Výsledky vyhľadávania

výpoveď

výpoveď 1 (vyjadrenie slovami, výrok)
logos gréc. kniž. a filoz.
enunciácia lat. kniž.
predikament lat. filoz.
sentencia (stručný výrok obsahujúci životnú skúsenosť, pravdu) lat. kniž.
gnóma (v. so všeobecne platným obsahom, stručná a hutne vyjadrená myšlienka s poučením) gréc. kniž.
teoréma gréc. kniž.
axióma gréc. kniž. a odb.
postulát (prijatý predpoklad, tvrdenie, veta, poučka, zásada prijatá bez dôkazu za pravdivú) lat. kniž. a odb.
apoftegma (stručný a vtipný výrok) gréc.
maxima (krátka lit. forma vyjadrujúca trpkú skúsenosť al. mravnú zásadu) lat. kniž.
verdikt (rozhodujúci výrok, rozhodnutie, rozsudok) lat.-angl. kniž.
enunciát (rozhodujúca, základná časť súdneho rozhodnutia, výrok súdu) lat. práv.
citát (doslovne uvedený cudzí výrok) lat.
motto (citát uvádzajúci umelecké dielo a vyjadrujúci jeho základnú myšlienku) tal.
alegát (citát zo zákona, z knihy a pod.) lat. práv.
alegácia (citovanie z kníh, zákonov a pod.) lat. práv.
diktum (to, čo bolo povedané) lat.
prognóza (vedecká v. o možnej budúcnosti) gréc.
retrodikcia (výrok o minulých udalostiach) lat. log.
devíza (zásada, heslo, výrok) lat.-franc.
floskula (nadnesený, kvetnatý, ale pritom prázdny, ošúchaný výrok) lat. kniž. a pejor.
perlička (zaujímavý výrok budiaci pozornosť, často nechcene smiešny) román. pren. iron.
apoziopéza (neukončená v. prerušená uprostred, najmä v poézii) gréc. lingv.
mirable dictu /-rá- diktú/ (podivuhodný výrok) lat.
locum communis /-kus komú-/ (všeobecne známy výrok) lat. kniž.
dilógia (v. o niečom dvoma rovnakými slovami, napr. Viedeň je Viedeň) lat. lingv.
konklúzia (výrok, kt. je možné uznať na základe iných výrokov) lat. kniž.
biblizmus (výrok al. výraz z biblie) gréc.
agrafa (Kristov výrok dochovaný mimo evanjelií) franc.
ecce homo /ekce/ (Pilátov výrok o zbičovanom Ježišovi s tŕňovou korunou, <i>ajhľa, človek</i>) lat. bibl.
implikácia (vzťah dvoch výrokov, z kt. jeden je dôsledkom druhého) lat. mat. log.
ekvivalencia (vzťah dvoch výrokov vzájomne vyplývajúcich zo seba samých) lat. mat. log.
konjunkcia (v. zložený najmenej z dvoch jednoduchých výrokov spojených spojkou a, kt. je pravdivý, ak platia súčasne všetky výroky) lat. log.
disjunkcia (v. zložený najmenej z dvoch jednoduchých výrokov spojených spojkou alebo, kt. je pravdivý, ak je aspoň jeden z nich pravdivý) lat. log.
negácia (v. popierajúci to, čo tvrdí pôvodný výrok) lat. mat. log.
funktor (logická spojka, kt. z východiskových výrokov vytvára výrok zložený, taká operácia, výrok) lat. log.
antecendent (výrok nasledujúci po slove ak v implikácii) lat. log.
konzekvent (výrok nasledujúci po slove tak v implikácii) lat. log.
kvantifikátor (výraz, kt. v spojení s inými výrazmi vytvorí výraz s novým významom) lat. log.
tautológia (logicky pravdivý výraz) gréc. mat. log. porovnaj tvrdenie

výpoveď

výpoveď 2 (zrušenie práv. al. iného pomeru)
abanácia (ročná v.) lat. práv.
laufpas (v. z práce, vyhadzov) nem. zastar. slang.
denonsácia (vypovedanie, najmä medzinárodnej zmluvy, vyhlásenie o tom) lat.

