Výsledky vyhľadávania

jedlo

trofo- (potrava) gréc. v zlož. sl.

viktuálie (potraviny) lat. zastar. kniž.

futráž (strava) franc. slang.

kost (potrava, strava) nem. hovor. zastar.

makrobiotika (zdravá strava, výživa na základe staročín. receptov zložená z obilnín a zo zeleniny) gréc. biol.

ambrózia (j. bohov v starogréc. mytológii spôsobujúce nesmrteľnosť; lahodné j. vôbec) gréc.

manna (j. padajúce z neba, kt. boh sýtil Izraelcov putujúcich cez púšť, podľa Starého zákona) hebr.

lunch /lanč/ (druhé j. počas dňa podávané okolo poludnia v krajinách, kde sa hlavné j. dňa podáva až popoludní) angl.

diner /diné/ (hlavné denné j. niekde podávané večer) franc.

gáblik (j. jedené medzi raňajkami a obedom, desiata) nem. hovor. zastar.

olovrant (j. medzi obedom a večerou) lat.?

déjeuner /dežené/ (j. podávané medzi 12.-13. hodinou namiesto polievky) franc.

entreé /antré/ (j. podávané pred hlavným jedlom, predjedlo) franc. kuch. zastar.

prandium (j. podávané medzi desiatou a obedom v starom Ríme) lat. hist.

hors d’oeuvres /ordövr/ (studené al. teplé pikantné j. podávané ako prvý chod na povzbudenie chuti do jedla) franc. kuch.

dezert (j. zakončujúce stolovanie, najmä zákusok, ovocie, syr a pod.) franc.

minútka (rýchlo pripravené čerstvé j., najmä mäsité) lat. kuch.

diéta (liečebná výživa chorých, strava odporúčaná lekárom) gréc. lek.

delikatesa franc.

fajnota

fajnotka

fajnovosť nem. hovor.

pospas (pochúťka, lahôdka, dobrota) tal. zastar.

špecialita lat.

špécia (vyberané, osobitné, mimoriadne j.) lat. hovor.

manna (veľmi lahodné, osviežujúce j.) hebr. pren. expr.

kóšer (j. pripravené na jedenie podľa žid. rituálnych predpisov) hebr.

humus (nechutné, odpudzujúce j.) lat. slang.

šlichta (nechutné, riedke, mazľavé j.; riedka potrava pre domáce zvieratá) nem. hovor. pejor.

miškulancie

mišpulancie (podradné, nechutné j.) tal. pejor. zastar.

menáž

mináž (spoločná voj. al. väzenská strava) franc. zastar. hovor.

chýmus (natrávená strava, potrava so žalúdkovými šťavami, trávenina) gréc. fyziol.

refekcia (občerstvenie, osvieženie) lat.

proviant (potraviny pre vojsko; potraviny na výlet, na cestu pren. hovor.) lat.-tal.

merinda (j. na cestu, občerstvenie, zásoba dobrého jedla) franc.-nem. hovor. zastar.

aprovizácia (potraviny ako predmet dopytu za vojny, zásobovanie najmä potravinami) lat. zastar. kniž.

vegetabílie (potraviny rastlinného pôvodu) lat. kniž. a odb.

table d’hôte /-bl dót/ (jednotné j. v reštaurácii za rovnakú cenu) franc. potrav.

šalát (j. pripravené zmiešaním z rozličných druhov varených al. surových surovín, napr. zeleniny, ovocia, strukovín, zemiakov, mäsa, rýb, syra, najmä studené) tal.

griláda (j. pripravené na zariadení na pečenie bez tuku pôsobením ohňa al. tepla) franc. kuch.

konzerva (trvanlivé j. v plechovom, sklenom, plastovom obale) franc.-nem.

roláda (j. zo stočeného plátu pečeného cesta al. mäsa s plnkou) franc.

jedlá s mäsom

šašlik

šašlík (baranie al. bravčové mäso opečené na ražni) rus.

peľmene (varené taštičky z múčneho cesta plnené mletým mäsom a poliate maslom al. smotanou) rus.

perkelt (mäsové j. pripravené dusením na masti, cibuli a paprike dochutené smotanou) maď.

musaka (nadrobno nakrájané mäso so zeleninou s pikantnou príchuťou) bulh.

bigos (j. z mäsa a kvasenej kapusty) poľ.

sarma (varené závitky z mletého mäsa zabalené do listu kapusty al. viniča) bulh.

stofato (j. z mäsa, cesnaku, cibule, octu a oleja podávané s kyslým mliekom al. jogurtom) bulh.

mici /-či/ (balkánske mäsové šúľky pečené na žeravom uhlí) rum.

paprikáš (mäsové, hydinové j. pripravené dusením, korenené paprikou a podliate smotanou) srb.-maď. kuch.

ražniči (malé kúsky mäsa prekladané slaninou, cibuľou a pod a opečené na ražni) srb.

čufty (j. z duseného mletého mäsa a ryže v paradajkovej omáčke) srb.

gyros (rôzne druhy mäsa napichnuté na zvislom ražni a po opečení zboku orezávané, pôvodne gréc.) gréc. kuch.

čevapčiči (j. z mletého bravčového al. baranieho mäsa, opekané šúľky) tur. srb.

kjufleta (j. z pečeného mletého baranieho mäsa v tvare párkov) tur.-bulh.

pilav

pilaf (dusené, silno korenené baranie mäso s varenou tvrdou pšenicou al. ryžou, cibuľou, mrkvou, cesnakom a rajčinami) perz.-tur.

džuveč (balkánske j. z baranieho al. bravčového mäsa so zeleninou a korením) tur.

kebab (j. z baranieho mäsa zabaleného v papieri a pečeného na ražni nad pahrebou z borovicových šušiek) tur.

dolmas (j. z baranieho sekaného mäsa s ryžou dusené v kapustných al. figových listoch) tur. kuch.

taraba (tur. j. zo sekaného koreneného baranieho mäsa duseného v listoch špenátu) tur. kuch.

kuskus

kus-kus (arab. j. z baranieho mäsa, zo zeleniny a z krupice) arab.

plov (ryža s nadrobno posekanou baraninou, stredoázijské j.) ?

laghmán (uzb. j. z nasekaného mäsa a rezancov) uzb. kuch.

rizoto (dusená ryža s kúskami mäsa, prípadne zeleniny) tal. kuch.

pizza /-cca/ (j. z cesta na povrchu obloženého a zapečeného so zeleninou, s mäsom, so syrom a pod.) tal. kuch.

antipasta (potravinársky výrobok z drobných marinovaných rýb a zo zeleniny) tal. potrav.

hot dog

hotdog (párok v rožku ako rýchle občerstvenie) angl.

hamburger (opečené mleté hovädzie al. kuracie mäso v prekrojenej žemli) vl. m. kuch.

cheesburger /číz-/ (hamburger so syrom) angl.

hemendex

ham and eggs /hemendex/ (opečený plátok slaniny al. šunky s vajcom) angl. kuch.

lančmít

lunchmeat /lančmít/

luncheon meat /lančmít/ (mleté upravené korenené mäso v konzerve) angl.

biftek

beefsteak (prudko opečený rezeň z hovädzieho mäsa, sviečkovice) angl. kuch.

tatársky biftek vl. m.

tatarák (biftek zo surového okoreneného hovädzieho mäsa) vl. m. slang.

rampstek

ramstek (vyšší biftek) angl. kuch.

barbecue /bárbikjú/ (mäso upečené na rošte al. ražni pri pikniku) angl.

rozbif

rozbíf

roastbeef /rozbíf/ (rýchlo upečené mäso z hovädzieho chrbta) angl. kuch.

roštenka (pečené al. dusené mäso z hovädzieho chrbta) nem.

klopsy (j. z mletého mäsa, vajec a pečiva, tvarované do guliek, opečené a podávané s omáčkou) nem.

steak /stejk/ (hrubší, rýchlo opečený rezeň z teľacieho al. hovädzieho mäsa) angl.

fašírka nem.

karbonátka (j. z mletého, najmä vyprážaného mäsa) tal.

šoldra

šoudra (j. z bravčového pliecka al. stehna, šunky) nem. nár. kuch.

pajšle (hovädzie, teľacie al. bravčové pľúca a srdce, pľúcka) nem. hovor. zastar.

galantína (vykostené hydinové mäso al. mäso zo zveriny plnené mäsovou plnkou, uvarené a podávané na studeno) franc.

karé (mäso z chrbtovej časti jatočných zvierat, brava) franc. kuch.

paštéta tal.

paté (j. z jemne mletej pečene, mäsa, korenia a pod.) franc.

galantína (studená jemná paštéta z mletého mäsa, vajec, vína, hľuzoviek a prísad) franc.

filé (očistené vykostené mäso, najmä hovädzie al. rybie, plátok, rezeň z neho) franc.

(mäsové) fondue /-dü/ (nakrájané mäso, sviečkovica, opekané v rozpálenom oleji na panvici priamo na stole) franc.

kroketa (vyprážané kúsky cesta v tvare guľky, placky a pod., z cesta, mletého mäsa, zo zeleniny a pod.) franc.

frikasé (nakrájané biele teľacie, jahňacie, kuracie mäso dusené na cibuľke a zapečené v bielej smotanovej omáčke so zeleninou) franc.

tournedos /turnedo/ (opečený rezeň z hovädzieho chrbta podávaný s bielym chlebom) franc.

frikando (pečené al. dusené mäso z kužeľovitého svalu teľacieho stehna) franc. kuch.

hašé (kašovité j. z mletého vareného mäsa) franc. kuch.

kotleta (rezeň z karé al. krkovičky, rebierko) franc. kuch.

šolet (j. z husacieho mäsa pečeného al. vareného s hrachom, krúpami al. ryžou) hebr.

pemikan

pemmikan (zmes sušeného bizónieho mäsa, tuku a rozdrvených jedlých bobúľ, u severoamer. Indiánov) indián.

suši (jap. j. z ryže a rýb) jap.

jedlá bez mäsa

bliny (lievance z pohánkovej múky upravené naslano) rus.

blinčiky (zapekané palacinky plnené tvarohom) rus. kuch.

piroh (múčne pečené, vyprážané al. varené j. s plnkou) rus.

palacinka (tenká placka z liateho cesta pripravená na panvici a podávaná najmä nasladko) lat.-maď.

fánka (j. z jemného kysnutého cesta pražené na masti, s plochým tvarom) maď. kuch.

lečo (j. z dusených paprík a paradajok) maď.

langoš (osúch, posúch, placka z kysnutého cesta pražená na oleji) maď. potrav.

tarhoňa (cestovina v tvare malých zŕn ako príloha a pod.) maď.

mamaliga (kukuričná kaša na rum. spôsob) rum.

braja (kaša) nem. nár.

šiflík nem. hovor.

fliačik (cesto pokrájané na malé štvorčeky) nem.

štrúdľa (múčnik s plnkou zavinutou do cesta, závin) nem. hovor.

fám (sladké múčne j.) nem. kuch. zastar.

koch (upečené ľahké, kypré j., nákyp) nem. zastar.

fancel

fancl (zapekané múčne j. s tvarohom, orechmi a pod.) nem. hovor. zastar.

gríska (krupicová kaša) nem. zastar.

panádel (žemľová kaša) nem. kuch. hovor.

müsli /mi-/ (kaša z ovsených a iných vločiek s orechmi, so sušeným ovocím, s medom a pod.) nem.

geršľa (nadrobno pomleté zrná, krúpy) nem. hovor.

tortilla /-ľa/ (mexické j. z kukuričného škrobu, múky, mlieka, vajec, masla, kukuričná placka) špan.

makarón (cestovina rúrkovitého tvaru) tal. potrav.

špagety (j. z tenkých guľatých dlhých cestovín) tal.

lasane (tenké štvoruholníkové cestoviny, široké rezance) tal.

tortelini (cestoviny v tvare okrúhlej kapsičky plnenej mäsom, syrom a pod.) tal.

ravioli (cestoviny v tvare kapsičky, pirohu plneného mletým mäsom, syrom, zeleninou a pod.) tal.

kataif (rum. pochúťka z rezancov s ovocím) rum. kuch.

polenta (kaša z kukuričnej krupice, juhoeurópske, tal. národné jedlo) tal.

pagáč (pečené múčne j. okrúhleho plochého tvaru, placka) tal.-chorv.

puding (j. zo škrobovej múčky, mlieka, cukru a prísad v podobe hustej kaše; ľahké j. varené vo forme vo vode al. na pare) angl.

plumpuding /plam-/ (nákyp s hrozienkami, so sušeným ovocím, poliaty rumom a zapálený pred podávaním) angl.

porridge /-rič/ (kaša z ovsených vločiek jedávaná na raňajky v Anglicku) angl.

chipsy /čip-/

čipsy (pražené zemiakové lupienky) angl.

popcorn /-ko/ (biele rozpukané zrná upečenej kukurice, pukance) angl.

kornfleksy

kornflejksy (obilné pražené zrná, kukuričné vločky) angl. potrav.

fondue /-dü/ (roztopený nastrúhaný syr s bielym vínom, čerešňovicou a korením, pripravovaný priamo na stole, Švajčiarsko) franc. kuch.

suflé (jemný nákyp kyprený snehom) franc.

omeleta (j. z liateho cesta al. rozšľahaných vajec pripravené na panvici) franc.

pyré (jemná kaša) franc. kuch.

tempe (zakvasené varené sójové bôby pridávané do polievok al. pražené na masti, indonézske j.) vl. m.

taco /-ko/ (j. s plnkou z bôbov, mäsa a pod.) špan. kuch.

skyr (zrnitá kaša z mlieka a syroviny, island. j.) island.

narasuke (jap. j. z pokrájaného melóna podávané ako posledný chod) jap. porovnaj polievkapečivokoláčzákusoksyrmäso

jednotka

jednotka 1 (základná veličina na meranie)

jednotky dĺžky

meter (základná j. dĺžky v sústave SI) gréc.-franc.

parsek (vedľajšia astronomická j. dĺžky, 3,262 svetelného roka) lat. skr.

míľa (j. dĺžky pre väčšie vzdialenosti) lat.

yard /jard/ (anglická j. dĺžky, 0,9144 m) angl.

foot /fút/ (j. dĺžky, stopa, 0,305 m) angl.

inch (j. dĺžky, palec, 0,0254 m) angl.

cól (staršia j. dĺžky, palec, 2,5 cm) nem.

jednotky hmotnosti

kilogram (základná j. hmotnosti v sústave SI) gréc.

tona (vedľajšia j. hmotnosti, 1 000 kilogramov) kelt.-germ.

pound angl.

funt nem.

libra (brit. j. hmotnosti, 0,454 kg) lat.

unca (brit. j. hmotnosti, 28,35 g) lat.

karát (stará j. hmotnosti zlata, drahokamov a periel, 0,2 g) arab.

jednotky času

sekunda (základná j. času v sústave SI) lat.

minúta (vedľajšia j. času, 60 sekúnd) lat.

eón (najvyššia j. času) gréc. geol.

móra (základná j. času zodpovedajúca dĺžke krátkej slabiky) lat. lit. lingv.

ampér (základná j. elektrického prúdu v sústave SI) vl. m. fyz.

kelvin (základná j. teploty v sústave SI) vl. m. fyz.

stupeň Celzia (vedľajšia j. teploty) vl. m.

mol (základná j. látkového množstva v sústave SI) lat. fyz. chem.

kandela (základná j. svietivosti v sústave SI) lat. fyz.

radián (doplnková j. rovinného uhla v sústave SI) lat. mat. fyz.

grád lat.

gon (vedľajšia j. rovinného uhla, π/200 rad) ?

steradián (doplnková j. priestorového uhla v sústave SI) lat. mat. fyz.

hertz (odvodená j. frekvencie) vl. m.

newton /ňjútn/ (odvodená j. sily) vl. m.

dyn

dyna (staršia j. sily, 10-5N) gréc. fyz.

pascal (odvodená j. tlaku a mechanického napätia) vl. m. fyz.

bar (vedľajšia j. tlaku) gréc. fyz.

joule /džaul/ (odvodená j. energie, práce, tepla) vl. m.

watt (odvodená j. výkonu) vl. m. fyz.

horse power /horspaur/ (staršia j. výkonu, kôň, konská sila, 740 W) angl. fyz.

coulomb /ku-/ (odvodená j. elektrického náboja) vl. m.

volt (odvodená j. elektrického napätia) vl. m. fyz.

ohm /óm/ (odvodená j. elektrického odporu) vl. m. fyz.

siemens /sí-/ (odvodená j. elektrickej vodivosti) vl. m. fyz.

farad (odvodená j. elektrickej kapacity) vl. m. fyz.

henry (odvodená j. indukčnosti) vl. m. fyz.

weber (odvodená j. magnetického indukčného toku) vl. m. fyz.

tesla (odvodená j. magnetickej indukcie) vl. m. fyz.

lúmen (odvodená j. svetelného toku) lat. fyz.

lux (odvodená j. osvetlenia) lat. fyz.

becquerel /beke-/ (odvodená j. aktivity) vl. m.

gray /grej/ (odvodená j. dávky žiarenia) vl. m.

sievert /sí-/ (odvodená j. ekvivalentnej dávky) vl. m.

hektár (vedľajšia j. plošného obsahu, 104m2) gréc. + lat.

ár (j. plošného obsahu, 119,60 yd2) lat.

aker (nesprávny názov pre ár; anglosaská j. plošného obsahu, 0,4 ha) lat.-ang.

jutro (stará j. plošného obsahu v siahovej sústave, 0,28 až 0,58 ha) nem. zastar.

jednotky objemu

liter (vedľajšia j. objemu, 10-3m3) gréc. fyz.

kubík (kocka so stranou 1 m al. cm) gréc.-lat. hovor.

galón (anglosaská j. objemu, v USA 3,785 l, vo Veľkej Británii 4,546 l) angl.

bušel

bushel /bušel/ (j. objemu obilia v anglosaských krajinách, asi 36 l) angl.

barrel

barel (j. objemu, najmä pre kvapaliny, 158,988 l) angl.

