Obrátený slovník cudzích slov
Výsledky vyhľadávania
chyba
chyba
1
(niečo nesprávne, nepodarené, omyl)
renons
franc. pren.
error
(omyl)
lat.-angl.
výp. tech.
kiks
(omyl, zlyhanie)
nem.
hovor. subšť.
lapsus
(omyl, nedopatrenie)
lat. kniž.
lapsus linguae
/-gvé/
(ch. pri hovorení, prerieknutie)
lat.
lapsus calami
/kalá-/
(ch. pri písaní)
lat.
trapas
čes. slang.
faux pas
/fó pa/
(trápna spoločenská ch., nepríjemný omyl, nedopatrenie, nepríjemnosť)
franc.
solecizmus
(ch. proti jaz. norme, nesprávne použitie slova al. tvaru)
vl. m.
lingv. lit.
haplografia
(ch. odpisovača spočívajúca vo vynechaní časti textu, napr. riadka)
gréc.
lingv. lit.
dittografia
(pisárska ch. pri prepisovaní textu najmä pred vynájdením kníhtlače, opakovanie písmena, slabiky, slova al. časti textu)
tal. + gréc.
error in calculo
/kalku-/
(omyl vo výpočte)
renons
renonc
(ch. pri hre, napr. nepriznanie farby)
franc. kart.
circulus vitiosus
/cirkulus viciózus/
(začarovaný, bludný, chybný kruh v dokazovaní, logická ch.)
lat.
circulus in definiendo
idem per idem
(kruh v definícii)
lat.
circulus in demonstrando
petitio principii
/-tício -cípií/
(kruh v dôkaze)
lat. log.
tautológia
(logická ch. pri definícii, keď definované aj definujúce obsahujú rovnaký neznámy pojem)
gréc. log.
metachronizmus
parachronizmus
(časová ch., posun, nesprávne časové umiestnenie deja al. udalosti do neskoršieho obdobia)
gréc. odb.
amfibólia
(logická ch., dvojznačnosť vznikajúca z nejasnosti gramatickej konštrukcie najmä pri použití homoným)
gréc.
lit. log.
paralogizmus
paralógia
(nesprávne vyvodenie, odvodenie, chybný úsudok, v kt. bola ch. urobená neúmyselne, nevedomky, neúmyselný omyl)
gréc. log.
ekvivokácia
(ch. spôsobená viacznačnosťou slov, mnohoznačnosťou výrazov)
lat. log.
slovo
slovo
1
(základná jaz. jednotka)
logos
gréc.
kniž. a filoz.
logo-
-lóg
gréc.
v zlož. sl.
onomato-
gréc.
v zlož. sl.
lexéma
(základná jednotka slovnej zásoby)
gréc.
lingv.
synonymum
(s. al. jaz. prostriedok, slovné spojenie s rovnakým al. blízkym, podobným významom, rovnoznačné s.)
gréc.
lingv.
homonymum
(s., kt. rovnako znie al. sa píše ako iné slovo, ale významovo je odlišné)
gréc.
lingv.
antonymum
gréc.
opozitum
(s. opačného, protikladného významu, opak)
lat.
lingv.
tautonymum
(s. s rovnakým významom, vyskytujúce sa v rôznych jaz. oblastiach)
gréc.
lingv.
homofón
homofónum
(rovnako znejúce s., ale graficky odlišné, inak písané)
gréc.
lingv.
homografum
(rôzne znejúce s., ale graficky rovnaké, rovnako písané)
gréc.
lingv.
dubleta
(s. podobné s iným slovom, ale s rovnakým významom)
franc.
lingv.
paronymum
(formálne, zvukovo podobné s., ale významovo odlišné)
gréc.
lingv.
palindróm
(s., kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel, napr. krk)
gréc.
odb.
heteronymum
(s. označujúce člena rodovej dvojice, utvorené od rôznych základov, napr. cap-koza)
gréc.
lingv.
ekvivokácia
(rovnaké slová s rôznym významom)
lat.
lingv.
hyperonymum
(s. významovo nadradené inému, podradenému slovu)
gréc.
lingv.
hyponymum
(s. významovo podradené inému, nadradenému slovu)
gréc.
lingv.
autosémantikum
autosémantické s.
(z významového hľadiska plnovýznamové s., podstatné meno, prídavné meno, číslovka, sloveso, príslovka)
gréc.
lingv.
synsémantikum
synsémantické s.
