Výsledky vyhľadávania

náuka

náuka 1 (vedný odbor)

-lógia

-grafia

-nómia

-pédia (veda) gréc. v zlož. sl.

disciplína (vedný, umelecký, šport. a pod. odbor) lat.

pansofia (všeobecná veda, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecného poznania, vševeda) gréc. filoz.

matéza (n. o kvantitatívnych vzťahoch) gréc. log.

systematika (veda o triedení organizmov a ich usporiadaní) gréc.

morfológia (n. o tvaroch) gréc. odb.

synergetika (odbor zaoberajúci sa sústavami, pre kt. sú podstatné javy spolupráce, súčinnosti) gréc. fyz.

metodika (n. o postupoch, spôsoboch vyučovania, práce a pod.) gréc.

metodológia (n. o všeobecných postupoch vedeckého výskumu, bádania, poznania) gréc.

genealógia (veda zaoberajúca sa charakterom vzťahu dvoch súvisiacich javov) gréc.

heuristika (veda o metódach a spôsoboch riešenia a objasňovania problémov) gréc. lek. odbor. pozri lekárstvo

litterae humaniores (humanitné vedy, pôvodne gramatika, rétorika, filozofia) lat.

ars liberalis (slobodné umenia, vyučovacie predmety na stredovekých školách, gramatika, rétorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronómia, hudba, plur. artes liberales)

trívium (nižší stupeň slobodných umení, tri základné vedy v stredoveku, gramatika, rétorika, logika) lat. hist.

kvadrívium (štyri vyučovacie predmety na stredovekých školách, aritmetika, geometria, astronómia a hudba) lat. hist.

lege artis /lé-/ (podľa pravidiel vedy) lat. kniž.

šástra (staroind. vedný odbor) sanskrit hist.

biológia (veda o živej prírode, živých sústavách) gréc.

taxonómia (odbor biológie o triedení organizmov a ich usporiadaní) gréc.

floristika (odbor botaniky zameraný na vyhľadávanie, určovanie a spisovanie všetkých druhov rastlín určitého náleziska al. oblasti) lat.

botanika gréc.

fytobiológia gréc. zastar.

fytológia (odbor biológie o rastlinách) gréc. zried.

zoológia (odbor biológie o živočíchoch) gréc.

antropológia (veda o človeku, jeho pôvode a vývoji) gréc.

somatológia (náuka o ľudskom tele, jeho zložení a funkciách, teloveda) gréc.

mikrobiológia (odbor biológie o jednobunkových organizmoch) gréc.

protistológia (n. o jednobunkových organizmoch) gréc. biol.

bakteriológia (odbor mikrobiológie zaoberajúci sa baktériami) gréc. biol.

virológia (odbor mikrobiológie zaoberajúci sa vírmi) lat. + gréc. biol.

parazitológia (odbor biológie o cudzopasných organizmoch, cudzopasníkoch) gréc. biol.

hydrobiológia (odbor biológie o organizmoch žijúcich vo vode) gréc.

limnológia

limnobiológia (odbor biológie o organizmoch žijúcich v sladkých vodách) gréc.

fytografia (n. o spôsobe opisovania rastlín) gréc. bot.

karpológia

karpobiológia (n. o stavbe, vývine a šírení plodov a semien rastlín) gréc. bot.

algológia lat. + gréc.

fykológia (n. o riasach a siniciach) gréc.

lichenológia (n. o lišajníkoch) gréc. bot.

bryológia (n. o machorastoch) gréc. bot.

mykológia (n. o hubách) gréc. bot.

graminológia (n. o trávach) lat. + gréc.

dendrológia (n. o drevinách, ich vlastnostiach a stanovištiach) gréc.

pomológia (n. o typoch, odrodách a vlastnostiach ovocných rastlín, ovocinárstvo) lat. + gréc.

ampelológia (n. o vinohradníctve a vinárstve) gréc.

ampelografia (odbor zaoberajúci sa opisom viniča hroznorodého) gréc.

enológia (n. o vínach, ošetrovaní vína, vinárstvo) gréc.

fytogenetika (n. o dedičnosti rastlín) gréc. bot.

fytopatológia (n. o chorobách rastlín) gréc.

protozoológia (odbor zoológie zaoberajúci sa jednobunkovými živočíchmi, prvokmi) gréc.

entomológia gréc.

insektológia (n. o hmyze) lat. + gréc. zool.

myrmekológia (n. o mravcoch) gréc. biol.

apistika (n. o včelách) lat.

arachnológia (n. o pavúkovitých článkonožcoch) gréc. zool.

ichtyológia (n. o rybách) gréc.

ichtyografia (odbor zaoberajúci sa opisom rýb) gréc. zool.

batrachológia (n. o obojživelníkoch) gréc.

malakológia (n. o mäkkýšoch) gréc.

herpetológia (n. o plazoch) gréc. zool.

ofiológia (n. o hadoch) gréc. zool.

ornitológia (n. o vtákoch) gréc. zool.

oológia (n. o vajciach, najmä vtáčích) gréc. biol.

ontogénia (n. o vzniku a vývoji zárodku od oplodneného vajíčka po dosiahnutie rozmnožovacej zrelosti) gréc. biol.

mammaliológia lat. + gréc.

teriológia (n. o cicavcoch) gréc.

hipológia (n. o koňoch) gréc.

kynológia (n. o psoch ich plemenách, výžive, chove, výcviku a chorobách) gréc.

kyniatria (n. o chorobách a liečení psov) gréc. vet.

zoopatológia (n. o chorobách zvierat, živočíchov) gréc.

epizootológia (n. o nákazlivých chorobách hosp. zvierat) gréc. biol.

odontológia (odbor zaoberajúci sa zubami stavovcov) gréc.

paleozoológia (odbor zoológie zaoberajúci sa skamenelinami živočíchov minulých geol. období) gréc.

paleobiológia

paleontológia (odbor biológie skúmajúci skameneliny) gréc.

paleobotanika (odbor biológie o skamenelinách rastlín minulých geol. období) gréc.

paleoantropológia (odbor antropológie skúmajúci hist. vývin človeka) gréc.

agrológia (odbor zaoberajúci sa poľným hospodárstvom, poľnohospodárstvom, pôdoznalectvo) gréc.

pedológia (odbor zaoberajúci sa pôdou, jej vznikom, vlastnosťami, rozšírením a pod., pôdoznalectvo) gréc.

agronómia (n. o poľnohospodárstve, poľnohosp. výrobe) gréc.

edafológia (n. o pôde, rastlinách a živočíchoch v nej) gréc. biol. poľnohosp.

kryopedológia (n. o vplyve nízkych teplôt na pôdu) gréc.

fylogénia (n. o vývoji živočíšnych al. rastlinných druhov od pôvodných až po súčasné formy) gréc.

morfológia (n. o stavbe organizmov a jednotlivých orgánov) gréc. biol.

anatómia (veda o stavbe rastlinného, živočíšneho a ľudského tela, polohe a stavbe jeho častí a orgánov, teloveda) gréc. odb.

organológia (n. o tvare a stavbe ústrojov, orgánov) gréc. biol.

tektológia (n. o stavbe, štruktúre živých organizmov) gréc. biol. zastar.

fytotómia (n. o vnútornej stavbe rastlinného tela) gréc. bot.

histológia (n. o pletivách a tkanivách) gréc. biol.

osteológia (n. o kostiach) gréc. biol.

fyziológia (veda o životných dejoch v organizme, funkcii organizmov, orgánov a ich častí) gréc.

bionika (vedný odbor zaoberajúci sa využitím poznatkov o živých organizmoch na riešenie tech. problémov) gréc.

ekológia (veda o vzťahoch medzi organizmami a životným prostredím a navzájom medzi organizmami, o životnom prostredí) gréc. biol.

environmentalistika (odbor zaoberajúci sa ochranou a tvorbou životného prostredia) angl. ekol.

synekológia (odbor zaoberajúci sa vzťahom spoločenstiev organizmov k prostrediu) gréc. ekol.

geobotanika (veda o vzťahoch medzi rastlinami a vonkajším prostredím) gréc. bot.

biocenológia (n. o rastlinných a živočíšnych spoločenstvách) gréc.

fytocenológia (n. o rastlinných spoločenstvách) gréc.

synchorológia (n. o rozšírení rastlinných spoločenstiev) gréc. bot.

zoocenológia (n. o živočíšnych spoločenstvách) gréc.

chorológia (n. o rozšírení organizmov a ich spoločenstiev na povrchu zeme) gréc. ekol.

zoogeografia (n. o rozšírení živočíchov na zemi) gréc.

faunistika (n. o súbore živočíšnych druhov určitej oblasti) vl. m.

bionómia (veda o spôsobe života živočíchov) gréc.

etológia (veda o správaní živočíchov a človeka) gréc.

fenológia (n. o životných prejavoch, raste a vývoji rastlín a živočíchov v závislosti od počasia, podnebia al. ročných období) gréc. biol.

kryonika (odbor zaoberajúci sa zmrazovaním a uchovaním organizmov a ich oživením v budúcnosti) gréc.

kraniológia (odbor zaoberajúci sa opisom lebky) gréc. antrop.

daktyloskopia

dermatoglyfika (n. o kožných lištách na prstoch) gréc.

onychológia (odbor zaoberajúci sa nechtami, kopytami a paznechtami domácich zvierat) gréc. vet.

osfreziológia (n. o čuchu) gréc. biol.

olfaktológia lat. + gréc. biol.

osmológia (n. o čuchu a čuchových orgánoch) gréc. biol.

embryológia (n. o zárodočnom vývoji mnohobunkových organizmov) gréc. biol.

genetika (veda o dedičnosti organizmov) gréc.

eugenika (n. o zlepšovaní dedičného základu a vývoja, dedičných vlastností človeka) gréc.

farmakológia (odbor zaoberajúci sa účinkom liečiv na živý organizmus) gréc.

farmácia

farmaceutika (odbor zaoberajúci sa výskumom, výrobou, kontrolou, vydávaním a užívaním liečiv, lekárnictvo) gréc.

toxikológia (veda o jedoch a ich účinkoch na organizmus) gréc.

juvenológia (veda zameraná na čo najdlhšie uchovanie vlastností mladého a zdravého organizmu s využitím poznatkov rôznych odborov) lat. + gréc.

ergonómia

ergonomika (n. o ľudskej práci, jej spôsoboch, pracovných prostriedkoch, o vzťahoch medzi človekom, prácou a pracovným prostredím) gréc. odb.

fyzika (veda o základných vlastnostiach látok a polí a formách ich pohybu) gréc.

mechanika (odbor fyziky skúmajúci zmeny vzájomnej polohy telies a ich príčiny) gréc.

dynamika (n. o pohybe telies a silách na ne pôsobiacich, časť mechaniky) gréc. fyz. tech.

kinetika (odbor zaoberajúci sa určovaním dráhy pohybujúcich sa telies a silami, kt. na pohyb pôsobia, časť dynamiky) gréc.

statika (časť mechaniky zaoberajúca sa podmienkami rovnováhy síl v nepohybujúcich sa telesách) gréc. fyz.

optika (odbor fyziky zaoberajúci sa pôvodne svetlom, teraz svetelným žiarením) gréc.

stereoskopia (odbor optiky zaoberajúci sa priestorovým videním) gréc. fyz.

aerodynamika (n. o pohybe plynov prúdiacich okolo telesa) gréc. fyz.

tektonika (n. o silových vzťahoch v stav. konštrukciách a ich umeleckom vyjadrení) gréc. archit.

balistika (n. o pohybe striel a rakiet) gréc. fyz. tech.

tribológia (n. o trecích silách a opotrebúvaní povrchu látok) gréc.

reológia (n. o zmene tvaru látok pôsobením vonkajších síl, o deformácii) gréc. fyz.

akustika (odbor zaoberajúci sa mechanickým vlnením najmä zvuku v pružných prostrediach) gréc. fyz.

dozimetria (odbor zaoberajúci sa meraním dávok žiarenia) gréc. fyz.

rádiológia (odbor zaoberajúci sa ionizujúcim žiarením) lat. + gréc.

röntgenológia (odbor zaoberajúci sa elektromagnetickým žiarením s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou a jeho využitím) vl. m. + gréc.

stereofónia (odbor zaoberajúci sa záznamom a prenosom zvuku v jeho pôvodnom priestorovom rozložení) gréc.

gravimetria (odbor zaoberajúci sa meraním tiaže, výskumom tvaru, rozmerov a vonkajšieho tiažového poľa Zeme) lat. + gréc.

chémia (veda o vlastnostiach, zložení a vnútornej stavbe látok a ich premene) gréc.

alchýmia (prvotná stredoveká a renesančná nevedecká chémia usilujúca sa o. i. o premenu bežných kovov na zlato) arab.

organika (chémia zaoberajúca sa ústrojnými látkami) gréc.

anorganika (chémia zaoberajúca sa neústrojnými látkami) gréc.

petrochémia (chémia zaoberajúca sa skamenenými surovinami, ropou, uhlím a zemným plynnom) gréc.

biochémia (odbor skúmajúci z chem. hľadiska základné biol. procesy) gréc.

stereochémia (n. o priestorovom usporiadaní atómov, molekúl a pod. a jeho vplyve na vlastnosti látok) gréc. chem.

metalurgia (n. o výrobe a spracovaní kovov a zliatin) gréc. tech.

