Výsledky vyhľadávania

myšlienka

myšlienka 1 (výsledok myslenia; nápad)
ideo- gréc. v zlož. sl.
nócia lat.
noéma gréc. filoz.
idea (základná, vedúca m.) gréc.
tip (dobrá m., nápad, podnet) angl. t. na dovolenku
aperçu /-si/ (krátky, stručný, duchaplný nápad) franc. kniž.
inšpirácia lat. kniž.
múza (podnet, popud na tvorbu, nápad, vnuknutie) vl. m. kniž.
impulz lat.
stimulácia (podnet, popud, pohnútka) lat. kniž. a odb.
intuícia (poznanie, pochopenie pravdy bez úvahy, vnuknutie, nápad) lat.
koncepcia lat.
filozofia (chápanie, ponímanie, hľadisko, názor, sústava názorov) gréc.
idée fixe /idé fix/ (utkvelá m.) franc.
anankazmus gréc. lek.
obsesia (nutkavá, vtieravá m.) lat. psych. lek.
iterácia (vtieravé pravidelne sa opakujúce predstavy, najmä melódie, rýmy) lat. psych.
gag /geg/ (prekvapivý komický nápad postavený na porušení logiky vo filme a divadle) angl. film. div.
fór nem. hovor.
heft (žartovný nápad, vtip) nem. slang. porovnaj výpoveď 1

námet

námet 1 (myšlienka prejavu, predmet práce)
idea gréc.
téma (základná myšlienka umeleckého, odborného a pod. diela, predmet diela) gréc.
tematika (súbor, okruh tém) gréc.
sujet /süže, süžet, sužet/ (myšlienka, najmä lit. diela) franc.
motív (základná, vedúca myšlienka umeleckého diela) lat.
leitmotív /lajd-/ (myšlienka prechádzajúca celým umeleckým dielom) lat.-nem.
idée fixe /idé fix/ (príznačný motív) franc. hud.
mytologéma (motív vymysleného príbehu s obrazným a náb. významom o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, báj, povesť) gréc.
klišé (ošúchaná, často al. nadmerne využívaná myšlienka) franc.
topoi (spoločné klišé v určitej kultúrnej oblasti) gréc. lit.
pointa /-en-/ (hlavná myšlienka, prekvapujúci, vtipný záver rozprávania, vtipu, básne, vyústenie, vyvrcholenie príbehu) franc.
fráza (hudobná myšlienka, úsek hud. m.) gréc. hud.
synopsis (rozvedený n., osnova diela, najmä filmu) gréc. film.
fabula (osnova udalostí, príbehov a činov postáv lit. diela, rad dejových udalostí v časovom a príčinnom slede, dejová osnova, dej) lat. lit.

motív

motív lat.
leitmotív /lajd-/ (m. prechádzajúci celým umeleckým dielom) lat.-nem.
idée fixe /idé fix/ (príznačný m.) franc. hud.
mytologéma (m. vymysleného príbehu s obrazným a náb. významom o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch) gréc.

myšlienka

myšlienka 3 (námet, zameranie umeleckého al. vedeckého diela)
idea gréc.
téma (základná m. umeleckého, odborného a pod. diela, predmet diela, námet) gréc.
tematika (súbor, okruh tém) gréc.
sujet /süže, süžet, sužet/ (m., najmä lit. diela) franc.
motív (základná, vedúca m. umeleckého diela) lat.
leitmotív /lajd-/ (m. prechádzajúca celým umeleckým dielom) lat.-nem.
téza (výklad základných myšlienok) gréc.
objekt (predmet poznania, činnosti a pod.) lat.
idée fixe /idé fix/ (príznačný motív) franc. hud.
elaborát (písomné spracovanie témy, námetu, návrhu, úlohy, správy, plánu) lat.
mytologéma (motív vymysleného príbehu s obrazným a náb. významom o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, báj, povesť) gréc.
klišé (ošúchaná, často al. nadmerne využívaná m.) franc.
topoi (spoločné klišé v určitej kultúrnej oblasti) gréc. lit.
pointa /-en-/ (hlavná m., prekvapujúci, vtipný záver rozprávania, vtipu, básne, vyústenie, vyvrcholenie príbehu) franc.
fráza (hud. m., úsek hud. m.) gréc. hud.

