stály

stály 1 (neprerušený v čase; nemenný, rovnaký, trvalý, nepodliehajúci zmenám)

permanentný (nemenný, trvalý, nepretržitý) lat. kniž.

systémový (ustavičný, trvalý, pravidelný, sústavný, plánovitý) gréc.

definitívny (konečný, trvalý, nemenný, ukončený) lat.

habituálny (zvykový, návykový, obvyklý, ustálený, opakujúci sa, opakovaný) lat. kniž. a odb.

gnómický (časovo neobmedzený, nadčasový, stále platný) gréc. kniž. odb.

fixný lat.

fix (pevný, nemenný, trvalý) lat. hovor.

konštantný (nemenný) lat.

stabilný lat.

stabilizovaný (ustálený, nemenný, pevný) lat.

stacionárny (ustálený, nemenný, pevný, nepohyblivý) lat. odb.

invariabilný (nemenný, nepremenný) lat. odb.

invariantný (nemenný, nepremenný, s. voči zmenám) lat. odb.

metastabilný (prechodne, zdanlivo s.) gréc. + lat. fyz.

perzistentný (trvalý) lat. odb.

perpetuálny (nemenný, ustavičný, zotrvačný, večný) lat. kniž.

nonstop (súvislý, nepretržitý, ustavičný, neprestajný) angl. hovor. porovnaj nemenný

sústavný

systémový gréc.

plánovitý (pravidelný, ustavičný, trvalý; vzťahujúci sa na sústavu, vykonávaný podľa plánu, sústavy) lat.

kontinuitný (súvislý, nepretržitý, plynulý, neprerušený) kniž. al. odb.

koherentný (súvislý, spojitý) lat. odb.

nonstop (súvislý, nepretržitý, neprerušený) angl. hovor.

pravidelný 1 (prebiehajúci podľa pravidiel)

systémový (ustavičný, trvalý, sústavný, plánovitý) gréc.

regulárny (bežný, zvyčajný, obvyklý, riadny) franc.-nem.