Výsledky vyhľadávania

slovo

slovo 1 (základná jaz. jednotka)
logos gréc. kniž. a filoz.
-lóg gréc. v zlož. sl.
onomato- gréc. v zlož. sl.
lexéma (základná jednotka slovnej zásoby) gréc. lingv.
synonymum (s. al. jaz. prostriedok, slovné spojenie s rovnakým al. blízkym, podobným významom, rovnoznačné s.) gréc. lingv.
homonymum (s., kt. rovnako znie al. sa píše ako iné slovo, ale významovo je odlišné) gréc. lingv.
antonymum gréc.
opozitum (s. opačného, protikladného významu, opak) lat. lingv.
tautonymum (s. s rovnakým významom, vyskytujúce sa v rôznych jaz. oblastiach) gréc. lingv.
homofónum (rovnako znejúce s., ale graficky odlišné, inak písané) gréc. lingv.
homografum (rôzne znejúce s., ale graficky rovnaké, rovnako písané) gréc. lingv.
dubleta (s. podobné s iným slovom, ale s rovnakým významom) franc. lingv.
paronymum (formálne, zvukovo podobné s., ale významovo odlišné) gréc. lingv.
palindróm (s., kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel, napr. krk) gréc. odb.
heteronymum (s. označujúce člena rodovej dvojice, utvorené od rôznych základov, napr. cap-koza) gréc. lingv.
ekvivokácia (rovnaké slová s rôznym významom) lat. lingv.
hyperonymum (s. významovo nadradené inému, podradenému slovu) gréc. lingv.
hyponymum (s. významovo podradené inému, nadradenému slovu) gréc. lingv.
autosémantické s. (z významového hľadiska plnovýznamové s., podstatné meno, prídavné meno, číslovka, sloveso, príslovka) gréc. lingv.
synsémantické s. (z významového hľadiska pomocné, neplnovýznamové s., zámeno, predložka, spojka, častica, citoslovca) gréc. lingv.
definiendum (výraz kt. sa vymedzuje, objasňuje) lat.
definiens (výrazy, ktorými sa objasňovaný výraz vymedzuje) lat.
archaizmus (zastarané s. al. výraz, jaz. al. štylistický prostriedok, zvrat) gréc. lingv.
neologizmus (novoutvorené s. al. jaz. prostriedok, tvar, väzba, novotvar) gréc. lingv.
pejoratívum (s. s hanlivým, zhoršujúcim významom) lat. lingv.
eufemizmus (zjemňujúce s., výraz pomenúvajúci nepríjemný jav jemnejšie) gréc. lingv.
melioratívum (lichotivé s., so zlepšujúcim významom, napr. nevidiaci) lat. lingv.
augmentatívum (s. so zveličeným významom, napr. domisko) lat. lingv.
deminutívum (s. so zdrobňujúcim významom, odvodené zo základného slova, zdrobnenina) lat. lingv.
dialektizmus (nárečové s.) gréc.
regionalizmus (výraz vyskytujúci sa v určitom kraji, oblasti) lat. lingv.
okazionalizmus (s. vyskytujúce sa al. použité v reči náhodne, zriedkavo, príležitostne) lat. lingv.
kolokvializmus (hovorový výraz) lat. lingv.
vulgarizmus (hrubé, drsné, neslušné, v spoločenskom styku neprípustné s.) lat.
trivializmus (trochu hrubý výraz) lat. kniž.
slangizmus /-le-/ (výraz z reči pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí) angl.
argotizmus (výraz z jazyka protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov, kt. je ostatným nezrozumiteľný) franc. lingv.
expresívum (citovo al. vôľovo zafarbené s.) lat. lingv.
hypokoristikum (citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé s.) gréc. lingv.
onomatopoja (zvukomalebné s. napodobujúce prírodné, zvieracie zvuky) gréc. lingv. lit.
expletívum (výplnkové, bezobsažné s. al. výraz slúžiaci na nadviazanie kontaktu, napr. počuj) lat. lingv.
profesionalizmus (odborný výraz používaný určitou pracovnou skupinou) lat. lingv.
žurnalizmus franc.
publicizmus (s. al. výraz charakteristický pre novinárske vyjadrovanie) lat.
prozaizmus (s. z bežného, vecného al. vedeckého jazyka v umeleckom texte, kde pôsobí cudzorodo) lat. lit.
solecizmus (s. al. tvar nesprávny podľa jaz. normy) vl. m. lingv. lit.
fráza (myšlienkovo ošúchané, chudobné, bezobsažné, prázdne slová, výraz) gréc.
