Výsledky vyhľadávania

odvodenina

derivát (odvodené slovo) lat. lingv.

deminutívom (slovo so zdrobňujúcim významom odvodené zo základného slova, zdrobnenina) lat. lingv.

desubstantívum (slovo odvodené od podstatného mena) lat. gram.

denominatívum (slovo odvodené z podstatného al. prídavného mena) lat. lingv.

deverbatívum (slovo odvodené od slovesa, slovesného základu) lat. lingv.

zmluva

kontrakt lat.

agreement /egrím-/ angl. dipl.

transakcia (peňažná, ekon. z., operácia, prevod, úkon) lat. ekon.

aliancia (spojenecká z. medzi štátmi) lat.-franc. polit.

pakt (dohoda, dohovor, úmluva zastar.; medzinárodná polit. al. voj. z) lat.-nem.

konvencia (z., najmä medzinárodná, mnohostranná, týkajúca sa dopravy, kultúry, zdravia a pod.) lat.

angažmán (z. na vystúpenie, výkon, najmä umelecký) franc.

traktát (medzinárodná polit. z.) lat. zastar.

konkordát (z. medzi vládou štátu a rímskokatolíckou cirkvou) lat. práv.

koncesia (zmluva o odovzdaní do prenájmu; medzištátna z. o využívané surovín a pod.) lat. ekon.

aleatórna z. (odvážna z., kt. plnenie závisí na náhode) lat. práv.

leonínska z. (nerovnoprávna, jednostranne výhodná z.) lat. kniž.

bargain (z. zakladajúca nerovný obchod, s jedným poškodeným účastníkom) angl. obch.

readmisná z. (z. o vracaní, odovzádvaní utečencov do krajiny, kt. prešli al. z kt. prišli) lat. práv.

licencia (z. oprávňujúca niečo vykonávať, využívať, vyrábať, dovážať a pod.) lat. práv. obch.

prekárium (z. o požičaní veci na bezplatné užívanie do odvolania) lat. práv.

fracht (z. o nájme lodného priestoru) germ. lod.

charter /čárter/ (z. o prevádzke lode al. lietadla, na prepravu nákladu al. na iné účely, nájomná z.) angl. obch.

preliminár (predbežná z.) lat.-franc. práv.

pactum de contrahendo /pakt- kon-/ (z. o budúcej zmluve) lat. práv.

gentlement's agreement /džentlmens egrí-/ (nepísaná, ústna hosp. z.) angl. medz.práv. a ekon.

asiento (z., kt. špan. koruna poskytovala obchodné práva určitej osobe al. spoločnosti) špan. hist.

entente cordiale /antánt kordjal/ (z. medzi Francúzskom a Veľkou Britániou o rozdelení sfér vplyvu v Afrike a Ázii, 1904) franc. hist.

kartel (z. medzi práv. samostatnými podnikmi na obmedzenie al. vylúčenie konkurencie vo vzájomných vzťahoch) tal.-franc.-angl. ekon.

pool /púl/ (dohoda o cenách a dopravných podmienkach medzi spoločnosťami v námornej doprave) angl.

derivát (z., kt. hodnota závisí na cene cenného papiera a pod. a ktorej vyrovnanie, platba al. dodanie sa uskutoční v dlhšej dobe, spravidla viac ako dva dni) angl. ekon.

spot (z., pri kt. sa cenný papier a pod. oceňujú súčasnou cenou a vyrovnanie, platba al. dodanie sa uskutoční spravidla do dvoch dní) angl. ekon.

forward (z. so záväzkom kupujúceho, že kúpi cenné papiere a pod. k určitému dňu v budúcnosti za stanovenú cenu, a predávajúceho, že predmet kúpy predá) angl. ekon.

futures (forward, ak sú podmienky zmluvy štandardizované a obchod prebieha na burze) angl. ekon.

swap (forward, ak ide o viac vzájomne prepojených forwardov; záväzok kupujúceho a predávajúceho o výmene cenných papierov a pod. v určitých intervaloch v budúcnosti) angl. ekon.

opcia (z. s právom jednej strany kúpiť alebo predať cenné papiere a pod. k určitému dňu alebo počas určitej doby v budúcnosti za stanovenú cenu a záväzkom druhej strany predať alebo kúpiť predmet zmluvy) angl. ekon.

disolúcia (zánik záväzku rozviazaním, zrušením, dohodou medzi veriteľom a dlžníkom, bez nahradenia záväzku iným) lat. práv.

societas leonina

leonina societas (nevýhodná z., <i>spojenectvo s levom</i>) lat. kniž. porovnaj dohoda

slovo

slovo 1 (základná jaz. jednotka)

logos gréc. kniž. a filoz.

logo-

-lóg gréc. v zlož. sl.

onomato- gréc. v zlož. sl.

lexéma (základná jednotka slovnej zásoby) gréc. lingv.

