Výsledky vyhľadávania

nástroj

nástroj 2 (prostriedok na tvorenie tónov)
inštrument lat.
organum gréc.-lat. hist.
bicie nástroje
membránofón (bicí n.; blanový n., v kt. tón vzniká chvením blany) lat. + gréc.
drums /drams/ angl.
perkusie
percussion /-kašn/ (sústava bicích nástrojov v džezovom orchestri) lat.-angl.
tympan
tympany (ladený n., medená pologuľa potiahnutá kožou) gréc.
triangel (samoznejúci neladený kovový n. v tvare trojuholníka) lat.
vibrafón (samoznejúci ladený n. v podobe kovových platničiek, zvonkohra) lat. + gréc.
tubafón (samoznejúci ladený n., zavesené kovové rúrky, zvonkohra v džeze) gréc. + lat.
činel (neladený kovový kotúč) tal.
flexatón (dve guľôčky rozoznievajúce oceľový pás, v modernej hudbe) lat. + gréc.
xylofón (sústava drevených doštičiek rozoznievaných paličkami) gréc.
cymbalum (starorím. n., zvonec a kovové pologule) gréc.-lat.
celesta /če-/
čelesta (klávesový n., oceľové doštičky rozoznievané plstenými kladivkami) tal.
kastanety (špan. neladený n., dve malé drevené misky) špan.
maracas /-kas/ (dve duté drevené gule naplnené kamienkami) špan.
claves /kla-/ (dve oblé paličky z tvrdého dreva dlhé 20 cm) špan.
tamburína (špan. a tal. ľudový neladený n., malý bubon s hrkálkami a so zvončekmi) arab.-franc.
tulumbas (starý n., bubon) tur.
nakír (perz.-arab. ľudový n., téglik potiahnutý kožou, na kt. sa udiera dvoma paličkami) arab.
kabraro (egypt. a etióp. malý bubon, na kt. sa udiera rukou) ?
marimba
marimbafón (xylofónový n. černošského pôvodu na princípe vibrafónu) afr.-špan.
menzan (africký n., Kongo) afr.
tamtam (bubon používaný pri kultových tancoch, na prenášanie správ, u afr. černochov; samoznejúci n., zavesená kruhová doska, gong, s vyvýšeným okrajom rozoznievaná paličkou) ind.
bongo (afrokubánsky bubienok) špan.
kajrak (uzb. ľudový n.) uzb.
ču (čín. ľudový n.) čín.
tom-tom (čín. neladený drevený n.) čín.
dabu (čín. n. s malými kovovými tanierikmi) čín.
čango (kór. ľudový n., dvojitý bubon) kór.
vadaiko
vadajko (jap. tradičný n., veľký ťažký zvislý bubon) jap.
todaiko (jap. n., obrovský tradičný bubon) jap.
taiko
šóko
kakko (jap. tradičný n.) jap.
cuzumi (jap. bubienok) jap.
gender (indonéz. n., dvanásť zavesených kovových platní) indonéz.
gong (ladený kovový n. tvaru taniera rozoznievaný paličkou) malaj.
gandang (malaj. a jávsky bubon) ?
kendang (jávsky ľudový n., dlhý bubon vydlabaný z dreva a potiahnutý kožou) indonéz.
huehuetl (aztécky vojnový n. hist., veľký n. mexických Indiánov) indián.
dychové a vzduchové nástroje
aerofón (dychový, vzduchový n., v kt. tón vzniká chvením vzduchového stĺpca) gréc.
flauta (drevený al. kovový n. s vysokým tónom) nem.
pikola (malá flauta, o oktávu vyššia) tal.
flažolet (malá zobcová flauta)
klarinet (drevený jazýčkový n. s valcovitou trubicou) tal.
hoboj (drevený n. s dvojitým plátkom) franc.
fagot (drevený n. s hlbokým tónom) tal.
