náuka 1 vedný odbor

-lógia

-grafia

-nómia

-pédia veda gréc. v zlož. sl.

disciplína vedný, umelecký, šport. a pod. odbor lat.

pansofia všeobecná veda, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecného poznania, vševeda gréc. filoz.

matéza n. o kvantitatívnych vzťahoch gréc. log.

systematika veda o triedení organizmov a ich usporiadaní gréc.

morfológia n. o tvaroch gréc. odb.

synergetika odbor zaoberajúci sa sústavami, pre kt. sú podstatné javy spolupráce, súčinnosti gréc. fyz.

metodika n. o postupoch, spôsoboch vyučovania, práce a pod. gréc.

metodológia n. o všeobecných postupoch vedeckého výskumu, bádania, poznania gréc.

genealógia veda zaoberajúca sa charakterom vzťahu dvoch súvisiacich javov gréc.

heuristika veda o metódach a spôsoboch riešenia a objasňovania problémov gréc. lek. odbor. pozri lekárstvo

litterae humaniores humanitné vedy, pôvodne gramatika, rétorika, filozofia lat.

ars liberalis slobodné umenia, vyučovacie predmety na stredovekých školách, gramatika, rétorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronómia, hudba, plur. artes liberales

trívium nižší stupeň slobodných umení, tri základné vedy v stredoveku, gramatika, rétorika, logika lat. hist.

kvadrívium štyri vyučovacie predmety na stredovekých školách, aritmetika, geometria, astronómia a hudba lat. hist.

lege artis lé- podľa pravidiel vedy lat. kniž.

šástra staroind. vedný odbor sanskrit hist.

biológia veda o živej prírode, živých sústavách gréc.

taxonómia odbor biológie o triedení organizmov a ich usporiadaní gréc.

floristika odbor botaniky zameraný na vyhľadávanie, určovanie a spisovanie všetkých druhov rastlín určitého náleziska al. oblasti lat.

botanika gréc.

fytobiológia gréc. zastar.

fytológia odbor biológie o rastlinách gréc. zried.

zoológia odbor biológie o živočíchoch gréc.

antropológia veda o človeku, jeho pôvode a vývoji gréc.

somatológia náuka o ľudskom tele, jeho zložení a funkciách, teloveda gréc.

mikrobiológia odbor biológie o jednobunkových organizmoch gréc.

protistológia n. o jednobunkových organizmoch gréc. biol.

bakteriológia odbor mikrobiológie zaoberajúci sa baktériami gréc. biol.

virológia odbor mikrobiológie zaoberajúci sa vírmi lat. + gréc. biol.

parazitológia odbor biológie o cudzopasných organizmoch, cudzopasníkoch gréc. biol.

hydrobiológia odbor biológie o organizmoch žijúcich vo vode gréc.

limnológia

limnobiológia odbor biológie o organizmoch žijúcich v sladkých vodách gréc.

fytografia n. o spôsobe opisovania rastlín gréc. bot.

karpológia

karpobiológia n. o stavbe, vývine a šírení plodov a semien rastlín gréc. bot.

algológia lat. + gréc.

fykológia n. o riasach a siniciach gréc.

lichenológia n. o lišajníkoch gréc. bot.

bryológia n. o machorastoch gréc. bot.

mykológia n. o hubách gréc. bot.

graminológia n. o trávach lat. + gréc.

dendrológia n. o drevinách, ich vlastnostiach a stanovištiach gréc.

pomológia n. o typoch, odrodách a vlastnostiach ovocných rastlín, ovocinárstvo lat. + gréc.

ampelológia n. o vinohradníctve a vinárstve gréc.

ampelografia odbor zaoberajúci sa opisom viniča hroznorodého gréc.

enológia n. o vínach, ošetrovaní vína, vinárstvo gréc.

fytogenetika n. o dedičnosti rastlín gréc. bot.

fytopatológia n. o chorobách rastlín gréc.

protozoológia odbor zoológie zaoberajúci sa jednobunkovými živočíchmi, prvokmi gréc.

entomológia gréc.

insektológia n. o hmyze lat. + gréc. zool.

myrmekológia n. o mravcoch gréc. biol.

apistika n. o včelách lat.

arachnológia n. o pavúkovitých článkonožcoch gréc. zool.

ichtyológia n. o rybách gréc.

ichtyografia odbor zaoberajúci sa opisom rýb gréc. zool.

batrachológia n. o obojživelníkoch gréc.

malakológia n. o mäkkýšoch gréc.

herpetológia n. o plazoch gréc. zool.

ofiológia n. o hadoch gréc. zool.

ornitológia n. o vtákoch gréc. zool.

oológia n. o vajciach, najmä vtáčích gréc. biol.

ontogénia n. o vzniku a vývoji zárodku od oplodneného vajíčka po dosiahnutie rozmnožovacej zrelosti gréc. biol.

mammaliológia lat. + gréc.

teriológia n. o cicavcoch gréc.

hipológia n. o koňoch gréc.

kynológia n. o psoch ich plemenách, výžive, chove, výcviku a chorobách gréc.

kyniatria n. o chorobách a liečení psov gréc. vet.

zoopatológia n. o chorobách zvierat, živočíchov gréc.

epizootológia n. o nákazlivých chorobách hosp. zvierat gréc. biol.

odontológia odbor zaoberajúci sa zubami stavovcov gréc.

paleozoológia odbor zoológie zaoberajúci sa skamenelinami živočíchov minulých geol. období gréc.

paleobiológia

paleontológia odbor biológie skúmajúci skameneliny gréc.

paleobotanika odbor biológie o skamenelinách rastlín minulých geol. období gréc.

paleoantropológia odbor antropológie skúmajúci hist. vývin človeka gréc.

agrológia odbor zaoberajúci sa poľným hospodárstvom, poľnohospodárstvom, pôdoznalectvo gréc.

pedológia odbor zaoberajúci sa pôdou, jej vznikom, vlastnosťami, rozšírením a pod., pôdoznalectvo gréc.

agronómia n. o poľnohospodárstve, poľnohosp. výrobe gréc.

edafológia n. o pôde, rastlinách a živočíchoch v nej gréc. biol. poľnohosp.

kryopedológia n. o vplyve nízkych teplôt na pôdu gréc.

fylogénia n. o vývoji živočíšnych al. rastlinných druhov od pôvodných až po súčasné formy gréc.

morfológia n. o stavbe organizmov a jednotlivých orgánov gréc. biol.

anatómia veda o stavbe rastlinného, živočíšneho a ľudského tela, polohe a stavbe jeho častí a orgánov, teloveda gréc. odb.

organológia n. o tvare a stavbe ústrojov, orgánov gréc. biol.

