Výsledky vyhľadávania

hlavne

hlavne pozri najmä

zbraň

bodná, sečná, vrhacia z.

pugio (dýka rím. legionárov pešiakov) lat. hist.

sax (dýka s krátkou jednostrannou čepeľou a dlhou rukoväťou používaná Germánmi v čase sťahovania národov) germ. hist.

skramasax (krátky franský nôž s jednostranným ostrím a dlhou rukoväťou) germ. hist.

stilet (dýka s tenkou čepeľou a niekoľkými ostriami) tal. hist.

tulich (dýka s krátkou rovnou čepeľou) nem. hist.

kindžal (orient. nôž so zakrivenou čepeľou) perz.-tur.

kris (malajská dýka so zvlnenou čepeľou) malaj.

spata (ťažký dlhý meč s bohato zdobenou rukoväťou a pošvou a obojstranným ostrím) gréc. hist.

machaira (jednosečný meč s rovnou al. zakrivenou čepeľou, 30 až 50 cm dlhý) gréc. archeol.

gladius (krátky dvojsečný meč rímskych legionárov pešiakov) lat.

akinakes (skýtsky krátky dvojsečný meč z bronzu al. železa) perz.-gréc. archeol.

falcata (iberský krátky meč s prehnutou čepeľou) iberčina archeol.

korduláč (široký ťažký dvojsečný meč, Čechy 15.-16.st.) lat.-nem.

špadón (dvojsečný obojručný meč, 16. st.) gréc.-tal. hist.

šabľa (sečná a bodná zbraň s jednostranným ostrím) orient.

frangia (druh šable) ? hist.

paloš (ťažká jazdecká šabľa) tur.-maď.

karabela (ťažšia šabľa so širokou čepeľou, 16. – 18. st.) poľ.-tat.

šaška (kozácka al. kaukazská šabľa bez koša) rus.

saracénka (zakrivená moslimská šabľa) vl. m. hist.

jatagan (tur. bodná a sečná z. so zahnutou čepeľou) tur.

handžár (balkánsky názov jataganu) perz. hist.

kord (bodná z. s dlhou úzkou čepeľou) perz.-tur.

fleuret (ľahká ohybná šermiarska bodná z.) franc. šport.

rapír

rapier (dlhá a úzka bodná a sečná súbojová z., 16. a 17. st.) franc.-nem.

halapartňa (bodná a sečná z. so sekerou, hrotom a hákom na dlhej rúčke) nem. hist. voj.

sponton (ozdobná halapartňa) tal. hist.

tomahavk (indián. bojová sekera) indián.-angl.

franciska (ľahká, esovite prehnutá sekera s krátkym toporom, sečná a vrhacia z., 7. – 8. st. u Frankov) lat.-tal.

banderila

banderilla /-iľa/ (krátka kopija so stuhami používaná pri býčích zápasoch) špan.

pika (kopija s 3 až 6 m dlhou rukoväťou, 15. – 17.st.) franc. hist.

partizána (pechotná kopija s dlhým hrotom a dvoma krátkymi polmesiačikovitými hrotmi na stranách, 17. st.) franc.

sandžak (kopija s konským chvostom ako odznak tur. vojska) tur. hist.

asagaj (ľahký drevený černošský oštep s oceľovým hrotom) berber.-port.

harpúna (železný oštep pripojený k lanu, používaný na lov veľkých rýb) franc.

pilum (starorím. vrhacia z.) lat. hist.

bumerang (drevená vrhacia lovecká z. austrál. domorodcov) austrál.

makana (dlhá drevená z. juhoamer. Indiánov) indián. hist.

katapult (staroveká a stredoveká vrhacia z.) gréc. hist.

totach (ťažký stredoveký stroj na vrhanie veľkých kameňov) ? hist.

balista (antická z. na vrhanie kameňov, vrhač kameňov, kameňomet) lat. + gréc. hist. voj.

palintonon (starogréc. vojnový stroj vrhajúci kamenné gule) gréc. hist.

torment (starorím. obliehací prak) lat. porovnaj nôžsekera

bola

bolas (gule spojené lasom, povrazom, z. juhoamer. Indiánov) špan.

strelná z.

puška gréc.-lat.-nem.

flinta nem. hovor.

gver

kver

kvér nem. hovor. zastar.