metalografia (n. o zložení, štruktúre kovov a ich vlastnostiach) gréc. tech.

olfaktorika (odbor zaoberajúci sa zisťovaním a rozborom vôní) lat. + gréc. odb.

chromatológia (n. o farbách) gréc. odb.

chronometria (n. o meraní času) gréc. odb.

chronológia (veda o počítaní času a jeho jednotkách) gréc.

chronografia (veda o spôsoboch merania času a datovania v minulosti) gréc.

termika (n. o teple a tepelných javoch) gréc.

termometria (odbor zaoberajúci sa meraním teploty) gréc. fyz.

kalorimetria (odbor zaoberajúci sa meraním tepla) lat. + gréc.

pyrometria (n. o meraní vysokých teplôt) gréc. fyz. tech.

fotometria (odbor zaoberajúci sa meraním hodnôt svetelných veličín meracími prístrojmi) gréc.

fonometria (n. o meraní intenzity zvuku) gréc. fyz.

barometria (n. o meraní tlaku vzduchu) gréc. fyz.

hygrometria (n. o meraní vlhkosti vzduchu) gréc. meteor.

metrológia (odbor zaoberajúci sa meraním, meracími jednotkami a pod.) gréc.

nautika (n. o vedení lode, určení jej polohy a smeru plavby, moreplavectvo) gréc. lod.

aeronautika gréc.

aviatika (odbor zaoberajúci sa teóriou a praxou lietania, vzduchoplavba) lat. kniž.

kampanológia (n. o zvonoch, zvonárstvo) lat. + gréc.

dietetika (n. o správnej výžive človeka, najmä chorého) gréc. lek.

eubiotika (n. o správnej a zdravej výžive, životospráve) gréc. lek.

alimentológia (veda o výžive a potrave človeka a jej zložkách) lat. + gréc.

bromatológia (n. o potravinách) gréc. potrav.

bromatika (n. o príprave potravín, zmenách pri ich úprave a vplyve na organizmus človeka) gréc. potrav.

laktológia (n. o mlieku a mliekarstve) lat. + gréc.

flavológia (n. o aromatických látkach v potravinách) lat. + gréc. potrav.

organoleptika (odbor zaoberajúci sa zmyslovým posudzovaním kvality potravín) gréc. potrav.

makrobiotika (odbor zaoberajúci sa zdravou výživou na základe staročín. receptov, presadzujúci rastlinnú stravu) gréc. biol.

meteorológia (veda o dejoch a javoch v zemskej atmosfére) gréc.

klimatológia (n. o podnebí, súčasť meteorológie) gréc.

hygrológia (n. o vlhkosti, najmä vzduchu) gréc. meteor.

talasografia (n. o mori) gréc.

oceánografia (n. o moriach a oceánoch) gréc.

glaciológia (n. o trvalej snehovej pokrývke a ľadovcoch, ich vzniku, vývoji, tvaroch, rozšírení a vlastnostiach) lat. + gréc.

kryológia (n. o výskyte a pohybe ľadu na vodných plochách) gréc.

hydrológia (veda o rozložení a obehu vody na Zemi) gréc.

potamológia (hydrológia vodných tokov) gréc.

limnológia (hydrológia jazier a bažín) gréc.

oceánológia (hydrológia morí) gréc.

hydrogeológia (hydrológia podzemných vôd) gréc.

glaciológia lat. + gréc.

kryológia (hydrológia ľadu a ľadovcov) gréc.

speleológia (odbor zaoberajúci sa výskumom a mapovaním jaskýň, jaskyniarstvo) gréc.

kozmológia (n. o stavbe vesmíru ako celku) gréc. astr.

astronómia gréc.

uranológia (veda o hviezdach a vesmíre, hvezdárstvo) gréc. zried.

kozmogónia (n. o vzniku a vývoji vesmírnych telies) gréc. astr.

planetológia (odbor zaoberajúci sa výskumom veľkých telies obiehajúcich okolo Slnka, obežníc) gréc. astron.

geografia (veda o zemskom povrchu, rozložení a vzťahoch medzi prírodnými a spoločenskými javmi v jednotlivých oblastiach na ňom, zemepis) gréc.

geodézia (odbor zaoberajúci sa určením tvaru a rozmerov Zeme a zameraním častí jeho povrchu, zememeračstvo) gréc.

orografia (n. o vonkajšej podobe povrchových tvarov zeme, horopis) gréc. geogr.

geológia (veda o vývoji, zložení a stavbe zemskej kôry) gréc.

petrológia gréc.

petrografia (odbor geológie zaoberajúci sa horninami, ich vznikom, výskytom, zložením a pod.) gréc. hist.

tektonika (odbor geológie o stavbe, pohyboch a pod. zemskej kôry) gréc.

mineralógia (veda o nerastoch) lat. + gréc.

stratigrafia (n. o vrstvách hornín, ich postupnosti) lat. + gréc. geol.

paleobiológia

paleontológia (veda o vývoji života v minulých geol. dobách, skúmajúca skameneliny) gréc.

litológia (veda o usadených horninách) gréc. geol.

montanistika (n. o baníctve) lat.

seizmika (n. o zemetraseniach, prírodných aj umelých) gréc.

seizmológia (n. o zemetraseniach) gréc.

vulkanológia (odbor zaoberajúci sa sopečnou činnosťou) lat. + gréc.

krenológia (n. o žriedlach, ich výskyte a využití) gréc. odb.

topografia (odbor zaoberajúci sa opisom zemského povrchu, územia, jeho meraním a zobrazovaním pomocou máp, mapovanie, miestopis) gréc.

kartografia (n. o mapách, ich tvorbe, vývoji a použití) gréc.

architektonika (n. o stavbách a stav. umení) gréc.

farológia (odbor zaoberajúci sa stavbou a funkciami majákov) gréc. tech.

selenografia (odbor zaoberajúci sa opisom povrchu Mesiaca a jeho zobrazovaním) gréc.

selenológia (odbor zaoberajúci sa skúmaním tvaru a vnútornej stavby Mesiaca a jeho vývojom) gréc.

selenodézia (odbor zaoberajúci sa určovaním tvaru, rozmerov Mesiaca a zobrazovaním jeho povrchu) gréc.

areografia (n. o povrchu Marsu) gréc. astron.

matematika (veda o číselných, kvantitatívnych a priestorových vzťahoch skutočného sveta tvoriaca pojmy zo všeobecných vzťahov hmotného sveta, čísla, tvary) gréc.

aritmetika (n. o číslach) gréc. mat.

algebra (n. o riešení rovníc, odbor matematiky) arab.

kombinatorika (odbor matematiky skúmajúci konečné množiny a štruktúru ich podmnožín) lat.

geometria (odbor matematiky zaoberajúci sa vlastnosťami rovinných a priestorových útvarov) gréc.

goniometria gréc.

trigonometria (časť geometrie zaoberajúca sa vzťahmi medzi uhlami a stranami trojuholníka) gréc. mat.

stereometria (časť geometrie zaoberajúca sa priestorovými vzťahmi, priestorovými útvarmi) gréc.

informatika (odbor matematiky skúmajúci zákonitosti vzniku, zberu, prenosu a spracovania informácií a ich využitia; odbor zaoberajúci sa počítačovým spracovaním informácií) lat.

kybernetika (veda o zákonitostiach riadenia, prenosu informácií, regulácie a kontroly v živých organizmoch a strojoch) gréc.

robotika (tech. odbor zaoberajúci sa robotmi) um.

stochastika (n. o náhode, náhodných javoch a veličinách) gréc. mat.

fyziognomika (n. skúmajúca súvislosť medzi výrazom tváre a psych. vlastnosťami človeka) gréc.

gelológia (odbor zaoberajúci sa výskumom smiechu) gréc.

psychotronika

parapsychológia

ezoterika (odbor zaoberajúci sa vedecky nevysvetliteľnými javmi, skúmajúci doteraz nepreskúmané javy, pri kt. nie je dokázané vedecky uznávané silové pôsobenie, napr. mimoriadne schopnosti človeka) gréc.

ufológia (odbor zaoberajúci sa úkazmi na oblohe, v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považujú za dopr. prostriedok mimozemšťanov) angl. + gréc. hovor.

arkánum (tajné učenie) lat. zastar. kniž.

prognostika (odbor zaoberajúci sa predpovedaním pravdepodobného vývoja nejakého javu, najmä spoločenského) gréc.

futurológia (veda zaoberajúca sa predvídaním spoločenského vývoja, najmä dôsledkov vedecko-tech. rozvoja) lat. + gréc.

logistika (n. o plánovaní, príprave a použití prostriedkov a služieb, o organizácii a koordinácii vzájomne závislých činností, pôvodne v armáde) gréc. voj.

ergológia (odbor zaoberajúci sa štúdiom ľudskej práce, najmä jej ručných spôsobov) gréc.

demografia gréc.

populacionistika (veda o obyvateľstve, jeho zložení, raste a úbytku) lat. zastar.

stratégia (veda o vedení vojny, vojnových operácií) gréc. voj.

blitzkrieg /blickríg/ (nem. voj. teória v 2. svetovej vojne, „blesková“ vojna) nem. polit. voj.

psychológia (veda o duševných javoch) gréc.

sociológia (veda o spoločnosti, jej všeobecných zákonitostiach a čiastkových javoch) lat. + gréc.

politológia (veda o riadení štátu a vzťahov medzi štátmi, o správe verejných vecí) gréc.

filozofia (veda o najvšeobecnejších zákonoch bytia, prírody, spoločnosti a myslenia) gréc.

ontológia

metafyzika (n. o bytí v jeho podstate) gréc. filoz.

gnozeológia

epistemológia

noetika (odbor filozofie zaoberajúci sa poznaním, teória poznania) gréc. filoz.

kanonika (n. o pravidlách poznania) gréc. filoz.

logika (veda o správnom myslení) gréc.

etika gréc. filoz.

morálka (n. o mravnosti, mravouka) lat. filoz.

aretológia (n. o cnosti, súčasť etiky) gréc. filoz.

deontológia (n. o povinnosti, súčasť etiky) gréc.

estetika (veda o podstate, zákonoch a prejavoch krásy, najmä v umení) gréc.

fenomenológia (n. o javoch a vývoji foriem vedomia) gréc. filoz.

eidológia /ej-/ (n. o druhoch a formách ľudského vedomia) gréc.

nomológia (n. o zákonoch, zákonitostiach javov) gréc. filoz.

axiológia

timológia

timetika (n. o hodnotách, ich povahe, mieste a vzťahoch) gréc. filoz.

teleológia (n. o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ) gréc. filoz.

hermeneutika (n. o výklade a interpretácii všetkých prejavov kultúry, napr. textov, umeleckých diel) gréc. filoz.

história

historiografia (veda o dejinách, dejepis) gréc.

archeológia (veda skúmajúca najstaršie dejiny ľudstva na základe hmotných predmetov) gréc.

prehistória (veda o praveku, najstaršom období ľudstva, z kt. sa nezachovali písomné pamiatky) lat. + gréc.

medievalistika (veda o dejinách európskeho stredoveku) lat.

archeografia (n. o vydávaní hist. prameňov) gréc.

epigrafia

epigrafika (hist. veda zaoberajúca sa nápismi na kameni a pod.) gréc.

kodikológia (pomocná hist. veda skúmajúca rukopisy neúradnej povahy) lat. + gréc.

diplomatika (pomocná hist. veda skúmajúca úradné listiny) gréc.

paleografia (veda zaoberajúca sa opisom, triedením a hodnotením písma a jeho funkciou v dejinách) gréc.

paleografia (veda zaoberajúca sa správnym čítaním, miestnym a časovým zaradením písomných pamiatok) gréc.

genealógia (veda zaoberajúca sa štúdiom rodov, rodokmeňov, rodových súvislostí jednotlivcov, rodopis) gréc.

jurisprudencia (práv. veda, právnictvo) lat. práv.

civilistika (odbor občianskeho práva) lat. práv.

fikh (islamská práv. veda) arab.

ekonómia (veda skúmajúca najvhodnejšie umiestnenie obmedzených výrobných zdrojov; v. o zákonoch spoločenskej výroby a rozdeľovaní materiálnych statkov marx.) gréc.

makroekonómia (ekonómia skúmajúca správanie a pôsobenie národného hospodárstva ako celku) gréc. ekon.

mikroekonómia (ekonómia skúmajúca správanie jednotlivých subjektov, najmä domácností a firiem) gréc. ekon.

ekonomika (odbor skúmajúci hosp. stránku činnosti určitého odvetvia, úseku a pod.) gréc.

ekonometria (odbor zaoberajúci sa matematickou formuláciou ekonomických vzťahov a zákonitostí) gréc.

