ochutnávanie
degustácia
lat.
someliérstvo
degustácia vína
náuka
náuka
1
vedný odbor
pansofia
všeobecná veda, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecného poznania, vševeda
gréc. filoz.
synergetika
odbor zaoberajúci sa sústavami, pre kt. sú podstatné javy spolupráce, súčinnosti
gréc. fyz.
heuristika
veda o metódach a spôsoboch riešenia a objasňovania problémov
gréc.
lek. odbor.
pozri
lekárstvo
ars liberalis
slobodné umenia, vyučovacie predmety na stredovekých školách, gramatika, rétorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronómia, hudba, plur. artes liberales
trívium
nižší stupeň slobodných umení, tri základné vedy v stredoveku, gramatika, rétorika, logika
lat.
hist.
kvadrívium
štyri vyučovacie predmety na stredovekých školách, aritmetika, geometria, astronómia a hudba
lat. hist.
floristika
odbor botaniky zameraný na vyhľadávanie, určovanie a spisovanie všetkých druhov rastlín určitého náleziska al. oblasti
lat.
botanika
gréc.
fytobiológia
gréc. zastar.
algológia
lat. + gréc.
entomológia
gréc.
ontogénia
n. o vzniku a vývoji zárodku od oplodneného vajíčka po dosiahnutie rozmnožovacej zrelosti
gréc. biol.
mammaliológia
lat. + gréc.
pedológia
odbor zaoberajúci sa pôdou, jej vznikom, vlastnosťami, rozšírením a pod., pôdoznalectvo
gréc.
anatómia
veda o stavbe rastlinného, živočíšneho a ľudského tela, polohe a stavbe jeho častí a orgánov, teloveda
gréc. odb.
bionika
vedný odbor zaoberajúci sa využitím poznatkov o živých organizmoch na riešenie tech. problémov
gréc.
ekológia
veda o vzťahoch medzi organizmami a životným prostredím a navzájom medzi organizmami, o životnom prostredí
gréc. biol.
fenológia
n. o životných prejavoch, raste a vývoji rastlín a živočíchov v závislosti od počasia, podnebia al. ročných období
gréc. biol.
farmaceutika
odbor zaoberajúci sa výskumom, výrobou, kontrolou, vydávaním a užívaním liečiv, lekárnictvo
gréc.
juvenológia
veda zameraná na čo najdlhšie uchovanie vlastností mladého a zdravého organizmu s využitím poznatkov rôznych odborov
lat. + gréc.
ergonomika
n. o ľudskej práci, jej spôsoboch, pracovných prostriedkoch, o vzťahoch medzi človekom, prácou a pracovným prostredím
gréc. odb.
kinetika
odbor zaoberajúci sa určovaním dráhy pohybujúcich sa telies a silami, kt. na pohyb pôsobia, časť dynamiky
gréc.
statika
časť mechaniky zaoberajúca sa podmienkami rovnováhy síl v nepohybujúcich sa telesách
gréc. fyz.
röntgenológia
odbor zaoberajúci sa elektromagnetickým žiarením s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou a jeho využitím
vl. m. + gréc.
stereofónia
odbor zaoberajúci sa záznamom a prenosom zvuku v jeho pôvodnom priestorovom rozložení
gréc.
gravimetria
odbor zaoberajúci sa meraním tiaže, výskumom tvaru, rozmerov a vonkajšieho tiažového poľa Zeme
lat. + gréc.
alchýmia
prvotná stredoveká a renesančná nevedecká chémia usilujúca sa o. i. o premenu bežných kovov na zlato
arab.
stereochémia
n. o priestorovom usporiadaní atómov, molekúl a pod. a jeho vplyve na vlastnosti látok
gréc. chem.
aeronautika
gréc.
bromatika
n. o príprave potravín, zmenách pri ich úprave a vplyve na organizmus človeka
gréc. potrav.
makrobiotika
odbor zaoberajúci sa zdravou výživou na základe staročín. receptov, presadzujúci rastlinnú stravu
gréc. biol.
glaciológia
n. o trvalej snehovej pokrývke a ľadovcoch, ich vzniku, vývoji, tvaroch, rozšírení a vlastnostiach
lat. + gréc.
glaciológia
lat. + gréc.
astronómia
gréc.
planetológia
odbor zaoberajúci sa výskumom veľkých telies obiehajúcich okolo Slnka, obežníc
gréc. astron.
geografia
veda o zemskom povrchu, rozložení a vzťahoch medzi prírodnými a spoločenskými javmi v jednotlivých oblastiach na ňom, zemepis
gréc.
geodézia
odbor zaoberajúci sa určením tvaru a rozmerov Zeme a zameraním častí jeho povrchu, zememeračstvo
gréc.