plat

salár lat. zastar.
gáža (stály, pevný p., najmä vojakov, hercov; p. všeobecne) franc. hovor.
lôn (mzda, výplata) nem. hovor.
job /džob/ (výhodný zárobok) angl. hovor. expr.
žold (mzda vojaka, pôvodne plateného, najatého; služné vojaka základnej služby) lat.-nem.
naturálie (mzda vo forme výrobkov, najmä poľnohosp. plodín) lat.
deputát (časť príjmu v naturáliách, naturálne požitky) lat.
komencia (p. sluhu v naturáliách) lat. zastar.
truck /trak/ (mzda vo forme tovarov al. poukážok na tovar vyrobený podnikom zamestnávateľa) angl. ekon.
rebach (zárobok) hebr. argot.
fix (pevný, stály p.) lat.
diurnium (denný p.) lat. zastar.
diéty (p. ministrov, poslancov a senátorov v niektorých štátoch) lat.
sobotáles (týždenný p. učiteľa vyberaný v sobotu od rodičov žiakov) hebr.-lat.
adjutum /-jú-/ (výpomocný p. štát. zamestnanca v čakateľskom pomere, podpora, prídavok, výpomoc k p.) lat. zastar.
graciál (p. z milosti, najmä pre voj. vyslúžilcov) lat.-franc.
kongrua (p. duchovného poskytovaný štátom) lat. cirk.
interkalár (p. ušetrený za dobu, počas kt. bolo úradnícke miesto neobsadené) lat. admin. zastar.; porovnaj príjemodmena