vzťah

relácia lat. kniž. a odb.
filiácia (súvislosť, závislosť, postupnosť) lat. kniž.
korelácia (vzájomný v., väzba al. závislosť medzi dvoma al. viacerými znakmi, súvzťažnosť) lat.
kontakt (spojenie, styk, dotyk, tesný v. predmetov al. ľudí) lat.
nexus (súvislosť, spojitosť) lat. kniž. a odb.
atitúda (postoj, názor) franc. sociol.
referencia (v. poukazujúci na určitý pomer javov) lat. kniž. a odb.
korešpondencia (súladný v. medzi javmi, súlad, zhoda) lat.
relatívnosť (v. dvoch al. viacerých vecí, javov, pomernosť, vzťažnosť, podmienenosť) lat. kniž. a odb.
dialektika (vzájomné vzťahy a boj protikladov, protirečení) gréc.
indiferencia (v. dvoch sústav, ktoré sa navzájom neovplyvňujú) lat. fyz.
inklúzia (v. podradenosti medzi triedami, pojmami a pod.) lat.
nihilizmus (záporný v. k hodnotám, neuzávanie, popieranie všetkých hodnôt, najmä mravných, spoločenských a pod.) lat.
izomorfizmus (v. medzi objektami, medzi kt. je úplná zhoda al. podobnosť ich štruktúry) gréc. odb.
protektorát (v. dvoch štátov s nadvládou silnejšieho štátu nad slabším, podriadená závislosť jedného štátu druhému štátu) lat. práv.
suzerenita (protektorát, kt. základom je feudálny, lénny v. medzi vladármi ovládajúceho a závislého štátu) franc. hist.
identita (v. príslušnosti jedinca k spoločenstvu, organizácii, národu, štátu) lat. sociol.
ekonomika (súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo) gréc.
kompetícia (súťaživosť, súperenie, napr. v. dvoch organizmov súperiacich o totožné zdroje) lat.
trading (obchodný v., najmä výmenný obchod) angl. ekon.
obligácia (v. medzi dlžníkom a veriteľom, záväzok) lat. práv.
faktoring (v. medzi výrobcom, dodávateľom a špecializovanou obchodnou spoločnosťou, kt. od neho odkupuje pohľadávky z dodávok tovaru pred ich splatnosťou) lat.-angl. fin. obch.
synergizmus (kladný vzájomný v. dvoch druhov organizmov) gréc. biol.
probióza (vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, v. užitočnosti) lat. + gréc. biol.
parekia (vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, keď jeden druh vyhľadáva susedstvo druhého najmä na svoju ochranu) gréc. biol.
komenzualizmus (vzájomný v., vzájomné pôsobenie dvoch al. viacerých druhov, z kt. jeden má výhody bez vplyvu na hostiteľa) lat. biol.
forézia gréc. ekol.
symfória (komenzualzmus, keď jeden druh využíva druhý na premiestnenie) gréc. zool.
amenzualizmus (v. dvoch organizmov, keď jeden vytvára jedovaté látky pôsobiace na druhý) lat. biol.
implikácia (v. dvoch výrokov, z kt. jeden je dôsledkom druhého) lat. mat. log.
ekvivalencia (v. dvoch výrokov vzájomne vyplývajúcich zo seba samých) lat. mat. log.
funkcia (závislý v. dvoch veličín, vzájomná závislosť dvoch veličín) lat. mat.
kosekans (goniometrická funkcia) lat. mat.
inklúzia (v. medzi množinami, keď jedna množina je obsiahnutá v inej, je jej podmnožinou) lat. mat.
stechiometria (v. medzi hmotnostným zložením molekuly látky a jej chem. vzorcom) gréc. chem.
dyáda (v. medzi dvoma osobami so znakmi, kt. nie možné pozorovať vo väčších skupinách) gréc. psych. sociol.
sympatia (kladný citový v., priaznivý pomer, postoj k niekomu al. niečomu, náklonnosť, priazeň) gréc.
partnerstvo (priateľský v., spolupráca) franc.-angl.
sociabilita (družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.
kolegiálnosť (družnosť, svornosť, súdržnosť, spolupatričnosť, priateľskosť) lat.
familiárnosť (dôvernosť, nenútenosť, domáckosť) lat.
intimita (dôvený citový v., súkromnosť, blízkosť) lat.
human relations /hjúmen rilejšnz/ (ľudské vzťahy) angl. sociol.
expresívnosť (vyjadrenie citového al. vôľového stavu al. postoja, citový v. hovoriaceho, citové zafarbenie, citovosť) lat.
platonizmus (nenaplnený citový v. bez zmyselnosti, sexuality) vl. m. zried.
sex (pohlavný v.) lat.-angl.
konkubinát (spolužitie muža a ženy manželským spôsobom bez sobáša, súložnictvo) lat.
heterizmus (v. medzi mužom a ženou založený na častom striedaní partnerov) gréc. hist.
techtle-mechtle (ľúbostný v., pomer, najmä zatajovaný) tal. hovor.
maternita (materstvo) lat. odb.
paternita (v. medzi otcom a dieťaťom, otcovstvo) lat. práv.
paternalizmus (ochranársky v. vyplývajúci z presvedčenia o vlastnej nadradenosti) lat.
hostilita (citový stav prejavujúci sa nepriateľským správaním k druhým ľuďom a prianím uškodiť im, sklon k nepriateľstvu, nepriateľský v. k ľuďom, nepriateľstvo) lat. psych.
sociopatia (chorobný, nenormálny v. k spoločenskému prostrediu) lat. + gréc. lek. psych.
inštitút (súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami) lat. kniž. al. odb.
public relations /pablik rilejšnz/ angl.
PR angl. skr.
pí ár (odbor zaoberajúci sa vzťahmi s verejnosťou na základe jej cieľavedomého ovplyvňovania so zámerom vytvorenia al. zachovania pozitívneho vzťahu verejnosti k osobe al. organizácii) angl. hovor.
antonymia (v. medzi jaz. jednotkami založený na protiklade, opaku) gréc. lingv.
paronymia (v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na formálnej, zvukovej podobe a významovej odlišnosti) gréc. lingv.
heteronymia (významový v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na rodovom protiklade, napr. koza-cap) gréc. lingv.
homonymita (v. medzi slovami, kt. rovnako znejú al. sa píšu, ale významovo sú odlišné, rovnozvučnosť) gréc. lingv.
homofónia (v. medzi slovami, kt. rovnako znejú, ale graficky sú odlišné, inak sa píšu) gréc. lingv.
homografia (v. medzi slovami, kt. rôzne znejú, ale graficky sú rovnaké, rovnako sa píšu) gréc. lingv.
synonymita (v. medzi slovami al. slovnými spojeniami s rovnakým al. blízkym významom) gréc. lingv.
predikácia (prisudzovací, vetnotvorný v. medzi podmetom a prísudkom) lat. lingv.
subordinácia (podraďovací v. medzi vetnými členmi al. vetami, podraďovanie) lat. lingv.
koordinácia (priraďovací v. medzi vetnými členmi al. vetami, priraďovanie) lat. lingv.
adjunkcia (vetný v., keď tvar závislého člena nie je určovaný riadiacim členom, pripájanie) lat. lingv.
rekcia (v. slov, v kt. jeden člen určuje pád druhého člena, väzba) lat. lingv.
parentéza (vetný v., slovo al. veta vložená do inej vety bez vetného v., vsuvka) gréc. lingv.
parataxa (v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe nezávislých, priraďovací pomer vetných členov, priradenosť) gréc. lingv.
hypotaxa (v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe závislých, podraďovací pomer vetných členov, podradenosť) gréc. lingv.
hyperonymia (v. založený na nadradenosti jaz. jednotky nad podradenými jaz. jednotkami) gréc. lingv.
hyponymia (v. založený na podradenosti jaz. jednotky vzhľadom na nadradenú jaz. jednotku) gréc. lingv.
denotácia (v. medzi výrazom a tým, čo výraz označuje) lat. lingv.
modálnosť (v. obsahu výpovede ku skutočnosti vyjadrujúci postoj hovoriaceho k obsahu výpovede) lat. lingv. porovnaj pomer 1pomer 2láska 1láska 2spolužitie