saxofón (plechový n. s jednoduchým plátkom používaný najmä v džeze) vl. m. + gréc.
altsaxofón (altový saxofón) lat. + vl. m. + gréc.
tuba (plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom) lat.-franc.
bombardón (plechový nátrubkový n., najmä voj., basová tuba) franc.
heligón gréc.
suzafón (plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom, stočený do kruhu) vl. m.
pozauna franc.-nem.
trombón (plechový nátrubkový n. s predĺženou trúbkou, vydávajúci mohutný a slávnostný zvuk) tal.
bomhart lat.-franc.
pumort
pommer (starý drevený n. s dvojitým plátkom) tal.-nem.
barytón gréc.-tal.
eufónium (náustkový plechový n. podobný basovej krídlovke) gréc.
serpent (starý drevený n., až dva metre dlhá trubica hadovitého tvaru) lat.
rifovka (drevená píšťalka) nem.
kornet (kovový nátrubkový n. z poštového rohu, Francúzsko, 19. st.) franc.
piston (kornet s ventilmi) franc.
ofiklejda (nátrubkový n. s klapkami, 19. st.) franc.
šalmaj (starý európsky píšťalový n., pastierska dvojplátková drevená píšťala) franc.-nem.
lura (bronzový trúbkový n., sever Európy, mladšia doba bronzová) nem.
horna (plechový nátrubkový n. používaný pri love, lesný roh) nem. slang.
fistola (pastierska píšťala) tal.
okarína (n. vajcovitého tvaru z pálenej hliny) tal.
olifant (stredoveký signalizačný vyrezávaný roh zo slonoviny) franc. + gréc.
tíbia (starorím. n. s dvojitým plátkom) lat.
clarino /kla-/ (renesančný n., trúbka s jasným zvukom) špan.
trembita
trombita (dlhý pastiersky n.) rum.
fujara (drevený fúkací n.) rum.
bucium (rum. n., dlhá drevená pastierska trúba) rum.
tárogató (balkánsky rómsky ľudový drevený n.) maď.
svirba (srb. píšťalový n. na sprevádzanie pri tanci) srb.
cyrla (alb. n., drevená píšťalka) alb.
syrinx (starogréc. ľudový n. zložený z radu spojených píšťal s rôznou dĺžkou, Panova píšťala) gréc.
aulos (starogréc. n. s dvojitým plátkom) gréc.
svireľ (rus. a ukraj. ľudová flauta) rus.
pikula (pastierska trúba, Zakarpatská Ukrajina) ukraj.
košnaj (uzb. ľudový fúkací n., dvojitá trsťová píšťala) uzb.
surma
surmita (starý n., poľnica) tur.-perz. hist.
zurna (stredoázijský drevený n. s prenikavým zvukom) perz.
nafír (perz.-arab. n., druh trúbky) arab.
agada (egypt. flauta) egypt.
šofar (žid. n. z baranieho rohu používaný pri bohoslužbách) hebr.
šeng (čín. starý mnohohlasový n. rozozvučovaný dychom) čín.
čeng (čín. n., 13 – 24 píšťal rôznej veľkosti) čín.
kuan (čín. fúkací n., hoboj) čín.
feng-šeng (čín. starý n.) čín.
šó (jap. tradičné ústne varhany) jap.
hičiriki (jap. tradičný hoboj) jap.
fue (jap. starý n., krátka flauta) jap.