štuc (ručná strelná z., ručnica) nem. hovor. zastar.

brokovnica (poľovnícka p. na brokové náboje) nem.

lankasterka (lovecká puška s kohútikmi na bokoch) vl. m.

gyrojet /-džet/ (jednohlavňová poľovnícka strelná zbraň s hladkým vrtom na lov veľkej ťažkej zveri) gréc. + angl.

hamerleska (poľovnícka strelná zbraň so sklopnými hlavňami a s kohútikmi vnútri lôžka hlavne) angl. poľov.

lefoška (poľovnícka puška so sklopnými hlavňami, postavená na náboje, roznecovaná kolíčkovou nákovkou) vl. m.

banditka (lupičská, zbojnícka puška) tal. zastar.

terčovnica (puška na streľbu do cieľa) román.-nem.

repetírka (staršia voj. opakovacia puška, opakovačka) lat. hovor.

dupľovka (dvojhlavňová puška) lat. hovor.

karabína (ľahká puška so skrátenou hlavňou, od 18. st.) franc. zastar.

vintovka (staršia voj. opakovacia puška) nem.-rus. hist. voj.

arkebúza (hákovnica, stredoveká strelná zbraň, 15. – 17. st.) franc. hist.

mušketa (puška nabíjaná spredu, 16. – 17. st.) franc. hist. voj.

trombón (mušketa s kresadlovou zámkou) tal. hist.

šaspotka (franc. ihlovka so zdokonaleným záverom, 19. st.) vl. m. hist.

vendlovka

verndlovka (rak. voj. puška, zadovka) vl. m. hist.

venclovka (rak. voj. puška upravená z predovky na zadovku) vl. m. hist.

berdanka

berdanovka (rus. voj. jednorazová zadovka, 1868 – 1890) vl. m. hist. voj.

flobertka (strelná zbraň s dlhou hlavňou a hladkým vývrtom na náboje s okrajovým zápalom) vl. m.

remingtonka (puška nabíjaná zozadu) vl. m.

mauzerovka (opakovacia lovecká a voj. puška s drážkovým vývrtom hlavne a valcovým otáčavým záverom) vl. m. voj.

mitrailleusa /-trajéza/ (opakovacia puška, predchodkyňa guľometu) franc. zastar.

winchestrovka /vinče-/ (voj. opakovacia puška) vl. m. voj. hist.

henryovka (ručná jednohlavňová voj. opakovačka) vl. m. hist. voj.

manlicherovka (staršia voj. opakovacia puška) vl. m. voj.

tarasnica (puška s priebojnými nábojmi na ničenie tankov a pod.) lat.-nem.

falkoneta (ľahká strelná stredoveká z. s malým kalibrom) vl. m.

magnum (lovecká strelná z. s väčším výkonom strely než zodpovedá ráži zbrane) lat.

pištoľ

pištoľa (ručná strelná z. s krátkou hlavňou, s nábojovou komorou v zadnej časti hlavne) franc.-čes.

parabelum (automatická pištoľ nem. výroby) lat.-nem.

tercerol

tercerola

trombón (malá vrecková pištoľ, najmä s dýkou) tal. hist.

bambitka (stará pištoľ, od 14. st.) tal.

brovning

browning (samočinná pištoľ so zásobníkom v rukoväti) vl. m.

signálka (pištoľ na podávanie znamení, najmä svetelných) lat.-franc. voj. slang.

revolver angl.

kolt (viacranová ručná strelná zbraň s krátkou hlavňou a otáčavým bubiebkom) vl. m.

automat (samopal) gréc.

mašingver (guľomet) nem. zastar. voj. slang.

maxim (ťažký starší guľomet) vl. m. voj.

pancierovka (ručná reaktívna strelná z. na ničenie obrnených vozidiel, tankov a pod.) tal.-nem. voj.

bazuka (prenosná protipancierová strelná z.) amer. voj.

kanón (delo) tal.-nem. voj.

húfnica (delo s krátkou hlavňou; ťažké obliehacie delo hist.) nem. voj.

tarasnica (ľahké husitské delo s dlhou hlavňou, na búranie opevnení) lat.-nem. hist.

harcovnica (ľahké delo ťahané jedným koňom) nem.-maď. hist.

falkón (delo s plochou dráhou strely, 16. a 17. st.) vl. m.

bombarda (stredoveké ťažké delo na kamenné gule) franc. hist.

tučná berta (ďalekonosné delo, 1. svetová vojna) voj. slang. publ.

kaťuša (strelná zbraň na odpaľovanie rakiet, sov. raketomet, 2. svetová vojna) rus. voj. slang.

raketa (reaktívna strela, najmä ako z.) tal.-nem. voj. porovnaj strela 1

palcát (krátka úderná stredoveká z. tvorená dreveným držadlom, rukoväťou, zakončenou kovovou hlavicou) maď. hist.

budzogáň

buzogáň (tur. veliteľská palica podobná palcátu) tur. hist.

nunčak (šport. z., bojové náčinie, reťaz) azij. hovor.

boxer (z. na zosilnenie úderu päsťou, spojené kovové prstene) angl.

taran (staroveká z. na búranie pevností) gréc.-rus. hist.

spólium (ukoristená z. v starom Ríme) lat. hist.

militáriá (zbierka dokladov, predmetov k dejinám vojenstva, najmä zbrane, voj. technika, rovnošaty, vyznamenania a pod.) lat. odb.

inter arma silent musae /múzé/ (za hluku zbraní, medzi zbraňami mlčia múzy, odpočíva umenie i veda, Cicerov výrok) lat.

ad arma! (do zbrane!) lat.

puška

puška gréc.-lat.-nem.

flinta nem. hovor.

gver

kver

kvér nem. hovor. zastar.

