Obrátený slovník cudzích slov
Výsledky vyhľadávania
nástroj
nástroj
2
(prostriedok na tvorenie tónov)
inštrument
lat.
organum
gréc.-lat.
hist.
bicie nástroje
membránofón
(bicí n.; blanový n., v kt. tón vzniká chvením blany)
lat. + gréc.
drums
/drams/
angl.
perkusie
percussion
/-kašn/
(sústava bicích nástrojov v džezovom orchestri)
lat.-angl.
tympan
tympany
(ladený n., medená pologuľa potiahnutá kožou)
gréc.
triangel
(samoznejúci neladený kovový n. v tvare trojuholníka)
lat.
vibrafón
(samoznejúci ladený n. v podobe kovových platničiek, zvonkohra)
lat. + gréc.
tubafón
(samoznejúci ladený n., zavesené kovové rúrky, zvonkohra v džeze)
gréc. + lat.
činel
(neladený kovový kotúč)
tal.
flexatón
(dve guľôčky rozoznievajúce oceľový pás, v modernej hudbe)
lat. + gréc.
xylofón
(sústava drevených doštičiek rozoznievaných paličkami)
gréc.
cymbalum
(starorím. n., zvonec a kovové pologule)
gréc.-lat.
celesta
/če-/
čelesta
(klávesový n., oceľové doštičky rozoznievané plstenými kladivkami)
tal.
kastanety
(špan. neladený n., dve malé drevené misky)
špan.
maracas
/-kas/
(dve duté drevené gule naplnené kamienkami)
špan.
claves
/kla-/
(dve oblé paličky z tvrdého dreva dlhé 20 cm)
špan.
tamburína
(špan. a tal. ľudový neladený n., malý bubon s hrkálkami a so zvončekmi)
arab.-franc.
tulumbas
(starý n., bubon)
tur.
nakír
(perz.-arab. ľudový n., téglik potiahnutý kožou, na kt. sa udiera dvoma paličkami)
arab.
kabraro
(egypt. a etióp. malý bubon, na kt. sa udiera rukou)
?
marimba
marimbafón
(xylofónový n. černošského pôvodu na princípe vibrafónu)
afr.-špan.
menzan
(africký n., Kongo)
afr.
tamtam
(bubon používaný pri kultových tancoch, na prenášanie správ, u afr. černochov; samoznejúci n., zavesená kruhová doska, gong, s vyvýšeným okrajom rozoznievaná paličkou)
ind.
bongo
(afrokubánsky bubienok)
špan.
kajrak
(uzb. ľudový n.)
uzb.
ču
(čín. ľudový n.)
čín.
tom-tom
(čín. neladený drevený n.)
čín.
dabu
(čín. n. s malými kovovými tanierikmi)
čín.
čango
(kór. ľudový n., dvojitý bubon)
kór.
vadaiko
vadajko
(jap. tradičný n., veľký ťažký zvislý bubon)
jap.
todaiko
(jap. n., obrovský tradičný bubon)
jap.
taiko
šóko
kakko
(jap. tradičný n.)
jap.
cuzumi
(jap. bubienok)
jap.
gender
(indonéz. n., dvanásť zavesených kovových platní)
indonéz.
gong
(ladený kovový n. tvaru taniera rozoznievaný paličkou)
malaj.
gandang
(malaj. a jávsky bubon)
?
kendang
(jávsky ľudový n., dlhý bubon vydlabaný z dreva a potiahnutý kožou)
indonéz.
huehuetl
(aztécky vojnový n. hist., veľký n. mexických Indiánov)
indián.
dychové a vzduchové nástroje
aerofón
(dychový, vzduchový n., v kt. tón vzniká chvením vzduchového stĺpca)
gréc.
flauta
(drevený al. kovový n. s vysokým tónom)
nem.
pikola
(malá flauta, o oktávu vyššia)
tal.
flažolet
(malá zobcová flauta)
klarinet
(drevený jazýčkový n. s valcovitou trubicou)
tal.
hoboj
(drevený n. s dvojitým plátkom)
franc.
fagot
(drevený n. s hlbokým tónom)
tal.
saxofón
(plechový n. s jednoduchým plátkom používaný najmä v džeze)
vl. m. + gréc.
altsaxofón
(altový saxofón)
lat. + vl. m. + gréc.
tuba
(plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom)
lat.-franc.
bombardón
(plechový nátrubkový n., najmä voj., basová tuba)
franc.
heligón
gréc.
