drahokam

diamant vzácny najtvrdší nerast používaný ako d. franc. + gréc.
koh-i-noor kóhe núr slávny ind. diamant, súčasť brit. korunovačných klenotov perz.
bort diamant nevhodný pre klenotníctvo a používaný na tech. účely angl. tech.
korund nerast používaný ako d. ind.
odrody korundu:
rubín ohnivočervený priehľadný d. lat.
zafír modrý d. sanskrit-hebr.-lat.
leukozafír bezfarebný d. gréc. + sanskrit-hebr.-lat.
chryzoberyl žltý až zelený nerast používaný ako diamant
odrody chryzoberylu:
alexandrit d. s meňavou farbou vl. m.
beryl nerast používaný ako d. gréc.
odrody berylu:
smaragd sýtozelený d. gréc.-lat.
akvamarín modrozelený až modrý d. lat.
heliodór žltozelený až žltý d. gréc.
morganit ružový d. vl. m.
vorobievit ružový d. vl. m.
opál rôzne sfarbený d.
briliant priehľadný d., druh výbrusu najmä diamantov franc.
butón briliantový gombík al. náušnica franc. klenot.
brioleta druh výbrusu do tvaru mandle, nosený ako prívesok franc. klenot.
naveta úzky a dlhý výbrus skla al. drahých kameňov franc.
mugla hladký, bezfazetový druh výbrusu najmä nepriehľadných drahokamov nem.
kabošon d. vybrúsený do guľata, vyduto franc.
rozeta franc.
ruta d. vybrúsený do tvaru nízkeho ihlanu lat.
tabuľkovec výbrus drahokamu s vrškom v podobe tabuľky lat.
gema lat.
glyptika d. al. polodrahokam, prípadne aj sklo, s vyrezaným al. vyrytým obrazom, ako prívesok al. prsteň gréc. výtv.
intaglia gema so zahĺbeným reliéfom tal.
kamej gema s vypuklým reliéfom orient.-franc.
dubleta brúsený kameň zlepený z dvoch kusov franc.
mixte franc.
mixle polopravá dubleta, s vrchnou časťou z pravého kameňa a spodnou zo skla angl.
solitér jedinečný, samostatne vybrúsený a zasadený d. franc. porovnaj polodrahokam