štuc (ručnica) nem. hovor. zastar.

brokovnica (poľovnícka p. na brokové náboje) nem.

lankasterka (lovecká p. s kohútikmi na bokoch) vl. m.

gyrojet /-džet/ (jednohlavňová poľovnícka strelná zbraň s hladkým vrtom na lov veľkej ťažkej zveri) gréc. + angl.

hamerleska (poľovnícka strelná zbraň so sklopnými hlavňami a s kohútikmi vnútri lôžka hlavne) angl. poľov.

lefoška (poľovnícka p. so sklopnými hlavňami, postavená na náboje, roznecovaná kolíčkovou nákovkou) vl. m.

banditka (lupičská, zbojnícka p.) tal. zastar.

terčovnica (p. na streľbu do cieľa) román.-nem.

repetírka (staršia voj. opakovacia p., opakovačka) lat. hovor.

dupľovka (dvojhlavňová p.) lat. hovor.

karabína (ľahká p. so skrátenou hlavňou, od 18. st.) franc. zastar.

vintovka (staršia voj. opakovacia p.) nem.-rus. hist. voj.

arkebúza (hákovnica, stredoveká strelná zbraň, 15. – 17. st.) franc. hist.

cylindrovka (predovka so zapaľovaním prachu úderom kohútika, od 15. st.) gréc.-lat.

mušketa (p. nabíjaná spredu, 16. – 17. st.) franc. hist. voj.

trombón (mušketa s kresadlovou zámkou) tal. hist.

šaspotka (franc. ihlovka so zdokonaleným záverom, 19. st.) vl. m. hist.

vendlovka

verndlovka (rak. voj. p., zadovka) vl. m. hist.

venclovka (rak. voj. p. upravená z predovky na zadovku) vl. m. hist.

berdanka

berdanovka (rus. voj. jednorazová zadovka, 1868 – 1890) vl. m. hist. voj.

flobertka (strelná zbraň s dlhou hlavňou a hladkým vývrtom na náboje s okrajovým zápalom) vl. m.

remingtonka (p. nabíjaná zozadu) vl. m.

mauzerovka (opakovacia lovecká a voj. p. s drážkovým vývrtom hlavne a valcovým otáčavým záverom) vl. m. voj.

mitrailleusa /-trajéza/ (opakovacia p., predchodkyňa guľometu) franc. zastar.

winchestrovka /vinče-/ (voj. opakovacia p.) vl. m. voj. hist.

henryovka (ručná jednohlavňová voj. opakovačka) vl. m. hist. voj.

manlicherovka (staršia voj. opakovacia p.) vl. m. voj.

tarasnica (p. s priebojnými nábojmi na ničenie tankov a pod.) lat.-nem.

najmä

par excellence /parekseláns/ (hlavne, predovšetkým) franc. kniž.

nominatim /nó-ná-/ (menovite) lat. kniž.

in specie /spécié/ (zvlášť) lat. kniž.

pro primo /prí-/ (najprv, najskôr, predovšetkým, po prvé) lat. kniž.

katexochén (predovšetkým, výhradne, v najvlastnejšom zmysle slova) gréc. kniž.

svetlosť

lúmen (svetlosť trubice, šírka otvoru) lat. odb.

kaliber (vnútorný priemer vodiacej časti hlavne palnej zbrane) lat.-franc. voj.

podstavec

postament (p. pomníka, stĺpa, sochy) lat. zastar.

sokel (spodná časť stavby, sochy, nábytku a pod. nad zemou, podnož) franc.-nem. stav.

plint

plinta (doska pod sochou) gréc. archit.

piedestál (vysoký p. sochy) franc.

krépidóma

krepidóma (p. pre sochu) gréc.

statív (stojan, najmä na upevnenie prístroja) lat. tech.