štatistika (odbor zaoberajúci sa skúmaním a číselnou charakteristikou hromadných javov) lat.

kameralistika (veda o fin. a účtovníckych zásadách pre správu majetku feudálnych vládcov, najstaršie účtovníctvo) lat. ekon.

etnografia (veda o hmotnej a duchovnej ľudovej kultúre, opisujúca kultúru a spôsob života národov a národností, národopis) gréc.

etnológia (veda o kultúre národov bez vlastnej literatúry, dnes aj o kultúre ľudstva v jeho národnej a národnostnej rôznorodosti) gréc.

folkloristika (veda o vývoji, podmienkach a zložení ľudovej kultúry, slovesnej, hud., tan. a dram. tvorby) angl.

lingvistika lat.

filológia (veda o jazyku, jazykoveda) gréc. zastar.

paralingvistika (odbor filológie zaoberajúci sa štúdiom sprievodných, mimojazykových rysov jaz. prejavu, napr. tón, intonácia, prestávky, rytmus, nie gestá a mimika) gréc. + lat.

metalingvistika (odbor filológie skúmajúci vzťah jazyka k iným spoločenským javom) gréc. + lat.

filológia (veda o jazyku a literatúre; veda zaoberajúca sa rozborom, výkladom a edíciou textov lit. diel) gréc.

exegetika

exegéza (n. o správnom výklade textu, najmä biblie) gréc.

textológia (odbor lit. vedy zaoberajúci sa textom lit. diela z hľadiska z hľadiska jeho vzniku, autorstva, zmien) lat. + gréc.

poetika (odbor lit. vedy skúmajúci stavbu a tvar lit. diela) gréc.-lat. lit.

genológia (odbor lit. vedy zaoberajúc sa lit. druhmi a žánrami) gréc. lit.

štylistika (odbor lit. vedy zaoberajúci sa štýlom) lat.

tektonika (n. o vnútornej stavbe umeleckého diela) gréc.

komparatistika (lit. porovnávacia veda) lat.

lexikografia (odbor zaoberajúci sa spracovaním slov v slovníkoch, slovnikárstvo) gréc. odb.

gramatika (n. o stavbe jazyka, pravidlách platných pre slovné tvary, morfológiu a tvorbu viet, syntax) gréc. lingv.

semiotika

semiológia (veda o znakoch a znakových sústavách) gréc. filoz.

sémantika

semaziológia (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vyjadrením zmyslu filoz.; n. o význame jaz. jednotiek lingv.) gréc.

syntax (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vnútornou štruktúrou sústav znakov filoz.; n. o gramatickej stavbe viet a súvetí, skladbou lingv.) gréc.

pragmatika (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vzťahom sústav znakov k používateľom) gréc. filoz.

grafematika (n. o písmenách, základných jednotkách písomnej podoby jazyka) gréc.

fonemika

fonematika (n. o hláskach, základných jednotkách zvukovej stavby jazyka) gréc. lingv.

vokalizmus (n. o samohláskach) lat. lingv.

morfológia (n. o stavbe a tvaroch slov, tvaroslovie) gréc. lingv.

onomaziológia (n. o pomenovávaní vecí, javov slovami, jaz. znakmi) gréc. lingv.

terminológia (n. o odb. názvoch, pomenovaniach pojmov) lat. + gréc. lingv.

onomastika

onomatológia (n. o vlastných menách) gréc. lingv.

ojkonymia (n. o menách sídel, obývaných miest, aj zaniknutých) gréc. lingv.

etymológia (odbor skúmajúci pôvod, pôvodnú podobu, význam, príbuznosť a zákonitosti vývoja slov) gréc. lingv.

neolólia (n. o novoutvorených slovách al. jaz. prostriedkoch, novotvaroch) gréc. lingv.

morfematika (n. o najmenších významových jaz. jednotkách) gréc. lingv.

frazeológia (n. o ustálených slovných spojeniach, zvratoch) gréc. lingv.

idiomatika (frazeológia o výrazoch charakteristických pre určitý jazyk, kt. sú obyčajne doslovne nepreložiteľné) gréc. lingv.

peremiológia (n. o prísloviach, porekadlách, úsloviach) gréc. lingv.

štylistika (n. o spôsobe výberu a využitia jaz. prostriedkov, slohu) lat.

lexikológia (odbor skúmajúci slovnú zásobu jazyka) gréc. lingv.

fonetika (veda o tvorení, fyzických vlastnostiach a vnímaní zvukovej stránky ľudskej reči) gréc. lingv.

ortoepia (n. o spisovnej výslovnosti) gréc. lingv.

ortofónia (o správnom vyslovovaní hlások) gréc. lingv.

eufónia (n. o výslovnosti, hlasovej technike, kvalite zvukov) gréc.

rytmika (n. o pravidelnom striedaní prízvučných a neprízvučných dôb v hudbe a tanci, zvukových prvkov v poézii a pod.) gréc.

bibliológia (veda o knihách, knižniciach a lit. dokumentoch, knihoveda) gréc.

stichológia (n. o veršovaní, básnickom umení) gréc.

verzológia (odbor lit. vedy zaoberajúci sa skúmaním verša) lat. + gréc.

prozódia (n. o zvukovej stavbe verša, zvukových vlastnostiach jazyka z hľadiska výstavby verša) gréc.

metrika (odbor verzológie o rytme a rozmere verša) gréc. lit.

strofika (odbor verzológie o skladbe slohy, skupiny veršov spätých rytmom, rýmom) gréc. lit.

epištolografia (n. o zostavovaní, písaní listov) gréc. lit.

grafológia (odbor o písomných prejavoch človeka a vyvodzovaní psych. vlastností zo skúmania písma, rukopisu) gréc.

grafognózia (odbor zaoberajúci sa porovnávaním písma osôb na zistenie totožnosti pisateľa) gréc.

papyrológia (n. zaoberajúca sa štúdiom písomností písaných na papyruse) gréc.

archivistika (odbor o dipl. materiáloch bez aktuálnej úlohy) gréc.-lat.

translatológia /tranz-/ (odbor zaoberajúci sa umeleckým prekladom z jazyka do jazyka) lat. + gréc. lit.

rétorika

rétorstvo (n. o rečníctve, rečníctvo) gréc.

veda o jazyku, literatúre, dejinách a kultúre

slavistika (slovan. národov) lat.

slovakistika (Slovenska) lat.

bohemistika (čes. krajín) lat.

polonistika (Poľska) lat.

slovenistika (Slovinska) lat.

sorabistika (lužických Srbov) lat.

balkanistika vl. m.

balkanológia (balkánskych národov) vl. m. + gréc.

bulharistika (Bulharska) vl. m.

albanistika (Albánska) vl. m.

baltistika (baltských národov) vl. m.

lituanistika (Litvy) vl. m.

rusistika (Ruska) vl. m.

hungaristika (Maďarska) lat.

ugrofinistika (pôvodne uralských národov príbuzných s Maďarmi a Fínmi) vl. m.

germanistika (germ. národov, najmä nem.) lat.

nordistika (germ. národov severu Európy) nem.

škandinavistika (škandinávskych národov) lat.

nederlandistika (Holandska) hol.

romanistika (románskych národov) lat.

italistika (Talianska) vl. m.

hispanistika (Španielska, širšie aj Portugalska a Lat. Ameriky) lat.

portugalistika

lusistika (Portugalska) vl. m. lat.

anglistika (angl. hovoriacich krajín, najmä Veľkej Británie) lat.

amerikanistika (USA; pôvodných obyvateľov Ameriky) vl. m.

turkológia (tur. národov) vl. m. + gréc.

arabistika (arab. národov) vl. m.

egyptológia (starých Egypťanov) vl. m. + gréc.

afrikanistika (národov Afriky) vl. m.

orientalistika (ázijských a afrických národov) lat.

semitológia vl. m. + gréc.

semistika (semitských národov, afroázijskej skupiny národov) vl. m.

sinológia (Číny) lat. + gréc.

japonistika (Japonska) vl. m.

byzantológia (Byzancie) vl. m.

ikonológia (n. o výklade, významoch, vzniku a premenách výtv. diel) gréc.

ikonografia (n. o námetoch vo výtv. umení a ich vývoji) gréc.

ornamentalistika

ornamentika (n. o ozdobách využívajúcich prírodné, geom. al. figurálne prvky) lat. výtv.

urbanizmus lat.

urbanistika (odbor o stavbe miest a sídel a ich začlenení do krajiny) lat. zried. archit.

ekistika (veda o ľudských sídlach, ich vývoji a štruktúre) gréc. archit.

ekleziológia (n. o stavbe a výzdobe kresťanského chrámu, 19. st.) gréc.

muzikológia (hud. veda) lat. + gréc.

melodika (n. o tvorení nápevu) gréc. hud.

kompozícia (n. o hud. skladbe) lat. hud.

harmónia (n. o akordoch a ich spájaní v hud. skladbe) gréc.

organológia (n. o hud. nástrojoch, ich vývoji, stavbe, funkcii a vlastnostiach) gréc. hud.

semeiografia (n. o notovom písme) gréc. hud.

kontrapunkt (n. o vedení najmenej dvoch melodicky a rytmicky samostatných hlasov súčasne) lat. hud.

choreografia (odbor zaoberajúci sa tancom, tan. technikou, organizáciou pohybu tanečníka) gréc.

teatrológia (div. veda) gréc.

filmológia (veda o filme) angl. + gréc.

heraldika (veda o erboch a umení ich zobrazovať) gréc.-franc.

vexilológia (odbor zaoberajúci sa zástavami, vlajkami) lat. + gréc.

numizmatika (n. o platidlách, platobných prostriedkoch, najmä minciach) gréc.-franc.

notafília (n. o papierových platidlách) lat. + gréc.

filatelia gréc.-franc.

timbrológia (n. o poštových známkach) franc. + gréc.

faleristika (odbor zaoberajúci sa opisom, výkladom a hodnotením radov a vyznamenaní) gréc.

sfragistika (veda o pečatiach a pečatení) gréc. hist.

gastronómia (n. o kuchárskom umení) gréc.-franc.

kulinárstvo (kuchársky odbor, kuchárstvo) lat.

pedagogika (veda o výchove ako zámernom formovaní ľudskej osobnosti) gréc.

antropogogika (n. o celoživotnej výchove a vzdelávaní) gréc. ped.

andragogika (n. o výchove a vzdelávaní dospelých) gréc. pedag.

geragogika (n. o výchove a vzdelávaní v treťom veku) gréc. ped.

didaktika (odbor zaoberajúci sa formami, postupmi a cieľmi vzdelávania a vyučovania, teória vzdelávania a vyučovania, súčasť pedagogiky) gréc. ped.

surdopedagogika (pedagogika pre sluchovo postihnutých) lat. + gréc.

oftalmopédia

optopédia gréc.

tyflopédia

tyflopedagogika (pedagogika pre zrakovo postihnutých, osoby s chybami zraku) gréc. lek. ped.

tyflológia (odbor zaoberajúci sa zrakovo postihnutými a ich spoločenským uplatnením) gréc.

pedológia (veda o dieťati) gréc. ped. psych.

juventológia (veda o mládeži) lat. + gréc.

etopédia (o. zaoberajúca sa výchovou, vzdelávaním a výskumom sociálne narušenej mládeže) gréc.

defektológia (odbor skúmajúci zdravotne postihnuté deti, ich vývoj a schopnosť prispôsobenia) lat. + gréc.

somatopédia (odbor defektológie zaoberajúci sa výchovou a vzdelávaním telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených) gréc.

docinológia (veda o skúšaní) lat. + gréc.

kriminalistika (odbor o objasňovaní trestných činov a odhaľovaní páchateľov) lat. práv.

kriminológia (veda o trestných činoch, páchateľoch, treste a trestnom konaní) lat. + gréc.

odorológia (odbor kriminalistiky zaoberajúci sa určovaním osôb a vecí podľa ich pachu) lat. + gréc.

mechanoskopia (n. o skúmaní nástrojov a ich totožnosti) gréc. krim.

viktimológia (odbor zaoberajúci sa obeťami trestných činov a vzťahmi medzi obeťou a páchateľom trestného činu) lat. + gréc. práv.

penológia (veda o výkone trestu, o treste odňatia slobody a jeho účinkoch) lat. + gréc. práv.

mytológia (n. o vymyslených príbehoch s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch) gréc.

religionistika (odbor zaoberajúci sa náboženstvami, ich porovnávaním) lat.

teogónia (n. o bájach o pôvode božstiev a sveta) gréc. náb.

biblistika (veda zaoberajúca sa bibliou) gréc.

ekleziológia (n. o cirkvi, o poňatí cirkve) gréc.

teológia (n. o náboženstve, najmä kresťanskom, náb. viere, bohoslovie) gréc.

apologetika (vedecká teológia, rozumová obhajoba katolíckej viery) gréc.

pastorálka (teológia o duchovnej správe) tal. teol.

dogmatika (teológia zaoberajúca sa výkladom článkov viery, vierouka) gréc.

teognózia (n. o poznaní boha) gréc. náb.

pneumatológia (teológia zaoberajúca sa pôsobením Ducha svätého) gréc. náb.

christológia (dogmatika o Kristovom živote a význame) gréc. teol.

soteriológia (dogmatika o vykupiteľskom poslaní Krista) gréc. náb.

mariológia (dogmatika o význame Ježišovej matky Márie) vl. m. gréc.

angelológia (teologická n. o anjeloch) lat. + gréc. náb.

hamartológia (n. o hriechu) gréc. cirk.

eschatológia (n. o posledných veciach človeka, smrti, posmrtnom živote, a ľudstva, vzkriesení, poslednom súde) gréc. náb.

liturgika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa bohoslužobnými obradmi a úkonmi) gréc. cirk.

heortológia (liturgická n. zaoberajúca sa cirk. sviatkami a obdobiami cirk. roka) gréc. cirk.

eucharistika (n. o sviatosti oltárnej) gréc.

homiletika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa kazateľstvom) gréc. teol.

poimenika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa starostlivosťou o jednotlivca)

katechetika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa vyučovaním náboženstva) gréc. teol.

patristika lat. cirk.

patrológia (odbor zaoberajúci sa štúdiom učenia kresťanských mysliteľov, cirk. otcov) gréc. cirk.

astrológia (odbor zaoberajúci sa vplyvom kozmických telies na pozemské udalosti) gréc.

nástroj

nástroj 2 (prostriedok na tvorenie tónov)

inštrument lat.

organum gréc.-lat. hist.

bicie nástroje

membránofón (bicí n.; blanový n., v kt. tón vzniká chvením blany) lat. + gréc.

drums /drams/ angl.

perkusie

percussion /-kašn/ (sústava bicích nástrojov v džezovom orchestri) lat.-angl.

tympan

tympany (ladený n., medená pologuľa potiahnutá kožou) gréc.

triangel (samoznejúci neladený kovový n. v tvare trojuholníka) lat.

vibrafón (samoznejúci ladený n. v podobe kovových platničiek, zvonkohra) lat. + gréc.

tubafón (samoznejúci ladený n., zavesené kovové rúrky, zvonkohra v džeze) gréc. + lat.

