myšlienka

myšlienka 3 (námet, zameranie umeleckého al. vedeckého diela)

idea gréc.

téma (základná m. umeleckého, odborného a pod. diela, predmet diela, námet) gréc.

tematika (súbor, okruh tém) gréc.

sujet /süže, süžet, sužet/ (m., najmä lit. diela) franc.

motív (základná, vedúca m. umeleckého diela) lat.

lajtmotív

leitmotív /lajd-/ (m. prechádzajúca celým umeleckým dielom) lat.-nem.

téza (výklad základných myšlienok) gréc.

objekt (predmet poznania, činnosti a pod.) lat.

idée fixe /idé fix/ (príznačný motív) franc. hud.

elaborát (písomné spracovanie témy, námetu, návrhu, úlohy, správy, plánu) lat.

mytologéma (motív vymysleného príbehu s obrazným a náb. významom o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, báj, povesť) gréc.

klišé (ošúchaná, často al. nadmerne využívaná m.) franc.

topoi (spoločné klišé v určitej kultúrnej oblasti) gréc. lit.

pointa /-en-/ (hlavná m., prekvapujúci, vtipný záver rozprávania, vtipu, básne, vyústenie, vyvrcholenie príbehu) franc.

fráza (hud. m., úsek hud. m.) gréc. hud.

motív

motív lat.

lajtmotív

leitmotív /lajd-/ (m. prechádzajúci celým umeleckým dielom) lat.-nem.

idée fixe /idé fix/ (príznačný m.) franc. hud.

mytologéma (m. vymysleného príbehu s obrazným a náb. významom o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch) gréc.

námet

námet 1 (myšlienka prejavu, predmet práce)

idea gréc.

téma (základná myšlienka umeleckého, odborného a pod. diela, predmet diela) gréc.

tematika (súbor, okruh tém) gréc.

sujet /süže, süžet, sužet/ (myšlienka, najmä lit. diela) franc.

motív (základná, vedúca myšlienka umeleckého diela) lat.

lajtmotív

leitmotív /lajd-/ (myšlienka prechádzajúca celým umeleckým dielom) lat.-nem.

idée fixe /idé fix/ (príznačný motív) franc. hud.

mytologéma (motív vymysleného príbehu s obrazným a náb. významom o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, báj, povesť) gréc.

klišé (ošúchaná, často al. nadmerne využívaná myšlienka) franc.

topoi (spoločné klišé v určitej kultúrnej oblasti) gréc. lit.

pointa /-en-/ (hlavná myšlienka, prekvapujúci, vtipný záver rozprávania, vtipu, básne, vyústenie, vyvrcholenie príbehu) franc.

fráza (hudobná myšlienka, úsek hud. m.) gréc. hud.

synopsa

synopsis (rozvedený n., osnova diela, najmä filmu) gréc. film.

fabula (osnova udalostí, príbehov a činov postáv lit. diela, rad dejových udalostí v časovom a príčinnom slede, dejová osnova, dej) lat. lit.

myšlienka

myšlienka 1 (výsledok myslenia; nápad)

ideo- gréc. v zlož. sl.

nócia lat.

noéma gréc. filoz.

idea (základná, vedúca m.) gréc.

tip (dobrá m., nápad, podnet) angl. t. na dovolenku

aperçu /-si/ (krátky, stručný, duchaplný nápad) franc. kniž.

inšpirácia lat. kniž.

múza (podnet, popud na tvorbu, nápad, vnuknutie) vl. m. kniž.

impulz lat.

stimul

stimulácia (podnet, popud, pohnútka) lat. kniž. a odb.

intuícia (poznanie, pochopenie pravdy bez úvahy, vnuknutie, nápad) lat.

koncepcia lat.

filozofia (chápanie, ponímanie, hľadisko, názor, sústava názorov) gréc.

idée fixe /idé fix/ (utkvelá m.) franc.

anankazmus gréc. lek.

obsesia (nutkavá, vtieravá m.) lat. psych. lek.

iterácia (vtieravé pravidelne sa opakujúce predstavy, najmä melódie, rýmy) lat. psych.