(z významového hľadiska pomocné, neplnovýznamové s., zámeno, predložka, spojka, častica, citoslovca)
gréc.
lingv.
definiendum
(výraz kt. sa vymedzuje, objasňuje)
lat.
definiens
(výrazy, ktorými sa objasňovaný výraz vymedzuje)
lat.
archaizmus
(zastarané s. al. výraz, jaz. al. štylistický prostriedok, zvrat)
gréc.
lingv.
neologizmus
(novoutvorené s. al. jaz. prostriedok, tvar, väzba, novotvar)
gréc.
lingv.
pejoratívum
(s. s hanlivým, zhoršujúcim významom)
lat.
lingv.
eufemizmus
(zjemňujúce s., výraz pomenúvajúci nepríjemný jav jemnejšie)
gréc.
lingv.
melioratívum
(lichotivé s., so zlepšujúcim významom, napr. nevidiaci)
lat.
lingv.
augmentatívum
(s. so zveličeným významom, napr. domisko)
lat.
lingv.
deminutívum
(s. so zdrobňujúcim významom, odvodené zo základného slova, zdrobnenina)
lat.
lingv.
dialektizmus
(nárečové s.)
gréc.
regionalizmus
(výraz vyskytujúci sa v určitom kraji, oblasti)
lat.
lingv.
okazionalizmus
(s. vyskytujúce sa al. použité v reči náhodne, zriedkavo, príležitostne)
lat.
lingv.
kolokvializmus
(hovorový výraz)
lat.
lingv.
disfemizmus
dysfemizmus
vulgarizmus
(hrubé, drsné, neslušné, v spoločenskom styku neprípustné s.)
lat.
trivializmus
(trochu hrubý výraz)
lat.
kniž.
slangizmus
/-le-/
(výraz z reči pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí)
angl.
argotizmus
(výraz z jazyka protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov, kt. je ostatným nezrozumiteľný)
franc.
lingv.
expresívum
(citovo al. vôľovo zafarbené s.)
lat.
lingv.
hypokoristikon
hypokoristikum
(citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé s.)
gréc.
lingv.
onomatopoja
(zvukomalebné s. napodobujúce prírodné, zvieracie zvuky)
gréc.
lingv. lit.
expletívum
(výplnkové, bezobsažné s. al. výraz slúžiaci na nadviazanie kontaktu, napr. počuj)
lat.
lingv.
profesionalizmus
(odborný výraz používaný určitou pracovnou skupinou)
lat.
lingv.
žurnalizmus
franc.
publicizmus
(s. al. výraz charakteristický pre novinárske vyjadrovanie)
lat.
prozaizmus
(s. z bežného, vecného al. vedeckého jazyka v umeleckom texte, kde pôsobí cudzorodo)
lat.
lit.
solecizmus
(s. al. tvar nesprávny podľa jaz. normy)
vl. m.
lingv. lit.
fráza
(myšlienkovo ošúchané, chudobné, bezobsažné, prázdne slová, výraz)
gréc.
idióm
idiomatizmus
(výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný)
gréc.
lingv.
klišé
(nadnesený, kvetnatý výraz, ale pritom prázdny, ošúchaný)
lat.
kniž. a pejor.
klišé
(ustálený, ošúchaný, často al. nadmerne používaný výraz)
franc.
parentéza
(s. al. veta vložená do inej vety bez vetného vzťahu, vsuvka, vložka)
gréc.
lingv.
poetizmus
(básnické s. al. výraz, obrat)
gréc.-lat.
lingv.
radif
redif
(s. al. skupina slov opakujúcich sa za rýmom v orient. básňach)
arab.-tur.
lit.
lema
(heslové s. v slovníku, záhlaví slovníkového hesla)
gréc.
lingv.
kalk
(pomenovanie utvorené priamym doslovným napodobením, prekladom s. z cudzieho jazyka)
franc.
lingv.
akronym
(skratkové s. utvorené zo začiatočných slabík al. písmen)
gréc.
lingv.
logatóm
(s. umelo vytvorené, bez zmyslu, používané pri telefonických meraniach zrozumiteľnosti)
gréc.
odb.
anagram
(nové s. vzniknuté premiestnením hlások)
gréc.
juxtapozitum
(s. vzniknuté spojením dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova)
lat.
lingv.
indeklinábile
(nesklonné s.)
lat.
lingv.
indefinítum
(neurčité s.)
lat.
lingv.
simplex
(jednoduché, nezložené s. al. s. bez predpony)
lat.
lingv.
kompozitum
(zložené s., zloženina)
lat.
lingv.
derivát
(odvodené s., odvodenina)
lat.
lingv.
desubstantívum
(s. odvodené od podstatného mena)
lat.
gram.
denominatívum
(s. odvodené od podstatného al. prídavného mena)
lat.
lingv.
deverbatívum
(s. odvodené od slovesa, slovesného základu)
lat.
lingv.
formant
(slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona)
lat.
lingv.
proklitika
(neprízvučné s. nasledujúce po pauze a predchádzajúce prízvučnému slovu, predklonka)
gréc.
lingv.
enklitika
(neprízvučné s. nasledujúce po prízvučnom, príklonka)
gréc.
lingv.
oxytonon
(s. s prízvukom na poslednej slabike)
gréc.
lingv.
parisylabum
(s. s rovnakým počtom slabík pri ohýbaní)
lat. + gréc.
lingv.
vokabulum
vokabul
(jednotlivé s. pri učení sa cudziemu jazyku, slovíčko)
lat.
zastar.
reklamanta
(prvé slovo textu nasledujúcej stránky napísané pod textom ostatnej stránky, na umožnenie správneho zoradenia strán)
lat.
knih.
paráda
(pôsobivé, obratné s.)