činel (neladený kovový kotúč) tal.

flexatón (dve guľôčky rozoznievajúce oceľový pás, v modernej hudbe) lat. + gréc.

xylofón (sústava drevených doštičiek rozoznievaných paličkami) gréc.

cymbalum (starorím. n., zvonec a kovové pologule) gréc.-lat.

celesta /če-/

čelesta (klávesový n., oceľové doštičky rozoznievané plstenými kladivkami) tal.

kastanety (špan. neladený n., dve malé drevené misky) špan.

maracas /-kas/ (dve duté drevené gule naplnené kamienkami) špan.

claves /kla-/ (dve oblé paličky z tvrdého dreva dlhé 20 cm) špan.

tamburína (špan. a tal. ľudový neladený n., malý bubon s hrkálkami a so zvončekmi) arab.-franc.

tulumbas (starý n., bubon) tur.

nakír (perz.-arab. ľudový n., téglik potiahnutý kožou, na kt. sa udiera dvoma paličkami) arab.

kabraro (egypt. a etióp. malý bubon, na kt. sa udiera rukou) ?

marimba

marimbafón (xylofónový n. černošského pôvodu na princípe vibrafónu) afr.-špan.

menzan (africký n., Kongo) afr.

tamtam (bubon používaný pri kultových tancoch, na prenášanie správ, u afr. černochov; samoznejúci n., zavesená kruhová doska, gong, s vyvýšeným okrajom rozoznievaná paličkou) ind.

bongo (afrokubánsky bubienok) špan.

kajrak (uzb. ľudový n.) uzb.

ču (čín. ľudový n.) čín.

tom-tom (čín. neladený drevený n.) čín.

dabu (čín. n. s malými kovovými tanierikmi) čín.

čango (kór. ľudový n., dvojitý bubon) kór.

vadaiko

vadajko (jap. tradičný n., veľký ťažký zvislý bubon) jap.

todaiko (jap. n., obrovský tradičný bubon) jap.

taiko

šóko

kakko (jap. tradičný n.) jap.

cuzumi (jap. bubienok) jap.

gender (indonéz. n., dvanásť zavesených kovových platní) indonéz.

gong (ladený kovový n. tvaru taniera rozoznievaný paličkou) malaj.

gandang (malaj. a jávsky bubon) ?

kendang (jávsky ľudový n., dlhý bubon vydlabaný z dreva a potiahnutý kožou) indonéz.

huehuetl (aztécky vojnový n. hist., veľký n. mexických Indiánov) indián.

dychové a vzduchové nástroje

aerofón (dychový, vzduchový n., v kt. tón vzniká chvením vzduchového stĺpca) gréc.

flauta (drevený al. kovový n. s vysokým tónom) nem.

pikola (malá flauta, o oktávu vyššia) tal.

flažolet (malá zobcová flauta)

klarinet (drevený jazýčkový n. s valcovitou trubicou) tal.

hoboj (drevený n. s dvojitým plátkom) franc.

fagot (drevený n. s hlbokým tónom) tal.

saxofón (plechový n. s jednoduchým plátkom používaný najmä v džeze) vl. m. + gréc.

altsaxofón (altový saxofón) lat. + vl. m. + gréc.

tuba (plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom) lat.-franc.

bombardón (plechový nátrubkový n., najmä voj., basová tuba) franc.

heligón gréc.

suzafón (plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom, stočený do kruhu) vl. m.

pozauna franc.-nem.

trombón (plechový nátrubkový n. s predĺženou trúbkou, vydávajúci mohutný a slávnostný zvuk) tal.

bomhart lat.-franc.

pumort

pommer (starý drevený n. s dvojitým plátkom) tal.-nem.

barytón gréc.-tal.

eufónium (náustkový plechový n. podobný basovej krídlovke) gréc.

serpent (starý drevený n., až dva metre dlhá trubica hadovitého tvaru) lat.

rifovka (drevená píšťalka) nem.

kornet (kovový nátrubkový n. z poštového rohu, Francúzsko, 19. st.) franc.

piston (kornet s ventilmi) franc.

ofiklejda (nátrubkový n. s klapkami, 19. st.) franc.

šalmaj (starý európsky píšťalový n., pastierska dvojplátková drevená píšťala) franc.-nem.

lura (bronzový trúbkový n., sever Európy, mladšia doba bronzová) nem.

horna (plechový nátrubkový n. používaný pri love, lesný roh) nem. slang.

fistola (pastierska píšťala) tal.

okarína (n. vajcovitého tvaru z pálenej hliny) tal.

olifant (stredoveký signalizačný vyrezávaný roh zo slonoviny) franc. + gréc.

tíbia (starorím. n. s dvojitým plátkom) lat.

clarino /kla-/ (renesančný n., trúbka s jasným zvukom) špan.

trembita

trombita (dlhý pastiersky n.) rum.

fujara (drevený fúkací n.) rum.

bucium (rum. n., dlhá drevená pastierska trúba) rum.

tárogató (balkánsky rómsky ľudový drevený n.) maď.

svirba (srb. píšťalový n. na sprevádzanie pri tanci) srb.

cyrla (alb. n., drevená píšťalka) alb.

syrinx (starogréc. ľudový n. zložený z radu spojených píšťal s rôznou dĺžkou, Panova píšťala) gréc.

aulos (starogréc. n. s dvojitým plátkom) gréc.

svireľ (rus. a ukraj. ľudová flauta) rus.

pikula (pastierska trúba, Zakarpatská Ukrajina) ukraj.

košnaj (uzb. ľudový fúkací n., dvojitá trsťová píšťala) uzb.

surma

surmita (starý n., poľnica) tur.-perz. hist.

zurna (stredoázijský drevený n. s prenikavým zvukom) perz.

nafír (perz.-arab. n., druh trúbky) arab.

agada (egypt. flauta) egypt.

šofar (žid. n. z baranieho rohu používaný pri bohoslužbách) hebr.

šeng (čín. starý mnohohlasový n. rozozvučovaný dychom) čín.

čeng (čín. n., 13 – 24 píšťal rôznej veľkosti) čín.

kuan (čín. fúkací n., hoboj) čín.

feng-šeng (čín. starý n.) čín.

šó (jap. tradičné ústne varhany) jap.

hičiriki (jap. tradičný hoboj) jap.

fue (jap. starý n., krátka flauta) jap.

šakuhači (jap. pozdĺžna bambusová flauta) jap.

rjúteki (jap. priečna flauta) jap.

manvavaka (indián. ľudový n.) indián.

organ (n. ovládaný klávesnicou, pričom zvuk sa vytvára sústavou píšťal, do kt. je vháňaný prúd vzduchu z mechov) gréc.

hydraulis (klávesový vodný organ, 3. st. pr. n. l.) gréc.

portatív (malý prenosný vodný organ) lat.

magrefa (mystický semitský organ) hebr.

pozitív (pevne umiestnený malý organ s jedným manuálom, bez pedálov) lat.

regál (malý prenosný skladací organ s jazýčkovými píšťalami, 15. st.) tal.-nem.

harmónium (skriňový klávesový n., v kt. prúd mechanicky vháňaného vzduchu rozoznieva kovové jazýčky) gréc.

melódium (predchodca harmónia) gréc.

harmonika (n., v kt. prúd vzduchu z úst al. mechov rozoznieva kovové jazýčky) gréc.-nem.

koncertína (druh fúkacej harmoniky) tal.

bandoneón

bandónium

bandonika (ťahacia harmonika) vl. m. zastar.

akordeón lat.-franc.

chromatika (chromatická ťahacia harmonika s klávesnicou) gréc. hovor.

heligónka (diatonická ťahacia harmonika) gréc. hovor.

garmoška (ťahacia harmonika v rus. prostredí) rus. expr.

mirlitón (blanový n., trubica zakončená papierovou membránou, do kt. sa hovorí al. spieva) franc.

idiofón (samoznejúci n. rozoznievaný vzduchovým prúdom) gréc.

sistrum (staroegypt. samoznejúci n., kovový rám v tvare podkovy s voľne uloženými priečkami) gréc.-lat.

gajdy (ľudový n., kožený mech s piskorom) tur.

musette /mizet/ (franc. ľudový n. podobný gajdám) franc.

gora (krovácky ľudový n. v podobe luku rozozvučaného saním pripevneného pštrosieho pera) afr.

anklung (starý organ z bambusových píšťal, Jáva) indonéz.

buccina /bukcí-/ (starorím. a stredoveký plechový nástrubkový n.)

strunové nástroje

chordofón (strunový n., v kt. tón vzniká chvením strún) gréc.

klavír lat.-franc.

piano tal. hovor.

fortepiano

pianoforte (klávesový úderový n. s kladivkovou mechanikou) tal. zastar.

fonola (mechanický klavír hrajúci podľa záznamu na dierovanom páse) gréc.

pianíno (menší klavír so zvislo vedenými strunami) tal.

clavichord /kla-/

klavichord (predchodca klavíra, 14. st.) lat. + gréc.

cembalo /čem-/

čembalo (klavír s trsacou mechanikou) tal.

cembalo /čem-/

čembalo (predchodca klavíra) tal.

adiafón (klavír, začiatok 19. st.) gréc.

spinet tal.-nem.

virginal /verdžinel/ (menšie čembalo so strunami rovnobežnými s klaviatúrou) angl.

gravicembalo lat. + tal.

clavecin /klafsen/ (väčšie čembalo so strunami kolmo na klaviatúru) franc.

pianola (mechanický klavír schopný meniť tempo a silu tónu) tal.-angl.

cimbal (ľudový n. bez klávesnice, s natiahnutými strunami rozoznievanými údermi paličiek) gréc.-lat.

violína (sláčikový n., husle) tal. zastar. kniž.

kremonky

guarnerky

amatovky (husle z tal. mesta Cremony) vl. m.

stradivárky (husle vyrábané v dielni rodiny Stradivariovcov, 17. – 18. st.) vl. m.

viola (sláčikový n. väčší ako husle) tal.

gamba (stará viola pridržiavaná kolenami) tal.

violončelo

čelo (väčší sláčikový n. držaný pri hre medzi kolenami) tal.

kontrabas

basa tal.

barbora (najväčší ľudový sláčikový n. s hlbokým tónom) vl. m.

gitara gréc.

španielka (brnkací n.) vl. m.

dobro (rezofonická gitara, USA) vl. m.

gibson

gibsonka (väčšia gitara s kovovými strunami) vl. m.

bendžo (brnkací n. s dlhým hmatníkom a okrúhlym telom potiahnutým kožou) špan.-angl.

mandolína (menší brnkací n. hruškovitého tvaru) tal.

mandola (mandolína s nižším ladením) tal.

bisernica (južnoslovan. ľudový brnkací n.) srb. chorv.

lutna arab.-nem.

teorba (starý brnkací n. s oválnym tvarom a výrezom uprostred) tal.-franc.

angelika (lutna, Francúzsko a Anglicko) lat. hist.

lýra (starogréc. brnkací rámový n.) gréc.

dekachordón (starogréc. desaťstrunový n., lýra) gréc.

barbitón (starogréc. brnkací n.) gréc.

varyto (domnelý n. na spôsob harfy) gréc.

forminga

forminx (starogréc. n.) gréc.

dodekachordón (n. s dvanástimi strunami) gréc.

monochord (n. s jednou strunou a jednoduchou rezonančnou doskou) gréc.