petrológia
gréc.
petrografia
odbor geológie zaoberajúci sa horninami, ich vznikom, výskytom, zložením a pod.
gréc. hist.
topografia
odbor zaoberajúci sa opisom zemského povrchu, územia, jeho meraním a zobrazovaním pomocou máp, mapovanie, miestopis
gréc.
selenodézia
odbor zaoberajúci sa určovaním tvaru, rozmerov Mesiaca a zobrazovaním jeho povrchu
gréc.
matematika
veda o číselných, kvantitatívnych a priestorových vzťahoch skutočného sveta tvoriaca pojmy zo všeobecných vzťahov hmotného sveta, čísla, tvary
gréc.
goniometria
gréc.
informatika
odbor matematiky skúmajúci zákonitosti vzniku, zberu, prenosu a spracovania informácií a ich využitia; odbor zaoberajúci sa počítačovým spracovaním informácií
lat.
kybernetika
veda o zákonitostiach riadenia, prenosu informácií, regulácie a kontroly v živých organizmoch a strojoch
gréc.
ezoterika
odbor zaoberajúci sa vedecky nevysvetliteľnými javmi, skúmajúci doteraz nepreskúmané javy, pri kt. nie je dokázané vedecky uznávané silové pôsobenie, napr. mimoriadne schopnosti človeka
gréc.
ufológia
odbor zaoberajúci sa úkazmi na oblohe, v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považujú za dopr. prostriedok mimozemšťanov
angl. + gréc.
hovor.
prognostika
odbor zaoberajúci sa predpovedaním pravdepodobného vývoja nejakého javu, najmä spoločenského
gréc.
futurológia
veda zaoberajúca sa predvídaním spoločenského vývoja, najmä dôsledkov vedecko-tech. rozvoja
lat. + gréc.
logistika
n. o plánovaní, príprave a použití prostriedkov a služieb, o organizácii a koordinácii vzájomne závislých činností, pôvodne v armáde
gréc. voj.
demografia
gréc.
etika
gréc. filoz.
teleológia
n. o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ
gréc. filoz.
hermeneutika
n. o výklade a interpretácii všetkých prejavov kultúry, napr. textov, umeleckých diel
gréc. filoz.
prehistória
veda o praveku, najstaršom období ľudstva, z kt. sa nezachovali písomné pamiatky
lat. + gréc.
paleografia
veda zaoberajúca sa opisom, triedením a hodnotením písma a jeho funkciou v dejinách
gréc.
paleografia
veda zaoberajúca sa správnym čítaním, miestnym a časovým zaradením písomných pamiatok
gréc.
genealógia
veda zaoberajúca sa štúdiom rodov, rodokmeňov, rodových súvislostí jednotlivcov, rodopis
gréc.
ekonómia
veda skúmajúca najvhodnejšie umiestnenie obmedzených výrobných zdrojov; v. o zákonoch spoločenskej výroby a rozdeľovaní materiálnych statkov marx.
gréc.
mikroekonómia
ekonómia skúmajúca správanie jednotlivých subjektov, najmä domácností a firiem
gréc.
ekon.
kameralistika
veda o fin. a účtovníckych zásadách pre správu majetku feudálnych vládcov, najstaršie účtovníctvo
lat.
ekon.
etnografia
veda o hmotnej a duchovnej ľudovej kultúre, opisujúca kultúru a spôsob života národov a národností, národopis
gréc.
etnológia
veda o kultúre národov bez vlastnej literatúry, dnes aj o kultúre ľudstva v jeho národnej a národnostnej rôznorodosti
gréc.
folkloristika
veda o vývoji, podmienkach a zložení ľudovej kultúry, slovesnej, hud., tan. a dram. tvorby
angl.
lingvistika
lat.
paralingvistika
odbor filológie zaoberajúci sa štúdiom sprievodných, mimojazykových rysov jaz. prejavu, napr. tón, intonácia, prestávky, rytmus, nie gestá a mimika
gréc. + lat.
filológia
veda o jazyku a literatúre; veda zaoberajúca sa rozborom, výkladom a edíciou textov lit. diel
gréc.
textológia
odbor lit. vedy zaoberajúci sa textom lit. diela z hľadiska z hľadiska jeho vzniku, autorstva, zmien
lat. + gréc.
gramatika
n. o stavbe jazyka, pravidlách platných pre slovné tvary, morfológiu a tvorbu viet, syntax
gréc.
lingv.
semaziológia
súčasť semiotiky zaoberajúca sa vyjadrením zmyslu filoz.; n. o význame jaz. jednotiek lingv.
gréc.