východisko

báza gréc. kniž. a odb.
fundament lat. kniž.
platforma (základ, podklad, základňa) franc.
princíp (v. odvodzovania, základný predpoklad, základ, základňa) lat. kniž. a odb.
téma (v. výpovede, vety) gréc. jaz.
Ariadnina niť (v. z nepríjemnej, zložitej situácie, návod na to) vl. m. pren. porovnaj základňa 3

jadro

jadro 2 (hlavná zložka, podstata, základ)
centrum (podstata, ťažisko veci, problému a pod.) lat.
fundament lat. kniž.
grunt (podstata, základ) nem. hovor.
sukus lat.
suma (podstata) zried. kniž.
esencia (podstata, j. veci, podstatné určenie) lat. kniž. filoz.
quinta essentia /kvi- -ncia/
meritum (podstata, j. veci) tal. kniž.
réma (j. výpovede prinášajúce nový obsah) gréc. lingv.
punctum saliens /-nktum/ (podstata, j. veci, hlavná, rozhodujúca vec) lat. kniž.
nervus rerum (podstata, základ veci, hlavná vec, j. veci, pohnútka, najmä o peniazoch) lat. kniž.
gros /gro/
gro (hlavná, podstatná časť, j., väčšina) franc. kniž.
in nuce /nú-/ (v podstate, v j.) lat. kniž.
in merito (v podstate, vo veci samej, v j. veci) lat. kniž.
in medias res /-diás rés/ (doprostred deja, udalostí, priamo k j. veci) lat. kniž. porovnaj podstata