žaltár gréc.-nem.

psaltérium (stredoveký brnkací n.) gréc.

harfa (veľký rámový brnkací n. bez hmatníka) nem.

trumšajt tal.-nem.

tromba marina (stredoveký ľudový jednostrunový sláčikový n. s prenikavým tónom) tal.

hackbrett /hak-/ (n. s ozvučnou skriňou a asi 20 strunami rozozvučovanými paličkami, Rakúsko a Nemecko) nem.

citara (alpský doskový n.) gréc.-nem.

chrotta

rotta

rota (ír. stredoveký brnkací, neskôr sláčikový n.) kelt.

cruth /kchrjút/ (sláčikový, pôvodne brnkací n., 8. st.) kelt.

fidula (predchodca violy, sláčikový n. s trojdielnou plochou ozvučnou skriňou, Európa, 9. – 16. st.) lat.

giga (stredoveký sláčikový n. hruškovitého tvaru) franc.

tambura

tamburica (balkánsky brnkací n.) arab.-srb.

gusle

guzla

guzlica (južnoslovan. ľudový jednostrunový n.) srb.

bugaria (chorv. brnkací n.) chorv.

brač (južnoslovan. ľudový brnkací n.) tal.-srb.

kobza (slovan. ukraj., rum. ľudový brnkací n.) turk.-ukraj.

organistrum (trecí mechanizovaný n. zložený z ozvučnej skrine a 3 až 6 strún rozochvievaných kožou potiahnutým kolesom otáčaným kľukou) gréc.-lat.

trautónium (elektrický strunový n.) vl. m.

bandura (ukraj. brnkací n. s okrúhlou skriňou a krátkym krkom) gréc.-ukraj.

gudok (rus. ľudový sláčikový n.) rus.

gusli

gusle (rus. brnkací viacstrunový n. s plochou skrinkou) rus.

balalajka (rus. ľudový trojstrunový n. s trojuholníkovou skriňou a dlhým krkom) tat.-rus.

domra (rus. n. podobný balalajke) tur.-rus.

tar (kaukazský ľudový n.) perz.

komuz (kirgiz. ľudový n.)

čonguri (gruz. ľudový n.) gruz.

gusan (armén. starý strunový sláčikový n. používaný ľudovými spevákmi) armén.

dutar (stredoázijský brnkací n. s dlhým krkom) uzb.

keman (tur. n. podobný husliam) tur.

pandora (egypt. a arab. starý brnkací n.) vl. m.

santur

santir (egypt. n.) arab.

kemandže (sláčikový n. z polovice kokosového orecha) perz. hist.

rebáb

rebec

rubeba (perz.-arab. sláčikový n. s dvoma al. troma strunami) arab.

rehab (sláčikový jednostrunový n. so štvorhrannou rezonančnou skrinkou) arab. hist.

tanbur (arab. brnkací n. dlhým krkom) arab.

santur

santir (arab. n.) arab.

sitár

sitar (ind. sláčikový al. brnkací n. s dlhým krkom) ind.

ravanastron (ind. sláčikový n. s jednou al. dvoma strunami, z bambusu) sanskrit

vína (ind. lutna) sanskrit

kunhou (čín. brnkací n., druh harfy) čín.

hunbuši (čín. brnkací n. s dlhým krkom a so štyrmi strunami) čín.

pechi-pa (čín. lutnový n.) čín.

šamisen

šamizen (jap. brnkací trojstrunový n.) jap.

biwa (jap. ľudový trojstrunový n.) jap.

biwa (jap. hruškovitá štvorstrunová lutna) jap.

koto (jap. starý n., stolová citara s trinástimi strunami) jap.

ukulele (havajský ľudový brnkací štvorstrunový n.) polynéz.

slendag (jávsky n. z trstinovej rúrky) indonéz.

bandola (severoamer. n. s desiatimi strunami) tal.

kora (afr. ľudový n. s 21 strunami) ?

elektronické a iné nástroje

melódium (elektrofonický klávesový n.) gréc.

keybord /kejbord/ (elektronický klávesový n.) angl.

syntezátor

syntetizátor gréc.

synťák (n. s elektronickým tvorením tónov) gréc. slang.

automatofón (hrací mechanický stroj) gréc.

verkeľ

verklík nem. hovor.

flašinet (prenosný mechanický hrací stroj, najmä s kľukou, hracia skrinka s kľukou) franc.-nem. hovor.

manopan (mechanický hrací stroj, koniec 19. st.) gréc.

orchestrión (mechanický hrací stroj napodobujúci zvuk celého súboru hráčov, používaný v zábavných podnikoch, 19. st.) gréc.

aristón (mechanický jazýčkový n. s meniteľným kotúčom) gréc.

bas (n. s hlbokým tónom) tal.

pleno /plé-/ (všetkými nástrojmi, všetkými hlasmi) tal.

ripieno /-pjé-/

tutti (všetky nástroje, hlasy, v plnom obsadení) tal.

nádoba

fľaša (sklená valcovitá n. s hrdlom) nem.

buteľa

buteľka (baňatá fľaša) franc.

čutora (ploská voj. al. turistická fľaša, najmä plechová) maď.

termoska (tepelne izolovaná fľaša udržiavajúca teplotu obsahu) gréc.

demižón (väčšia sklená fľaša, najmä baňatá a opletená) arab.-angl.

dupližón (demižón zužujúci sa smerom ku dnu) arab.-angl.

angster lat.

kuttrolf (baňatá, guľovitá sklená fľaša s dlhým hrdlom zloženým z niekoľkých stočených rúrok, 16. a 17. st.) lat.-nem. hist.

karafa arab.-tal.

garafa (fľaša so širokým dnom a zúženým hrdlom na vodu al. víno) arab.-tal. hovor.

karafína (brúsená sklená fľaša na ocot, olej a pod.) orient.-tal.

fiasca /-ka/ (toskánska fľaša na víno opletená lykom al. trstinou, 1 – 2,5 l) tal.

daschbottle /dešbotl/ (fľaša s dávkovacou zátkou) angl. potrav.

flakón (fľaša na voňavku so zátkou al. závitom zo skla, z kovu, porcelánu a pod.) franc.

sérovka (fľaša na krvnú plazmu bez súčastí spôsobujúcich zrážanie krvi, používanú ako liek) lat. lek.

šálka nem.

šapo (nízka širšia n. s uškom na pitie, hrnček) franc. ker.

pokál (pohár, čaša) tal.-nem. bás.

kalfas (veľký pohár al. šálka) nem. slang.

napoleonka (malý pohár, pohárik na koňak, spravidla s veľkým N) vl. m.

šampuska (pohár na šumivé víno) vl. m. hovor.

kalich (pohár podobný bohoslužobnej nádobe na víno) lat.-nem.

tumler (sklený široký kalich s okrúhlym dnom) hol.

štamperlík

štamprlík (n. na pitie liehovín, kalíšok, kalíštek, pohárik) nem. hovor.

žajdlík (n. na pitie s objemom 0,35 – 0,48 l) lat.-nem. zastar.

tamblér (väčší sklený pohár bez stopky, 0,5 l.) angl.

krígeľ (väčší, najmä pollitrový pohár s uchom) nem. hovor.

štucák (vysoký pohár na pivo) nem. slang.

korbeľ (n. na pitie piva, najmä drevená) nem. zastar.

šejker (n. na prípravu miešaných nápojov, najmä alkoholických) angl.

nautilus (stojatý pohár v podobe lode, kt. čašu tvorí mušľa lodičky) lat.

gbel (drevená n.) nem. hovor.

šechtár (n., do kt. sa dojí mlieko, hrotok) nem.

geleta (drevená n. na žinčicu, bryndzu a pod.) rum.

škop

škopík

škopok

škopec (nižšia drevená kruhová n. s dvoma uchami) nem.

šafeľ

šaflík (väčšia okrúhla drevená n. s dvoma držadlami) nem.

girba (n. na mútenie smotany a stĺkanie masla) ? potrav.

lavór (misovitá n. na umývanie, umývadlo) franc.-nem. hovor.

vandeľ nem. hovor.

vajdlink

vajdling (väčšia misovitá kuchynská n. na umývanie, väčšia misa) nem. zastar.

drez (n. na umývanie riadu zabudovaná v kuchynskej linke) čes.

kanva (n. s bočným lievikovitým hrdlom na uľahčenie vylievania tekutiny a s uchom; valcovitá n. so zúženým hrdlom, s pevným uzáverom a držadlom) nem.

cista (drevená al. bronzová valcovitá n. používaná ako vedro) gréc.-lat.

žardiniéra (široká n. na pestovanie kvetov, kvetináč) franc.

váza (ozdobná n. na rezané kvety) franc.-nem.

cache-pôt /kašpó/ (zdobená n. z rôznych materiálov na kvetináč) franc.

ešus (n. na jedlo, poľná kovová miska používaná vo vojsku, pri turistike a pod.) nem. slang.

menážka (plechová miska na jedlo) franc. voj. slang.

kastról (nízka okrúhla n. na varenie) franc. porovnaj hrniec

timbál (kovová okrúhla n. na podávanie jedál na objednávku) franc. kuch.

ťapša maď. hovor.

plech nem.

plecháč nem. hovor.

plavón (n. na pečenie, pekáč) franc. kuch.

remoska (n. na pečenie, elektrická krytá panvica, pekáč) um.

palacinkáreň (n. na pečenie palaciniek, panvica s rúčkou) lat.-maď.

džezva (kovová, najmä mosadzná, hore zúžená n. na varenie kávy) tur.

fritéza

fritovačka (varná n., hrniec na vyprážanie mäsa a pod. v oleji s ohrievacím telesom a košíkom) franc. kuch.

bowle /bou-/ (n. na chladenie nápojov) angl.

sifón (n. na prípravu nápoja z vody nasýtenej oxidom uhličitým) gréc.-franc.

plechovka

plechovica nem.

konzerva franc.-nem.

piksľa

piksňa (plechová n. valcovitého tvaru na potraviny) nem. hovor.

téglik nem.

kelímok (malá n. na potraviny, kozmetické a farm. prípravky so širokým hrdlom) poľ.-čes. nespis.

fiola (sklená baňatá n. s dlhým úzkym hrdlom a plochým dnom) gréc.-nem. farm.

menzúra (n. na meranie väčšieho množstva kvapaliny, odmerka) lat. zastar.

epilima (n. na voňavky) gréc. hist.

urinál (n. na moč) gréc.-lat. lek.

bažant (n. na močenie pre nepohyblivých pacientov) nem. hovor.

šampuska (pohár na moč na vyšetrenie v laboratóriu) vl. m. lek. slang.

šerbeľ (n. na telesnú potrebu, nočník) nem. hovor.

undina (n. na vyplakovanie oka) lat. lek.

ampulka (uzavretá malá sklená n. na kvapaliny, napr. lieky) lat.

albarello (lekárnická valcová n. z majoliky so zúženým telom, nízkou nohou a hrdlom) tal. odb.

urna

cinerárium (n. s popolom mŕtveho, popolnica) lat.

kalamár (n. na atrament) lat.

terárium (n. na chov menších suchozemských zvierat, najmä plazov a obojživelníkov) lat.

serpentárium (terárium na chov hadov) lat.

vivárium (n. na chov živočíchov upravená ako prirodzené prostredie) lat.

konvertor (sklopná n. hruškovitého tvaru na výrobu al. úpravu kovu, ocele vháňaním vzduchu al. kyslíka, hutnícka pec) lat. hut.

mulda (n. na privádzanie suroviny do martinskej pece, sádzacie korýtko) nem. hut. slang.

téglik

tégeľ (n. zo žiaruvzdornej hmoty na tavenie menšieho množstva kovu) nem. hut.

mufľa (n. zo žiaruvzdorného materiálu zabraňujúca priamemu styku vypaľovaných predmetov s ohňom) nem. tech.

skip (n. ťahaná lanom po koľajniciach košového šikmého výsypného výťahového zariadenia na dopravu betónu a sypkých látok) angl. tech.

montejus /-zžis/ (n. na čerpanie kvapalín, žieravín pomocou tlaku vzduchu) franc. tech.

kanister

kanistra (hranolovitá n. na prepravu tech. kvapalín) gréc.-lat.-tal.

bidon (plechová n. na benzín) franc. tech.

kontajner (n. na prepravu väčšieho množstva tovaru, odpadkov a pod.) angl.

liftvan (veľký kontajner na sťahovanie nábytku v kombinovanej doprave) angl. tech.

hobok (n. s mierne zúženým hrdlom, so snímateľným vekom a s dvoma uchami na prepravu sypkých materiálov) um. tech.

recipient (zvonovitá n. na uchovávanie al. spracovávanie látok a pod. vo vákuu) lat. tech.

barel (železný sud na horľavé tekutiny, najmä naftu, benzín) angl. tech.

exsikátor (n. na zbavovanie látok vlhkosti, na sušenie, vysušovač) lat. tech.

barrique /-rik/ (n. z dubového dreva na dozrievanie koňaku) franc.

retorta (n. na destilovanie kvapalín so zahnutým hrdlom, krivuľa; n. na suchú destiláciu, chemickú reakciu pri vysokej teplote) lat. chem.

autokláv (tlaková n. s vysokými teplotami používaná v chem., potrav. a stav. priemysle a na sterilizáciu v lek. a biol.) gréc. + lat.

kyveta (priehľadná: n. na kontrolu vzoriek, roztokov) franc.

pyknometer (sklená n. na meranie hustoty kvapalín vážením) gréc. fyz.

byreta (kalibrovaná sklená trubica, rúrka na meranie kvapaliny obyčajne s kohútikom) franc. chem.

duplikátor (n. na ohrievanie s dvojitou stenou plášťa) lat.

expander (n. na uvoľňovanie pary z horúcej odpadovej vody, uvoľňovač tepla) lat.-franc.

batea (n. na vymývanie zlatonosnej hliny v tvare misky) angl.

tank (n. na vyvolávanie filmov) angl. fot.

elektrónka (banka s elektródami na riadenie toku elektrónov) gréc. eltech.