gag /geg/ (prekvapivý komický nápad postavený na porušení logiky vo filme a divadle) angl. film. div.

fór nem. hovor.

heft (žartovný nápad, vtip) nem. slang. porovnaj výpoveď 1

postavenie

postavenie 1 (rozmiestnenie, poloha)

štelung nem. voj. slang.

situácia (poloha, umiestnenie vo vzťahu k času) lat.

pozícia (poloha, umiestnenie vo vzťahu k okoliu) lat.

lokalizácia (umiestnenie, určenie miesta) lat.

lokácia (umiestnenie v priestore al. čase) lat. odb.

in situ (vo svojej polohe) lat. kniž.

orientácia (p. predmetu, najmä stavby, vzhľadom na svetové strany) lat.-franc.

kolokabilita (umiestnenie na tom istom mieste, v tom istom priestore) lat.

interpozícia (p. medzi dvoma časťami) lat. odb.

opozícia (protiľahlé al. protikladné p., umiestnenie, uloženie) lat. odb.

superpozícia (p., umiestnenie, uloženie nad niečím) lat. kniž. a odb.

antepozícia (p., umiestnenie, uloženie vpredu, pred niečím) lat. odb.

postpozícia (p., umiestnenie, uloženie vzadu, za niečím) lat. odb.

retropozícia (p., umiestnenie, uloženie vzadu) lat. lek.

dystopia (nesprávna poloha, uloženie orgánu) gréc. lek.

heterotaxa

heterotaxia (p. orgánu na nesprávnej strane) gréc. biol.

interpozícia (nenormálne uloženie orgánu medzi iné) lat. anat.

ektopia gréc. lek.

protrúzia (poloha, umiestnenie orgánu na iné miesto tela, vysunutie orgánu, vrodená porucha) lat. lek.

dextrokardia (p. srdca vpravo) lat. + gréc. lek.

sinistrokardia (p. srdca vľavo, normálna poloha) lat. + gréc. lek.

kontraktúra (trvalé, vynútené p. kĺbu s obmedzením pohyblivosti) lat. lek.

ortofória (správna poloha očí, pri kt. sú obe osi súbežné pri pohľade dopredu) gréc. lek.

exoftalmus (vysunutie oka z očnice) gréc. lek.

syntopia (p. tela voči okoliu) gréc. anat. lek.

juxtapozícia (položenie vedľa seba, o veciach, najmä porovnávaných textoch) lat. odb.

centralita (p. jednotlivca v komunikačnej štruktúre malej skupiny) lat.

konštelácia (p., zoskupenie nebeských telies) lat. astron.

aspekt (významné p. nebeského telesa na oblohe) lat. astron.

konjunkcia (stretnutie dvoch nebeských telies, zdanlivé priblíženie, aspekt s hodnotou 0º) lat. astron.

opozícia (vzájomná poloha dvoch telies, najmä planéty a Slnka vzhľadom k Zemi, keď sú v jednej priamke so Zemou uprostred) lat. astron.

kvadratúra (vzájomná poloha dvoch telies, najmä planéty a Slnka vzhľadom k Zemi, pri kt. uhol planéta-Zem-Slnko je 90 st.) lat. astron.

efemerida (vypočítané p. nebeského telesa, predpoveď jeho polohy) gréc. astron.

horoskop (p. planét a hviezd, z kt. sa predpovedá budúcnosť, osud) gréc.

fix (skutočná poloha lietadla vzhľadom na zem) lat. let.

ofsajd (p. hráča mimo hry v kolektívnych športoch) angl. šport.

palpost (palebné p.) rus. voj. slang.

príma (p. zbrane, vrchná poloha zbrane v šerme ako výzva al. kryt) lat. šport.

sekonda (p. zbrane, spodná sklopná poloha zbrane v šerme ako výzva al. kryt) franc. šport.

neutrál (pokojová poloha rýchlostnej páky motorového vozidla) lat. hovor.

dohodnutý

kontraktový

kontraktačný (zmluvný) lat.