tektológia n. o stavbe, štruktúre živých organizmov gréc. biol. zastar.

fytotómia n. o vnútornej stavbe rastlinného tela gréc. bot.

histológia n. o pletivách a tkanivách gréc. biol.

osteológia n. o kostiach gréc. biol.

fyziológia veda o životných dejoch v organizme, funkcii organizmov, orgánov a ich častí gréc.

bionika vedný odbor zaoberajúci sa využitím poznatkov o živých organizmoch na riešenie tech. problémov gréc.

ekológia veda o vzťahoch medzi organizmami a životným prostredím a navzájom medzi organizmami, o životnom prostredí gréc. biol.

environmentalistika odbor zaoberajúci sa ochranou a tvorbou životného prostredia angl. ekol.

synekológia odbor zaoberajúci sa vzťahom spoločenstiev organizmov k prostrediu gréc. ekol.

geobotanika veda o vzťahoch medzi rastlinami a vonkajším prostredím gréc. bot.

biocenológia n. o rastlinných a živočíšnych spoločenstvách gréc.

fytocenológia n. o rastlinných spoločenstvách gréc.

synchorológia n. o rozšírení rastlinných spoločenstiev gréc. bot.

zoocenológia n. o živočíšnych spoločenstvách gréc.

chorológia n. o rozšírení organizmov a ich spoločenstiev na povrchu zeme gréc. ekol.

zoogeografia n. o rozšírení živočíchov na zemi gréc.

faunistika n. o súbore živočíšnych druhov určitej oblasti vl. m.

bionómia veda o spôsobe života živočíchov gréc.

etológia veda o správaní živočíchov a človeka gréc.

fenológia n. o životných prejavoch, raste a vývoji rastlín a živočíchov v závislosti od počasia, podnebia al. ročných období gréc. biol.

kryonika odbor zaoberajúci sa zmrazovaním a uchovaním organizmov a ich oživením v budúcnosti gréc.

kraniológia odbor zaoberajúci sa opisom lebky gréc. antrop.

daktyloskopia

dermatoglyfika n. o kožných lištách na prstoch gréc.

onychológia odbor zaoberajúci sa nechtami, kopytami a paznechtami domácich zvierat gréc. vet.

osfreziológia n. o čuchu gréc. biol.

olfaktológia lat. + gréc. biol.

osmológia n. o čuchu a čuchových orgánoch gréc. biol.

embryológia n. o zárodočnom vývoji mnohobunkových organizmov gréc. biol.

genetika veda o dedičnosti organizmov gréc.

eugenika n. o zlepšovaní dedičného základu a vývoja, dedičných vlastností človeka gréc.

farmakológia odbor zaoberajúci sa účinkom liečiv na živý organizmus gréc.

farmácia

farmaceutika odbor zaoberajúci sa výskumom, výrobou, kontrolou, vydávaním a užívaním liečiv, lekárnictvo gréc.

toxikológia veda o jedoch a ich účinkoch na organizmus gréc.

juvenológia veda zameraná na čo najdlhšie uchovanie vlastností mladého a zdravého organizmu s využitím poznatkov rôznych odborov lat. + gréc.

ergonómia

ergonomika n. o ľudskej práci, jej spôsoboch, pracovných prostriedkoch, o vzťahoch medzi človekom, prácou a pracovným prostredím gréc. odb.

fyzika veda o základných vlastnostiach látok a polí a formách ich pohybu gréc.

mechanika odbor fyziky skúmajúci zmeny vzájomnej polohy telies a ich príčiny gréc.

dynamika n. o pohybe telies a silách na ne pôsobiacich, časť mechaniky gréc. fyz. tech.

kinetika odbor zaoberajúci sa určovaním dráhy pohybujúcich sa telies a silami, kt. na pohyb pôsobia, časť dynamiky gréc.

statika časť mechaniky zaoberajúca sa podmienkami rovnováhy síl v nepohybujúcich sa telesách gréc. fyz.

optika odbor fyziky zaoberajúci sa pôvodne svetlom, teraz svetelným žiarením gréc.

stereoskopia odbor optiky zaoberajúci sa priestorovým videním gréc. fyz.

aerodynamika n. o pohybe plynov prúdiacich okolo telesa gréc. fyz.

tektonika n. o silových vzťahoch v stav. konštrukciách a ich umeleckom vyjadrení gréc. archit.

balistika n. o pohybe striel a rakiet gréc. fyz. tech.

tribológia n. o trecích silách a opotrebúvaní povrchu látok gréc.

reológia n. o zmene tvaru látok pôsobením vonkajších síl, o deformácii gréc. fyz.

akustika odbor zaoberajúci sa mechanickým vlnením najmä zvuku v pružných prostrediach gréc. fyz.

dozimetria odbor zaoberajúci sa meraním dávok žiarenia gréc. fyz.

rádiológia odbor zaoberajúci sa ionizujúcim žiarením lat. + gréc.

röntgenológia odbor zaoberajúci sa elektromagnetickým žiarením s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou a jeho využitím vl. m. + gréc.

stereofónia odbor zaoberajúci sa záznamom a prenosom zvuku v jeho pôvodnom priestorovom rozložení gréc.

gravimetria odbor zaoberajúci sa meraním tiaže, výskumom tvaru, rozmerov a vonkajšieho tiažového poľa Zeme lat. + gréc.

chémia veda o vlastnostiach, zložení a vnútornej stavbe látok a ich premene gréc.

alchýmia prvotná stredoveká a renesančná nevedecká chémia usilujúca sa o. i. o premenu bežných kovov na zlato arab.

organika chémia zaoberajúca sa ústrojnými látkami gréc.

anorganika chémia zaoberajúca sa neústrojnými látkami gréc.

petrochémia chémia zaoberajúca sa skamenenými surovinami, ropou, uhlím a zemným plynnom gréc.

biochémia odbor skúmajúci z chem. hľadiska základné biol. procesy gréc.

stereochémia n. o priestorovom usporiadaní atómov, molekúl a pod. a jeho vplyve na vlastnosti látok gréc. chem.

metalurgia n. o výrobe a spracovaní kovov a zliatin gréc. tech.

metalografia n. o zložení, štruktúre kovov a ich vlastnostiach gréc. tech.

olfaktorika odbor zaoberajúci sa zisťovaním a rozborom vôní lat. + gréc. odb.

chromatológia n. o farbách gréc. odb.

chronometria n. o meraní času gréc. odb.

chronológia veda o počítaní času a jeho jednotkách gréc.

chronografia veda o spôsoboch merania času a datovania v minulosti gréc.

termika n. o teple a tepelných javoch gréc.