šakuhači (jap. pozdĺžna bambusová flauta) jap.
rjúteki (jap. priečna flauta) jap.
manvavaka (indián. ľudový n.) indián.
organ (n. ovládaný klávesnicou, pričom zvuk sa vytvára sústavou píšťal, do kt. je vháňaný prúd vzduchu z mechov) gréc.
hydraulis (klávesový vodný organ, 3. st. pr. n. l.) gréc.
portatív (malý prenosný vodný organ) lat.
magrefa (mystický semitský organ) hebr.
pozitív (pevne umiestnený malý organ s jedným manuálom, bez pedálov) lat.
regál (malý prenosný skladací organ s jazýčkovými píšťalami, 15. st.) tal.-nem.
harmónium (skriňový klávesový n., v kt. prúd mechanicky vháňaného vzduchu rozoznieva kovové jazýčky) gréc.
melódium (predchodca harmónia) gréc.
harmonika (n., v kt. prúd vzduchu z úst al. mechov rozoznieva kovové jazýčky) gréc.-nem.
koncertína (druh fúkacej harmoniky) tal.
bandoneón
bandónium
bandonika (ťahacia harmonika) vl. m. zastar.
akordeón lat.-franc.
chromatika (chromatická ťahacia harmonika s klávesnicou) gréc. hovor.
heligónka (diatonická ťahacia harmonika) gréc. hovor.
garmoška (ťahacia harmonika v rus. prostredí) rus. expr.
mirlitón (blanový n., trubica zakončená papierovou membránou, do kt. sa hovorí al. spieva) franc.
idiofón (samoznejúci n. rozoznievaný vzduchovým prúdom) gréc.
sistrum (staroegypt. samoznejúci n., kovový rám v tvare podkovy s voľne uloženými priečkami) gréc.-lat.
gajdy (ľudový n., kožený mech s piskorom) tur.
musette /mizet/ (franc. ľudový n. podobný gajdám) franc.
gora (krovácky ľudový n. v podobe luku rozozvučaného saním pripevneného pštrosieho pera) afr.
anklung (starý organ z bambusových píšťal, Jáva) indonéz.
buccina /bukcí-/ (starorím. a stredoveký plechový nástrubkový n.)
strunové nástroje
chordofón (strunový n., v kt. tón vzniká chvením strún) gréc.
klavír lat.-franc.
piano tal. hovor.
fortepiano
pianoforte (klávesový úderový n. s kladivkovou mechanikou) tal. zastar.
fonola (mechanický klavír hrajúci podľa záznamu na dierovanom páse) gréc.
pianíno (menší klavír so zvislo vedenými strunami) tal.
clavichord /kla-/
klavichord (predchodca klavíra, 14. st.) lat. + gréc.
cembalo /čem-/
čembalo (klavír s trsacou mechanikou) tal.
cembalo /čem-/
čembalo (predchodca klavíra) tal.
adiafón (klavír, začiatok 19. st.) gréc.
spinet tal.-nem.
virginal /verdžinel/ (menšie čembalo so strunami rovnobežnými s klaviatúrou) angl.
gravicembalo lat. + tal.
clavecin /klafsen/ (väčšie čembalo so strunami kolmo na klaviatúru) franc.
pianola (mechanický klavír schopný meniť tempo a silu tónu) tal.-angl.
cimbal (ľudový n. bez klávesnice, s natiahnutými strunami rozoznievanými údermi paličiek) gréc.-lat.
violína (sláčikový n., husle) tal. zastar. kniž.
kremonky
guarnerky
amatovky (husle z tal. mesta Cremony) vl. m.
stradivárky (husle vyrábané v dielni rodiny Stradivariovcov, 17. – 18. st.) vl. m.
viola (sláčikový n. väčší ako husle) tal.
gamba (stará viola pridržiavaná kolenami) tal.
violončelo
čelo (väčší sláčikový n. držaný pri hre medzi kolenami) tal.
kontrabas
basa tal.
barbora (najväčší ľudový sláčikový n. s hlbokým tónom) vl. m.
gitara gréc.
