palcát pozri zbraň

znak 3 predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu

symbol gréc.

signum lať. kniž. zastar.

emblém z. príslušnosti k určitému celku, odznak gréc.

erb nem.

címer z. hodnosti, moci, práv osôb, rodov, miest a pod., v podobe stredovekého štítu franc.-maď.? hist.

arma z. zemana, erb priznaný kráľom lat. hist.

palcát znak richtárskej moci v podobe spletenca z kože, richtárske právo, žila hist.; z. veliteľa lat. hist.

bulava veliteľský palcát kozáckeho hajtmana turk.-rus.

tarč jazdecký erb, 14. – 15. st. arab. hist.

berla z. biskupskej hodnosti al. kráľovskej moci, hore ohnutá štylizovaná pastierska palica, žezlo lat.

sceptrum ske- veliteľská, panovnícka berla gréc.-lat.

dištinkcia z. hodnosti lat.

bunčuk voj. z. kozáckych atamanov tur.

kokarda odznak, ozdoba, čepiec, stužka, štítok v podobe zvinutej ružice v nár. farbách franc.

sandžak odznak tur. vojska v podobe kopije s konským chvostom tur. hist.

tug odznak veliteľskej hodnosti v tur. vojsku v podobe konského chvosta tur. hist.

tyrsus -zus dlhšia drevená palica s viničom, brečtanom a píniovou šiškou ako symbol boha Dionýza gréc.

totem kmeňový z. primitívnych národov al. náboženstiev, symbol predka, od kt. skupina odvodzuje pôvod, názov a pod., v podobe zvieraťa, rastliny a pod. indián.-angl.

kalid osobný totem považovaný za pradedka, Mikronézia polynéz.

šerpa z. hodnosti v podobe širšieho pruhu tkaniny upevnenej šikmo cez prsia franc.-nem.

pálium z. patriarchov a arcibiskupov, biely vlnený pruh so šiestimi čiernymi krížikmi nosený cez plecia a vybiehajúci vpredu i vzadu lat. cirk.

acimaki biela stuha ako symbol jap. intelektuálov jap.

insígnie znaky moci al. hodnosti lat.

pontifikálie insígnie biskupa lat. cirk.

fénix bájny staroegypt. vták, kt. sa po 500 rokoch sám spáli a vyletí z popola znova omladený, symbol znovuzrodenia, obrodenia, nesmrteľnosti gréc.

Pegas z. básnického umenia vl. m. kniž.

amor vl. m.

kupido lat.

eros z. lásky gréc.

Ápis

Hapi z. plodnosti, posvätný čierny býk v starom Egypte

venuša praveká kultová socha ako symbol ženstva a plodnosti vl. m. archeol.

moloch z. krutosti, nenásytnosti, zbytočnosti, toho, čo ničí človeka vl. m. kniž.

hydra z. obludnosti gréc. pren.

atribút predmet určujúci zobrazenú osobu, napr. bájnu postavu al. svätca lat. výtv.

mandala magický kruh, budhistický symbol ind. náb.

zbraň

pugio dýka rím. legionárov pešiakov lat. hist.

sax dýka s krátkou jednostrannou čepeľou a dlhou rukoväťou používaná Germánmi v čase sťahovania národov germ. hist.

skramasax krátky franský nôž s jednostranným ostrím a dlhou rukoväťou germ. hist.

stilet dýka s tenkou čepeľou a niekoľkými ostriami tal. hist.

tulich dýka s krátkou rovnou čepeľou nem. hist.

kindžal orient. nôž so zakrivenou čepeľou perz.-tur.

kris malajská dýka so zvlnenou čepeľou malaj.

spata ťažký dlhý meč s bohato zdobenou rukoväťou a pošvou a obojstranným ostrím gréc. hist.

machaira jednosečný meč s rovnou al. zakrivenou čepeľou, 30 až 50 cm dlhý gréc. archeol.

gladius krátky dvojsečný meč rímskych legionárov pešiakov lat.

akinakes skýtsky krátky dvojsečný meč z bronzu al. železa perz.-gréc. archeol.

falcata iberský krátky meč s prehnutou čepeľou iberčina archeol.

korduláč široký ťažký dvojsečný meč, Čechy 15.-16.st. lat.-nem.

špadón dvojsečný obojručný meč, 16. st. gréc.-tal. hist.