suzafón
(plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom, stočený do kruhu)
vl. m.
pozauna
franc.-nem.
trombón
(plechový nátrubkový n. s predĺženou trúbkou, vydávajúci mohutný a slávnostný zvuk)
tal.
bomhart
lat.-franc.
pumort
pommer
(starý drevený n. s dvojitým plátkom)
tal.-nem.
barytón
gréc.-tal.
eufónium
(náustkový plechový n. podobný basovej krídlovke)
gréc.
serpent
(starý drevený n., až dva metre dlhá trubica hadovitého tvaru)
lat.
rifovka
(drevená píšťalka)
nem.
kornet
(kovový nátrubkový n. z poštového rohu, Francúzsko, 19. st.)
franc.
piston
(kornet s ventilmi)
franc.
ofiklejda
(nátrubkový n. s klapkami, 19. st.)
franc.
šalmaj
(starý európsky píšťalový n., pastierska dvojplátková drevená píšťala)
franc.-nem.
lura
(bronzový trúbkový n., sever Európy, mladšia doba bronzová)
nem.
horna
(plechový nátrubkový n. používaný pri love, lesný roh)
nem. slang.
fistola
(pastierska píšťala)
tal.
okarína
(n. vajcovitého tvaru z pálenej hliny)
tal.
olifant
(stredoveký signalizačný vyrezávaný roh zo slonoviny)
franc. + gréc.
tíbia
(starorím. n. s dvojitým plátkom)
lat.
clarino
/kla-/
(renesančný n., trúbka s jasným zvukom)
špan.
trembita
trombita
(dlhý pastiersky n.)
rum.
fujara
(drevený fúkací n.)
rum.
bucium
(rum. n., dlhá drevená pastierska trúba)
rum.
tárogató
(balkánsky rómsky ľudový drevený n.)
maď.
svirba
(srb. píšťalový n. na sprevádzanie pri tanci)
srb.
cyrla
(alb. n., drevená píšťalka)
alb.
syrinx
(starogréc. ľudový n. zložený z radu spojených píšťal s rôznou dĺžkou, Panova píšťala)
gréc.
aulos
(starogréc. n. s dvojitým plátkom)
gréc.
svireľ
(rus. a ukraj. ľudová flauta)
rus.
pikula
(pastierska trúba, Zakarpatská Ukrajina)
ukraj.
košnaj
(uzb. ľudový fúkací n., dvojitá trsťová píšťala)
uzb.
surma
surmita
(starý n., poľnica)
tur.-perz.
hist.
zurna
(stredoázijský drevený n. s prenikavým zvukom)
perz.
nafír
(perz.-arab. n., druh trúbky)
arab.
agada
(egypt. flauta)
egypt.
šofar
(žid. n. z baranieho rohu používaný pri bohoslužbách)
hebr.
šeng
(čín. starý mnohohlasový n. rozozvučovaný dychom)
čín.
čeng
(čín. n., 13 – 24 píšťal rôznej veľkosti)
čín.
kuan
(čín. fúkací n., hoboj)
čín.
feng-šeng
(čín. starý n.)
čín.
šó
(jap. tradičné ústne varhany)
jap.
hičiriki
(jap. tradičný hoboj)
jap.
fue
(jap. starý n., krátka flauta)
jap.
šakuhači
(jap. pozdĺžna bambusová flauta)
jap.
rjúteki
(jap. priečna flauta)
jap.
manvavaka
(indián. ľudový n.)
indián.
organ
(n. ovládaný klávesnicou, pričom zvuk sa vytvára sústavou píšťal, do kt. je vháňaný prúd vzduchu z mechov)
gréc.
hydraulis
(klávesový vodný organ, 3. st. pr. n. l.)
gréc.
portatív
(malý prenosný vodný organ)
lat.
magrefa
(mystický semitský organ)
hebr.
pozitív
(pevne umiestnený malý organ s jedným manuálom, bez pedálov)
lat.
regál
(malý prenosný skladací organ s jazýčkovými píšťalami, 15. st.)
tal.-nem.
harmónium
(skriňový klávesový n., v kt. prúd mechanicky vháňaného vzduchu rozoznieva kovové jazýčky)
gréc.
melódium
(predchodca harmónia)
gréc.
harmonika
(n., v kt. prúd vzduchu z úst al. mechov rozoznieva kovové jazýčky)
gréc.-nem.
koncertína
(druh fúkacej harmoniky)
tal.