synonymum (s. al. jaz. prostriedok, slovné spojenie s rovnakým al. blízkym, podobným významom, rovnoznačné s.) gréc. lingv.

homonymum (s., kt. rovnako znie al. sa píše ako iné slovo, ale významovo je odlišné) gréc. lingv.

antonymum gréc.

opozitum (s. opačného, protikladného významu, opak) lat. lingv.

tautonymum (s. s rovnakým významom, vyskytujúce sa v rôznych jaz. oblastiach) gréc. lingv.

homofón

homofónum (rovnako znejúce s., ale graficky odlišné, inak písané) gréc. lingv.

homografum (rôzne znejúce s., ale graficky rovnaké, rovnako písané) gréc. lingv.

dubleta (s. podobné s iným slovom, ale s rovnakým významom) franc. lingv.

paronymum (formálne, zvukovo podobné s., ale významovo odlišné) gréc. lingv.

palindróm (s., kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel, napr. krk) gréc. odb.

heteronymum (s. označujúce člena rodovej dvojice, utvorené od rôznych základov, napr. cap-koza) gréc. lingv.

ekvivokácia (rovnaké slová s rôznym významom) lat. lingv.

hyperonymum (s. významovo nadradené inému, podradenému slovu) gréc. lingv.

hyponymum (s. významovo podradené inému, nadradenému slovu) gréc. lingv.

autosémantikum

autosémantické s. (z významového hľadiska plnovýznamové s., podstatné meno, prídavné meno, číslovka, sloveso, príslovka) gréc. lingv.

synsémantikum

synsémantické s. (z významového hľadiska pomocné, neplnovýznamové s., zámeno, predložka, spojka, častica, citoslovca) gréc. lingv.

definiendum (výraz kt. sa vymedzuje, objasňuje) lat.

definiens (výrazy, ktorými sa objasňovaný výraz vymedzuje) lat.

archaizmus (zastarané s. al. výraz, jaz. al. štylistický prostriedok, zvrat) gréc. lingv.

neologizmus (novoutvorené s. al. jaz. prostriedok, tvar, väzba, novotvar) gréc. lingv.

pejoratívum (s. s hanlivým, zhoršujúcim významom) lat. lingv.

eufemizmus (zjemňujúce s., výraz pomenúvajúci nepríjemný jav jemnejšie) gréc. lingv.

melioratívum (lichotivé s., so zlepšujúcim významom, napr. nevidiaci) lat. lingv.

augmentatívum (s. so zveličeným významom, napr. domisko) lat. lingv.

deminutívum (s. so zdrobňujúcim významom, odvodené zo základného slova, zdrobnenina) lat. lingv.

dialektizmus (nárečové s.) gréc.

regionalizmus (výraz vyskytujúci sa v určitom kraji, oblasti) lat. lingv.

okazionalizmus (s. vyskytujúce sa al. použité v reči náhodne, zriedkavo, príležitostne) lat. lingv.

kolokvializmus (hovorový výraz) lat. lingv.

disfemizmus

dysfemizmus

vulgarizmus (hrubé, drsné, neslušné, v spoločenskom styku neprípustné s.) lat.

trivializmus (trochu hrubý výraz) lat. kniž.

slangizmus /-le-/ (výraz z reči pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí) angl.

argotizmus (výraz z jazyka protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov, kt. je ostatným nezrozumiteľný) franc. lingv.

expresívum (citovo al. vôľovo zafarbené s.) lat. lingv.

hypokoristikon

hypokoristikum (citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé s.) gréc. lingv.

onomatopoja (zvukomalebné s. napodobujúce prírodné, zvieracie zvuky) gréc. lingv. lit.

expletívum (výplnkové, bezobsažné s. al. výraz slúžiaci na nadviazanie kontaktu, napr. počuj) lat. lingv.

profesionalizmus (odborný výraz používaný určitou pracovnou skupinou) lat. lingv.

žurnalizmus franc.

publicizmus (s. al. výraz charakteristický pre novinárske vyjadrovanie) lat.

prozaizmus (s. z bežného, vecného al. vedeckého jazyka v umeleckom texte, kde pôsobí cudzorodo) lat. lit.

solecizmus (s. al. tvar nesprávny podľa jaz. normy) vl. m. lingv. lit.

fráza (myšlienkovo ošúchané, chudobné, bezobsažné, prázdne slová, výraz) gréc.

idióm

idiomatizmus (výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný) gréc. lingv.

klišé (nadnesený, kvetnatý výraz, ale pritom prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor.

klišé (ustálený, ošúchaný, často al. nadmerne používaný výraz) franc.

parentéza (s. al. veta vložená do inej vety bez vetného vzťahu, vsuvka, vložka) gréc. lingv.

poetizmus (básnické s. al. výraz, obrat) gréc.-lat. lingv.

radif

redif (s. al. skupina slov opakujúcich sa za rýmom v orient. básňach) arab.-tur. lit.