šabľa sečná a bodná zbraň s jednostranným ostrím orient.

frangia druh šable ? hist.

paloš ťažká jazdecká šabľa tur.-maď.

karabela ťažšia šabľa so širokou čepeľou, 16. – 18. st. poľ.-tat.

šaška kozácka al. kaukazská šabľa bez koša rus.

saracénka zakrivená moslimská šabľa vl. m. hist.

jatagan tur. bodná a sečná z. so zahnutou čepeľou tur.

handžár balkánsky názov jataganu perz. hist.

kord bodná z. s dlhou úzkou čepeľou perz.-tur.

fleuret ľahká ohybná šermiarska bodná z. franc. šport.

rapír

rapier dlhá a úzka bodná a sečná súbojová z., 16. a 17. st. franc.-nem.

halapartňa bodná a sečná z. so sekerou, hrotom a hákom na dlhej rúčke nem. hist. voj.

sponton ozdobná halapartňa tal. hist.

tomahavk indián. bojová sekera indián.-angl.

franciska ľahká, esovite prehnutá sekera s krátkym toporom, sečná a vrhacia z., 7. – 8. st. u Frankov lat.-tal.

banderila

banderilla -iľa krátka kopija so stuhami používaná pri býčích zápasoch špan.

pika kopija s 3 až 6 m dlhou rukoväťou, 15. – 17.st. franc. hist.

partizána pechotná kopija s dlhým hrotom a dvoma krátkymi polmesiačikovitými hrotmi na stranách, 17. st. franc.

sandžak kopija s konským chvostom ako odznak tur. vojska tur. hist.

asagaj ľahký drevený černošský oštep s oceľovým hrotom berber.-port.

harpúna železný oštep pripojený k lanu, používaný na lov veľkých rýb franc.

pilum starorím. vrhacia z. lat. hist.

bumerang drevená vrhacia lovecká z. austrál. domorodcov austrál.

makana dlhá drevená z. juhoamer. Indiánov indián. hist.

katapult staroveká a stredoveká vrhacia z. gréc. hist.

totach ťažký stredoveký stroj na vrhanie veľkých kameňov ? hist.

balista antická z. na vrhanie kameňov, vrhač kameňov, kameňomet lat. + gréc. hist. voj.

palintonon starogréc. vojnový stroj vrhajúci kamenné gule gréc. hist.

torment starorím. obliehací prak lat. porovnaj nôž sekera

bola

bolas gule spojené lasom, povrazom, z. juhoamer. Indiánov špan.

puška gréc.-lat.-nem.

flinta nem. hovor.

gver

kver

kvér nem. hovor. zastar.

štuc ručná strelná z., ručnica nem. hovor. zastar.

brokovnica poľovnícka p. na brokové náboje nem.

lankasterka lovecká puška s kohútikmi na bokoch vl. m.

gyrojet -džet jednohlavňová poľovnícka strelná zbraň s hladkým vrtom na lov veľkej ťažkej zveri gréc. + angl.

hamerleska poľovnícka strelná zbraň so sklopnými hlavňami a s kohútikmi vnútri lôžka hlavne angl. poľov.

lefoška poľovnícka puška so sklopnými hlavňami, postavená na náboje, roznecovaná kolíčkovou nákovkou vl. m.

banditka lupičská, zbojnícka puška tal. zastar.

terčovnica puška na streľbu do cieľa román.-nem.

repetírka staršia voj. opakovacia puška, opakovačka lat. hovor.

dupľovka dvojhlavňová puška lat. hovor.

karabína ľahká puška so skrátenou hlavňou, od 18. st. franc. zastar.

vintovka staršia voj. opakovacia puška nem.-rus. hist. voj.

arkebúza hákovnica, stredoveká strelná zbraň, 15. – 17. st. franc. hist.

mušketa puška nabíjaná spredu, 16. – 17. st. franc. hist. voj.

trombón mušketa s kresadlovou zámkou tal. hist.