žajdlík (stará j. objemu, 0,35 – 0,48 l) lat.-nem.

holba (stará j. objemu kvapalín, 0,775 l) nem. hist.

pinta (stará j. objemu tekutín a sypkých látok, 0,95 l, 1,91 l) franc.

gbel (stará j. objemu, 13 l al. 110 l) nem.

fúr (stará j. objemu pre víno, 2 000 až 2 500 l) nem.

rumpeľ (miera na pálenku) nem. zastar.

dioptria (vedľajšia j. optickej mohutnosti, lámavosti) gréc. fyz.

fón (j. hladiny hlasitosti) gréc. fyz.

son (j. hlasitosti) lat. fyz.

magnitúda (j. jasnosti hviezd) lat. astron.

bit (najmenšia j. množstva informácie) angl.

byte /bajt/ (8 bitov) angl.

shannon /šenon/ (j. množstva informácie) vl. m.

decibel (bezrozmerná logaritmická j. na meranie výkonu, útlmu, hladiny intenzity zvuku, akustického tlaku a pod.) lat. + vl. m.

mach (j. rýchlosti rovnajúca sa rýchlosti zvuku vo vzduchu, 340 m/s) vl. m. fyz.

jednotky počtu kusov

tucet (12 kusov) franc.-nem.

mandeľ (15 kusov) nem.

gros (veľtucet, 144 kusov) franc.

talent (stredoveká číselná j., 240 kusov, najmä mincí) gréc.-lat.

arch (j. rozsahu textu, 36-tisíc tlačových znakov) lat.

dol (j. intenzity bolesti) lat. psych. lek.

gén (j. genetickej informácie uložená v chromozómoch, dedičná vloha, faktor dedičnosti) gréc. biol.

jazyk

jazyk 1 (sústava vyjadrovacích znakových prostriedkov a jej čiastkový útvar, reč)

lingvo- lat. v zlož. sl.

langue /láng/ (j. ako systém u de Saussura) franc. lingv.

language /langáž/ (reč ako schopnosť používať jazyk u de Saussura) franc. lingv.

parole /parol/ (reč ako uskutočnenie jazyka, jaz. systému u de Saussura) franc. lingv.

newspeak /njúspík/ (j. vzdialený od reálneho života, používaný v administratíve a pod.) angl.

slang /sleng/ (j. pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí) angl.

žargón franc. lingv.

hantírka (nespisovný príznakový j. určitej spoločenskej al. pracovnej skupiny, vrstvy) nem. pejor.

argot (ostatným nezrozumiteľný j. protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov) franc. lingv.

dialekt (nárečie) gréc.-lat.

cockney /kokny/ (nárečie ľudových vrstiev v časti Londýna East End) angl.

koiné (nadnárečový j., predstupeň spisovného j.) gréc. lingv.

handrbulčina nem. hovor. pejor.

harkabúzština (nezrozumiteľný j. premiešaný s inými j.) franc. pejor.

substrát (j. pôvodného podmaneného obyvateľstva obsiahnutý v jazyku neskôr usadeného obyvateľstva) lat. lingv.

superstrát (j. víťazného podmaniteľského národa obsiahnutý v jazyku skôr usadeného obyvateľstva) lat. lingv.

adstrát (j. vytvorený miešaním dvoch jazykov bez zániku jedného jazyka) lat. lingv.

cheirofázia

cheirológia

chirológia (posunková reč u hluchonemých) gréc. odb.

daktylológia (posunkový j. hluchonemých) gréc.

daktylofázia (prstový j. hluchonemých) gréc.

prešpuráčtina

prešpuráčina (j. starších Bratislavčanov) vl. m. zastar.

švábčina (nem. j., nemčina) vl. m. pejor.

landsmál

nynorsk (nórsky j., jedna z foriem) nór. lingv.

dravidský j. (j. strednej a južnej Indie)

makarónčina (j. miešajúci slová a jaz. väzby rôznych jazykov, najmä latinčiny a národných jazykov, používaný pri písaní humoristických al. satirických básní) tal.

lingua franca /-gva -ka/ (taliančina pomiešaná s arabčinou, gréčtinou, francúzštinou, so španielčinou, používaná v stredomorských prístavoch) lat. lingv.

pidgin /-dž-/

pidžin

Pidgin English (j. vzniknutý na základe angličtiny pri obchodnom styku na Ďalekom východe a v juhovýchodnej Ázii) angl. lingv.

basic english /bejsik ingliš/ (zjednodušená angličtina používaná v medzinárodnom styku) angl.

jidiš (j. Židov v Európe a USA s nem. základom a hebr. a slovan. prvkami) hebr.-nem.

esperanto (umelý medzinárodný j. vytvorený 1887 poľ. lekárom Zamenhofom) franc.

ido (j. vytvorený úpravou esperanta 1907 L. Couturatom) um.

volapük (j. vytvorený zo základov slov prirodzených jazykov J. M.Schleyerom, 1879) um.

kathareusa (j. vytvorený podľa ant. gréčtiny, atičtiny v 19. st.) gréc.

novial (j. vytvorený na základe angličtiny 1928 O. H. Jespersenom) lat. lingv.

interglosa (j. dodatočne urobený Horbenom, 1943) lat. lingv.

pazilália

pazilógia (medzinárodný j. zrozumiteľný vzdelancom) gréc.

ro (j. vytvorený Fosterom) um.

spelin (j. vytvorený zo základov slov umelých a prevzatých zo živých jazykov) um. lingv.

occidental /okci-/

okcidentál (j. vytvorený na základe románskych slovných základov E. de Wahlom, 1922) lat. lingv.

interlingva

interlingua

interlingue /-gve/ (j. reformovaný amer. kolektívom pod vedením A. Godeho) lat. lingv.

meidal (j. vytvorený zo základov slov prirodzených jazykov) um. lingv.

sobrésol (j. vytvorený z novoutvorených jaz. prostriedkov, novotvarov) um. lingv.

introflexívny j. (druh j., ak sa gramatické funkcie vkladajú do koreňa, základu slova) lat.

izolačný j. (druh j., ak gramatické funkcie vyjadrujú lexikálne prvky) lat.

aglutinačný j. (druh j., ak každý gramatický prvok vyjadruje práve jednu gramatickú funkciu) lat.

flektívny j. (druh j., ak sa gramatické funkcie vyjadrujú ohýbaním) lat.

inkorporujúci j. (druh j., ak štruktúra vetných vzťahov je vyjadrená pri slovese) lat.

programovací j. (j. určený a používaný na zostavovanie súhrnu príkazov vložených do počítača) gréc.

basic /bejsik/ (jednoduchý programovací j.) angl.

fortran (programovací j. na riešenie vedeckých úloh) angl. skrat.

pascal (vyšší štruktúrovaný programovací j.) vl. m. kyb.

algol (vyšší programovací j.) angl. kyb.

zariadenie

zariadenie 1 (predmet al. mechanizmus na vykonávanie určitej činnosti, operácie)

aparát lat.

mašina franc.-nem. hovor. zastar. al. expr.

mechano- (prístroj) gréc. v zlož. sl.

aparatúra (sústava nástrojov, prístrojov) lat.

tandem (z. zložené z dvoch a viac strojov za sebou, usporiadanie dvoch strojov za sebou) angl. tech.

panel (z. v podobe dosky) lat.-hol.

patent (dômyselné z.) lat. hovor. aj iron.

robot (prístroj vykonávajúci zložité operácie podľa vloženého programu, nahradzujúci ľudskú prácu) um.

automat (prístroj vykonávajúci určitú činnosť bez ľudskej obsluhy, samočinne) gréc. tech.

bankomat (peňažný automat, najmä na výdaj hotovosti) tal. + gréc.

changemat /čejndžmat/ (automat na výmenu peňazí, valút) angl. bank.

pačinko (výherný automat, kovová guľka v poli otvorov) jap.

manipulátor (ovládacie z. na narábanie s materiálom) lat. odb.

detektor (z. na zisťovanie prítomnosti niečoho, určitého javu, napr. plynov v bani, žiarenia a pod.) lat.

tester (prístroj, v kt. sa vykonáva skúška na zistenie hodnôt, vlastností, skúšač) angl. tech.

sonda (prístroj na preskúmanie ťažko prístupných miest) franc.

statív (stojan, podstavec na upevnenie prístroja) lat. tech.

gondola (stojan, polica al. iné z. na umiestnenie a vystavovanie tovaru) tal. obch.

aretácia (z. chrániace meracie z. pred poškodením jeho pohyblivých častí) franc. tech.

stabilizátor (z. na upevnenie, ustálenie) lat.

regulátor (z. na usmerňovanie, upravovanie niečoho) lat. tech.

adaptér

adaptor (doplnkové z. umožňujúce rozšírenie použitia iného zariadenia) franc. lat. tech. ozn.tech.

booster /buster/

buster (pomocné, prídavné, posilňujúce z.) angl.

selektor (z. umožňujúce výber) lat. odb.

ciachovačka

ciachovadlo (prístroj na označovanie predmetov úradnou značkou ako potvrdenie vykonanej kontroly, premerania ich správnosti a použiteľnosti, značkovačka) nem.

siréna (z. na oznamovanie, ohlasovanie, upozornenie prenikavým zvukom, húkačka) gréc. vl. m.

klaksón (siréna na motorovom vozidle) angl.

tyfón (siréna na lodi s veľkým dosahom) gréc. lod.

alarm (bezpečnostné z. na ochranu majetku al. osôb) tal.

semafor (z., kt. sa dáva znamenie v železničnej a cestnej doprave, optické návestidlo) gréc.

maják (z. vysielajúce svetelné, zvukové a iné signály pre orientáciu lodnej a leteckej dopravy) rus.

paralyzátor

paralyzér (osobný ochranný prístroj na ochromenie útočníka, najmä elektrickým výbojom) gréc.

kuker (malý ďalekohľad,najmä div.) nem. hovor. zastar.

turmon (malý ďalekohľadna jedno oko, pomôcka pre slabozrakých) franc. lek.

vizír (pomocný malý ďalekohľad, hľadáčik) franc. hovor.

periskop (optický prístroj na pozorovanie zo skrytého miesta, ďalekohľad s dvojitým zalomením používaný napr. v ponorkách) gréc. opt.

reflektor (zrkadlový ďalekohľad) lat. astron.

teleskop (hvezdársky zrkadlový ďalekohľad) gréc. fyz.

triéder (dvojitý ďalekohľad) gréc. fyz.

refraktor (ďalekohľads objektívom tvoreným jednou al. viac šošovkami veľkého priemeru a veľkej ohniskovej vzdialenosti) lat. astron.

ekvatoreál (ďalekohľad, kt. hlavná os smeruje na svetový pól) lat. astron.

heliograf (ďalekohľad na fotografovanie slnečnej fotosféry) gréc. astron.

heliometer (ďalekohľadna presné meranie malých vzdialeností na oblohe) gréc. astron.

telestereoskop (prístroj zložený z dvoch ďalekohľadov s objektívmi umiestnenými ďalej od seba) gréc. opt.

siderostat (zrkadlové z. vrhajúce svetlo hviezdy do pevného ďalekohľadu v rovnakom smere) gréc. astron.

mikroskop (prístroj na pozorovanie veľmi malých predmetov al. organizmov, drobnohľad) gréc.

stereomikroskop (mikroskop poskytujúci priestorový obraz predmetu) gréc.

binokulár (mikroskop na pozorovanie oboma očami) lat. fyz.

monokulár (z. na pozorovanie jedným okom) gréc. + lat. fyz.

komparátor (prístroj na presné porovnávanie dĺžok al. tvarov s dvoma mikroskopmi) lat. tech.

diopter (z. na zameriavanie, zameriavač, priezor, muška) gréc. odb.

stereoskop (prístroj na pozorovanie priestorových snímok, obrazov) gréc. fyz.

spektroskop (prístroj na pozorovanie usporiadania zloženého žiarenia podľa vlnových dĺžok) lat. fyz.

pantograf (prístroj na mechanické prekresľovanie plánov v inej mierke, zväčšovaním al. zmenšovaním) gréc. tech.

deaerátor (prístroj na odvzdušňovanie, odvzdušňovač) lat. + gréc.

emulzor (prístroj na prípravu zmesi dvoch al. viac nemiešateľných, jemne rozptýlených kvapalín) lat. chem. tech.

homogenizátor (prístroj vykonávajúci prevedenie rôznorodej zmesi na rovnorodú) gréc. odb.

autogén (z. na rezanie a zváranie kyslíkom, plameňom, zváračka) gréc.

letovačka (prístroj na spájanie kovov roztavenou zliatinou s nižšou teplotou topenia, spájkovačka) nem.

extinktor lat. zastar.

minimax (hasiaci prístroj) lat.

sprinkler (sprchové hasiace z. samočinne uvádzané do chodu pri zvýšení teploty) angl. tech.

psychrofor gréc. lek.

refrigerátor (chladiaci prístroj, chladič) lat. fyz.

akvalung (potápačský vzduchový dýchací prístroj) lat. + angl.

aerofor (starší prístroj dodávajúci vzduch na dýchanie, najmä potápačom) gréc. tech.

kesón (duté oceľové al. oceľobetónové z. bez dna na zakladanie stavieb pod vodou, potápací zvon) franc. stav.

indikátor (prístroj na zisťovanie obsahu otravných a nedýchateľných plynov v baniach) lat. ban.

pneumatogén (banícky záchranný dýchací prístroj) gréc. ban.

lubrikátor (prístroj na automatické mastenie valcov a posúvačov parných strojov) lat. tech.

filter (z. na zadržiavanie, oddeľovanie, zachytávanie určitej zložky zo zmesi) lat.

separátor (z. na oddeľovanie, odlučovanie látok, odlučovač) lat. tech.

dekantér

dekantátor (z. na čistenie kvapaliny, oddeľovanie kvapaliny od usadeniny, usadzovacia nádrž, odlučovač) lat.

centrifúga lat.

centrovka (z. na oddelenie zložiek zmesi pôsobením odstredivej sily, odstredivka) lat. slang.

dozátor

dozifikátor (z. na dávkovanie, rovnomerné podávanie materiálu, dávkovač) gréc.

pyrolyzátor (z. na štiepenie zložitejších látok na jednoduchšie za vysokej teploty) gréc. chem.

reaktor (z., v kt. prebiehajú postupy, pri kt. dochádza ku kvalitatívnej zmene látky, chem. reakcie chem.; z. na štiepenie atómových jadier fyz.) lat.

vax (prístroj na hĺbkové pranie a sušenie kobercov) um.

klimatizácia gréc.

air condition /ér kondišn/ (z. na úpravu teploty, čistoty, vlhkosti vzduchu v uzatvorenom priestore) angl.

ventilácia

ventilátor (z. na vetranie, vetrák) lat.

aspirátor (prístroj na odsávanie vzduchu, prípadne na vetranie al. odprašovanie skladov) lat. tech.

multivent (z. na rovnomerný prívod vzduchu cez strop pri celkovom vetraní) lat. tech.

digestor (z. na odsávanie nežiaducich výparov, pár a pod., v laboratóriu, kuchyni a pod., odsávač) lat. odb.

exhaustor (z. na odsávanie vzduchu, odčerpávanie plynu) lat. tech.

bojler (z. na prípravu teplej vody, ohrievač, najmä prietokový) angl.

kalorizátor (z. na rovnomerné ohrievanie kvapalín) lat. tech.

regenerátor (z. na ohrievanie plynu na vysokú teplotu) lat. tech. hut.

pastér (prístroj na konzervovanie mlieka a pod. krátkodobým zahriatím pod bod varu) vl. m. potrav.

mixér (kuchynský prístroj na drvenie a miešanie potravín, miešač) angl.

konša (ohrievané z. na zjemňovanie čokoládovej hmoty prešľahávaním) franc. cukr.

blanšér franc.

blanšírovačka (z. na rýchle a krátkodobé zahrievanie ovocia, zeleniny al. mäsa pred konzervovaním, predvárač) franc. potrav. slang.

espreso

espresso

preso

presso (prístroj na prípravu kávy v prístroji na rýchle prekvapkávanie pod tlakom, prekvapkávací kávovar) tal.

samovar (prístroj na varenie vody na čaj, pôvodne v Rusku) rus.

toastovač /tou-/

toaster /tou-/ (z. na opekanie chleba al. sendviča bez tuku, hriankovač) angl.

gril (z. na pečenie jedál, najmä mäsa, bez tuku pôsobením ohňa al. tepla, ražeň) franc.-angl.

barbecue /bárbikjú/ (gril v prírode, pri pikniku) angl.

stepper (prístroj napodobňujúci chôdzu po schodoch, určený na udržovanie telesnej zdatnosti) angl. šport.

depilátor

epilátor (prístroj na odstraňovanie nežiaducich chĺpkov a vlasov) lat.

fön

föhn

fén (elektrický prístroj na sušenie vlasov, sušič) nem.

kulma nem.

ondulovačka (prístroj, kliešte na vlnenie vlasov) lat.

mangeľ (z. na hladenie tkanín al. papiera parou a teplom) nem.

amylograf (prístroj na zisťovanie akosti raže a ražnej múky) gréc. potrav.

galaktometer

laktomer

laktodenzimeter (prístroj na určovanie hustoty mlieka) gréc.

galaktoskop

laktoskop (prístroj na určovanie množstva tuku v mlieku) gréc.

butyrometer (prístroj na meranie obsahu tuku v mlieku, tukomer) gréc. potrav.

ebuliometer

ebulioskop (prístroj na meranie obsahu liehu v tekutinách) lat. + gréc.

ovoskop

ovodenzimeter (prístroj na určovanie čerstvosti vajec, presvecovač vajec) lat. + gréc. potrav.

sexaskop (prístroj na určovanie pohlavia jednodňových kureniec) lat. + gréc. poľnohosp.

redrying /ridraj-/ (p. na konečnú úpravu tabaku, tabakovej suroviny) angl. tech.

gápeľ

gepeľ nem. poľnohosp. zastar.