bandoneón
bandónium
bandonika
(ťahacia harmonika)
vl. m.
zastar.
akordeón
lat.-franc.
chromatika
(chromatická ťahacia harmonika s klávesnicou)
gréc. hovor.
heligónka
(diatonická ťahacia harmonika)
gréc. hovor.
garmoška
(ťahacia harmonika v rus. prostredí)
rus. expr.
mirlitón
(blanový n., trubica zakončená papierovou membránou, do kt. sa hovorí al. spieva)
franc.
idiofón
(samoznejúci n. rozoznievaný vzduchovým prúdom)
gréc.
sistrum
(staroegypt. samoznejúci n., kovový rám v tvare podkovy s voľne uloženými priečkami)
gréc.-lat.
gajdy
(ľudový n., kožený mech s piskorom)
tur.
musette
/mizet/
(franc. ľudový n. podobný gajdám)
franc.
gora
(krovácky ľudový n. v podobe luku rozozvučaného saním pripevneného pštrosieho pera)
afr.
anklung
(starý organ z bambusových píšťal, Jáva)
indonéz.
buccina
/bukcí-/
(starorím. a stredoveký plechový nástrubkový n.)
strunové nástroje
chordofón
(strunový n., v kt. tón vzniká chvením strún)
gréc.
klavír
lat.-franc.
piano
tal. hovor.
fortepiano
pianoforte
(klávesový úderový n. s kladivkovou mechanikou)
tal. zastar.
fonola
(mechanický klavír hrajúci podľa záznamu na dierovanom páse)
gréc.
pianíno
(menší klavír so zvislo vedenými strunami)
tal.
clavichord
/kla-/
klavichord
(predchodca klavíra, 14. st.)
lat. + gréc.
cembalo
/čem-/
čembalo
(klavír s trsacou mechanikou)
tal.
cembalo
/čem-/
čembalo
(predchodca klavíra)
tal.
adiafón
(klavír, začiatok 19. st.)
gréc.
spinet
tal.-nem.
virginal
/verdžinel/
(menšie čembalo so strunami rovnobežnými s klaviatúrou)
angl.
gravicembalo
lat. + tal.
clavecin
/klafsen/
(väčšie čembalo so strunami kolmo na klaviatúru)
franc.
pianola
(mechanický klavír schopný meniť tempo a silu tónu)
tal.-angl.
cimbal
(ľudový n. bez klávesnice, s natiahnutými strunami rozoznievanými údermi paličiek)
gréc.-lat.
violína
(sláčikový n., husle)
tal.
zastar. kniž.
kremonky
guarnerky
amatovky
(husle z tal. mesta Cremony)
vl. m.
stradivárky
(husle vyrábané v dielni rodiny Stradivariovcov, 17. – 18. st.)
vl. m.
viola
(sláčikový n. väčší ako husle)
tal.
gamba
(stará viola pridržiavaná kolenami)
tal.
violončelo
čelo
(väčší sláčikový n. držaný pri hre medzi kolenami)
tal.
kontrabas
basa
tal.
barbora
(najväčší ľudový sláčikový n. s hlbokým tónom)
vl. m.
gitara
gréc.
španielka
(brnkací n.)
vl. m.
dobro
(rezofonická gitara, USA)
vl. m.
gibson
gibsonka
(väčšia gitara s kovovými strunami)
vl. m.
bendžo
(brnkací n. s dlhým hmatníkom a okrúhlym telom potiahnutým kožou)
špan.-angl.
mandolína
(menší brnkací n. hruškovitého tvaru)
tal.
mandola
(mandolína s nižším ladením)
tal.
bisernica
(južnoslovan. ľudový brnkací n.)
srb. chorv.
lutna
arab.-nem.
teorba
(starý brnkací n. s oválnym tvarom a výrezom uprostred)
tal.-franc.
angelika
(lutna, Francúzsko a Anglicko)
lat.
hist.
lýra
(starogréc. brnkací rámový n.)
gréc.
dekachordón
(starogréc. desaťstrunový n., lýra)
gréc.
barbitón
(starogréc. brnkací n.)
gréc.
varyto
(domnelý n. na spôsob harfy)
gréc.
forminga
forminx
(starogréc. n.)
gréc.
dodekachordón
(n. s dvanástimi strunami)
gréc.
monochord
(n. s jednou strunou a jednoduchou rezonančnou doskou)
gréc.
