Výsledky vyhľadávania

odbornosť

odbornosť
profesionalita
profesionálnosť
profesionalizmus lat. odb.
špecializácia (zameranie na určitý užší úsek, oblasť, činnosť) lat.
kvalifikácia
kvalifikovanosť (schopnosť, spôsobilosť vykonávať určitú prácu al. funkciu) lat.
kompetencia
kompetentnosť (schopnosť, spôsobilosť a oprávnenie rozhodovať) lat.
suverenita
suverénnosť (dokonalé ovládanie niečoho) franc.

výkon

výkon
akt (čin, úkon, konanie) lat.
realizácia (vykonanie, vykonávanie, uskutočnenie, uskutočňovanie) lat.
operácia (vykonávanie činnosti, úkon, riadený postup) lat.
transakcia (peňažná, ekonomická operácia, peňažný prevod, úkon, zmluva) lat. ekon.
exekúcia (v. rozhodnutia, najmä súdneho, ktoré nebolo splnené v stanovenej lehote práv.; v. trestu, najmä telesného, poprava) lat.
persolúcia (vykonanie omše) lat. cirk.
profesionalizmus (vykonávanie činnosti, ako zamestnanie) lat. odb.
majstrovstvo (vynikajúci, znamenitý, dokonalý v.) lat.-nem.
exhibícia (vynikajúci, obdivuhodný v.) lat. pren.
virtuozita
virtuóznosť tal.
koncert (vynikajúci v., najmä umelecký) franc.-nem. tal.
bravúra
bravúrnosť (vynikajúci, nápaditý, dokonalý, okázalý v.) franc.
rekord (vrcholný, najlepší, mimoriadny v., najmä v športe) lat.-angl.
parádička (športový v., vynikajúci technický kúsok, najmä samoúčelný) špan. šport. slang.
diletantizmus
diletantstvo (vykonávanie odb. činnosti neodborne) lat. aj pejor.
eskamotáž franc.
eskamotérstvo franc.
kaukliarstvo nem.
hókus-pókus
hókuspókus lat.-angl.
mágia (artistický v. založený na oklamaní zmyslov diváka, kúzelnícky kúsok, kúzlo, kúzelníctvo) gréc.
mikromágia (stolný kúzelnícky v.) gréc.
trik (zručný kúsok kúzelníka) franc.-angl.
ilúzia (kúzelnícky estrádny kúsok) lat. porovnaj zákrokkonanie 1