žentúr (z. na pohon poľnohosp. strojov uvádzané do kruhového pohybu zapriahnutým dobytkom) nem.

monitor (prístroj na sledovanie a kontrolu životne dôležitých funkcií) lat. lek.

endoskop (prístroj na vyšetrovanie telových dutín a dutých orgánov) gréc. lek.

fonendoskop (prístroj na sluchové vyšetrenie činnosti pľúc, srdca a pod.) gréc. lek.

röntgen (prístroj na presvecovanie hmoty, tela elektromagnetickým žiarením s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou) vl. m.

tomograf gréc. lek.

cétéčko (vrstvovýröntgen na hĺbkové snímkovanie orgánov) angl. skr.

stetoskop (prístroj v tvare rúrky na počúvanie, vyšetrovanie pľúcnych a srdcových šelestov) gréc. lek.

kardiograf

elektrokardiograf (prístroj na zaznamenávanie činnosti srdca) gréc. lek.

stimulátor (prístroj na povzbudzovanie činnosti určitého orgánu, napr. srdca) lat.

kardiostimulátor gréc. + lat.

pacemaker /pejsmejker/ (z. na podporu, posilňovanie činnosti srdca elektrickými impulzmi) angl. lek.

fonokardiograf (prístroj na grafické zaznamenávanie srdcových oziev a šelestov) gréc. lek.

defibrilátor (prístroj na jednorazové podráždenie srdca el. prúdom pre obnovenie rytmu srdca) lat. lek.

tachygraf (prístroj na meranie rýchlosti pulzu) gréc. lek.

tonometer gréc. lek.

sfygmomanometer

sfygmometer (prístroj na meranie krvného tlaku, tlakomer) gréc. lek. zastar.

sfygmograf (prístroj znázorňujúci pulzovú vlnu tepien) gréc. lek.

oxymeter (prístroj na meranie obsahu, dostatku kyslíka v krvi) gréc. lek.

rinoskop (zrkadlový prístroj na vyšetrovanie nosovej dutiny) gréc. lek.

laryngoskop (prístroj na vyšetrovanie hrtana) gréc. lek.

pneumograf (prístroj na zaznamenávanie frekvencií dýchania) gréc. lek.

sprigraf (prístroj na zaznamenávanie dýchacích pohybov) lat. + gréc. lek.

tracheoskop (zrkadlový prístroj na vyšetrovanie priedušnice) gréc. lek.

bronchoskop (prístroj na vyšetrovanie priedušiek) gréc. lek.

spirometer (prístroj na meranie množstva vdychovaného a vydychovaného vzduchu) lat. + gréc. lek.

respirátor (dýchací prístroj zachytávajúci pevné častice) lat. lek.

inhalátor (prístroj na vdychovanie liečivých látok v podobe pár, plynov a pod.) lat. lek.

myostimulátor (prístroj na elektrické dráždenie kostrového svalstva) gréc. + lat. lek.

litoklast (prístroj na drvenie močových kamienkov) gréc. lek.

fonoskop (prístroj na skúmanie pohybov ústnych svalov pri článkovaní reči) gréc. odb.

monoblok (prístroj na úpravu chybného postavenia zubov detí) gréc. + franc. lek.

gastroskop

stomatoskop (optický prístroj na vyšetrovanie žalúdka) gréc. lek.

rektoskop (optický prístroj na vyšetrovanie konečníka) lat. + gréc. lek.

otoskop (prístroj na vyšetrovanie ucha zrakom, ušné zrkadlo) gréc. lek.

otofón (načúvací zosilňovací prístroj pre nedoslýchavých) gréc. lek.

audiofón (prístroj umožňujúci lepšie počuť slabo počujúcim) lat. + gréc.

perimeter (prístroj na meranie rozsahu zorného poľa oka) gréc. lek.

oftalmoskop (prístroj na vyšetrovanie očného pozadia) gréc. lek.

fotostimulátor (p. na dráždenie zraku svetelnými impulzmi) gréc. + lat. lek.

optofón (prístroj umožňujúci nevidiacim čítať sluchom) gréc.

olfaktometer (prístroj na meranie citlivosti čuchu) lat. + gréc. lek.

esteziometer (prístroj na meranie citlivosti kože pri dotyku al. tlaku) gréc. psych.

algezimeter (prístroj na meranie citlivosti na bolesť) gréc. lek.

vaginoskop (optický prístroj na vyšetrovanie pošvy) lat. + gréc. lek.

hysteroskop (prístroj na vyšetrovanie dutiny maternice) gréc. lek.

inkubátor (prístroj na udržovanie stálej teploty, vlhkosti, prívodu kyslíka a čistoty vzduchu, pre predčasne narodené deti) lat. lek.

kuvéza (lôžko na tepelnú ochranu predčasne narodených detí) franc.

tremograf (prístroj na zaznamenávanie chvenia rúk, prstov skúšanej osoby, pri psych. výskumoch) tal. + gréc. lek.

tachistoskop (prístroj na meranie rýchlosti postrehu, kt. rýchlo strieda kartičky s obrázkami, písmenami) gréc. psych.

oneirograf (prístroj na zaznamenávanie snov a obrazu mozgovej činnosti) gréc. psych. lek.

ergometer (prístroj na meranie svalovej práce človeka) gréc. lek.

ergograf (prístroj na zaznamenávanie svalovej námahy, práce) gréc. lek.

solárium (prístroj na ožarovanie, opaľovanie ultrafialovým žiarením) lat. lek.

solux (prístroj vyžarujúci infračervené lúče, používaný v lekárstve, infračervený žiarič) um.

sauna (z. na suchý horúci potný kúpeľ so striedaním prehriatia organizmu s prudkým ochladením) fín.

termokauter (prístroj na vypaľovanie tkanív) gréc. lek.

ortéza (prístroj, pomôcka umožňujúca funkciu postihnutého orgánu) gréc. lek.

fixátor (z. na upevnenie, znehybnenie zlomeniny, upevňovač) lat. lek.

pulmotor (kriesiaci prístroj na umelé dýchanie používaný pri poruchách dýchania) lat. lek.

reanimátor (záchranný oživovací prístroj na umelé dýchanie a pod.) lat. lek.

palarizátor (z. na ničenie mikroorganizmov v mlieku rýchlym a krátkym zahriatím na 140 °C) lat. potrav.

juke-box /džúk/ (hrací hud. automat) angl.

music box /mjúzik/ (z. na reprodukciu hudby, automatická hud. skriňa) angl.

polyfón (music box hrajúci hudbu z perforovanej platne) gréc. hud.

telekomunikácia

telekomunikácie (z. na prenos informácií na diaľku) gréc. + lat.

telefón (z. na prenos zvuku, najmä reči, na diaľku) gréc.

ligifón

ligyfón (hlasný banský telefón) gréc. ban.

mobil

handy /hendi/ (prenosný telefón) angl. hovor.

handsfree /hendsfrí/ (mobil umožňujúci telefonovanie bez držania v ruke) angl.

telegraf (z. na prenos písomných správ na diaľku dohovorenými značkami) gréc.

telefax gréc. + angl.

fax (z. na elektronický prenos textových, obrazových a pod. dokumentov po telefónnej sieti) angl.

teleautograf gréc.

telewriter /-rajter/ (prístroj na prenášanie rukopisov a jednoduchých kresieb na diaľku) angl. el.tech.

reproduktor lat. ozn.tech.

reprák lat. slang.

amplión (z. na prenos zvuku meniace elektrické signály na zvukové, elektrakustický menič) lat.-angl.

megafón (z. na usmernenie al. zosilnenie zvuku hovoriacej osoby, zosilňovač zvuku) gréc.

mono (jednokanálový prístroj na prenos záznamu zvuku) gréc.

stereo (dvojkanálový prístroj na prenos záznamu zvuku) gréc.

hi-fi

hifi

Hi-fi

Hi-Fi

Hifi (elektroakustické z. s veľmi kvalitnou, vernou reprodukciou) angl. skr.

blatnerfón (z. na záznam zvuku na oceľový pás al. drôt) nem. + gréc. zastar.

ampex (prvé z. na magnetický záznam obrazu a zvuku) vl. m.

gramofón (prístroj na reprodukciu zvukového záznamu nahratého na platne) gréc.

magnetofón gréc.

magneťák

magič

magiš (prístroj na záznam zvuku na pás a jeho reprodukciu) gréc. subšt.

diktafón (prístroj na záznam a opakovanie, reprodukciu reči) lat. + gréc.

volkmen

walkman /vókmen/ (prístroj na reprodukciu zvukového záznamu nahratého na magnetofónovej kazete, malý prenosný prehrávač so sluchátkami) angl.

diskman

discman /diskman/ (prístroj na reprodukciu zvukového záznamu nahratého na kompaktnom disku, malý prenosný prehrávač so sluchátkami) angl.

fonograf (prístroj na reprodukciu zvukového záznamu zachyteného na voskový povrch valca) gréc. hist.

equalizér (z. na úpravu signálu v elektrofonickej hudbe) lat.

mikrofón (z. na sprostredkovanie prenosu zvuku premenou mechanických kmitov na elektrické, elektroakustický menič) gréc.

mikroport (malý bezdrôtový mikrofón pripnutý na odeve) gréc. + lat.

fotoaparát (z. na zhotovovanie obrazov vzniknutých pôsobením svetla na citlivú vrstvu filmu al. dosky) gréc. + lat.

kamera (prístroj na snímanie obrazu) gréc.-lat.

videokamera lat. + gréc.-lat.

kamkordér

kamkorder

camcorder /kamcor-/ (kamera na magnetický záznam) angl. skr.

bioskop

kinematograf (prístroj na nakrúcanie al. premietanie filmov) gréc. zastar.

laterna magika

laterna magica /-ka/ (jednoduchý premietací prístroj) lat.

rekordér (prístroj na nahrávanie a prehrávanie zvuku, obrazu) angl.

magnetoskop gréc. odb.

videorekordér lat. + angl.

videomagnetofón lat. + gréc.

video (z. na magnetický záznam, kopírovanie a reprodukciu obrazu a zvuku) lat. hovor.

projektor (premietací prístroj) lat. film.

videoprojektor (prístroj na premietanie magnetických záznamov obrazu a zvuku) lat.

diaprojektor (prístroj na premietanie diapozitívov) gréc. + lat. fot.

epidiaskop

epidiaprojektor (prístroj na premietanie diapozitívov a nepriehľadných predlôh) gréc. fyz.

episkop

epiprojektor (prístroj na premietanie nepriehľadných predlôh osvetlených dopadajúcim svetlom) gréc.

televízia

televízor gréc. + lat.

telka

telkáč (prístroj na prijímanie elektrického signálu prenášajúceho obraz a zvuk na diaľku) gréc. + lat. slang.

eidophor /ejdofor/

eidofor /ej-/ (z. na premietanie televízneho obrazu na veľkú plochu) gréc.

stroboskop (prístroj na pozorovanie obrázkov rozloženého pohybu al. na meranie frekvencie obrátok, založený na zotrvačnosti vnímania ľudského oka) gréc.

tónoskop (prístroj na zaznamenávanie ľudského hlasu v podobe obrazu) gréc. fon.

mixér (z. na úpravu zvuku vo filme a pod., na miešanie zvukov) angl.

anténa (z. na vysielanie al. príjem elektromagnetických vĺn) lat.-franc. ozn.tech.

dipól gréc.

dipólová anténa (anténa s dvoma súmernými vodičmi) gréc. + lat.-franc.

satelit lat. hovor.

satelitná anténa (oblúková anténa na príjem televíznych programov z družice) lat. + lat.-franc.

hardvér

hardware /-vér/ (technické prostriedky osobného počítača) angl. výp. tech.

upgrade /apgrejd/ (doplnený, aktualizovaný, vylepšený hardvér) angl. výp. tech.

monitor (z. na sledovanie a kontrolu vysielaných signálov al. prevádzky zariadenia odb.; z. na zobrazenie hlásenia o stave výp. systému a jeho činnosti výp. tech.) lat.

displej

display /displej/

screen /skrín/ (z. na zobrazenie výstupnej informácie, číslic a znakov, zobrazovacia jednotka, obrazovka) angl.

interface /-fejs/

interfejs (z. slúžiace vzájomnému spojeniu dvoch zariadení výpočtovej techniky a spôsob ich komunikácie) angl. výp. tech.

modem (z. na prenášanie údajov medzi počítačmi pomocou telefónnej linky) angl. skr.

skener

scanner /skener/ (z. na optické snímanie obrazovej predlohy, obrazový snímač) angl.

dekódovač

dekodér (z. na prevádzanie informácie z jednej sústavy znakov do druhej, pôvodnej) lat. porovnaj jednotka 2pamäť 3

peoplemeter /píplmeter/ (elektronické meracie z. na zisťovanie sledovanosti televíznych programov) angl.

detektor (z. na zisťovanie a hodnotenie pravdivosti výpovede vyšetrovanej osoby) lat. d. lži

cyklostyl (jednoduchý prístroj na rozmnožovanie strojom písaných písomností) gréc.

xerograf

xerox (prístroj na rozmnožovanie založené na elektrostatickom princípe) gréc.

hektograf (prístroj na rozmnožovanie zastar. technikou rozmnožovania používajúcou analínové farby a želatínovú vrstvu) gréc.

eidograf /ej-/ (prístroj na prenášanie, kopírovanie výkresov, plánov a pod.) gréc.

ormig (liehový prístroj na rozmnožovanie) um. polygr. slang.

voltmeter (prístroj na meranie elektrického napätia) vl.m. + gréc.

ampérmeter (prístroj na meranie elektrického prúdu) vl.m. + gréc.

ohmmeter /óm-/ (prístroj na meranie elektrického odporu) vl.m. + gréc. fyz.

wattmeter (prístroj na meranie výkonu elektrického prúdu) vl.m. + gréc. eltech.

logometer (prístroj na meranie pomeru dvoch prúdov al. napätí) gréc. eltech.

kondenzátor (prístroj na hromadenie el. náboja) lat. eltech.

reostat (prístroj na reguláciu elektrického prúdu zmenou odporu) gréc. eltech.

relé (prístroj na prenášanie impulzov z jedného elektrického obvodu do druhého, elektrický spínač) franc. eltech.

crossbar /kro-/ (krížový spínač) angl. eltech.

cynometer (prístroj na meranie dĺžky elektromagnetických vĺn) gréc. odb.

akumulátor (z. na uchovávanie, hromadenie energie a jej postupné uvoľňovanie, odber) lat.

generátor (z. na premenu jednej energie na inú) lat. odb.

alternátor (generátor na výrobu striedavého prúdu) lat. eltech.

dynamo (prístroj na výrobu jednosmerného el. prúdu) gréc. eltech.

konvertor (z. meniace striedavý prúd na jednosmerný al. naopak, menič prúdu) lat. eltech.

detektor (z. na menenie striedavého el. napätia, prúdu, na jednosmerné, usmerňovač) lat. eltech.

invertor (z. na zmenu jednosmerného prúdu na striedavý, striedač) lat. eltech.

tranformátor lat.

trafák

trafo (z. na premenu napätia al. intenzity striedavého elektrického prúdu) lat. slang.

tachogenerátor (generátor na prevod otáčavej rýchlosti na elektrický prúd) gréc. + lat. eltech.

kvantový generátor (generátor na vytváranie elektromagnetického žiarenia pomocou vynútenej emisie medzi vhodnými energetickými hladinami v atómoch, molekulách al. pevných látkach) lat.

laser /lejzer, laser/ (kvantový generátor optického žiarenia) angl. skr. fyz.

maser /maser, mejzer/ (kvantový generátor mikrovlnného žiarenia) angl.

raser /rejzer/ (kvantový generátor röntgenového žiarenia) angl. skr. tech.

gaser /gejzer/ (kvantový generátor gama žiarenia) angl.

rádiometer (prístroj na meranie žiarenia) lat. + gréc. fyz.

dozimeter (prístroj na meranie dávok rádioaktívneho žiarenia) gréc. fyz.

spektrograf (prístroj na zaznamenávanie usporiadania zloženého žiarenia podľa vlnových dĺžok) lat. fyz.

pyrheliometer (prístroj na meranie priameho slnečného žiarenia) gréc. odb.

rádioatmometer (z. na meranie účinku slnečného žiarenia na vyparovanie z povrchu rastlinných listov) lat. + gréc. odb.

luxmeter (prístroj na meranie osvetlenia) lat. + gréc. fyz.

pyranometer gréc. fyz.

solarimeter (prístroj na meranie celkového slnečného žiarenia) lat. + gréc. geofyz.

reflektor (z. na odrážanie svetelných lúčov, žiarenia) lat.

senzor (z. na premenu fyzikálnej veličiny na elektrický signál, snímač) lat. fyz.

konektor (z. na prepojenie káblov a ich pripojenie k prístroju, súčiastka na spájanie častí elektonických prístrojov, spojka kábla, vidlica a zásuvka) lat. eltech.

port (vstupný al. výstupný konektor) angl. výp. tech.

elektrónka (banka s elektródami na riadenie toku elektrónov) gréc. eltech.

dióda (elektrónka al. polovodičová súčiastka s dvoma elektródami) gréc. eltech.

tranzistor (polovodičová zosilňujúca súčiastka nahradzujúca elektrónky) lat.-angl.

dynamometer (prístroj na meranie sily al. veľkosti krútiaceho momentu, silomer) gréc. fyz.

kalorimeter (prístroj na meranie tepla) lat. + gréc.

termometer gréc.

termometrum (teplomer) gréc. odb.

pyrometer (teplomer na meranie vysokých teplôt nad 1 000 °C na princípe tepelného žiarenia látky, žiaromer) gréc. fyz. tech.

talpotazimeter (tlakový teplomer využívajúci závislosť tlaku pár od teploty) gréc. fyz.

termograf (prístroj na meranie a zaznamenávanie zmien teploty vzduchu) gréc. fyz.

pyroskop (prístroj na odhadovanie vysokých teplôt, žiaromerka) gréc. odb.

termoregulátor (regulátor na udržiavanie teploty) gréc. + lat. tech.

termostat (z. na udržiavanie stálej teploty) gréc. tech.

kryostat (prístroj na udržovanie stálej nízkej teploty) gréc. fyz.

kondenzátor (z. na výmenu tepla, výmenník chladiaceho zariadenia, v kt. sa skvapalňujú pary chladiacou vodou) lat. tech.

transmisia /tranz-/ (z. na prenos pohybu a mechanickej sily, prevod) lat. tech.

dýza (z. na premenu tlakovej energie tekutiny na pohybovú, zužujúci sa kanál, tryska, hubica) rom.-nem. tech.

tachometer (prístroj na meranie rýchlosti al. počtu obrátok, rýchlomer, otáčkomer) gréc. tech.

