrazom tváre a psych. vlastnosťami človeka gréc.

gelológia odbor zaoberajúci sa výskumom smiechu gréc.

psychotronika

parapsychológia

ezoterika odbor zaoberajúci sa vedecky nevysvetliteľnými javmi, skúmajúci doteraz nepreskúmané javy, pri kt. nie je dokázané vedecky uznávané silové pôsobenie, napr. mimoriadne schopnosti človeka gréc.

ufológia odbor zaoberajúci sa úkazmi na oblohe, v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považujú za dopr. prostriedok mimozemšťanov angl. + gréc. hovor.

arkánum tajné učenie lat. zastar. kniž.

prognostika odbor zaoberajúci sa predpovedaním pravdepodobného vývoja nejakého javu, najmä spoločenského gréc.

futurológia veda zaoberajúca sa predvídaním spoločenského vývoja, najmä dôsledkov vedecko-tech. rozvoja lat. + gréc.

logistika n. o plánovaní, príprave a použití prostriedkov a služieb, o organizácii a koordinácii vzájomne závislých činností, pôvodne v armáde gréc. voj.

ergológia odbor zaoberajúci sa štúdiom ľudskej práce, najmä jej ručných spôsobov gréc.

demografia gréc.

populacionistika veda o obyvateľstve, jeho zložení, raste a úbytku lat. zastar.

stratégia veda o vedení vojny, vojnových operácií gréc. voj.

blitzkrieg blickríg nem. voj. teória v 2. svetovej vojne, „blesková“ vojna nem. polit. voj.

psychológia veda o duševných javoch gréc.

sociológia veda o spoločnosti, jej všeobecných zákonitostiach a čiastkových javoch lat. + gréc.

politológia veda o riadení štátu a vzťahov medzi štátmi, o správe verejných vecí gréc.

filozofia veda o najvšeobecnejších zákonoch bytia, prírody, spoločnosti a myslenia gréc.

ontológia

metafyzika n. o bytí v jeho podstate gréc. filoz.

gnozeológia

epistemológia

noetika odbor filozofie zaoberajúci sa poznaním, teória poznania gréc. filoz.

kanonika n. o pravidlách poznania gréc. filoz.

logika veda o správnom myslení gréc.

etika gréc. filoz.

morálka n. o mravnosti, mravouka lat. filoz.

aretológia n. o cnosti, súčasť etiky gréc. filoz.

deontológia n. o povinnosti, súčasť etiky gréc.

estetika veda o podstate, zákonoch a prejavoch krásy, najmä v umení gréc.

fenomenológia n. o javoch a vývoji foriem vedomia gréc. filoz.

eidológia ej- n. o druhoch a formách ľudského vedomia gréc.

nomológia n. o zákonoch, zákonitostiach javov gréc. filoz.

axiológia

timológia

timetika n. o hodnotách, ich povahe, mieste a vzťahoch gréc. filoz.

teleológia n. o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ gréc. filoz.

hermeneutika n. o výklade a interpretácii všetkých prejavov kultúry, napr. textov, umeleckých diel gréc. filoz.

história

historiografia veda o dejinách, dejepis gréc.

archeológia veda skúmajúca najstaršie dejiny ľudstva na základe hmotných predmetov gréc.

prehistória veda o praveku, najstaršom období ľudstva, z kt. sa nezachovali písomné pamiatky lat. + gréc.

medievalistika veda o dejinách európskeho stredoveku lat.

archeografia n. o vydávaní hist. prameňov gréc.

epigrafia

epigrafika hist. veda zaoberajúca sa nápismi na kameni a pod. gréc.

kodikológia pomocná hist. veda skúmajúca rukopisy neúradnej povahy lat. + gréc.

diplomatika pomocná hist. veda skúmajúca úradné listiny gréc.

paleografia veda zaoberajúca sa opisom, triedením a hodnotením písma a jeho funkciou v dejinách gréc.

paleografia veda zaoberajúca sa správnym čítaním, miestnym a časovým zaradením písomných pamiatok gréc.

genealógia veda zaoberajúca sa štúdiom rodov, rodokmeňov, rodových súvislostí jednotlivcov, rodopis gréc.

jurisprudencia práv. veda, právnictvo lat. práv.

civilistika odbor občianskeho práva lat. práv.

fikh islamská práv. veda arab.

ekonómia veda skúmajúca najvhodnejšie umiestnenie obmedzených výrobných zdrojov; v. o zákonoch spoločenskej výroby a rozdeľovaní materiálnych statkov marx. gréc.

makroekonómia ekonómia skúmajúca správanie a pôsobenie národného hospodárstva ako celku gréc. ekon.

mikroekonómia ekonómia skúmajúca správanie jednotlivých subjektov, najmä domácností a firiem gréc. ekon.

ekonomika odbor skúmajúci hosp. stránku činnosti určitého odvetvia, úseku a pod. gréc.

ekonometria odbor zaoberajúci sa matematickou formuláciou ekonomických vzťahov a zákonitostí gréc.

štatistika odbor zaoberajúci sa skúmaním a číselnou charakteristikou hromadných javov lat.

kameralistika veda o fin. a účtovníckych zásadách pre správu majetku feudálnych vládcov, najstaršie účtovníctvo lat. ekon.

etnografia veda o hmotnej a duchovnej ľudovej kultúre, opisujúca kultúru a spôsob života národov a národností, národopis gréc.

etnológia veda o kultúre národov bez vlastnej literatúry, dnes aj o kultúre ľudstva v jeho národnej a národnostnej rôznorodosti gréc.

folkloristika veda o vývoji, podmienkach a zložení ľudovej kultúry, slovesnej, hud., tan. a dram. tvorby angl.

lingvistika lat.

filológia veda o jazyku, jazykoveda gréc. zastar.

paralingvistika odbor filológie zaoberajúci sa štúdiom sprievodných, mimojazykových rysov jaz. prejavu, napr. tón, intonácia, prestávky, rytmus, nie gestá a mimika gréc. + lat.

metalingvistika odbor filológie skúmajúci vzťah jazyka k iným spoločenským javom gréc. + lat.

filológia veda o jazyku a literatúre; veda zaoberajúca sa rozborom, výkladom a edíciou textov lit. diel gréc.

exegetika

exegéza n. o správnom výklade textu, najmä biblie gréc.

textológia odbor lit. vedy zaoberajúci sa textom lit. diela z hľadiska z hľadiska jeho vzniku, autorstva, zmien lat. + gréc.

poetika odbor lit. vedy skúmajúci stavbu a tvar lit. diela gréc.-lat. lit.

genológia odbor lit. vedy zaoberajúc sa lit. druhmi a žánrami gréc. lit.