lema (heslové s. v slovníku, záhlaví slovníkového hesla) gréc. lingv.

kalk (pomenovanie utvorené priamym doslovným napodobením, prekladom s. z cudzieho jazyka) franc. lingv.

akronym (skratkové s. utvorené zo začiatočných slabík al. písmen) gréc. lingv.

logatóm (s. umelo vytvorené, bez zmyslu, používané pri telefonických meraniach zrozumiteľnosti) gréc. odb.

anagram (nové s. vzniknuté premiestnením hlások) gréc.

juxtapozitum (s. vzniknuté spojením dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova) lat. lingv.

indeklinábile (nesklonné s.) lat. lingv.

indefinítum (neurčité s.) lat. lingv.

simplex (jednoduché, nezložené s. al. s. bez predpony) lat. lingv.

kompozitum (zložené s., zloženina) lat. lingv.

derivát (odvodené s., odvodenina) lat. lingv.

desubstantívum (s. odvodené od podstatného mena) lat. gram.

denominatívum (s. odvodené od podstatného al. prídavného mena) lat. lingv.

deverbatívum (s. odvodené od slovesa, slovesného základu) lat. lingv.

formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.

proklitika (neprízvučné s. nasledujúce po pauze a predchádzajúce prízvučnému slovu, predklonka) gréc. lingv.

enklitika (neprízvučné s. nasledujúce po prízvučnom, príklonka) gréc. lingv.

oxytonon (s. s prízvukom na poslednej slabike) gréc. lingv.

parisylabum (s. s rovnakým počtom slabík pri ohýbaní) lat. + gréc. lingv.

vokabulum

vokabul (jednotlivé s. pri učení sa cudziemu jazyku, slovíčko) lat. zastar.

reklamanta (prvé slovo textu nasledujúcej stránky napísané pod textom ostatnej stránky, na umožnenie správneho zoradenia strán) lat. knih.

paráda (pôsobivé, obratné s.) špan. hovor.

mantra (staroind. posvätné s., kt. neustálym opakovaním sa dá dosiahnuť maximálne sústredenie) sanskrit náb.

abraxas (zaklínacie s. na gemách, starovekých al. stredovekých drahých kameňoch používaných ako talizman) lat. + gréc.

incipit (začiatočné slová textu starých rukopisov, kt. nemali titul) lat.

razúra (vymazané al. vyškrabané s. v texte listiny a nahradené iným slovom al. slovami) lat. odb.

hapax legomenon (výraz, tvar, vyskytujúci sa v danom texte iba raz) gréc. lingv.

amen (záverečné s. kresťanskej modlitby, kázne a pod., <i>staň sa</i>) hebr.

biblicizmus

biblizmus (výrok al. výraz z biblie) gréc. lingv.

tabu (výraz, kt. je zakázané vyslovovať z náb. al. spoločenských dôvodov) polynéz. lingv.

responzia (výraz, kt. významovo a funkčne nahrádza iný výraz) lat. lingv.

europeizmus (výraz spoločný vo väčšine európskych jazykov) vl. m. lingv.

jazykový prvok v inom jazyku

slavizmus (slovan.) lat.

slovakizmus (slov.) lat.

bohemizmus

bohemikum (čes.) lat.

moravizmus (moravský) vl. m.

polonizmus (poľ.) lat.

ukrajinizmus (ukraj.) vl. m.

rusizmus (rus.) vl. m.

slovenizmus (slovinský) lat.

bulharizmus (bulh.) vl. m.

hungarizmus lat.

maďarizmus (maď.) vl. m.

rumunizmus (rum.) vl. m.

grécizmus (gréc.) vl. m.

latinizmus (lat.) vl. m.

hebreizmus

hebraizmus (hebr.) vl. m.

germanizmus

germanikum (nem.) lat.

romanizmus (románskych jazykov) lat.

italizmus

italianizmus

talianizmus (tal.) vl. m.

galicizmus (franc.) vl. m.

hispanizmus (špan.) lat.

lusitanizmus (port.) vl. m. lat.

anglicizmus (angl.) lat.

amerikanizmus (amer.) vl. m.

arabizmus (arab.) vl. m.

indianizmus (indián.) vl. m.

japonizmus (jap.) vl. m.

orientalizmus (s. pochádzajúce z jazykov východných krajín) lat.

ad verbum

de verbo ad verbum (od s. do s.) lat. porovnaj označenie 2prostriedok 1

zlúčenina

derivát (odvodená z. al. z. pripravená zo základnej látky, zlúčeniny) lat. chem.

izomér (z. s rovnakým atomárnym zložením a vzorcom, ale rozdielnou chem. štruktúrou) gréc. chem.

oxid (z. kyslíka s inými prvkami, kysličník) gréc. chem.

amoniak (z. dusíka s vodíkom, bezfarebný zapáchajúci plyn, čpavok) vl. m.-gréc.