termometria odbor zaoberajúci sa meraním teploty gréc. fyz.

kalorimetria odbor zaoberajúci sa meraním tepla lat. + gréc.

pyrometria n. o meraní vysokých teplôt gréc. fyz. tech.

fotometria odbor zaoberajúci sa meraním hodnôt svetelných veličín meracími prístrojmi gréc.

fonometria n. o meraní intenzity zvuku gréc. fyz.

barometria n. o meraní tlaku vzduchu gréc. fyz.

hygrometria n. o meraní vlhkosti vzduchu gréc. meteor.

metrológia odbor zaoberajúci sa meraním, meracími jednotkami a pod. gréc.

nautika n. o vedení lode, určení jej polohy a smeru plavby, moreplavectvo gréc. lod.

aeronautika gréc.

aviatika odbor zaoberajúci sa teóriou a praxou lietania, vzduchoplavba lat. kniž.

kampanológia n. o zvonoch, zvonárstvo lat. + gréc.

dietetika n. o správnej výžive človeka, najmä chorého gréc. lek.

eubiotika n. o správnej a zdravej výžive, životospráve gréc. lek.

alimentológia veda o výžive a potrave človeka a jej zložkách lat. + gréc.

bromatológia n. o potravinách gréc. potrav.

bromatika n. o príprave potravín, zmenách pri ich úprave a vplyve na organizmus človeka gréc. potrav.

laktológia n. o mlieku a mliekarstve lat. + gréc.

flavológia n. o aromatických látkach v potravinách lat. + gréc. potrav.

organoleptika odbor zaoberajúci sa zmyslovým posudzovaním kvality potravín gréc. potrav.

makrobiotika odbor zaoberajúci sa zdravou výživou na základe staročín. receptov, presadzujúci rastlinnú stravu gréc. biol.

meteorológia veda o dejoch a javoch v zemskej atmosfére gréc.

klimatológia n. o podnebí, súčasť meteorológie gréc.

hygrológia n. o vlhkosti, najmä vzduchu gréc. meteor.

talasografia n. o mori gréc.

oceánografia n. o moriach a oceánoch gréc.

glaciológia n. o trvalej snehovej pokrývke a ľadovcoch, ich vzniku, vývoji, tvaroch, rozšírení a vlastnostiach lat. + gréc.

kryológia n. o výskyte a pohybe ľadu na vodných plochách gréc.

hydrológia veda o rozložení a obehu vody na Zemi gréc.

potamológia hydrológia vodných tokov gréc.

limnológia hydrológia jazier a bažín gréc.

oceánológia hydrológia morí gréc.

hydrogeológia hydrológia podzemných vôd gréc.

glaciológia lat. + gréc.

kryológia hydrológia ľadu a ľadovcov gréc.

speleológia odbor zaoberajúci sa výskumom a mapovaním jaskýň, jaskyniarstvo gréc.

kozmológia n. o stavbe vesmíru ako celku gréc. astr.

astronómia gréc.

uranológia veda o hviezdach a vesmíre, hvezdárstvo gréc. zried.

kozmogónia n. o vzniku a vývoji vesmírnych telies gréc. astr.

planetológia odbor zaoberajúci sa výskumom veľkých telies obiehajúcich okolo Slnka, obežníc gréc. astron.

geografia veda o zemskom povrchu, rozložení a vzťahoch medzi prírodnými a spoločenskými javmi v jednotlivých oblastiach na ňom, zemepis gréc.

geodézia odbor zaoberajúci sa určením tvaru a rozmerov Zeme a zameraním častí jeho povrchu, zememeračstvo gréc.

orografia n. o vonkajšej podobe povrchových tvarov zeme, horopis gréc. geogr.

geológia veda o vývoji, zložení a stavbe zemskej kôry gréc.

petrológia gréc.

petrografia odbor geológie zaoberajúci sa horninami, ich vznikom, výskytom, zložením a pod. gréc. hist.

tektonika odbor geológie o stavbe, pohyboch a pod. zemskej kôry gréc.

mineralógia veda o nerastoch lat. + gréc.

stratigrafia n. o vrstvách hornín, ich postupnosti lat. + gréc. geol.

paleobiológia

paleontológia veda o vývoji života v minulých geol. dobách, skúmajúca skameneliny gréc.

litológia veda o usadených horninách gréc. geol.

montanistika n. o baníctve lat.

seizmika n. o zemetraseniach, prírodných aj umelých gréc.

seizmológia n. o zemetraseniach gréc.

vulkanológia odbor zaoberajúci sa sopečnou činnosťou lat. + gréc.

krenológia n. o žriedlach, ich výskyte a využití gréc. odb.

topografia odbor zaoberajúci sa opisom zemského povrchu, územia, jeho meraním a zobrazovaním pomocou máp, mapovanie, miestopis gréc.

kartografia n. o mapách, ich tvorbe, vývoji a použití gréc.

architektonika n. o stavbách a stav. umení gréc.

farológia odbor zaoberajúci sa stavbou a funkciami majákov gréc. tech.

selenografia odbor zaoberajúci sa opisom povrchu Mesiaca a jeho zobrazovaním gréc.

selenológia odbor zaoberajúci sa skúmaním tvaru a vnútornej stavby Mesiaca a jeho vývojom gréc.

selenodézia odbor zaoberajúci sa určovaním tvaru, rozmerov Mesiaca a zobrazovaním jeho povrchu gréc.

areografia n. o povrchu Marsu gréc. astron.

matematika veda o číselných, kvantitatívnych a priestorových vzťahoch skutočného sveta tvoriaca pojmy zo všeobecných vzťahov hmotného sveta, čísla, tvary gréc.

aritmetika n. o číslach gréc. mat.

algebra n. o riešení rovníc, odbor matematiky arab.

kombinatorika odbor matematiky skúmajúci konečné množiny a štruktúru ich podmnožín lat.

geometria odbor matematiky zaoberajúci sa vlastnosťami rovinných a priestorových útvarov gréc.

goniometria gréc.

trigonometria časť geometrie zaoberajúca sa vzťahmi medzi uhlami a stranami trojuholníka gréc. mat.

stereometria časť geometrie zaoberajúca sa priestorovými vzťahmi, priestorovými útvarmi gréc.

informatika odbor matematiky skúmajúci zákonitosti vzniku, zberu, prenosu a spracovania informácií a ich využitia; odbor zaoberajúci sa počítačovým spracovaním informácií lat.

kybernetika veda o zákonitostiach riadenia, prenosu informácií, regulácie a kontroly v živých organizmoch a strojoch gréc.

robotika tech. odbor zaoberajúci sa robotmi um.

stochastika n. o náhode, náhodných javoch a veličinách gréc. mat.