šaspotka franc. ihlovka so zdokonaleným záverom, 19. st. vl. m. hist.

vendlovka

verndlovka rak. voj. puška, zadovka vl. m. hist.

venclovka rak. voj. puška upravená z predovky na zadovku vl. m. hist.

berdanka

berdanovka rus. voj. jednorazová zadovka, 1868 – 1890 vl. m. hist. voj.

flobertka strelná zbraň s dlhou hlavňou a hladkým vývrtom na náboje s okrajovým zápalom vl. m.

remingtonka puška nabíjaná zozadu vl. m.

mauzerovka opakovacia lovecká a voj. puška s drážkovým vývrtom hlavne a valcovým otáčavým záverom vl. m. voj.

mitrailleusa -trajéza opakovacia puška, predchodkyňa guľometu franc. zastar.

winchestrovka vinče- voj. opakovacia puška vl. m. voj. hist.

henryovka ručná jednohlavňová voj. opakovačka vl. m. hist. voj.

manlicherovka staršia voj. opakovacia puška vl. m. voj.

tarasnica puška s priebojnými nábojmi na ničenie tankov a pod. lat.-nem.

falkoneta ľahká strelná stredoveká z. s malým kalibrom vl. m.

magnum lovecká strelná z. s väčším výkonom strely než zodpovedá ráži zbrane lat.

pištoľ

pištoľa ručná strelná z. s krátkou hlavňou, s nábojovou komorou v zadnej časti hlavne franc.-čes.

parabelum automatická pištoľ nem. výroby lat.-nem.

tercerol

tercerola

trombón malá vrecková pištoľ, najmä s dýkou tal. hist.

bambitka stará pištoľ, od 14. st. tal.

brovning

browning samočinná pištoľ so zásobníkom v rukoväti vl. m.

signálka pištoľ na podávanie znamení, najmä svetelných lat.-franc. voj. slang.

revolver angl.

kolt viacranová ručná strelná zbraň s krátkou hlavňou a otáčavým bubiebkom vl. m.

automat samopal gréc.

mašingver guľomet nem. zastar. voj. slang.

maxim ťažký starší guľomet vl. m. voj.

pancierovka ručná reaktívna strelná z. na ničenie obrnených vozidiel, tankov a pod. tal.-nem. voj.

bazuka prenosná protipancierová strelná z. amer. voj.

kanón delo tal.-nem. voj.

húfnica delo s krátkou hlavňou; ťažké obliehacie delo hist. nem. voj.

tarasnica ľahké husitské delo s dlhou hlavňou, na búranie opevnení lat.-nem. hist.

harcovnica ľahké delo ťahané jedným koňom nem.-maď. hist.

falkón delo s plochou dráhou strely, 16. a 17. st. vl. m.

bombarda stredoveké ťažké delo na kamenné gule franc. hist.

tučná berta ďalekonosné delo, 1. svetová vojna voj. slang. publ.

kaťuša strelná zbraň na odpaľovanie rakiet, sov. raketomet, 2. svetová vojna rus. voj. slang.

raketa reaktívna strela, najmä ako z. tal.-nem. voj. porovnaj strela 1

palcát krátka úderná stredoveká z. tvorená dreveným držadlom, rukoväťou, zakončenou kovovou hlavicou maď. hist.

budzogáň

buzogáň tur. veliteľská palica podobná palcátu tur. hist.

nunčak šport. z., bojové náčinie, reťaz azij. hovor.

boxer z. na zosilnenie úderu päsťou, spojené kovové prstene angl.

taran staroveká z. na búranie pevností gréc.-rus. hist.

spólium ukoristená z. v starom Ríme lat. hist.

militáriá zbierka dokladov, predmetov k dejinám vojenstva, najmä zbrane, voj. technika, rovnošaty, vyznamenania a pod. lat. odb.

inter arma silent musae múzé za hluku zbraní, medzi zbraňami mlčia múzy, odpočíva umenie i veda, Cicerov výrok lat.

ad arma! do zbrane! lat.

právo 1 nárok, oprávnenie

puvoár franc. hovor.

copyright kopirajt autorské p., doložka o ňom angl. práv.

majorát dedičské p., dedičský poriadok, kt. ustanovuje za dediča najstaršieho mužského potomka lat. hist. práv.

minorát dedičské p., dedičský poriadok, kt. ustanovuje za dediča najmladšieho potomka lat. hist. práv.

primogenitúra dedičské p., dedičský poriadok zabezpečujúci prednostné právo prvorodeného pri dedičskej postupnosti, prvorodenstvo lat. hist. práv.

sekundogenitúra dedičské p., dedičský poriadok zabezpečujúci práva druhorodeným potomkom, druhorodenstvo lat. hist. práv.

terciogenitúra

tertiogenitúra -ci- dedičské p., dedičský poriadok zabezpečujúci práva treťorodeným potomkom lat. hist. práv.

seniorát dedičské a nástupnícke p. na panovnícky trón najstaršieho, najmä mužského člena rodu, nástupnícky poriadok lat. hist. práv.

precipuum prednostný dedičský nárok lat. práv. hist.