obsah

obsah 3 (význam, myšlienka prejavu, diela)
tenor (zmysel, význam) lat. kniž.
propozícia (význam výpovede, vety, zmysel, o. vety) lat. lingv.
extenzia (význam výrazu al. pojmu, rozsah výrazu, trieda predmetov označených určitým výrazom) lat. lingv.
resumé /-zümé/ (výťah; zhrnutie záverov) franc. kniž.
sumarizácia (zhrnutie, súhrn) lat. kniž. a odb.
sumár lat. hovor.
summary /same-/ (krátky prehľad, výťah, súhrn) angl.
regest (krátky, stručný o. listiny, výťah z listiny) lat. hist.
extrakt (stručný o., výťah, výpis) lat. kniž.
abstrakt lat.-angl.
anotácia lat.
synopsis (zhrnutie o. článku alebo knihy, výťah, prehľad, stručný náčrt) gréc. knih.
sylabus (stručný heslovitý prehľad, výťah) lat. kniž. a odb.
aperçu /-si/ (stručný, krátky prehľad) franc. kniž.
abréžé (výťah, výpis, prehľad) franc.

spôsobový

modálny (vyjadrujúci vzťah hovoriaceho k obsahu výpovede) lat. lingv.

vyjadrenie

vyjadrenie 1 (prejav)
formulácia (slovné v., vymedzenie pojmu, myšlienky, názoru) lat.
artikulácia (jasné, zreteľné, dôrazné v., vyslovenie) lat. kniž.
konštatácia (zistenie, potvrdenie, oznámenie zistenej, poznanej skutočnosti) lat.-franc.
reprodukovanie (podanie slovami, zopakovanie slovami niečoho prežitého, počutého) lat.
kvantifikácia (v. hodnôt, vecí, javov v číslach, vyčíslenie) lat.
expresívnosť (v. citového al. vôľového stavu al. postoja, citový vzťah hovoriaceho, citové zafarbenie, citovosť) lat.
precizácia (presné v., určenie, spresnenie) lat.-franc. kniž.
tautológia (v. obsahu pojmu tými istými al. podobnými slovami) gréc. odb.
alegória (obrazné, prenesené v. myšlienky, predstavy, vlastností a pod., inotaj) gréc. lit. výtv.
perifráza (opisné v., opisný výraz, opis, nahradenie bežného výrazu opisom) gréc. lit. lingv.
elácia (v. vysokej miery vlastnosti, napr. preveľmi, veličizný) lat. lingv.
metafráza (opisné v. obsahu lit. textu, najmä prevod básne do prózy) gréc. lit.
irónia (v. výsmechu použitím slova vyjadrujúceho opak toho, čo sa mieni) gréc.-lat.
brachylógia (stručné, zhustené, skratkovité v.) gréc.
asercia (v. uznania pravdivosti výroku) lat. log.
modálnosť (v. vzťahu hovoriaceho k obsahu výpovede) lat. lingv.
hendiadys (v. zloženého pojmu dvoma priradenými slovami) gréc. lit.
digitálne v. (v. informácie číselným údajom, číslicové v.) lat.-angl.
analógové v. (v. informácie nepretržitým sledom hodnôt, napr. hodinové ručičky) gréc.
holler (najjednoduchšie hud. v. pocitu, citu, medzi zvolaním a spevom) angl. hud. porovnaj vyjadrovanieprejav 2

význam

význam 1 (zmysel, myšlienkový obsah)
raison d´être /rezondétr/ franc. kniž.
ratio /rácio/ lat. kniž. a odb.
tenor (zmysel, obsah) lat. kniž.
cvek (zmysel) nem. hovor. to nemá cvek(a)
extenzia (zmysel, rozsah, v. výrazu al. pojmu, trieda predmetov označených určitým výrazom) lat. lingv.
symbolizmus (obrazný, znakový v.) gréc.
aritmológia (mystická číselná symbolika) gréc.
propozícia (v. výpovede, vety, zmysel, obsah vety) lat. lingv.
significatio /-kácio/ (v. slova v širokom zmysle) lat.
sémantika (v. jaz. jednotiek) gréc. lingv.
polysémia (mnohovýznamovosť, mnohoznačnosť, niekoľko odlišných významov toho istého slova) gréc. lingv.
sensu lato /-zu/ (v šišom zmysle slova) lat. kniž.
sensu stricto /-zu – któ/ (v presnom zmysle; v užšom zmysle slova) lat. kniž.
hoc sensu /hok/ (v tomto zmysle) lat.
par excellence /parekseláns/ (v pravom zmysle slova, skutočne) franc. kniž.
bono sensu /-zu/ (v dobrom zmysle, s dobrým úmyslom) lat. kniž.
katexochén (v najvlastnejšom z. slova, predovšetkým, výhradne) gréc. kniž.