španielka (brnkací n.) vl. m.
dobro (rezofonická gitara, USA) vl. m.
gibson
gibsonka (väčšia gitara s kovovými strunami) vl. m.
bendžo (brnkací n. s dlhým hmatníkom a okrúhlym telom potiahnutým kožou) špan.-angl.
mandolína (menší brnkací n. hruškovitého tvaru) tal.
mandola (mandolína s nižším ladením) tal.
bisernica (južnoslovan. ľudový brnkací n.) srb. chorv.
lutna arab.-nem.
teorba (starý brnkací n. s oválnym tvarom a výrezom uprostred) tal.-franc.
angelika (lutna, Francúzsko a Anglicko) lat. hist.
lýra (starogréc. brnkací rámový n.) gréc.
dekachordón (starogréc. desaťstrunový n., lýra) gréc.
barbitón (starogréc. brnkací n.) gréc.
varyto (domnelý n. na spôsob harfy) gréc.
forminga
forminx (starogréc. n.) gréc.
dodekachordón (n. s dvanástimi strunami) gréc.
monochord (n. s jednou strunou a jednoduchou rezonančnou doskou) gréc.
žaltár gréc.-nem.
psaltérium (stredoveký brnkací n.) gréc.
harfa (veľký rámový brnkací n. bez hmatníka) nem.
trumšajt tal.-nem.
tromba marina (stredoveký ľudový jednostrunový sláčikový n. s prenikavým tónom) tal.
hackbrett /hak-/ (n. s ozvučnou skriňou a asi 20 strunami rozozvučovanými paličkami, Rakúsko a Nemecko) nem.
citara (alpský doskový n.) gréc.-nem.
chrotta
rotta
rota (ír. stredoveký brnkací, neskôr sláčikový n.) kelt.
cruth /kchrjút/ (sláčikový, pôvodne brnkací n., 8. st.) kelt.
fidula (predchodca violy, sláčikový n. s trojdielnou plochou ozvučnou skriňou, Európa, 9. – 16. st.) lat.
giga (stredoveký sláčikový n. hruškovitého tvaru) franc.
tambura
tamburica (balkánsky brnkací n.) arab.-srb.
gusle
guzla
guzlica (južnoslovan. ľudový jednostrunový n.) srb.
bugaria (chorv. brnkací n.) chorv.
brač (južnoslovan. ľudový brnkací n.) tal.-srb.
kobza (slovan. ukraj., rum. ľudový brnkací n.) turk.-ukraj.
organistrum (trecí mechanizovaný n. zložený z ozvučnej skrine a 3 až 6 strún rozochvievaných kožou potiahnutým kolesom otáčaným kľukou) gréc.-lat.
trautónium (elektrický strunový n.) vl. m.
bandura (ukraj. brnkací n. s okrúhlou skriňou a krátkym krkom) gréc.-ukraj.
gudok (rus. ľudový sláčikový n.) rus.
gusli
gusle (rus. brnkací viacstrunový n. s plochou skrinkou) rus.
balalajka (rus. ľudový trojstrunový n. s trojuholníkovou skriňou a dlhým krkom) tat.-rus.
domra (rus. n. podobný balalajke) tur.-rus.
tar (kaukazský ľudový n.) perz.
komuz (kirgiz. ľudový n.)
čonguri (gruz. ľudový n.) gruz.
gusan (armén. starý strunový sláčikový n. používaný ľudovými spevákmi) armén.
dutar (stredoázijský brnkací n. s dlhým krkom) uzb.
keman (tur. n. podobný husliam) tur.
pandora (egypt. a arab. starý brnkací n.) vl. m.
santur
santir (egypt. n.) arab.
kemandže (sláčikový n. z polovice kokosového orecha) perz. hist.
rebáb
rebec
rubeba (perz.-arab. sláčikový n. s dvoma al. troma strunami) arab.
rehab (sláčikový jednostrunový n. so štvorhrannou rezonančnou skrinkou) arab. hist.
tanbur (arab. brnkací n. dlhým krkom) arab.
santur
santir (arab. n.) arab.
sitár
sitar (ind. sláčikový al. brnkací n. s dlhým krkom) ind.
ravanastron (ind. sláčikový n. s jednou al. dvoma strunami, z bambusu) sanskrit
vína (ind. lutna) sanskrit
kunhou (čín. brnkací n., druh harfy) čín.
hunbuši (čín. brnkací n. s dlhým krkom a so štyrmi strunami) čín.
pechi-pa (čín. lutnový n.) čín.