idiomatizmus (výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný) gréc. lingv.
klišé (nadnesený, kvetnatý výraz, ale pritom prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor.
klišé (ustálený, ošúchaný, často al. nadmerne používaný výraz) franc.
parentéza (s. al. veta vložená do inej vety bez vetného vzťahu, vsuvka, vložka) gréc. lingv.
poetizmus (básnické s. al. výraz, obrat) gréc.-lat. lingv.
redif (s. al. skupina slov opakujúcich sa za rýmom v orient. básňach) arab.-tur. lit.
lema (heslové s. v slovníku, záhlaví slovníkového hesla) gréc. lingv.
kalk (pomenovanie utvorené priamym doslovným napodobením, prekladom s. z cudzieho jazyka) franc. lingv.
akronym (skratkové s. utvorené zo začiatočných slabík al. písmen) gréc. lingv.
logatóm (s. umelo vytvorené, bez zmyslu, používané pri telefonických meraniach zrozumiteľnosti) gréc. odb.
anagram (nové s. vzniknuté premiestnením hlások) gréc.
juxtapozitum (s. vzniknuté spojením dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova) lat. lingv.
indeklinábile (nesklonné s.) lat. lingv.
indefinítum (neurčité s.) lat. lingv.
simplex (jednoduché, nezložené s. al. s. bez predpony) lat. lingv.
kompozitum (zložené s., zloženina) lat. lingv.
derivát (odvodené s., odvodenina) lat. lingv.
desubstantívum (s. odvodené od podstatného mena) lat. gram.
denominatívum (s. odvodené od podstatného al. prídavného mena) lat. lingv.
deverbatívum (s. odvodené od slovesa, slovesného základu) lat. lingv.
formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.
proklitika (neprízvučné s. nasledujúce po pauze a predchádzajúce prízvučnému slovu, predklonka) gréc. lingv.
enklitika (neprízvučné s. nasledujúce po prízvučnom, príklonka) gréc. lingv.
oxytonon (s. s prízvukom na poslednej slabike) gréc. lingv.
parisylabum (s. s rovnakým počtom slabík pri ohýbaní) lat. + gréc. lingv.
vokabul (jednotlivé s. pri učení sa cudziemu jazyku, slovíčko) lat. zastar.
reklamanta (prvé slovo textu nasledujúcej stránky napísané pod textom ostatnej stránky, na umožnenie správneho zoradenia strán) lat. knih.
paráda (pôsobivé, obratné s.) špan. hovor.
mantra (staroind. posvätné s., kt. neustálym opakovaním sa dá dosiahnuť maximálne sústredenie) sanskrit náb.
abraxas (zaklínacie s. na gemách, starovekých al. stredovekých drahých kameňoch používaných ako talizman) lat. + gréc.
incipit (začiatočné slová textu starých rukopisov, kt. nemali titul) lat.
razúra (vymazané al. vyškrabané s. v texte listiny a nahradené iným slovom al. slovami) lat. odb.
hapax legomenon (výraz, tvar, vyskytujúci sa v danom texte iba raz) gréc. lingv.
amen (záverečné s. kresťanskej modlitby, kázne a pod., <i>staň sa</i>) hebr.
biblizmus (výrok al. výraz z biblie) gréc. lingv.
tabu (výraz, kt. je zakázané vyslovovať z náb. al. spoločenských dôvodov) polynéz. lingv.
responzia (výraz, kt. významovo a funkčne nahrádza iný výraz) lat. lingv.
europeizmus (výraz spoločný vo väčšine európskych jazykov) vl. m. lingv.
jazykový prvok v inom jazyku
slavizmus (slovan.) lat.
slovakizmus (slov.) lat.
bohemikum (čes.) lat.
moravizmus (moravský) vl. m.
polonizmus (poľ.) lat.
ukrajinizmus (ukraj.) vl. m.
rusizmus (rus.) vl. m.
slovenizmus (slovinský) lat.
bulharizmus (bulh.) vl. m.
maďarizmus (maď.) vl. m.
rumunizmus (rum.) vl. m.
grécizmus (gréc.) vl. m.
latinizmus (lat.) vl. m.
hebraizmus (hebr.) vl. m.
germanikum (nem.) lat.
romanizmus (románskych jazykov) lat.
talianizmus (tal.) vl. m.
galicizmus (franc.) vl. m.
hispanizmus (špan.) lat.
lusitanizmus (port.) vl. m. lat.
anglicizmus (angl.) lat.
amerikanizmus (amer.) vl. m.
arabizmus (arab.) vl. m.
indianizmus (indián.) vl. m.
japonizmus (jap.) vl. m.
orientalizmus (s. pochádzajúce z jazykov východných krajín) lat.