slovo

slovo 1 základná jaz. jednotka
logos gréc. kniž. a filoz.
-lóg gréc. v zlož. sl.
onomato- gréc. v zlož. sl.
lexéma základná jednotka slovnej zásoby gréc. lingv.
synonymum s. al. jaz. prostriedok, slovné spojenie s rovnakým al. blízkym, podobným významom, rovnoznačné s. gréc. lingv.
homonymum s., kt. rovnako znie al. sa píše ako iné slovo, ale významovo je odlišné gréc. lingv.
antonymum gréc.
opozitum s. opačného, protikladného významu, opak lat. lingv.
tautonymum s. s rovnakým významom, vyskytujúce sa v rôznych jaz. oblastiach gréc. lingv.
homofónum rovnako znejúce s., ale graficky odlišné, inak písané gréc. lingv.
homografum rôzne znejúce s., ale graficky rovnaké, rovnako písané gréc. lingv.
dubleta s. podobné s iným slovom, ale s rovnakým významom franc. lingv.
paronymum formálne, zvukovo podobné s., ale významovo odlišné gréc. lingv.
palindróm s., kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel, napr. krk gréc. odb.
heteronymum s. označujúce člena rodovej dvojice, utvorené od rôznych základov, napr. cap-koza gréc. lingv.
ekvivokácia rovnaké slová s rôznym významom lat. lingv.
hyperonymum s. významovo nadradené inému, podradenému slovu gréc. lingv.
hyponymum s. významovo podradené inému, nadradenému slovu gréc. lingv.
autosémantické s. z významového hľadiska plnovýznamové s., podstatné meno, prídavné meno, číslovka, sloveso, príslovka gréc. lingv.
synsémantické s. z významového hľadiska pomocné, neplnovýznamové s., zámeno, predložka, spojka, častica, citoslovca gréc. lingv.
definiendum výraz kt. sa vymedzuje, objasňuje lat.
definiens výrazy, ktorými sa objasňovaný výraz vymedzuje lat.
archaizmus zastarané s. al. výraz, jaz. al. štylistický prostriedok, zvrat gréc. lingv.
neologizmus novoutvorené s. al. jaz. prostriedok, tvar, väzba, novotvar gréc. lingv.
pejoratívum s. s hanlivým, zhoršujúcim významom lat. lingv.
eufemizmus zjemňujúce s., výraz pomenúvajúci nepríjemný jav jemnejšie gréc. lingv.
melioratívum lichotivé s., so zlepšujúcim významom, napr. nevidiaci lat. lingv.
augmentatívum s. so zveličeným významom, napr. domisko lat. lingv.
deminutívum s. so zdrobňujúcim významom, odvodené zo základného slova, zdrobnenina lat. lingv.
dialektizmus nárečové s. gréc.
regionalizmus výraz vyskytujúci sa v určitom kraji, oblasti lat. lingv.
okazionalizmus s. vyskytujúce sa al. použité v reči náhodne, zriedkavo, príležitostne lat. lingv.
kolokvializmus hovorový výraz lat. lingv.
vulgarizmus hrubé, drsné, neslušné, v spoločenskom styku neprípustné s. lat.
trivializmus trochu hrubý výraz lat. kniž.
slangizmus -le- výraz z reči pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí angl.
argotizmus výraz z jazyka protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov, kt. je ostatným nezrozumiteľný franc. lingv.
expresívum citovo al. vôľovo zafarbené s. lat. lingv.
hypokoristikum citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé s. gréc. lingv.
onomatopoja zvukomalebné s. napodobujúce prírodné, zvieracie zvuky gréc. lingv. lit.
expletívum výplnkové, bezobsažné s. al. výraz slúžiaci na nadviazanie kontaktu, napr. počuj lat. lingv.
profesionalizmus odborný výraz používaný určitou pracovnou skupinou lat. lingv.
žurnalizmus franc.
publicizmus s. al. výraz charakteristický pre novinárske vyjadrovanie lat.
prozaizmus s. z bežného, vecného al. vedeckého jazyka v umeleckom texte, kde pôsobí cudzorodo lat. lit.
solecizmus s. al. tvar nesprávny podľa jaz. normy vl. m. lingv. lit.
fráza myšlienkovo ošúchané, chudobné, bezobsažné, prázdne slová, výraz gréc.
idiomatizmus výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný gréc. lingv.
klišé nadnesený, kvetnatý výraz, ale pritom prázdny, ošúchaný lat. kniž. a pejor.
klišé ustálený, ošúchaný, často al. nadmerne používaný výraz franc.
parentéza s. al. veta vložená do inej vety bez vetného vzťahu, vsuvka, vložka gréc. lingv.
poetizmus básnické s. al. výraz, obrat gréc.-lat. lingv.
redif s. al. skupina slov opakujúcich sa za rýmom v orient. básňach arab.-tur. lit.