štylistika odbor lit. vedy zaoberajúci sa štýlom lat.

tektonika n. o vnútornej stavbe umeleckého diela gréc.

komparatistika lit. porovnávacia veda lat.

lexikografia odbor zaoberajúci sa spracovaním slov v slovníkoch, slovnikárstvo gréc. odb.

gramatika n. o stavbe jazyka, pravidlách platných pre slovné tvary, morfológiu a tvorbu viet, syntax gréc. lingv.

semiotika

semiológia veda o znakoch a znakových sústavách gréc. filoz.

sémantika

semaziológia súčasť semiotiky zaoberajúca sa vyjadrením zmyslu filoz.; n. o význame jaz. jednotiek lingv. gréc.

syntax súčasť semiotiky zaoberajúca sa vnútornou štruktúrou sústav znakov filoz.; n. o gramatickej stavbe viet a súvetí, skladbou lingv. gréc.

pragmatika súčasť semiotiky zaoberajúca sa vzťahom sústav znakov k používateľom gréc. filoz.

grafematika n. o písmenách, základných jednotkách písomnej podoby jazyka gréc.

fonemika

fonematika n. o hláskach, základných jednotkách zvukovej stavby jazyka gréc. lingv.

vokalizmus n. o samohláskach lat. lingv.

morfológia n. o stavbe a tvaroch slov, tvaroslovie gréc. lingv.

onomaziológia n. o pomenovávaní vecí, javov slovami, jaz. znakmi gréc. lingv.

terminológia n. o odb. názvoch, pomenovaniach pojmov lat. + gréc. lingv.

onomastika

onomatológia n. o vlastných menách gréc. lingv.

ojkonymia n. o menách sídel, obývaných miest, aj zaniknutých gréc. lingv.

etymológia odbor skúmajúci pôvod, pôvodnú podobu, význam, príbuznosť a zákonitosti vývoja slov gréc. lingv.

neolólia n. o novoutvorených slovách al. jaz. prostriedkoch, novotvaroch gréc. lingv.

morfematika n. o najmenších významových jaz. jednotkách gréc. lingv.

frazeológia n. o ustálených slovných spojeniach, zvratoch gréc. lingv.

idiomatika frazeológia o výrazoch charakteristických pre určitý jazyk, kt. sú obyčajne doslovne nepreložiteľné gréc. lingv.

peremiológia n. o prísloviach, porekadlách, úsloviach gréc. lingv.

štylistika n. o spôsobe výberu a využitia jaz. prostriedkov, slohu lat.

lexikológia odbor skúmajúci slovnú zásobu jazyka gréc. lingv.

fonetika veda o tvorení, fyzických vlastnostiach a vnímaní zvukovej stránky ľudskej reči gréc. lingv.

ortoepia n. o spisovnej výslovnosti gréc. lingv.

ortofónia o správnom vyslovovaní hlások gréc. lingv.

eufónia n. o výslovnosti, hlasovej technike, kvalite zvukov gréc.

rytmika n. o pravidelnom striedaní prízvučných a neprízvučných dôb v hudbe a tanci, zvukových prvkov v poézii a pod. gréc.

bibliológia veda o knihách, knižniciach a lit. dokumentoch, knihoveda gréc.

stichológia n. o veršovaní, básnickom umení gréc.

verzológia odbor lit. vedy zaoberajúci sa skúmaním verša lat. + gréc.

prozódia n. o zvukovej stavbe verša, zvukových vlastnostiach jazyka z hľadiska výstavby verša gréc.

metrika odbor verzológie o rytme a rozmere verša gréc. lit.

strofika odbor verzológie o skladbe slohy, skupiny veršov spätých rytmom, rýmom gréc. lit.

epištolografia n. o zostavovaní, písaní listov gréc. lit.

grafológia odbor o písomných prejavoch človeka a vyvodzovaní psych. vlastností zo skúmania písma, rukopisu gréc.

grafognózia odbor zaoberajúci sa porovnávaním písma osôb na zistenie totožnosti pisateľa gréc.

papyrológia n. zaoberajúca sa štúdiom písomností písaných na papyruse gréc.

archivistika odbor o dipl. materiáloch bez aktuálnej úlohy gréc.-lat.

translatológia tranz- odbor zaoberajúci sa umeleckým prekladom z jazyka do jazyka lat. + gréc. lit.

rétorika

rétorstvo n. o rečníctve, rečníctvo gréc.

slavistika slovan. národov lat.

slovakistika Slovenska lat.

bohemistika čes. krajín lat.

polonistika Poľska lat.

slovenistika Slovinska lat.

sorabistika lužických Srbov lat.

balkanistika vl. m.

balkanológia balkánskych národov vl. m. + gréc.

bulharistika Bulharska vl. m.

albanistika Albánska vl. m.

baltistika baltských národov vl. m.

lituanistika Litvy vl. m.

rusistika Ruska vl. m.

hungaristika Maďarska lat.

ugrofinistika pôvodne uralských národov príbuzných s Maďarmi a Fínmi vl. m.

germanistika germ. národov, najmä nem. lat.

nordistika germ. národov severu Európy nem.

škandinavistika škandinávskych národov lat.

nederlandistika Holandska hol.

romanistika románskych národov lat.

italistika Talianska vl. m.

hispanistika Španielska, širšie aj Portugalska a Lat. Ameriky lat.

portugalistika

lusistika Portugalska vl. m. lat.

anglistika angl. hovoriacich krajín, najmä Veľkej Británie lat.

amerikanistika USA; pôvodných obyvateľov Ameriky vl. m.

turkológia tur. národov vl. m. + gréc.

arabistika arab. národov vl. m.

egyptológia starých Egypťanov vl. m. + gréc.

afrikanistika národov Afriky vl. m.

orientalistika ázijských a afrických národov lat.

semitológia vl. m. + gréc.

semistika semitských národov, afroázijskej skupiny národov vl. m.

sinológia Číny lat. + gréc.

japonistika Japonska vl. m.

byzantológia Byzancie vl. m.

ikonológia n. o výklade, významoch, vzniku a premenách výtv. diel gréc.

ikonografia n. o námetoch vo výtv. umení a ich vývoji gréc.

ornamentalistika

ornamentika n. o ozdobách využívajúcich prírodné, geom. al. figurálne prvky lat. výtv.

urbanizmus lat.

urbanistika odbor o stavbe miest a sídel a ich začlenení do krajiny lat. zried. archit.

ekistika veda o ľudských sídlach, ich vývoji a štruktúre gréc. archit.

ekleziológia n. o stavbe a výzdobe kresťanského chrámu, 19. st. gréc.

muzikológia hud. veda lat. + gréc.

melodika n. o tvorení nápevu gréc. hud.

kompozícia n. o hud. skladbe lat. hud.

harmónia n. o akordoch a ich spájaní v hud. skladbe gréc.

organológia n. o hud. nástrojoch, ich vývoji, stavbe, funkcii a vlastnostiach gréc. hud.

semeiografia n. o notovom písme gréc. hud.

kontrapunkt n. o vedení najmenej dvoch melodicky a rytmicky samostatných hlasov súčasne lat. hud.

choreografia odbor zaoberajúci sa tancom, tan. technikou, organizáciou pohybu tanečníka gréc.

teatrológia div. veda gréc.

filmológia veda o filme angl. + gréc.

heraldika veda o erboch a umení ich zobrazovať gréc.-franc.

vexilológia odbor zaoberajúci sa zástavami, vlajkami lat. + gréc.

numizmatika n. o platidlách, platobných prostriedkoch, najmä minciach gréc.-franc.

notafília n. o papierových platidlách lat. + gréc.

filatelia gréc.-franc.

timbrológia n. o poštových známkach franc. + gréc.

faleristika odbor zaoberajúci sa opisom, výkladom a hodnotením radov a vyznamenaní gréc.

sfragistika veda o pečatiach a pečatení gréc. hist.

gastronómia n. o kuchárskom umení gréc.-franc.

kulinárstvo kuchársky odbor, kuchárstvo lat.

pedagogika veda o výchove ako zámernom formovaní ľudskej osobnosti gréc.

antropogogika n. o celoživotnej výchove a vzdelávaní gréc. ped.

andragogika n. o výchove a vzdelávaní dospelých gréc. pedag.

geragogika n. o výchove a vzdelávaní v treťom veku gréc. ped.

didaktika odbor zaoberajúci sa formami, postupmi a cieľmi vzdelávania a vyučovania, teória vzdelávania a vyučovania, súčasť pedagogiky gréc. ped.