žaltár
gréc.-nem.
psaltérium
(stredoveký brnkací n.)
gréc.
harfa
(veľký rámový brnkací n. bez hmatníka)
nem.
trumšajt
tal.-nem.
tromba marina
(stredoveký ľudový jednostrunový sláčikový n. s prenikavým tónom)
tal.
hackbrett
/hak-/
(n. s ozvučnou skriňou a asi 20 strunami rozozvučovanými paličkami, Rakúsko a Nemecko)
nem.
citara
(alpský doskový n.)
gréc.-nem.
chrotta
rotta
rota
(ír. stredoveký brnkací, neskôr sláčikový n.)
kelt.
cruth
/kchrjút/
(sláčikový, pôvodne brnkací n., 8. st.)
kelt.
fidula
(predchodca violy, sláčikový n. s trojdielnou plochou ozvučnou skriňou, Európa, 9. – 16. st.)
lat.
giga
(stredoveký sláčikový n. hruškovitého tvaru)
franc.
tambura
tamburica
(balkánsky brnkací n.)
arab.-srb.
gusle
guzla
guzlica
(južnoslovan. ľudový jednostrunový n.)
srb.
bugaria
(chorv. brnkací n.)
chorv.
brač
(južnoslovan. ľudový brnkací n.)
tal.-srb.
kobza
(slovan. ukraj., rum. ľudový brnkací n.)
turk.-ukraj.
organistrum
(trecí mechanizovaný n. zložený z ozvučnej skrine a 3 až 6 strún rozochvievaných kožou potiahnutým kolesom otáčaným kľukou)
gréc.-lat.
trautónium
(elektrický strunový n.)
vl. m.
bandura
(ukraj. brnkací n. s okrúhlou skriňou a krátkym krkom)
gréc.-ukraj.
gudok
(rus. ľudový sláčikový n.)
rus.
gusli
gusle
(rus. brnkací viacstrunový n. s plochou skrinkou)
rus.
balalajka
(rus. ľudový trojstrunový n. s trojuholníkovou skriňou a dlhým krkom)
tat.-rus.
domra
(rus. n. podobný balalajke)
tur.-rus.
tar
(kaukazský ľudový n.)
perz.
komuz
(kirgiz. ľudový n.)
čonguri
(gruz. ľudový n.)
gruz.
gusan
(armén. starý strunový sláčikový n. používaný ľudovými spevákmi)
armén.
dutar
(stredoázijský brnkací n. s dlhým krkom)
uzb.
keman
(tur. n. podobný husliam)
tur.
pandora
(egypt. a arab. starý brnkací n.)
vl. m.
santur
santir
(egypt. n.)
arab.
kemandže
(sláčikový n. z polovice kokosového orecha)
perz. hist.
rebáb
rebec
rubeba
(perz.-arab. sláčikový n. s dvoma al. troma strunami)
arab.
rehab
(sláčikový jednostrunový n. so štvorhrannou rezonančnou skrinkou)
arab. hist.
tanbur
(arab. brnkací n. dlhým krkom)
arab.
santur
santir
(arab. n.)
arab.
sitár
sitar
(ind. sláčikový al. brnkací n. s dlhým krkom)
ind.
ravanastron
(ind. sláčikový n. s jednou al. dvoma strunami, z bambusu)
sanskrit
vína
(ind. lutna)
sanskrit
kunhou
(čín. brnkací n., druh harfy)
čín.
hunbuši
(čín. brnkací n. s dlhým krkom a so štyrmi strunami)
čín.
pechi-pa
(čín. lutnový n.)
čín.
šamisen
šamizen
(jap. brnkací trojstrunový n.)
jap.
biwa
(jap. ľudový trojstrunový n.)
jap.
biwa
(jap. hruškovitá štvorstrunová lutna)
jap.
koto
(jap. starý n., stolová citara s trinástimi strunami)
jap.
ukulele
(havajský ľudový brnkací štvorstrunový n.)
polynéz.
slendag
(jávsky n. z trstinovej rúrky)
indonéz.
bandola
(severoamer. n. s desiatimi strunami)
tal.
kora
(afr. ľudový n. s 21 strunami)
?
elektronické a iné nástroje
melódium
(elektrofonický klávesový n.)
gréc.
keybord
/kejbord/
(elektronický klávesový n.)
angl.
syntezátor
syntetizátor
gréc.
synťák
(n. s elektronickým tvorením tónov)
gréc. slang.
automatofón
(hrací mechanický stroj)
gréc.
verkeľ
verklík
nem. hovor.