tachograf (prístroj na zaznamenávanie počtu obrátok za jednotku času) gréc. tech.

tachoskop (prístroj na meranie obrátok, jednoduché počítadlo obrátok so stopkami) gréc. tech.

taxameter (prístroj v aute na zaznamenávanie prejdenej vzdialenosti a príslušného polatku) lat. + gréc.

pedometer (z. na približný odhad vzdialenosti, krokomer) lat. + gréc. tech.

hodograf

hodometer (prístroj na meranie vzdialenosti pomocou kolesa spojeného s počítačom obrátok) gréc.

spidograf (prístroj na meranie rýchlosti bežca na priamej trati) angl. + gréc. šport.

cyklometer (prístroj na približné meranie vzdialeností na plánoch a mapách geod.; prístroj na meranie prejdenej vzdialenosti na bicykli) gréc.

log (z. na meranie plavebnej rýchlosti lode) gréc. lod.

gravimeter (prístroj na meranie tiažového zrýchlenia) lat. + gréc.

pachymeter (prístroj na meranie hrúbky, hrúbkomer) gréc. tech.

duroskop (prístroj na meranie tvrdosti metódou pružného odrazu) lat. + gréc. fyz.

skleroskop (prístroj na meranie tvrdosti materiálu, najmä kovu, podľa výšky odrazu telieska s diamantovým hrotom) gréc. tech.

sklerometer (prístroj na určovanie tvrdosti nerastov) gréc. tech. miner.

ceilometer (prístroj na meranie výšky spodnej základne oblakov) angl. + gréc. met.

nefoskop (zastaraný prístroj na zisťovanie smeru a rýchlosti pohybu oblakov) gréc. meteor.

barometer

manometer (prístroj na meranie tlaku vzduchu, tlakomer) gréc. fyz.

aneroid (barometer využívajúci tlakovú deformáciu pružných stien kovových škatuliek) gréc.-franc. odb.

hypsometer

hypsotermometer

barotermometer

termobarometer (barometer využívajúci závislosť teploty varu kvapalín na tlaku vzduchu) gréc. fyz.

barograf (prístroj na zaznamenávanie priebehu zmien tlaku vzduchu) gréc. meteor.

dazymeter (prístroj na meranie hustoty plynov) gréc.

areometer gréc.

denzimeter (prístroj na meranie hustoty kvapalín, hustomer) lat. + gréc. fyz.

pyknometer (sklená nádoba na meranie hustoty kvapalín vážením) gréc. fyz.

limnigraf (prístroj na meranie a zapisovanie časového priebehu výšky hladiny vody) gréc.

medimaremeter (prístroj na stanovenie výšky strednej hladiny mora) lat. + gréc. geod.

mareograf (samočinný plavákový prístroj na zaznamenávanie zmeny výšky morskej hladiny pri pobreží) lat. + gréc. geogr.

batymeter (prístroj na meranie hĺbky vody, hĺbkomer) gréc. tech.

echolot (prístroj na meranie hĺbky vody a pod. využívajúci odraz ultrazvukových vĺn, ozvenový hĺbkomer) gréc. tech.

anemometer (prístroj na meranie rýchlosti a smeru vetra) gréc. meteor.

anemograf (prístroj na zaznamenávanie rýchlosti a smeru vetra) gréc. meteor.

citometer (prístroj na meranie objemového prietoku, napr. plynu) lat. + gréc. tech.

danaida (prístroj na meranie objemového prietoku kvapalín) gréc.

sublimátor (z. na premenu pevného skupenstva látky na skupenstvo plynné) lat. tech.

oscilograf (prístroj na pozorovanie a zaznamenávanie časového priebehu premenných veličín) lat. + gréc. fyz.

chronoskop (prístroj na meranie krátkych časových úsekov) gréc. tech.

chronograf (prístroj na zaznamenávanie časových údajov, časomer) gréc.

chronograf (náramkové al. vreckové hodinys centrálnou sekundovou ručičkou používané aj ako stopky) gréc.

chronometer (prenosné presné hodinyriadené zotrvačníkom používané v astron. al. navigácii) gréc. odb.

pendlovky (hodinys kyvadlom) nem. hovor.

pondusovky (hodinyso závažím) lat.

horológion (slnečné, vodné, pieskové z. na meranie času) gréc. kniž.

holiotropión (slnečné hodiny) gréc.

hydroskop (vodné hodiny) gréc.

klepsydra (vodné staroveké hodiny) gréc.

orloj lat.

horológium (vežové hodinyukazujúce viac astron. údajov) gréc.-lat. zastar.

metronóm (prístroj na určovanie taktu, časomer na určenie hudobného tempa, taktomer) gréc. hud.

vibrometer (prístroj na meranie chvenia, kmitania stroja a pod.) lat. + gréc. tech.

vibrograf (prístroj na zaznamenávanie nameraného chvenia, kmitania stroja a pod.) lat. + gréc. tech.

vibrátor (prístroj spôsobujúci, vyvolávajúci chvenie, kmitanie) lat. odb.

amortizátor

amortizér (z. na zabránenie vzniku rozkmitu škodlivých chvení a pod., tlmič) lat.-franc. tech.

katarakt (z. na tlmenie nežiaducich mechanických kmitov) gréc. tech.

moderátor (z. na tlmenie, spomaľovanie niečoho) lat. odb.

reduktor (z. na zníženie, zmenšenie tlaku, teploty, rýchlosti a pod.; z. na zníženie počtu otáčok, prevod) lat. tech.

multiplikátor (z. na zvyšovanie, násobenie výkonu, účinku a pod.) lat. tech.

seizmograf (prístroj na zaznamenávanie zemetrasení, zemetrasných vĺn, otrasov zeme) gréc. geofyz.

geofón (malý prenosný seizmograf používaný pri hľadaní ložísk a sledovaní banských otrasov) gréc.

seizmoskop (prístroj na oznamovanie slabých otrasov pôdy, zemetrasení) gréc. geofyz.

fonometer (prístroj na meranie intenzity zvuku, hlasu, zvukomer) gréc. fyz.

refraktometer (optický prístroj na meranie indexu lomu svetla) lat. + gréc. fyz.

chromatometer (prístroj na meranie farebnosti) gréc.

sférometer (prístroj na meranie krivosti guľových plôch) gréc. tech.

ombrometer

ombrograf gréc.

pluviometer

pluviograf (prístroj na meranie množstva atmosférických zrážok spadnutých za určité obdobie, zrážkomer na kvapalné zrážky, dažďomer) lat. + gréc. meteor.

chionograf (zrážkomer na tuhé zrážky, sneh) gréc. meteor.

totalizátor (zrážkomer za dlhšie obdobie, najmenej jeden rok) lat. meteor.

ombrograf (prístroj na zaznamenávanie časového priebehu množstva spadnutých zrážok) gréc. meteor.

drozograf (prístroj na meranie množstva rosy, rosomer) gréc.

hygroskop

hygrometer (prístroj na meranie zmien vlhkosti vzduchu, vlhkomer) gréc. meteor.

psychrometer (prístroj na meranie vlhkosti vzduchu na základe rozdielu teploty nameranej dvoma teplomermi) gréc. meteor.

polymeter (prístroj na meranie vlhkosti a rosného bodu, vlhkomer) gréc. meteor.

evaporimeter (prístroj na meranie výparu vody z vodnej hladiny al. pôdy, výparomer) lat. + gréc.

humidostat lat. + gréc.

hydrostat

hygrostat (z. na udržiavanie stálej vlhkosti) gréc.

eupateoskop (prístroj na meranie ochladzovacieho účinku okolia) gréc. fyz.

frigorimeter (prístroj na zisťovanie chladiaceho účinku okolia) lat. + gréc. tech.

psofometer (prístroj na meranie sily hluku, hlukomer) gréc. tech.

impinger (prístroj na meranie prašnosti, prachomer) angl.

klinometer (prístroj na meranie sklonu zemského povrchu, sklonomer, svahomer) gréc.

eklimeter (prístroj na určovanie výškových rozdielov, na vytyčovanie uhla sklonu terénu) gréc. geod.

variometer (prístroj na určovanie časových zmien fyz. veličiny, napr. geomagnetického poľa Zeme) lat. + gréc.

pasimeter (prístroj na meranie vnútorných rozmerov) gréc. tech.

boroskop (prístroj na kontrolu vnútorných povrchov) gréc. opt.

teodolit (optický prístroj na meranie a vytyčovanie vodorovných a zvislých uhlov) gréc. geod.

tachymeter (teodolit v teréne, aj na meranie vzdialeností) gréc. geod.

goniometer (prístroj na meranie uhlov, uhlomer) gréc.

astroláb (z. na meranie uhlov v rovine v staroveku a stredoveku) gréc. geod.

kvadrant (z. na meranie vertikálnych, zvislých uhlov používané v stredoveku) lat.

buzola (z. na meranie vodorovných uhlov od magnetického severu) tal. geod.

astroláb (prístroj na určovanie polohy kozmických telies, zemepisných súradníc al. času používaný v staroveku a stredoveku) gréc. astron. geod.

kompas (prístroj na určovanie svetových strán al kurzu pomocou magnetickej strelky) tal.-franc.

gyrokompas (kompas na princípe zotrvačníka s voľnou osou) gréc. tech.

rádiokompas (kompas určujúci smer pohybujúceho sa dopr. prostriedku k pozemnej rádiovej stanici) lat. + tal.

sextant (prístroj na meranie uhlovej vzdialenosti dvoch bodov al. výšky kozmického telesa nad obzorom a tým na určovanie zemepisnej polohy) lat. geol. astron.

gnómon (najstarší astron. prístroj, zvislá tyč al. stĺp so sústrednými kružnicami na určovanie uhlovej výšky Slnka a pod.) gréc. astron.

cirkumzenitál (prístroj na určovanie zemepisnej polohy z merania pohybu hviezdy) lat. + arab. astron.

oktant (starý prístroj na meranie zenitových vzdialeností kozmických telies astron.; astronavigačný prístroj na určovanie polohy lietadla let.) lat.

triquertum /-kve-/ (staroveký prístroj na meranie zenitových vzdialeností) lat. astron.

rádiolokátor lat.

radar (z. na určovanie polohy pozemných, námorných a vzdušných objektov pomocou odrazu elektromagnetických vĺn) angl. skr. tech.

ASR (radar na letisku) angl. skr. tech.

teleran (radar na pristávanie pri zlej viditeľnosti) angl. let.

gyroskop (zotrvačníks voľnou osou, súčasť leteckých navigačných prístrojov ako umelý horizont) gréc. tech.

odograf (vyhodnocovacie z. na let podľa prístrojov udávajúce polohu lietadla) gréc. let.

sonar (z. na zisťovanie polohy predmetu pod vodnou hladinou založené na princípe odrazu veľmi krátkych vĺn) angl. skr. lod.

protraktor (navigačný prístroj na určovanie polohy lode zložený z kruhu a troch ramien, na zakresľovanie polohy lode do mapy) lat. námor.

lokátor (prístroj poskytujúci nevidiacemu informácie o polohe predmetov) lat. tech.

noktovízia (z. umožňujúce vidieť predmety za tmy al. obmedzenej viditeľnosti a tento obraz prenášať pomocou infračerveného svetla) lat. tech.

katalyzátor (z. na znižovanie škodlivosti výfukových plynov áut) gréc.

karburátor (z. na prípravu zápalnej zmesi pre benzínové a plynové motory) franc. tech.

štartér (z. na spúšťanie motora, zariadenia do chodu, spúšťač tech.; z. na zapaľovanie žiarivky, zapaľovač eltech.) angl.

akcelerátor (z. na urýchľovanie elektricky nabitých častíc, urýchľovač fyz.; z., kt. vodič motorového vozidla riadi prívod palivovej zmesi do motora, plyn) lat.

diferenciál (z. na vyrovnávanie rôznych rýchlostí otáčania poháňaných kolies auta a pod., prevodový mechanizmus, prevod) lat. stroj.

linka (z. na premiestňovanie výrobku al. iného predmetu podľa sledu výroby al. iného postupu, pás, dopravník a pod.) lat.-nem. tech.

trasportér (z. na plynulú dopravu sypkého al. kusového materiálu, dopravník) lat.-franc. tech.

konvejer (z. na nepretržitú hromadnú dopravu materiálu a predmetov, článkový dopravník) angl. tech.

elevátor (z. na nepretržitú dopravu materiálu zvislým al. šikmým smerom, dopravník) lat. tech.

redler (z. na dopravu, reťazový dopravník na sypké hmoty) vl. m. tech.

elfa (z. na vykladanie repy a pod. z vagónov al. áut prúdom vody pod tlakom) um. tech.

paletizátor (z. na vyberanie, ukladanie, prepravu a premiestňovanie drevených al. kovových podložiek, plošín s normalizovanými rozmermi) tal.-franc. dopr.

lift (výťah) angl. hovor.

paternoster (obežný výťah s nepretržitým plynulým pohybom) lat. tech.

skip (výťahové z. na dopravu betónu a sypkých látok v nádobe ťahanej lanom po koľajniciach, košový šikmý výsypný výťah) angl. tech.

krepňa (z. na uchopenie a prenášanie bremien, najmä kamenných kvádrov) nem. hovor. stav.

ejektor (prúdové čerpadlo, prístroj na prepravu tekutín al. sypkých materiálov prúdom hnacej látky) lat.

injektor (ejektor využívajúci pohybovú energiu tekutiny) lat. tech.

pumpa nem.

nautilus (ponorné čerpadlo) lat. tech. slang.

monžík (prístroj na prepravu tekutín využívajúci stlačený vzduch) franc. tech.

volant (z. na určovanie smeru pohybu motorového vozidla) franc.

kormidlo (z. na určovanie smeru pohybu, najmä lode al. lietadla) rus.

korman (z. na určovanie smeru pohybu, najmä na bicykli) maď. hovor.

elevony (z. na určovanie smeru pohybu na krídlach, najmä bezchvostových lietadiel) lat. plur. let.

spojler

spoiler (z. na zlepšenie aerodynamických vlastností vozidiel v tvare štítu, krídla, usmerňovača prúdenia vzduchu) angl. motor.

propulzor (z. vytvárajúce ťah potrebný na premáhanie odporu pri pohybe lietadla al. lode, vrtuľa, koleso, veslo a pod.) lat. tech.

variometer (prístroj na meranie rýchlosti stúpania al. klesania lietadla) lat. + gréc. let.

trenažér (z. na výcvik vodičov, letcov a pod. napodobňujúce skutočné podmienky jazdy, letu a pod.) franc.

katapult (z. na vymrštenie pilota z lietadla; z. na skrátenie štartu lietadiel na krátkej dráhe) gréc. let.

rampa (z. na vypúšťanie rakiet) franc.

takeláž (pomocné lanové a plachtové z. plachetnice, všetky lodné sťažne, rahná, plachty a laná) hol. lod.

bakláž (uzáver prístavu al. ústia rieky pevným al. plávajúcim uzavrieracím zariadením, závorou) franc.

dalba (z. na uväzovanie lodí na vodnej ceste, rejde al. prístave, prístavné koly, spojené pilóty zarazené do dna) nem. lod.

tobogan (závitový sklz na dopravu kusového tovaru) indián.-angl. tech.

slip (z. na vyťahovanie úlovku na palubu rybárskej lode; z. na spúšťanie lodí na vodu al. ich vyťahovanie na breh, lodenicový sklz) angl. lod.

rizňa (žľab na spúšťanie dreva) nem. hovor.

heling

helling (z. v lodenici na vyťahovanie lode z vody, lodný výťah) nem. lod.

gyrostat (ťažký zotrvačníkvyužívaný napr. na zoslabenie kolísania lode) gréc. tech. porovnaj prostriedok|dopravný

turniket (z. na vpúšťanie návštevníkov po jednom a ich rátanie) franc.

garniža (z. na zavesenie, upevnenie záclon, rám, kt. toto z. zakrýva) tal.-nem.