šamisen
šamizen (jap. brnkací trojstrunový n.) jap.
biwa (jap. ľudový trojstrunový n.) jap.
biwa (jap. hruškovitá štvorstrunová lutna) jap.
koto (jap. starý n., stolová citara s trinástimi strunami) jap.
ukulele (havajský ľudový brnkací štvorstrunový n.) polynéz.
slendag (jávsky n. z trstinovej rúrky) indonéz.
bandola (severoamer. n. s desiatimi strunami) tal.
kora (afr. ľudový n. s 21 strunami) ?
elektronické a iné nástroje
melódium (elektrofonický klávesový n.) gréc.
keybord /kejbord/ (elektronický klávesový n.) angl.
syntezátor
syntetizátor gréc.
synťák (n. s elektronickým tvorením tónov) gréc. slang.
automatofón (hrací mechanický stroj) gréc.
verkeľ
verklík nem. hovor.
flašinet (prenosný mechanický hrací stroj, najmä s kľukou, hracia skrinka s kľukou) franc.-nem. hovor.
manopan (mechanický hrací stroj, koniec 19. st.) gréc.
orchestrión (mechanický hrací stroj napodobujúci zvuk celého súboru hráčov, používaný v zábavných podnikoch, 19. st.) gréc.
aristón (mechanický jazýčkový n. s meniteľným kotúčom) gréc.
bas (n. s hlbokým tónom) tal.
pleno /plé-/ (všetkými nástrojmi, všetkými hlasmi) tal.
ripieno /-pjé-/
tutti (všetky nástroje, hlasy, v plnom obsadení) tal.

loď

loď 1 (dopravný prostriedok vo vode, duté plavidlo)
šíf nem. hovor. zastar.
šinágeľ nem. zastar.
nau- gréc. v zlož. sl.
archa (Noemov koráb postavený pred potopou sveta) lat. bibl.
boat /bout/ (menšie plavidlo) angl. lod.
jachta (plachtová al. motorová l. na šport al. rekreáciu so zakrytou palubou a s kajutami) hol.
keč (malá dvojsťažňová plachtová jachta) angl. lod.
bojer (plachetnica s oblým trupom, so zvislou provou, s guľatou kormou, na prevoz tovaru v prístave) hol. lod.
singel (šport. l. pre jednu osobu, napr. kanoe, kajak) angl. šport.
gondola (úzka benátska l. so zobákovito pretiahnutou prednou a zadnou časťou poháňaná jedným dlhým pádlom) tal.
skul (cvičná športová veslárska l.) angl. šport.
hydrofil (l. s krídlami pod trupom, na kt. sa kĺže pri vyššej rýchlosti) gréc. odb.
glizér gréc.
hydroglizér (l. s vlastným pohonom poháňaná leteckou vrtuľou, ktorá pri vyšších rýchlostiach kĺže po hladine, klzák) gréc.-franc. lod.
remorkér (l. s vlastným pohonom používaná na ťahanie al. tlačenie nákladných lodí bez vlastného pohonu) lat. franc.
buksér (malý remorkér na premiestňovanie a zostavovanie plavidiel) hol. lod.
foršpán (spojenie dvoch lodí pri plavbe cez zložitý úsek) nem. lod. slang.
tramp (nákladná námorná l. používaná na nepravidelné obchodné plavby) angl.
barža (veľká nákladná l. v rus. prostredí) franc.-rus.
propeler (nákladná l. s lodnou skrutkou) angl.-lat. zastar.
trambus (l. premávajúca podľa potreby) angl. lod.
trajekt lat.
ferry-boat /bout/
ferry
fery
féra (prievozná l. na prepravu osôb, cestných a koľajových vozidiel) angl. lod.
collier /kolié/ (l. na dopravu uhlia) angl.
tanker (l. prepravujúca plyny al. tekutý náklad, najmä ropu) angl. lod.
supertanker (tanker s veľkou kapacitou) lat. + angl. lod.
transbordér /tranz-/ (l. na prevážanie vlakov al. vozidiel cez morské úžiny a pod.) lat. + franc. dopr.
ro-ro (l. s horizontálnym nakladaním nákladu) angl. obch. lod.
lo-lo (l. s vertikálnym nakladaním nákladu) angl. obch. lod.