myšlienka

myšlienka 3 (námet, zameranie umeleckého al. vedeckého diela)
idea gréc.
téma (základná m. umeleckého, odborného a pod. diela, predmet diela, námet) gréc.
tematika (súbor, okruh tém) gréc.
sujet /süže, süžet, sužet/ (m., najmä lit. diela) franc.
motív (základná, vedúca m. umeleckého diela) lat.
leitmotív /lajd-/ (m. prechádzajúca celým umeleckým dielom) lat.-nem.
téza (výklad základných myšlienok) gréc.
objekt (predmet poznania, činnosti a pod.) lat.
idée fixe /idé fix/ (príznačný motív) franc. hud.
elaborát (písomné spracovanie témy, námetu, návrhu, úlohy, správy, plánu) lat.
mytologéma (motív vymysleného príbehu s obrazným a náb. významom o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, báj, povesť) gréc.
klišé (ošúchaná, často al. nadmerne využívaná m.) franc.
topoi (spoločné klišé v určitej kultúrnej oblasti) gréc. lit.
pointa /-en-/ (hlavná m., prekvapujúci, vtipný záver rozprávania, vtipu, básne, vyústenie, vyvrcholenie príbehu) franc.
fráza (hud. m., úsek hud. m.) gréc. hud.

námet

námet 1 (myšlienka prejavu, predmet práce)
idea gréc.
téma (základná myšlienka umeleckého, odborného a pod. diela, predmet diela) gréc.
tematika (súbor, okruh tém) gréc.
sujet /süže, süžet, sužet/ (myšlienka, najmä lit. diela) franc.
motív (základná, vedúca myšlienka umeleckého diela) lat.
leitmotív /lajd-/ (myšlienka prechádzajúca celým umeleckým dielom) lat.-nem.
idée fixe /idé fix/ (príznačný motív) franc. hud.
mytologéma (motív vymysleného príbehu s obrazným a náb. významom o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, báj, povesť) gréc.
klišé (ošúchaná, často al. nadmerne využívaná myšlienka) franc.
topoi (spoločné klišé v určitej kultúrnej oblasti) gréc. lit.
pointa /-en-/ (hlavná myšlienka, prekvapujúci, vtipný záver rozprávania, vtipu, básne, vyústenie, vyvrcholenie príbehu) franc.
fráza (hudobná myšlienka, úsek hud. m.) gréc. hud.
synopsis (rozvedený n., osnova diela, najmä filmu) gréc. film.
fabula (osnova udalostí, príbehov a činov postáv lit. diela, rad dejových udalostí v časovom a príčinnom slede, dejová osnova, dej) lat. lit.

obrat

obrat 2 (jaz. zvrat)
fráza (ustálené spojenie, zvrat, úslovie; myšlienkovo ošúchaný, chudobný, bezobsažný, prázdny výraz) gréc.
frazéma (ustálené spojenie, zvrat, úslovie) gréc. lingv.
klišé (ustálený, ošúchaný, často al. nadmerne používaný výraz) franc.
floskula (nadnesený, kvetnatý, ale pritom prázdny, ošúchaný výraz) lat. kniž. a pejor.
idiomatizmus (výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný) gréc. lingv.
bonmot /bonmo/ (vtipné úslovie, porekadlo, vtip) franc. porovnaj slovo 1prostriedok 1