šasi

chassis /šasi/ (kostra, rám, p., najmä elektrického prístroja, zariadenia) franc. tech.

suport (časť obrábacieho stroja nesúca nástroj) lat.-angl. tech.

konzola (nosník upevnený na jednom konci v stene, podpera, najmä kovová) franc. stav.

praktikábel (kostra, konštrukcia umožňujúca zvislé členenie javiska, lešenie a pod.) gréc.-franc.

lafeta (p. dela, časť dela, kt. slúži k nastaveniu hlavne dela a zaisteniu stability dela) franc. voj.

katafalk tal.-rum.

tumulus (p. na vystavenie rakvy so zosnulým pred pohrebom) lat. cirk.

predela (p. oltára na oltárnom stole) tal. cirk.

stipes (p. oltárneho stola) lat. cirk.

lunula (p. na hostiu v monštrancii) lat. cirk.

krepidóma

krépidóma

krepis gréc.

pódium (stupňovitý p., podnož antického chrámu, trojstupňová podmurovka antických chrámov) gréc. archit.

stylobat (vrchná plocha podnože antického chrámu, povrch) gréc. archit.

stereobat (vnútro podnože antického chrámu) gréc. archit. porovnaj nosníkstojan

opakovačka

repetírka (staršia voj. opakovacia puška) lat. hovor.

vintovka (staršia voj. ručná strelná opakovacia zbraň) nem.-rus. hist. voj.

winchestrovka /vinče-/ (voj. ručná strelná opakovacia zbraň) vl. m. voj. hist.

henryovka (jednohlavňová voj. ručná strelná zbraň) vl. m. hist. voj.

manlicherovka (staršia voj. ručná strelná opakovacia zbraň) vl. m. voj.

mauzerovka (lovecká a voj. ručná strelná opakovacia zbraň s drážkovým vývrtom hlavne a valcovým otáčavým záverom) vl. m. voj.

mitrailleusa /-trajéza/ (ručná strelná opakovacia zbraň, predchodkyňa guľometu) franc. zastar. porovnaj puška

časť

pars lat.

-mér

-meria

-méria

mero- (súčasť, zložka, prvok, základný článok) gréc. v zlož. sl.

element (najjednoduchšia č. celku, zložka, prvok) lat.

segment (úsek, zložka, prvok) lat. kniž.

komponent

sekcia (zložka, súčasť) lat.

gros /gro/

gro (hlavná, podstatná č., jadro, väčšina) franc. kniž.

leonina pars (prevažná č., leví podiel) lat. kniž.

ingrediencia (prísada, súčasť, zložka) lat. odb.

etapa (č. cesty, dráhy, napr. v športe, štafete) franc.

rajón (č. územia ako miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.

sektor (úsek, zložka väčšieho celku, činnosti) lat.

intravilán (zastavaná č. územia obce al. určená na zástavbu) lat. + tal.

exteriér (vonkajšia č., vonkajší priestor, vonkajšok) lat.

interiér (vnútorná č., vnútorný priestor, vnútrajšok) franc.

pasáž franc.

pasus (č. umeleckého diela, najmä lit. al. hud., úryvok, výňatok, úsek) lat. kniž.

fragment

partia lat.

pasáž (č. umeleckého diela, najmä lit. al. vedeckého, úryvok, výňatok; malá, zlomkovitá č. celku všeobecne) franc. lat.

epocha (obsiahla ucelená č. umeleckého diela, napr. filmu) gréc.

percento (stá č. celku, stotina) lat.

promile (tisícina čísla považovaného za základ) lat.

partikula (nepatrná č., čiastočka) lat. odb.

atóm (najmenšia č. chem. prvku schopná vstúpiť do chem. reakcie fyz., chem.; nepatrná časť, čiastočka expr.) gréc. porovnaj častica 1

kvóta (pomerná č., pomerný, dohodnutý, určený diel, podiel, stanovený počet) lat.-tal.

elita (najlepšia, vyberaná č. určitého celku; vyberaná, najlepšia č. spoločnosti, skupiny, výkvet) franc.

fakulta (č. vysokej školy organizovaná samostatne podľa príbuzných vedných odborov, na čele s dekanom) lat.

komora (č. zákonodarného, zastupiteľského orgánu) gréc.-lat.

senát (horná komora v niektorých štátoch) lat. polit.

kolónka lat.-franc.

rubrika (č. tlačiva na vyplnenie určitých údajov často vymedzená čiarami) lat.

oikumena /oj-/ (známa č. sveta, v starom Grécku) gréc.

set (ucelená samostatná č. šport. zápasu, <i>sada</i> v tenise, volejbale a pod.) angl. šport.

per partes (po častiach, postupne) lat. práv. mat.

totum pro parte (celok za č.) lat. lit.

pars pro toto /tó-/ (č. za celok, č. namiesto celku) lat. lit.

tomus gréc.-lat. kniž.

volúmen (diel knihy, lit. diela, zväzok) lat. kniž.

maieutika (č. rozhovoru, keď sú účastníci vyzvaní na tvorbu vlastných myšlienok, riešení, nájdenie pravdy) gréc. filoz.