slovo

slovo 1 (základná jaz. jednotka)
logos gréc. kniž. a filoz.
logo-
-lóg gréc. v zlož. sl.
onomato- gréc. v zlož. sl.
lexéma (základná jednotka slovnej zásoby) gréc. lingv.
synonymum (s. al. jaz. prostriedok, slovné spojenie s rovnakým al. blízkym, podobným významom, rovnoznačné s.) gréc. lingv.
homonymum (s., kt. rovnako znie al. sa píše ako iné slovo, ale významovo je odlišné) gréc. lingv.
antonymum gréc.
opozitum (s. opačného, protikladného významu, opak) lat. lingv.
tautonymum (s. s rovnakým významom, vyskytujúce sa v rôznych jaz. oblastiach) gréc. lingv.
homofón
homofónum (rovnako znejúce s., ale graficky odlišné, inak písané) gréc. lingv.
homografum (rôzne znejúce s., ale graficky rovnaké, rovnako písané) gréc. lingv.
dubleta (s. podobné s iným slovom, ale s rovnakým významom) franc. lingv.
paronymum (formálne, zvukovo podobné s., ale významovo odlišné) gréc. lingv.
palindróm (s., kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel, napr. krk) gréc. odb.
heteronymum (s. označujúce člena rodovej dvojice, utvorené od rôznych základov, napr. cap-koza) gréc. lingv.
ekvivokácia (rovnaké slová s rôznym významom) lat. lingv.
hyperonymum (s. významovo nadradené inému, podradenému slovu) gréc. lingv.
hyponymum (s. významovo podradené inému, nadradenému slovu) gréc. lingv.
autosémantikum
autosémantické s. (z významového hľadiska plnovýznamové s., podstatné meno, prídavné meno, číslovka, sloveso, príslovka) gréc. lingv.
synsémantikum
synsémantické s. (z významového hľadiska pomocné, neplnovýznamové s., zámeno, predložka, spojka, častica, citoslovca) gréc. lingv.
definiendum (výraz kt. sa vymedzuje, objasňuje) lat.
definiens (výrazy, ktorými sa objasňovaný výraz vymedzuje) lat.
archaizmus (zastarané s. al. výraz, jaz. al. štylistický prostriedok, zvrat) gréc. lingv.
neologizmus (novoutvorené s. al. jaz. prostriedok, tvar, väzba, novotvar) gréc. lingv.
pejoratívum (s. s hanlivým, zhoršujúcim významom) lat. lingv.
eufemizmus (zjemňujúce s., výraz pomenúvajúci nepríjemný jav jemnejšie) gréc. lingv.
melioratívum (lichotivé s., so zlepšujúcim významom, napr. nevidiaci) lat. lingv.
augmentatívum (s. so zveličeným významom, napr. domisko) lat. lingv.
deminutívum (s. so zdrobňujúcim významom, odvodené zo základného slova, zdrobnenina) lat. lingv.
dialektizmus (nárečové s.) gréc.
regionalizmus (výraz vyskytujúci sa v určitom kraji, oblasti) lat. lingv.
okazionalizmus (s. vyskytujúce sa al. použité v reči náhodne, zriedkavo, príležitostne) lat. lingv.
kolokvializmus (hovorový výraz) lat. lingv.
disfemizmus
dysfemizmus
vulgarizmus (hrubé, drsné, neslušné, v spoločenskom styku neprípustné s.) lat.
trivializmus (trochu hrubý výraz) lat. kniž.
slangizmus /-le-/ (výraz z reči pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí) angl.
argotizmus (výraz z jazyka protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov, kt. je ostatným nezrozumiteľný) franc. lingv.
expresívum (citovo al. vôľovo zafarbené s.) lat. lingv.
hypokoristikon
hypokoristikum (citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé s.) gréc. lingv.
onomatopoja (zvukomalebné s. napodobujúce prírodné, zvieracie zvuky) gréc. lingv. lit.
expletívum (výplnkové, bezobsažné s. al. výraz slúžiaci na nadviazanie kontaktu, napr. počuj) lat. lingv.
profesionalizmus (odborný výraz používaný určitou pracovnou skupinou) lat. lingv.
žurnalizmus franc.
publicizmus (s. al. výraz charakteristický pre novinárske vyjadrovanie) lat.
prozaizmus (s. z bežného, vecného al. vedeckého jazyka v umeleckom texte, kde pôsobí cudzorodo) lat. lit.
solecizmus (s. al. tvar nesprávny podľa jaz. normy) vl. m. lingv. lit.
fráza (myšlienkovo ošúchané, chudobné, bezobsažné, prázdne slová, výraz) gréc.
idióm
idiomatizmus (výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný) gréc. lingv.