žalúzia (sťahovacie z. zložené z dielcov, pruhov, na zaclonenie al. uzavretie okna, dvier, skrine a pod.) franc.

roleta (ochranný zvinovací kryt z pevného materiálu na výklade obchodu a pod.) franc.

tabelátor

tabulátor (z. na písacích strojoch a počítačoch slúžiace na písanie údajov do zoznamov al. súpisov v stĺpcoch) lat. tech.

inštalácia (tech. z. budovy na rozvod plynu a pod.) lat. tech.

armatúra (prídavné, pomocné al. ovládacie z., napr. na potrubných rozvodoch tekutín) lat. tech.

ventil (armatúra v potrubí na riadenie, obmedzovanie al. zastavenie pretekania, prúdenia kvapalín, plynov, záklopka) lat.

batéria (ventil na reguláciu al. miešanie vody) franc.

by-pass /bajpas/ (obtok, obchádzka, napr. obtokový ventil u parných turbín) angl. tech. dopr.

redukcia (ventil na obmedzenie prúdenia) lat. tech. slang.

fiting

fitink (tvarovaná spojka potrubia so závitom) angl. tech. slang.

hydrant (armatúra slúžiaca na väčší odber vody z verejnej siete, potrubia, na hasenie, polievanie a pod.) gréc.

sifón (z. zabraňujúce vnikaniu zápachu z potrubia do miestností a ulíc v tvare ohnutej rúry, zápachový uzáver) gréc.-franc. tech.

bidet (hygienické z. v tvare toaletnej misy na umývanie dolnej časti tela) franc.

praktikábel (z. umožňujúce zvislé členenie javiska, lešenie, podstavec a pod.) gréc.-franc.

sufita (z. na skryté osvetlenie javiska zhora) tal. div.

gilotína (z. na popravovanie ľudí sťatím) franc. vl. m.

flash /fleš/ (výbojkové bleskové z., blesk) angl. fot.

izolácia (z. na zamedzenie prenikania tepla, vlhkosti, energie, zvuku, žiarenia a pod.) tal.-franc. tech.

terárium (z. na chov drobných suchozemských živočíchov, najmä plazov) lat.

serpentárium (terárium na chov hadov) lat.

vivárium (z. na chov živočíchov upravené ako prirodzené prostredie) lat. porovnaj stroj

jav

fenomén (úkaz, zjav, najmä neobyčajný) gréc. filoz.

realita (objektívne existujúci j., skutočnosť) lat. filoz.

fakt (skutočný j., udalosť, výsledok, pravdivý poznatok, overiteľná skúsenosť, danosť, skutočnosť) lat.

unikum (jedinečný, ojedinelý, zvláštny j., jediný svojho druhu) lat.

exotikum (nezvyčajný, nápadný, zaujímavý, zvláštny j.) gréc.

rara avis (vzácny, neobyčajný, zriedkavý j., biela vrana) lat. kniž.

kuriozita

kurióznosť lat.

kuriózum (zvláštny, neobvyklý j., neobvyklosť, nevšednosť, neobyčajnosť, nezvyčajnosť, zriedkavosť) tal. kniž.

rarita (zvláštny, neobvyklý j., vzácnosť, nezvyčajnosť, zriedkavosť) lat.

paradox (j. zdanlivo sa vymykajúci bežnej skúsenosti, ale pochopiteľný na základe hlbšieho štúdia) gréc. fyz.

izolát (oddelený, osamostatnený, odlúčený j.) tal.-franc.

ekvivalent (j. s rovnakou platnosťou, významom, hodnotou) lat.

inovácia (nový j.) lat.

anachronizmus gréc.

paseizmus (zastaraný j., prežitok) franc. kniž.

priorita (dôležitý, závažný j.) lat.

analogón (obdobný, podobný j.) gréc. kniž.

anticipácia (j. al. udalosť s predčasným výskytom) lat.

efeméra (krátko trvajúci, prchavý, pominuteľný, miznúci, dočasný, chvíľkový j., vidina) gréc. kniž.

infinum (j. najbližší v rade predchádzajúcich) lat. odb.

funktív (j., objekt, kt. má funkciu voči iným objektom, javom, vo vedeckých teóriách) lat. odb.

noumenon (j. poznateľný len rozumom, podstata veci u Platóna, vec o sebe u Kanta) gréc. filoz.

epifenomén (sprievodný j. bez vplyvu na danú vec al. proces) gréc. filoz.

referent (j. označený menom, znakom) lat. log.

parafernáliá (sprievodné, vedľajšie javy) gréc. + lat.

archaizmus (starobylý, zastaraný j., napr. jaz. prostriedok) gréc.

izotropia (j., keď fyz. vlastnosti látok, plynov, kvapalín nezávisia od smeru, v kt. sú merané) gréc. fyz.

asterizmus (optický úkaz, keď sa v brúsenom drahokame ukáže hviezda) gréc. odb.

fatamorgána (svetelný úkaz, pri kt. sa vo vzduchu objavujú obrazy vzdialených predmetov ležiacich pod horizontom) tal.

stroboskopia (optický klam, pri kt. sa rovnomerne pohybujúci predmet pohybuje zdanlivo inou rýchlosťou, ako je skutočná, ak sa jeho osvetlenie mení s určitou frekvenciou) gréc.

meteor (j. pozorovaný na zemskom povrchu al. v atmosfére okrem oblakov; svetelný úkaz pozorovaný pri prelete kozmickej častice atmosférou, lietavica, povetroň) gréc. astr.

bolid (veľmi jasný meteor) gréc. astr.

halo (svetelný j. vznikajúci v atmosfére odrazom a lomom svetelných lúčov, svetelný kruh okolo Slnka al. Mesiaca) gréc. astron.

krepuskulárny j. (j. viazaný na čas po západe slnka) lat. odb.

gynandromorfizmus (j., keď je časť tela jedinca tvorená samčími tkanivami a časť samičími) gréc. biol.

monokarpia (j., keď rastliny raz za života vykvitnú a prinesú plody) gréc. bot.

izoméria (j., keď molekuly zlúčeniny majú rovnaké atomárne zloženie, vzorec, ale rozdielnu chemickú štruktúru) gréc. chem.

UFO angl. skr.

ufo (úkaz na oblohe, v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považuje za dopravný prostiedok mimozemšťanov, lietajúci tanier) angl. hovor.

USO (úkaz v mori, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považuje za dopravný prostiedok mimozemšťanov, plavidlo neznámeho pôvodu) angl. skr. porovnaj vec

jednotka

jednotka 2 (zložka, útvar určitého celku)

procesor (základná j. počítača vykonávajúca operácie s údajmi na základe programu) lat.-angl. výp. tech.

mikroprocesor (číslicový integrovaný obvod, základná j. počítača) gréc. + lat. výp. tech.

pentium (veľmi výkonný procesor piatej generácie) angl. výp. tech.

periféria

periférna j. (j. počítača, prídavné vonkajšie vstupné a výstupné zariadenie počítača napojené na základnú jednotku počítača, najmä klávesnica, myš, tlačiareň) gréc. výp. tech.

terminál (koncová j. počítača pre vstup al. výstup informácií, najmä klávesnica, zobrazovacia jednotka, tlačiareň) lat.-angl. výp. tech.

keyboard /kejbord/ (vstupná j. počítača podobná klávesnici slúžiaca na jeho ovládanie, zadávanie príkazov, vkladanie údajov a pod.) angl. výp. tech.

trackball /trekból/ (vstupná j. počítača v podobe otáčajúcej sa guľôčky na posun kurzora po obrazovke) angl.

joystick /džojstik/ (vstupná j. počítača, ručné zariadenie v tvare páky, najmä na počítačové hry, počítačový ovládač) angl. výp. tech.

tablet (vstupná j. počítača tvorená doskou a ukazovadlom na prevod hotových technických výkresov do elektronickej podoby, na ich vytváranie, na ovládanie grafických programov a pod.) angl.

skener

scanner /skener/ (vstupná j. počítatača na optické snímanie obrazovej predlohy, obrazový snímač) angl.

monitor (zobrazovacia j. počítača, zariadenie na zobrazenie hlásenia o stave výp. systému a jeho činnosti) lat. výp. tech.

printer (výstupná j. počítača tlačiaca údaje na papier, tlačiareň) angl. výp. tech.

plotter

ploter (výstupná j. počítača, kresliace zariadenie) angl. výp. tech.

displej

display /displej/ (zariadenie na zobrazenie výstupnej informácie, číslic a znakov, zobrazovacia j., obrazovka) angl.

drajv

drive /drajv/ (prídavné zariadenie počítača na disketu) angl.

CD-ROM /cédé-/ (prídavné zariadenie počítača na čítanie kompaktného disku) angl. skr. porovnaj pamäť 3

morféma (najmenšia významová jaz. j., najmenšia časť slova, kt. má vecný al. gramatický význam) gréc. lingv.

monéma (ďalej nerozložiteľná jaz. j. so sémantickým obsahom a zvukovým výrazom) gréc. lingv.

lexéma (základná j. slovnej zásoby) gréc. lingv.

fonéma (základná j. zvukovej stavby jazyka, hláska s rozlišovacou schopnosťou) gréc. lingv.

graféma (základná j. písomnej podoby jazyka, písomný znak hlásky, písmeno) gréc. lingv. porovnaj slovo 1písmeno

verš (rytmicky organizovaná j. básne, rytmicky usporiadaný sled slov, jeden riadok básne) lat. porovnaj veršstopa 3

územná al. správna j. pozri obvod

voj. j. pozri útvar voj

monáda (základná j. bytia ďalej nedeliteľná) gréc. filoz.

travé (konštrukčná priestorová j. vymedzená piliermi al. stĺpmi nesúcimi jej klenbu, klenbové pole) franc. archit.

prostriedok

prostriedok 1 (pomôcka, nástroj, zariadenie)

inštrument lat.

materiál (podklad, prameň na vykonanie, uskutočnenie niečoho) lat.

organon (p. myslenia, poznania, bádania) gréc. kniž.

efekt (umelý, veľmi pôsobivý p.) lat. zvukový e.

médium (p. na zaznamenávanie údajov, nosič informácií; hromadný oznamovací p.) lat. odb.

masmédium (hromadný oznamovací p., tlač, rozhlas, televízia) lat.

televízia (masmédium založené na vysielaní, prenose obrazu a zvuku na diaľku prostredníctvom elektrického signálu) gréc. + lat.

reklama (p. na verejné pôsobenie na spotrebiteľa s cieľom vyvolať jeho pozornosť a záujem o kúpu tovaru, služby a pod.) franc.

plagát franc.-nem.

afiš franc.

poster (vyvesené al. nalepené verejné oznámenie, výveska) angl.

billboard /bilbórd/

bilbord (reklama vo forme plagátu na veľkej ploche, veľkoplošná reklamná tabuľa, pútač) angl.

teleshopping /-šop-/ (reklama v televíznom vysielaní) gréc. + angl. obch.

lós (p. na náhodné určenie, výber al. rozhodnutie, lístok, kocka) nem.

apotropaion

apotropajon (p. na odvrátenie zla magickou mocou, kultový predmet) gréc.

gorgoneión (apotropaion s uťatou hlavou Medúzy) gréc.

softvér

software /-vér/ (programové prostriedky osobného počítača) angl. výp. tech. porovnaj program 4

hardvér

hardware /-vér/ (tech. prostriedky osobného počítača) angl. výp. tech.

interface /-fejs/

interfejs (hardvér slúžiaci vzájomnému spojeniu dvoch zariadení výpočtovej techniky a spôsob ich komunikácie) angl. výp. tech.

upgrade /apgrejd/ (doplnený, aktualizovaný, vylepšený hardvér) angl. výp. tech.

lapis philosophorum /filosofo-/ (p. na údajnú premenu neušľachtilých kovov na zlato a pod., kameň mudrcov, v stredoveku) lat.

stabilizátor (p. na upevnenie, ustálenie) lat.

fixatív lat. výtv.

fixír (p. na ustaľovanie, upevňovanie kresby, farby, ustaľovač) lat. hovor.

saponát (syntetická látka používaná ako prací a čistiaci prostriedok) lat. chem.

sidol (čistiaci a leštiaci p. na kovové predmety) um.

poliš (tekutý čistiaci a leštiaci p.) angl.

ajatín (kvapalný dezinfekčný p.) um. farm.

syndet (silne penivý prací p.) gréc. chem.

detergent (p. na pranie, umývanie, čistenie, odmasťovanie a pod.) lat. chem.

deterent (látka rastlinného pôvodu znechucujúca hmyzu potravu) lat.

pesticíd (chem. p. proti škodlivým organizmom, škodcom) lat.

repelent (pesticíd používaný na odpudzovanie škodcov, najmä hmyzu) lat. chem.

fungicíd (pesticíd proti cudzopasným hubám a plesniam) lat. chem. poľnohosp.

herbicíd (pesticíd proti burinám postrekom al. poprašovaním) lat.

zoocíd (pesticíd na hubenie živočíšnych škodcov) gréc. + lat. chem.

insekticíd (pesticíd proti škodlivému hmyzu) lat.

ovicíd (pesticíd na ničenie vajíčok hmyzu, roztočov a iných cudzopasníkov) lat. chem. poľnohosp.

limacid (pesticíd na ničenie slimákov) lat. chem.

rodenticíd (pesticíd proti hlodavcom, myšiam, potkanom) lat.

fumigant (prchavý pesticíd na ničenie škodcov v uzatvorených priestoroch) lat. chem.

dezodorant (p. na odstránenie nežiaducich, nepríjemných telesných pachov) franc.

kozmetika (p. na udržovanie telesnej krásy, najmä pokožky) gréc.

make up /mejkap/

mejkap (p. na kozmetickú úpravu tváre) angl.

maska (p. na zakrytie tváre umožňujúci vystupovať v inej podobe, umelá tvár; p. na ochranu tváre, dýchacích ciest a pod.) arab.-franc.

okluzor (p. na zakrytie lepšie vidiaceho oka pri liečbe detskej škuľavosti) lat. lek.

p. proti počatiu

antikoncepcia gréc. + lat. lek.

kontracepcia (ochranný p.) lat. lek.

pesar (p. v podobe pošvovej vložky) gréc. lek.

kondóm franc.

prezervatív lat. lek.

kotón franc. vulg.

guma (p. proti počatiu a nákaze, ochrana na mužský pohlavný úd) egypt.-lat. slang.

spermatocid (látka usmrcujúca samčie pohlavné bunky používaná proti počatiu) gréc. + lat.

antigest (antikoncepčný hormonálny p.) gréc. farm.

afterpills /á-pils/ (p. užívaný v krátkom čase po súloži, v tvare tabletky) angl. lek.

droga franc.

narkotikum gréc.

psychedelic /-lik/ angl. slang.

acid (omamný, návykový p.) angl. slang.

fet (droga používaná najmä vdychovaním) angl. slang.

speed /spíd/ (stimulačná droga) angl. slang.

ópium gréc.

laudanum (droga zo zaschnutého výronu makovíc maku siateho) lat. zastar.

morfín

morfium (hlavný alkaloid ópia) gréc. vl. m. chem.

heroín gréc. farm.

ejč (droga odvodená z morfínu) angl. slang.

dros (popol z ópia) angl.

kokaín (droga z listov juhoamer. kríka koka) indián.

krak

krek

crack /krek/ (silný smrtiaci koncentrovaný kokaín upravený na fajčenie) angl. slang.

marihuana indián.-špan.

mariška

marjánka indián.-špan. slang.

djama indián.

maconha indián.

ganja /gandža/

gandža ind.

bhang ind.

hašiš (sušená vňať ind. konopí) arab.

free baza /frí/ (zmes kokaínu a heroínu, kt. sa fajčí zmiešaná s olejom vo vodných fajkách) angl. + gréc.

halucinogén lat. + gréc. farm.

psychodysleptikum (látka spôsobujúca poruchy vnímania a vedomia) gréc. psych. farm.

LSD (halucinogén používaný toxikomanmi) angl. lat. chem.

pervitín (veľmi silná syntetická droga vyvolávajúca poruchy myslenia) um. porovnaj prípravoklátka 1liek

dopravný p.

električka gréc.

elina gréc. slang.

brička (koľajové vozidlo mestskej hromadnej dopravy) franc. slang.

raketa (lietajúce zariadenie poháňané reaktívnym motorom, na prekonávanie príťažlivosti Zeme) tal.-nem. kozm.

raketoplán tal. + lat. kozm.

shuttle /šatl/

space shuttle /spejs šatl/ (opakovane použiteľná rakteta s reaktívnym motorom na prekonávanie príťažlivosti Zeme) angl. kozm.

UFO angl. skr.

ufo (úkaz na oblohe, v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považuje za dopr. p. mimozemšťanov, lietajúci tanier) angl. hovor.

USO (úkaz v mori, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považuje za dopr. p. mimozemšťanov, plavidlo neznámeho pôvodu) angl. skr.

kasko (p. na tovar, bez strojnej časti, t. j. len trup lode, lietadla a pod.) špan.

kontajner (prepravný p. na premiestňovanie nákladu rôznymi druhmi dopravy bez prekladania, prepravník) angl.

špeciál (vybraný, osobitný, mimoriadny p. s osobitným poslaním, vybavením a pod.) lat. hovor.

vrak (zničený, nepojazdný dopr. p.) hol.-nem. porovnaj vozidloautoloď 1lietadlonosidlá a pod.

básnický p.

figúra (p. využívajúci rôzne zoskupovanie hlások, slabík, slov al. viet bez zmeny významu) lat. lit.

figúra využívajúca opakovanie slov, hlások a slabík

diafora

anakláza (zdôraznenie rozdielov opakovaním toho istého výrazu) gréc.

anafora

eopanafora (opakovanie slov al. viet na začiatku po sebe nasledujúcich veršov al. viet) gréc.

epifora

antistrofa (opakovanie rovnakých slov na konci po sebe nasledujúcich veršov al. viet) gréc.

epanastrofa

palilógia (opakovanie slov na konci jedného a na začiatku nasledujúceho verša al. vety) gréc.

epanalepsa (opakovanie slov v jednej vete) gréc.

epizeuxa (opakovanie rovnakých slov za sebou v jednom verši al. vete) gréc.

tradukcia (opakovanie výrazov s pozmenenou podobou a významom) lat.

symploka (opakovanie toho istého slova na začiatkoch a iného slova al skupiny slov na koncoch paralelných viet) gréc.

figúra využívajúca odchýlky od bežnej syntaxe, spojovacie výrazy a väzby

asyndetón (bezspojkové spojenie slov al. viet) gréc.

polysyndetón (opakovanie spojky pri všetkých členoch) gréc.

antitetón (protiklad, zámerné spojenie slov opačného významu, protikladných myšlienok a pod.) gréc.

paralelizmus (opakovanie rovnakých al. podobných veršov, viet al. obsahových celkov) gréc. lit.

antitéza (prirovnanie protikladom, zdôraznením rozdielov) gréc.

zeugma (odchýlka od správnej stavby vety spočívajúca v spojení slovesa s niekoľkými predmetmi al. naopak väzbou, kt. patrí len jednému z nich) gréc.

figúra využívajúca prehodený slovosled

hyperbatum

hyperbatón (zmena prirodzeného slovosledu al. sledu udalostí) gréc.

inverzia (prehodený slovosled) lat.

anastrofa (obrátenie zvyčajného poradia slov s ohľadom na rytmus, rým a pod.) gréc.

figúra využívajúca vypustenie hlásky, slova al. časti vety

elipsa (vypustenie časti vety, výrazu bez narušenia zmyslu, výpustka, úspora) gréc.

apoziopéza (nedokončená výpoveď z dôvodu citového rozrušenia a pod.) gréc.

apoziopéza (odmlčanie, prerušenie uprostred vety al. reči) gréc.

figúra využívajúca zoskupovanie slov

gradácia (hromadenie slov podľa významu a účinku) lat.

klimax (vzostupná gradácia, zosilňovanie výrazu) gréc.

antiklimax (zostupná gradácia, zoslabovanie výrazu) gréc. lit.

augmentácia (stupňované rozvedenie výrazu opakovaním slov, hromadením rovnoznačných slov, zdôraznenie rozvedením) lat.

pleonazmus

tautológia (hromadenie viacerých slov s rovnakým al. blízkym významom) gréc.

oxymoron (slovné spojenie, kt. časti sa vylučujú, aj zdanlivo, sú v rozpore, napr. guľatá kocka, živá mŕtvola, verejné tajomstvo) gréc.

paradox (básnický a rečnícky p., kt. obsah je zdanlivo nezmyselný a tým na seba upozorňuje) gréc.