surdopedagogika pedagogika pre sluchovo postihnutých lat. + gréc.

oftalmopédia

optopédia gréc.

tyflopédia

tyflopedagogika pedagogika pre zrakovo postihnutých, osoby s chybami zraku gréc. lek. ped.

tyflológia odbor zaoberajúci sa zrakovo postihnutými a ich spoločenským uplatnením gréc.

pedológia veda o dieťati gréc. ped. psych.

juventológia veda o mládeži lat. + gréc.

etopédia o. zaoberajúca sa výchovou, vzdelávaním a výskumom sociálne narušenej mládeže gréc.

defektológia odbor skúmajúci zdravotne postihnuté deti, ich vývoj a schopnosť prispôsobenia lat. + gréc.

somatopédia odbor defektológie zaoberajúci sa výchovou a vzdelávaním telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených gréc.

docinológia veda o skúšaní lat. + gréc.

kriminalistika odbor o objasňovaní trestných činov a odhaľovaní páchateľov lat. práv.

kriminológia veda o trestných činoch, páchateľoch, treste a trestnom konaní lat. + gréc.

odorológia odbor kriminalistiky zaoberajúci sa určovaním osôb a vecí podľa ich pachu lat. + gréc.

mechanoskopia n. o skúmaní nástrojov a ich totožnosti gréc. krim.

viktimológia odbor zaoberajúci sa obeťami trestných činov a vzťahmi medzi obeťou a páchateľom trestného činu lat. + gréc. práv.

penológia veda o výkone trestu, o treste odňatia slobody a jeho účinkoch lat. + gréc. práv.

mytológia n. o vymyslených príbehoch s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch gréc.

religionistika odbor zaoberajúci sa náboženstvami, ich porovnávaním lat.

teogónia n. o bájach o pôvode božstiev a sveta gréc. náb.

biblistika veda zaoberajúca sa bibliou gréc.

ekleziológia n. o cirkvi, o poňatí cirkve gréc.

teológia n. o náboženstve, najmä kresťanskom, náb. viere, bohoslovie gréc.

apologetika vedecká teológia, rozumová obhajoba katolíckej viery gréc.

pastorálka teológia o duchovnej správe tal. teol.

dogmatika teológia zaoberajúca sa výkladom článkov viery, vierouka gréc.

teognózia n. o poznaní boha gréc. náb.

pneumatológia teológia zaoberajúca sa pôsobením Ducha svätého gréc. náb.

christológia dogmatika o Kristovom živote a význame gréc. teol.

soteriológia dogmatika o vykupiteľskom poslaní Krista gréc. náb.

mariológia dogmatika o význame Ježišovej matky Márie vl. m. gréc.

angelológia teologická n. o anjeloch lat. + gréc. náb.

hamartológia n. o hriechu gréc. cirk.

eschatológia n. o posledných veciach človeka, smrti, posmrtnom živote, a ľudstva, vzkriesení, poslednom súde gréc. náb.

liturgika odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa bohoslužobnými obradmi a úkonmi gréc. cirk.

heortológia liturgická n. zaoberajúca sa cirk. sviatkami a obdobiami cirk. roka gréc. cirk.

eucharistika n. o sviatosti oltárnej gréc.

homiletika odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa kazateľstvom gréc. teol.

poimenika odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa starostlivosťou o jednotlivca

katechetika odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa vyučovaním náboženstva gréc. teol.

patristika lat. cirk.

patrológia odbor zaoberajúci sa štúdiom učenia kresťanských mysliteľov, cirk. otcov gréc. cirk.

astrológia odbor zaoberajúci sa vplyvom kozmických telies na pozemské udalosti gréc.

nástroj 2 prostriedok na tvorenie tónov

inštrument lat.

organum gréc.-lat. hist.

membránofón bicí n.; blanový n., v kt. tón vzniká chvením blany lat. + gréc.

drums drams angl.

perkusie

percussion -kašn sústava bicích nástrojov v džezovom orchestri lat.-angl.

tympan

tympany ladený n., medená pologuľa potiahnutá kožou gréc.

triangel samoznejúci neladený kovový n. v tvare trojuholníka lat.

vibrafón samoznejúci ladený n. v podobe kovových platničiek, zvonkohra lat. + gréc.

tubafón samoznejúci ladený n., zavesené kovové rúrky, zvonkohra v džeze gréc. + lat.

činel neladený kovový kotúč tal.

flexatón dve guľôčky rozoznievajúce oceľový pás, v modernej hudbe lat. + gréc.

xylofón sústava drevených doštičiek rozoznievaných paličkami gréc.

cymbalum starorím. n., zvonec a kovové pologule gréc.-lat.

celesta če-

čelesta klávesový n., oceľové doštičky rozoznievané plstenými kladivkami tal.

kastanety špan. neladený n., dve malé drevené misky špan.

maracas -kas dve duté drevené gule naplnené kamienkami špan.

claves kla- dve oblé paličky z tvrdého dreva dlhé 20 cm špan.

tamburína špan. a tal. ľudový neladený n., malý bubon s hrkálkami a so zvončekmi arab.-franc.

tulumbas starý n., bubon tur.

nakír perz.-arab. ľudový n., téglik potiahnutý kožou, na kt. sa udiera dvoma paličkami arab.

kabraro egypt. a etióp. malý bubon, na kt. sa udiera rukou ?

marimba

marimbafón xylofónový n. černošského pôvodu na princípe vibrafónu afr.-špan.

menzan africký n., Kongo afr.

tamtam bubon používaný pri kultových tancoch, na prenášanie správ, u afr. černochov; samoznejúci n., zavesená kruhová doska, gong, s vyvýšeným okrajom rozoznievaná paličkou ind.

bongo afrokubánsky bubienok špan.

kajrak uzb. ľudový n. uzb.

ču čín. ľudový n. čín.

tom-tom čín. neladený drevený n. čín.

dabu čín. n. s malými kovovými tanierikmi čín.

čango kór. ľudový n., dvojitý bubon kór.

vadaiko

vadajko jap. tradičný n., veľký ťažký zvislý bubon jap.

todaiko jap. n., obrovský tradičný bubon jap.

taiko

šóko

kakko jap. tradičný n. jap.

cuzumi jap. bubienok jap.

gender indonéz. n., dvanásť zavesených kovových platní indonéz.

gong ladený kovový n. tvaru taniera rozoznievaný paličkou malaj.

gandang malaj. a jávsky bubon ?

kendang jávsky ľudový n., dlhý bubon vydlabaný z dreva a potiahnutý kožou indonéz.

huehuetl aztécky vojnový n. hist., veľký n. mexických Indiánov indián.

aerofón dychový, vzduchový n., v kt. tón vzniká chvením vzduchového stĺpca gréc.

flauta drevený al. kovový n. s vysokým tónom nem.

pikola malá flauta, o oktávu vyššia tal.

flažolet malá zobcová flauta

klarinet drevený jazýčkový n. s valcovitou trubicou tal.

hoboj drevený n. s dvojitým plátkom franc.

fagot drevený n. s hlbokým tónom tal.

saxofón plechový n. s jednoduchým plátkom používaný najmä v džeze vl. m. + gréc.

altsaxofón altový saxofón lat. + vl. m. + gréc.

tuba plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom lat.-franc.

bombardón plechový nátrubkový n., najmä voj., basová tuba franc.

heligón gréc.

suzafón plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom, stočený do kruhu vl. m.

pozauna franc.-nem.

trombón plechový nátrubkový n. s predĺženou trúbkou, vydávajúci mohutný a slávnostný zvuk tal.

bomhart lat.-franc.

pumort

pommer starý drevený n. s dvojitým plátkom tal.-nem.

barytón gréc.-tal.

eufónium náustkový plechový n. podobný basovej krídlovke gréc.

serpent starý drevený n., až dva metre dlhá trubica hadovitého tvaru lat.

rifovka drevená píšťalka nem.

kornet kovový nátrubkový n. z poštového rohu, Francúzsko, 19. st. franc.

piston kornet s ventilmi franc.

ofiklejda nátrubkový n. s klapkami, 19. st. franc.