fyziognomika n. skúmajúca súvislosť medzi výrazom tváre a psych. vlastnosťami človeka gréc.

gelológia odbor zaoberajúci sa výskumom smiechu gréc.

psychotronika

parapsychológia

ezoterika odbor zaoberajúci sa vedecky nevysvetliteľnými javmi, skúmajúci doteraz nepreskúmané javy, pri kt. nie je dokázané vedecky uznávané silové pôsobenie, napr. mimoriadne schopnosti človeka gréc.

ufológia odbor zaoberajúci sa úkazmi na oblohe, v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považujú za dopr. prostriedok mimozemšťanov angl. + gréc. hovor.

arkánum tajné učenie lat. zastar. kniž.

prognostika odbor zaoberajúci sa predpovedaním pravdepodobného vývoja nejakého javu, najmä spoločenského gréc.

futurológia veda zaoberajúca sa predvídaním spoločenského vývoja, najmä dôsledkov vedecko-tech. rozvoja lat. + gréc.

logistika n. o plánovaní, príprave a použití prostriedkov a služieb, o organizácii a koordinácii vzájomne závislých činností, pôvodne v armáde gréc. voj.

ergológia odbor zaoberajúci sa štúdiom ľudskej práce, najmä jej ručných spôsobov gréc.

demografia gréc.

populacionistika veda o obyvateľstve, jeho zložení, raste a úbytku lat. zastar.

stratégia veda o vedení vojny, vojnových operácií gréc. voj.

blitzkrieg blickríg nem. voj. teória v 2. svetovej vojne, „blesková“ vojna nem. polit. voj.

psychológia veda o duševných javoch gréc.

sociológia veda o spoločnosti, jej všeobecných zákonitostiach a čiastkových javoch lat. + gréc.

politológia veda o riadení štátu a vzťahov medzi štátmi, o správe verejných vecí gréc.

filozofia veda o najvšeobecnejších zákonoch bytia, prírody, spoločnosti a myslenia gréc.

ontológia

metafyzika n. o bytí v jeho podstate gréc. filoz.

gnozeológia

epistemológia

noetika odbor filozofie zaoberajúci sa poznaním, teória poznania gréc. filoz.

kanonika n. o pravidlách poznania gréc. filoz.

logika veda o správnom myslení gréc.

etika gréc. filoz.

morálka n. o mravnosti, mravouka lat. filoz.

aretológia n. o cnosti, súčasť etiky gréc. filoz.

deontológia n. o povinnosti, súčasť etiky gréc.

estetika veda o podstate, zákonoch a prejavoch krásy, najmä v umení gréc.

fenomenológia n. o javoch a vývoji foriem vedomia gréc. filoz.

eidológia ej- n. o druhoch a formách ľudského vedomia gréc.

nomológia n. o zákonoch, zákonitostiach javov gréc. filoz.

axiológia

timológia

timetika n. o hodnotách, ich povahe, mieste a vzťahoch gréc. filoz.

teleológia n. o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ gréc. filoz.

hermeneutika n. o výklade a interpretácii všetkých prejavov kultúry, napr. textov, umeleckých diel gréc. filoz.

história

historiografia veda o dejinách, dejepis gréc.

archeológia veda skúmajúca najstaršie dejiny ľudstva na základe hmotných predmetov gréc.

prehistória veda o praveku, najstaršom období ľudstva, z kt. sa nezachovali písomné pamiatky lat. + gréc.

medievalistika veda o dejinách európskeho stredoveku lat.

archeografia n. o vydávaní hist. prameňov gréc.

epigrafia

epigrafika hist. veda zaoberajúca sa nápismi na kameni a pod. gréc.

kodikológia pomocná hist. veda skúmajúca rukopisy neúradnej povahy lat. + gréc.

diplomatika pomocná hist. veda skúmajúca úradné listiny gréc.

paleografia veda zaoberajúca sa opisom, triedením a hodnotením písma a jeho funkciou v dejinách gréc.

paleografia veda zaoberajúca sa správnym čítaním, miestnym a časovým zaradením písomných pamiatok gréc.

genealógia veda zaoberajúca sa štúdiom rodov, rodokmeňov, rodových súvislostí jednotlivcov, rodopis gréc.

jurisprudencia práv. veda, právnictvo lat. práv.

civilistika odbor občianskeho práva lat. práv.

fikh islamská práv. veda arab.

ekonómia veda skúmajúca najvhodnejšie umiestnenie obmedzených výrobných zdrojov; v. o zákonoch spoločenskej výroby a rozdeľovaní materiálnych statkov marx. gréc.

makroekonómia ekonómia skúmajúca správanie a pôsobenie národného hospodárstva ako celku gréc. ekon.

mikroekonómia ekonómia skúmajúca správanie jednotlivých subjektov, najmä domácností a firiem gréc. ekon.

ekonomika odbor skúmajúci hosp. stránku činnosti určitého odvetvia, úseku a pod. gréc.

ekonometria odbor zaoberajúci sa matematickou formuláciou ekonomických vzťahov a zákonitostí gréc.

štatistika odbor zaoberajúci sa skúmaním a číselnou charakteristikou hromadných javov lat.

kameralistika veda o fin. a účtovníckych zásadách pre správu majetku feudálnych vládcov, najstaršie účtovníctvo lat. ekon.

etnografia veda o hmotnej a duchovnej ľudovej kultúre, opisujúca kultúru a spôsob života národov a národností, národopis gréc.

etnológia veda o kultúre národov bez vlastnej literatúry, dnes aj o kultúre ľudstva v jeho národnej a národnostnej rôznorodosti gréc.

folkloristika veda o vývoji, podmienkach a zložení ľudovej kultúry, slovesnej, hud., tan. a dram. tvorby angl.

lingvistika lat.

filológia veda o jazyku, jazykoveda gréc. zastar.

paralingvistika odbor filológie zaoberajúci sa štúdiom sprievodných, mimojazykových rysov jaz. prejavu, napr. tón, intonácia, prestávky, rytmus, nie gestá a mimika gréc. + lat.

metalingvistika odbor filológie skúmajúci vzťah jazyka k iným spoločenským javom gréc. + lat.

filológia veda o jazyku a literatúre; veda zaoberajúca sa rozborom, výkladom a edíciou textov lit. diel gréc.

exegetika

exegéza n. o správnom výklade textu, najmä biblie gréc.

textológia odbor lit. vedy zaoberajúci sa textom lit. diela z hľadiska z hľadiska jeho vzniku, autorstva, zmien lat. + gréc.

poetika odbor lit. vedy skúmajúci stavbu a tvar lit. diela gréc.-lat. lit.

genológia odbor lit. vedy zaoberajúc sa lit. druhmi a žánrami gréc. lit.