doska

tabuľa (d. na oznamy, údaje a pod.; d. na písanie, najmä kriedou.) lat.
parapet (d. na podokennej výmurovke, podobločnej časti steny, podobločnica, podokenica) tal. hovor. stav.
hurdiska (tehlový dutý stropný trám, d. na stropy a preklady) franc.
palubovka (užšia, jednostranne hobľovaná d. s drážkou a perom používaná na dlážky, pôvodne lodnej plošiny) rus. hovor.
vlysok (obdĺžniková doštička z tvrdého dreva s drážkou na parketové podlahy) franc.-nem. stav.
fošňa (hrubá drevená d., 38 – 100 mm, doskové rezivo) nem.
lajsňa (tenšia drevená d., lata) nem. hovor.
šalovka (d. na obloženie, debnenie, do kt. sa plní betón) nem. stav. slang.
sololit (drevovláknitá tvrdá d.) vl. m. + gréc. tech.
bukas (d. z bukových triesok) um.
dyha nem.
fornier (tenká drevená d. na preglejky, obklady a pod.) franc.-nem. zastar.
hobra (mäkká d. lisovaná z drevených vlákien s jemne zrnitým povrchom) nem. skr.
laminát (vrstvovitá látka vzniknutá spojením niekoľkých vrstiev vystužená živicami al. plastmi) lat. tech.
akulit (tvrdá drevovláknitá d. s otvormi podľa štvorcovej siete na zvukový útlm) um.
heraklit (drevocementová d. používaná na tepelnú a zvukovú izoláciu, na deliace priečky) vl. m. + gréc. stav.
lignát (drevovláknitá d. s cementom ako spojivom používaná ako obkladový materiál) lat. stav.
lignos (lisovaná drevovláknitá d. s cementom) lat. stav.
azulejos /-chos/ (modré al. viacfarebné glazované obkladové dosky, tabule s reliéfnym ornamentom používané v maurskej a špan. archit.) špan. archit.
tablica (d. na miesenie cesta) lat.
valcha (d. so zvlneným povrchom na ručné pranie) nem.
akvaplán (drevená d. s úchytom na nohy na prebežný výcvik vodných lyžiarov) lat. šport.
skateboard /skejtbord/
skejtbord angl. šport.
skate /skejt/
skejt (d. na kolieskach ako športové náčinie) angl. šport. hovor.
snowboard /snoubord/
snoubord (krátka široká d., lyža) angl. šport.
trambulína (odrazová perovaná d. na skok do vody, odrazový mostík) tal. šport.
štočok nem. polygr.
klišé (d., platňa s obrazom určená na tlač, najmä kovová) franc. polygr. slang.
stereotyp (tlačová d., platňa odliata vcelku zo sadzby, tlačový odliatok na tlač z výšky) gréc. polygr.
panel (d. s meracími, kontrolnými a ovládacími prístrojmi) lat.-hol. eltech. motor.
mutulus (d. na spodnej časti dórskej rímsy) lat. archit.
metópa (d. s reliéfom pod odkvapom dórskeho chrámu medzi triglyfmi) gréc. archit.
plinta (časť päty stĺpa, najnižšia, podnožná d. pod stĺpom; podstavec, d. pod sochou) gréc. archit.
abakus (časť hlavice antického stĺpa, štvorcová krycia d., platňa, na kt. spočíva vodorovný článok) gréc.-lat. archit.
gejzon (d., hlavná časť antickej, gréckej rímsy) gréc. archit.
antepagmenta (terakotová al. kamenná d. zdobená ornamentom, maľbou al. reliéfom používaná ako obklad kamenných al. drevených antických stavieb) lat. archit.
antefixa (terakotová al. kamenná d. zdobená reliéfom al. maľbou zakrývajúca škáry antických stavieb) lat. archit.
menza (časť oltára, oltárny stôl, kamenná d. na podstavci) lat. cirk.
abakus (vrchná d., platňa oltára) gréc.-lat. archit.
epitaf (náhrobná d. umiestnená v stene kostola na pamiatku zomretého, pamätník mŕtvemu) gréc. archit.
stéla (výškovo postavený a zdobený kameň s nápisom, kolmo vztýčená kamenná d., kamenný náhrobok v podobe zdobeného hranola, stĺpu al. tabule s nápisom, v staroveku) gréc. archit. porovnaj tabuľa 1tabuľa 2tabuľa 3doštička 1

odliatok

muláž franc. odb.
maska (o. tváre zomretého) arab.-franc.
štočok nem. polygr.
klišé (doska, platňa s obrazom určená na tlač, najmä kovová) franc. polygr. slang.
stereotyp (tlačová doska, platňa odliata vcelku zo sadzby, tlačový o. pre tlač z výšky) gréc. polygr.
ingot (o. vzniknutý odliatím ocele v príslušnej forme) angl. hut.
brama (plochý oceľový ingot) nem. hut.