figúra využívajúca hromadenie rovnakých hlások, kmeňov alebo koreňov slov

aliterácia (opakovanie rovnakých hlások na začiatkoch za sebou nasledujúcich slov vo verši) lat.

onomatopoja (napodobnenie prírodného, zvieracieho zvuku, zvukomaľba) gréc.

paronomázia (hromadenie a opakovanie slov s rovnako znejúcou zvukovou skupinou) gréc.

figúra využívajúca zvukovú zhodu slov

melatónia (slovná hra založená na zvukovej zhode a podobnosti slov al. slovných spojení) gréc.

kalambúr (slovná hra založená na zvukovej zhode významovo odlišných slov) franc.

epifráza (pridávanie ďalších slov k zdanlivo ukončenej vete) gréc.

tróp

trópus (básnický p. používajúci slová v prenesenom význame, obrazné pomenovanie na základe príbuznosti, zhody, súvislosti al. kontrastu, zástupka) gréc.-lat.

metafora (prenesené pomenovanie na základe zhodnosti, podobnosti niektorých znakov, nahradenie slova, sl. spojenia iným na základe podobnosti) gréc.

metonýmia (prenesené pomenovanie na základe vecnej vnútornej súvislosti) gréc.

synekdocha (označenie veci pomenovaním jej časti al. naopak, prenesené pomenovanie na základe vzťahu časti a celku al. naopak, prenášanie významu na základe zámeny časti celkom al. naopak) gréc.

totum pro parte (synekdocha, celok za časť) lat.

pars pro toto /tó-/ (synekdocha, časť za celok, časť namiesto celku) lat.

personifikácia (prenášanie vlastností živej bytosti na veci neživé al. pojmy, zosobňovanie, zosobnenie) lat.

prozopopoia (personifikácia, keď koná al. hovorí neprítomná, neexistujúca osoba) gréc.

synestézia (prenesenie významu na základe zámeny zmyslových vnemov) gréc.

antonomázia (označenie známej osoby jej charakteristickou vlastnosťou alebo osoby s určitou vlastnosťou menom jej známeho nositeľa) gréc.

hyperbola (úmyselné zveličenie) gréc.

perifráza (nahradenie bežného výrazu opisom, opisné vyjadrenie, opisný výraz, opis) gréc.

adynatón (perifráza opisujúca pojem „nikdy“) gréc.

alegória (vyjadrenie myšlienky, predstavy, vlastností a pod., obrazné, prenesené, inotaj) gréc.

symbol (zobrazenie skutočnosti prostredníctvom inej skutočnosti, kt. prvú skutočnosť zastupuje) gréc.

kontrast (zámerné postavenie javov, slov, myšlienok opačného významu vedľa seba) tal.

eufemizmus (nahradenie výrazu hrubého, drsného, spojeného s nepríjemnou skutočnosťou al. predstavou miernejším, jemnejším výrazom, zjemnenie, zmiernenie jaz. výrazu, pomenovanie nepríjemného javu jemnejším výrazom) gréc.

dysfemizmus (vyjadrenie smerujúce k zápornému hodnoteniu) gréc.

litotes (zjemnenie, zmiernenie výrazu popretím protikladu, napr. nemladý, al. dvojitou negáciou, napr. nemôže nerozumieť) gréc.

irónia (zámerné použitie slova v opačnom význame, vyjadrujúceho opak toho, čo sa mieni)

gréc.-lat.

sarkazmus (zosilnená irónia, zosmiešnenie chýb jednotlivca al. spoločnosti) gréc.

asteizmus (chvála formou pokarhania) gréc.

výrazový, štylistický, rečnícky p.

figúra lat. lit.

rétorizmus (rečnícky p., rečnícky obrat) gréc. kniž. aj pejor.

apostrofa (oslovenie neprítomnej osoby al. neživej veci) gréc.

exklamácia (citovo vzrušené zvolanie) lat.

paralepsa (vynechanie určitého faktu, aby sa práve tým na tento fakt upriamila pozornosť) gréc.

hypozeuxa

hypozeuxis (hromadenie krátkych viet na zvýšenie účinku rečníckeho prejavu) gréc.

apoziopéza (odmlčanie, prerušenie uprostred vety al. reči) gréc.

prozopopoia (figúra, pri kt. neprítomný, neexistujúci človek akoby hovoril rečníkovými ústami) gréc.

hypofora (figúra, pri kt. sám rečník kladie aj vyvracia námietky voči svojmu tvrdeniu) gréc.

sylepsa (zámerné narušenie pravidiel gramatickej zhody, napr. my kráľ) gréc.

anadiplóza (opakovanie slova z konca predchádzajúcej vety na začiatku nasledujúcej vety) gréc.

antanakláza (opakovanie toho istého slova, kt. však mení svoj význam) gréc.

polyptoton (opakovanie toho istého slova v rôznych gramatických tvaroch s rôznym štylistickým zámerom) gréc.

antifráza (použitie slova al. vety v opačnom zmysle, najmä ironicky) gréc.

prolepsia gréc.

anticipácia (uvedenie niečoho, čo je vysvetlené až neskôr, predsúvanie, vytýčenie) lat.

chiazmus (skrížené protiľahlé postavenie slov) porovnaj slovo 1

gestikulácia (pohyby, posunky, gestá ako neverbálny komunikačný p.) lat.

gesto (pohyb časti tela, najmä ruky, kt. niečo vyjadruje, posunok) lat.

pantomimika (pohyby vyjadrujúci vnútorné pohnútky a stavy človeka) gréc. odb.

mudra (gestá rukou al. rukami vyjadrujúce nálady, predstavy, predmety, v ind. umení) sanskrit

per fas (dovolenými prostriedkami, právom) lat. kniž.

per nefas (nedovolenými prostriedkami, neprávom) lat. kniž.

per fas et nefas (všetkými možnými prostriedkami, právom i neprávom) lat. kniž.

priestor

-sféra gréc. v zlož. sl.

stereo- gréc. v zlož. sl.

exteriér (vonkajší p., vonkajšia časť, vonkajšok) lat.

interiér (vnútorný p., vnútorná časť, vnútrajšok) franc.

komora (uzavretý p. v tech. zariadeniach, v ktorom prebieha určitý dej) gréc.-lat.

batysféra (vodotesná ponorná tlaková komora umožňujúca posádke priame pozorovanie vo veľkých hĺbkach mora) gréc. tech.

mufľa (komora pece zo žiaruvzdorného materiálu zabraňujúca priamemu styku vypaľovaných predmetov s ohňom) nem. tech.

kamera (tmavá komora optického prístroja) gréc.-lat.

camera obscura /ka- -kura/ (tmavá komora) lat.

terárium (p. na chov menších suchozemských zvierat, najmä plazov a obojživelníkov) lat.

serpentárium (terárium na chov hadov) lat.

vivárium (p. na chov živočíchov upravený ako prirodzené prostredie) lat.

areál (vymedzená časť územia so stavbami) archit.

square /skvér/

skvér (rozšírený štvorhranný areál, uličné priestranstvo, najmä s malým parkom) angl. archit.

korzo tal.

promenáda (miesto na hromadné prechádzanie sa, najmä v meste, kúpeľoch, prechádzková cesta) franc.

kolonáda (široký otvorený p. so stĺporadím) franc.

hala franc.-nem.

vestibul (veľký krytý priestor, veľká priestranná sieň; vstupná al. oddychová miestnosť vo veľkých verejných budovách, najmä stanice, školy, hotely, dvorana) lat.

habitácia (miesto na ubytovanie, obydlie) lat. zastar.

kabína (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb) franc.

box (oddelený, ohradený, vyhradený p., oddelenie) angl.

separé (menší oddelený p., oddelenie, v reštaurácii a pod.) franc. hovor.

respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.

trakt (p. budovy vymedzený nosnými múrmi) lat. archit.

lucerna (p. medzi ramenami schodiska, zrkadlo) lat. stav.

ateliér (uzatvorený p. určený na nakrúcanie filmov) franc.

štúdio (miesto na prípravu a vysielanie rozhlasových a televíznych programov, na nakrúcanie filmov a pod.) tal.

pľac (miesto, kde sa nakrúca film) nem. film. slang.

pressfoyer /presfoajé/ (p. pred rokovacou miestnosťou, kde sa konajú rozhovory pre tlač po rokovaní al. počas neho) angl. + franc. žurn.

respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.

diatyron (krytý p. pred vstupom do budovy) gréc. archit.

šachta (vymurovaný, obmurovaný, úzky zvislý p.) nem. stav.

íván (zaklenutý p. z pálených tehiel, zdobený štukou al. obkladmi, otvorený oblúkom do vnútorného nádvoria, v palácoch, obytných domoch, mešitách, islamská architektúra) perz. archit.

exil (miesto pobytu vyhnanca) lat.

azyl (pokojné, bezpečné miesto poskytujúce pocit pokoja, útočisko) gréc. pren.

oáza (pokojné, príjemné, isté miesto) egypt.-gréc. pren.

post (miesto, stanovište, napr. stráže) lat.-nem. kniž.

rajón (miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.

domicil (miesto trvalého pobytu fyzickej osoby al. sídlo právnickej osoby, bydlisko; miesto kde má byť zaplatená zmenka al. šek) lat.

parket (miesto v zábavnom podniku vyhradené na tanec) franc.

parket (oddelené miesto na burze pre úradných odhadcov) franc. ekon.

kulisa (p. na burze, kde sa obchoduje voľnejšie s tovarom al. inými hodnotami, málo bežnými na trhu) franc.

planš (miesto, kde sa šermuje) franc. šport.

fórum

aréna (miesto na verejné vystúpenia, rokovania, vyjadrovanie názorov) lat.

bema (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníkov) gréc. archit.

estráda franc.

pódium (vyvýšené miesto, podlaha zvýšená o jeden al. viac stupňov, zvýšená plocha, plošina určená na verejné vystúpenia) gréc.-lat.

tribúna (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníka, predsedníctvo zhromaždenia a pod.; vyvýšené miesto v bazilike pre súdnych úradníkov a pod., v starom Ríme hist.) lat.

rostrum

rostra (tribúna na starorím. Fóre) lat. hist.

ambo

ambona (staroveké vyvýšené, rečnícke miesto) gréc. archit. hist.

tribunál (vyvýšené miesto, kde úradovali najvyšší súdni úradníci v starom Ríme) lat. hist.

tokonoma (miesto na písanie v jap. dome) jap.

golgota (miesto utrpenia, trápenia, múk) aram. pren. kniž.

pranier (miesto, kde vystavovali vinníka verejnej potupe, lešenie, stĺp, kôl ku ktorému priväzovali vinníka) nem. hist.

ergastulum (miesto na zatváranie nespoľahlivých al. potrestaných otrokov, žalár v antike) gréc.-lat. hist. porovnaj väzenie 1

pakáreň (miesto, kde sa vykonáva nezmyselná, hlúpa, samoúčelná činnosť) indián.-špan. slang. pejor.

sodoma (miesto nerestí, nemravností, neviazanosti, hriechu) vl. m. expr. hotová S. a Gomora

strunga (ohradené miesto v košiari, kde sa doja ovce) rum.

pozícia (miesto na boj al. na obranu) lat.

mýto nem.

richta (miesto, kde sa vyberal poplatok za používanie ciest a mostov) nem. hist.

checkpoint /čekpojnt/ (miesto, kontrolné stanovište na hraničných prechodoch) angl.

parkán (p. medzi hlavnou, vnútornou a predsunutou, vonkajšou, nižšou stredovekou hradbou, múrom, hradbová priekopa) nem.

depónia (miesto na ukladanie vykopanej nepotrebnej zeminy, skládka, násyp) lat. stav.

kazematy (podzemné priestory pod hradmi používané na ubytovanie, skladovanie, obranu, väznenie) tal.

kaverna (podzemný p. na továrne, sklady, nádrže, pevnosti a pod.) lat. stav. voj. ban.

kolumbárium (p. s výklenkami na ukladanie urien s popolom zomretých) lat.

cinerárium (miesto na uloženie popolníc, urien) lat.

osárium

ossarium (p. na ukladanie kostí zo zrušených hrobov, najmä bývalých bojísk, kostnica) lat. kniž.

koruptela (porušené miesto v texte, najmä v rukopisnom texte) lat. filol.

štart (miesto, z kt. sa začínajú preteky) angl.

cieľ (miesto, kde sa končia preteky, kt. sa má zasiahnuť) nem.

terč (p. slúžiaci ako cieľ pri streľbe, najmä kruhový) román.-nem.

aut (p. za hraničnou čiarou ihriska) angl. šport.

umpire /empajer/ (vyvýšené, miesto pre rozhodcu, najmä v tenise) angl.

paddock /pedek/

paddok (ohradený p. pri dostihovom závodisku, kde sa vodia osedlané kone pred závodom) angl. šport.

prírodný, biologický p.

partia (miesto v prírode, na tele) lat.

gnation (miesto na dolnej čeľusti najviac vystupujúce dopredu) gréc. lek.

glabella (ploché políčko na čelovej kosti nad koreňom nosa) lat. anat.

gonion (vrchol uhla dolnej čeľuste) gréc. anat.

efelida (škvrna, peha, tmavé miesto na pokožke) gréc. lek.

madiastínum (p. medzi pravou a ľavou pohrudnicovou dutinou, medzipľúcie) lat. anat.

interstícium (p. medzi tkanivovými bunkami vyplnený vmedzereným tkanivom) lat. biol.

intercelulára (medzibunkový p. v pletive rastliny) lat. biol.

lokus (miesto na chromozóme, kde je umiestnený určitý gén) lat. biol.

proveniencia (miesto pôvodu, zemepisná oblasť, z ktorej niekto al. niečo pochádza) franc.

lokalita (miesto na zemskom povrchu, kt. sa niečím vyznačuje) lat.

pól (miesto sústredenia magnetického množstva, s najsilnejším silovým pôsobením) gréc. fyz.

epicentrum (miesto na povrchu Zeme kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod, nad stredom atómového výbuchu) gréc. + lat. odb.

sféra (vesmírny p. okolo zemegule, nebeská klenba) gréc. kniž.

gravisféra (p. okolo nebeského telesa, v kt. prevláda jeho príťažlivé pole) lat. + gréc.

magnetosféra (p. okolo Zeme s výrazným magnetickým poľom) gréc. astron.

fytosféra (p. na povrchu Zeme pokrytý rastlinami) gréc.

batysféra (p. pod hladinou vody, morská hlbina) gréc.

biotop gréc.

habitat (prírodné stanovište, bydlisko jedinca al. spoločenstva organizmov) lat. biol.

ekotop (miesto s rovnakými neživými podmienkami prostredia pre živé organizmy, stanovište, životný p.) gréc. biol.

hibernákulum (miesto, v kt. živočíchy trávia nepriaznivé obdobie zimy, zimovisko) lat. zool.

ruderál (opustené miesto zanesené odpadom v blízkosti ľudských sídel, rumovisko) lat. ekol. biol.

refúgium (miesto umožňujúce prežívanie organizmov z minulých geol. období) lat. ekol.

osárium (p. so zachovanými kosťami vyhynutých živočíchov vo väčšom množstve) lat. kniž.

alpínium (miesto v záhrade upravené na pestovanie vysokohorských rastlín, skalka)

oáza (miesto v púšti s vodným zdrojom a vegetáciou) egypt.-gréc.

éter (vesmírny p.) gréc.

vákuum (prázdny p., v kt. takmer nie sú plyny al. pary, vzduchoprázdno) lat. odb.

chaos (pustý a prázdny p. pred vznikom usporiadaného sveta) gréc. mytol.

vertex (miesto na oblohe, do kt. smerujú zdanlivé pohyby hviezd, hviezdny prúd) lat. astron. porovnaj územieoblasť 1bod 1

dopravný p.:

kufor (p. na batožinu v automobile) franc.-nem.

paluba rus.

bord (vnútorný p. lietadla al. kozmickej lode pre posádku, cestujúcich a náklad) nem. kniž. zastar.

hangár (veľký krytý p. na úschovu a údržbu lietadiel) franc. dopr.

kajuta

kója (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb; malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.

gondola (kabína na vzducholodi s posádkou al. motorom) tal.

tank (lodný p. na uloženie nákladu kvapalného paliva al. plynu) angl. lod.

bilž (lodný p. medzi dnom a podlahou člna) angl. lod.

koferdam (lodný p. medzi dvoma stenami lode al. priečkami dvojitého dna) angl. lod.

trum (lodný p. medzi palubou a dnom lode, na stroje a náklad) hol. lod.

alterpeak /-pík/ (lodný p. v zadnej časti lode, kde býva voda) angl. lod.

lekáž (miesto v trupe lode, kade môže vnikať voda) angl. lod.

štapel (výrobný p. v lodenici, kde sa montujú lode) nem. lod.

akvatórium (vodný p. v hranici prístavu) lat.

kupé (oddelenie v osobnom železničnom vozni) franc. dopr.

gabarit (p. nad koľajou a vedľa nej, do kt. nesmú zasahovať žiadne stavby a prekážky, prejazdný prierez) franc. žel. dopr.

kokpit (p. vodiča a spolujazdca v závodnom aute, p. pilota v lietadle, p. na ovládanie lode v malej a šport. lodi) angl.

garáž (krytý uzavretý p. pre motor. vozidlá) franc.

depo

remíza (miesto na údržbu, opravy a úschovu vozidiel, vozovňa) franc.

rampa (vyvýšené miesto, plošina určená na nakladanie a vykladanie tovaru a pod.) franc.

obytný p.

balkón (plošina vyložená pred obvodové murivo, výstupok z múru so zábradlím prístupný zvnútra budovy) gréc.-franc.

lodžia

loggia /lodžia/ (balkón zasunutý do fasády, krytý spredu al. aj zboku, otvorený p. nevyčnievajúci z priečelia) tal. archit.

terasa (balkón na plochej streche, plochá strecha so zábradlím upravená na používanie) franc. stav. porovnaj balkón

ložument (miesto na prechodné hromadné ubytovanie, najmä vojska) franc. zastar. voj. porovnaj obydlie

sanssouci

sans-souci /-susi/ (miesto odpočinku panovníkov, šľachticov) franc. kniž.