lema heslové s. v slovníku, záhlaví slovníkového hesla gréc. lingv.
kalk pomenovanie utvorené priamym doslovným napodobením, prekladom s. z cudzieho jazyka franc. lingv.
akronym skratkové s. utvorené zo začiatočných slabík al. písmen gréc. lingv.
logatóm s. umelo vytvorené, bez zmyslu, používané pri telefonických meraniach zrozumiteľnosti gréc. odb.
anagram nové s. vzniknuté premiestnením hlások gréc.
juxtapozitum s. vzniknuté spojením dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova lat. lingv.
indeklinábile nesklonné s. lat. lingv.
indefinítum neurčité s. lat. lingv.
simplex jednoduché, nezložené s. al. s. bez predpony lat. lingv.
kompozitum zložené s., zloženina lat. lingv.
derivát odvodené s., odvodenina lat. lingv.
desubstantívum s. odvodené od podstatného mena lat. gram.
denominatívum s. odvodené od podstatného al. prídavného mena lat. lingv.
deverbatívum s. odvodené od slovesa, slovesného základu lat. lingv.
formant slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona lat. lingv.
proklitika neprízvučné s. nasledujúce po pauze a predchádzajúce prízvučnému slovu, predklonka gréc. lingv.
enklitika neprízvučné s. nasledujúce po prízvučnom, príklonka gréc. lingv.
oxytonon s. s prízvukom na poslednej slabike gréc. lingv.
parisylabum s. s rovnakým počtom slabík pri ohýbaní lat. + gréc. lingv.
vokabul jednotlivé s. pri učení sa cudziemu jazyku, slovíčko lat. zastar.
reklamanta prvé slovo textu nasledujúcej stránky napísané pod textom ostatnej stránky, na umožnenie správneho zoradenia strán lat. knih.
paráda pôsobivé, obratné s. špan. hovor.
mantra staroind. posvätné s., kt. neustálym opakovaním sa dá dosiahnuť maximálne sústredenie sanskrit náb.
abraxas zaklínacie s. na gemách, starovekých al. stredovekých drahých kameňoch používaných ako talizman lat. + gréc.
incipit začiatočné slová textu starých rukopisov, kt. nemali titul lat.
razúra vymazané al. vyškrabané s. v texte listiny a nahradené iným slovom al. slovami lat. odb.
hapax legomenon výraz, tvar, vyskytujúci sa v danom texte iba raz gréc. lingv.
amen záverečné s. kresťanskej modlitby, kázne a pod., staň sa hebr.
biblizmus výrok al. výraz z biblie gréc. lingv.
tabu výraz, kt. je zakázané vyslovovať z náb. al. spoločenských dôvodov polynéz. lingv.
responzia výraz, kt. významovo a funkčne nahrádza iný výraz lat. lingv.
europeizmus výraz spoločný vo väčšine európskych jazykov vl. m. lingv.
jazykový prvok v inom jazyku:
slavizmus slovan. lat.
slovakizmus slov. lat.
bohemikum čes. lat.
moravizmus moravský vl. m.
polonizmus poľ. lat.
ukrajinizmus ukraj. vl. m.
rusizmus rus. vl. m.
slovenizmus slovinský lat.
bulharizmus bulh. vl. m.
maďarizmus maď. vl. m.
rumunizmus rum. vl. m.
grécizmus gréc. vl. m.
latinizmus lat. vl. m.
hebraizmus hebr. vl. m.
germanikum nem. lat.
romanizmus románskych jazykov lat.
talianizmus tal. vl. m.
galicizmus franc. vl. m.
hispanizmus špan. lat.
lusitanizmus port. vl. m. lat.
anglicizmus angl. lat.
amerikanizmus amer. vl. m.
arabizmus arab. vl. m.
indianizmus indián. vl. m.
japonizmus jap. vl. m.
orientalizmus s. pochádzajúce z jazykov východných krajín lat.
de verbo ad verbum od s. do s. lat. porovnaj označenie 2 prostriedok 1

dvojtvar

dubleta d. tvarovo podobných slov franc. lingv.

dvojica

duo tal.
zygo- pár gréc. biol. v zlož. sl.
tandem d. bicyklistov al. spolupracujúcich hráčov v kolektívnych športoch; zohratá, spolupracujúca d. pren. hovor. angl. šport.
siamské dvojčatá nerozlučná d. vl. m. pren. expr.
mix
mixdouble -dabl
mixdebl zmiešaná d. v tenise angl. šport.
ambo kombinácia dvoch čísel lat.
dubleta d. tvarovo podobných slov, dvojtvar franc. lingv.
syntagma spojenie dvoch al. viacerých vetných členov, sklad, vetná skladbová d. gréc. lingv.
kolokácia d. al. viac zvyčajne spájaných samostatných slov lat. lingv.
kontaminácia spojenie k sebe nepatriacich väzieb al. tvarov slov, zmiešanie, skríženie lat. lingv.
katachréza spojenie logicky nespojiteľných slov, napr. malý obor gréc. štyl. porovnaj spojenie 1