šalupa (dlhá rýchla l. na spojenie s kotviacou loďou) hol.-franc.
šalanda (malá vlečná l. s plytkým ponorom) arab.-nem.
hydrobus (motorová osobná rekreačná l. na vyhliadky al. rýchlu miestnu prepravu) gréc. + angl.
transatlantik /tranz-/ (zámorská, zaoceánska l.) lat. + vl. m. hovor.
charter /čar-/ (l. zmluvne najatá súkromnou spoločnosťou na vykonanie dopredu určenej cesty al. ciest) angl.
kasko (dopravný prostriedok na prepravu tovaru, ale bez strojnej časti, t. j. len trup l., lietadla a pod.) špan.
sampan (široká plochá l. poháňaná veslami al. plachtami na dopravu nákladu al. bývanie, juhovýchodná Ázia) čín.
vedeta (malá hliadková voj. l.) tal. lod.
korveta (menšia voj. sprievodná l., pôvodne plachtová trojsťažňová) franc.
kobukson (pancierová, korytnačia l.) jap.
sukung (javanská rybárska l. s vahadlom a trojuholníkovou plachtou) indonéz.
seiner (malá námorná rybárska l.) angl.
pareja (malá motorová rybárska l. s vysokým voľným okrajom a rahnami na sušenie sietí) špan. lod.
kuter (najmenšia rybárska l. na ťahanie sietí používaná pri pobreží) angl. lod.
trauler
trawler /tró-/ (l. na lov rýb vlečnými sieťami) angl. lod.
loger (stredná rybárska l. s väčšou posádkou a chladiacimi zariadeniami) angl. lod.
beluga (plachetnica s kajutou pre trojčlennú posadáku) rus. lod.
tartana (jednosťažňová rybárska plachetnica v Stredomorí) tal.
slup (jednosťažňová plachetnica s jednou trojuholníkovou plachtou medzi provou a sťažňom a jednou hlavnou plachtou na sťažni) angl. lod.
kuter (voj. jednosťažňová plachetnica s piatimi plachtami) angl. lod.
jachta (stíhacia jednosťažňová plachetnica na prenasledovanie pašerákov) hol. hist.
pink (rybárska jednosťažňová plachetnica s vratiplachtou a kosatkou a s bočnými lopaticami) hol.
galeota (menšia vojnová veslová jednosťažňová plachetnica, 16. – 17. st.) špan.
briga (dvojsťažňová plachetnica) tal. lod.
brigantína (rýchla obchodná dvojsťažňová plachetnica) tal.
trabakul (malá dvojsťažňová pobrežná plachetnica na Jadranskom mori) tal.
dhau
dau (široká arab. obchodná dvojsťažňová plachetnica s lichobežníkovými plachtami) arab.
karak
karaka (vojnová a obchodná dvoj- až štvorsťažňová plachetnica, 15. – 16. st.) arab.-tal.
karavela (dvoj- al. trojsťažňová plachetnica, 15. – 16. st.) špan.