šalmaj starý európsky píšťalový n., pastierska dvojplátková drevená píšťala franc.-nem.

lura bronzový trúbkový n., sever Európy, mladšia doba bronzová nem.

horna plechový nátrubkový n. používaný pri love, lesný roh nem. slang.

fistola pastierska píšťala tal.

okarína n. vajcovitého tvaru z pálenej hliny tal.

olifant stredoveký signalizačný vyrezávaný roh zo slonoviny franc. + gréc.

tíbia starorím. n. s dvojitým plátkom lat.

clarino kla- renesančný n., trúbka s jasným zvukom špan.

trembita

trombita dlhý pastiersky n. rum.

fujara drevený fúkací n. rum.

bucium rum. n., dlhá drevená pastierska trúba rum.

tárogató balkánsky rómsky ľudový drevený n. maď.

svirba srb. píšťalový n. na sprevádzanie pri tanci srb.

cyrla alb. n., drevená píšťalka alb.

syrinx starogréc. ľudový n. zložený z radu spojených píšťal s rôznou dĺžkou, Panova píšťala gréc.

aulos starogréc. n. s dvojitým plátkom gréc.

svireľ rus. a ukraj. ľudová flauta rus.

pikula pastierska trúba, Zakarpatská Ukrajina ukraj.

košnaj uzb. ľudový fúkací n., dvojitá trsťová píšťala uzb.

surma

surmita starý n., poľnica tur.-perz. hist.

zurna stredoázijský drevený n. s prenikavým zvukom perz.

nafír perz.-arab. n., druh trúbky arab.

agada egypt. flauta egypt.

šofar žid. n. z baranieho rohu používaný pri bohoslužbách hebr.

šeng čín. starý mnohohlasový n. rozozvučovaný dychom čín.

čeng čín. n., 13 – 24 píšťal rôznej veľkosti čín.

kuan čín. fúkací n., hoboj čín.

feng-šeng čín. starý n. čín.

šó jap. tradičné ústne varhany jap.

hičiriki jap. tradičný hoboj jap.

fue jap. starý n., krátka flauta jap.

šakuhači jap. pozdĺžna bambusová flauta jap.

rjúteki jap. priečna flauta jap.

manvavaka indián. ľudový n. indián.

organ n. ovládaný klávesnicou, pričom zvuk sa vytvára sústavou píšťal, do kt. je vháňaný prúd vzduchu z mechov gréc.

hydraulis klávesový vodný organ, 3. st. pr. n. l. gréc.

portatív malý prenosný vodný organ lat.

magrefa mystický semitský organ hebr.

pozitív pevne umiestnený malý organ s jedným manuálom, bez pedálov lat.

regál malý prenosný skladací organ s jazýčkovými píšťalami, 15. st. tal.-nem.

harmónium skriňový klávesový n., v kt. prúd mechanicky vháňaného vzduchu rozoznieva kovové jazýčky gréc.

melódium predchodca harmónia gréc.

harmonika n., v kt. prúd vzduchu z úst al. mechov rozoznieva kovové jazýčky gréc.-nem.

koncertína druh fúkacej harmoniky tal.

bandoneón

bandónium

bandonika ťahacia harmonika vl. m. zastar.

akordeón lat.-franc.

chromatika chromatická ťahacia harmonika s klávesnicou gréc. hovor.

heligónka diatonická ťahacia harmonika gréc. hovor.

garmoška ťahacia harmonika v rus. prostredí rus. expr.

mirlitón blanový n., trubica zakončená papierovou membránou, do kt. sa hovorí al. spieva franc.

idiofón samoznejúci n. rozoznievaný vzduchovým prúdom gréc.

sistrum staroegypt. samoznejúci n., kovový rám v tvare podkovy s voľne uloženými priečkami gréc.-lat.

gajdy ľudový n., kožený mech s piskorom tur.

musette mizet franc. ľudový n. podobný gajdám franc.

gora krovácky ľudový n. v podobe luku rozozvučaného saním pripevneného pštrosieho pera afr.

anklung starý organ z bambusových píšťal, Jáva indonéz.

buccina bukcí- starorím. a stredoveký plechový nástrubkový n.

chordofón strunový n., v kt. tón vzniká chvením strún gréc.

klavír lat.-franc.

piano tal. hovor.

fortepiano

pianoforte klávesový úderový n. s kladivkovou mechanikou tal. zastar.

fonola mechanický klavír hrajúci podľa záznamu na dierovanom páse gréc.

pianíno menší klavír so zvislo vedenými strunami tal.

clavichord kla-

klavichord predchodca klavíra, 14. st. lat. + gréc.

cembalo čem-

čembalo klavír s trsacou mechanikou tal.

cembalo čem-

čembalo predchodca klavíra tal.

adiafón klavír, začiatok 19. st. gréc.

spinet tal.-nem.

virginal verdžinel menšie čembalo so strunami rovnobežnými s klaviatúrou angl.

gravicembalo lat. + tal.

clavecin klafsen väčšie čembalo so strunami kolmo na klaviatúru franc.

pianola mechanický klavír schopný meniť tempo a silu tónu tal.-angl.

cimbal ľudový n. bez klávesnice, s natiahnutými strunami rozoznievanými údermi paličiek gréc.-lat.

violína sláčikový n., husle tal. zastar. kniž.

kremonky

guarnerky

amatovky husle z tal. mesta Cremony vl. m.

stradivárky husle vyrábané v dielni rodiny Stradivariovcov, 17. – 18. st. vl. m.

viola sláčikový n. väčší ako husle tal.

gamba stará viola pridržiavaná kolenami tal.

violončelo

čelo väčší sláčikový n. držaný pri hre medzi kolenami tal.

kontrabas

basa tal.

barbora najväčší ľudový sláčikový n. s hlbokým tónom vl. m.

gitara gréc.

španielka brnkací n. vl. m.

dobro rezofonická gitara, USA vl. m.

gibson

gibsonka väčšia gitara s kovovými strunami vl. m.

bendžo brnkací n. s dlhým hmatníkom a okrúhlym telom potiahnutým kožou špan.-angl.

mandolína menší brnkací n. hruškovitého tvaru tal.

mandola mandolína s nižším ladením tal.

bisernica južnoslovan. ľudový brnkací n. srb. chorv.

lutna arab.-nem.

teorba starý brnkací n. s oválnym tvarom a výrezom uprostred tal.-franc.

angelika lutna, Francúzsko a Anglicko lat. hist.

lýra starogréc. brnkací rámový n. gréc.

dekachordón starogréc. desaťstrunový n., lýra gréc.

barbitón starogréc. brnkací n. gréc.

varyto domnelý n. na spôsob harfy gréc.

forminga

forminx starogréc. n. gréc.

dodekachordón n. s dvanástimi strunami gréc.

monochord n. s jednou strunou a jednoduchou rezonančnou doskou gréc.