konvenčný (zmluvný, dohovorený) lat.

fixný lat.

fix (pevne d., pevný, stály, nemenný, trvalý) lat. hovor.

pevný

pevný 4 (trvalo upevnený)

stabilný

stabilizovaný

fixný lat.

fix (stály, ustálený, nemenný, neprenosný, trvalý) lat. hovor.

stacionárny (stály, ustálený, nemenný, nepohyblivý) lat. odb.

ceruzka

klajbas

plajbas nem. hovor. zastar.

pastelka (farebná c. na kreslenie) tal.

krejón

krajón

krayon /krajón/ (patentná c. s vysúvacou tuhou) franc.

pentelka (c. s veľmi tenkou tuhou na jemné kreslenie a rysovanie) vl. m. hovor.

verzatilka (patentná c. s mechanizmom na uvoľňovanie tuhy) lat.

fix

fixka (c. s farebnou liehovou, tušovou náplňou) lat. hovor.

stály

stály 1 (neprerušený v čase; nemenný, rovnaký, trvalý, nepodliehajúci zmenám)

permanentný (nemenný, trvalý, nepretržitý) lat. kniž.

systematický

systémový (ustavičný, trvalý, pravidelný, sústavný, plánovitý) gréc.

definitívny (konečný, trvalý, nemenný, ukončený) lat.

habituálny (zvykový, návykový, obvyklý, ustálený, opakujúci sa, opakovaný) lat. kniž. a odb.

gnómický (časovo neobmedzený, nadčasový, stále platný) gréc. kniž. odb.

fixný lat.

fix (pevný, nemenný, trvalý) lat. hovor.

konštantný (nemenný) lat.

stabilný lat.

stabilizovaný (ustálený, nemenný, pevný) lat.

stacionárny (ustálený, nemenný, pevný, nepohyblivý) lat. odb.

invariabilný (nemenný, nepremenný) lat. odb.

invariantný (nemenný, nepremenný, s. voči zmenám) lat. odb.

metastabilný (prechodne, zdanlivo s.) gréc. + lat. fyz.

perzistentný (trvalý) lat. odb.

perpetuálny (nemenný, ustavičný, zotrvačný, večný) lat. kniž.

nonstop (súvislý, nepretržitý, ustavičný, neprestajný) angl. hovor. porovnaj nemenný

nehybný

imobilný (neschopný pohybu) lat.

akinetický (neschopný pohybu, ochrnutý) gréc. lek.

inertný (nečinný, nepohyblivý) lat. odb.

statický (strnulý, nemenný, meravý) gréc. kniž.

stabilný

stabilizovaný (stály, ustálený, nemenný, pevný) lat.

stacionárny (stály, ustálený, nemenný, pevný, nepohyblivý) lat. odb.

fixný

fixovaný lat.

fix (pevný, neprenosný, trvalý) lat. hovor.

rigidný (strnulý, stuhnutý, tuhý, nepružný, skostnatený) lat. kniž.

torpídny (strnulý, necitlivý, otupený, malátny, ľahostajný) lat. kniž. a odb.

trvalý

definitívny (stály, nemenný, konečný, ukončený) lat.

stabilný

stabilizovaný

fixný lat.

fix (stály, ustálený, nemenný, pevný) lat. hovor.

stacionárny (stály, ustálený, nemenný, pevný, nepohyblivý) lat. odb.

konštantný (stály, nemenný) lat.

permanentný (nemenný, stály, nepretržitý) lat. kniž.

perzistentný (stály) lat. odb.

perpetuálny (nemenný, stály, ustavičný, zotrvačný, večný) lat. kniž.

systematický (pravidelný, ustavičný, sústavný) gréc.

metastabilný (prechodne, zdanlivo stály) gréc. + lat. fyz.

klasický (dokonalý, vynikajúci, prvotriedny, vzorný, osvedčený) lat. porovnaj nemenný

Výsledky vyhľadávania

myšlienka

motív

námet

myšlienka

postavenie

dohodnutý

pevný

ceruzka

stály

nehybný

trvalý