perorácia (záverečná č. reči zhrnujúca obsah a základné myšlienky) lat. kniž.

perex (širšie vysádzaná č. článku) lat. žurn.

rubrika (č. časopisu, novín, vyhradená pre články z určitého odboru) lat. žurn.

paragraf (č. práv. normy presne vymedzená číslom) gréc.

dispozícia (č. práv. normy, kt. určuje pravidlá správania účastníkov práv. vzťahov) lat. práv.

petit (č. žaloby s návrhom rozhodnutia súdu, žalobný nárok) lat. práv.

enunciát (rozhodujúca, základná č. súdneho rozhodnutia) lat. práv.

morféma (najmenšia č. slova, kt. má vecný al. gramatický význam, najmenšia významová jaz. jednotka) gréc. lingv.

afix (morféma stojaca pred koreňom slova, za ním al. v ňom) lat. lingv.

prefix

preverbium (morféma pred koreňom slova, predpona) lat. lingv.

O’ /ou/ (prefix v ír. priezviskách vzniknutých z mena al. zo zamestnania otca) ír.

infix (morféma vložená do koreňa slova) lat. lingv.

sufix (morféma za koreňom slova, prípona) lat. lingv.

postfix (morféma pripojená k slovu, napr. -sia pri slovesách v ruštine) lat. lingv.

formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.

kapitola (pomerne samostatná č. lit. diela, hlava) lat.

lekcia (kapitola v učebnici) lat.

arza (č. stopy, slabika bez metrickégo dôrazu, ľahká doba) gréc. lit.

téza (č. stopy, slabika s metrickým dôrazom, ťažká doba) gréc. lit.

refrén franc.

tornáda (č. básne al. piesne, kt. sa pravidelne opakuje) špan. lit.

verš (rytmicky organizovaná č. básne, sled slov usporiadaných rytmicky, jeden riadok básne) lat.

kólon (úsek verša al. vety spojený jedným hlavným prízvukom) gréc.

invokácia (úvodná č. eposu, v kt. básnik vzýva múzy) lat. lit.

akt (č. dram. diela, dejstvo) lat.

časti klasickej divadelnej hry, drámy, tragédie

expozícia lat.

prológ gréc. lit.

protáza (úvodná č., zoznámenie s postavami a prostredím, úvod) gréc. div.

kolízia

konflikt (zauzlenie deja) lat.

kríza (vyvrcholenie konfliktu) gréc.

peripetia (zvrat vo vývoji deja) gréc.

katastrofa (záverečná č., konečný obrat, tragické rozuzlenie) gréc.

finále (záverečná scéna div. hry; záverečná č. hud. skladby) tal.

epilóg (záver diela s vysvetlením zámeru a zmyslu hry al. zhrnutím obsahu diela, doslov al. s informáciou o ďalších osudoch postáv, doslov; samostatná č. hud. skladby, dohra) gréc.

parabáza (č. komédie, v kt. autor ústami zboru hovorí svoj názor) gréc. lit.

exodus (odchod zboru) gréc.-lat.

stretta (č. hud. sklady, koncertu, árie v živom tempe) tal. hud.

postlúdium (improvizovaná hra na organe po skončení omše, improvizované finále, dohra) lat. hud.

promulgácia (č. listiny, kde vydavateľ vyjadruje úmysel uviesť jej obsah do všeobecnej známosti) lat.

preambula (úvodná č. listiny, predhovor, úvod, napr. ústavy, stanov a pod.) lat.

časti textu stredovekej listiny

invokácia (úvodná č.) lat. hist.

arenga

exordium

proemium (č. s uvedením dôvodu jej vzniku) lat. hist.

narácia

diplomatika (č. uvádzajúca dôvody jej vydania) lat.

komináca (väčšinou predposledná č., vyhrážka narušiteľovi práv. ustanovení trestami) lat.

aprekácia (č. v závere listiny, modlitba za jej platnosť, napr. ámen) lat.

eschatokol (záverečná č. s podpismi svedkov, kancelárskych úradníkov al. vydavateľa a údajmi o čase a mieste vzniku) gréc.

koroborácia (posledná č. s ohlásením spôsobu jej overenia, najmä pečaťou, utvrdenie) lat.

kolofón (záverečná č. textu rukopisných al. najstarších tlačených kníh, o autorovi, mieste, dátume, tlačiarovi) gréc.

plika (zosilnenie dolnej č. stredovekej listiny, prehnutý dolný okraj listiny umožňujúci pevnejšie pripevnenie pečate, prehnutie) lat. odb.

juxta (diel listiny, kt. zostane po odtrhnutí oddeliteľnej časti listiny, napr. č., kt. zostane v šekovej knižke po odtrhnutí šeku) lat.