žaltár gréc.-nem.

psaltérium stredoveký brnkací n. gréc.

harfa veľký rámový brnkací n. bez hmatníka nem.

trumšajt tal.-nem.

tromba marina stredoveký ľudový jednostrunový sláčikový n. s prenikavým tónom tal.

hackbrett hak- n. s ozvučnou skriňou a asi 20 strunami rozozvučovanými paličkami, Rakúsko a Nemecko nem.

citara alpský doskový n. gréc.-nem.

chrotta

rotta

rota ír. stredoveký brnkací, neskôr sláčikový n. kelt.

cruth kchrjút sláčikový, pôvodne brnkací n., 8. st. kelt.

fidula predchodca violy, sláčikový n. s trojdielnou plochou ozvučnou skriňou, Európa, 9. – 16. st. lat.

giga stredoveký sláčikový n. hruškovitého tvaru franc.

tambura

tamburica balkánsky brnkací n. arab.-srb.

gusle

guzla

guzlica južnoslovan. ľudový jednostrunový n. srb.

bugaria chorv. brnkací n. chorv.

brač južnoslovan. ľudový brnkací n. tal.-srb.

kobza slovan. ukraj., rum. ľudový brnkací n. turk.-ukraj.

organistrum trecí mechanizovaný n. zložený z ozvučnej skrine a 3 až 6 strún rozochvievaných kožou potiahnutým kolesom otáčaným kľukou gréc.-lat.

trautónium elektrický strunový n. vl. m.

bandura ukraj. brnkací n. s okrúhlou skriňou a krátkym krkom gréc.-ukraj.

gudok rus. ľudový sláčikový n. rus.

gusli

gusle rus. brnkací viacstrunový n. s plochou skrinkou rus.

balalajka rus. ľudový trojstrunový n. s trojuholníkovou skriňou a dlhým krkom tat.-rus.

domra rus. n. podobný balalajke tur.-rus.

tar kaukazský ľudový n. perz.

komuz kirgiz. ľudový n.

čonguri gruz. ľudový n. gruz.

gusan armén. starý strunový sláčikový n. používaný ľudovými spevákmi armén.

dutar stredoázijský brnkací n. s dlhým krkom uzb.

keman tur. n. podobný husliam tur.

pandora egypt. a arab. starý brnkací n. vl. m.

santur

santir egypt. n. arab.

kemandže sláčikový n. z polovice kokosového orecha perz. hist.

rebáb

rebec

rubeba perz.-arab. sláčikový n. s dvoma al. troma strunami arab.

rehab sláčikový jednostrunový n. so štvorhrannou rezonančnou skrinkou arab. hist.

tanbur arab. brnkací n. dlhým krkom arab.

santur

santir arab. n. arab.

sitár

sitar ind. sláčikový al. brnkací n. s dlhým krkom ind.

ravanastron ind. sláčikový n. s jednou al. dvoma strunami, z bambusu sanskrit

vína ind. lutna sanskrit

kunhou čín. brnkací n., druh harfy čín.

hunbuši čín. brnkací n. s dlhým krkom a so štyrmi strunami čín.

pechi-pa čín. lutnový n. čín.

šamisen

šamizen jap. brnkací trojstrunový n. jap.

biwa jap. ľudový trojstrunový n. jap.

biwa jap. hruškovitá štvorstrunová lutna jap.

koto jap. starý n., stolová citara s trinástimi strunami jap.

ukulele havajský ľudový brnkací štvorstrunový n. polynéz.

slendag jávsky n. z trstinovej rúrky indonéz.

bandola severoamer. n. s desiatimi strunami tal.

kora afr. ľudový n. s 21 strunami ?

melódium elektrofonický klávesový n. gréc.

keybord kejbord elektronický klávesový n. angl.

syntezátor

syntetizátor gréc.

synťák n. s elektronickým tvorením tónov gréc. slang.

automatofón hrací mechanický stroj gréc.

verkeľ

verklík nem. hovor.

flašinet prenosný mechanický hrací stroj, najmä s kľukou, hracia skrinka s kľukou franc.-nem. hovor.

manopan mechanický hrací stroj, koniec 19. st. gréc.

orchestrión mechanický hrací stroj napodobujúci zvuk celého súboru hráčov, používaný v zábavných podnikoch, 19. st. gréc.

aristón mechanický jazýčkový n. s meniteľným kotúčom gréc.

bas n. s hlbokým tónom tal.

pleno plé- všetkými nástrojmi, všetkými hlasmi tal.

ripieno -pjé-

tutti všetky nástroje, hlasy, v plnom obsadení tal.

nádoba

fľaša sklená valcovitá n. s hrdlom nem.

buteľa

buteľka baňatá fľaša franc.

čutora ploská voj. al. turistická fľaša, najmä plechová maď.

termoska tepelne izolovaná fľaša udržiavajúca teplotu obsahu gréc.

demižón väčšia sklená fľaša, najmä baňatá a opletená arab.-angl.

dupližón demižón zužujúci sa smerom ku dnu arab.-angl.

angster lat.

kuttrolf baňatá, guľovitá sklená fľaša s dlhým hrdlom zloženým z niekoľkých stočených rúrok, 16. a 17. st. lat.-nem. hist.

karafa arab.-tal.

garafa fľaša so širokým dnom a zúženým hrdlom na vodu al. víno arab.-tal. hovor.

karafína brúsená sklená fľaša na ocot, olej a pod. orient.-tal.

fiasca -ka toskánska fľaša na víno opletená lykom al. trstinou, 1 – 2,5 l tal.

daschbottle dešbotl fľaša s dávkovacou zátkou angl. potrav.

flakón fľaša na voňavku so zátkou al. závitom zo skla, z kovu, porcelánu a pod. franc.

sérovka fľaša na krvnú plazmu bez súčastí spôsobujúcich zrážanie krvi, používanú ako liek lat. lek.

šálka nem.

šapo nízka širšia n. s uškom na pitie, hrnček franc. ker.

pokál pohár, čaša tal.-nem. bás.

kalfas veľký pohár al. šálka nem. slang.

napoleonka malý pohár, pohárik na koňak, spravidla s veľkým N vl. m.

šampuska pohár na šumivé víno vl. m. hovor.

kalich pohár podobný bohoslužobnej nádobe na víno lat.-nem.

tumler sklený široký kalich s okrúhlym dnom hol.

štamperlík

štamprlík n. na pitie liehovín, kalíšok, kalíštek, pohárik nem. hovor.

žajdlík n. na pitie s objemom 0,35 – 0,48 l lat.-nem. zastar.

tamblér väčší sklený pohár bez stopky, 0,5 l. angl.

krígeľ väčší, najmä pollitrový pohár s uchom nem. hovor.

štucák vysoký pohár na pivo nem. slang.

korbeľ n. na pitie piva, najmä drevená nem. zastar.

šejker n. na prípravu miešaných nápojov, najmä alkoholických angl.

nautilus stojatý pohár v podobe lode, kt. čašu tvorí mušľa lodičky lat.

gbel drevená n. nem. hovor.

šechtár n., do kt. sa dojí mlieko, hrotok nem.

geleta drevená n. na žinčicu, bryndzu a pod. rum.

škop

škopík

škopok

škopec nižšia drevená kruhová n. s dvoma uchami nem.

šafeľ

šaflík väčšia okrúhla drevená n. s dvoma držadlami nem.

girba n. na mútenie smotany a stĺkanie masla ? potrav.

lavór misovitá n. na umývanie, umývadlo franc.-nem. hovor.

vandeľ nem. hovor.

vajdlink

vajdling väčšia misovitá kuchynská n. na umývanie, väčšia misa nem. zastar.

drez n. na umývanie riadu zabudovaná v kuchynskej linke čes.

kanva n. s bočným lievikovitým hrdlom na uľahčenie vylievania tekutiny a s uchom; valcovitá n. so zúženým hrdlom, s pevným uzáverom a držadlom nem.

cista drevená al. bronzová valcovitá n. používaná ako vedro gréc.-lat.

