zbraň

pugio dýka rím. legionárov pešiakov lat. hist.

sax dýka s krátkou jednostrannou čepeľou a dlhou rukoväťou používaná Germánmi v čase sťahovania národov germ. hist.

skramasax krátky franský nôž s jednostranným ostrím a dlhou rukoväťou germ. hist.

stilet dýka s tenkou čepeľou a niekoľkými ostriami tal. hist.

tulich dýka s krátkou rovnou čepeľou nem. hist.

kindžal orient. nôž so zakrivenou čepeľou perz.-tur.

kris malajská dýka so zvlnenou čepeľou malaj.

spata ťažký dlhý meč s bohato zdobenou rukoväťou a pošvou a obojstranným ostrím gréc. hist.

machaira jednosečný meč s rovnou al. zakrivenou čepeľou, 30 až 50 cm dlhý gréc. archeol.

gladius krátky dvojsečný meč rímskych legionárov pešiakov lat.

akinakes skýtsky krátky dvojsečný meč z bronzu al. železa perz.-gréc. archeol.

falcata iberský krátky meč s prehnutou čepeľou iberčina archeol.

korduláč široký ťažký dvojsečný meč, Čechy 15.-16.st. lat.-nem.

špadón dvojsečný obojručný meč, 16. st. gréc.-tal. hist.

šabľa sečná a bodná zbraň s jednostranným ostrím orient.

frangia druh šable ? hist.

paloš ťažká jazdecká šabľa tur.-maď.

karabela ťažšia šabľa so širokou čepeľou, 16. – 18. st. poľ.-tat.

šaška kozácka al. kaukazská šabľa bez koša rus.

saracénka zakrivená moslimská šabľa vl. m. hist.

jatagan tur. bodná a sečná z. so zahnutou čepeľou tur.

handžár balkánsky názov jataganu perz. hist.

kord bodná z. s dlhou úzkou čepeľou perz.-tur.

fleuret ľahká ohybná šermiarska bodná z. franc. šport.

rapír

rapier dlhá a úzka bodná a sečná súbojová z., 16. a 17. st. franc.-nem.

halapartňa bodná a sečná z. so sekerou, hrotom a hákom na dlhej rúčke nem. hist. voj.

sponton ozdobná halapartňa tal. hist.

tomahavk indián. bojová sekera indián.-angl.

franciska ľahká, esovite prehnutá sekera s krátkym toporom, sečná a vrhacia z., 7. – 8. st. u Frankov lat.-tal.

banderila

banderilla -iľa krátka kopija so stuhami používaná pri býčích zápasoch špan.

pika kopija s 3 až 6 m dlhou rukoväťou, 15. – 17.st. franc. hist.

partizána pechotná kopija s dlhým hrotom a dvoma krátkymi polmesiačikovitými hrotmi na stranách, 17. st. franc.

sandžak kopija s konským chvostom ako odznak tur. vojska tur. hist.

asagaj ľahký drevený černošský oštep s oceľovým hrotom berber.-port.

harpúna železný oštep pripojený k lanu, používaný na lov veľkých rýb franc.

pilum starorím. vrhacia z. lat. hist.

bumerang drevená vrhacia lovecká z. austrál. domorodcov austrál.

makana dlhá drevená z. juhoamer. Indiánov indián. hist.

katapult staroveká a stredoveká vrhacia z. gréc. hist.

totach ťažký stredoveký stroj na vrhanie veľkých kameňov ? hist.

balista antická z. na vrhanie kameňov, vrhač kameňov, kameňomet lat. + gréc. hist. voj.

palintonon starogréc. vojnový stroj vrhajúci kamenné gule gréc. hist.

torment starorím. obliehací prak lat. porovnaj nôž sekera

bola

bolas gule spojené lasom, povrazom, z. juhoamer. Indiánov špan.

puška gréc.-lat.-nem.

flinta nem. hovor.

gver

kver

kvér nem. hovor. zastar.