štylistika odbor lit. vedy zaoberajúci sa štýlom lat.

tektonika n. o vnútornej stavbe umeleckého diela gréc.

komparatistika lit. porovnávacia veda lat.

lexikografia odbor zaoberajúci sa spracovaním slov v slovníkoch, slovnikárstvo gréc. odb.

gramatika n. o stavbe jazyka, pravidlách platných pre slovné tvary, morfológiu a tvorbu viet, syntax gréc. lingv.

semiotika

semiológia veda o znakoch a znakových sústavách gréc. filoz.

sémantika

semaziológia súčasť semiotiky zaoberajúca sa vyjadrením zmyslu filoz.; n. o význame jaz. jednotiek lingv. gréc.

syntax súčasť semiotiky zaoberajúca sa vnútornou štruktúrou sústav znakov filoz.; n. o gramatickej stavbe viet a súvetí, skladbou lingv. gréc.

pragmatika súčasť semiotiky zaoberajúca sa vzťahom sústav znakov k používateľom gréc. filoz.

grafematika n. o písmenách, základných jednotkách písomnej podoby jazyka gréc.

fonemika

fonematika n. o hláskach, základných jednotkách zvukovej stavby jazyka gréc. lingv.

vokalizmus n. o samohláskach lat. lingv.

morfológia n. o stavbe a tvaroch slov, tvaroslovie gréc. lingv.

onomaziológia n. o pomenovávaní vecí, javov slovami, jaz. znakmi gréc. lingv.

terminológia n. o odb. názvoch, pomenovaniach pojmov lat. + gréc. lingv.

onomastika

onomatológia n. o vlastných menách gréc. lingv.

ojkonymia n. o menách sídel, obývaných miest, aj zaniknutých gréc. lingv.

etymológia odbor skúmajúci pôvod, pôvodnú podobu, význam, príbuznosť a zákonitosti vývoja slov gréc. lingv.

neolólia n. o novoutvorených slovách al. jaz. prostriedkoch, novotvaroch gréc. lingv.

morfematika n. o najmenších významových jaz. jednotkách gréc. lingv.

frazeológia n. o ustálených slovných spojeniach, zvratoch gréc. lingv.

idiomatika frazeológia o výrazoch charakteristických pre určitý jazyk, kt. sú obyčajne doslovne nepreložiteľné gréc. lingv.

peremiológia n. o prísloviach, porekadlách, úsloviach gréc. lingv.

štylistika n. o spôsobe výberu a využitia jaz. prostriedkov, slohu lat.

lexikológia odbor skúmajúci slovnú zásobu jazyka gréc. lingv.

fonetika veda o tvorení, fyzických vlastnostiach a vnímaní zvukovej stránky ľudskej reči gréc. lingv.

ortoepia n. o spisovnej výslovnosti gréc. lingv.

ortofónia o správnom vyslovovaní hlások gréc. lingv.

eufónia n. o výslovnosti, hlasovej technike, kvalite zvukov gréc.

rytmika n. o pravidelnom striedaní prízvučných a neprízvučných dôb v hudbe a tanci, zvukových prvkov v poézii a pod. gréc.

bibliológia veda o knihách, knižniciach a lit. dokumentoch, knihoveda gréc.

stichológia n. o veršovaní, básnickom umení gréc.

verzológia odbor lit. vedy zaoberajúci sa skúmaním verša lat. + gréc.

prozódia n. o zvukovej stavbe verša, zvukových vlastnostiach jazyka z hľadiska výstavby verša gréc.

metrika odbor verzológie o rytme a rozmere verša gréc. lit.

strofika odbor verzológie o skladbe slohy, skupiny veršov spätých rytmom, rýmom gréc. lit.

epištolografia n. o zostavovaní, písaní listov gréc. lit.

grafológia odbor o písomných prejavoch človeka a vyvodzovaní psych. vlastností zo skúmania písma, rukopisu gréc.

grafognózia odbor zaoberajúci sa porovnávaním písma osôb na zistenie totožnosti pisateľa gréc.

papyrológia n. zaoberajúca sa štúdiom písomností písaných na papyruse gréc.

archivistika odbor o dipl. materiáloch bez aktuálnej úlohy gréc.-lat.

translatológia tranz- odbor zaoberajúci sa umeleckým prekladom z jazyka do jazyka lat. + gréc. lit.

rétorika

rétorstvo n. o rečníctve, rečníctvo gréc.

slavistika slovan. národov lat.

slovakistika Slovenska lat.

bohemistika čes. krajín lat.

polonistika Poľska lat.

slovenistika Slovinska lat.

sorabistika lužických Srbov lat.

balkanistika vl. m.

balkanológia balkánskych národov vl. m. + gréc.

bulharistika Bulharska vl. m.

albanistika Albánska vl. m.

baltistika baltských národov vl. m.

lituanistika Litvy vl. m.

rusistika Ruska vl. m.

hungaristika Maďarska lat.

ugrofinistika pôvodne uralských národov príbuzných s Maďarmi a Fínmi vl. m.

germanistika germ. národov, najmä nem. lat.

nordistika germ. národov severu Európy nem.

škandinavistika škandinávskych národov lat.

nederlandistika Holandska hol.

romanistika románskych národov lat.

italistika Talianska vl. m.

hispanistika Španielska, širšie aj Portugalska a Lat. Ameriky lat.

portugalistika

lusistika Portugalska vl. m. lat.

anglistika angl. hovoriacich krajín, najmä Veľkej Británie lat.

amerikanistika USA; pôvodných obyvateľov Ameriky vl. m.

turkológia tur. národov vl. m. + gréc.

arabistika arab. národov vl. m.

egyptológia starých Egypťanov vl. m. + gréc.

afrikanistika národov Afriky vl. m.

orientalistika ázijských a afrických národov lat.

semitológia vl. m. + gréc.

semistika semitských národov, afroázijskej skupiny národov vl. m.

sinológia Číny lat. + gréc.

japonistika Japonska vl. m.

byzantológia Byzancie vl. m.

ikonológia n. o výklade, významoch, vzniku a premenách výtv. diel gréc.

ikonografia n. o námetoch vo výtv. umení a ich vývoji gréc.

ornamentalistika

ornamentika n. o ozdobách využívajúcich prírodné, geom. al. figurálne prvky lat. výtv.

urbanizmus lat.

urbanistika odbor o stavbe miest a sídel a ich začlenení do krajiny lat. zried. archit.

ekistika veda o ľudských sídlach, ich vývoji a štruktúre gréc. archit.

ekleziológia n. o stavbe a výzdobe kresťanského chrámu, 19. st. gréc.