žardiniéra široká n. na pestovanie kvetov, kvetináč franc.

váza ozdobná n. na rezané kvety franc.-nem.

cache-pôt kašpó zdobená n. z rôznych materiálov na kvetináč franc.

ešus n. na jedlo, poľná kovová miska používaná vo vojsku, pri turistike a pod. nem. slang.

menážka plechová miska na jedlo franc. voj. slang.

kastról nízka okrúhla n. na varenie franc. porovnaj hrniec

timbál kovová okrúhla n. na podávanie jedál na objednávku franc. kuch.

ťapša maď. hovor.

plech nem.

plecháč nem. hovor.

plavón n. na pečenie, pekáč franc. kuch.

remoska n. na pečenie, elektrická krytá panvica, pekáč um.

palacinkáreň n. na pečenie palaciniek, panvica s rúčkou lat.-maď.

džezva kovová, najmä mosadzná, hore zúžená n. na varenie kávy tur.

fritéza

fritovačka varná n., hrniec na vyprážanie mäsa a pod. v oleji s ohrievacím telesom a košíkom franc. kuch.

bowle bou- n. na chladenie nápojov angl.

sifón n. na prípravu nápoja z vody nasýtenej oxidom uhličitým gréc.-franc.

plechovka

plechovica nem.

konzerva franc.-nem.

piksľa

piksňa plechová n. valcovitého tvaru na potraviny nem. hovor.

téglik nem.

kelímok malá n. na potraviny, kozmetické a farm. prípravky so širokým hrdlom poľ.-čes. nespis.

fiola sklená baňatá n. s dlhým úzkym hrdlom a plochým dnom gréc.-nem. farm.

menzúra n. na meranie väčšieho množstva kvapaliny, odmerka lat. zastar.

epilima n. na voňavky gréc. hist.

urinál n. na moč gréc.-lat. lek.

bažant n. na močenie pre nepohyblivých pacientov nem. hovor.

šampuska pohár na moč na vyšetrenie v laboratóriu vl. m. lek. slang.

šerbeľ n. na telesnú potrebu, nočník nem. hovor.

undina n. na vyplakovanie oka lat. lek.

ampulka uzavretá malá sklená n. na kvapaliny, napr. lieky lat.

albarello lekárnická valcová n. z majoliky so zúženým telom, nízkou nohou a hrdlom tal. odb.

urna

cinerárium n. s popolom mŕtveho, popolnica lat.

kalamár n. na atrament lat.

terárium n. na chov menších suchozemských zvierat, najmä plazov a obojživelníkov lat.

serpentárium terárium na chov hadov lat.

vivárium n. na chov živočíchov upravená ako prirodzené prostredie lat.

konvertor sklopná n. hruškovitého tvaru na výrobu al. úpravu kovu, ocele vháňaním vzduchu al. kyslíka, hutnícka pec lat. hut.

mulda n. na privádzanie suroviny do martinskej pece, sádzacie korýtko nem. hut. slang.

téglik

tégeľ n. zo žiaruvzdornej hmoty na tavenie menšieho množstva kovu nem. hut.

mufľa n. zo žiaruvzdorného materiálu zabraňujúca priamemu styku vypaľovaných predmetov s ohňom nem. tech.

skip n. ťahaná lanom po koľajniciach košového šikmého výsypného výťahového zariadenia na dopravu betónu a sypkých látok angl. tech.

montejus -zžis n. na čerpanie kvapalín, žieravín pomocou tlaku vzduchu franc. tech.

kanister

kanistra hranolovitá n. na prepravu tech. kvapalín gréc.-lat.-tal.

bidon plechová n. na benzín franc. tech.

kontajner n. na prepravu väčšieho množstva tovaru, odpadkov a pod. angl.

liftvan veľký kontajner na sťahovanie nábytku v kombinovanej doprave angl. tech.

hobok n. s mierne zúženým hrdlom, so snímateľným vekom a s dvoma uchami na prepravu sypkých materiálov um. tech.

recipient zvonovitá n. na uchovávanie al. spracovávanie látok a pod. vo vákuu lat. tech.

barel železný sud na horľavé tekutiny, najmä naftu, benzín angl. tech.

exsikátor n. na zbavovanie látok vlhkosti, na sušenie, vysušovač lat. tech.

barrique -rik n. z dubového dreva na dozrievanie koňaku franc.

retorta n. na destilovanie kvapalín so zahnutým hrdlom, krivuľa; n. na suchú destiláciu, chemickú reakciu pri vysokej teplote lat. chem.

autokláv tlaková n. s vysokými teplotami používaná v chem., potrav. a stav. priemysle a na sterilizáciu v lek. a biol. gréc. + lat.

kyveta priehľadná: n. na kontrolu vzoriek, roztokov franc.

pyknometer sklená n. na meranie hustoty kvapalín vážením gréc. fyz.

byreta kalibrovaná sklená trubica, rúrka na meranie kvapaliny obyčajne s kohútikom franc. chem.

duplikátor n. na ohrievanie s dvojitou stenou plášťa lat.

expander n. na uvoľňovanie pary z horúcej odpadovej vody, uvoľňovač tepla lat.-franc.

batea n. na vymývanie zlatonosnej hliny v tvare misky angl.

tank n. na vyvolávanie filmov angl. fot.

elektrónka banka s elektródami na riadenie toku elektrónov gréc. eltech.

dióda elektrónka al. polovodičová súčiastka s dvoma elektródami gréc. eltech.

terina širšia vázovitá praveká n. s užším hrdlom tal. archeol.

kanopa n. na odkladanie vnútorností balzamovaných tiel egypt. archeol.

hydria starogréc. n. na vodu s dvoma vodorovnými a jedným zvislým uchom gréc.

ampula antická a stredoveká malá n. guľovitého tvaru zo skla al. z kovu, na oleje, voňavky a pod.; baňatá nádobka s úzkym hrdlom, na liečivá a pod. lat.

kylix plytká široká čaša na nízkej nohe na víno gréc. hist.

skyfos starogréc. malá lievikovito sa nahor rozširujúca n. s jedným al. dvoma uchami gréc. hist.

kráter starogréc. veľká kovová al. keramická n. so širokým otvorom na miešanie vína s vodou gréc. hist.

kyathos

kyatos malá antická n. na naberanie tekutín z iných nádob s dlhým uchom al. rúčkou gréc.

amfora antická n. vajcovitého tvaru na oleje, víno a pod. s dvoma uchami gréc.

askos malá sploštená antická n. na nalievanie oleja do lámp s oblúkovitým uchom gréc.

arybalos starogréc. drobná n. na oleje guľovitého al. vajcovitého tvaru so širokým okrajom hrdla gréc. hist.

alabastrón antická n. na oleje, voňavky a pod. valcovitého tvaru gréc. hist.

psyktér objemná n. na chladenie nápojov gréc. archeol.

oinochoe starogréc. kovová al. keramická kanva na nalievanie vína gréc.

fialé starogréc. polokužeľovitá miska bez úch s plochým, v strede vypuklým dnom gréc. archeol.

pelika

peliké starogréc. dvojuchá n. rozšírená v dolnej časti gréc.

lekytos starogréc. štíhla n. s úzkym hrdlom a jedným uchom na vonné oleje gréc. hist.

diota veľká antická n. gréc. hist.