štuc ručná strelná z., ručnica nem. hovor. zastar.

brokovnica poľovnícka p. na brokové náboje nem.

lankasterka lovecká puška s kohútikmi na bokoch vl. m.

gyrojet -džet jednohlavňová poľovnícka strelná zbraň s hladkým vrtom na lov veľkej ťažkej zveri gréc. + angl.

hamerleska poľovnícka strelná zbraň so sklopnými hlavňami a s kohútikmi vnútri lôžka hlavne angl. poľov.

lefoška poľovnícka puška so sklopnými hlavňami, postavená na náboje, roznecovaná kolíčkovou nákovkou vl. m.

banditka lupičská, zbojnícka puška tal. zastar.

terčovnica puška na streľbu do cieľa román.-nem.

repetírka staršia voj. opakovacia puška, opakovačka lat. hovor.

dupľovka dvojhlavňová puška lat. hovor.

karabína ľahká puška so skrátenou hlavňou, od 18. st. franc. zastar.

vintovka staršia voj. opakovacia puška nem.-rus. hist. voj.

arkebúza hákovnica, stredoveká strelná zbraň, 15. – 17. st. franc. hist.

mušketa puška nabíjaná spredu, 16. – 17. st. franc. hist. voj.

trombón mušketa s kresadlovou zámkou tal. hist.

šaspotka franc. ihlovka so zdokonaleným záverom, 19. st. vl. m. hist.

vendlovka

verndlovka rak. voj. puška, zadovka vl. m. hist.

venclovka rak. voj. puška upravená z predovky na zadovku vl. m. hist.

berdanka

berdanovka rus. voj. jednorazová zadovka, 1868 – 1890 vl. m. hist. voj.

flobertka strelná zbraň s dlhou hlavňou a hladkým vývrtom na náboje s okrajovým zápalom vl. m.

remingtonka puška nabíjaná zozadu vl. m.

mauzerovka opakovacia lovecká a voj. puška s drážkovým vývrtom hlavne a valcovým otáčavým záverom vl. m. voj.

mitrailleusa -trajéza opakovacia puška, predchodkyňa guľometu franc. zastar.

winchestrovka vinče- voj. opakovacia puška vl. m. voj. hist.

henryovka ručná jednohlavňová voj. opakovačka vl. m. hist. voj.

manlicherovka staršia voj. opakovacia puška vl. m. voj.

tarasnica puška s priebojnými nábojmi na ničenie tankov a pod. lat.-nem.

falkoneta ľahká strelná stredoveká z. s malým kalibrom vl. m.

magnum lovecká strelná z. s väčším výkonom strely než zodpovedá ráži zbrane lat.

pištoľ

pištoľa ručná strelná z. s krátkou hlavňou, s nábojovou komorou v zadnej časti hlavne franc.-čes.

parabelum automatická pištoľ nem. výroby lat.-nem.

tercerol

tercerola

trombón malá vrecková pištoľ, najmä s dýkou tal. hist.

bambitka stará pištoľ, od 14. st. tal.

brovning

browning samočinná pištoľ so zásobníkom v rukoväti vl. m.

signálka pištoľ na podávanie znamení, najmä svetelných lat.-franc. voj. slang.

revolver angl.

kolt viacranová ručná strelná zbraň s krátkou hlavňou a otáčavým bubiebkom vl. m.

automat samopal gréc.

mašingver guľomet nem. zastar. voj. slang.

maxim ťažký starší guľomet vl. m. voj.

pancierovka ručná reaktívna strelná z. na ničenie obrnených vozidiel, tankov a pod. tal.-nem. voj.

bazuka prenosná protipancierová strelná z. amer. voj.

kanón delo tal.-nem. voj.

húfnica delo s krátkou hlavňou; ťažké obliehacie delo hist. nem. voj.

tarasnica ľahké husitské delo s dlhou hlavňou, na búranie opevnení lat.-nem. hist.

harcovnica ľahké delo ťahané jedným koňom nem.-maď. hist.

falkón delo s plochou dráhou strely, 16. a 17. st. vl. m.

bombarda stredoveké ťažké delo na kamenné gule franc. hist.