muzikológia hud. veda lat. + gréc.

melodika n. o tvorení nápevu gréc. hud.

kompozícia n. o hud. skladbe lat. hud.

harmónia n. o akordoch a ich spájaní v hud. skladbe gréc.

organológia n. o hud. nástrojoch, ich vývoji, stavbe, funkcii a vlastnostiach gréc. hud.

semeiografia n. o notovom písme gréc. hud.

kontrapunkt n. o vedení najmenej dvoch melodicky a rytmicky samostatných hlasov súčasne lat. hud.

choreografia odbor zaoberajúci sa tancom, tan. technikou, organizáciou pohybu tanečníka gréc.

teatrológia div. veda gréc.

filmológia veda o filme angl. + gréc.

heraldika veda o erboch a umení ich zobrazovať gréc.-franc.

vexilológia odbor zaoberajúci sa zástavami, vlajkami lat. + gréc.

numizmatika n. o platidlách, platobných prostriedkoch, najmä minciach gréc.-franc.

notafília n. o papierových platidlách lat. + gréc.

filatelia gréc.-franc.

timbrológia n. o poštových známkach franc. + gréc.

faleristika odbor zaoberajúci sa opisom, výkladom a hodnotením radov a vyznamenaní gréc.

sfragistika veda o pečatiach a pečatení gréc. hist.

gastronómia n. o kuchárskom umení gréc.-franc.

kulinárstvo kuchársky odbor, kuchárstvo lat.

pedagogika veda o výchove ako zámernom formovaní ľudskej osobnosti gréc.

antropogogika n. o celoživotnej výchove a vzdelávaní gréc. ped.

andragogika n. o výchove a vzdelávaní dospelých gréc. pedag.

geragogika n. o výchove a vzdelávaní v treťom veku gréc. ped.

didaktika odbor zaoberajúci sa formami, postupmi a cieľmi vzdelávania a vyučovania, teória vzdelávania a vyučovania, súčasť pedagogiky gréc. ped.

surdopedagogika pedagogika pre sluchovo postihnutých lat. + gréc.

oftalmopédia

optopédia gréc.

tyflopédia

tyflopedagogika pedagogika pre zrakovo postihnutých, osoby s chybami zraku gréc. lek. ped.

tyflológia odbor zaoberajúci sa zrakovo postihnutými a ich spoločenským uplatnením gréc.

pedológia veda o dieťati gréc. ped. psych.

juventológia veda o mládeži lat. + gréc.

etopédia o. zaoberajúca sa výchovou, vzdelávaním a výskumom sociálne narušenej mládeže gréc.

defektológia odbor skúmajúci zdravotne postihnuté deti, ich vývoj a schopnosť prispôsobenia lat. + gréc.

somatopédia odbor defektológie zaoberajúci sa výchovou a vzdelávaním telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených gréc.

docinológia veda o skúšaní lat. + gréc.

kriminalistika odbor o objasňovaní trestných činov a odhaľovaní páchateľov lat. práv.

kriminológia veda o trestných činoch, páchateľoch, treste a trestnom konaní lat. + gréc.

odorológia odbor kriminalistiky zaoberajúci sa určovaním osôb a vecí podľa ich pachu lat. + gréc.

mechanoskopia n. o skúmaní nástrojov a ich totožnosti gréc. krim.

viktimológia odbor zaoberajúci sa obeťami trestných činov a vzťahmi medzi obeťou a páchateľom trestného činu lat. + gréc. práv.

penológia veda o výkone trestu, o treste odňatia slobody a jeho účinkoch lat. + gréc. práv.

mytológia n. o vymyslených príbehoch s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch gréc.

religionistika odbor zaoberajúci sa náboženstvami, ich porovnávaním lat.

teogónia n. o bájach o pôvode božstiev a sveta gréc. náb.

biblistika veda zaoberajúca sa bibliou gréc.

ekleziológia n. o cirkvi, o poňatí cirkve gréc.

teológia n. o náboženstve, najmä kresťanskom, náb. viere, bohoslovie gréc.

apologetika vedecká teológia, rozumová obhajoba katolíckej viery gréc.

pastorálka teológia o duchovnej správe tal. teol.

dogmatika teológia zaoberajúca sa výkladom článkov viery, vierouka gréc.

teognózia n. o poznaní boha gréc. náb.

pneumatológia teológia zaoberajúca sa pôsobením Ducha svätého gréc. náb.

christológia dogmatika o Kristovom živote a význame gréc. teol.

soteriológia dogmatika o vykupiteľskom poslaní Krista gréc. náb.

mariológia dogmatika o význame Ježišovej matky Márie vl. m. gréc.

angelológia teologická n. o anjeloch lat. + gréc. náb.

hamartológia n. o hriechu gréc. cirk.

eschatológia n. o posledných veciach človeka, smrti, posmrtnom živote, a ľudstva, vzkriesení, poslednom súde gréc. náb.

liturgika odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa bohoslužobnými obradmi a úkonmi gréc. cirk.

heortológia liturgická n. zaoberajúca sa cirk. sviatkami a obdobiami cirk. roka gréc. cirk.

eucharistika n. o sviatosti oltárnej gréc.

homiletika odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa kazateľstvom gréc. teol.

poimenika odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa starostlivosťou o jednotlivca

katechetika odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa vyučovaním náboženstva gréc. teol.

patristika lat. cirk.

patrológia odbor zaoberajúci sa štúdiom učenia kresťanských mysliteľov, cirk. otcov gréc. cirk.

astrológia odbor zaoberajúci sa vplyvom kozmických telies na pozemské udalosti gréc.

obdobie

štádium gréc.-lat.

fáza gréc.

etapa franc.

kapitola o., stupeň, úsek vývoja; časový úsek; o. v ľudskom živote lat.

epocha gréc.