nástroj

nástroj 1 (pomôcka pri práci)
verkcajk (náradie, náčinie) nem. zastar. hovor.
sersám (náradie, najmä remeselnícke; n. všeobecne) maď. hovor. slang.
aparatúra (sústava nástrojov, prístrojov, zariadenie) lat.
vergeľ (n., najmä starý) nem. pejor. zastar.
organon (n. myslenia, poznania, bádania kniž.; n. všeobecne) gréc.
forma (n., kt. dáva veci, výrobku, požadovaný tvar) lat.
fréza (otáčavý n. s niekoľkými ostriami na obrábanie kovových al. drevených plôch) franc. tech.
ruleta (n. na zdrsňovanie povrchu kovových platní v rytectve) franc. výtv.
imbus (zástrčný n. na skrutkovanie) um. tech.
géč (n. na zarovnávanie zubov píly do rovnakej výšky) les. hovor.
hever (n. na zdvíhanie bremien, zdvíhadlo hovor.; n. na premiestňovanie tekutín nasávaním, násoska na ťahanie vína zo suda vin.) nem.
hoblík (n. na obrábanie dreva, vytváranie hladkých plôch na dreve) nem.
rašpľa (n. na opracovanie mäkkého materiálu, najmä dreva a pod., podobný pilníku) nem.
ferasa (n. na brúsenie plochého skla) ? tech.
kobza (n. na zvláčňovanie mäkkých usní) ukraj. kož.
rotavátor (n. na obracanie pôdy, rotačný kyprič) lat. poľnohosp.
exstirpátor (náradie na ničenie koreňov buriny, plečka) lat. poľnohosp.
rajtár (n. na čistenie zrna od pliev, vejačka) nem.
hachľa (n. na spracovanie, česanie ľanu, česák) nem. text.
šperhák nem. hovor.
findrich (n. na odomknutie nahrádzajúci kľúč, pakľúč) nem. slang.
virguľa (n. na hľadanie vody al. nerastov) lat.
sonda (n. na preskúmanie ťažko prístupných miest) franc.
pištoľa (ručný n. v tvare ručnej zbrane s krátkou hlavňou, najmä na nanášanie farby, čerpanie benzínu a pod.) čes.-franc.
krompáč (n. na kopanie zeminy s dvoma železnými ramenami na drevenej násade, čakan) nem.
pikel (horolezecký čakan) nem. slang.
sapína (n. na manipuláciu s kmeňmi, tyč s kovaním) tal. drev.
cólštok (n. na meranie dĺžky, skladací meter) nem. hovor.
ciachovadlo (n. na označovanie predmetov úradnou značkou ako potvrdenie vykonanej kontroly, premerania a pod., značkovačka) nem.
gracka (poľnohosp. n., široká trojuholníková motyka) nem. poľnohosp.
štokovačka (n. na opracúvanie povrchu kamenárskych výrobkov, omietky a pod., zrnovačka) nem. tech. slang.
karbovačka nem. stav. slang.
kočerha (n. na miešanie malty a hasenie vápna, ohreblo) ? slang. stav.
fangla nem. slang. stav.
varaca (n. na naberanie malty a pod., murárska naberačka) ? slang. stav.
špachtľa (n. na stieranie vápna, sadry, farby, vyrovnávanie nerovností, stierka) gréc.-nem. hovor.
kelňa (murárska lyžica) nem. stav. slang.
bager (lyžica na polievku) hol. voj. slang.
multra (kupecká lyžica na naberanie orieškov, mandlí a pod.) nem. zastar. hovor.
špatľa (lyžica al. lopatka používaná pri vyšetrení dutiny úst) nem. lek.
kyreta (malá ostrá lyžica na čistenie telových dutín) franc. lek.
bužia (oblá tyčka používaná ako sonda a pod., napr. v urológii) franc. lek.
kombinačky (kliešte spájajúce rôzne možnosti použitia) lat.
hasák (rúrkový kliešťový n. s nastaviteľnými čeľusťami na skrutkovanie, pridŕžanie) nem. tech. slang.
kulma nem.
ondulovačka (kliešte al. iný n. na vlnenie vlasov) lat.
pinzeta (pružné malé kliešte na uchopenie drobných predmetov) franc.
epilátor (n. na odstraňovanie nežiaducich vlasov a chlpov z pokožky) lat.
peán (pinzeta na zastavenie krvácania z ciev) vl. m. lek.
ekartér (chirurgický n., odťahovač) franc. lek.
lanceta (úzky končistý chirurgický n. s obojstranným ostrím) franc. lek.
trepan (n. na chirurgické otvorenie lebky) gréc.-lat. lek.
irigátor (n. na výplach) lat. lek.
spekulum (n. na vyšetrenie telových dutín rozširujúci vchody do nich, zrkadlo) lat. lek.
kyreta (n. na výškrab maternice, malá ostrá lyžica na čistenie telových dutín) franc. lek.
trokár (n. na odvádzanie plynov al. vypúšťanie tekutín z telových dutín zvierat) franc. veter.
rafika (starý n. na písanie) lat.-gréc. zastar.
grifeľ (n. na písanie z bridlice) nem. zastar.
plajbas (pero) nem. hovor. zastar.
plajbas (ceruzka) nem. hovor. zastar.
pastelka (farebná ceruzka na kreslenie) tal.
krayon /krajón/ (patentná ceruzka s vysúvacou tuhou) franc.
pentelka (ceruzka s veľmi tenkou tuhou na jemné kreslenie a rysovanie) vl. m. hovor.
verzatilka (patentná ceruzka s mechanizmom na uvoľňovanie tuhy) lat.
fixka (ceruzka s farebnou liehovou, tušovou náplňou) lat. hovor.
rumpľa (n. na ručné pranie z vlnitého plechu) nem. hovor. zastar.
bendžo (n. na upratovanie voj. rajónov, kefa s násadou) špan.-angl. voj. slang.
kombajn (n. na leštenie parkiet, sústava kief so záťažou a rúčkou) franc.-angl. voj. slang.
skateboard /skejtbord/
skate /skejt/
skejt (n. na čistenie parkiet, spojená sústava kief, na kt. sa vojak postaví a obratnými pohybmi okolo svojej osi sa pohybuje po parketách) angl. voj. slang.
štoplcíger (n. na vyťahovanie zátok, vývrtka) nem. hovor.
eolit (pracovný n., kamenný predmet z konca treťohôr, kt. umelé opracovanie je sporné) gréc. archeol.
mikrolit (drobný kamenný n. zo strednej doby kamennej) gréc. porovnaj prístrojzariadenie 1náčinienôž

pevný

pevný 5 (pevne dohodnutý)
fixný lat.
fix (stály, nemenný, trvalý) lat. hovor.
definitívny (nemenný, konečný, trvalý, stály, ukončený) lat.