tučná berta ďalekonosné delo, 1. svetová vojna voj. slang. publ.

kaťuša strelná zbraň na odpaľovanie rakiet, sov. raketomet, 2. svetová vojna rus. voj. slang.

raketa reaktívna strela, najmä ako z. tal.-nem. voj. porovnaj strela 1

palcát krátka úderná stredoveká z. tvorená dreveným držadlom, rukoväťou, zakončenou kovovou hlavicou maď. hist.

budzogáň

buzogáň tur. veliteľská palica podobná palcátu tur. hist.

nunčak šport. z., bojové náčinie, reťaz azij. hovor.

boxer z. na zosilnenie úderu päsťou, spojené kovové prstene angl.

taran staroveká z. na búranie pevností gréc.-rus. hist.

spólium ukoristená z. v starom Ríme lat. hist.

militáriá zbierka dokladov, predmetov k dejinám vojenstva, najmä zbrane, voj. technika, rovnošaty, vyznamenania a pod. lat. odb.

inter arma silent musae múzé za hluku zbraní, medzi zbraňami mlčia múzy, odpočíva umenie i veda, Cicerov výrok lat.

ad arma! do zbrane! lat.

uviesť 1 povedať, poskytnúť údaj

citovať doslovne u. cudzí výrok z knihy a pod. lat.

alegovať citovať z kníh, zákonov a pod. lat. práv.

justifikovať u. nutné a dostatočné dôvody na uznanie pravdivosti určitého tvrdenia lat. log.

datovať u. na listine údaj o dobe a mieste jej vydania lat.

postdatovať u. neskorší dátum, ako bola listina vyhotovená lat.

antedatovať lat.

retrodatovať u. skorší dátum, ako bola listina vyhotovená lat. zried.

uvádzať 1 hovoriť, poskytovať údaj

citovať doslovne u. cudzí výrok z knihy a pod. lat.

alegovať citovať z kníh, zákonov a pod. lat. práv.

argumentovať

operovať u. dôvody, dokazovať, zdôvodňovať, odôvodňovať, dôvodiť, využívať niečo ako dôkaz lat.

justifikovať u. nutné a dostatočné dôvody na uznanie pravdivosti určitého tvrdenia lat. log.

datovať u. na listine údaj o dobe a mieste jej vydania lat.

postdatovať u. neskorší dátum, ako bola listina vyhotovená lat.

antedatovať lat.

retrodatovať u. skorší dátum, ako bola listina vyhotovená lat. zried.

označovať 1 robiť značku, vyznačovať

signifikovať lat. kniž. a odb.

datovať o. písomnosť údajom o dobe a mieste jej vydania lat.

antedatovať lat.

retrodatovať datovať skorším dátumom, ako bola písomnosť vyhotovená lat. zried.

postdatovať datovať neskorším dátumom, ako bola písomnosť vyhotovená lat.

signovať značkovať, značiť knihy v knižnici, predmety v zbierke a pod. značkou; o. výtv. dielo podpisom al. značkou umelca lat. odb.

tetovať trvalo značkovať polynéz. poľnohosp. t. zvieratá

paginovať o. stránky knihy číslami, číslovať stránky, stránkovať lat. odb.

fóliovať číslovať listy rukopisu al. starých tlačovín; číslovať protiahlé strany v účtovnej knihe lat.

puncovať vyhlasovať; značkovať predmety z drahých kovov znakom pravosti a akosti tal.-nem.

ciachovať značkovať predmety a tým úradne potvrdzovať ich správnosť a použiteľnosť nem.

stigmatizovať o. znakom, znamením kniž.; o. vypálením, vypaľovať znamenie na tele otroka al. väzňa, v starom Grécku hist. gréc.

biľagovať verejne obviňovať, o. biľagom maď.

graduovať značkovať, o. stupnicu na meracích prístrojoch lat. tech.

kalibrovať určovať a značiť objem nádob a pod. tal.-franc. tech.

označiť 1 urobiť značku, vyznačiť

signifikovať lat. kniž. a odb.