éra lat.

eón ucelené, ohraničené o. súvisiace obyčajne s významnou udalosťou, časový úsek, časový medzník; dejinný vek gréc. kniž. bás.

termín lat.

terminus čas, doba, lehota, deň na splnenie úlohy lat. odb.

perióda časový úsek, po kt. sa určitý jav opakuje, najmä pravidelne; doba kmitu eltech. fyz. gréc.

spacium -pá- o. medzi niečím lat. kniž.

durée dyre trvanie, doba, konkrétny čas prežívaný v živote človeka franc. filoz.

tajm

time tajm čas, doba, lehota angl.

sezóna o. vhodné, vyhradené na určitú činnosť franc.

kampaň o. zvýšenej pracovnej činnosti, najmä v poľnohosp. franc.

kríza vrcholné o., rozhodujúca chvíľa, okamih náhleho obratu gréc.

advent o. štyroch týždňov, nedieľ pred Vianocami lat. cirk.

fašiangy

fašiang o. od Troch kráľov do Popolcovej stredy, najmä posledné tri dni nem.

karneval predveľkonočné, fašiangové o. v katolíckych, najmä románskych krajinách, s ľudovými zábavami tal.

quadragesima kva- štyridsaťdňové pôstne o. od Popolcovej stredy do prvého veľkonočného sviatku lat. cirk. porovnaj deň 1 mesiac rok

biénium o. dvoch rokov, dvojročie lat. kniž.

pentáda o. piatich dní, týždňov a pod. gréc.

dekáda o. desiatich dní gréc.

semester polročné o., napr. študijné, na vysokej škole, polovica školského roka na vysokej škole, polrok lat.

trimester štvrťročné o., napr. študijné, na vysokej škole, jedna z troch častí školského roka lat.

triénium trojročné o., trojročie lat. kniž.

kvadriénium o. štyroch rokov lat. kniž.

quinquennium kvinkve- o. piatich rokov, päťročie lat. kniž.

decénium o. desiatich rokov, desaťročie lat. kniž.

generácia o. približne 30 rokov lat.

saecelum séku- o. sto rokov, storočie lať. kniž. zastar.

chiliada o. tisíc rokov, tisícročie gréc. kniž. porovnaj výročie

latencia

latentnosť o. medzi pôsobením podnetu a ním vyvolanou odpoveďou, reakciou lat. odb.

inkubácia o. medzi prvým stykom organizmu s nákazou a prvými príznakmi ochorenia lat. lek.

exspirácia o. účinnosti lieku, po uplynutí kt. môže byť liek škodlivý, záručná lehota lieku lat. farm.

apyrexia o. choroby bez horúčky gréc. lek.

rekonvalescencia o. po prekonanej chorobe, zotavovanie lat.

diastola o. medzi sťahmi srdcového svalu, uvoľnenie, ochabovanie srcového svalu gréc. lek.

víkend o. pracovného odpočinku na konci týždňa, koniec týždňa, sobota a nedeľa angl.

lustrum niekoľkoročné funkčné o., najmä päťročné lat. kniž.

vacatio legis -káci- lé- o. medzi dňom vyhlásenia práv. formy a dňom jej účinnosti lat. práv.

legisvakancia o. medzi okamžikom platnosti a účinnosti práv. normy lat. práv.

interregnum o. bezvládia, bez organizovanej polit. moci, vlády, vládcu, medzivládie lat. polit.

stagiona -džó- o. účinkovania kočovného div. súboru na určitom mieste tal. div.

interval časový al. miestny úsek, prestávka, medziobdobie, medzera lat.

entreakt ántr akt medzihra, prestávka, čas medzi dejstvami, spustením a zdvihnutím opony franc. div. porovnaj medzihra 1

maturita o. splatnosti lat. ekon. porovnaj splatnosť

pontifikát o. vlády jedného pápeža, biskupa lat. cirk.

sediskvancia o., počas kt. nie je obsadený cirk. úrad, najmä pápeža al. biskupa, z dôvodu zosadenia al. smrti lat. cirk.

noviciát o. prípravy na zloženie rehoľného sľubu lat. cirk.

nengó éra letopočtu v Japonsku jap. hist.

kalpa vesmírny vek trvajúci 8 640 mil. rokov, deň a noc stvoriteľa Brahmy, v hinduizme sanskrit

durée dyre doba, trvanie, konkrétny čas prežívaný v živote človeka franc. filoz.

juvenilizmus o. vývoja jedinca predchádzajúce dospelosti, detstvo, mladosť lat. lek. psych.

lalácia prvé o. vývoja detskej reči, bľabotanie, džavotanie gréc. lek.

infancia o. do pohlavného dospievania, detstvo lat. biol.

prepuberta lat. psych. fyziol.

prepubescencia o. pred pohlavným dospievaním, pubertou lat. fyziol. zried.

puberta lat. psych. fyziol.

pubescencia o. pohlavného dospievania, pohlavné dospievanie, dozrievanie lat. fyziol. zried.

adolescencia o. dospievania od skončenia puberty do dospelosti, dospievanie, mladosť lat. ped. psych.

impuberta o. nedospelosti lat. práv.

efébia mládenecká dospelosť, zrelosť, mládenectvo, junáctvo, 18 – 20 rokov gréc. kniž.

presenium o. pred starobou, starnutie lat. biol. lek.

senium staroba lat. lek.

puerperium o. šiestich až ôsmich týždňov po pôrode, u ženy lat. lek.

couvade kuvad

kuvade

kuváda o. šiestich týždňov po pôrode, šestonedelie, zachovávané otcom dieťaťa, zvyk v rodových spoločnostiach franc.

klimaktérium

klimax o. ukončenia menštruácie, pohlavného cyklu žien, prechod gréc.

ášram o. v živote veriaceho hinduistu, jedno zo štyroch sanskrit náb.

paleolit staršia doba kamenná gréc. archeol.

mezolit stredná doba kamenná gréc. archeol.

neolit mladšia doba kamenná gréc. archeol.

eneolit neskorá, najmladšia doba kamenná lat. + gréc. archeol. geol.

prehistória najstaršie o. ľudstva, z kt. sa nezachovali písomné pamiatky, pravek lat. + gréc.

alcheringa alče- dávne o. života vzdialených predkov, podľa predstáv pôvodných obyvateľov Austrálie austr.

antika o. starého Grécka a Ríma lat.

helenizmus o. staroveku od výprav Alexandra Veľkého, v kt. sa šírila gréc. kultúra, znalosti a pod. gréc. vl. m.

olympiáda štvorročné o. medzi súťažami v starom Grécku vl. m. hist.

ekecheiria mesiac bez bojovania počas olympijských hier, prímerie gréc. hist.

indikt pätnásťročná lehota vyberania daní od podmanených národov v starom Ríme lat. hist.

džáhilíja o. pred príchodom islamu v chápaní islamských historikov, o. pohanstva, nevedomosti, barbarstva arab.

haskala o. osvietenstva v žid. svete od polovice 18. st., šírenie vzdelania medzi európskymi Židmi hebr.

belle époque bel épok o. rozkvetu umení, remesiel a pod., Francúzsko, 1890 – 1914 franc.

viktoriánske o. o. panovania angl. kráľovnej Viktórie spojené s rozmachom Brit. ríše, 1837 – 1901 vl. m.

normalizácia o. komunistickej vlády v ČSSR po vpáde armád Varšavskej zmluvy, 1968 – 1989 lat.