átrium (ústredný štvorcový p. v rím. dome s kozubom a nádržou na dažďovú vodu v strede, dvorana) lat. archit.

alkovňa (vedľajší p. s posteľou spojený s obytnou miestnosťou, prístenok) arab.-nem.

patio (otvorený vnútorný obytný p. s nábytkom a kvetmi v špan. dome) špan. archit.

protyron (p. pred vstupom do átria starorím. domu) gréc. archit. porovnaj miestnosť

divadelný, predvádzací p.

aréna (p. na konanie zápasov, div. predstavení, výstupov a pod.) lat.

scéna (javisko v divadle) gréc.-lat.

manéž (kruhovité javisko na cirkusové predstavenia) tal.-franc.

kulisa (p. na bokoch javiska neviditeľný pre diváka) franc.

proscénium gréc.-lat.

rampa (predná časť antického divadla, javiska, pred oponou) franc. div.

forbína (p. pred oponou, predscéna) nem. div. slang.

chór (p. na tanec v antickom divadle) gréc.

skéna

skéné (časť antického divadla, budova pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium) gréc. hist.

orchestra (p. s oltárom pre zbor v antickom divadle) gréc. hist. div.

tribúna (stupňovité vyvýšené hľadisko) lat.

amfiteáter (hľadisko so stupňovite rozloženými radmi sedadiel) gréc.

parter franc.

parket (hľadisko na prízemí kina, divadla a pod.) franc. zried.

balkón (zvýšená časť hľadiska nad prízemím v divadle, kine a pod.) germ.-franc.

galéria (najvyššie položené miesta v divadle pre divákov, najvyššia úroveň sedadiel a miest na státie) tal.

lóža (oddelená časť hľadiska, napr. divadla) franc.

bariéry (hľadisko oddelené od ihriska) franc. najmä v plur.

teatron (polkruhové hľadisko v starogréc. divadle) gréc.

náboženský, cirkevný, chrámový p.

naos gréc.

cela (hlavný p. v gréc. chráme so sochou božstva prístupný len kňazom) lat. archit.

altis (zasvätený p. al. miesto v starogréc. posvätnom okrsku poskytujúce azyl) gréc. archit.

abaton (p. neprístupný verejnosti, nezasväteným, v starom Grécku) gréc. archit.

galgala

gilgál (staroveké kultové zhromaždisko, miesto s kamennou mohylou, obetisko) ? hist.

Armageddon

Harmagedon (miesto, kde traja nečistí duchovia zhromažďujú kráľov celého sveta v predvečer konečnej bitky Boha so silami zla, podľa biblie) vl. m.

krypta (podzemný p. pod chórom kostola na uchovávanie relikvií al. používaný ako hrobka) gréc.

ambona (rečnícky vyvýšený p. v starokresťanských chrámoch) gréc. archit. cirk.

adytón (p. oddelený a prístupný len kňazom a vládcom v antických a kresťanských chrámoch východného obradu) gréc. archit.

oltár (vyvýšené al. inak vymedzené kultové miesto, najmä na prinášanie obetí, na bohoslužobné úkony) germ.-lat. porovnaj oltár

kanceľ (vyvýšené miesto v kostole na kázanie, kazateľnica) lat. hovor.

ambo (ranokresťanská al. stredoveká kazateľnica) lat. archit. cirk.

mimbár (kazateľnica pred výklenkom v stĺpovej sieni mešity) arab. archit.

empora gréc.

galéria tal.

tribúna lat.

chór gréc. cirk. archit.

chórus gréc. hovor.

presbytérium

presbytár gréc.-lat. cirk. archit.

kruchta (vyvýšený p. na poschodí, ochodza otvorená dovnútra chrámu oknami al. arkádami umiestnená oproti oltáru al. nad bočnými loďami; priestor pre kňaza, spevácky zbor a organ, kňazište) gréc.-nem. porovnaj chodba

oratórium (kňazský chór v kláštorných kostoloch) lat. archit.

sakrárium (miesto za oltárom, kde sa vylieva voda použitá pri obradoch a kde sú uložené posvätné predmety) lat. cirk.

kaplnka (menší bohoslužobný p. v kresťanskom chráme) lat.-nem.

oratórium (oddelený al. uzavretý p. v kostole s vlastným vstupom určený pre šľachtu al. pre mníchov v kláštornom kostole) lat. archit.

klauzúra (uzavretý, oddelený p. v kláštore prístupný len mníchom) lat.

pastofórium gréc. archit.

sanktuárium lat. cirk.

tabernákulum (výklenok na schránku so svätou hostiou vedľa oltára, do 1563; p. pri výklenku pre oltár, pri apside, starokresťanské a ortodoxné kostoly) lat. zried.

diakonikon (p. pri výklenku na oltár, pri apside, pre diakonov, južná časť pastofória) gréc. archit.

prothesis /-tez-/ (p. pri výklenku na oltár, pri apside, na poskytovanie darov, starokresťanské a ortodoxné kostoly; severná časť pastofória) gréc. archit.

apsida

exedra (výklenok pre oltár na konci chóru, najmä polkruhový a pod.) gréc. archit.

apsidiola (malá al. vedľajšia apsida) gréc. archit.

sedília (výklenok so sedadlom na južnej stene chóru gotického kostola al. na prízemí stredovekého meštianskeho domu, uzavretý oblúkom na konzolách al. stĺpikoch) lat. archit.

armárium (nika vedľa oltára na úschovu kostí, relikvií a sviatostí) lat. cirk.

mihráb (výklenok v stĺpovej sieni mešity na uloženie a čítanie koránu) arab. archit.

bema (vyvýšené miesto pre kňaza v ranokresťanských a byzantských chrámoch) gréc. archit.

kibla (p. v mešite na uloženie koránu) arab.

kaaba

kába (pútnické miesto moslimov, hlavná islamská svätyňa s čiernym kameňom) arab.

tonzúra (vyholené al. vystrihané miesto na temene hlavy u mníchov, katolíckych kňazov a pod.) lat. cirk.

Achillova päta (zraniteľné miesto) porovnaj miesto 1priestranstvo

dielo

produkt lat.

verk (výtvor) nem. hovor. zastar.

opus (výtvor, najmä hud.) lat. kniž. a odb.

kreácia (výtvor, výsledok umeleckej činnosti) lat.

ars (umelecké d.) lat.

artefakt (umelý predmet, výtvor) lat. kniž. a odb.

monument (veľké, veľkolepé d.) lat. kniž.

klasika (d. vynikajúceho, vzorného umelca) lat.

moderna (novodobý, novoveký výtvor) franc.

opere citato /-tá/ (v citovanom, uvedenom d.) lat. kniž.

titul (lit., hud., film. a pod. d.) angl.

skriptúra (písomné d.) lat. kniž. a odb.

manu scriptum

manuscriptum /-skrip-/ (písané r., rukopisné dielo) lat.

kompozícia (hud. al. výtv. d.) lat.

fragment (neúplne zachované al. nedokončené d., najmä lit., zlomok) lat.

torzo (nedokončené, neúplné al. neúplne zachované umelecké d., zlomok) gréc.-tal.

hexameron (d. šiestich dní) gréc.

diptych (dvojdielne d., d. skladajúce sa z dvoch diel) gréc.

triptych (trojdielne d., d. skladajúce sa z troch diel) gréc.

dilógia (lit. d. skladajúce sa z dvoch obsahovo súvisiacich diel) gréc. lit.

trilógia (lit. d. skladajúce sa z troch obsahovo súvisiacich diel) gréc. lit.

tetralógia (lit. d. skladajúce sa zo štyroch niekoľkých obsahovo súvisiacich diel) gréc. lit.

pentalógia (lit. d. skladajúce sa z piatich obsahovo súvisiacich diel) gréc. lit.

donum auctoris /auktó-/ (d. venované niekomu autorom) lat.

originál (d. v pôvodnej autorskej podobe, výsledok tvorivej práce autora, pôvodina) lat.

alonym (d. vydané pod menom inej ako autorovej osoby)

pendant /pandán/ (d. vytvárané ako náprotivok iného diela) franc. kniž.

apokryf (nepravý, podvrhnutý spis) gréc.

gýč (páčivý, povrchný, umelecky bezcenný výtvor) nem. pejor.

limonáda (plytké, dojímavé, sentimentálne d.) perz.-tal.-franc. pren. pejor.

pueriliá (diela z autorových chlapčenských rokov) lat. lit.

juvenílie (diela z autorových mladých rokov, prvotiny) lat. kniž.

debut (prvé uverejnené al. predstavené d.) franc.

chef d’oeuvre /šedévr/ (vrcholné majstrovské d.) franc.

parergón (vedľajšie, dodatkové, drobné umelecké al. vedecké d.) gréc. kniž.

senílie (diela z autorových stareckých rokov) lat.

opus postumum

opus posthumum

posthumum (d. vydané, zverejnené, nájdené po smrti autora) lat.

opera omnia (úplné d. vedca al. umelca, zobrané spisy, súborné vydanie) lat. kniž.

prodromus (predbežné, skrátené vydanie zobraných spisov) gréc.

utópia (d. opisujúce niečo vysnívané, neuskutočniteľné, dokonalé, najmä takú krajinu) gréc.-angl.

horor (d. vyvolávajúce pocity strachu, hrôzy) angl.

science-fiction /sajens fikšn/ angl. lit.

sci-fi (d. s vedecko-fantastickým námetom) angl. skr.

fantasy (d. založené na opise neskutočných, vymyslených, vybájených svetov, bytostí, schopností a príbehov) angl.

thriller /tril-/

triler (d. s napínavým a vzrušujúcim dejom) angl.

groteska (d. s prvkami komiky, tragiky, karikatúry a so situačnými zvratmi) tal.

kovbojka (dobrodružné d. zo života a z prostredia pastierov dobytka v USA) angl. hovor.

indiánka

mayovka (dobrodružné d. zo života, z prostredia Indiánov) vl. m.

robinzonáda (dobrodružné d. o stroskotancovi na pustom ostrove, o osamelo a sebestačne žijúcom človeku) vl. m. lit.

detektívka (d. s dejom o odhaľovaní trestnej činnosti a pátraní v kriminálnych prípadoch) lat.-angl.

krimi

kriminálka (d. s dejom o zločine, trestnej činnosti a pod.) lat. hovor.

kliftonka (staršia podradná detektívna literatúra) vl. m.

pornografia gréc.

porno (d. nemravne zobrazujúce pohlavný život, pohlavný styk, vybočujúce z noriem bežnej mravnosti) gréc. hovor.

softporno

soft-porno (ľahké, mierne, jemné porno) angl. + gréc.

seriál (d. s niekoľkými časťami zverejňované na pokračovanie) lat.

aforizmus

apoftegma (stručný a vtipný výrok, krátka lit. forma) gréc.

gnóma (výrok so všeobecne platným obsahom, stručná a hutne vyjadrená myšlienka s poučením) gréc. kniž.

sentencia (stručný výrok obsahujúci životnú skúsenosť, pravdu) lat. kniž.

maxima (krátka lit. forma vyjadrujúca trpkú skúsenosť al. mravnú zásadu) lat. kniž.

adespoton (drobné d. od neznámeho autora) gréc. lit.

parabola (kratší epický útvar podávajúci poučenie prostredníctvom príbehu z inej oblasti, široko rozvinuté prirovnanie v príbehu, podobenstvo) gréc. lit.

satira (d. ostro kritizujúce al. zosmiešňujúce spoločenské pomery, nedostatky al. ľudské vlastnosti) lat. lit.

pamflet (ostré, útočné, hanlivé literárno-publicistické d., najmä aktuálne, namierené proti osobe, skupine al. javu, hanopis) vl. m.-angl.

autograf (d. napísané vlastnou rukou, vlastný rukopis) gréc.

écriture /ekritür/ (d. ako proces hľadania a nachádzania nových významov, rukopis) franc. lit.

kompilácia

kompilát (nepôvodné odb. al. umelecké d., t. j. zostavené z cudzích poznatkov bez vlastného prínosu) lat.

etuda (drobný lit., div., film. a pod. útvar) franc.

personálie (d. obsahujúce údaje o živote a činnosti určitej osoby) lat.

apologetika (d. obhajujúce myšlienky, učenie, často zaujatým spôsobom) gréc.

theatrum mundi /teá- -dí/ (rozsiahle hist. d., 16. – 18. st.) lat.

elégia (lit. al. hud. d. smutného, trúchlivého rázu) gréc.

epištola (d. adresované určitému okruhu čitateľov, básnický, umelecký list) gréc. lit.

slavikum (d. napísané slovan. jazykom al. týkajúce sa slovan. krajín a národov) lat.

slovacikum (d. napísané po slovensky al. slov. autorom, al. vydané na území Slovenska, al. týkajúce sa Slovenska, al. Slovákov) lat.

bohemikum (d. napísané po česky al. čes. autorom, al. vydané na území Česka, al. týkajúce sa čes. krajín, al. Čechov) lat.

moravikum (d. vydané na území Moravy, týkajúce sa Moravy al. Moravanov) vl. m.

polonikum (d. napísané po poľ. al. poľ. autorom, al. vydané na území Poľska, al. týkajúce sa Poľska, al. Poliakov) lat.

hungarikum (d. napísané po maď. al. maď. autorom, al. vydané na území Maďarska, al. týkajúce sa Maďarska, al. Maďarov) lat.

slovenikum (d. napísané po slovinsky al. slovinským autorom, al. vydané na území Slovinska, al. týkajúce sa Slovinska, al. Slovincov) lat.

germanikum (d. napísané po nem. al. nem. autorom, al. vydané na území Nemecka, al. týkajúce sa Nemecka, al. Nemcov) lat.

rusikum (d. napísané po rus. al. rus. autorom, al. vydané na území Ruska, al. týkajúce sa Ruska, al. Rusov) vl. m.

judaikum (d. týkajúce sa Židov) vl. m.-lat.

polyglotum (d. napísané v niekoľkých jazykoch) gréc.

antilegomenon (d. antického spisovateľa, kt. pravosť je sporná) gréc.

doxografia (antická filoz. literatúra obsahujúca názory filozofov) gréc. odb.

grafika (výtv. d. vytvorené technikami umeleckej kresby a umeleckej reprodukcie) gréc.

koláž franc. výtv.

papiers collés /papjé kolé/ (výtv. d. vytvorené lepením rôznych materiálov) franc. výtv.

asambláž (trojrozmerné výtv. d. vytvorené spojením rôznych materiálov a predmetov) franc. výtv.

film (zvukové a obrazové d. určené na premietanie v kinách a pod.) angl.

napodobené d. pozri napodobnenina porovnaj kniha 1spis 2báseňpoviedkahra 1rozprávkapríručkaučebnicaskladba 1pieseňobraz 1sochazobrazeniemaľba 2drevorytfilm 1záber

slovo

slovo 1 (základná jaz. jednotka)

logos gréc. kniž. a filoz.

logo-

-lóg gréc. v zlož. sl.

onomato- gréc. v zlož. sl.

lexéma (základná jednotka slovnej zásoby) gréc. lingv.

synonymum (s. al. jaz. prostriedok, slovné spojenie s rovnakým al. blízkym, podobným významom, rovnoznačné s.) gréc. lingv.

homonymum (s., kt. rovnako znie al. sa píše ako iné slovo, ale významovo je odlišné) gréc. lingv.

antonymum gréc.

opozitum (s. opačného, protikladného významu, opak) lat. lingv.

tautonymum (s. s rovnakým významom, vyskytujúce sa v rôznych jaz. oblastiach) gréc. lingv.

homofón

homofónum (rovnako znejúce s., ale graficky odlišné, inak písané) gréc. lingv.

homografum (rôzne znejúce s., ale graficky rovnaké, rovnako písané) gréc. lingv.

dubleta (s. podobné s iným slovom, ale s rovnakým významom) franc. lingv.

paronymum (formálne, zvukovo podobné s., ale významovo odlišné) gréc. lingv.

palindróm (s., kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel, napr. krk) gréc. odb.

heteronymum (s. označujúce člena rodovej dvojice, utvorené od rôznych základov, napr. cap-koza) gréc. lingv.

ekvivokácia (rovnaké slová s rôznym významom) lat. lingv.

hyperonymum (s. významovo nadradené inému, podradenému slovu) gréc. lingv.

hyponymum (s. významovo podradené inému, nadradenému slovu) gréc. lingv.

autosémantikum

autosémantické s. (z významového hľadiska plnovýznamové s., podstatné meno, prídavné meno, číslovka, sloveso, príslovka) gréc. lingv.

synsémantikum

synsémantické s. (z významového hľadiska pomocné, neplnovýznamové s., zámeno, predložka, spojka, častica, citoslovca) gréc. lingv.

definiendum (výraz kt. sa vymedzuje, objasňuje) lat.

definiens (výrazy, ktorými sa objasňovaný výraz vymedzuje) lat.

archaizmus (zastarané s. al. výraz, jaz. al. štylistický prostriedok, zvrat) gréc. lingv.

neologizmus (novoutvorené s. al. jaz. prostriedok, tvar, väzba, novotvar) gréc. lingv.

pejoratívum (s. s hanlivým, zhoršujúcim významom) lat. lingv.

eufemizmus (zjemňujúce s., výraz pomenúvajúci nepríjemný jav jemnejšie) gréc. lingv.

melioratívum (lichotivé s., so zlepšujúcim významom, napr. nevidiaci) lat. lingv.

augmentatívum (s. so zveličeným významom, napr. domisko) lat. lingv.

deminutívum (s. so zdrobňujúcim významom, odvodené zo základného slova, zdrobnenina) lat. lingv.

dialektizmus (nárečové s.) gréc.

regionalizmus (výraz vyskytujúci sa v určitom kraji, oblasti) lat. lingv.

okazionalizmus (s. vyskytujúce sa al. použité v reči náhodne, zriedkavo, príležitostne) lat. lingv.

kolokvializmus (hovorový výraz) lat. lingv.

disfemizmus

dysfemizmus

vulgarizmus (hrubé, drsné, neslušné, v spoločenskom styku neprípustné s.) lat.

trivializmus (trochu hrubý výraz) lat. kniž.

slangizmus /-le-/ (výraz z reči pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí) angl.

argotizmus (výraz z jazyka protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov, kt. je ostatným nezrozumiteľný) franc. lingv.

expresívum (citovo al. vôľovo zafarbené s.) lat. lingv.

hypokoristikon

hypokoristikum (citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé s.) gréc. lingv.

onomatopoja (zvukomalebné s. napodobujúce prírodné, zvieracie zvuky) gréc. lingv. lit.

expletívum (výplnkové, bezobsažné s. al. výraz slúžiaci na nadviazanie kontaktu, napr. počuj) lat. lingv.

profesionalizmus (odborný výraz používaný určitou pracovnou skupinou) lat. lingv.