prostriedok

prostriedok 1 (pomôcka, nástroj, zariadenie)
materiál (podklad, prameň na vykonanie, uskutočnenie niečoho) lat.
organon (p. myslenia, poznania, bádania) gréc. kniž.
efekt (umelý, veľmi pôsobivý p.) lat. zvukový e.
médium (p. na zaznamenávanie údajov, nosič informácií; hromadný oznamovací p.) lat. odb.
masmédium (hromadný oznamovací p., tlač, rozhlas, televízia) lat.
televízia (masmédium založené na vysielaní, prenose obrazu a zvuku na diaľku prostredníctvom elektrického signálu) gréc. + lat.
reklama (p. na verejné pôsobenie na spotrebiteľa s cieľom vyvolať jeho pozornosť a záujem o kúpu tovaru, služby a pod.) franc.
plagát franc.-nem.
afiš franc.
poster (vyvesené al. nalepené verejné oznámenie, výveska) angl.
billboard /bilbórd/
bilbord (reklama vo forme plagátu na veľkej ploche, veľkoplošná reklamná tabuľa, pútač) angl.
teleshopping /-šop-/ (reklama v televíznom vysielaní) gréc. + angl. obch.
lós (p. na náhodné určenie, výber al. rozhodnutie, lístok, kocka) nem.
apotropajon (p. na odvrátenie zla magickou mocou, kultový predmet) gréc.
gorgoneión (apotropaion s uťatou hlavou Medúzy) gréc.
software /-vér/ (programové prostriedky osobného počítača) angl. výp. tech. porovnaj program 4
hardware /-vér/ (tech. prostriedky osobného počítača) angl. výp. tech.
interface /-fejs/
interfejs (hardvér slúžiaci vzájomnému spojeniu dvoch zariadení výpočtovej techniky a spôsob ich komunikácie) angl. výp. tech.
upgrade /apgrejd/ (doplnený, aktualizovaný, vylepšený hardvér) angl. výp. tech.
lapis philosophorum /filosofo-/ (p. na údajnú premenu neušľachtilých kovov na zlato a pod., kameň mudrcov, v stredoveku) lat.
stabilizátor (p. na upevnenie, ustálenie) lat.
fixatív lat. výtv.
fixír (p. na ustaľovanie, upevňovanie kresby, farby, ustaľovač) lat. hovor.
saponát (syntetická látka používaná ako prací a čistiaci prostriedok) lat. chem.
sidol (čistiaci a leštiaci p. na kovové predmety) um.
poliš (tekutý čistiaci a leštiaci p.) angl.
ajatín (kvapalný dezinfekčný p.) um. farm.
syndet (silne penivý prací p.) gréc. chem.
detergent (p. na pranie, umývanie, čistenie, odmasťovanie a pod.) lat. chem.
deterent (látka rastlinného pôvodu znechucujúca hmyzu potravu) lat.
pesticíd (chem. p. proti škodlivým organizmom, škodcom) lat.
repelent (pesticíd používaný na odpudzovanie škodcov, najmä hmyzu) lat. chem.
fungicíd (pesticíd proti cudzopasným hubám a plesniam) lat. chem. poľnohosp.
herbicíd (pesticíd proti burinám postrekom al. poprašovaním) lat.
zoocíd (pesticíd na hubenie živočíšnych škodcov) gréc. + lat. chem.
insekticíd (pesticíd proti škodlivému hmyzu) lat.
ovicíd (pesticíd na ničenie vajíčok hmyzu, roztočov a iných cudzopasníkov) lat. chem. poľnohosp.
limacid (pesticíd na ničenie slimákov) lat. chem.
rodenticíd (pesticíd proti hlodavcom, myšiam, potkanom) lat.
fumigant (prchavý pesticíd na ničenie škodcov v uzatvorených priestoroch) lat. chem.
dezodorant (p. na odstránenie nežiaducich, nepríjemných telesných pachov) franc.
kozmetika (p. na udržovanie telesnej krásy, najmä pokožky) gréc.
make up /mejkap/
mejkap (p. na kozmetickú úpravu tváre) angl.
maska (p. na zakrytie tváre umožňujúci vystupovať v inej podobe, umelá tvár; p. na ochranu tváre, dýchacích ciest a pod.) arab.-franc.
okluzor (p. na zakrytie lepšie vidiaceho oka pri liečbe detskej škuľavosti) lat. lek.
p. proti počatiu
antikoncepcia gréc. + lat. lek.
kontracepcia (ochranný p.) lat. lek.