syntax
súčasť semiotiky zaoberajúca sa vnútornou štruktúrou sústav znakov filoz.; n. o gramatickej stavbe viet a súvetí, skladbou lingv.
gréc.
etymológia
odbor skúmajúci pôvod, pôvodnú podobu, význam, príbuznosť a zákonitosti vývoja slov
gréc.
lingv.
idiomatika
frazeológia o výrazoch charakteristických pre určitý jazyk, kt. sú obyčajne doslovne nepreložiteľné
gréc.
lingv.
fonetika
veda o tvorení, fyzických vlastnostiach a vnímaní zvukovej stránky ľudskej reči
gréc.
lingv.
rytmika
n. o pravidelnom striedaní prízvučných a neprízvučných dôb v hudbe a tanci, zvukových prvkov v poézii a pod.
gréc.
grafológia
odbor o písomných prejavoch človeka a vyvodzovaní psych. vlastností zo skúmania písma, rukopisu
gréc.
veda o jazyku, literatúre, dejinách a kultúre:
balkanistika
vl. m.
semitológia
vl. m. + gréc.
urbanizmus
lat.
filatelia
gréc.-franc.
didaktika
odbor zaoberajúci sa formami, postupmi a cieľmi vzdelávania a vyučovania, teória vzdelávania a vyučovania, súčasť pedagogiky
gréc.
ped.
optopédia
gréc.
defektológia
odbor skúmajúci zdravotne postihnuté deti, ich vývoj a schopnosť prispôsobenia
lat. + gréc.
somatopédia
odbor defektológie zaoberajúci sa výchovou a vzdelávaním telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených
gréc.
viktimológia
odbor zaoberajúci sa obeťami trestných činov a vzťahmi medzi obeťou a páchateľom trestného činu
lat. + gréc.
práv.
mytológia
n. o vymyslených príbehoch s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch
gréc.
eschatológia
n. o posledných veciach človeka, smrti, posmrtnom živote, a ľudstva, vzkriesení, poslednom súde
gréc.
náb.
liturgika
odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa bohoslužobnými obradmi a úkonmi
gréc.
cirk.
poimenika
odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa starostlivosťou o jednotlivca
citlivosť
citlivosť
1
schopnosť vnímať vonkajšie podnety a reagovať na ne
senzitívnosť
vnímavosť na zmyslové podnety, schopnosť organizmu reagovať na podnety
lat.
kniž. a odb.
hyperestézia
gréc.
idiosynkrázia
precitlivenosť, neznášanie niektorých liekov, peľu, peria, potravín a pod.
gréc.
farm. lek.
parestézia
c. hmatu, pocit nezodpovedajúci druhu podnetu, vnímanie dotyku ako pálenia
gréc.
lek. psych.
hodnotenie
kritika
posúdenie, posudzovanie, napr. umeleckých al. vedeckých diel, vytýkanie chýb, poukazovanie na nedostatky, vyčítanie
gréc.
screening
skríning
h. súladu, zlučiteľnosti práva kandidátskej krajiny s pravidlami Európskej únie
angl.
rating
rejt-
posúdenie, posudzovanie stavu, kvality, vlastností, postavenia, schopností podľa stanovených pravidiel odb.; h. stavu a spôsobilosti ekon., najmä štátu, banky, firmy, splniť svoje záväzky ekon. a fin.
angl.
subjektívnosť
osobné, zaujaté h. podmienené osobnými pocitmi a postojmi, zaujatosť, jednostrannosť
lat.
optimizmus
sklon nazerať na život, ľudí z lepšej stránky, nádejne, priaznivo, radostne, nádejné posudzovanie, radostné naladenie, náhľad
lat.
pesimizmus
sklon nazerať na život, ľudí z horšej stránky, beznádejne, nepriaznivo, smutne, beznádejné posudzovanie, smutné naladenie, náhľad
lat.
degustácia
lat.
koštovka
h. kvality potravín zmyslami, zisťovanie chuti, ochutnávanie, ochutnávka
nem.
hovor. potrav.
someliérstvo
degustácia vína
halóefekt
h. druhého človeka podľa nápadnej, ale nepodstatnej vlastnosti, podľa prvého povrchného dojmu
angl. + lat.
habilitácia
udelenie al. dosiahnutie vedecko-pedagogickej hodnosti, docentúry na základe obhajoby a posúdenia predloženej práce vedeckou radou
lat.
vnímanie
tachyfylaxia
oslabenie účinku liečebnej látky pri dlhšom užívaní, znížená vnímavosť organizmu na liek
gréc.
farm. lek.
telepatia
mimozmyslové v., prenos informácií, myšlienok od odovzdávajúcej k prijímajúcej osobe bez účasti známych zmyslov
gréc.
psych.