klišé (nadnesený, kvetnatý výraz, ale pritom prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor.
klišé (ustálený, ošúchaný, často al. nadmerne používaný výraz) franc.
parentéza (s. al. veta vložená do inej vety bez vetného vzťahu, vsuvka, vložka) gréc. lingv.
poetizmus (básnické s. al. výraz, obrat) gréc.-lat. lingv.
radif
redif (s. al. skupina slov opakujúcich sa za rýmom v orient. básňach) arab.-tur. lit.
lema (heslové s. v slovníku, záhlaví slovníkového hesla) gréc. lingv.
kalk (pomenovanie utvorené priamym doslovným napodobením, prekladom s. z cudzieho jazyka) franc. lingv.
akronym (skratkové s. utvorené zo začiatočných slabík al. písmen) gréc. lingv.
logatóm (s. umelo vytvorené, bez zmyslu, používané pri telefonických meraniach zrozumiteľnosti) gréc. odb.
anagram (nové s. vzniknuté premiestnením hlások) gréc.
juxtapozitum (s. vzniknuté spojením dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova) lat. lingv.
indeklinábile (nesklonné s.) lat. lingv.
indefinítum (neurčité s.) lat. lingv.
simplex (jednoduché, nezložené s. al. s. bez predpony) lat. lingv.
kompozitum (zložené s., zloženina) lat. lingv.
derivát (odvodené s., odvodenina) lat. lingv.
desubstantívum (s. odvodené od podstatného mena) lat. gram.
denominatívum (s. odvodené od podstatného al. prídavného mena) lat. lingv.
deverbatívum (s. odvodené od slovesa, slovesného základu) lat. lingv.
formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.
proklitika (neprízvučné s. nasledujúce po pauze a predchádzajúce prízvučnému slovu, predklonka) gréc. lingv.
enklitika (neprízvučné s. nasledujúce po prízvučnom, príklonka) gréc. lingv.
oxytonon (s. s prízvukom na poslednej slabike) gréc. lingv.
parisylabum (s. s rovnakým počtom slabík pri ohýbaní) lat. + gréc. lingv.
vokabulum
vokabul (jednotlivé s. pri učení sa cudziemu jazyku, slovíčko) lat. zastar.
reklamanta (prvé slovo textu nasledujúcej stránky napísané pod textom ostatnej stránky, na umožnenie správneho zoradenia strán) lat. knih.
paráda (pôsobivé, obratné s.) špan. hovor.
mantra (staroind. posvätné s., kt. neustálym opakovaním sa dá dosiahnuť maximálne sústredenie) sanskrit náb.
abraxas (zaklínacie s. na gemách, starovekých al. stredovekých drahých kameňoch používaných ako talizman) lat. + gréc.
incipit (začiatočné slová textu starých rukopisov, kt. nemali titul) lat.
razúra (vymazané al. vyškrabané s. v texte listiny a nahradené iným slovom al. slovami) lat. odb.
hapax legomenon (výraz, tvar, vyskytujúci sa v danom texte iba raz) gréc. lingv.
amen (záverečné s. kresťanskej modlitby, kázne a pod., <i>staň sa</i>) hebr.
biblicizmus
biblizmus (výrok al. výraz z biblie) gréc. lingv.
tabu (výraz, kt. je zakázané vyslovovať z náb. al. spoločenských dôvodov) polynéz. lingv.
responzia (výraz, kt. významovo a funkčne nahrádza iný výraz) lat. lingv.
europeizmus (výraz spoločný vo väčšine európskych jazykov) vl. m. lingv.
jazykový prvok v inom jazyku
slavizmus (slovan.) lat.
slovakizmus (slov.) lat.
bohemizmus
bohemikum (čes.) lat.
moravizmus (moravský) vl. m.
polonizmus (poľ.) lat.
ukrajinizmus (ukraj.) vl. m.
rusizmus (rus.) vl. m.
slovenizmus (slovinský) lat.
bulharizmus (bulh.) vl. m.
hungarizmus lat.
maďarizmus (maď.) vl. m.
rumunizmus (rum.) vl. m.
grécizmus (gréc.) vl. m.
latinizmus (lat.) vl. m.
hebreizmus
hebraizmus (hebr.) vl. m.
germanizmus
germanikum (nem.) lat.
romanizmus (románskych jazykov) lat.
italizmus
italianizmus
talianizmus (tal.) vl. m.
galicizmus (franc.) vl. m.
hispanizmus (špan.) lat.
lusitanizmus (port.) vl. m. lat.
anglicizmus (angl.) lat.
amerikanizmus (amer.) vl. m.
arabizmus (arab.) vl. m.
indianizmus (indián.) vl. m.
japonizmus (jap.) vl. m.
orientalizmus (s. pochádzajúce z jazykov východných krajín) lat.
ad verbum
de verbo ad verbum (od s. do s.) lat. porovnaj označenie 2prostriedok 1