pesar (p. v podobe pošvovej vložky) gréc. lek.
kondóm franc.
prezervatív lat. lek.
kotón franc. vulg.
guma (p. proti počatiu a nákaze, ochrana na mužský pohlavný úd) egypt.-lat. slang.
spermatocid (látka usmrcujúca samčie pohlavné bunky používaná proti počatiu) gréc. + lat.
antigest (antikoncepčný hormonálny p.) gréc. farm.
afterpills /á-pils/ (p. užívaný v krátkom čase po súloži, v tvare tabletky) angl. lek.
droga franc.
narkotikum gréc.
psychedelic /-lik/ angl. slang.
acid (omamný, návykový p.) angl. slang.
fet (droga používaná najmä vdychovaním) angl. slang.
speed /spíd/ (stimulačná droga) angl. slang.
ópium gréc.
laudanum (droga zo zaschnutého výronu makovíc maku siateho) lat. zastar.
morfium (hlavný alkaloid ópia) gréc. vl. m. chem.
heroín gréc. farm.
ejč (droga odvodená z morfínu) angl. slang.
dros (popol z ópia) angl.
kokaín (droga z listov juhoamer. kríka koka) indián.
crack /krek/ (silný smrtiaci koncentrovaný kokaín upravený na fajčenie) angl. slang.
marihuana indián.-špan.
marjánka indián.-špan. slang.
djama indián.
maconha indián.
ganja /gandža/
gandža ind.
bhang ind.
hašiš (sušená vňať ind. konopí) arab.
free baza /frí/ (zmes kokaínu a heroínu, kt. sa fajčí zmiešaná s olejom vo vodných fajkách) angl. + gréc.
halucinogén lat. + gréc. farm.
psychodysleptikum (látka spôsobujúca poruchy vnímania a vedomia) gréc. psych. farm.
LSD (halucinogén používaný toxikomanmi) angl. lat. chem.
pervitín (veľmi silná syntetická droga vyvolávajúca poruchy myslenia) um. porovnaj prípravoklátka 1liek
dopravný p.
električka gréc.
elina gréc. slang.
brička (koľajové vozidlo mestskej hromadnej dopravy) franc. slang.
raketa (lietajúce zariadenie poháňané reaktívnym motorom, na prekonávanie príťažlivosti Zeme) tal.-nem. kozm.
raketoplán tal. + lat. kozm.
shuttle /šatl/
space shuttle /spejs šatl/ (opakovane použiteľná rakteta s reaktívnym motorom na prekonávanie príťažlivosti Zeme) angl. kozm.
UFO angl. skr.
ufo (úkaz na oblohe, v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považuje za dopr. p. mimozemšťanov, lietajúci tanier) angl. hovor.
USO (úkaz v mori, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považuje za dopr. p. mimozemšťanov, plavidlo neznámeho pôvodu) angl. skr.
kasko (p. na tovar, bez strojnej časti, t. j. len trup lode, lietadla a pod.) špan.
kontajner (prepravný p. na premiestňovanie nákladu rôznymi druhmi dopravy bez prekladania, prepravník) angl.
špeciál (vybraný, osobitný, mimoriadny p. s osobitným poslaním, vybavením a pod.) lat. hovor.
vrak (zničený, nepojazdný dopr. p.) hol.-nem. porovnaj vozidloautoloď 1lietadlonosidlá a pod.
básnický p.
figúra (p. využívajúci rôzne zoskupovanie hlások, slabík, slov al. viet bez zmeny významu) lat. lit.
figúra využívajúca opakovanie slov, hlások a slabík
anakláza (zdôraznenie rozdielov opakovaním toho istého výrazu) gréc.
eopanafora (opakovanie slov al. viet na začiatku po sebe nasledujúcich veršov al. viet) gréc.
antistrofa (opakovanie rovnakých slov na konci po sebe nasledujúcich veršov al. viet) gréc.
palilógia (opakovanie slov na konci jedného a na začiatku nasledujúceho verša al. vety) gréc.
epanalepsa (opakovanie slov v jednej vete) gréc.
epizeuxa (opakovanie rovnakých slov za sebou v jednom verši al. vete) gréc.
tradukcia (opakovanie výrazov s pozmenenou podobou a významom) lat.
symploka (opakovanie toho istého slova na začiatkoch a iného slova al skupiny slov na koncoch paralelných viet) gréc.