stamnos veľká guľovitá antická n. na potraviny s krátkym širokým hrdlom a vodorovnými uchami gréc.

mastos starogréc. hlinená al. kovová n. v tvare ženského prsníka gréc.

rytón antická n. v tvare zvieracieho rohu gréc. archeol.

tripus antická obetná n. s troma nôžkami gréc. archeol.

pseudokernos antická kultová n. s bočnými nádobkami gréc. archeol. hist.

situla kovová, najmä bronzová n. v tvare vedra s bohatou výzdobou lat. archeol. výtv.

acetabulum antická n. na ocot lat. hist.

toreutika predmet vyrobený spracovaním, tepaním kovov za studena s figurálnou al. ornamentálnou výzdobou, napr. n., prilba a pod. gréc.

pitos veľká sudovitá keramická n. so špicatým dnom na skladovanie potravín al. na pochovávanie gréc. archeol.

oleárium ozdobná stredoveká n. na oleje gréc.-lat.

pinka n. na poplatok za používanie kariet al. kolkov hebr.-nem.

holba valcovitá a pod. n. s uchom a so sklopným viečkom zo skla, z keramiky al. kovu nem.

humpen veľká valcovitá n. z rôznych materiálov, často s viečkom, na nápoje, 16. – 18.st. germ.

kalich bohoslužobná n. na víno lat.-nem.

cibórium kalich s viečkom na hostie lat.

aspergil n. na svätenú vodu pri bohoslužobných obradoch, svätenička, kropenička lat. cirk.

turibulum obradná n. na spaľovanie kadidla, kadidelnica lat. cirk.

baptistérium n. s vodou na krstenie gréc.-lat.

aquamanile akva- n. s výlevkou a uchom na umývanie rúk v kresťanskej liturgii lat.

oleárium ampulka na svätenú masť z oleja a balzamu na katolícke obrady gréc.-lat.

lavatórium n. na obradné umývanie pri studničnej kaplnke stredovekého kláštora, kamenné koryto lat. cirk.

piscina starokresťanská nádoba na krstenie lat. hist.

grál misa al. pohár, s kt. Kristus slávil poslednú večeru a do kt. zachytili jeho krv franc. porovnaj nádrž 1 schránka misa

nápoj

nektár lahodný n. gréc. pren.

almázia

malvázia dobrý n. gréc. pren.

špecialita lat.

špécia vyberaný, osobitný, mimoriadny n. lat. hovor.

nektár n. gréc. bohov gréc. mytol.

panč n. rozriedený a tým pokazený iným nápojom, tekutinou nem. hovor.

šláftrunk n., kt. sa pije pred spaním nem. hovor. zastar.

elixír zázračný n. s liečivým al. iným účinkom arab.

cordial ko- n. na posilnenie srdca lat.

alkohol arab. chem.

destilát lat.

špiritus lat. hovor. a farm.

špirák lat. hovor.

trúnok nem. zastar. al. expr.

gajst nem. subšt. zastar.

gramatika gréc. žart.

šnaps nem. hovor.

kvit liehový n. získaný oddeľovaním zo zmesi kvapalných látok, liehovina, pálenka lat. zastar.

drink miešaný al. nemiešaný alkoholický al. nealkoholický n. angl.

aperitív n. podávaný pred jedlom na povzbudenie chuti franc.

amer picon horký n. používaný ako aperitív al. na prípravu koktailov

terkelica n. z hroznových výliskov maď.

barackovica n. z marhúľ, marhuľovica maď.

kontušovka poľ. ražný n. poľ.

rakija balkánsky n. z hroznových výliskov al. z kôstkovíc arab.-tur.

mastika bulh. aromatický n. bulh.

kirsch kirš n. z čerešní, čerešňovica nem.

almázia

malvázia sladký n. gréc. hovor.

maraskéno n. z višní, višňovica tal.

kampampuli korenistý liečivý n. tal.

calvados ka- franc. n. z jablkového muštu franc.

marc már n. z odumretých kvasiniek vo víne franc.

akvavit dán. n. s obsahom silíc lat.

rum vyrábaný destiláciou trstinovej melasy al. umelo pridaním esencie angl.

džin

gin džin n. z obilia s príchuťou, najmä borievok angl.

sour kyslastý osviežujúci n. angl. potrav.

whiskey ui-

whisky

viska n. škótskeho pôvodu z obilných zápar, najmä jačmeňa, kukurice kelt.-angl.

vodka n. rus. pôvodu z vodou riedeného liehu rus.

kvas rus. osviežujúci, slabo alkoholický n. z ovocia, obilia rus.

žžonka n. pripravený pálením koňaku al. rumu s cukrom, korením, citrónom a pod. rus.

samohonka rus. n. vyrábaný po domácky rus.

kumys n. z kvaseného kobylieho mlieka, stredná Ázia rus. kirg.

archi mongol. vodka mongol.

mao-tchaj n. dozrievajúci niekoľko rokov pod zemou v kameninových nádobách čín.

saké čín. a jap. n. z kvasenej ryže jap.

sóma ind. opojný n používaný pri obetovaní sanskrit náb.

toddy n. z cukrovej miazgy kokosových paliem, palmové víno dráv. bot.

arak arab.

raki n. z palmových vín; n. z melasy, ryže a manioku arab.-tur.

súra n. z kokosového mlieka arab.

ayahuasca ajavaska juhoamer. domorodý omamný n. indián.

tequilla -kila mexický n. z agávy špan.

palque palke

pulque -kerk

pulke mexický n. vyrobený skvasovaním agávovej šťavy indián.-špan.

brandy brendy n. z vína, vínovica angl.

armaňak

armagnac -maňak

koňak n. vyrobený destiláciou vína vl. m.

pliska bulh. koňak vl. m.

gruziňak

gruziňák gruz. koňak vl. m.

V.O. koňak starý asi 20 rokov angl. skr.

V.S.O. koňak starý asi 20 až 25 rokov angl. skr.

V.S.O.P. koňak starý najmenej 30 rokov angl. skr.

X.O. koňak starý asi 40 až 50 rokov angl. skr.

likér sirupovitý sladený n. s vysokým obsahom cukru a aromatických látok franc.

becherovka karlovarský žalúdočný horkosladký bylinný likér vl. m.

chartreuska šartréz-

chartreuse šartréz jemný sladký bylinný likér franc. vl. m.

rozoliš

rozóliš hustý sladký likér tal. zastar.

krém likér s vysokým obsahom cukru s nižším obsahom alkoholu, najmä so žĺtkami, s mliekom a prísadami franc.

alaš sladký likér s rascovou príchuťou vl. m.

griotka višňový likér franc.

cherry brandy čeri brendi jemný likér z višňovej šťavy, čerešňovice, liehu, cukru angl.

curaçao küraso sladký hustý pomarančový likér vl. m.

pastis bezfarebný likér z anízu a zo sladkého drievka franc.

anízovka sladený likér z anízu, badianu, fenikla, škorice a prísad orient.-gréc.

fernet horký likér s nízkym obsahom cukru vl. m.

absint horký likér z paliny gréc.-franc.

dosage -záž

dozáž likér z vína, vínneho destilátu a cukru určený na úpravu šumivého vína franc.

porter ťažké čierne pivo angl.

omatajo -cho pivo zo scukornateného a skvaseného ciroku špan.

ale ejl angl. silno alkoholizované svetlé pivo angl. potrav.

liehový miešaný n.:

špric

špricer n. z vína a zo sódy, strek nem. slang.

koktail

kokteil n. z rôznych liehovín, cukru, citróna, korenia, ľadu a pod. angl.

longdrink alkohol zmiešaný so sódou, minerálkou al. ľadovou vodou angl.

punč n. pripravený z aromatickej alkoholickej tekutiny z vody, cukru, čaju, rumu a citróna pridanej do horúcej vody ind.-angl.

grog horúci n. z rumu, vody a cukru angl.

toddy n. z alkoholu, cukru a vody podobný grogu al. punču, najmä vo Veľkej Británii dráv.