flašinet
(prenosný mechanický hrací stroj, najmä s kľukou, hracia skrinka s kľukou)
franc.-nem.
hovor.
manopan
(mechanický hrací stroj, koniec 19. st.)
gréc.
orchestrión
(mechanický hrací stroj napodobujúci zvuk celého súboru hráčov, používaný v zábavných podnikoch, 19. st.)
gréc.
aristón
(mechanický jazýčkový n. s meniteľným kotúčom)
gréc.
bas
(n. s hlbokým tónom)
tal.
pleno
/plé-/
(všetkými nástrojmi, všetkými hlasmi)
tal.
ripieno
/-pjé-/
tutti
(všetky nástroje, hlasy, v plnom obsadení)
tal.
chrípka
chrípka
coryza
/ko-/
gréc. lek.
influenza
tal. lek.
španielka
španielska chrípka
(ch. na konci 1. svetovej vojny s vysokou úmrtnosťou)
vl. m.
choroba
choroba
noso-
/noso/
nozo-
-nosis
-óza
patho-
/pato/
pato-
-pathia
/patia/
-patia
gréc. v zlož. sl.
traumatizmus
(s. organizmu po úraze, telesnom al. duševnom zranení)
gréc. lek.
idiopatia
(ch. bez vzťahu k inej, základnej chorobe, ch. jednotlivého orgánu)
gréc.
rachitída
(ch. prejavujúca sa krivením kostí, krivica)
gréc.
lumbago
lat.
lumbalgia
(ch. prejavujúca sa prudkou bolesťou v krížoch, úsad, húser)
lat. + gréc.
reumatizmus
reuma
(zápalová bolestivá, ch. kĺbov, svalov, chrbtice a pod., lámka)
gréc.
podagra
gréc.
gicht
(metabolická ch. kĺbov, lámka, pakostnica, dna)
?
cheiragra
chiragra
(reuma kĺbu ruky)
gréc.
omagra
(reuma kĺbu ramena)
gréc.
gonagra
(reuma kĺbu kolena)
gréc.
podagra
(reuma palca na nohe)
gréc.
artróza
osteoartróza
(degeneratívna ch. kĺbu)
gréc.
gonartróza
(artróza kĺbu kolena)
gréc.
tábes
(ch. miechy po neliečenom syfilise)
lat.
myopatia
(ch. svalstva prejavujúca sa úbytkom a ochabovaním svalstva)
gréc.
myotónia
(ch. prejavujúca sa spomaleným uvoľňovaním svalov)
gréc.
paramyotónia
(myotónia pod vplyvom chladu)
gréc.
myasténia
(ch. prejavujúca sa nadmernou únavou svalov)
gréc.
elefantiáza
(ch. prejavujúca sa zväčšením orgánu, najmä dolných končatín)
gréc.
kalcinóza
(ch. vyznačujúca sa tvorbou vápenných ložísk)
lat.
rinoskleróm
skleróm
(chronická nákazlivá ch. nosovej sliznice, nosa a dýchacích ciest)
gréc.
astma
(ch. prejavujúca sa záchvatmi dušnosti, dýchavičnosť, záduch)
gréc.
alergóza
(ch. vznikajúca na základe zvýšenej citlivosti, precitlivenosti organizmu, napr. astma)
gréc.
bronchiektáza
(ch. priedušiek, ich rozšírenie)
gréc.
bronchostenóza
(ch. priedušiek, ich zúženie)
gréc.
tracheopatia
(ch. priedušnice)
gréc.
insperzia
(choroba spôsobená zaprášením)
lat.
pneumokonióza
(choroba spôsobená zaprášením pľúc)
gréc.
tabakóza
(zaprášenie tabakovým prachom)
indián.-špan.
antrakóza
(zaprášenie uhoľným prachom al. sadzami)
gréc.
silikóza
(zaprášenie kremenným prachom, prachom oxidu kremičitého)
lat.
azbestóza
(zaprášenie azbestovým prachom)
gréc.
aluminóza
(zaprášenie hliníkovým prachom)
lat.
sideróza
(zaprášenie železom, zlúčeninami železa)
gréc.
stanóza
(zaprášenie prachom oxidu ciničitého)
lat.
talkóza
(zaprášenie mastencom)
arab.-franc.
coryza
/ko-/
gréc.
influenza
(chrípka)
tal.