dióda (elektrónka al. polovodičová súčiastka s dvoma elektródami) gréc. eltech.

terina (širšia vázovitá praveká n. s užším hrdlom) tal. archeol.

kanopa (n. na odkladanie vnútorností balzamovaných tiel) egypt. archeol.

hydria (starogréc. n. na vodu s dvoma vodorovnými a jedným zvislým uchom) gréc.

ampula (antická a stredoveká malá n. guľovitého tvaru zo skla al. z kovu, na oleje, voňavky a pod.; baňatá nádobka s úzkym hrdlom, na liečivá a pod.) lat.

kylix (plytká široká čaša na nízkej nohe na víno) gréc. hist.

skyfos (starogréc. malá lievikovito sa nahor rozširujúca n. s jedným al. dvoma uchami) gréc. hist.

kráter (starogréc. veľká kovová al. keramická n. so širokým otvorom na miešanie vína s vodou) gréc. hist.

kyathos

kyatos (malá antická n. na naberanie tekutín z iných nádob s dlhým uchom al. rúčkou) gréc.

amfora (antická n. vajcovitého tvaru na oleje, víno a pod. s dvoma uchami) gréc.

askos (malá sploštená antická n. na nalievanie oleja do lámp s oblúkovitým uchom) gréc.

arybalos (starogréc. drobná n. na oleje guľovitého al. vajcovitého tvaru so širokým okrajom hrdla) gréc. hist.

alabastrón (antická n. na oleje, voňavky a pod. valcovitého tvaru) gréc. hist.

psyktér (objemná n. na chladenie nápojov) gréc. archeol.

oinochoe (starogréc. kovová al. keramická kanva na nalievanie vína) gréc.

fialé (starogréc. polokužeľovitá miska bez úch s plochým, v strede vypuklým dnom) gréc. archeol.

pelika

peliké (starogréc. dvojuchá n. rozšírená v dolnej časti) gréc.

lekytos (starogréc. štíhla n. s úzkym hrdlom a jedným uchom na vonné oleje) gréc. hist.

diota (veľká antická n.) gréc. hist.

stamnos (veľká guľovitá antická n. na potraviny s krátkym širokým hrdlom a vodorovnými uchami) gréc.

mastos (starogréc. hlinená al. kovová n. v tvare ženského prsníka) gréc.

rytón (antická n. v tvare zvieracieho rohu) gréc. archeol.

tripus (antická obetná n. s troma nôžkami) gréc. archeol.

pseudokernos (antická kultová n. s bočnými nádobkami) gréc. archeol. hist.

situla (kovová, najmä bronzová n. v tvare vedra s bohatou výzdobou) lat. archeol. výtv.

acetabulum (antická n. na ocot) lat. hist.

toreutika (predmet vyrobený spracovaním, tepaním kovov za studena s figurálnou al. ornamentálnou výzdobou, napr. n., prilba a pod.) gréc.

pitos (veľká sudovitá keramická n. so špicatým dnom na skladovanie potravín al. na pochovávanie) gréc. archeol.

oleárium (ozdobná stredoveká n. na oleje) gréc.-lat.

pinka (n. na poplatok za používanie kariet al. kolkov) hebr.-nem.

holba (valcovitá a pod. n. s uchom a so sklopným viečkom zo skla, z keramiky al. kovu) nem.

humpen (veľká valcovitá n. z rôznych materiálov, často s viečkom, na nápoje, 16. – 18.st.) germ.

kalich (bohoslužobná n. na víno) lat.-nem.

cibórium (kalich s viečkom na hostie) lat.

aspergil (n. na svätenú vodu pri bohoslužobných obradoch, svätenička, kropenička) lat. cirk.

turibulum (obradná n. na spaľovanie kadidla, kadidelnica) lat. cirk.

baptistérium (n. s vodou na krstenie) gréc.-lat.

aquamanile /akva-/ (n. s výlevkou a uchom na umývanie rúk v kresťanskej liturgii) lat.

oleárium (ampulka na svätenú masť z oleja a balzamu na katolícke obrady) gréc.-lat.

lavatórium (n. na obradné umývanie pri studničnej kaplnke stredovekého kláštora, kamenné koryto) lat. cirk.

piscina (starokresťanská nádoba na krstenie) lat. hist.

grál (misa al. pohár, s kt. Kristus slávil poslednú večeru a do kt. zachytili jeho krv) franc. porovnaj nádrž 1schránkamisa

nápoj

nektár (lahodný n.) gréc. pren.

almázia

malvázia (dobrý n.) gréc. pren.

špecialita lat.

špécia (vyberaný, osobitný, mimoriadny n.) lat. hovor.

nektár (n. gréc. bohov) gréc. mytol.

panč (n. rozriedený a tým pokazený iným nápojom, tekutinou) nem. hovor.

šláftrunk (n., kt. sa pije pred spaním) nem. hovor. zastar.

elixír (zázračný n. s liečivým al. iným účinkom) arab.

cordial /ko-/ (n. na posilnenie srdca) lat.

liehový nemiešaný n.

alkohol arab. chem.

destilát lat.

špiritus lat. hovor. a farm.

špirák lat. hovor.

trúnok nem. zastar. al. expr.

gajst nem. subšt. zastar.

gramatika gréc. žart.

šnaps nem. hovor.

kvit (liehový n. získaný oddeľovaním zo zmesi kvapalných látok, liehovina, pálenka) lat. zastar.

drink (miešaný al. nemiešaný alkoholický al. nealkoholický n.) angl.

aperitív (n. podávaný pred jedlom na povzbudenie chuti) franc.

amer picon (horký n. používaný ako aperitív al. na prípravu koktailov)

terkelica (n. z hroznových výliskov) maď.

barackovica (n. z marhúľ, marhuľovica) maď.

kontušovka (poľ. ražný n.) poľ.

rakija (balkánsky n. z hroznových výliskov al. z kôstkovíc) arab.-tur.

mastika (bulh. aromatický n.) bulh.

kirsch /kirš/ (n. z čerešní, čerešňovica) nem.

almázia

malvázia (sladký n.) gréc. hovor.

maraskéno (n. z višní, višňovica) tal.

kampampuli (korenistý liečivý n.) tal.

calvados /ka-/ (franc. n. z jablkového muštu) franc.

marc /már/ (n. z odumretých kvasiniek vo víne) franc.

akvavit (dán. n. s obsahom silíc) lat.

rum (vyrábaný destiláciou trstinovej melasy al. umelo pridaním esencie) angl.

džin

gin /džin/ (n. z obilia s príchuťou, najmä borievok) angl.

sour (kyslastý osviežujúci n.) angl. potrav.

whiskey /ui-/

whisky

viska (n. škótskeho pôvodu z obilných zápar, najmä jačmeňa, kukurice) kelt.-angl.

vodka (n. rus. pôvodu z vodou riedeného liehu) rus.

kvas (rus. osviežujúci, slabo alkoholický n. z ovocia, obilia) rus.

žžonka (n. pripravený pálením koňaku al. rumu s cukrom, korením, citrónom a pod.) rus.

samohonka (rus. n. vyrábaný po domácky) rus.

kumys (n. z kvaseného kobylieho mlieka, stredná Ázia) rus. kirg.

archi (mongol. vodka) mongol.

mao-tchaj (n. dozrievajúci niekoľko rokov pod zemou v kameninových nádobách) čín.

saké (čín. a jap. n. z kvasenej ryže) jap.

sóma (ind. opojný n používaný pri obetovaní) sanskrit náb.

toddy (n. z cukrovej miazgy kokosových paliem, palmové víno) dráv. bot.

arak arab.

raki (n. z palmových vín; n. z melasy, ryže a manioku) arab.-tur.

súra (n. z kokosového mlieka) arab.

ayahuasca /ajavaska/ (juhoamer. domorodý omamný n.) indián.

tequilla /-kila/ (mexický n. z agávy) špan.

palque /palke/

pulque /-kerk/

pulke (mexický n. vyrobený skvasovaním agávovej šťavy) indián.-špan.

brandy /brendy/ (n. z vína, vínovica) angl.

armaňak

armagnac /-maňak/

koňak (n. vyrobený destiláciou vína) vl. m.

pliska (bulh. koňak) vl. m.

gruziňak

gruziňák (gruz. koňak) vl. m.

V.O. (koňak starý asi 20 rokov) angl. skr.

V.S.O. (koňak starý asi 20 až 25 rokov) angl. skr.

V.S.O.P. (koňak starý najmenej 30 rokov) angl. skr.

X.O. (koňak starý asi 40 až 50 rokov) angl. skr.

likér (sirupovitý sladený n. s vysokým obsahom cukru a aromatických látok) franc.

becherovka (karlovarský žalúdočný horkosladký bylinný likér) vl. m.

chartreuska /šartréz-/

chartreuse /šartréz/ (jemný sladký bylinný likér) franc. vl. m.

rozoliš

rozóliš (hustý sladký likér) tal. zastar.

krém (likér s vysokým obsahom cukru s nižším obsahom alkoholu, najmä so žĺtkami, s mliekom a prísadami) franc.

alaš (sladký likér s rascovou príchuťou) vl. m.

griotka (višňový likér) franc.

cherry brandy /čeri brendi/ (jemný likér z višňovej šťavy, čerešňovice, liehu, cukru) angl.

curaçao /küraso/ (sladký hustý pomarančový likér) vl. m.

pastis (bezfarebný likér z anízu a zo sladkého drievka) franc.

anízovka (sladený likér z anízu, badianu, fenikla, škorice a prísad) orient.-gréc.

fernet (horký likér s nízkym obsahom cukru) vl. m.

absint (horký likér z paliny) gréc.-franc.

dosage /-záž/

dozáž (likér z vína, vínneho destilátu a cukru určený na úpravu šumivého vína) franc.

porter (ťažké čierne pivo) angl.

omatajo /-cho/ (pivo zo scukornateného a skvaseného ciroku) špan.

ale /ejl/ (angl. silno alkoholizované svetlé pivo) angl. potrav.

liehový miešaný n.:

špric

špricer (n. z vína a zo sódy, strek) nem. slang.

koktail

kokteil (n. z rôznych liehovín, cukru, citróna, korenia, ľadu a pod.) angl.

longdrink (alkohol zmiešaný so sódou, minerálkou al. ľadovou vodou) angl.

punč (n. pripravený z aromatickej alkoholickej tekutiny z vody, cukru, čaju, rumu a citróna pridanej do horúcej vody) ind.-angl.

grog (horúci n. z rumu, vody a cukru) angl.

toddy (n. z alkoholu, cukru a vody podobný grogu al. punču, najmä vo Veľkej Británii) dráv.

šodó (penový horúci n. z vína, zo žĺtkov a z cukru) franc. kuch.

bowle /bou-/ (n. z vína, likéru, cukru, ovocia a ovocných štiav) angl.

koblér (chladený n. zo sirupu, muštu, alkoholu, konzervovaného ovocia, zdobený šľahačkou) angl.

sling (n. z alkoholu, citrónovej šťavy a zo studenej vody) angl. potrav.

fiz

fizz (chladený a spenený n. z vína, likéru, destilátov, citrónovej šťavy a vajec) angl.

nealkoholický n.

káva arab.

café /ka-/ (aromatický osviežujúci z rozomletých pražených semien kávovníka) franc.

santos (brazílska káva) vl. m.

turek (neprecedená káva) vl. m. hovor.

espreso

espresso

preso

presso (káva pripravená v prístroji na rýchle prekvapkávanie pod tlakom, pretlakovou parou) tal.

mokka (silná čierna filtrovaná káva) vl. m.

neskafé

neska (rozpustná zrnková káva v prášku) um. hovor.

kapucíner lat.

kapucín lat. hovor.

capucino /ka-čí-/ (čierna káva s malým množstvom mlieka) tal.

sifón gréc.-franc. hovor.

sóda

sódovka (n. z vody nasýtenej oxidom uhličitým) arab.-lat.

limonáda perz.-tal.-franc.

krachelka

krachlík (n. z ovocnej šťavy a vody) um. zastar.

džús (n. z ovocnej al. zeleninovej šťavy s rozdrvenou dužinou) angl.

oranžáda (n. z pomarančovej šťavy) franc.

zaft (n. z rastlinných plodov) nem. hovor.

mušt (šťava získaná z čerstvého ovocia lisovaním) lat.-nem.

koktail

kokteil (n. z ovocných štiav, ovocia, mlieka, zo smotany, z čokolády a pod.) angl.

kofola um.

coca-cola /koka-kola/

kokakola indián. a afr.

pepsicola /-ko-/

pepsikola (osviežujúci n.)

tonik (posilňujúci, povzbudzujúci n. s chinínom, kofeínom a pod.) angl.

frapé

frappé (chladený n., najmä so zmrzlinou) franc. potrav.

džúlep (letný n. s ľadom, mätou, ovocím a so šľahačkou) angl. potrav.

flip (miešaný n. z mlieka, cukru, zo sirupu, z muštu, zo žĺtka, z ľadu) angl. potrav.

šejk (mliečny zmrzlinový ovocný n.) arab. potrav.

grenadína (ovocný n.) franc. zried.

cidre /sidr/ (ovocný, málo alkoholický n. z jabĺk) franc.

jogurt (zakvasený a zahustený n. z pasterizovaného mlieka) tur.-bulh.

kefír (skvasené a skysnuté mlieko s obsahom alkoholu) turk.-bulh.

boza (bulh. n. z prosa, kukurice a pod.) bulh.

sangarea /sengeri/ (osviežujúci n. v tropických oblastiach) angl. potrav.

sorbet (chladivý orient. n.) arab.-tal.