šodó penový horúci n. z vína, zo žĺtkov a z cukru franc. kuch.

bowle bou- n. z vína, likéru, cukru, ovocia a ovocných štiav angl.

koblér chladený n. zo sirupu, muštu, alkoholu, konzervovaného ovocia, zdobený šľahačkou angl.

sling n. z alkoholu, citrónovej šťavy a zo studenej vody angl. potrav.

fiz

fizz chladený a spenený n. z vína, likéru, destilátov, citrónovej šťavy a vajec angl.

káva arab.

café ka- aromatický osviežujúci z rozomletých pražených semien kávovníka franc.

santos brazílska káva vl. m.

turek neprecedená káva vl. m. hovor.

espreso

espresso

preso

presso káva pripravená v prístroji na rýchle prekvapkávanie pod tlakom, pretlakovou parou tal.

mokka silná čierna filtrovaná káva vl. m.

neskafé

neska rozpustná zrnková káva v prášku um. hovor.

kapucíner lat.

kapucín lat. hovor.

capucino ka-čí- čierna káva s malým množstvom mlieka tal.

sifón gréc.-franc. hovor.

sóda

sódovka n. z vody nasýtenej oxidom uhličitým arab.-lat.

limonáda perz.-tal.-franc.

krachelka

krachlík n. z ovocnej šťavy a vody um. zastar.

džús n. z ovocnej al. zeleninovej šťavy s rozdrvenou dužinou angl.

oranžáda n. z pomarančovej šťavy franc.

zaft n. z rastlinných plodov nem. hovor.

mušt šťava získaná z čerstvého ovocia lisovaním lat.-nem.

koktail

kokteil n. z ovocných štiav, ovocia, mlieka, zo smotany, z čokolády a pod. angl.

kofola um.

coca-cola koka-kola

kokakola indián. a afr.

pepsicola -ko-

pepsikola osviežujúci n.

tonik posilňujúci, povzbudzujúci n. s chinínom, kofeínom a pod. angl.

frapé

frappé chladený n., najmä so zmrzlinou franc. potrav.

džúlep letný n. s ľadom, mätou, ovocím a so šľahačkou angl. potrav.

flip miešaný n. z mlieka, cukru, zo sirupu, z muštu, zo žĺtka, z ľadu angl. potrav.

šejk mliečny zmrzlinový ovocný n. arab. potrav.

grenadína ovocný n. franc. zried.

cidre sidr ovocný, málo alkoholický n. z jabĺk franc.

jogurt zakvasený a zahustený n. z pasterizovaného mlieka tur.-bulh.

kefír skvasené a skysnuté mlieko s obsahom alkoholu turk.-bulh.

boza bulh. n. z prosa, kukurice a pod. bulh.

sangarea sengeri osviežujúci n. v tropických oblastiach angl. potrav.

sorbet chladivý orient. n. arab.-tal.

šerbet chladený orient. n. z cukru a ovocia arab. potrav.

šubat kysnutý n. z ťavieho mlieka arab. porovnaj víno mlieko 1

neschopnosť

indisponovanosť

indispozícia dočasná n. zvyčajného výkonu lat.

inadaptabilita n. prispôsobiť sa prostrediu lat. odb.

maladaptácia n. prispôsobenia lat. sociol. psych.

inkompetencia n., nespôsobilosť rozhodovať, neodbornosť lat.

analfabetizmus

analfabetstvo gréc.

negramotnosť n. čítať a písať sl. + gréc.

impotencia

impotentnosť nemohúcnosť, napr. umelecká lat. kniž. pren.

invalidita n. práce pre následky choroby al. úrazu, pokles al. strata tejto schopnosti lat.

insolvencia

insolventnosť n. dlžníka zaplatiť splatné záväzky lat. práv. obch.

bankrot tal.-nem.

krach nem. hovor.

krida n. podniku platiť, plniť záväzky, hosp., obch., fin. a pod. úpadok lat.-nem. práv.

kolaps zrútenie, zlyhanie lat.

inhabilita nespôsobilosť sudcu rozhodovať v prípadoch, keď nie je záruka jeho nestrannosti lat. práv.

deficiencia n. vykonávať kňazský úrad lat. cirk.

hydrofóbia n. látok zadržiavať vodu, rozpúšťať sa vo vode gréc. chem.

afunkcia n. činnosti gréc. + lat. lek.

abázia n. chodiť, n. chôdze gréc. lek.

akinéza n. pohybu, nehybnosť, ochrnutie gréc. lek.

astázia n. stáť, udržať sa vo vzpriamenom postoji gréc. lek.

afágia gréc.

aglutícia n. prehĺtať lat. lek.

inkontinencia n. udržať moč, stolicu lat. lek.

enuréza

anischúria n. udržať moč, pomočovanie, najmä v noci gréc. lek.

anopsia n. vidieť spôsobená nezapojením oka gréc. lek.

dyzopia gréc. zastar.

brachymetropia

hypometropia

myopia n. ostro vidieť vzdialené predmety, krátkozrakosť gréc. lek.

hypermetropia

hyperopia n. ostro vidieť blízke predmety, ďalekozrakosť gréc. lek.

daltonizmus vl. m.

achromatopsia

achromázia

dyschromatopsia

parachromatizmus n. rozoznávať farby, vrodená farbosleposť gréc. lek.

dichromázia

dichromatopsia čiastočná farbosleposť gréc. lek.

protanopsia farbosleposť na červenú farbu gréc. lek.

akyanoblepsia

akyanopsia farbosleposť na modrú farbu gréc. lek.

tritanopia farbosleposť na modrú a žltú farbu gréc. lek.

achloropia

deuteranopia farbosleposť na zelenú farbu gréc. lek.

aglúzia n. vnímať chuť gréc. lek.

astereognóza n. rozoznávať bežné predmety hmatom gréc. lek.

aprosexia n. sústrediť myšlienky na podnet gréc. lek.

dysgnosia n. poznávania, spájania vnemov, predstáv gréc. psych.

agnózia n. chápania gréc. lek.

agrypnia gréc. lek.

asomnia

hyposomnia gréc. lat. lek.

insomnia n. spať, chorobná nespavosť lat. lek.

afónia n. hovoriť, n. reči gréc. lek.

rezasténia n. hovoriť, porucha prejavujúca sa slabosťou hlasu, u hercov, rečníkov gréc. lek.

logamnézia strata schopnosti hovoriť gréc. lek.

surdomuitizmus náhla strata schopnosti hovoriť a počuť, hluchonemota lat. lek.

alália n. vyslovovať zreteľne hlásky gréc. lek.

dysfémia n. plynule hovoriť, vyslovovať, zajakavosť, koktavosť gréc. lek.

hotentotizmus vl. m.

tetizmus najhorší stupeň dysfémie um. lek.

lalopatia gréc. lek.

balbuties zajakavosť lat. lek. psych.

pselizmus n. správne vyslovovať väčšinu hlások, bľabotanie gréc. lek.

dyslália n. tvoriť niektoré hlásky, zlá výslovnosť, hatlavosť, brblavosť gréc. lek.

dysfázia n. nájsť vhodný výraz pri rozprávaní