španielka
španielska chrípka
(chrípka na konci 1. svetovej vojny s vysokou úmrtnosťou)
vl. m.
morbily
(nákazlivá vírusová ch. horných dýchacích ciest prejavujúca sa horúčkou, kašľom, chrípkou, vyrážkou, osýpky)
lat.
kinetóza
(ch. z pohybu v dopravných prostriedkoch prejavujúca sa nevoľnosťou, najmä morská nemoc)
gréc.
naupatia
(morská nemoc)
gréc.
stomatóza
(ch. úst)
gréc.
dystrofia
trofopatia
(ch. spôsobená poruchou výživy)
gréc.
diabetes
(ch. látkovej premeny, cukrovka)
gréc.
soor
/sór/
hol.
moniliáza
(ch. postihujúca sliznicu dutiny úst a tráviaceho traktu bielym povlakom, múčnatka)
lat.
teniáza
(črevná ch. vyvolaná pásomnicou)
lat.
dyzentéria
eryzipeloid
rusiopatia
(nákazlivá črevná choroba prenosná z ošípaných na človeka, červienka, úplavica)
gréc.
cholera
(nákazlivá črevná ch. prejavujúca sa vracaním, kŕčmi)
gréc.
salmonelóza
(nákazlivá črevná ch. vyvolaná baktériami)
vl. m.
týfus
(ťažká nákazlivá ch. s hnačkou, horúčkou, so stratou vedomia)
gréc.-lat.
hepatóza
(neurčená degeneratívna ch. pečeňového tkaniva)
gréc.
ikterus
(žltačka)
gréc.-lat.
pankreatopatia
(neurčená ch. podžalúdkovej žľazy)
gréc.
proktalgia
proktodýnia
(ch. konečníka)
gréc.
sprue
/sprú/
(ch. tenkého čreva prejavujúca sa poruchou vstrebávania, hnačkami)
angl.
nefropatia
(ch. obličiek)
gréc.
nefróza
(nezápalová ch. obličiek)
gréc.
cystalgia
(ch. prejavujúca sa pomalým a bolestivým močením s častým nutkaním)
gréc.
skleróza
(chorobné tvrdnutie tkaniva, kôrnatenie)
gréc.
artérioskleróza
(ch. tepnových ciev v dôsledku ich zrubnutia, kôrnatenie ciev)
gréc.
hemofília
(dedičná krvácavosť u mužov prenášaná ženami)
gréc. biol.
leukémia
leukóza
(ch. krvi prejavujúca sa nadmernou tvorbou bielych krviniek, bielokrvnosť)
gréc.
cirhóza
(ch. orgánu, zatvrdnutie prestavbou tkaniva a zmnožením väziva)
gréc.
dermatóza
gréc.
erupcia
(ch. kože rôzneho pôvodu, všeobecne)
lat.
keratom
keratóza
(nadmerné al. chorobné rohovatenie kože)
gréc.
sklerodermia
(ch. kože prejavujúca sa zväčšením a stvrdnutím kože al. podkožných tkanív)
gréc.
lichen
(ch. kože rôznej povahy, lišaj)
gréc.
ekzém
(zápalová ch. kože spôsobená precitlivenosťou, lišaj)
gréc.
ichtyóza
(rohovatenie, šupinatosť kože)
gréc.
sklerodermia
(ch. kože prejavujúca sa zväčšením a stvrdnutím kože al. podkožných tkanív)
gréc.
pityriáza
(plesňová ch. kože s pľuzgiermi, kt. sa olupujú, šupinatosť kože)
gréc.
psoriáza
(ch. kože s tvorbou ošupujúcich sa striebrolesklých šupín na kolenách, lakťoch a pod., lupienka)
gréc.
vitiligo
(ch. kože s bielymi škvrnami citlivými na svetlo)
lat.
trichofýcia
(nákazlivá plesňová ch. kože spôsobená hubami)
gréc.
sykóza
(ch. kože na tvári, vo fúzoch a na brade)
gréc.
trichofytóza
(ch. kože spôsobená rozsevom plesne krvnou cestou do kože)
gréc.
epizoonóza
(ch. kože spôsobená parizitmi žijúcimi na koži, napr. svrab)
gréc.
kondylóm
(ch. kože spôsobená vírusom v zaparených miestach, bradavica)
gréc.
ektyma
(vredovitá ch. kože vyvolaná streptokokmi a stafylokokmi, s chrastou)
gréc.
herpes
gréc.
herpi-
herpeti-
(vírusová ch. kože al. sliznice v podobe pľuzgierikov, opar)
gréc. v zlož. sl.