ovládanie

ovládanie 2 (dobré znalosti niečoho; riadenie (stroja))
profesionalita
profesionálnosť
profesionalizmus (odbornosť) lat. odb.
suverenita
suverénnosť (dokonalé o. niečoho) franc.
majstrovstvo (dokonalosť, zručnosť) lat.-nem.
bravúra
bravúrnosť (vynikajúca, nápaditá, dokonalá, okázalá zručnosť, obratnosť) franc.
brilantnosť franc.
virtuozita
viruóznosť (vynikajúca, skvelá, oslňujúca zručnosť) tal. expr.
biglotizmus lat. lingv.
diglosia (o. dvoch jazykov, dvojjazyčnosť) gréc. lingv.
bilingvizmus (aktívne používanie dvoch jazykov, dvojjazyčnosť) lat.
polyglotizmus
polyglotickosť
polyglotnosť
polyglotstvo (o. viacerých jazykov, mnohojazyčnosť, viacjazyčnosť) gréc. kniž. a lingv.
telemechanika (riadenie a o. činnosti strojov, zariadení a pod. na diaľku) gréc. tech. porovnaj obratnosťznalosť

znalosť

znalosť
informovanosť (z. vecí) lat.
orientácia
orientovanosť (z. vecí, rozhľad, prehľad) lat.-franc.
horizont (z. vecí, rozsah znalostí, duševný obzor, rozhľad) gréc. pren.
rudimentum (základné znalosti, vedomosti) lat. kniž.
gramotnosť (z. čítania a písania; vzdelanosť v určitom odbore) gréc.
profesionalita
profesionálnosť
profesionalizmus (odbornosť) lat. odb.
suverenita
suverénnosť (dokonalé ovládanie niečoho) franc.
majstrovstvo (dokonalosť, zručnosť, odbornosť) lat.-nem.
bravúra
bravúrnosť (vynikajúca, nápaditá, dokonalá, okázalá zručnosť, obratnosť) franc.
brilantnosť franc.
virtuozita
viruóznosť (vynikajúca, skvelá, oslňujúca zručnosť) tal. expr.
erudícia (dôkladné vzdelanie, najmä vedecké, skúsenosť, zbehlosť, šikovnosť) lat.
polyhistória (z. mnohých vedných odborov) gréc.
pansofia (súhrn, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecnej vedy, všeobecného poznania, vševeda) gréc. filoz.
kvalifikácia
kvalifikovanosť (schopnosť, spôsobilosť vykonávať určitú prácu al. funkciu) lat.
špecializácia (zameranie na určitý užší úsek, oblasť, činnosť, odbornosť) lat.
diletantstvo
diletantizmus (povrchná z. odboru, neodbornosť, neodborný prístup) lat. aj pejor.
bilingvizmus (aktívne používanie dvoch jazykov, dvojjazyčnosť) lat.
biglotizmus lat. lingv.
diglosia (ovládanie dvoch jazykov, dvojjazyčnosť) gréc. lingv.
polyglotizmus
polyglotickosť
polyglotnosť
polyglotstvo (ovládanie viacerých jazykov, mnohojazyčnosť, viacjazyčnosť) gréc. kniž. a lingv.
know-how (súbor výrobných, tech. a obchodných znalostí a postupov ako výsledok dlhodobých skúseností) angl. ekon. nesklon.
kulinárstvo (z. použitia potravín pri príprave jedál, kuchárstvo) lat.
ezoterizmus
ezoterika (vedomosti a znalosti určené len zasväteným, tajnosť, utajenosť, uzavretosť) gréc. kniž.