postavenie

postavenie 1 (rozmiestnenie, poloha)
štelung nem. voj. slang.
situácia (poloha, umiestnenie vo vzťahu k času) lat.
pozícia (poloha, umiestnenie vo vzťahu k okoliu) lat.
lokalizácia (umiestnenie, určenie miesta) lat.
lokácia (umiestnenie v priestore al. čase) lat. odb.
in situ (vo svojej polohe) lat. kniž.
orientácia (p. predmetu, najmä stavby, vzhľadom na svetové strany) lat.-franc.
kolokabilita (umiestnenie na tom istom mieste, v tom istom priestore) lat.
interpozícia (p. medzi dvoma časťami) lat. odb.
opozícia (protiľahlé al. protikladné p., umiestnenie, uloženie) lat. odb.
superpozícia (p., umiestnenie, uloženie nad niečím) lat. kniž. a odb.
antepozícia (p., umiestnenie, uloženie vpredu, pred niečím) lat. odb.
postpozícia (p., umiestnenie, uloženie vzadu, za niečím) lat. odb.
retropozícia (p., umiestnenie, uloženie vzadu) lat. lek.
dystopia (nesprávna poloha, uloženie orgánu) gréc. lek.
heterotaxia (p. orgánu na nesprávnej strane) gréc. biol.
interpozícia (nenormálne uloženie orgánu medzi iné) lat. anat.
ektopia gréc. lek.
protrúzia (poloha, umiestnenie orgánu na iné miesto tela, vysunutie orgánu, vrodená porucha) lat. lek.
dextrokardia (p. srdca vpravo) lat. + gréc. lek.
sinistrokardia (p. srdca vľavo, normálna poloha) lat. + gréc. lek.
kontraktúra (trvalé, vynútené p. kĺbu s obmedzením pohyblivosti) lat. lek.
ortofória (správna poloha očí, pri kt. sú obe osi súbežné pri pohľade dopredu) gréc. lek.
exoftalmus (vysunutie oka z očnice) gréc. lek.
syntopia (p. tela voči okoliu) gréc. anat. lek.
juxtapozícia (položenie vedľa seba, o veciach, najmä porovnávaných textoch) lat. odb.
centralita (p. jednotlivca v komunikačnej štruktúre malej skupiny) lat.
konštelácia (p., zoskupenie nebeských telies) lat. astron.
aspekt (významné p. nebeského telesa na oblohe) lat. astron.
konjunkcia (stretnutie dvoch nebeských telies, zdanlivé priblíženie, aspekt s hodnotou 0º) lat. astron.
opozícia (vzájomná poloha dvoch telies, najmä planéty a Slnka vzhľadom k Zemi, keď sú v jednej priamke so Zemou uprostred) lat. astron.
kvadratúra (vzájomná poloha dvoch telies, najmä planéty a Slnka vzhľadom k Zemi, pri kt. uhol planéta-Zem-Slnko je 90 st.) lat. astron.
efemerida (vypočítané p. nebeského telesa, predpoveď jeho polohy) gréc. astron.
horoskop (p. planét a hviezd, z kt. sa predpovedá budúcnosť, osud) gréc.
fix (skutočná poloha lietadla vzhľadom na zem) lat. let.
ofsajd (p. hráča mimo hry v kolektívnych športoch) angl. šport.
palpost (palebné p.) rus. voj. slang.
príma (p. zbrane, vrchná poloha zbrane v šerme ako výzva al. kryt) lat. šport.
sekonda (p. zbrane, spodná sklopná poloha zbrane v šerme ako výzva al. kryt) franc. šport.
neutrál (pokojová poloha rýchlostnej páky motorového vozidla) lat. hovor.

pevný

pevný 4 (trvalo upevnený)
fixný lat.
fix (stály, ustálený, nemenný, neprenosný, trvalý) lat. hovor.
stacionárny (stály, ustálený, nemenný, nepohyblivý) lat. odb.

nemenný

stabilizovaný (stály, ustálený, pevný) lat.
konštantný (stály) lat.
permanentný (stály, trvalý, nepretržitý) lat. kniž.
perpetuálny (stály, ustavičný, zotrvačný, večný) lat. kniž.
statický (strnulý, nehybný, pokojný, meravý) gréc. kniž.
stacionárny (stály, ustálený, pevný, nepohyblivý) lat. odb.
rigidný (strnulý, stuhnutý, nehybný, tuhý, nepružný, skostnatený) lat. kniž.
invariabilný (nepremenný) lat. odb.
invariantný (nepremenný, stály voči zmenám) lat. odb.
definitívny (konečný, trvalý, stály, ukončený) lat.
fixný lat.
fix (pevný, stály, trvalý) lat. hovor.
rutinérsky (netvorivý, založený na ustálenom postupe, častom opakovaní určitej činnosti, ustálený) franc.
fádny (nevýrazný, nezaujímavý, nudný, jednotvárny) franc.
uniformný (rovnaký, jednotný, jednoliaty, jednotvárny) lat. aj pejor.
monotónny (únavne rovnaký, jednotvárny) gréc. kniž. a odb.
stereotypný (ustálený, zaužívaný, rovnaký, pravidelný, nudný, jednotvárny) gréc.
stereo- (ustrnutý, pevný, tuhý) gréc. v zlož. sl. porovnaj stály 1

dohodnutý

kontraktačný (zmluvný) lat.
konvenčný (zmluvný, dohovorený) lat.
fixný lat.
fix (pevne d., pevný, stály, nemenný, trvalý) lat. hovor.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 17. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.