eflorescencia
(chorobné zmeny kože, vyrážka)
lat.
skabióza
(nákazlivá ch. kože spôsobená roztočmi, svrab, prašivina)
lat.
papula
(ohraničené a vystupujúce ložisko na koži, pupenec)
lat.
tinea
(plesňová ch. kože, kožná vyrážka)
lat.
rozeola
(plošná kožná jasnočervená vyrážka)
lat.
urtikária
(ch. kože prejavujúca sa vyrážkami, žihľavka)
lat.
akné
gréc.
komedo
(ch. kože prejavujúca sa zápalom mazových žliaz kože, uhrovitosťou, uhry, pupence, vyrážky, vriedok)
lat.
exantém
(vyrážka)
gréc.
pomfus
(žihľavkový pupenec)
gréc.
melazma
(ch. kože prejavujúca sa čiernymi škvrnami, najmä na nohách)
gréc.
prurigo
(ch. kože prejavujúca sa silným svrbením, svrbľavka)
lat.
strofulus
(ch. kože prejavujúca sa drobnými svrbiacimi pupencami, u detí od 1 do 3 rokov)
gréc.
lek.
pemfigus
(ch. kože prejavujúca sa pľuzgiermi)
lat.
seborea
(ch. kože prejavujúca sa nadmerným vylučovaním kožného mazu, mazotok)
lat. + gréc.
xeroderma
(vrodená suchosť kože)
gréc.
fotodermatóza
(ch. kože vyvolaná al. zhoršená slnenčným žiarením)
gréc.
makula
(ch. kože, chorobná škvrna)
lat.
papula
(ohraničené a vystupujúce ložisko na koži, pupenec)
lat.
variola
(nákazlivá ch. s vyrážkami, horúčkou a pod., pravé kiahne)
lat.
varicela
(detská vírusová nákazlivá ch. so svrbivými pľuzgiermi, ovčie kiahne)
lat.
šarlach
lat.-nem.
skarlatina
(nákazlivá ch., najmä detská, prejavujúca sa horúčkou, bolesťou hrdla a vyrážkami)
perz.-tal.
rubeola
(nákazlivá ch. prejavujúca sa ružovou vyrážkou, ružienka)
lat.
onychopatia
onychóza
(ch. nechtov)
gréc.
venero-
venereo-
(pohlavná ch.)
lat.
v zlož. sl.
gonorea
gréc.
tripel
tripeľ
triper
(nákazlivá pohlavná ch., kvapavka)
nem.
hovor. zastar.
lues
lat.
syfilis
(nákazlivá chronická pohlavná ch.)
vl. m.
metalues
(lues objavujúci sa mnoho rokov po nakazení)
gréc. + lat.
ovariopatia
(ch. vaječníka)
lat. + gréc.
dysfrénia
(duševná ch.)
gréc.
mánia
gréc.
-mánia
(duševná ch. prejavujúca sa vzrušenou náladou, nadmernou činnosťou)
gréc. v zlož. sl.
hebefrénia
(duševná ch. prejavujúca sa protikladmi v konaní)
gréc.
hystéria
pitiatizmus
(duševná ch. prejavujúca sa nestálymi náladami, snahou upútať pozornosť, neprimeranými reakciami, zveličovaním)
gréc.
mnemasténia
(duševná ch. prejavujúca sa ochabovaním, stratou pamäti)
gréc.
absesia
lat.
anankazmus
(duševná ch. s nutkavými, vtieravými stavmi, myšlienkami, konaním)
gréc.
schizofrénia
gréc.
schiza
(duševná ch. spojená s narušením al. rozpadom osobnosti)
gréc. slang.
neuróza
(duševná ch. spôsobená poruchou vyššej nervovej činnosti)
gréc.
psychasténia
(úzkostná neuróza s príznakmi nerozhodnosti, pochybností, nedôvery, neistoty)
gréc.
autizmus
(duševná ch., uzavretie do seba, do vnútorného sveta bez ohľadu na okolie)
kleptománia
(chorobná náklonnosť k bezdôvodným krádežiam)
gréc.
neuropatia
(bližšie neurčená nervová ch.)
gréc.
chorea
(porucha centrálnej nervovej sústavy u detí, vykonávanie bezúčelných pohybov, tanec svätého Víta, zrádnik)
gréc.
epilepsia
gréc.
beťah
(p. prejavujúca sa opakovanými záchvatmi a kŕčmi, stratou vedomia, padúcnica, zrádnik)
maď.