šerbet (chladený orient. n. z cukru a ovocia) arab. potrav.

šubat (kysnutý n. z ťavieho mlieka) arab. porovnaj vínomlieko 1

neschopnosť

indisponovanosť

indispozícia (dočasná n. zvyčajného výkonu) lat.

inadaptabilita (n. prispôsobiť sa prostrediu) lat. odb.

maladaptácia (n. prispôsobenia) lat. sociol. psych.

inkompetencia (n., nespôsobilosť rozhodovať, neodbornosť) lat.

analfabetizmus

analfabetstvo gréc.

negramotnosť (n. čítať a písať) sl. + gréc.

impotencia

impotentnosť (nemohúcnosť, napr. umelecká) lat. kniž. pren.

invalidita (n. práce pre následky choroby al. úrazu, pokles al. strata tejto schopnosti) lat.

insolvencia

insolventnosť (n. dlžníka zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.

bankrot tal.-nem.

krach nem. hovor.

krida (n. podniku platiť, plniť záväzky, hosp., obch., fin. a pod. úpadok) lat.-nem. práv.

kolaps (zrútenie, zlyhanie) lat.

inhabilita (nespôsobilosť sudcu rozhodovať v prípadoch, keď nie je záruka jeho nestrannosti) lat. práv.

deficiencia (n. vykonávať kňazský úrad) lat. cirk.

hydrofóbia (n. látok zadržiavať vodu, rozpúšťať sa vo vode) gréc. chem.

pojmy z medicíny

afunkcia (n. činnosti) gréc. + lat. lek.

abázia (n. chodiť, n. chôdze) gréc. lek.

akinéza (n. pohybu, nehybnosť, ochrnutie) gréc. lek.

astázia (n. stáť, udržať sa vo vzpriamenom postoji) gréc. lek.

afágia gréc.

aglutícia (n. prehĺtať) lat. lek.

inkontinencia (n. udržať moč, stolicu) lat. lek.

enuréza

anischúria (n. udržať moč, pomočovanie, najmä v noci) gréc. lek.

anopsia (n. vidieť spôsobená nezapojením oka) gréc. lek.

dyzopia gréc. zastar.

brachymetropia

hypometropia

myopia (n. ostro vidieť vzdialené predmety, krátkozrakosť) gréc. lek.

hypermetropia

hyperopia (n. ostro vidieť blízke predmety, ďalekozrakosť) gréc. lek.

daltonizmus vl. m.

achromatopsia

achromázia

dyschromatopsia

parachromatizmus (n. rozoznávať farby, vrodená farbosleposť) gréc. lek.

dichromázia

dichromatopsia (čiastočná farbosleposť) gréc. lek.

protanopsia (farbosleposť na červenú farbu) gréc. lek.

akyanoblepsia

akyanopsia (farbosleposť na modrú farbu) gréc. lek.

tritanopia (farbosleposť na modrú a žltú farbu) gréc. lek.

achloropia

deuteranopia (farbosleposť na zelenú farbu) gréc. lek.

aglúzia (n. vnímať chuť) gréc. lek.

astereognóza (n. rozoznávať bežné predmety hmatom) gréc. lek.

aprosexia (n. sústrediť myšlienky na podnet) gréc. lek.

dysgnosia (n. poznávania, spájania vnemov, predstáv) gréc. psych.

agnózia (n. chápania) gréc. lek.

agrypnia gréc. lek.

asomnia

hyposomnia gréc. lat. lek.

insomnia (n. spať, chorobná nespavosť) lat. lek.

afónia (n. hovoriť, n. reči) gréc. lek.

rezasténia (n. hovoriť, porucha prejavujúca sa slabosťou hlasu, u hercov, rečníkov) gréc. lek.

logamnézia (strata schopnosti hovoriť) gréc. lek.

surdomuitizmus (náhla strata schopnosti hovoriť a počuť, hluchonemota) lat. lek.

alália (n. vyslovovať zreteľne hlásky) gréc. lek.

dysfémia (n. plynule hovoriť, vyslovovať, zajakavosť, koktavosť) gréc. lek.

hotentotizmus vl. m.

tetizmus (najhorší stupeň dysfémie) um. lek.

lalopatia gréc. lek.

balbuties (zajakavosť) lat. lek. psych.

pselizmus (n. správne vyslovovať väčšinu hlások, bľabotanie) gréc. lek.

dyslália (n. tvoriť niektoré hlásky, zlá výslovnosť, hatlavosť, brblavosť) gréc. lek.

dysfázia (n. nájsť vhodný výraz pri rozprávaní) gréc. lek.

palifemia (strata plynulosti reči spôsobená prechodnou neschopnosťou nájsť vhodný výraz) gréc. lek.

agramatizmus

dysgramatizmus (n. tvoriť gramaticky správne tvary, vyjadrovať sa gramaticky správne) gréc. lek.

akatafázia (n. usporiadať slová do viet, vyjadriť myšlienku v súvislých vetách) gréc. lek.

anómia (prechodná n. vybaviť si al. vysloviť meno osoby al. veci) gréc. + lat. lek.

alexia (chorobná n. čítania, n. pochopiť čítaný text) gréc. lek.

dyslexia

legasténia (n. čítania spôsobená poruchami v zrakovom vnímaní) gréc. lek.

paralexia (získaná porucha čítania, strata schopnosti čítať ako dôsledok poruchy mozgovej kôry, prejavujúca sa zamieňaním slov) gréc. lek. psych.

agrafia (porucha schopnosti písania spôsobená poškodením časti mozgu) gréc. lek.

paragrafia (porucha schopnosti písania prejavujúca sa písaním nesprávnych slov al. písmen, skomoleninami) gréc. lek.

dysgrafia

grafosténia (porucha schopnosti písania, súhry pohybu, zraku a sluchu) gréc. lek.

akalkúlia

dyskalkúlia (porucha schopnosti počítať, čítať a písať číslice, chápať matematické pojmy a vzťahy medzi nimi) gréc. + lat. lek.

dyzortografia (porucha sluchového vnímania vedúca k pravopisným chybám, n. zvládnuť pravopis) gréc. lek.

gatizmus (n. zachovávať základnú čistotu, hygienu) lat. lek.

impotencia

impotentnosť (n. muža uskutočniť súlož so ženou; n. oplodnenia) lat. lek.

infertilita (neschopnosť splodiť al. donosiť) lat. biol.

sterelita

sterilnosť (n. tvoriť zrelé pohlavné bunky, potomstvo, jalovosť) lat. genet.

aspermatizmus (n. vytvárať samčie, mužské výronové pohlavné bunky) gréc. lek. veter.

debilitas vitae /débilitás vité/ (n. života, nespôsobilosť pre život, o novorodencovi) lat. lek.

agalakcia (n. vylučovať materské mlieko) gréc. lek. vet.; porovnaj poruchaslepotahluchotanemota a pod.

nástroj

nástroj 1 (pomôcka pri práci)

inštrument lat.

vercajg

vercajk

verkcajg

verkcajk (náradie, náčinie) nem. zastar. hovor.

sersan

sersám (náradie, najmä remeselnícke; n. všeobecne) maď. hovor. slang.

aparatúra (sústava nástrojov, prístrojov, zariadenie) lat.

verk

verkeľ

vergeľ (n., najmä starý) nem. pejor. zastar.

organon (n. myslenia, poznania, bádania kniž.; n. všeobecne) gréc.

forma (n., kt. dáva veci, výrobku, požadovaný tvar) lat.

fréza (otáčavý n. s niekoľkými ostriami na obrábanie kovových al. drevených plôch) franc. tech.

ruleta (n. na zdrsňovanie povrchu kovových platní v rytectve) franc. výtv.

imbus (zástrčný n. na skrutkovanie) um. tech.

géč (n. na zarovnávanie zubov píly do rovnakej výšky) les. hovor.

hever (n. na zdvíhanie bremien, zdvíhadlo hovor.; n. na premiestňovanie tekutín nasávaním, násoska na ťahanie vína zo suda vin.) nem.

hoblík (n. na obrábanie dreva, vytváranie hladkých plôch na dreve) nem.

rašpľa (n. na opracovanie mäkkého materiálu, najmä dreva a pod., podobný pilníku) nem.

ferasa (n. na brúsenie plochého skla) ? tech.

kobza (n. na zvláčňovanie mäkkých usní) ukraj. kož.

rotavátor (n. na obracanie pôdy, rotačný kyprič) lat. poľnohosp.

exstirpátor (náradie na ničenie koreňov buriny, plečka) lat. poľnohosp.

rajtár (n. na čistenie zrna od pliev, vejačka) nem.

hachľa (n. na spracovanie, česanie ľanu, česák) nem. text.

šperhák nem. hovor.

findrich (n. na odomknutie nahrádzajúci kľúč, pakľúč) nem. slang.

virguľa (n. na hľadanie vody al. nerastov) lat.

sonda (n. na preskúmanie ťažko prístupných miest) franc.

pištoľ

pištoľa (ručný n. v tvare ručnej zbrane s krátkou hlavňou, najmä na nanášanie farby, čerpanie benzínu a pod.) čes.-franc.

krompáč (n. na kopanie zeminy s dvoma železnými ramenami na drevenej násade, čakan) nem.

pikel (horolezecký čakan) nem. slang.

sapína (n. na manipuláciu s kmeňmi, tyč s kovaním) tal. drev.

cólštok (n. na meranie dĺžky, skladací meter) nem. hovor.

ciachovačka

ciachovadlo (n. na označovanie predmetov úradnou značkou ako potvrdenie vykonanej kontroly, premerania a pod., značkovačka) nem.

graca

gracka (poľnohosp. n., široká trojuholníková motyka) nem. poľnohosp.

štokovačka (n. na opracúvanie povrchu kamenárskych výrobkov, omietky a pod., zrnovačka) nem. tech. slang.

karbovačka nem. stav. slang.

kočerha (n. na miešanie malty a hasenie vápna, ohreblo) ? slang. stav.

žufaňa ?

fangla nem. slang. stav.

varaca (n. na naberanie malty a pod., murárska naberačka) ? slang. stav.

špachtľa (n. na stieranie vápna, sadry, farby, vyrovnávanie nerovností, stierka) gréc.-nem. hovor.

kelňa (murárska lyžica) nem. stav. slang.

bager (lyžica na polievku) hol. voj. slang.

multra (kupecká lyžica na naberanie orieškov, mandlí a pod.) nem. zastar. hovor.

špatľa (lyžica al. lopatka používaná pri vyšetrení dutiny úst) nem. lek.

kyreta (malá ostrá lyžica na čistenie telových dutín) franc. lek.

bužia (oblá tyčka používaná ako sonda a pod., napr. v urológii) franc. lek.

kombinačky (kliešte spájajúce rôzne možnosti použitia) lat.

hasák (rúrkový kliešťový n. s nastaviteľnými čeľusťami na skrutkovanie, pridŕžanie) nem. tech. slang.

kulma nem.

ondulovačka (kliešte al. iný n. na vlnenie vlasov) lat.

pinzeta (pružné malé kliešte na uchopenie drobných predmetov) franc.

depilátor

epilátor (n. na odstraňovanie nežiaducich vlasov a chlpov z pokožky) lat.

peán (pinzeta na zastavenie krvácania z ciev) vl. m. lek.

ekartér (chirurgický n., odťahovač) franc. lek.

lanceta (úzky končistý chirurgický n. s obojstranným ostrím) franc. lek.

trepan (n. na chirurgické otvorenie lebky) gréc.-lat. lek.

irigátor (n. na výplach) lat. lek.

spekulum (n. na vyšetrenie telových dutín rozširujúci vchody do nich, zrkadlo) lat. lek.

kyreta (n. na výškrab maternice, malá ostrá lyžica na čistenie telových dutín) franc. lek.

trokár (n. na odvádzanie plynov al. vypúšťanie tekutín z telových dutín zvierat) franc. veter.

rafija

rafika (starý n. na písanie) lat.-gréc. zastar.

grifeľ (n. na písanie z bridlice) nem. zastar.

klajbas

plajbas (pero) nem. hovor. zastar.

klajbas

plajbas (ceruzka) nem. hovor. zastar.

pastelka (farebná ceruzka na kreslenie) tal.

krejón

krajón

krayon /krajón/ (patentná ceruzka s vysúvacou tuhou) franc.

pentelka (ceruzka s veľmi tenkou tuhou na jemné kreslenie a rysovanie) vl. m. hovor.

verzatilka (patentná ceruzka s mechanizmom na uvoľňovanie tuhy) lat.

fix

fixka (ceruzka s farebnou liehovou, tušovou náplňou) lat. hovor.

rumpľa (n. na ručné pranie z vlnitého plechu) nem. hovor. zastar.

bendžo (n. na upratovanie voj. rajónov, kefa s násadou) špan.-angl. voj. slang.

kombajn (n. na leštenie parkiet, sústava kief so záťažou a rúčkou) franc.-angl. voj. slang.

skateboard /skejtbord/

skejtbord

skate /skejt/

skejt (n. na čistenie parkiet, spojená sústava kief, na kt. sa vojak postaví a obratnými pohybmi okolo svojej osi sa pohybuje po parketách) angl. voj. slang.