šarpia (malá plachetnica s hranatým trupom a lomenými rebrami) angl. lod.
pinas (hol. plachetnica, 18. st.) hol.
fluita (hol. rýchla ťažká tučná obchodná plachetnica, 17. st.) hol. lod.
perama (obchodná plachetnica v Egejskom mori) gréc.
gauli (fénická obchodná plachetnica, prvá plachtová loď) ? lod. hist.
trigantína (starogréc. plachetnica s jednou plachtou) gréc. lod.
nefa
nef (franc. plachetnica, 11. – 14. st.) lat.-franc.
nao
nava
nave (plachetnica používaná od 12. st. v Španielsku a Portugalsku) špan.
dhan (arab. obchodná plachetnica s plachtami v tvare lichobežníka) ?
patamar (ind. štíhla plachetnica až s troma plachtami v tvare trojuholníka) ?
džunka (čínska al. jap. pobrežná plachetnica s jednou štvorhrannou plachou) malaj.
jachta (športová pretekárska plachetnica so záťažou) hol. šport.
katamarán (plachetnica s dvoma trupmi, juhovýchodná Ázia) tamil.
trimarán (plachetnica s troma trupmi) indonéz. šport.
šalupa (prieskumná hliadková trojsťažňová plachetnica, 18. a 19. st.) hol.-franc. hist.
barkentína (trojsťažňová plachetnica s rahnovými plachtami na prednom sťažni a vratiplachtou na ostatných sťažňoch) angl. lod.
pinka (trojsťažňová plachetnica s latinskými plachtami a oblou kormou) hol.
bark hol.
barkantina (trojsťažňová al. viacsťažňová plachetnica) gréc.-angl.
flauta (hol. obchodná trojsťažňová plachetnica, 17. st.) lat.-tal.
fregata (najrýchlejšia vojnová trojsťažňová plachetnica s plnými plachtami, 17. st.) tal. lod. hist.
galeóna (vojnová ťažká veľká stredoveká troj- až štvorsťažňová plachetnica, od 16. st.) hol. špan. hist.
clipper /kli-/ angl.
goeleta franc.
škuner (rýchla viacsťažňová plachetnica) angl.
triakontoros (starogréc. bojová l. s 30 veslármi) gréc. hist.
pentekontoros (vojnová starogréc l. s 50 veslármi v jednej al. dvoch rovinách, päťdesiatveslica) gréc. hist.
galéra (starogréc. a starorím. vojnová veslová l.)
monéra (starogréc. a starorím. vojnová l. s jedným radom vesiel) gréc. hist.
biréma (starogréc. a starorím. vojnová l. s dvoma radmi vesiel) gréc. hist.
triéra
triréma (starogréc. a starorím. vojnová l. s tromi radmi vesiel) gréc. hist.
tetrera (starorím. vojnová l. so štyrmi radmi viesiel) gréc.-lat. hist.
pentera (staroveká vojnová s piatimi radmi vesiel) gréc. hist.
liburna (vojnová staroveká štíhla l. s jedným al. dvoma radmi vesiel, so sťažňom a plachtou) vl. m. hist.
drakar (vikinská a normanská veľká vojnová l.) škand.
geléa (byzantská ranostredoveká menšia vojnová prieskumná l.) gréc.-lat.
galéra
galeja (dlhá štíhla vojnová veslová l. s jedným al. dvoma sťažňami, kde veslármi boli otroci al. trestanci, 9. – 16. st. v Stredozemí) tal.
dromon (stredoveká byzanská galéra s jednou palubou, jedným al. dvoma radmi vesiel a dvoma plachtami na sklápacích sťažňoch) ?
geleassa
galeáza (veľká vojnová l., 16. – 17. st., v Stredozemí) tal. hist.
fregata (veľká sprievodná vojnová l.) tal. lod.
dreadnought /drednót/ (ťažká pancierová vojnová l. s delami, zač. 20. st.) angl.
scout /skaut/ (l. vyslaná získať informácie o postavení a pohyboch nepriateľa) angl.
vrak (zničená, stroskotaná l.) hol.-nem. porovnaj čln

bezvetrie

bezvetrie
kalma (tíšina) gréc.-lat.-rom. meteor.
flauta (úplné b. v jachtingu) lat.-tal. šport.