hovor. expr.
ischias
(ch. sedacieho nervu prejavujúca sa bolesťami v krížoch vystreľujúcimi do dolnej končatiny)
gréc.
tetanus
gréc.-lat.
tetan
(nákazlivá ch. nervovej sústavy prejavujúca sa zmeravením šije a kŕčmi)
gréc.-lat.
zried.
epidémia
(hromadný, časovo a miestne ohraničený výskyt nákazlivej choroby)
gréc.
pandémia
(hromadný výskyt nákazlivej choroby bez priestorového obmedzenia)
gréc.
endémia
(dlhodobý výskyt nákazlivej choroby v určitej oblasti)
gréc.
epizootia
(hromadná nákaza zvierat vyskytujúca sa na veľkých územiach)
gréc.
panzootia
(hromadná nákaza zvierat rozšírená na území celého štátu al. svetadielu)
gréc. zool.
enzootia
(hromadná nákaza zvierat miestneho rozsahu, najmä pravidelná)
gréc.
traumatóza
(ch. vznikajúca pri vniknutí infekcie do rany)
gréc.
antropozoonóza
(nákazlivá ch. prenosná zo zvieraťa na človeka)
gréc.
zoonóza
(ch. zvierat prenosná prirodzenou cestou na človeka)
gréc.
sodoku
(ch. krýs, potkanov uhryznutím prenosná na človeka)
jap.
tularémia
(nákazlivá ch. hlodavcov prenosná na človeka)
vl. m.
šarlach
(nákazlivá detská ch.)
lat.-nem.
pertussis
(nákazlivá detská ch. so záchvatmi kašľa, čierny kašeľ)
lat.
diftéria
(nákazlivá ch., záškrt)
gréc.-lat.
malária
tal.
paludizmus
(nákazlivá horúčkovitá ch. prenášaná komárom rodu Anopheles)
lat.
lyssa
gréc.
rabies
/-és/
(nákazlivá ch. prejavujúca sa zúrivosťou, besnota)
lat.
lepra
(tropická a subtropická nákazlivá ch. spôsobujúca rozpad tkaniva, malomocenstvo)
gréc.
tuberkulóza
lat.
tubera
lat.
hovor. pejor.
ftíza
(zdĺhavá nákazlivá ch. postihujúca všetky tkanivá a orgány, vyvolaná tzv. Kochovým bacilom, suchoty, suchotiny)
gréc. zastar.
lupus
(tuberkulóza kože)
lat.
antrax
(celková nákazlivá ch. ľudí a zvierat, sneť slezinná)
gréc.
AIDS
aids
(ch. spôsobená vírusom HIV, so stratou imunity voči infekčným chorobám)
angl. skr.
parazitóza
(ch. spôsobená cudzopasným organizmom, cudzopasníkom)
gréc.
helmintóza
(ch. spôsobená cudzopasnými červami)
gréc.
mykóza
(ch. spôsobená plesňami al. hubami)
gréc.
viróza
(ch. vyvolaná najjednoduchšími nebunkovými mikroorganizmami)
lat.
toxikopatia
(ch. vyvolaná jedovatými látkami)
gréc.
flykténa
(detská alergická ch. očnej rohovky a spojovky)
gréc.
keratopatia
(nezápalová ch. očnej rohovky)
gréc.
retinopatia
(ch. očnej sietnice)
lat. + gréc.
otopatia
(ch. ucha)
gréc.
avitaminóza
(ch. z nedostatku vitamínov)
gréc. + lat.
hypovitaminóza
(chorobný stav vyvolaný nedostatkom vitamínov)
gréc. lek.
hypervitaminóza
(chorobný stav vyvolaný nadbytkom vitamínov)
gréc. lek.
pelagra
(avitaminóza z nedostatku vitamínu PP)
tal.
beri-beri
(avitaminóza z nedostatku vitamínu B1)
ind.
skorbut
(avitaminóza z nedostatku vitamínu C prejavujúca sa zvýšenou krvácavosťou)
germ.
Alzheimerova ch.
/alchajm-/
(ch. prejavujúca sa senilnou demenciou)
vl. m.
Parkinsonova ch.
(degeneratívna ch. mozgu prejavujúca sa strnulosťou, trasením a pod.)
vl. m.
porovnaj
porucha
nedostatok 1
otrava 2
krvácanie
zápal
opuch
bolesť
slabomyseľnosť