datovať opatriť písomnosť údajom o dobe a mieste jej vydania lat.

antedatovať lat.

retrodatovať datovať skorším dátumom, ako bola písomnosť vyhotovená lat. zried.

postdatovať datovať neskorším dátumom, ako bola písomnosť vyhotovená lat.

signovať značiť knihy v knižnici, predmety v zbierke a pod. značkou; o. výtv. dielo podpisom al. značkou umelca lat. odb.

puncovať vyhlásiť; označkovať predmety z drahých kovov znakom pravosti a akosti tal.-nem.

stigmatizovať o. znakom, znamením kniž.; o. vypálením, vypáliť znamenie na tele otroka al. väzňa, v starom Grécku hist. gréc.

graduovať o. stupnicu na meracích prístrojoch lat. tech.

kalibrovať určiť a o. objem nádob a pod. tal.-franc. tech.

datovať lat.

antedatovať lat.

retrodatovať d. listinu skorším dátumom, ako bola vyhotovená lat. zried.

postdatovať d. listinu neskorším dátumom ako bola vyhotovená lat.

znehodnotenie

devalorizácia

devalvácia z. peňazí, zníženie hodnoty meny, jej parity voči zahraničným menám; z. meny, zníženie stanoveného zlatého obsahu menovej jednotky lat.

depreciácia živelné z., zníženie hodnoty meny v dôsledku zvýšenia cien lat.-franc.

inflácia z. peňazí, zníženie hodnoty peňažnej jednotky a tým rast cien zvýšením množstva peňazí v obehu nad únosnú mieru lat. ekon.

stagflácia inflácia v období stagnácie, zastavenia hosp. rastu niektorých odvetví alebo celého národného hospodárstva lat. ekon.

reflácia zámerná, kontrolovaná inflácia lat. ekon.

denaturácia z. látky, aby bola nepožívateľná, znečistenie lat. d. liehu

obliterácia z. kolku, známky, prepísaním al. pečiatkou lat.

znečistenie

kontaminácia z. prostredia al. predmetu choroboplodnými zárodkami alebo inými škodlivými látkami, nakazenie, zamorenie lat. odb.

emisia vypustenie znečisťujúcich látok, škodlivín, do ovzdušia, z. vyjadrené množstvom lat. ekol.

exhalácia z. ovzdušia, vypustenie pevných, kvapalných a plynných odpadových látok do ovzdušia lat. tech.

smog z. ovzdušia veľkých miest a priemyselných oblastí, pôvodne zmes hmly a dymových splodín angl. skr.

miazma z. vzduchu škodlivinami gréc. ekol. lek.

denaturácia znehodnotenie látky, najmä liehu, aby bola nepožívateľná lat.

transsaprobita z., najmä jedovatými látkami, rádioaktívnym odpadom a pod. lat. + gréc. odb.

znehodnotiť

degradovať znehodnocovať, znížiť, znižovať, zbaviť hodnoty, postavenia, zosadiť, zosadzovať lat.

devalorizovať

devalvovať znehodnocovať peniaze, znížiť, znižovať hodnotu meny, jej parity voči zahraničným menám; znehodnocovať, znížiť, znižovať stanovený zlatý obsah menovej jednotky lat.

deklasovať spoločensky znehodnocovať, znevážiť, znevažovať, znížiť, znižovať, ponížiť, ponižovať franc.

denaturovať znehodnocovať, znečistiť, znečisťovať látku, aby bola nepožívateľná lat. d. lieh

obliterovať znehodnocovať kolok, známku, prepísaním al. pečiatkou lat.

znečistiť

kontaminovať znečisťovať choroboplodnými zárodkami alebo inými škodlivými látkami, nakaziť, zamoriť, zamorovať lat. odb.

emitovať značisťovať, vypustiť, vypúšťať znečisťujúce látky, škodliviny, do ovzdušia lat. ekol.

denaturovať znečisťovať, znehodnotiť, znehodnocovať látku, aby bola nepožívateľná lat. d. lieh