mišna (prvá č. talmudu, písomne zachytená ústna tradícia) hebr.

gemara (druhá č. talmudu, zbierka komentárov, poznámok a výkladov k prvej č.) hebr.

haftara (č. textu Starého zákona, Prorokov, kt. sa číta v synagóge po čítaní z tóry počas šabatu, veľkých sviatkov a posvätných dní)

súra (kapitola koránu) arab. náb. porovnaj kniha 2

lóža (oddelená č. hľadiska, napr. divadla) franc.

galéria (č. hľadiska, najvyššie položené miesta v divadle pre divákov, najvyššia úroveň sedadiel a miest na státie) tal.

proscénium gréc.-lat.

rampa (predná č. antického divadla, javiska, pred oponou) franc. div.

skéna

skéné (č. antického divadla, budova pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium) gréc. hist.

orchestra (č. antického divadla, priestor pre zbor s oltárom) gréc. hist. div.

chór (č. antického divadla, priestor pre tanec) gréc.

epóda (záverečná č. antického chóru) gréc.

satelit

trabant

suburbium (pomerne samostatná štvrť veľkomesta s určitou doplnkovou funkciou) lat. archit.

dormitórium (časť mesta bez pracovných a kultúrnych príležitostí, slúžiaca len na obytné účely) lat. archit.

periféria (okrajová štvrť, okraj mesta, predmestie) gréc. porovnaj predmestie

časti oltára

menza (oltárny stôl, kamenná doska na podstavci) lat. cirk.

stipes (podnožie)

predela (podstavec oltára na oltárnom stole) tal. cirk.

antependium lat.

frontale (ozdobný kryt al. záves prednej časti oltára z látky, kovu, dreva a pod.) lat. výtv. cirk.

cibórium lat.

tabernákulum (nadstavba al. strieška nad oltárom na stĺpoch) lat. archit.

baldachýn (strieška al. ozdobný kryt zavesený nad oltárom) vl. m. cirk.

umbela (menší oválny baldachýn na prenášenie oltárnej sviatosti) lat. cirk.

retabulum (nadstavec oltára, zadná stena s maľbami a so sochami) lat. cirk. výtv.

sepulcrum (priestor na relikvie)

edikula

tabernákulum (schránka na oltárnej doske na uloženie hostie) lat.

časti omše

epikléza

epiklézia (zložka eucharistie v katolíckej a pravoslávnej cirkvi, prosba kňaza o premenu chleba a vína) gréc. cirk.

prefácia (čítaná al. spievaná úvodná modlitba pred pozdvihovaním, predspev pred pozdvihovaním) lat. cirk.

ofertórium (obetovanie) lat. cirk.

sekvencia (č. omše, kt. vznikla osamostatnením chorálu aleluja, medzispev) lat. cirk.

epištola (č. omše, pri kt. sa číta výňatok z listu apoštola veriacim) gréc. cirk.

evanjelium (č. omše, pri kt. sa čítajú spisy apoštolov o živote Krista) gréc. cirk.

pašie (čítané al. zhudobnené evanjelium opisujúce poslednú večeru, zatknutie, súd, smrť a pohreb Krista) lat. cirk.

graduále (č. omše medzi epištolou a evanjeliom, medzispev) lat. cirk.

Kyrie eleison (úvod niektorých modlitieb, omše, <i>Pane, zmiluj sa</i>) gréc.

homília (č. omše venovaná výkladu prečítaného biblického textu, kázeň) gréc. cirk.

exhorta (napomínajúci, povzbudzujúci príhovor pri bohoslužbe) lat. cirk.

perikopa (výňatok, úryvok z Biblie čítaný počas bohoslužby určité nedele a sviatky) gréc. cirk.

matutínum (prvá, ranná č. kňazských a rádových hodiniek, modlitieb konaných povinne v určitom čase) lat. cirk.

karoséria (vrchná č. automobilu tvoriaca priestor na dopravu osôb al. nákladu) franc.

tudor (uzavretá dvojdverová štvormiestna dvojradová karoséria s pevnou strechou) angl. hovor.

hatchback /hečbek/ (šikmo sklonená zadná časť karosérie s dverami) angl.

limuzína (uzavretá (štvordverová) karoséria osobného auta) franc. vl. m.

landaulet (karoséria zatvoreného automobilu so sklopnou strechou vzadu) franc.

roadster /roudster/ (dvojsedadlová karoséria športového auta s plátennou strechou) angl.

targa (karoséria s odnímateľnou tuhou strechou) tal. porovnaj auto

korba (č. nákladného cestného vozidla, kde sa ukladá materiál) nem.

modul (oddeliteľná č. kozmickej lode určená na pristátie) lat. kozm.

prova (predná č. lode, čelo, predok) port. lod.