majorát nástupnícke p. vychádzajúce zo zásady prvorodenectva najstaršieho syna v rámci rodu, rodiny lat. hist.

ius sanguinis p. krvi, zásada, podľa kt. osoba narodením nadobúda štátne občianstvo rodičov lat. práv.

sufrágium hlasovacie p. lat.

elektorát aktívne volebné p. lat. odb.

devolúcia p. disponovať uprázdneným majetkom al. úradom lat. práv.

advitalícium doživotne prislúchajúce p. práv.

heterizmus p. hosťa na ženu al. dcéru hostiteľa gréc. hist.

ius primae noctis jús prímé nok- p. feudála stráviť po svadbe svojho poddaného svadobnú noc s novomanželkou, p. prvej noci lat.

patent výlučné p. na využívanie vynálezu, zaobchádzanie s vynálezom lat. práv.

monopol výhradné p. na suroviny, výrobu al. predaj niečoho gréc.-franc. ekon.

opcia p. jednej strany kúpiť alebo predať cenné papiere, cudziu menu a pod. k určitému dňu alebo počas určitej doby v budúcnosti za stanovenú cenu a záväzok druhej strany predať alebo kúpiť predmet zmluvy za rovnakých podmienok ekon.; p. vybrať si jednu z daných možností práv. lat.

hypotéka záložné p. na nehnuteľnosť zaisťujúce úver gréc. práv. fin.

regres p. toho, kto splnil fin. záväzok požadovať od dlžníka náhradu, úhradu zaplatenej sumy, postih lat. práv.

propinácia p. výhradného predaja al. výroby liehových nápojov gréc. práv. hist.

privilégium lat.

rezervát výhradné právo, výsada lat. cirk. práv.

aditus

aktus p. prechodu cez susedov pozemok lat. práv.

servitút p. používať cudziu nehnuteľnosť, napr. prechádzať cez cudzí pozemok, služobnosť lat. zastar.

ius soli p. pôdy, zásada, podľa kt. osoba narodením nadobúda narodením na území štátu jeho štátne občianstvo lat. práv.

inkolát šľachtické obyvateľské p. nadobúdať panstvá, zúčastňovať sa krajinského snemu a zastávať krajinské úrady lat. hist. práv.

komposesorát p. užívania feudálneho majetku založené na spoluvlastníctve nehnuteľností, pôdy lat.

preferencia franc. franc.

preeminencia prednostné p., prednosť lat. kniž.

priorita prednostné p., prednostný nárok; časová prednosť, prvé miesto al. postavenie lat. práv.

ancienita prednostné p. založené na poradí podľa odslúžených rokov franc. odb.

precedencia prednostné p. osoby vystupovať pred inými pre vyššie postavenie, hodnosť, úrad, spoločenská prednosť lat. kniž.

prerogatíva prednostné, výsadné p., prednosť, výsada lat. kniž. a odb.

prím vedúce postavenie, prednosť lat. pren. hrať p.

sakrosanktum posvätné, nedotknuteľné p. lať. zastar. kniž.

regál vyhradené, výsostné p. panovníka a neskôr štátu na majetok a činnosti prinášajúce príjmy, prospech lat. hist. práv.

patronát p. obsadzovať úrady, najmä cirk., v stredoveku lat.

cézaropapizmus rozhodovacie p. panovníka v cirkvi lat.

kolatúra p. na obsadenie cirk. úradu, fary lat. cirk.

temporálie svetské práva a dôchodky viazané na výkon úradu katolíckych duchovných lat. cirk.

angarium p. použiť cudzie lode, kt. sú v prístave ohrozeného štátu perz.-lat. práv.

intercesia p. vyšších úradníkov zrušiť al. zamedziť výkon výroku nižšieho orgánu, v starom Ríme lat. hist.

aktorát žalobné p. lat. práv.

devolúcia p. vyššieho orgánu prevziať a rozhodnúť vec od nižšieho orgánu lat. práv.

ius gladii jus p. meča; p. trestať smrťou lat.

ius vitae necisque jus vité p. nad životom a smrťou lat.

palcát richtárske p., znak richtárskej moci v podobe spletenca z kože, žila lat. hist.

ius naturale jus prirodzené p., p. dané prírodou lat.

optimo iure

pleno iure plným p. lat. kniž.

omni iure plným, celým p. lat. kniž. porovnaj oprávnenie výsada

žila 2 znak richtárskej moci v podobe spletenca z kože, richtárske právo

palcát lat. hist.