žurnalizmus franc.

publicizmus (s. al. výraz charakteristický pre novinárske vyjadrovanie) lat.

prozaizmus (s. z bežného, vecného al. vedeckého jazyka v umeleckom texte, kde pôsobí cudzorodo) lat. lit.

solecizmus (s. al. tvar nesprávny podľa jaz. normy) vl. m. lingv. lit.

fráza (myšlienkovo ošúchané, chudobné, bezobsažné, prázdne slová, výraz) gréc.

idióm

idiomatizmus (výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný) gréc. lingv.

klišé (nadnesený, kvetnatý výraz, ale pritom prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor.

klišé (ustálený, ošúchaný, často al. nadmerne používaný výraz) franc.

parentéza (s. al. veta vložená do inej vety bez vetného vzťahu, vsuvka, vložka) gréc. lingv.

poetizmus (básnické s. al. výraz, obrat) gréc.-lat. lingv.

radif

redif (s. al. skupina slov opakujúcich sa za rýmom v orient. básňach) arab.-tur. lit.

lema (heslové s. v slovníku, záhlaví slovníkového hesla) gréc. lingv.

kalk (pomenovanie utvorené priamym doslovným napodobením, prekladom s. z cudzieho jazyka) franc. lingv.

akronym (skratkové s. utvorené zo začiatočných slabík al. písmen) gréc. lingv.

logatóm (s. umelo vytvorené, bez zmyslu, používané pri telefonických meraniach zrozumiteľnosti) gréc. odb.

anagram (nové s. vzniknuté premiestnením hlások) gréc.

juxtapozitum (s. vzniknuté spojením dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova) lat. lingv.

indeklinábile (nesklonné s.) lat. lingv.

indefinítum (neurčité s.) lat. lingv.

simplex (jednoduché, nezložené s. al. s. bez predpony) lat. lingv.

kompozitum (zložené s., zloženina) lat. lingv.

derivát (odvodené s., odvodenina) lat. lingv.

desubstantívum (s. odvodené od podstatného mena) lat. gram.

denominatívum (s. odvodené od podstatného al. prídavného mena) lat. lingv.

deverbatívum (s. odvodené od slovesa, slovesného základu) lat. lingv.

formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.

proklitika (neprízvučné s. nasledujúce po pauze a predchádzajúce prízvučnému slovu, predklonka) gréc. lingv.

enklitika (neprízvučné s. nasledujúce po prízvučnom, príklonka) gréc. lingv.

oxytonon (s. s prízvukom na poslednej slabike) gréc. lingv.

parisylabum (s. s rovnakým počtom slabík pri ohýbaní) lat. + gréc. lingv.

vokabulum

vokabul (jednotlivé s. pri učení sa cudziemu jazyku, slovíčko) lat. zastar.

reklamanta (prvé slovo textu nasledujúcej stránky napísané pod textom ostatnej stránky, na umožnenie správneho zoradenia strán) lat. knih.

paráda (pôsobivé, obratné s.) špan. hovor.

mantra (staroind. posvätné s., kt. neustálym opakovaním sa dá dosiahnuť maximálne sústredenie) sanskrit náb.

abraxas (zaklínacie s. na gemách, starovekých al. stredovekých drahých kameňoch používaných ako talizman) lat. + gréc.

incipit (začiatočné slová textu starých rukopisov, kt. nemali titul) lat.

razúra (vymazané al. vyškrabané s. v texte listiny a nahradené iným slovom al. slovami) lat. odb.

hapax legomenon (výraz, tvar, vyskytujúci sa v danom texte iba raz) gréc. lingv.

amen (záverečné s. kresťanskej modlitby, kázne a pod., staň sa) hebr.

biblicizmus

biblizmus (výrok al. výraz z biblie) gréc. lingv.

tabu (výraz, kt. je zakázané vyslovovať z náb. al. spoločenských dôvodov) polynéz. lingv.

responzia (výraz, kt. významovo a funkčne nahrádza iný výraz) lat. lingv.

europeizmus (výraz spoločný vo väčšine európskych jazykov) vl. m. lingv.

jazykový prvok v inom jazyku

slavizmus (slovan.) lat.

slovakizmus (slov.) lat.

bohemizmus

bohemikum (čes.) lat.

moravizmus (moravský) vl. m.

polonizmus (poľ.) lat.

ukrajinizmus (ukraj.) vl. m.

rusizmus (rus.) vl. m.

slovenizmus (slovinský) lat.

bulharizmus (bulh.) vl. m.

hungarizmus lat.

maďarizmus (maď.) vl. m.

rumunizmus (rum.) vl. m.

grécizmus (gréc.) vl. m.

latinizmus (lat.) vl. m.

hebreizmus

hebraizmus (hebr.) vl. m.

germanizmus

germanikum (nem.) lat.

romanizmus (románskych jazykov) lat.

italizmus

italianizmus

talianizmus (tal.) vl. m.

galicizmus (franc.) vl. m.

hispanizmus (špan.) lat.

lusitanizmus (port.) vl. m. lat.

anglicizmus (angl.) lat.

amerikanizmus (amer.) vl. m.

arabizmus (arab.) vl. m.

indianizmus (indián.) vl. m.

japonizmus (jap.) vl. m.

orientalizmus (s. pochádzajúce z jazykov východných krajín) lat.

ad verbum

de verbo ad verbum (od s. do s.) lat. porovnaj označenie 2prostriedok 1

úbor

habit lat.

garderóba (šatník, šatstvo) franc. hovor. zastar.

konfekcia (odev, šatstvo, oblečenie vyrobené hromadne v normovaných veľkostiach) franc.

paráda (nápadne pekný, ozdobný, slávnostný, sviatočný ú.) špan. hovor.

gala (slávnostný, sviatočný ú.) arab.-špan.

outfit /aut-/ (vhodný odev, šaty) angl.

randy (roztrhané šaty) maď. expr.

maškaráda (nevhodný, smiešny, nápadný ú.) tal.-franc. pejor.

kostým (dobový div. al. maškarný ú.) tal.-franc.

domino (maškarný ú. s kapucňou, pôvodne čierno-biely) rom.

kvádro franc. slang.

mundúr špan.-nem. expr.

ancug

ancúg (pánsky oblek, šaty) nem. hovor. zastar.

smoking (pánsky spoločenský ú., najmä čierny s lesklými chlopňami na saku) angl.

frak (pánsky slávnostný čierny oblek zložený z kabáta vpredu vykrojeného a vzadu predĺženého, nohavíc, bielej vesty, bielej viazanky a cylindra) angl.-franc.

žaket (pánsky slávnostný ú. zložený z tmavého kabáta s polami, tmavých pásikovaných nohavíc a svetlosivej vesty) franc.

čamara (pánsky spoločenský oblek so slučkovým zapínaním kabáta) rom.-poľ.

vesta (horná časť mužského odevu bez rukávov, nosená pod sakom) franc.-angl.

toaleta (dámsky spoločenský, slávnostný večerný ú.) franc.

róba (dámske slávnostné večerné šaty) franc.

koktailky (dámske polovečerné šaty) angl.

kostým (dámsky ú. zložený z kabátika, sukne al. nohavíc) tal.-franc.

komplet (dámsky ú. zložený zo sukne a saka z rovnakej látky) lat.-franc.

džemper

žemper (pletená voľná dlhá podkasaná dámska blúzka) franc.-angl.

tričko

triko

trikot (horná, najmä spodná, ľahká pletená priliehavá časť odevu s otvorom na prevliekanie cez hlavu; priliehavé pletené šport. oblečenie na hornej časti tela; tielko) franc. franc.

top (vrchný horný úbor obliekaný na tielko, tričko a pod.) angl.

skampolo (vrchný pleteninový šport. úbor) tal. text.

dres (šport. ú. jednotný pre klub al. družstvo) angl.

indoor

indoor outfit /-dór- aut-/ (šport. ú. do telocvične a pod.) angl.

outdoor

outdoor outfit /-dór- aut-/ (šport. ú. do prírody a pod.) angl.

kimono (závodný šport. ú. v džude a karate) jap.

vesta (krátky kabátik, najmä pletený) franc.-angl.

lajblík (krátka ženská vesta, živôtik) nem. hovor.

brusliak

prusliak

bruslek

bruclík

bruclek (vyšívaná ženská vesta, najmä ako súčasť kroja, kožuštek) nem. hovor.

kordula (vesta, živôtik ľudového kroja) lat. nár.

bolero

bolerko (krátka ženská vpredu otvorená vesta) špan.

sveter (pletená al. háčkovaná horná vrchná časť odevu s rukávmi) angl.

pulóver (horná vrchná časť odevu s rukávmi a otvorom na prevliekanie cez hlavu) angl.

rolák (tričko al. pulóver s vysokým vyhrnutým golierom) nem. hovor.

tvinset

twinset (súprava pulóvra a vesty rovnakej farby al. vzoru) angl. text.

kardigan (pletená vesta al. sveter) angl.

blúza (ľahká horná časť ženského oblečenia; horná časť pracovného, šport. al. voj. úboru) franc.

matrózka (modrá námornícka blúza s veľkým golierom do polovice chrbta) nem. hovor. zastar.

matrózky (detské šaty s veľkým golierom do polovice chrbta, najmä modré) nem. hovor. zastar.

pančucha (pletené oblečenie na nohy) nem.

sutana (dlhý splývavý ú.) franc. kniž.

pareo (kus látky prehodený cez postavu a upravený ako odev pomocou uzla) franc. krajč.

talár (dlhý tmavý obradný ú. sudcov, vysokoškolských a cirk. hodnostárov) lat.

purpur gréc.-lat.

šarlát (ú.zo sýtočervenej látky s nádychom do fialova, ako odznak hodnosti) lat.-nem.

montérky (pracovný, robotnícky ú.) franc.

kombinéza franc.

overal (pracovný al. ochranný ú., nohavice spojené s blúzou) angl.

civil (občiansky, nevoj. ú.) lat.-nem. hovor.

uniforma (rovnošata) lat.-franc.

mundúr (jednotný úbor armády, rôznych organizácií a pod.) špan.-nem. zastar.

maskáč

maskáče (poľná krycia voj. rovnošata) arab.-franc. voj. slang.

extrovky (vychádzková voj. rovnošata) lat. voj. zastar.

safari (ú. z hnedozelenej al. pieskovej bavlnenej tkaniny so strihom uniformy, používaný na výpravy do prírody) svahil.

skafander (vzduchotesne uzavretý ochranný ú. potápačov al. kozmonautov) gréc.

livrej (rovnošata šľachtických sluhov, hotelových zamestnancov, vrátnikov a pod.) franc.

rondón (čašnícka vesta) franc.

pyžama

pyžamo (nočný ú. zložený z kabátika a nohavíc) perz.-angl.

župan arab.-franc.

šlafrok nem. hovor. zastar.

vigan (pohodlný domáci ú.) vl. m. zastar.

negližé (nočný al. domáci ú.) franc. hovor.

chitón (starogréc. spodný plátenný odev) gréc.

chlaina (starogréc. vlnený vrchný mužský ú. farbený purpurom al. vyšívaný) gréc. hist.

exomis (starogréc. zošitý podkasaný vlnený pracovný ú.) gréc. hist.

peplos (starogréc. zriasený prepásaný vrchný ženský ú. obdĺžnikového strihu splývajúci v záhyboch na zem) gréc. hist.

tunika (starorím. spodný ú. z vlny al. plátna s krátkymi rukávmi, siahajúci nad kolená) lat. hist.

pálium (starorím. vrchný ú.) lat. hist.

tóga (starorím. dlhý zriasený vlnený vrchný ú. obtočený okolo tela cez ľavé plece a pravý bok) lat.

praetexta /pre-/ (tóga s votkaným nachovým pruhom, kt. nosili vysokí úradníci a kňazi) lat.

paenula /pé-/ (starorím. vlnený al. kožený zimný plášť po kolená kruhovitého al. elipsovitého strihu bez rukávov, s otvorom na hlavu a kapucňou) lat. hist.

lorika (ochranný ú. starorím. legionárov) lat. hist.

štóla (starorím. ženský dlhý plátenný ú.) lat. hist.

stola (starorím. ženský plátenný ú. s vlečkou) lat. hist.

palla (starorím. dlhý zriasený ženský ú. z vlny al. plátna s cípom cez hlavu) lat.

pluviál (ú. s kapucňou do dažďa, súčasť starorím. odevu) lat. hist.

pluviál (slávnostný korunovačný plášť, pôvodne rím.-nem. cisárov) lat. hist.

tunika (stredoveký splývavý kráľovský, kniežací al. kňazský ú.) lat. hist.

ornát (bohato zdobený slávnostný stredoveký ú.) lat. hist.

pancier (stredoveký kovový ochranný kovový kryt, najmä hornej časti trupu, brnenie) tal.-nem. hist.

kyrys (zbroj, brnenie z kovu chrániace hruď, niekedy aj chrbát) franc.-nem.

pektorál (ú. chrániaci iba plecia a časť hrude) lat.

brigantína (ochranný ú. z dvoch vrstiev látky, medzi ktorými sú všité kovové pliešky, ľahké brnenie, 15. – 16. st., stredná Európa) tal. hist.

korazin (krátky vrchný ú. bez rukávov s oceľovými krúžkami al. lamelami upevnenými vnútri, 15. – 16. st., románske krajiny) tal. hist.

reverenda (dlhý vrchný tmavý pánsky ú. s veľkým golierom a širokými rukávmi, nosený kňazmi, učencami, mešťanmi a pod., 16. st.) lat.

kontuš (renesančné ozdobné naberané ženské šaty) poľ. zastar.

ríza (slávnostné splývavé rúcho) rus. hist.

sarafán (rus. ľudový dámsky ú. bez rukávov) perz.-rus.

kazak (dlhá blúza nosená na vrchu sukne al. nohavíc) tur.-rus.

čekmen (vrchný ú. kaukazských kozákov) rus.

galabija

gallabija (arab. vrchný voľný a ľahký ú. nosený ako dlhá košeľa) arab.

čadra (vrchný ženský ú. v moslimských krajinách) arab.

sárí (ind. dámsky vrchný ú., pás bavlnenej al. hodvábnej látky obkrútený okolo tela a hlavy) ind.

šatrí (dámsky vrchný ú. na celú postavu i tvár, Afganistan) afgan.

sjoba (tibetský ú.) tib.

sarong (ú. zo zošitého pásu látky nazberaného okolo bokov, juhovýchodná Ázia) indonéz.

kimono (jap. dlhý voľný ľudový ú. so širokými rukávmi a stiahnutý širokým pásom) jap.

serapa (mexický ú., šál al. prikrývka s otvorom pre hlavu) špan.

pončo

poncho /pončo/ (ú. juhoamer. andských Indiánov, pás tkaniny, najmä vlnenej, s otvorom pre hlavu) indián.

efod (rúcho žid. veľkňazov) hebr. bibl.

sticharion (byzantský dlhý biely spodný sukňovitý ú. kňazov a diakonov) gréc. cirk.

mandyas (byzantský široký dlhý biskupský plášť vpredu otvorený, zopnutý sponami) gréc. cirk.

epitrachélion (byzantský ú., dva dlhé pásy hodvábnej látky s vyšitými krížmi s otvorom pre hlavu) gréc. cirk.

orarión (pás látky s troma krížmi obliekaný cez prsia a za chrbtom voľne padajúci, súčasť odevu byzantského diakona) gréc. cirk.

felon

felónium (byzantský vrchný dlhý široký ú. bez rukávov) gréc. cirk.

kamža (katolícky kňazský al. miništrantský ú., široké dlhé rúcho) lat.

rocheta (katolícky kňazský al. miništrantský ú., krátke biele obradné rúcho) lat. cirk.

klerika lat.-gréc.

reverenda lat. hist.

sutana (katolícky kňazský dlhý splývavý spodný ú. po členky) franc. cirk.

alba (katolícky kňazský dlhý biely ľanový ú. s čipkovým lemom, nosený cez kleriku) lat. cirk.

kazula

ornát

planéta (katolícky kňazský omšový zdobený vrchný ú. bez rukávov, nosený cez albu) lat. cirk.

kutňa (katolícky kňazský al. mníšsky dlhý vrchný ú.) lat.-nem.

mozet

mozzetta (katolícky kňazský krátky plášť s malou kapucňou nosený vysokými duchovnými) tal. cirk.

pluviál (katolícky kňazský široký voľný plášť nosený duchovnými pri slávnostiach) lat. cirk.

dalmatika (katolícky kňazský voľný ú. s krátkymi rukávmi, zväzovaný na bokoch stuhami) lat. vl. m.

manipul (široký ozdobný pás cez ľavé rameno ako súčasť omšového odevu katolíckeho kňaza) lat. cirk.

tunicela (obradný ú. katolíckych subdiakonov) lat. cirk.

gremiale (obradný štvorcový ú. kladený pri obrade na kolená sediacemu biskupovi) lat. cirk.

superpelícia (obradný biely plátenný ú. so širokými rukávmi) lat. cirk.

cappa magna /ka-/ (katolícky kardinálsky ú., široký dlhý červený plášť s kapucňou) lat.

parament (katolícky al. pravoslávny kňazský ú. zo zlatých a strieborných nití) gréc. cirk.

ríza (ú. pravoslávnych kňazov, slávnostné rúcho) rus. cirk.

habit (mníšsky ú.) lat. cirk.

flokus

frokus (splývavý habit so širokými rukávmi a s veľkou kapucňou) lat. cirk.

škapuliar (časť mníšskeho rúcha v tvare širokého pásu látky s otvorom na hlavu, splývajúceho vpredu aj vzadu) lat.-nem. cirk.

ihrám (ú. mohamedánskeho pútnika v Mekke) arab. porovnaj bielizeňpančuchakošeľanohavicesukňakabátvetrovka a pod.

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 2288. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.