korma (zadná č. lode nad kormidlom) ind.-rus.

outor (č. lodného trupu v mieste, kde prechádza lodné dno do bokov) ?

rostrum (zobák na čele starorím. lode na prerážanie nepriateľských lodí) lat. hist.

rejda (vonkajšia č. prístavu hraničiaca s morom al. riekou, kotvisko) hol. lod.

centroplán (stredná č. krídla spojená s trupom, ku kt. sú pripevnené vonkajšie nosné plochy) lat. let.

trakt (č., krídlo väčšej budovy) lat. archit.

antikum (predná č. rím. obytného domu) lat. archit.

taberna (hosp. č. rím. domu) lat. archit.

rizalit (predsunutá č. priečelia stavby v celej výške) tal. stav.

sokel (spodná č. stavby) franc.-nem. stav.

tambur (č. stavby medzi sférickými trojuholníkmi a kupolou, niekedy s oknami, bubon) arab.-franc. archit.

parter (rovinná č. záhrady rozdelená na pravidelné záhony pred zámkom) franc. záhr.

hárem (č. moslimského domu vyhradená ženám) arab.-tur.

zenana (hárem v Iráne a Indii) perz.

časti antického stĺpa

abakus (č. hlavice, štvorcová krycia doska, platňa, na kt. spočíva vodorovný článok) gréc.-lat. archit.

echinus

echinos (č. hlavice dórskeho stĺpu medzi driekom stĺpa a krycou doskou, v tvare taniera) gréc. archit.

hypotrachelion

epitrachélium (krčok stĺpovej hlavice tvoriaci prechod medzi hlavicou a driekom dórskeho stĺpu) gréc. archit.

ankóna (nosný článok podopierajúci rímsu nadpražia, iónsky štýl) lat. archit.

spira (pätka stĺpa) gréc. archit.

torus (vypuklý polkruhový prstencový podporný článok pätky stĺpa) lat. archit.

trochilos (ustupujúci spojovací článok al. vzpera pätky stĺpa, vodorovný žliabok) gréc. archit.

plint

plinta (najnižšia č. päty stĺpa, podnožná doska pod stĺpom) gréc. archit.

časti antickej gréckej rímsy

geison

gejzon (hlavná č., doska) gréc. archit.

kyma (podporujúci článok) gréc. archit.

sima (ukončujúci vodorovný článok, žliabkovnica) lat. archit.

entablatúra (č. stĺporadia s vlysom a rímsou, kladie) lat. archit.

vlys franc.-nem.

fryz (stredná č. kladia medzi architrávom a rímsou) franc.-nem. archit. zastar.

architráv lat.

epistyl

epistylión (spodná č. trámovia vodorovne ležiaca na hlaviciach antických stĺpov, hlavný vodorovný trám, podrímsie) gréc. archit.

volúta (špirálovito stočený stavebný článok, priestorový závit ako ozdoba, závitnica) lat. archit.

frakcia (č. produktu oddelená zo zmesi látok destiláciou, zrážaním a pod.) lat. chem. tech.

kvadrant (jedna zo štyroch častí roviny vzniknutá rozdelením roviny pravouhlými súradnicovými osami, štvrtina kruhu) lat.

segment (úsek kruhu, kruhový výsek) lat. odb.

anergia (č. energie systému, kt. nie je možné premeniť na mechanickú prácu) gréc. fyz. tech.

exergia (č. energie systému, kt. je možné premeniť na mechanickú prácu) gréc. fyz. tech.

ekotón (hraničná č., prechodné spoločenstvo medzi dvoma spoločenstvami, pásmo medzi dvoma spoločenstvami, napr. okraj lesa, pobrežie) gréc. biol.

terén (č. zemského povrchu, jeho prirodzený al. upravený tvar) lat.-franc.

ekuména

ekumena (č. Zeme trvalo obývaná a pozmenená činnosťou človeka) gréc. ekol.

anekumena (č. Zeme trvalo neobývaná a nevyužívaná) gréc. ekol.

subekumena (č. Zeme človekom obývaná a využívaná iba občasne, prechodne) lat. + gréc. geogr.

litosféra (vrchná č. Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa) gréc. geol.

astenosféra (vrstva Zeme pod litosférou) gréc. geol. geogr.

tektonosféra (vrstva zemského obalu, v kt. dochádza k premiestňovaniu častí, zložená z litosféry a astenosféry) gréc. geol.

sial (vonkajšia č. zemskej kôry, zemská kôra) lat. skr. geol.

sima (vrchná vrstva zemského plášťa pod sialom) lat. skr. geol.

umbra (tmavšia vnútorná č. slnečnej škvrny)

penumbra (svetlejšia vonkajšia č. slnečnej škvrny, polotieň okolo jadra slnečnej škvrny) lat. astron.