figúra využívajúca odchýlky od bežnej syntaxe, spojovacie výrazy a väzby
asyndetón (bezspojkové spojenie slov al. viet) gréc.
polysyndetón (opakovanie spojky pri všetkých členoch) gréc.
antitetón (protiklad, zámerné spojenie slov opačného významu, protikladných myšlienok a pod.) gréc.
paralelizmus (opakovanie rovnakých al. podobných veršov, viet al. obsahových celkov) gréc. lit.
antitéza (prirovnanie protikladom, zdôraznením rozdielov) gréc.
zeugma (odchýlka od správnej stavby vety spočívajúca v spojení slovesa s niekoľkými predmetmi al. naopak väzbou, kt. patrí len jednému z nich) gréc.
figúra využívajúca prehodený slovosled
hyperbatón (zmena prirodzeného slovosledu al. sledu udalostí) gréc.
inverzia (prehodený slovosled) lat.
anastrofa (obrátenie zvyčajného poradia slov s ohľadom na rytmus, rým a pod.) gréc.
figúra využívajúca vypustenie hlásky, slova al. časti vety
elipsa (vypustenie časti vety, výrazu bez narušenia zmyslu, výpustka, úspora) gréc.
apoziopéza (nedokončená výpoveď z dôvodu citového rozrušenia a pod.) gréc.
apoziopéza (odmlčanie, prerušenie uprostred vety al. reči) gréc.
figúra využívajúca zoskupovanie slov
gradácia (hromadenie slov podľa významu a účinku) lat.
klimax (vzostupná gradácia, zosilňovanie výrazu) gréc.
antiklimax (zostupná gradácia, zoslabovanie výrazu) gréc. lit.
augmentácia (stupňované rozvedenie výrazu opakovaním slov, hromadením rovnoznačných slov, zdôraznenie rozvedením) lat.
tautológia (hromadenie viacerých slov s rovnakým al. blízkym významom) gréc.
oxymoron (slovné spojenie, kt. časti sa vylučujú, aj zdanlivo, sú v rozpore, napr. guľatá kocka, živá mŕtvola, verejné tajomstvo) gréc.
paradox (básnický a rečnícky p., kt. obsah je zdanlivo nezmyselný a tým na seba upozorňuje) gréc.
figúra využívajúca hromadenie rovnakých hlások, kmeňov alebo koreňov slov
aliterácia (opakovanie rovnakých hlások na začiatkoch za sebou nasledujúcich slov vo verši) lat.
onomatopoja (napodobnenie prírodného, zvieracieho zvuku, zvukomaľba) gréc.
paronomázia (hromadenie a opakovanie slov s rovnako znejúcou zvukovou skupinou) gréc.
figúra využívajúca zvukovú zhodu slov
melatónia (slovná hra založená na zvukovej zhode a podobnosti slov al. slovných spojení) gréc.
kalambúr (slovná hra založená na zvukovej zhode významovo odlišných slov) franc.
epifráza (pridávanie ďalších slov k zdanlivo ukončenej vete) gréc.
trópus (básnický p. používajúci slová v prenesenom význame, obrazné pomenovanie na základe príbuznosti, zhody, súvislosti al. kontrastu, zástupka) gréc.-lat.
metafora (prenesené pomenovanie na základe zhodnosti, podobnosti niektorých znakov, nahradenie slova, sl. spojenia iným na základe podobnosti) gréc.
metonýmia (prenesené pomenovanie na základe vecnej vnútornej súvislosti) gréc.
synekdocha (označenie veci pomenovaním jej časti al. naopak, prenesené pomenovanie na základe vzťahu časti a celku al. naopak, prenášanie významu na základe zámeny časti celkom al. naopak) gréc.
totum pro parte (synekdocha, celok za časť) lat.
pars pro toto /tó-/ (synekdocha, časť za celok, časť namiesto celku) lat.
personifikácia (prenášanie vlastností živej bytosti na veci neživé al. pojmy, zosobňovanie, zosobnenie) lat.
prozopopoia (personifikácia, keď koná al. hovorí neprítomná, neexistujúca osoba) gréc.
synestézia (prenesenie významu na základe zámeny zmyslových vnemov) gréc.