špan. hovor.
mantra
(staroind. posvätné s., kt. neustálym opakovaním sa dá dosiahnuť maximálne sústredenie)
sanskrit náb.
abraxas
(zaklínacie s. na gemách, starovekých al. stredovekých drahých kameňoch používaných ako talizman)
lat. + gréc.
incipit
(začiatočné slová textu starých rukopisov, kt. nemali titul)
lat.
razúra
(vymazané al. vyškrabané s. v texte listiny a nahradené iným slovom al. slovami)
lat.
odb.
hapax legomenon
(výraz, tvar, vyskytujúci sa v danom texte iba raz)
gréc.
lingv.
amen
(záverečné s. kresťanskej modlitby, kázne a pod., <i>staň sa</i>)
hebr.
biblicizmus
biblizmus
(výrok al. výraz z biblie)
gréc.
lingv.
tabu
(výraz, kt. je zakázané vyslovovať z náb. al. spoločenských dôvodov)
polynéz.
lingv.
responzia
(výraz, kt. významovo a funkčne nahrádza iný výraz)
lat.
lingv.
europeizmus
(výraz spoločný vo väčšine európskych jazykov)
vl. m.
lingv.
jazykový prvok v inom jazyku
slavizmus
(slovan.)
lat.
slovakizmus
(slov.)
lat.
bohemizmus
bohemikum
(čes.)
lat.
moravizmus
(moravský)
vl. m.
polonizmus
(poľ.)
lat.
ukrajinizmus
(ukraj.)
vl. m.
rusizmus
(rus.)
vl. m.
slovenizmus
(slovinský)
lat.
bulharizmus
(bulh.)
vl. m.
hungarizmus
lat.
maďarizmus
(maď.)
vl. m.
rumunizmus
(rum.)
vl. m.
grécizmus
(gréc.)
vl. m.
latinizmus
(lat.)
vl. m.
hebreizmus
hebraizmus
(hebr.)
vl. m.
germanizmus
germanikum
(nem.)
lat.
romanizmus
(románskych jazykov)
lat.
italizmus
italianizmus
talianizmus
(tal.)
vl. m.
galicizmus
(franc.)
vl. m.
hispanizmus
(špan.)
lat.
lusitanizmus
(port.)
vl. m. lat.
anglicizmus
(angl.)
lat.
amerikanizmus
(amer.)
vl. m.
arabizmus
(arab.)
vl. m.
indianizmus
(indián.)
vl. m.
japonizmus
(jap.)
vl. m.
orientalizmus
(s. pochádzajúce z jazykov východných krajín)
lat.
ad verbum
de verbo ad verbum
(od s. do s.)
lat.
porovnaj
označenie 2
prostriedok 1
mnohovýznamovosť
mnohovýznamovosť
polysémia
(mnohoznačnosť, niekoľko odlišných významov toho istého slova)
gréc. lingv.
ekvivokácia
(chyba spôsobená viacznačnosťou slov, mnohoznačnosťou výrazov)
lat. log.
miera
miera
1
(rozsah, veľkosť, rozmery)
metr-
metro-
gréc. v zlož. sl.
modul
lat. odb.
štandard
(obvyklá, bežná, ustálená m.)
angl.
normál
(zvyčajná, obyčajná, bežná, stredná m., priemer)
lat.
minimum
(najmenšia možná m.)
lat.
maximum
(najvyššia možná m.)
lat.
prime rate
/prajm rejt/
(úroková sadzba stanovená bankou pre krátkodobé úvery najlepším klientom)
angl. ekon.
rendita
(m. zúročenia pôžičiek bez zohľadnenia možného zisku al. straty pri predaji cenných papierov)
tal. peňaž.
energia
(m. rôznych foriem pohybu hmoty vo vzájomných premenách prejavujúca sa v schopnosti vykonávať prácu, sila schopná vykonávať prácu)
gréc. fyz.
ekvivokácia
(priemerná m. množstva stratenej informácie, neurčitosti prenášanej informácie)
lat. inform.
entropia
(m. neurčitosti náhodného procesu)
gréc.
mat. štat.
entropia
(m. neusporiadanosti systému)
gréc.
fyz. chem.
litráž
(m. udaná v litroch)
gréc.-franc.
odb.
inteligenčný kvocient
IQ
(m. úrovne inteligencie zistená testami)
angl.
psych.
paralaxa
(m. vzdialenosti kozmických, nebeských telies)
gréc. astron.
acidita
(m. kyslosti vyjadrená v jednotkách pH, kyslosť)
lat. chem.
arkus
(oblúková uhlová m., veľkosť uhla vyjadrená v oblúkovej miere)
lat. mat.
karát
(m. rýdzosti drahých kovov, 1/24 obsahu zlata v zliatine)
arab.
pari passu
(v rovnakej m., v rovnakom stupni)
lat. kniž.
ex aequo
/ekvo/
(rovnakou m., rovnakým dielom, rovnako)
lat. kniž.
m. schopnosti
pozri
schopnosť
m. výkonnosti
pozri
výkonnosť
porovnaj
stupeň 2