feudalizmus o. so zriadením založenom na úplnom vlastníctve výrobných prostriedkov, pôdy, vládnucou triedou, kt. mimoekonomickými prostriedkami ovládala priamych výrobcov, poddaných lat. marx. ekon.

kapitalizmus o. so zriadením založenom na súkromnom vlastníctve, slobodnom trhu, osobnej slobode, úsilí o dosiahnutie podnikateľského zisku lat. marx. ekon.

imperializmus najvyššie, posledné o. kapitalizmu, podľa Lenina lat. marx. ekon.

socializmus o. so zriadením založenom na spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa zásluh, predstave takejto spoločnosti lat.-franc. marx. ekon.

gotika o. európskeho umeleckého slohu, 12. až 15. st. germ.

renesancia o. kultúrneho a myšlienkového hnutia snažiaceho sa o obrodu humanizmu, antickej kultúry a myslenia, 14. – 16. st. franc.

humanizmus o. európskeho kultúrneho hnutia, kt. nadväzovalo na antickú vzdelanosť a obracalo pozornosť k pozemskému životu človeka, 14. – 16.st. lat.

trecento trečen- renesancia v tal. umení, 14. st. tal.

cinquecento činkvečento vrcholná renesancia v tal. umení, 16. st. tal. lit.

rinascimento -ši- tal. renesancia tal. výtv.

barok o. európskeho umeleckého slohu, 17. a 18. st. port. tal.

rokoko o. európskeho umeleckého slohu, 2. polovica 18. st. franc.

romantizmus o. európskeho umeleckého smeru zdôrazňujúceho osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu, koniec 18. st a 19. st. franc.

settecento -če- o. v tal. umení, 18. st. tal.

ottocento otoče- o. v tal. umení, 19. st. tal. výtv.

secesia o. európskeho umeleckého smeru, prelom 19. a 20. st. lat. porovnaj smer 1

konjunktúra

expanzia o. rozmachu, rastu, vzostupu výroby, zamestnanosti, spotreby, cien a zisku lat. ekon.

kríza o. opakujúcej sa poruchy hospodárstva, porušenie rovnováhy medzi dopytom a ponukou gréc.

recesia ustupovanie; miernejšia, kratšia kríza ekon.

stagflácia kríza s rastúcou nezamestnanosťou a znížením hodnoty peňažnej jednotky, infláciou lat. ekon.

depresia o. po kríze s vysokou nezamestnanosťou a klesajúcim dopytom a cenami, hosp. pokles lat.

archaikum

archeozoikum prahory gréc. geol.

proterozoikum starohory gréc. geol.

paleozoikum prvohory gréc. geol.

perm vl. m.

karbón lat.

devón

silúr vl. m.

ordovik vl. m.-lat.

kambrium útvary prvohôr vl. m.

mezozoikum druhohory gréc. geol.

jura vl. m.

trias útvary druhohôr gréc.

kenozoikum treťohory a štvrtohory gréc. geol.

terciér treťohory franc. geol.

neogén

pliocén

miocén

oligocén

eocén

paleogén

paleocén oddelenia treťohôr gréc.

kvartér štvrtohory lat. geol.

dilúvium lat.

pleistocén staršie štvrtohory gréc. geol.

holocén gréc.

alúvium najmladšie štvrtohory, súčasnosť lat. geol.

glaciál ľadové, studené o. v starších štvrtohorách lat. geol.

interglaciál o. medzi dvoma ľadovými obdobiami lat. geol.

štadiál studené o. v ľadovej dobe gréc. geol.

interštadiál teplé o. medzi dvoma studenými obdobiami lat. geol.

totalita čas úplného zatmenia Slnka al. Mesiaca lat. astron.

lunácia lat.

synodický mesiac o. obehu Mesiaca vzhľadom k Slnku, za kt. Mesiac vystrieda všetky svoje fázy gréc. astron.

saros o., v kt. sa opakujú zatmenia Slnka a Mesiaca, 18 rokov a 11 dní semit.

epakta vek Mesiaca v dňoch na rozhraní roka medzi posledným novom a 1. januárom gréc. astron.

epocha okamih, na kt. sa viaže vypočítaná hodnota premennej veličiny, napr. súradnice hviezd gréc. astron.

ekvinkocium okamih, na kt. sa viaže sústava súradníc hviezd al. planét lat. astron.

stazigenéza o. nemennosti, nemenného trvania vývojových vetiev v kmeňovom hist. vývoji organizmov gréc. biol.

estrus o. zvýšenej pohlavnej činnosti cicavcov, ruja gréc. biol.

monoestria ruja u samíc, raz ročne gréc. zool.

polyestria ruja u samíc, viackrát do roka gréc. zool.

embryo počiatočné štádium vývoja organizmu pri pohlavnom rozmnožovaní gréc. biol.

neurula embryo v o. vývoja mozgu a časti miechy gréc. biol.

nymfa nedospelé štádium hmyzu gréc. zool.

kukla lat.-nem.

pupa o. vývinu hmyzu z larvy na dospelý hmyz lat. zool.

larva vývojové štádium niektorých živočíchov, najmä hmyzu lat. zool.

vegetácia o. rastu rastlín lat. bot.

antéza o. kvitnutia gréc. bot.

inflorescencia o. kvetov, súkvetí lat. bot.

jarovizácia o. vo vývine rastlín, keď sa niekoľkotýždňovým pôsobením teplôt tesne nad 0 ºC zaisťuje ich kvitnutie na jar rus. bot.

dormancia pokojové o. organizmov, spomalenie al. zastavenie vývoja, životných pochodov; pri rastlinách stav, keď semená nemôžu vyklíčiť lat. biol.

hibernácia o. odpočinku rastlín so znížením al. z. životných pochodov bot.; zimný spánok živočíchov sprevádzaný poklesom telesnej teploty, krvného tlaku a spomalením metabolických procesov zool lat.

anabióza pokojové o., dočasné zastavenie vývoja s nízkou úrovnou látkovej premeny a zastavením rastu ako prispôsobenie nepriaznivým podmienkam gréc. biol.

kviescencia pokojové o., z. al. spomalenie vývoja živočíchov s premenlivou teplotou tela následkom zmeny životných podmienok lat. zool.

estivácia zastavenie al. spomalenie životných pochodov al. vývoja organizmov v letnom o., letný spánok lat. biol.

diapauza pokojové o., dedične podmienené zastavenie al. spomalenie vývoja živočíchov, najmä bezstavovcov gréc. biol.

kryptozoikum o. skrytého života, so zriedkavými prejavmi života gréc. biol. porovnaj čas 1

pravek

prehistória najstaršie obdobie ľudstva, z kt. sa nezachovali písomné pamiatky lat. + gréc.