antonomázia (označenie známej osoby jej charakteristickou vlastnosťou alebo osoby s určitou vlastnosťou menom jej známeho nositeľa) gréc.
hyperbola (úmyselné zveličenie) gréc.
perifráza (nahradenie bežného výrazu opisom, opisné vyjadrenie, opisný výraz, opis) gréc.
adynatón (perifráza opisujúca pojem „nikdy“) gréc.
alegória (vyjadrenie myšlienky, predstavy, vlastností a pod., obrazné, prenesené, inotaj) gréc.
symbol (zobrazenie skutočnosti prostredníctvom inej skutočnosti, kt. prvú skutočnosť zastupuje) gréc.
kontrast (zámerné postavenie javov, slov, myšlienok opačného významu vedľa seba) tal.
eufemizmus (nahradenie výrazu hrubého, drsného, spojeného s nepríjemnou skutočnosťou al. predstavou miernejším, jemnejším výrazom, zjemnenie, zmiernenie jaz. výrazu, pomenovanie nepríjemného javu jemnejším výrazom) gréc.
dysfemizmus (vyjadrenie smerujúce k zápornému hodnoteniu) gréc.
litotes (zjemnenie, zmiernenie výrazu popretím protikladu, napr. nemladý, al. dvojitou negáciou, napr. nemôže nerozumieť) gréc.
irónia (zámerné použitie slova v opačnom význame, vyjadrujúceho opak toho, čo sa mieni)
gréc.-lat.
sarkazmus (zosilnená irónia, zosmiešnenie chýb jednotlivca al. spoločnosti) gréc.
asteizmus (chvála formou pokarhania) gréc.
výrazový, štylistický, rečnícky p.
figúra lat. lit.
rétorizmus (rečnícky p., rečnícky obrat) gréc. kniž. aj pejor.
apostrofa (oslovenie neprítomnej osoby al. neživej veci) gréc.
exklamácia (citovo vzrušené zvolanie) lat.
paralepsa (vynechanie určitého faktu, aby sa práve tým na tento fakt upriamila pozornosť) gréc.
hypozeuxis (hromadenie krátkych viet na zvýšenie účinku rečníckeho prejavu) gréc.
apoziopéza (odmlčanie, prerušenie uprostred vety al. reči) gréc.
prozopopoia (figúra, pri kt. neprítomný, neexistujúci človek akoby hovoril rečníkovými ústami) gréc.
hypofora (figúra, pri kt. sám rečník kladie aj vyvracia námietky voči svojmu tvrdeniu) gréc.
sylepsa (zámerné narušenie pravidiel gramatickej zhody, napr. my kráľ) gréc.
anadiplóza (opakovanie slova z konca predchádzajúcej vety na začiatku nasledujúcej vety) gréc.
antanakláza (opakovanie toho istého slova, kt. však mení svoj význam) gréc.
polyptoton (opakovanie toho istého slova v rôznych gramatických tvaroch s rôznym štylistickým zámerom) gréc.
antifráza (použitie slova al. vety v opačnom zmysle, najmä ironicky) gréc.
prolepsia gréc.
anticipácia (uvedenie niečoho, čo je vysvetlené až neskôr, predsúvanie, vytýčenie) lat.
chiazmus (skrížené protiľahlé postavenie slov) porovnaj slovo 1
gestikulácia (pohyby, posunky, gestá ako neverbálny komunikačný p.) lat.
gesto (pohyb časti tela, najmä ruky, kt. niečo vyjadruje, posunok) lat.
pantomimika (pohyby vyjadrujúci vnútorné pohnútky a stavy človeka) gréc. odb.
mudra (gestá rukou al. rukami vyjadrujúce nálady, predstavy, predmety, v ind. umení) sanskrit
per fas (dovolenými prostriedkami, právom) lat. kniž.
per nefas (nedovolenými prostriedkami, neprávom) lat. kniž.
per fas et nefas (všetkými možnými prostriedkami, právom i neprávom) lat. kniž.

vyjadrujúci

meioratívny (v. kladné hodnotenie al. postoj, zlepšujúci, lichotivý) lat. lingv.
pejoratívny (v. záporné hodnotenie al. postoj, zhoršujúci, hanlivý) lat. lingv.
modálny (v. vzťah hovoriaceho k obsahu výpovede, spôsobový) lat. lingv.
terminatívny (v. začiatok aj koniec deja, dokonavý) lat. lingv. t. sloveso
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 15. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.