štoplcíger (n. na vyťahovanie zátok, vývrtka) nem. hovor.

eolit (pracovný n., kamenný predmet z konca treťohôr, kt. umelé opracovanie je sporné) gréc. archeol.

mikrolit (drobný kamenný n. zo strednej doby kamennej) gréc. porovnaj prístrojzariadenie 1náčinienôž

nedostatok

nedostatok 1 (chýbanie, nedostačujúce množstvo)

absencia lat. kniž.

deficit lat. ekon.

manko tal. hovor.

-pénia gréc. v zlož. sl.

deprivácia (zbavenie niečoho dôležitého, odstránenie, strata) lat.

arytmia (n. rytmu, pravidelnosti, nepravidelná činnosť, nepravidelnosť) gréc. kniž. a odb. a. srdca

anémia (n. červených krviniek a krvného farbiva, málokrvnosť) gréc. lek.

talasémia (dedičná málokrvnosť v oblasti Stredozemného mora) gréc. lek.

chloróza (málokrvnosť z nedostatku železa, najmä u dospievajúcich dievčat, blednička) gréc. lek. porovnaj málokrvnosť

trombopénia (n. krvných doštičiek v krvi) gréc. lek.

pancytopénia (veľký úbytok všetkých krviniek v krvi) gréc. lek.

sideropénia (n. železa v krvi) gréc. lek.

achýlia (n. žalúdočnej šťavy) gréc. lek.

achromázia

achrómia

achromatóza

achromodermia

leukodermia (chorobný n. kožného farbiva) gréc. lek.

albinizmus (vrodený n. farbiva kože, dúhovky a vlasov) lat. lek. veter.

leukotrichia

leukotrichóza (n. farbiva vo vlasoch) gréc. lek.

alopécia gréc. lek.

akómia (chorobný n. vlasov) lek.

atrichia

atrichiáza

hypotrichóza (vrodený n. vlasov) gréc. lek.

avitaminóza (n. vitamínov a z toho vyplývajúci chorobný stav) gréc. + lat. lek.

karencia (n. živín a výživných látok, napr. vitamínov al. bielkovín, chorobný stav) lat. lek.

oligotrofia (n. živných látok) gréc. biol.

malnutrícia (porucha vyvolaná nedostatočnou výživou, podvýživa) lat. lek.

denutrícia (podvýživa, chudosť) lat. lek.

baryakúzia (n. sluchu, nedoslýchavosť) gréc. lek.

anakúzia (hluchota) gréc. lek.

presbyakúzia /prez-/ (starecká hluchota) gréc. lek. porovnaj hluchota

frigidita

frigidnosť lat. lek.

anafrodízia (n. sexuálnych záujmov, pohlavná chladnosť, o žene) gréc. lek.

debilita

debilnosť (n. al. zníženie duševných, rozumových schopností, najľahší stupeň slabomyseľnosti, duševná zaostalosť, menejcennosť) lat. porovnaj slabomyseľnosť

dezorientácia (porucha vedomia, myslenia, pamäti, prejavujúca sa n. al. stratou orientácie v čase, mieste a pod.) franc. + lat.

amencia (n., strata pamäti, orientácie, chorobná zmätenosť, roztržitosť) lat. lek.

moral insanity /-sen-/ (n. schopnosti mravného konania a cítenia, mravná porucha, nekontrolovaná násilnosť) angl. lek. psych.

abúlia

dysbúlia (chorobný n. vôle, slabá vôľa, nerozhodnosť, ľahostajnosť) gréc. lek.

hypobúlia (porucha schopnosti konať cieľavedome, n. pevnej vôle) gréc. lek.

defetizmus (n. sebadôvery, strach z porážky, neúspechu, porazenectvo, malovernosť, malodušnosť, bojazlivosť) franc.

indiskrécia lat. kniž.

indiskrétnosť (n. mlčanlivosti, nedodržanie taktu, netaktnosť, prezradenie, porušenie tajomstva, dotieravosť, prostorekosť) lat.

amúzia

dysmúzia (chorobný n. zmyslu pre hudbu) gréc. + vl. m. lek.

ilikvidita (n. finančných prostriedkov, platobné ťažkosti) lat. fin. porovnaj chýbanieporucha

nohavice

portky lat. zastar.

pulidery rom. hovor. zastar.

tesiláky (n. zo syntetického polyesterového vlákna) um. slang.

džínsy angl.

texasky vl. m.

rifle (športové n. z pevnej bavlnenej látky, najmä modrej) angl.

menčestráky (n. z bavlnenej vlasovovej tkaniny s pozdĺžnymi pruhmi) vl. m. hovor.

cajgovky (n. z pevnej bavlnenej látky) nem.

pantalóny (hladké dlhé pánske n.) vl. m.

golfky (módne dámske n. zakladané do čižiem) angl.

torerky (priliehavé dámske siahajúce pod kolená a ukončené rázporkom s gombíkmi al. zipsom) špan.

gamaše (priliehavé teplé pletené n. pre deti a ženy) franc.

legíny

leginsy (indiánske n. priväzované k opasku a chrániace dolné končatiny; priliehavé farebné detské al. dámske n.) indián. pomn.

pľundry (tenké plátenné n.) nem. hovor. expr.

šponovky (dlhé priliehavé napnuté n.) nem.

pumpky (športové n. prichytené pod kolenami) nem.

bručesky (n. do čižiem) franc.

rajtky (jazdecké n.) nem. hovor.

golfky (športové n. siahajúce pod kolená a tam upevnené pásikom) angl.

trenírky angl.

trenky (krátke ľahké spodné al. športové n.) angl. hovor.

rytierky (dlhé spodné pánske n., spodky z hrubšej pleteniny) nem. hovor. expr.

šortky (krátke n. nad kolená) angl.

bermudy (krátke n. po kolená) vl. m.

pančucháče (pletené n.) nem. hovor.

šaravary

šaraváry

šarovary

šarováry (široké n. podkasané nad členkami, u ázijských národov) perz.

montérky (pracovné, robotnícke n.) franc.

kombinéza franc.

overal (n. spojené s blúzou, pracovný al. ochranný odev) angl.

náboženstvo

relígia lat. kniž. zastar.

konfesia lat.

krédo lat. cirk.

monoteizmus (n. uznávajúce jediného boha, viera v jediného boha, jednobožstvo) gréc. náb.

judaizmus vl. m.-lat.

mosaizmus (žid. n.) vl. m.

kresťanstvo (n. založené na učení Ježiša Krista) lat.

islam arab.

moslimstvo arab.

mohamedánstvo

mohamedanizmus vl. m.

musulmanstvo (n. založené na učení Mohameda začiatkom 7. st.) zastar.

védske n. (ind. n., 2. až 1. tis. pr. n. l.)

brahmanizmus

brahmanstvo (neskorá podoba védskeho n. založená na obetnom rituáli, kastách a učení o znovuzrodení) sanskrit náb.

hinduizmus (spojenie brahmanizmu s miestnymi kultami a ľudovým náboženstvom) perz. náb.

džinizmus

džainizmus (n. vychádzajúce z brahmanizmu) sanskrit

budhizmus (staroind. neteistické) sanskrit náb.

mahájána (jeden z dvoch hlavných smerov budhizmu) sanskrit

lamaizmus (tibetská forma budhizmu) tib. náb.

tantrizmus (n. odmietajúce asketizmus, využívajúce jogu a usilujúce sa o prekonanie rozdvojenosti, spojenie kultu boha Šivu a budhizmu) sanskrit náb.

zen

zenbudhizmus

zen-budhizmus (japonský budhizmus) jap. filoz. náb.

mazdaizmus

mazdizmus

zoroastrizmus (staroiránske, perz. n., viera v trvalý boj dobra so zlom) vl. m. náb.

parsizmus (n. vyznávané potomkami Peržanov v západnej Indii) vl. m. náb.

bahaizmus (n. založené na zásadách bratstva a sociálnej rovnosti, od 19. st.) arab.-perz. + gréc.

taoizmus (staročínsky náb.-filoz. smer založený na pojme cesty ako všeobecného princípu, príčiny a vývoja vecí a ľudí, od 4. – 3.st. pr. n. l.) čín. filoz.

konfucianizmus (filoz., sociálny a polit. s. založený na spoločenskej povinnosti a zladení záujmov jednotlivca a spoločnosti) vl. m. filoz. náb.

manicheizmus (n., kt. základom je boj dobra, ducha, svetla a zla, hmoty, tmy, založený v Perzii prorokom Máním, 3. st.) vl. m.

intoizmus (japonské n. bez vlastného učenia, uctievajúce najmä bohyňu slnka) jap. náb.

vúdú

voodoo /vúdú/ (magické n. miešajúce rôzne predstavy, aj katolícke, pôvodne černochov na Haiti, neskôr aj západná Afrika) afr.

pohanstvo (n. uznávajúce mnohobožstvo, modloslužobníctvo) lat.

manizmus (prvotné n. zakladajúce sa na uctievaní mŕtvych predkov) lat.

teriomorfizmus

zoomorfizmus (n. s božstvami vo zvieracej podobe) gréc. náb.

šamanizmus (n. založené na nadväzovaní kontaktov s nadprirodzeným svetom s cieľom získať si jeho priazeň a pomoc) sanskrit

totemizmus (n. založené na uctievaní symbolu predka, od kt. skupina odvodzuje pôvod, názov a pod. v podobe zvieraťa, rastliny a pod.) indián.-angl.

polyteizmus (n. uznávajúce, uctievajúce viacerých bohov, mnohobožstvo) gréc. náb.

henoteizmus (n. uznávajúce viac bohov, ale uctievajúce len jedného) gréc. náb. porovnaj smer 3vyznanie 2

neschopný

nulový (slabý, úbohý, zlý) lat.-tal. expr.

indisponovaný (dočasne n. zvyčajného výkonu) lat.

impotentný (nemohúci, napr. umelecky) lat. kniž. pren.

insuficientný (nedostatočný, slabý, o činnosti obličiek, srdca) lat. lek.

inkompetentný (nespôsobilý, neoprávnený rozhodovať, neodborný) lat.

invalidný (n. práce pre následky choroby al. úrazu) lat.

imobilný (n. pohybu, nehybný) lat.

akinetický (n. pohybu, nehybný, ochrnutý) gréc. lek. porovnaj nehybný

inertný (n. reagovať, nevšímavý) lat.

impotentný (n. uskutočniť súlož so ženou; n. oplodnenia, o mužovi) lat. lek.

infertilný (n. splodiť al. donosiť) lat. biol.

sterilný (n. tvoriť zrelé pohlavné bunky, tvoriť potomstvo, jalový) lat. genet.

sterilizovaný (zbavený plodnosti) lat.

lyofóbny (n. zadržovať kvapalinu al. rozpúšťať sa v nej, nerozpustný) gréc. chem.

stenoekný (n. prispôsobenia veľmi odlišným podmienkam prostredia, neprispôsobivý) gréc. biol. ekol.

stenotopný (n. žiť v širokom rozsahu podmienok prostredia, obmedzený na jedno al. málo životných prostredí) gréc. biol. s. organizmus

stenotermný (n. znášať široké výkyvy teploty, citlivý na zmeny teploty) gréc. biol. s. organizmus

halofóbny (n. žiť v slanom prostredí) gréc. biol.

analfabetický gréc.

negramotný (n. čítať a písať) sl. + gréc.

insolventný (n. zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.

groggy

grogy (n. ďalšieho boja, v boxe) angl. šport. porovnaj vyčerpaný

návrh

propozícia lat.

koncept (predbežný n., náčrt, náčrtok, prvopis) lat.

koncepcia (plán, osnova, rozvrh) lat.

makulár

makulát (koncept, spis na nečisto) lat. odb. zried.

projekt (n. tech. al. stav. diela, zámer) lat.

elaborát (písomné spracovanie n., námetu, úlohy, správy, plánu) lat.

utópia (vysnívaný neuskutočniteľný n. na niečo dokonalé, výmysel) gréc.-angl.

model (zmenšené znázornenie predmetu slúžiace ako n., vzor, predloha, plán al. napodobnenina) tal.

maketa (zmenšený model archit., výtv. diela al. iného predmetu) tal.-franc.

abbozzo /aboco/ (prvý n. plastického diela v hline al. vo vosku) tal. výtv.

kartón (n. na výtvarné dielo na tvrdom papieri) tal.-franc. výtv.

layout /lejaut/ (kreslený n. na zalomenie a celkový vzhľad tlačoviny) angl. polygr.

design /dizajn/

dizajn (n. na povrchové vzorovanie výrobku al. diela, výtvarné riešenie, stvárnenie, vzhľad) angl.

tip (dobrá rada, odporúčanie) angl.

tutovka (istý tip, zaručená rada, najmä pri stávkach) román. slang.

draft (n. textu, písomný podklad) angl.

bill (právna listina, n. zákona al. platný zákon, najmä vo Veľkej Británii a USA) angl. práv.

oferta (n. na uzavretie zmluvy) lat.-franc. obch. práv.

punktácia (písomný n. zmluvy s hlavnými zásadami, predbežná zmluva) lat. zastar.

prezentácia (n. na menovanie niekoho do úradu, podanie tohto n.) lat. zastar.

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 359. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.