lagúna (č. mora oddelená piesočným valom od voľného mora) tal.

eulitorál (príbrežná č. vodnej nádrže medzi vysokým stavom hladiny na jar a nízkym stavom v lete a na jeseň) gréc. + lat. vod.

hypotalamus (spodná č. medzimozgu tvoriaca dno tretej mozgovej komory, podlôžko) gréc. anat.

epifýza (č. medzimozgu stavovcov, stopkatá výdutina medzimozgu) gréc. anat.

epifýza (koncová kĺbová č. dlhej kosti, koniec dlhej kosti) gréc. anat.

diafýza (stredná č. dlhej kosti, stred dlhej kosti) gréc. anat.

prominencia (vyčnievajúca č. kosti a pod., výčnelok) lat. anat.

hypogastrium (č. brucha pod pupkom, podbrušie) gréc. anat.

abdómen (č. tela stavovcov obsahujúca tráviace orgány, brucho) lat. biol.

ileum (dolná č. tenkého čreva, bedrovník) gréc.-lat. anat.

jejunum (stredná č. tenkého čreva, lačník) lat. anat.

falanga

phalanx /fa-/

falanx gréc. anat.

phalango-

falango- (článok prsta na končatine) gréc. v zlož. sl.

lunula (belavá č. nechta pri koreni) lat. anat.

sekvester (odumretá č. tkaniva) lat. lek.

explantát (oddelená č. rastliny al. živočícha pestovaná pri stabilných podmienkach na živnej pôde) lat. odb.

akrón (najprednejšia č. tela hmyzu) gréc. zool.

mezotorax (druhá, stredná č. hrude hmyzu, stredohruď) gréc. zool.

metatorax (tretia č. hrude hmyzu, zadohruď) gréc. zool.

abdómen (posledná č. tela článkonožcov, zadoček) lat. biol.

opistoma (posledná, zadná č. tela niektorých bezstavovcov, pavúkov) gréc. zool.

metaméra (pravidelne sa opakujúci článok tela živočíchov, článkonožcov) gréc. zool.

pedicel

pedicellus (druhý článok tykadla hmyzu so zmyslovým orgánom na vnímanie vlnenia) lat.

torus (č. kvetnej stopky s kvetnými časťami, kvetné lôžko) lat. bot.

internódium (č. stonky rastlín medzi dvoma uzlinami, článok) lat. bot.

radikula (č. zárodku rastliny, kt. vyrastá pri klíčení do hlavného koreňa, korienok) lat. bot.

lot (č. pôdy vzniknutá rozdelením pozemkov v amer. prostredí) angl.

šál (č. hovädzieho stehna) nem. potrav.

sára (horná č. čižiem) maď.

lafeta (č. dela, kt. slúži na nastavenie hlavne dela a zaistenie stability dela, podstavec dela) franc. voj.

konštrukcia lat. stav.

skelet (nosná č., sústava, napr. stavby, kostra) gréc. stav.

rám (kostra, do kt. sa niečo vsádza, kt. niečo nesie, upevňuje) nem.

fréma (základná nepohyblivá nosná č. stroja, rám, stojan, kostra) angl. tech.

suport (č. obrábacieho stroja nesúca nástroj, podstavec) lat.-angl. tech.

šachta (horná č. vysokej pece) nem. hut.

matrica (spodná č. lisovacieho stroja, lisovnica) franc.-nem. tech.

patrica (vrchná pohyblivá č. lisovacieho stroja, lisovník) lat. tech.

fréma (základná nepohyblivá nosná č. stroja, rám, stojan) angl. tech.

rotor (otáčavá č. stroja, strojného zariadenia) lat. tech.

stator (pevná, nepohyblivá č. stroja, strojného zariadenia) lat. eltech.

izolátor (nevodivá, oddeľujúca č. elektrického zariadenia) tal.-franc.

franšíza (č. škody, kt. znáša poistený zo svojho, na vlastné náklady) angl. obch. práv.

epeda ?

tapacírung

tapecírung (čalúnená č. nábytku, najmä snímateľná) nem. hovor.

č. odevu, úboru pozri úbor

konečná, záverečná, posledná č. pozri koniec 1záver 1

úvodná, začiatočná č. pozri úvodzačiatok

vnútorná, stredná č. pozri jadro 1polovica 2 porovnaj oblasť 1obal 2vrstva 1

priemer

priemer 1 (priečny rozmer)

kaliber (p. okrúhlych otvorov, rúr a pod.; vnútorný p. vodiacej časti, hlavne palnej zbrane, svetlosť voj.; p. strely palnej zbrane voj.) lat.-franc. voj.

diameter (spojnica dvoch bodov na kružnici prechádzajúca stredom) gréc. geom.